Demagog.sk

Diskusia o správe o stave republiky

V politike, 18. júna 2017. (videozáznam relácie)
Moderátor: Norbert Dolinský

Témou relácie V politike dňa 18. júna bola správa prezidenta SR o stave republiky, ktorá odznela 14. júna v pléne Národnej rady SR. Hosťami relácie boli poslanci NR SR Róbert Madej (SMER-SD), Natália Blahová (SaS), Richard Vašečka (OĽaNO) a Jaroslav Paška (SNS). 

Štatistiky diskusie

 
7   2  
2   0  
2   0  
0   0  
5   0  
0   0  

Pravda     Nepravda     Zavádzanie     Neoveriteľné

Výroky

Dôležitý výrok

„…prezident nevymenoval sudcov Ústavného súdu, čo už povedala aj Benátska komisia, že prezident je povinný vymenovať sudcov Ústavného súdu a nemôže odmietnuť všetkých kandidátov tak, ako to urobil doteraz.“

Zavádzanie

zobraziť odôvodnenie
Prezident Kiska sa patovú situáciu ohľadom kompetencie (ne)vymenovať sudcov Ústavného súdu pokúsil vyriešiť prostredníctvom tretej strany – Benátskej komisie. Tá však nechcela zasahovať do vnútorných záležitostí, avšak zvýraznila, že situáciu je potrebné riešiť a vyzvala na rešpektovanie rozhodnutí ústavného súdu. Výslovne však nepovedala, čo konkrétne prezident robiť má, respektíve nemá. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.

Ešte v závere roka 2016 prezident požiadal Benátsku komisiu o stanovisko k otázkam týkajúcich sa vymenovania sudcov ústavného súdu. Tá rozhodla, že sa nemôže pasovať do role nadnárodného rozhodcu alebo štvrtej inštancie; môže len poskytnúť svoje stanovisko z komparatívnej a európskej perspektívy. Komisia sa vyjadrila, že "Je to ústavný súd, ktorý s konečnou platnosťou rozhoduje o význame ústavy a táto jeho právomoc sa vzťahuje aj na to, či určitá ústavnoprávna otázka už bola vyriešená a nevyžaduje si výklad podľa čl. 128 ústavy. Ústavný súd je orgánom, ktorý dáva konečné rozhodnutia vo veciach ústavy, dokonca aj v ústavných sporoch s prezidentom."  

Benátska komisia odporučila, všetkým zúčastneným stranám aby rešpektovali nález ústavného súdu. Komisia tiež prišla s odporúčaním kde navrhuje ústavnému súdu:

"1. Zaviesť kvalifikovanú väčšinu pre voľby kandidátov na sudcov ústavného súdu spolu s vhodnými protiblokovými mechanizmami (potrebná novela ústavy).

2. Umožniť senátom ústavného súdu postúpiť obzvlášť dôležité veci plénu. Plénum by malo mať možnosť odmietnuť takéto postúpenie (potrebná novela ústavy).

3. Prezident Slovenskej republiky a jeho zástupcovia by sa mali aktívne zúčastňovať procesu posudzovania kandidátov v parlamente, aby sa tak zabránilo ďalšiemu posudzovaniu kandidátov.

4. Ústavný súd by mal vyhlásiť svoje rozhodnutie až vtedy, keď už je k dispozícii písomné vyhotovenie (potrebná novela zákona o ústavnom súde)"

Prezident Slovenskej republiky Andrej Kiska na začiatku funkčného obdobia vymenoval len jedného zo šiestich navrhnutých kandidátov Smeru na ústavných sudcov, ktorí mali mali zaplniť tri voľné miesta na Ústavnom súde. Svoje rozhodnutie prezident obhájil tým, že vybraní kandidáti nespĺňali kritéria spojené s týmto postom, čo však vládna strana považovala za protiústavné a mimo jeho právomoci, keďže článok 134 ods.2 Ústavy SR zakotvuje:

"Sudcov ústavného súdu vymenúva na návrh Národnej rady Slovenskej republiky na dvanásť rokov prezident Slovenskej republiky. Národná rada Slovenskej republiky navrhuje dvojnásobný počet kandidátov na sudcov, ktorých má prezident Slovenskej republiky vymenovať."

