Bugár a Krajniak
Iné, 3. júna 2017.
Moderátor: Branislav Dobšinský
V relácii Sobotné dialógy sa 3. júna 2017 stretli Milan Krajniak a Béla Bugár, pričom hlavnou témou ich diskusie bolo potvrdenie zrušenia takzvaných Mečiarových amnestií Ústavným súdom SR a tiež stále živá téma extrémizmu na Slovensku.
Pravda Nepravda Zavádzanie Neoveriteľné
Výroky
Všetci politici
Všetky výroky
Dôležitý výrok
„Ale ministerka Žitňanská čelila tej kritike (pri návrhu Petra Kresáka na zrušenie amnestií, pozn.) a dá sa povedať, že aj útokom zo strany niektorých členov opozície.“
Nepravda
zobraziť odôvodnenie
Ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská ako prvá predstavila prípravu návrhu poslanca Petra Kresáka (tiež z Mostu-Híd) o zrušení amnestií, ktorý nakoniec parlament odobril. Síce návrh označila ako kompromisný a je pravda, že sa spočiatku nepáčil ani niektorým koaličným, ani opozičným poslancom. Ich názory však nemožno označiť za útočné priamo voči ministerke Žitňanskej. Častejšie boli kritiky samotného Kresákovho návrhu a skráteného legislatívneho konania. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.
Po tom, ako Most-Híd prišiel s týmto kompromisným riešením na zrušenie amnestií, objavila sa kritika nielen opozičných, ale aj koaličných poslancov.
Návrh napríklad kritizoval Jaroslav Paška zo Slovenskej národnej strany: “Mám pochybnosti o právnej čistote tohto návrhu. Počíta totiž s tým, že národná rada urobí chybu pri hlasovaní a potom sa obráti na Ústavný súd, aby posúdil a rozhodol, že rozhodnutie väčšiny nebolo v súlade s ústavou.” K návrhu Kresáka bol kritický aj Ján Budaj z OĽaNO, ktorý ho označil za Hlavu XXII. Nepáčil sa mu ani pôvodný Ficov návrh, ktorý tiež zahŕňal Ústavný súd, no ešte pred hlasovaním parlamentu.
Po tom, ako Most-Híd prišiel s týmto kompromisným riešením na zrušenie amnestií, objavila sa kritika nielen opozičných, ale aj koaličných poslancov.
Návrh napríklad kritizoval Jaroslav Paška zo Slovenskej národnej strany: “Mám pochybnosti o právnej čistote tohto návrhu. Počíta totiž s tým, že národná rada urobí chybu pri hlasovaní a potom sa obráti na Ústavný súd, aby posúdil a rozhodol, že rozhodnutie väčšiny nebolo v súlade s ústavou.” K návrhu Kresáka bol kritický aj Ján Budaj z OĽaNO, ktorý ho označil za Hlavu XXII. Nepáčil sa mu ani pôvodný Ficov návrh, ktorý tiež zahŕňal Ústavný súd, no ešte pred hlasovaním parlamentu.
Napriek počiatočnému postoju niektorých opozičných poslancov (Budaj, Beblavý) sa v parlamente nakoniec našla široká podpora, keďže za dva ústavné zákony hlasovalo viac ako 120 poslancov. Poslanec Beblavý napríklad pred hlasovaním uviedol, že vládny návrh spolu s ďalšími šiestimi poslancami podporia aj keď je nedokonalý. Podľa jeho slov ho “presvedčil aj rozhovor s ministerkou spravodlivosti Luciou Žitňanskou, ktorá ho ubezpečila o úprimnej snahe aj reálnej šanci dospieť k želanému výsledku.”
Budajove vyjadrenia však nemožno označiť ako útok na ministerku, okrem iného povedal napríklad aj nasledovné: "Ešte raz ďakujem, pani ministerka, že sa zasadzujete za zrušenie Mečiarových amnestií, a takisto ďakujem aj všetkým poslancom, ktorí to myslia vo vládnej koalícií poctivo a chcú zbaviť Slovensko Mečiarových amnestií."
