Demagog.sk

Diskusia o správe o stave republiky

V politike, 18. júna 2017. (videozáznam relácie)
Moderátor: Norbert Dolinský

Témou relácie V politike dňa 18. júna bola správa prezidenta SR o stave republiky, ktorá odznela 14. júna v pléne Národnej rady SR. Hosťami relácie boli poslanci NR SR Róbert Madej (SMER-SD), Natália Blahová (SaS), Richard Vašečka (OĽaNO) a Jaroslav Paška (SNS). 

Štatistiky diskusie

 
7   2  
2   0  
2   0  
0   0  
5   0  
0   0  

Pravda     Nepravda     Zavádzanie     Neoveriteľné

Výroky

Dôležitý výrok

„…sme prijali viac peňazí na školstvo, či už na platy učiteľov, ale aj na isté technické a materiálové vybavenie.“

Pravda

zobraziť odôvodnenie
Nová vláda schválila v rozpočte na rok 2017 väčší finančný balík pre ministerstvo školstva ako tomu bolo v minulom roku. Financie mali byť prerozdelené na zlepšenie regionálneho a vysokého školstva, ako aj na zvyšovanie platov učiteľov a na celkové zlepšenie všetkých oblastí školstva. Zvýšenie rozpočtu však súvisí aj so zvýšením daní a odvodov alebo aj životného minima, tým pádom zvýšenie rozpočtu neznamená nutne aj viac finančných prostriedkov pre školy resp. učiteľov. Napriek tomu výrok hodnotíme ako pravdivý.

Rezortu školstva má v roku 2017 plynúť zo štátneho rozpočtu celkovo približne 1,43 miliardy eur, čo predstavovalo oproti roku 2016 nárast približne o 207 miliónov eur (16,9 percenta). Zo štátneho rozpočtu mali financie predstavovať 1,24 miliardy eur a prostriedky zo štrukturálnych fondov vrátane spolufinancovania zo štátneho rozpočtu sú v sume 191 miliónov eur. Viac peňazí išlo z rozpočtu ministerstva do regionálneho školstva, a to takmer 583 miliónov eur. V predošlom roku to bolo približne 499 miliónov eur. Na verejné vysoké školy bolo vyčlenených 489 miliónov eur, čo bolo o 24 miliónov eur viac ako v roku 2016. Viac  financií mali dostať aj vedci. Verejné výdavky na vedu a techniku v roku 2017 sú vo výške 336 miliónov eur, čo predstavuje nárast oproti rozpočtu z roku 2016 o 20,7 milióna eur. Zvýšenie prišlo aj do oblasti športu, keďže na šport pôjde takmer 95 miliónov eur, čo znamenalo 43,6 milióna eur.

Hlavným dôvodom nárastu financií do tejto oblasti je podľa Ministerstva financií zapracovanie výdavkov na financovanie dopočtu valorizácie platov zamestnancov vrátane regionálneho školstva a vysokých škôl z roku 2016, ale aj šesťpercentným zvýšením platov pedagogických a odborných zamestnancov od 1.9.2016. Ďalším dôvodom navýšenia bol systém duálneho vzdelávania, či už spomenuté financovanie športu.

Dohoda o zvyšovaní platov učiteľov prebehla medzi ministrom Plavčanom a školskými odborármi. S dohodou o zvýšení platov o 6 percent od 1.septembra 2017 nebol spokojný Predseda Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy na Slovensku (OZPŠaV) Pavel Ondek ktorý sa vyjadril: „Naša požiadavka bola taká, aby pre rok 2017 boli navýšené platy pre pedagogických a odborných zamestnancov a vysokoškolských učiteľov minimálne o 10 percent od 1. januára 2017. Keďže sme dostali pre túto kategóriu 1. septembra 2016 šesť percent, tak sme rátali, že od 1. januára 2017 budú ďalšie štyri percentá. Toto sa dnes dohodnúť nepodarilo.“

Technické a materiálne vybavenie je zabezpečované pre jednotlivé školy z rozpočtových peňazí.Keďže bol rozpočet v tomto roku opäť navýšení na toto vybavenie môže byť prerozdelených viac financií.
 