Situáciu je však potrebné vyriešiť aj preto, že sa v najbližších rokoch skončí funkčné obdobie takmer všetkým ústavným sudcom. Pravda uvádza:

"Na Ústavnom súde už dva roky pracuje desať namiesto trinástich sudcov. (…) V prípade, že sa situácia nevyrieši do roku 2019, hrozí, že na ústavnom súde zostane len jedna sudkyňa. Vtedy sa totiž končí funkčné obdobie až deviatim sudcom."

Nedostatočný počet sudcov ohrozuje chod ústavného súdu a možnosť ochrany ústavných práv a slobôd, respektíve ústavnosti ako takej, keďže už teraz Ústavný súd pracuje v troch namiesto štyroch senátov. Taktiež plénum súdu rozhoduje napríklad o výklade ústavy či rozpore právneho predpisu s ústavou, pričom sa zmenšuje počet sudcov rozhodujúcich o dôležitých otázkach nášho základného zákona. V akých veciach plénum rozhoduje je zakotvené v § 4 zákona č. 114/1993 Z. z. o organizácii ústavného súdu.

Dôležitý výrok

„…sme prijali viac peňazí na školstvo, či už na platy učiteľov, ale aj na isté technické a materiálové vybavenie.“

Pravda

zobraziť odôvodnenie
Nová vláda schválila v rozpočte na rok 2017 väčší finančný balík pre ministerstvo školstva ako tomu bolo v minulom roku. Financie mali byť prerozdelené na zlepšenie regionálneho a vysokého školstva, ako aj na zvyšovanie platov učiteľov a na celkové zlepšenie všetkých oblastí školstva. Zvýšenie rozpočtu však súvisí aj so zvýšením daní a odvodov alebo aj životného minima, tým pádom zvýšenie rozpočtu neznamená nutne aj viac finančných prostriedkov pre školy resp. učiteľov. Napriek tomu výrok hodnotíme ako pravdivý.

Rezortu školstva má v roku 2017 plynúť zo štátneho rozpočtu celkovo približne 1,43 miliardy eur, čo predstavovalo oproti roku 2016 nárast približne o 207 miliónov eur (16,9 percenta). Zo štátneho rozpočtu mali financie predstavovať 1,24 miliardy eur a prostriedky zo štrukturálnych fondov vrátane spolufinancovania zo štátneho rozpočtu sú v sume 191 miliónov eur. Viac peňazí išlo z rozpočtu ministerstva do regionálneho školstva, a to takmer 583 miliónov eur. V predošlom roku to bolo približne 499 miliónov eur. Na verejné vysoké školy bolo vyčlenených 489 miliónov eur, čo bolo o 24 miliónov eur viac ako v roku 2016. Viac  financií mali dostať aj vedci. Verejné výdavky na vedu a techniku v roku 2017 sú vo výške 336 miliónov eur, čo predstavuje nárast oproti rozpočtu z roku 2016 o 20,7 milióna eur. Zvýšenie prišlo aj do oblasti športu, keďže na šport pôjde takmer 95 miliónov eur, čo znamenalo 43,6 milióna eur.

Hlavným dôvodom nárastu financií do tejto oblasti je podľa Ministerstva financií zapracovanie výdavkov na financovanie dopočtu valorizácie platov zamestnancov vrátane regionálneho školstva a vysokých škôl z roku 2016, ale aj šesťpercentným zvýšením platov pedagogických a odborných zamestnancov od 1.9.2016. Ďalším dôvodom navýšenia bol systém duálneho vzdelávania, či už spomenuté financovanie športu.