“Proti zrušeniu amnestií hlasovala len poslankyňa extrémistickej ĽSNS Natália Grausová, zvyšok klubu nehlasoval. Nezaradený poslanec Peter Marček, ktorý odišiel z klubu Sme rodina sa ako jediný zdržal. Na hlasovanie neprišli Anton Hrnko a Eva Antošová z SNS a poslanci Smeru Ján Podmanický, Miroslav Číž, Robert Madej a Dušan Muňko.”
Zrušenie amnestií ministerka Žitňanská okomentovala ako koniec veľkej traumy tejto krajiny a významný deň pre Slovensko. Zároveň sa poďakovala všetkým, ktorí sa na tomto výsledku podieľali.
Kritizované bolo tiež skrátené legislatívne konanie, ktoré zdôraznili napríklad Dostál, Simon, Suchanek či Baránik. Ján Budaj spomenul v súvislosti so skráteným konaním aj priamo ministerku Žitňanskú: "A neverím, že pani ministerka alebo pán Bugár, alebo ďalší demokrati sú osobne nadšení z toho postupu. Na prvom mieste je to skrátené konanie. Dopoludnia som si všimol, že pani ministerka delikátne obišla odpoveď na otázku, že čím zdôvodní skrátené konanie. A ja jej ju nebudem opakovať, pretože je to dáma, ktorá si zaslúži rešpekt, a viem, že na ňu nemá odpoveď, a preto ju musela obísť. Nie je na to totiž odpoveď. "
Kritizované bolo tiež skrátené legislatívne konanie, ktoré zdôraznili napríklad Dostál, Simon, Suchanek či Baránik. Ján Budaj spomenul v súvislosti so skráteným konaním aj priamo ministerku Žitňanskú: "A neverím, že pani ministerka alebo pán Bugár, alebo ďalší demokrati sú osobne nadšení z toho postupu. Na prvom mieste je to skrátené konanie. Dopoludnia som si všimol, že pani ministerka delikátne obišla odpoveď na otázku, že čím zdôvodní skrátené konanie. A ja jej ju nebudem opakovať, pretože je to dáma, ktorá si zaslúži rešpekt, a viem, že na ňu nemá odpoveď, a preto ju musela obísť. Nie je na to totiž odpoveď. "
Budajove vyjadrenia však nemožno označiť ako útok na ministerku, okrem iného povedal napríklad aj nasledovné: "Ešte raz ďakujem, pani ministerka, že sa zasadzujete za zrušenie Mečiarových amnestií, a takisto ďakujem aj všetkým poslancom, ktorí to myslia vo vládnej koalícií poctivo a chcú zbaviť Slovensko Mečiarových amnestií."
Dôležitý výrok
„My sme samozrejme hlasovali aj za to, aby bola zrušená takisto milosť pána Kočnera.“
Nepravda
zobraziť odôvodnenieZrušenie milosti pre Mariána Kočnera bolo pôvodne jednou z piatich podmienok opozície pre podporu vládneho uznesenia o zrušení tzv. "Mečiarových amnestií." Vláda však tejto požiadavke nevyhovela a k samotnému hlasovaniu o zrušení tejto milosti ani nedošlo. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.
Samotné uznesenie obsahuje nasledovné zdôvodnenie: "Uznávajúc, že slovenskú spoločnosť dlhodobo znepokojujú amnestie predsedu vlády SR Vladimíra Mečiara, vykonávajúceho niektoré právomoci prezidenta SR, obsiahnuté v rozhodnutiach predsedu vlády SR o amnestiách číslo 55/1998 a číslo 214/1998 Z.z. a tiež aj udelená milosť prezidentom SR M. Kováčom zo dňa 12. Decembra 1997 zrušuje" články a rozhodnutia predsedu vlády a prezidenta SR, ktoré sú spomenuté v parlamentnej tlači.
Iné hlasovanie počas 7. volebného obdobia vo veci zrušenia Mečiarových amnestií sme zaznamenali len ku dňu 28. apríla 2016. Vtedy sa hlasovalo o ústavnom zákone poslanca Jána Budaja, za ktorý hlasoval aj poslanec Milan Krajniak. Tento návrh ústavného zákona obsahoval: "Zrušujú sa:
1.článok V a článok VI rozhodnutia predsedu vlády Slovenskej republiky z 3. marca 1998 o amnestii, uverejneného pod č. 55/1998 Z. z.,2.rozhodnutie predsedu vlády Slovenskej republiky zo 7. júla 1998 o amnestii, uverejnené pod č. 214/1998 Z. z.,
3.rozhodnutie predsedu vlády Slovenskej republiky z 8. decembra 1998 o amnestii, uverejnené pod č. 375/1998 Z. z."