Ministerstvo školstva využíva aj peniaze z eurofondov a štrukturálnych fondov EÚ. Zo štrukturálnych fondov EÚ sú v období rokov 2014-2020 financované dva operačné programy. Z eurofondov ministerstvo vyčleňuje financie na podporu rôznych projektov vzdelávania. Ministerstvo taktiež každoročne zverejňuje na svojej internetovej stránke rozpočet kde zverejňuje oblasti, ktoré tieto peniaze čerpajú.

Napriek tomu, že k zvýšeniu rozpočtu Ministerstva školstva skutočne došlo, podľa Iniciatívy slovenských učiteľov "minister školstva v číslach o zvyšovaní rozpočtu pre školstvo zavádza". Podľa ISU najväčším zavádzaním bolo, že Plavčan porovnával návrh rozpočtu vlády na rok 2017 so schváleným rozpočtom pre rok 2016, ktorý bol však počas roka upravený, tým pádom je rozdiel medzi reálnymi výdavkami na školstvo v roku 2016 a navrhovaným navýšením pre rok 2017 výrazne nižší. ISU poukázal aj na to, že "návrh rozpočtu nepočíta s ďalšími výdavkami škôl, ako je napríklad dorovnanie platov nepedagogických zamestnancov. Minimálna mzda sa totiž 1. januára 2017 zvýši o 7,41 %, čo je viac ako schválený nárast tarifných platov nepedagogických zamestnancov o 4 % pre rok 2017", taktiež, že "minister Plavčan nedisponuje voľnými zdrojmi na valorizáciu platov od 1. 1. 2017, ale hlavne na vyrovnanie existujúcich rozdielov v materiálno-technickom  vybavení škôl, zabezpečenie umiestnenia cca 10 000 detí do materských škôl, či zlepšenie  personálnych podmienok na integráciu detí so špeciálnymi potrebami."

Dôležitý výrok

„…tak sme urobili kroky aj s pani poslankyňou Žitňanskou robíme kroky k tomu, aby sa oddelila inšpekcia, politická inšpekcia, aby nebola pod ministerstvom vnútra, ale proste aby policajná inšpekcia bola nezávislá, aby mohla kontrolovať…“

Pravda

zobraziť odôvodnenie
Snahu o oddelenie inšpekcie ozbrojených síl, ktorá vyplýva z programového vyhlásenia vlády, vedie ministerka spravodlivosti Žitňanská. V súčasnosti sa pracovná skupina zaoberá jej návrhom z marca na vytvorenie samostatného útvaru na Generálnej prokuratúre. Výrok hodnotíme ako pravdivý.  

Koalícia sa v programovom vyhlásení vlády zaviazala, že učiní kroky vedúce k nezávislosti inšpekcie polície. „Vláda bude presadzovať inštitucionálne posilnenie nezávislosti kontroly činnosti ozbrojených zborov. Vytvorí podmienky pre vznik odboru na prokuratúre, ktorý bude osobitne dohliadať na postihovanie trestnej činnosti príslušníkov ozbrojených zborov."

Ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská podala 29. marca 2017 návrh do pracovnej skupiny ministerstva vnútra, v ktorom navrhuje spoločnú inšpekciu pre všetky ozbrojené zbory na Slovensku: „Žitňanská navrhuje samostatný útvar na Generálnej prokuratúre, ktorého úlohou bude zabezpečovať vyšetrovanie trestných činov spáchaných príslušníkmi ozbrojených zborov. Minimálne by sa podľa nej mala spojiť policajná inšpekcia s inšpekciou prešetrujúcou prehrešky príslušníkov Zväzu väzenskej a justičnej stráže (ZVJS)." (TASR)

Problematiku má na starosti ministerstvo vnútra, ktoré sľubuje predloženie návrhu do konca júna. Kaliňák skôr vidí riešenie v akomsi dozore prokuratúry nad prácou inšpekcie.  