Dohoda o zvyšovaní platov učiteľov prebehla medzi ministrom Plavčanom a školskými odborármi. S dohodou o zvýšení platov o 6 percent od 1.septembra 2017 nebol spokojný Predseda Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy na Slovensku (OZPŠaV) Pavel Ondek ktorý sa vyjadril: „Naša požiadavka bola taká, aby pre rok 2017 boli navýšené platy pre pedagogických a odborných zamestnancov a vysokoškolských učiteľov minimálne o 10 percent od 1. januára 2017. Keďže sme dostali pre túto kategóriu 1. septembra 2016 šesť percent, tak sme rátali, že od 1. januára 2017 budú ďalšie štyri percentá. Toto sa dnes dohodnúť nepodarilo.“

Technické a materiálne vybavenie je zabezpečované pre jednotlivé školy z rozpočtových peňazí.Keďže bol rozpočet v tomto roku opäť navýšení na toto vybavenie môže byť prerozdelených viac financií.
 
Ministerstvo školstva využíva aj peniaze z eurofondov a štrukturálnych fondov EÚ. Zo štrukturálnych fondov EÚ sú v období rokov 2014-2020 financované dva operačné programy. Z eurofondov ministerstvo vyčleňuje financie na podporu rôznych projektov vzdelávania. Ministerstvo taktiež každoročne zverejňuje na svojej internetovej stránke rozpočet kde zverejňuje oblasti, ktoré tieto peniaze čerpajú.

Napriek tomu, že k zvýšeniu rozpočtu Ministerstva školstva skutočne došlo, podľa Iniciatívy slovenských učiteľov "minister školstva v číslach o zvyšovaní rozpočtu pre školstvo zavádza". Podľa ISU najväčším zavádzaním bolo, že Plavčan porovnával návrh rozpočtu vlády na rok 2017 so schváleným rozpočtom pre rok 2016, ktorý bol však počas roka upravený, tým pádom je rozdiel medzi reálnymi výdavkami na školstvo v roku 2016 a navrhovaným navýšením pre rok 2017 výrazne nižší. ISU poukázal aj na to, že "návrh rozpočtu nepočíta s ďalšími výdavkami škôl, ako je napríklad dorovnanie platov nepedagogických zamestnancov. Minimálna mzda sa totiž 1. januára 2017 zvýši o 7,41 %, čo je viac ako schválený nárast tarifných platov nepedagogických zamestnancov o 4 % pre rok 2017", taktiež, že "minister Plavčan nedisponuje voľnými zdrojmi na valorizáciu platov od 1. 1. 2017, ale hlavne na vyrovnanie existujúcich rozdielov v materiálno-technickom  vybavení škôl, zabezpečenie umiestnenia cca 10 000 detí do materských škôl, či zlepšenie  personálnych podmienok na integráciu detí so špeciálnymi potrebami."

Dôležitý výrok

„…tak sme urobili kroky aj s pani poslankyňou Žitňanskou robíme kroky k tomu, aby sa oddelila inšpekcia, politická inšpekcia, aby nebola pod ministerstvom vnútra, ale proste aby policajná inšpekcia bola nezávislá, aby mohla kontrolovať…“

Pravda

zobraziť odôvodnenie
Snahu o oddelenie inšpekcie ozbrojených síl, ktorá vyplýva z programového vyhlásenia vlády, vedie ministerka spravodlivosti Žitňanská. V súčasnosti sa pracovná skupina zaoberá jej návrhom z marca na vytvorenie samostatného útvaru na Generálnej prokuratúre. Výrok hodnotíme ako pravdivý.  

Koalícia sa v programovom vyhlásení vlády zaviazala, že učiní kroky vedúce k nezávislosti inšpekcie polície. „Vláda bude presadzovať inštitucionálne posilnenie nezávislosti kontroly činnosti ozbrojených zborov. Vytvorí podmienky pre vznik odboru na prokuratúre, ktorý bude osobitne dohliadať na postihovanie trestnej činnosti príslušníkov ozbrojených zborov."

Ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská podala 29. marca 2017 návrh do pracovnej skupiny ministerstva vnútra, v ktorom navrhuje spoločnú inšpekciu pre všetky ozbrojené zbory na Slovensku: „Žitňanská navrhuje samostatný útvar na Generálnej prokuratúre, ktorého úlohou bude zabezpečovať vyšetrovanie trestných činov spáchaných príslušníkmi ozbrojených zborov. Minimálne by sa podľa nej mala spojiť policajná inšpekcia s inšpekciou prešetrujúcou prehrešky príslušníkov Zväzu väzenskej a justičnej stráže (ZVJS)." (TASR)

Problematiku má na starosti ministerstvo vnútra, ktoré sľubuje predloženie návrhu do konca júna. Kaliňák skôr vidí riešenie v akomsi dozore prokuratúry nad prácou inšpekcie.  

V súčasnosti má inšpekciu na starosti Sekcia kontroly a inšpekčnej služby MV SR, ktorá je samostatným útvarom Ministerstva vnútra SR a je výlučne podriadená ministrovi vnútra. Tento stav je v poriadku aj podľa podľa exministra vnútra a exposlanca Národnej rady SR Daniela Lipšica: „Netreba na tom nič meniť. Okrem Českej republiky nepoznám krajinu, kde by bola trestná činnosť policajtov vyšetrovaná mimo rámec rezortu vnútra. Vo väčšine krajín je policajná inšpekcie pod policajným prezídiom a nie je ani pod MV SR a v tomto má u nás inšpekcia nezávislejšie postavenie.“

Dôležitý výrok

„Ale upozorním napríklad na to, že robíme odborné konferencie. Bola konferencia o eurofondoch, na ktorej vystúpil aj pán Pellegrini a pochválil, že takú dobrú konferenciu a tak dobre a kvalitne obsadenú teda v Národnej rade ešte nevidel.“

Pravda

zobraziť odôvodnenie
Hnutie OĽaNO v máji roku 2017 skutočne verejne oznámilo štart série odborných prednášok s cieľom ponúknuť praktické riešenia na vybrané politické i spoločenské témy, pričom dve z týchto konferencií sa už uskutočnili priamo na pôde NR SR. Výrok Richarda Vašečku preto hodnotíme ako pravdivý.

Hnutie OĽANO spustilo sériu odborných konferencií pod názvom Za lepšie Slovensko dňa 11. mája 2017 verejným vyhlásením na tlačovej besede (video) a zároveň prvou z takýchto konferencií na tému Eurofondy na Slovensku, ktorá sa uskutočnila na pôde NR SR.

Hnutie je známe svojou protikorupčnou rétorikou a zorganizovanie série odborných konferencií na najpalčivejšie témy spoločnosti i verejnej správy má byť zrejme posunom od kritiky k hľadaniu konkrétnych odborných riešení. „Hnutie OĽANO vzniklo ako hnutie bojujúce proti korupcii v politike. Okrem toho chceme dávať v politike priestor čestným odborníkom a nie dlhoročným straníckym funkcionárom. Od poukazovania na korupciu sa preto podstata hnutia presúva k návrhom, ako situáciu riešiť a ako zlepšiť život ľudí na Slovensku,“ uviedla poslankyňa Veronika Remišová.

Na prvej konferencii sa diskutujúci venovali najmä témam ako príčiny pomalého čerpania eurofondov, problémy efektívneho manažmentu eurofondov, opatrenia a zmeny potrebné na dosiahnutie efektívnejšieho využívania eurofondov v prospech krajiny a iné, v zastúpení viacerých odborníkov vrátane spomínaného Petra Pellegriniho, podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu. Podrobnosti k programu konferencie k nahliadnutiu tu. Pellegrini pochválil organizátorov priamo na konferencii v NR SR, čo potvrdzuje aj videozáznam (26:30).