Tento návrh sa teda netýkal veci milosti vydaných prezidentom SR Michalom Kováčom.
Iné, alternatívne hlasovanie o zrušení amnestií a milostí sme nezaznamenali, keďže bol vládny návrh uznesenia schválený a opozícia návrh poslanca Budaja stiahla.
Pre objektívnosť dodávame, že opozícia predstavila pred hlasovaním o vládnom návrhu uznesenia na zrušenie amnestií viacero podmienok. Píše o nich napríklad TASR: "Ďalšia podmienka opozície je, aby sa nerušila len milosť exprezidenta Michala Kováča voči jeho synovi, ale voči všetkým, ktorým ju vtedy pre kauzu Technopol udelil. Omilostený bol napr. aj podnikateľ Marián Kočner."
Táto podmienka však zo strany vlády splnená nebola a návrh uznesenia obsahoval iba zrušenie milosti pre syna prezidenta M. Kováča.
Dôležitý výrok
„…voči tomuto človeku (Mariánovi Kočnerovi, pozn.), ktorý preukázateľne napríklad ovplyvňoval voľbu generálneho prokurátora…“
Neoveriteľné
zobraziť odôvodnenieMeno Mariána Kočnera sa s ovplyvňovaním voľby generálneho prokurátora spája v súvislosti s kauzou Sasanka, no aj napriek tomu chýbajú oficiálne informácie, ktoré by preukázateľne dokazovali jeho vplyv pri výbere kandidáta a jeho voľbe. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.
Marián Kočner je kontroverzná osoba spájaná s viacerými kauzami, ktoré sa na Slovensku odohrali. Podľa denníka Sme sa jeho meno vyskytuje na mafiánskych zoznamoch a tiež figuruje v kauzách ako Glance House, Technopol, Bašternák, Gorila, Privatbanka a v neposlednom rade v kauze Sasanka.
V tejto kauze Kočner zverejnil sms konverzácie a nahrávky rozhovorov s Richardom Sulíkom, ktorý bol v tom čase predsedom parlamentu. „V januári 2012 niekto na internete zverejnil prepisy SMS Sulíka s Kočnerom, o niekoľko týždňov pribudli videá z Kočnerovej jedálne, rozoberali na nich situáciu vo vládnej koalícii, riešili najmä voľbu generálneho prokurátora, kauza zasiahla do kampane pred predčasnými voľbami, vyšetrovanie nič nezistilo. Policajné vyšetrenie preukázalo, že Kočner nahrávkami Richarda Sulíka nevydieral."
Po zverejnení kauzy však Kočner tiež tvrdil, že skrytá kamera mu bola v dome nainštalovaná bez jeho vedomia a teda so zverejnením nahrávok nemá nič spoločné, avšak táto verzia sa nepotvrdila ani nevyvrátila.
Podľa denníka Pravda zo zverejnených dialógov vyplývalo, že Richard Sulík sa snažil o vymenenie premiérky Radičovej za Ivana Mikloša a v konverzáciách rozoberali aj voľbu generálneho prokurátora či fotenie hlasovacích lístkov. Sulík priznal, že sms správy mohli byť pravdivé, no analýzu voľby prokurátora či vymenenie premiérky označil ako nezmysel.
Detailný popis celej kauzy ponúkajú vo svojom článku Hospodárske noviny.
Dôležitý výrok
„…však už jedna strana, kde pán Kotleba šéfoval Pospolitosť, bola zrušená a práve kvôli tomu, že povedali, že ten základ demokratického systému oni neuznávajú, chcú stavovský režim nastaviť…“
Pravda
zobraziť odôvodnenie
Najvyšší súd rozpustil stranu Slovenská pospolitosť a jedným z dôvodov bola práve snaha o vytvorenie „Stavovského Štátu“, v ktorom sa hlása obmedzenie volebného práva. Okrem toho Výrok z tohto dôvodu hodnotíme ako pravdivý.