V súčasnosti má inšpekciu na starosti Sekcia kontroly a inšpekčnej služby MV SR, ktorá je samostatným útvarom Ministerstva vnútra SR a je výlučne podriadená ministrovi vnútra. Tento stav je v poriadku aj podľa podľa exministra vnútra a exposlanca Národnej rady SR Daniela Lipšica: „Netreba na tom nič meniť. Okrem Českej republiky nepoznám krajinu, kde by bola trestná činnosť policajtov vyšetrovaná mimo rámec rezortu vnútra. Vo väčšine krajín je policajná inšpekcie pod policajným prezídiom a nie je ani pod MV SR a v tomto má u nás inšpekcia nezávislejšie postavenie.“

Dôležitý výrok

„…tak nám rastie ekonomika, lebo máme dobrú kondíciu, že sa posilňuje kúpna sila obyvateľstva a obyvateľstvo dáva tie príjmy, ktoré dostáva zase do obchodu a do rastu ekonomiky Slovenska.“

Pravda

zobraziť odôvodnenie
Kúpna sila, resp. spotreba domácností je jedným z faktorov, ktoré ovplyvňujú rast HDP — hrubého domáceho produktu, ktorý sa využíva na vyjadrenie veľkosti ekonomiky. Kúpna sila Slovenska postupne rastie, napriek tomu, že patrí k chudobnejšej polovici krajín EÚ.  Podobne rastie aj ekonomika, teda rastie HDP a podľa prognózy Národnej banky Slovenska by mala rásť aj v nasledujúcich rokoch. Výrok hodnotíme ako pravdivý.
 
Ekonomický rast ovplyvňuje viacero faktorov. Medzi základné faktory môžeme zaradiť — prírodné zdroje, fyzický kapitál a investície do neho, populácia a jej veľkosť, ľudský kapitál (vzdelanie, vytváranie kvalifikovanej pracovnej sily), technológie, ktoré pomáhajú zvýšiť produktivitu a inštitucionálny rámec, ktorý môže svojím nadstavením ekonomike pomáhať alebo naopak škodiť. 

Pri predpovedaní rastu ekonomiky sú najčastejšími používanými činiteľmi, ktoré využíva napríklad aj Európska komisia inflácia, nezamestnanosť a domáca spotreba. Domáca spotreba závisí zase od nominálnej mzdy a nezamestnanosti. Práve domáca spotreba a zároveň klesanie nezamestnanosti by mali ťahať HDP Slovenska. Kúpna sila dosahuje viac ako polovicu európskeho priemeru. V roku 2015 bola podľa najnovších štatistík kúpna sila občanov SR 8 294 eur na osobu, touto hodnotou Slovensko predbehlo aj Českú republiku. 

Dôležitý výrok

„Isté náznaky vidíme v tom, čo urobili pred rokom spoločné vyhlásenie ministri zahraničných vecí Nemecka a Francúzska, ktorí ponúkli istý model fungovania EÚ po brexite, kde sa práve hovorí o tých veciach, ktoré pani Blahová naznačila, že treba zriadiť ministerstvo financií spoločné pre eurozónu, že treba dať do poriadku daňovú konkurenciu, ktorá v Európe funguje a samozrejme ešte potom náväzne fungovanie spoločnej zahraničnej politiky, spoločného bezpečnostného systému a podobne.“

Pravda

zobraziť odôvodnenie
Je pravda, že diskusie o budúcnosti Európskej únie dostali po referende o brexite novú, väčšiu intenzitu, pričom prebiehajú na vládnej, ministerskej, európskej úrovni. Vyhlásenie nemeckého a francúzskeho ministra zahraničných vecí, ako spomína poslanec Paška, bolo vydané po uvedení piatich scenárov možného vývoja EÚ po brexite až v marci 2017. Výrok napriek nepresnostiam hodnotíme ako pravdivý. 