V poradí druhá konferencia sa uskutočnila 13. júna taktiež v kinosále NR SR tentoraz na tému Vzdelanie a zamestnanie: cesta k integrácii Rómov. Program konferencie sa sústredil na dôležitosť vzťahu vzdelania a uplatnenia na trhu práce najmä pre deti a mládež ohrozenú sociálnym vylúčením.

„Cieľom nášho hnutia je preto najmä riešenie najväčších problémov krajiny. Za kľúčové považujeme zlepšenie školstva, zdravotníctva, súdnictva, zlepšenie efektívnosti eurofondov a znižovanie rozdielov medzi bohatými a chudobnejšími regiónmi Slovenska,“ vyhlásila Remišová.

Témy ani termíny nasledujúcich konferencií sa nám bližšie nepodarilo zistiť. Rovnako sa nám nepodarili zistiť prípadné návrhy k spolupráci pri organizovaní konferencií s predstaviteľmi vládnej koalície tak, ako to bolo napríklad v prípade Pellegriniho.

Dôležitý výrok

„…tak nám rastie ekonomika, lebo máme dobrú kondíciu, že sa posilňuje kúpna sila obyvateľstva a obyvateľstvo dáva tie príjmy, ktoré dostáva zase do obchodu a do rastu ekonomiky Slovenska.“

Pravda

zobraziť odôvodnenie
Kúpna sila, resp. spotreba domácností je jedným z faktorov, ktoré ovplyvňujú rast HDP — hrubého domáceho produktu, ktorý sa využíva na vyjadrenie veľkosti ekonomiky. Kúpna sila Slovenska postupne rastie, napriek tomu, že patrí k chudobnejšej polovici krajín EÚ.  Podobne rastie aj ekonomika, teda rastie HDP a podľa prognózy Národnej banky Slovenska by mala rásť aj v nasledujúcich rokoch. Výrok hodnotíme ako pravdivý.
 
Ekonomický rast ovplyvňuje viacero faktorov. Medzi základné faktory môžeme zaradiť — prírodné zdroje, fyzický kapitál a investície do neho, populácia a jej veľkosť, ľudský kapitál (vzdelanie, vytváranie kvalifikovanej pracovnej sily), technológie, ktoré pomáhajú zvýšiť produktivitu a inštitucionálny rámec, ktorý môže svojím nadstavením ekonomike pomáhať alebo naopak škodiť. 

Pri predpovedaní rastu ekonomiky sú najčastejšími používanými činiteľmi, ktoré využíva napríklad aj Európska komisia inflácia, nezamestnanosť a domáca spotreba. Domáca spotreba závisí zase od nominálnej mzdy a nezamestnanosti. Práve domáca spotreba a zároveň klesanie nezamestnanosti by mali ťahať HDP Slovenska. Kúpna sila dosahuje viac ako polovicu európskeho priemeru. V roku 2015 bola podľa najnovších štatistík kúpna sila občanov SR 8 294 eur na osobu, touto hodnotou Slovensko predbehlo aj Českú republiku. 

Dôležitý výrok

„…v roku 2016 stúpla miera chudoby o 30 tisíc ľudí viac je ohrozených mierou chudoby, ide už o 670 tisíc ľudí.“

Pravda

zobraziť odôvodnenie
Poslanec Vašečka uviedol údaje o počte ľudí ohrozených chudobou v roku 2016 v súlade s údajmi, ktoré prezentovala na tlačovej besede generálna riaditeľka sekcie sociálnych štatistík a demografie ŠÚ SR, Ľudmila Ivančíková. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