Najvyšší súd rozpustil stranu Slovenská pospolitosť — Národná strana dňa 1. marca 2006. Príčina rozpustenia je nesúlad strany s Ústavou SR. Hlavné argumenty na rozpustenie strany boli nasledovné: "Stanovy strany hovorili o cieli nahradiť dnešný demokratický systém stavovským štátom, obsahovali národný princíp formulovaný tak, že bol v rozpore s ústavou a existovali paralely medzi súčasným programom a činnosťou Pospolitosti a fungovaním HSĽS počas Slovenského štátu."
Slovenská pospolitosť – Národná strana posúva pôvodnú ideológiu Občianskeho združenia na hranicu radikálneho spektra smerom k extrémizmu. Konštatuje to nezávislá správa o plnení bezpečnostnej politiky v oblasti extrémizmu. Po rozpustení Slovenskej pospolitosti pravicoví extrémisti ovládli politickú stranu priateľov vína pred parlamentnými voľbami 2010, tú neskor premenovali na Ľudovú stranu Naše Slovensko.
Najvyšší súd rozpustil stranu Slovenská pospolitosť — Národná strana dňa 1. marca 2006. Príčina rozpustenia je nesúlad strany s Ústavou SR. Hlavné argumenty na rozpustenie strany boli nasledovné: "Stanovy strany hovorili o cieli nahradiť dnešný demokratický systém stavovským štátom, obsahovali národný princíp formulovaný tak, že bol v rozpore s ústavou a existovali paralely medzi súčasným programom a činnosťou Pospolitosti a fungovaním HSĽS počas Slovenského štátu."
Slovenská pospolitosť – Národná strana posúva pôvodnú ideológiu Občianskeho združenia na hranicu radikálneho spektra smerom k extrémizmu. Konštatuje to nezávislá správa o plnení bezpečnostnej politiky v oblasti extrémizmu. Po rozpustení Slovenskej pospolitosti pravicoví extrémisti ovládli politickú stranu priateľov vína pred parlamentnými voľbami 2010, tú neskor premenovali na Ľudovú stranu Naše Slovensko.
Okrem politickej strany Slovenskej pospolitosti jestvuje aj rovnomenné občianske združenie založené už v roku 1995. Od vzniku sa pohybovalo v ultrapravicovom priestore, kladne hodnotilo fašistický režim z rokov 1939 a 1945. Ministerstvo vnútra 12. novembra 2008 oficiálne rozhodlo o rozpustení združenia. "Združenie vyvíjaním činnosti roznecuje nenávisť a neznášanlivosť z národnostných, rasových, náboženských a politických dôvodov, čím sleduje dosahovanie svojich cieľov spôsobmi, ktoré sú v rozpore s Ústavou SR a zákonmi." Najvyšší súd toto rozhodnutie 1. júla 2009 zrušil.
Dôležitý výrok
„…(chcú ich rozpustiť skôr, pozn.) než bol niektorý z členov či predstaviteľov ĽS NS odsúdený za akýkoľvek extrémistický trestný čin…sú tam nejakí ľudia, ktorí sú podozriví, ale neboli odsúdení.“
Pravda
zobraziť odôvodnenieZo spáchania trestných činov sú v súčasnosti obvinení dvaja poslanci NR SR za stranu ĽS NS Stanislav Mizík a Milan Mazurek, ani jeden však doposiaľ nebol obžalovaný.Trestne stíhaný je aj Medvecký, pre rasovo motivované ublíženie na zdraví. Výrok Milana Krajniaka hodnotíme ako pravdivý.
V súčasnosti čelia obvineniam zo spáchania trestných činov šírenia extrémizmu dvaja poslanci ĽS NS:
Stanislav Mizík bol 27. apríla 2017 obvinený za prečiny výroby extrémistických materiálov a hanobenia národa, rasy a presvedčenia pre svoj status na sociálnej sieti Facebook z 10. januára 2017, kde napísal, že prezident degraduje štátne vyznamenania ocenením niektorých ľudí, ktorých označil pre ich židovský pôvod alebo pre spojitosť s aktivitami súvisiacimi s rómskym etnikom. Dosiaľ voči Mizíkovi nebola vznesená obžaloba, ako konštatuje denník Pravda.