Debatu o budúcnosti Európskej únie a jej možného vývoja v princípe rámcujú tzv. diskusné dokumenty, ktoré od marca 2017 vydáva Európska komisia. Na úplne prvý, pod názvom Biela kniha, reagovali francúzsky a nemecký minister zahraničia s tým, že by si priali viacrýchlostnú úniu. Päť možných scenárov Komisie (ktoré zahŕňajú aj známu “dilemu o prvej lige”) navrhujú možnosti, kedy by EÚ:

1. pokračovala v súčasnom smerovaní
2. sa zamerala výlučne na jednotný trh
3. pokračovala ako dnes, ale umožnila členským štátom, ktoré si to želajú, aby spoločne konali viac vo vybraných oblastiach (scenár “tí, ktorí chcú, robia viac”, čiže niečo ako viacrýchlostná únia)
4. bola vo vybraných oblastiach politiky iniciatívnejšia a rýchlejšia, zatiaľ čo v iných, pri ktorých sa usúdi, že nemá pridanú hodnotu, by bola menej aktívna (scenár “menej ale efektívnejšie”)
5. ako celok zdieľala viac právomocí, čiže by všetci robili “oveľa viac spoločne”

Na tieto scenáre následne reagovali francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Marc Ayrault a jeho nemecký partner Sigmar Gabriel:

“Únia by podľa nich mala fungovať efektívnejšie a snažiť sa stále zlepšovať, ale rovnako zachovávať spoločné hodnoty a princípy. Francúzsko a Nemecko podporili zbližovanie ekonomík členských štátov, podporu investícií a udržateľný rast s cieľom vybudovať ekonomickú úniu.

Obaja ministri sa vyjadrili jasne za silnú EÚ a odmietli scenár, ktorý by ju zredukoval len na jednotný trh. Chceli by silnejšiu Úniu v obrannej i zahraničnej politike a stály mechanizmus na riešenie migračnej otázky tak, aby sa zo spoločenstva stal silný politický aktér na svetovej scéne.” (TASR)


Ďalšie diskusné dokumenty Európskej komisie rozpracovávajú problematiku globalizácie, sociálnej politiky, hospodárskej a menovej únie a obrany. V rámci debaty o eurozóne sa v dokumentoch spomína aj myšlienka ministerstva financií pre eurozónu.

„…na poslednej schôdzi som aj podporil jeden z vašich návrhov v prvom čítaní. .“

Prepisy diskusných relácií poskytuje NEWTON Media, spol. s r.o… O spôsobe hodnotenia na tejto stránke nájdete viac informácií na stránke Hodnotenie na Demagog.sk.


comments powered by Disqus
Michal Havran ml.

Michal Havran ml.

Slovenský syndikát novinárov

„Demagog.sk ukazuje, že politické lži sú pre politikov častokrát jediným spôsobom, ako hovoriť s voličmi. Demagóg ukázal, že politici nás považujú za príliš slabých nato, aby sme počúvali pravdu. Demagóg a jeho čitatelia dokazujú opak. Nechceme milosrdnú lož, chceme poznať pravdu."

Marián Leško

Marián Leško

autor komentárov pre týždenník Trend

„Projekt Demagog.sk som si všimol už v čase, keď ešte nebol ani projektom. Ako každý, aj ja mám rád, keď časť mojej práce za mňa vykoná niekto iný. A páči sa mi, že ju vykoná tak, ako by som ju chcel robiť aj ja sám. Keby ste neboli, chýbali by ste mi."

Gabriel Šipoš

Gabriel Šipoš

Transparency International Slovensko

„Ak chceme, aby v televíznych politických diskusiách nevyhrával najkrajšie oblečený ci najplynulejší rečník, ale najpravdovravejší, treba verejnosti aj novinárom pomôcť s faktickou kontrolou výrokov. Nik to u nás nerobí dôslednejšie ako Demagog.sk."