Rizikom chudoby bolo v roku 2016 ohrozených 12,7 percenta obyvateľov Slovenska, teda 670 tisíc osôb. V porovnaní s predchádzajúcim rokom ide o nárast o 0,4 percentuálneho bodu, resp. o 30 tisíc ľudí. Informáciu na tlačovej besede uviedla generálna riaditeľka sekcie sociálnych štatistík a demografie ŠÚ SR, Ľudmila Ivančíková. "Indikátor miery rizika chudoby je pre jednotlivé krajiny počítaný vo vzťahu k ich národným hraniciam chudoby." (SITA)

Takzvanú národnú hranicu chudoby má každá krajina inú a stanovuje si ju vo vzťahu k tamojším príjmom. Najvyššia miera rizika chudoby za rok 2016 bola vykázaná v Prešovskom kraji, kde bolo 18,6 % ľudí ohrozených rizikom chudoby. Nasleduje Banskobystrický kraj (15,3 %), Nitriansky kraj (14,60 %), Žilinský kraj (14,10 %) a Košický kraj (13,80 %). Najlepšie na tom boli Trnavský kraj (9 %), Trenčiansky kraj (7,8 %) a Bratislavský kraj (5,4 %).

Príjmy a životné podmienky domácností a teda aj mieru rizika chudoby podľa EUSILC v Slovenskej republike za roky 2005-2015 si je možné pozrieť na stránke Štatistického úradu SR. 

Dôležitý výrok

„Isté náznaky vidíme v tom, čo urobili pred rokom spoločné vyhlásenie ministri zahraničných vecí Nemecka a Francúzska, ktorí ponúkli istý model fungovania EÚ po brexite, kde sa práve hovorí o tých veciach, ktoré pani Blahová naznačila, že treba zriadiť ministerstvo financií spoločné pre eurozónu, že treba dať do poriadku daňovú konkurenciu, ktorá v Európe funguje a samozrejme ešte potom náväzne fungovanie spoločnej zahraničnej politiky, spoločného bezpečnostného systému a podobne.“

Pravda

zobraziť odôvodnenie
Je pravda, že diskusie o budúcnosti Európskej únie dostali po referende o brexite novú, väčšiu intenzitu, pričom prebiehajú na vládnej, ministerskej, európskej úrovni. Vyhlásenie nemeckého a francúzskeho ministra zahraničných vecí, ako spomína poslanec Paška, bolo vydané po uvedení piatich scenárov možného vývoja EÚ po brexite až v marci 2017. Výrok napriek nepresnostiam hodnotíme ako pravdivý. 

Debatu o budúcnosti Európskej únie a jej možného vývoja v princípe rámcujú tzv. diskusné dokumenty, ktoré od marca 2017 vydáva Európska komisia. Na úplne prvý, pod názvom Biela kniha, reagovali francúzsky a nemecký minister zahraničia s tým, že by si priali viacrýchlostnú úniu. Päť možných scenárov Komisie (ktoré zahŕňajú aj známu “dilemu o prvej lige”) navrhujú možnosti, kedy by EÚ:

1. pokračovala v súčasnom smerovaní
2. sa zamerala výlučne na jednotný trh
3. pokračovala ako dnes, ale umožnila členským štátom, ktoré si to želajú, aby spoločne konali viac vo vybraných oblastiach (scenár “tí, ktorí chcú, robia viac”, čiže niečo ako viacrýchlostná únia)
4. bola vo vybraných oblastiach politiky iniciatívnejšia a rýchlejšia, zatiaľ čo v iných, pri ktorých sa usúdi, že nemá pridanú hodnotu, by bola menej aktívna (scenár “menej ale efektívnejšie”)
5. ako celok zdieľala viac právomocí, čiže by všetci robili “oveľa viac spoločne”

Na tieto scenáre následne reagovali francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Marc Ayrault a jeho nemecký partner Sigmar Gabriel:

“Únia by podľa nich mala fungovať efektívnejšie a snažiť sa stále zlepšovať, ale rovnako zachovávať spoločné hodnoty a princípy. Francúzsko a Nemecko podporili zbližovanie ekonomík členských štátov, podporu investícií a udržateľný rast s cieľom vybudovať ekonomickú úniu.