Milan Mazurek bol obvinený 28. apríla 2017 z trestného činu podnecovania, hanobenia a vyhrážania sa osobám pre ich príslušnosť k rase, národu, národnosti, farbe pleti, etnickej skupine alebo pôvodu rodu za výroky. Tieto výroky zazneli v relácií rádia Frontinus, v októbri 2016. Neznášanlivo sa vyjadroval voči rómskemu etniku, imigrantom, Arabom či islamu.
Zároveň čelí obvineniu z priestupku, pôvodne vyšetrovaného ako útok na verejného činiteľa v súbehu s výtržníctvom, z 13. marca 2017, za potýčku s prezidentovou ochrankou. Obvineniu čelí poslanec spolu so svojim otcom, ktorý vzápätí na obvinenie podal trestné oznámenie pre zneužitie právomoci verejného činiteľa a výtržníctvo na neznámeho páchateľa tvrdiac, že naňho v skutočnosti zaútočil policajt v civile. V uvedenom prípade však tiež nejde o extrémistický trestný čin, ktorý spomína Krajniak vo výroku.
Orgány činné v trestnom konaní a súdy sa zaoberajú aj členom ĽS NS, Medveckým, ktorý je obžalovaný z rasovo motivovaného ublíženia na zdraví. Denník N píše, že očití svedkovia počuli výkriky: „Neger, rozkopte negra, k…t čierny, neger, toto je tvoj posledný deň.“ Incident sa udial v novembri 2014 pred miestnym barom v Námestove.
V minulosti čelili obvineniam z extrémizmu aj iní členovia strany ĽS NS, napríklad Rastislav Rogel, ktorý bol obvinený z podpory fašizmu a výtržníctva, a to v roku 2008 pre vykrikovanie fašistických hesiel v podniku Obluda a vyprovokovanie bitky. Po šiestich rokoch bol definitívne zbavený obvinenia.
Dôležitý výrok
„…sme (…)krajinou, kde sa ľudia musia zadlžovať extrémne najviac spomedzi všetkých členských krajín EÚ…“
Nepravda
zobraziť odôvodnenie
Tvrdenie Milana Krajniaka nepojednáva o zadĺženosti krajiny, resp. o verejnom dlhu, ale o zadĺžení domácností, ktoré je vyjadrené ako dlh na obyvateľa v eurách. Podľa viacerých zdrojov a informácií patria Slováci medzi najrýchlejšie sa zadlžujúcich v strednej Európe a taktiež tempo rastu úverov je najrýchlejšie spomedzi všetkých členských krajín Európskej únie. Napriek tomu, že Slovensko má najrýchlejší rast dlhov a úverov, absolútna hodnota zadĺženosti domácností je skôr pod priemerom eurozóny. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.
V roku 2012 patrilo Slovensko medzi najmenej zadlžené krajiny v rámci EÚ, no už v tedy Národná banka Slovenska (NBS) informovala o rýchlejšom raste dlhu domácností. V roku 2015 sa Slovenská republika nachádzala na 10. priečke najviac zadlžených krajín v EÚ, pred nami sa umiestnilo Česko, Maďarsko i Poľsko. K 30. júnu 2015 vtedy Slováci dlhovali 23,3 mld. eur, z čoho až 72,2% tvorili úvery na bývanie. Pre rok 2016 konštatuje Európska komisia pri Slovensku nasledovné: "Zadlženosť domácností zostáva hlboko pod priemernými hodnotami eurozóny, no vo všeobecnosti na úrovni partnerov z V4."
Vo februári 2017 informovala Tatra Banka vo svojom mesačníku (.pdf,str. 2), že zadĺženosť slovenských domácností závažne rastie a pri porovnaní s okolitými stredoeurópskymi krajinami je najvyššia. Dlhodobý pokles úrokových sadzieb povzbudil veľký počet slovenských domácností, aby si zobrali úver. Najväčšiu časť úverov domácností predstavujú úvery na bývanie (až 76,6%). Pomer úverov na bývanie je na Slovensku ďaleko vyšší ako napríklad v Rakúsku alebo Českej republike.