Obaja ministri sa vyjadrili jasne za silnú EÚ a odmietli scenár, ktorý by ju zredukoval len na jednotný trh. Chceli by silnejšiu Úniu v obrannej i zahraničnej politike a stály mechanizmus na riešenie migračnej otázky tak, aby sa zo spoločenstva stal silný politický aktér na svetovej scéne.” (TASR)


Ďalšie diskusné dokumenty Európskej komisie rozpracovávajú problematiku globalizácie, sociálnej politiky, hospodárskej a menovej únie a obrany. V rámci debaty o eurozóne sa v dokumentoch spomína aj myšlienka ministerstva financií pre eurozónu.

„Smer-sociálna demokracia má vyše 15-tisíc členov“

„…na poslednej schôdzi som aj podporil jeden z vašich návrhov v prvom čítaní. .“

„Skúsme si pripomenúť, čo bolo v roku 2012. Richard Sulík povalil vládu pravicovú a ešte sa tým aj do dnes chváli.“

„V roku 2012 bola nezamestnanosť 13,4%…7,8 bolo za apríl cca.“

„…rapídne rástla minimálna mzda. 33% od roku 2012.“

„Prvá vláda Roberta Fica pomohla k Schengenu, druhá vláda zaviedla euro…“

„Zahraničné investície sem radi chodia, nebudem hovoriť len o Land Rovere, ktorý je v Nitre, ale o ďalších investíciách, ktoré vláda pripravuje, otvára ako na bežiacom páse.“

„…Slovensko je šiestou najväčšou otvorenou ekonomikou na svete, najotvorenejšou. My sme závislí od európskeho trhu, vyrábame pre európsky trh, automobilky, Volkswagen, PSA, ďalšie, celý priemysel.“

„…občan SR, ktorý zarába minimálnu mzdu, má 2,5 eura na hodinu. Minimálna mzda v Nemecku je okolo 9 eur.“

„O tú tajnú voľbu dlhodobo bojujeme, keď minulá pravicová vláda chcela otvoriť hlasovanie a všetko aby bolo verejné, aby mohli byť poslanci pod tlakom.“

„Máme dlhodobo najnižšiu nezamestnanosť v histórii Slovenskej republiky.“

foto: webnoviny.sk

Prepisy diskusných relácií poskytuje NEWTON Media, spol. s r.o… O spôsobe hodnotenia na tejto stránke nájdete viac informácií na stránke Hodnotenie na Demagog.sk.


comments powered by Disqus
Michal Havran ml.

Michal Havran ml.

Slovenský syndikát novinárov

„Demagog.sk ukazuje, že politické lži sú pre politikov častokrát jediným spôsobom, ako hovoriť s voličmi. Demagóg ukázal, že politici nás považujú za príliš slabých nato, aby sme počúvali pravdu. Demagóg a jeho čitatelia dokazujú opak. Nechceme milosrdnú lož, chceme poznať pravdu."

Marián Leško

Marián Leško

autor komentárov pre týždenník Trend

„Projekt Demagog.sk som si všimol už v čase, keď ešte nebol ani projektom. Ako každý, aj ja mám rád, keď časť mojej práce za mňa vykoná niekto iný. A páči sa mi, že ju vykoná tak, ako by som ju chcel robiť aj ja sám. Keby ste neboli, chýbali by ste mi."

Gabriel Šipoš

Gabriel Šipoš

Transparency International Slovensko

„Ak chceme, aby v televíznych politických diskusiách nevyhrával najkrajšie oblečený ci najplynulejší rečník, ale najpravdovravejší, treba verejnosti aj novinárom pomôcť s faktickou kontrolou výrokov. Nik to u nás nerobí dôslednejšie ako Demagog.sk."