Na konci mája 2017 prišli Hospodárske noviny taktiež so správou, že za rok 2016 nemalo Slovensko v rýchlosti zadlžovania sa konkurenciu. Upozornila na to NBS, podľa ktorej sa zadĺženosť domácností od globálnej krízy zdvojnásobila. Od roku 2010 sa podiel dlhu domácností na slovenskej ekonomike zvýšil na dvojnásobok a prekročil hranicu 30% HDP. "Je tu viacročný trend nárastu úverov najmä domácností. Tento rast bol najvyšší od vzniku Slovenska", vyjadril sa Vladimír Dvořáček — výkonný riaditeľ dohľadu nad finančným trhom NBS a doplnil, že dôsledkom tohto vývoja môže byť vyššia zraniteľnosť domácností.
Týždenník TREND informoval, že hoci sú úvery pre občanov lacnejšie, majú čoraz väčšie problémy ich splácať, následkom čoho dochádza k ich hromadeniu. Nárast zlyhaných spotrebných úverov sa týka celého bankového sektora a je spojený s vyššou mierou refinancovania spotrebných úverov a s uvoľňovaním úverových štandardov v bankách.
V súvislosti s nárastom úverov a celkovej zadĺženosti domácností vláda pripravuje novelu, vďaka ktorej sa sprísnia podmienky poskytovania úverov. Prostredníctvom tejto novely chce NBS zjednotiť pravidlá poskytovania úverov, ktoré by platili pre všetky subjekty. Pred poskytnutím úveru bude musieť banková alebo nebanková spoločnosť vypočítať ukazovateľ schopnosti splatiť úver, pričom príjem musí byť zdokladovaný. Návrh sprísňuje poskytovanie nielen nových, ale i niektorých starých úverov, keďže ľudia si často úvery spájajú alebo dochádza k nahrádzaniu starých novými.
Dôležitý výrok
„…časť opozície na základe aj toho zákona dáva podnet povedzme na Mizíka, na ďalších poslancov ĽS NS len kvôli vyjadreniam…“
Nepravda
zobraziť odôvodnenieV januári 2017 sa stala účinnou novela trestného zákona známa i s prídomkom "protiextrémistická". Podľa dostupných informácii využil protiextrémistickú novelu opozičný poslanec Ondrej Dostál, ktorý podal trestné oznámenie na poslanca Uhríka. V iných prípadoch trestného stíhania poslancov ĽS NS pre extrémizmus sme sa k nejakým menám opozičných poslancov ako oznamovateľov trestných činov nedopátrali. Navyše Bugárom spomínané trestné stíhanie bolo začaté policajnými orgánmi ex offo. Trestné stíhania sa týkajú podozrení z extrémistických prejavov, pričom dochádza k naplneniu skutkových podstát rôznych trestných činov. V prípade Mizíka ide navyše o podozrenie z prečinu výroby extrémistického materiálu, čo už za vyjadrenie nemôžeme považovať. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.
V marci 2017 podal na poslanca Uhríka (ĽS NS) poslanec Ondrej Dostál (SaS) trestné oznámenie za jeho výroky v relácii "O 5 minút 12". Dôvodom malo byť podozrenie z naplnenia skutkovej podstaty trestného činu založenia, podporovania a propagácie hnutia smerujúceho k potlačeniu základných práv a slobôd podľa Trestného zákona, alebo prejavu sympatie k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd podľa Trestného zákona.
V máji 2017 policajný vyšetrovateľ obvinil poslanca ĽS NS Stanislava Mizíka z prečinu „výroby extrémistických materiálov v jednočinnom súbehu s prečinom hanobenia národa, rasy a presvedčenia.“ Vtedy však opozícia poukázala na spôsob, akým polícia vyzvala na „súčinnosť“ člena parlamentu. Nepáčilo sa im, že voči poslancovi zasiahla počas zasadnutia parlamentného výboru.
Hovorkyňa Úradu špeciálnej prokuratúry Tökölyová sa vyjadrila, že „polícia začala konať ex offo koncom minulého týždňa pre podozrenie zo spáchania prečinu hanobenia národa, rasy a presvedčenia“.
Polícia v máji tohto roka vzniesla obvinenie aj voči Milanovi Mazurekovi – za trestný čin podnecovania, hanobenia a vyhrážania sa osobám pre ich príslušnosť k rase, národu alebo etnickej skupine. Dôvodom sú jeho hanlivé výroky v žilinskom rádiu Frontinus na adresu Rómov. Najprv sa výrokmi zaoberala žilinská polícia, neskôr spis prebrala NAKA a v januári začala trestné stíhanie. Z verejných zdrojov nemáme informácie o tom, kto dal podnet polícii na trestné stíhanie, prípadne či začala konať ex offo.
Mandátový a imunitný výbor NR SR už vlani v decembri rozhodol, že poslanci Milan Mazurek a Stanislav Mizík (obaja ĽSNS) sa musia ospravedlniť v pléne parlamentu za výroky, ktoré povedali ešte počas októbrovej schôdze. Podnet na poslancov už vtedy podal predseda parlamentu Andrej Danko (SNS), podľa ktorého sa poslanci výrokmi vysmievajú zo židovského národa. V týchto prípadoch, pravda, išlo o disciplinárne, nie trestné, stíhanie. Danko sa tiež odvoláva na protiextrémistickú legislatívu: "Poukázal, že hanobenie rasy a národa je trestný čin, ktorý by mal byť riadne potrestaný. Poslancovi však za výroky v pléne hrozí iba pokuta vo výške tisíc eur."
Treba tiež dodať, že trestný čin hanobenia národa, rasy a presvedčenia nebol zavedený poslednou novelou (len sa rozšírila jeho aplikácia aj na prípady hanobenia osôb pre ich politické presvedčenie).
Dôležitý výrok
„…o 3% viac ľudí v roku 2016 (v porovnaní s rokom 2008 pozn.) povedalo, že skoro každý politik je v korupcii zaangažovaný…“
Nepravda
zobraziť odôvodnenie
Prieskum verejnosti SAV (.pdf, s. 2-3) v roku 2016 ukázal, že 16,6 % respondentov v roku 2008 tvrdilo, že "takmer všetci" politici sú podľa nich na Slovensku zapletení do korupcie. V roku 2016 to bolo už 21,5 % respondentov. Keďže rozdiel je na úrovni necelých 5 % v porovnaní, výrok hodnotíme ako nepravdivý.
Demagog.sk sa už s prieskumom zaoberal vo výroku Bélu Bugára z 5. marca 2017. Členovia Sociologického výskumu SAV prezentovali výsledky prieskumov CSES A ISSP 3. februára 2017 sa uskutočnila tlačová konferencia, na ktorej členovia Sociologického ústavu SAV prezentovali výsledky výskumov CSES a ISSP 3. februára 2017, v ktorej bola skúmali aj postoj občanov Slovenska ku korupcii. V prvej otázke skúmali názor respondentov na to, koľko politikov je na Slovensku podľa vášho názoru zapletených do korupcie. Respondenti si mohli vybrať z odpovedí: „takmer žiadni, len máloktorí, niekoľkí, mnohí, takmer všetci, nevie si vybrať, neodpovedal". Podľa prieskumu až 59 percent respondentov v roku 2016 verilo, že sú "mnohí" alebo "všetci" politici zapletení do korupcie. V roku 2008 to bolo 55,8 percent respondentov.
Ďalšia otázka v prieskume (.pdf, s.2) sa zameriavala na to, ako často sa v posledných piatich rokoch respondenti alebo ich blízki príbuzní stretli s verejným činiteľom, ktorý naznačil, že chce alebo si otvorene vypýtal úplatok či protislužbu za poskytnuté výhody. Odpoveď „ani raz" označilo v roku 2008 38,7% a v roku 2016 56,6% občanov.
Dôležitý výrok
„…predtým napríklad skúmali povedzme sudcovia aj to, že hajlovanie je správne vtedy, keď máte vztýčenú ruku pod 75 stupňami…“
Neoveriteľné
zobraziť odôvodnenieNájdené rozsudky v súvislosti s trestnými činmi podpory a propagácie skupín smerujúcich k potláčaniu ľudských práv neobsahujú konštatovania súdov o stupňoch zdvihnutia pravej ruky, podľa ktorých by súdy posudzovali daný čin. Keďže nevieme overiť, či sudcovia pri svojom rozhodovaní skúmali aj takéto skutočnosti, hodnotíme výrok ako neoveriteľný.
Fašistický pozdrav, zdvihnutá pravica adoptovaný v 20. storočí prívržencami tejto ideológie, prevzatý od Rimanov je trestný vo viacerých európskych krajinách. V slovenskom trestnom práve možno hajlovanie podradiť pod skutkovú podstatu trestného činu podpory a propagácia skupín smerujúcich k potlačeniu základných práv a slobôd – v znení pred ostatnou novelou ministerky Žitňanskej. § 422 zákona č. 300/2005 Z. z. stanovovalo:
"(1) Kto verejne, najmä používaním zástav, odznakov, rovnošiat alebo hesiel, prejavuje sympatie k skupine alebo hnutiam, ktoré násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy smerujú k potláčaniu základných práv a slobôd osôb, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.
(2) Rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto pri čine uvedenom v odseku 1 používa pozmenené zástavy, odznaky, rovnošaty alebo heslá, ktoré vyvolávajú zdanie pravých."
Čo sa však týka posudzovania hajlovania orgánmi činnými v trestnom konaní a súdmi verejne známym je prípad Mariana Kotlebu, ktorý bol pre hajlovanie v roku 2009 trestne stíhaný. Prokuratúra však trestné stíhanie zastavila, pričom argumentovala aj tým, že "Kotleba pri pozdrave nezdvihol pravú ruku do výšky pleca a nespojil dva prsty na úroveň oka."
Dôležitý výrok
„Kotleba na čom vyrastal? Na tom, že kritizoval, že štát nerieši Rómov, oni hovoria cigáni, nerieši Rómov, rómsku problematiku a my to vyriešime.“
Pravda
zobraziť odôvodnenieMôžeme povedať, že Marián Kotleba sa v minulosti výrazne angažoval v protirómskom duchu. Čelil aj obžalobe pre označenie Rómov za parazitov, pričom poukazovanie na sociálne dávky Rómov bola jedna z jeho predvolebných taktík. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.
V predvolebnej kampani v roku 2009 sa objavili na Kotlebovom letáku slová, že s dôverou voličov dokáže: „odstrániť nespravodlivé zvýhodňovanie nielen cigánskych parazitov“. Tieto slová sa stretli s veľkou vlnou nevôle a Kotleba bol obžalovaný z hanobenia národa, rasy a presvedčenia. Najvyšší súd však jeho obžalobu zamietol a súhlasil tak s verdiktom krajských sudcov. Podľa rozhodnutia súdu: „nešlo o Rómov ako etnikum v celku, ale len o tých, ktorí sa priživujú na výhodách, ktoré im poskytuje spoločnosť, a napokon nejde len o parazitujúcich z tohto etnika, ale aj o parazitujúcich z väčšinového obyvateľstva, čo je zdôraznené spojkou nielen“. Súd tiež potvrdil, že slovo „cigáň, cigán, cigánsky“ je bežne používané aj samotnými Rómami.
Kotleba sa zúčastnil aj niekoľkých protirómskych pochodov. V roku 2009, počas pochodu v Šarišských Michaľanoch, musela zasiahnuť polícia. Rómov naďalej označoval za parazitov. Medzi jeho ďalšie kontroverzné riešenia patrí kúpa pozemku v blízkosti rómskej osady v Krásnej Hôrke. Na pozemku pod hradom stojí sedem načierno postavených domov s rómskymi rodinami. Kotleba sa neustále vyhrážal, že ich nechá zrovnať so zemou buldozérmi. O pomoc žiadal aj policajný zbor. Na margo prítomnosti extrémistov v rómskej osade reagoval aj minister vnútra Robert Kaliňák (Smer-SD:„Akékoľvek porušenie zákona budeme riešiť v zmysle postupu určeného pre tých, ktorí zákon porušujú," povedal. Dodal však, že štát v minulosti v určitých prípadoch, kde sa vyostrovalo spolunažívanie, zlyhal.
V roku 2011 sa asi 200 prívržencov ĽS NS zhromaždilo v Žiline s cieľom zozbierať podpisy na pomoc železničiarom v "boji" s Rómami: "Na Mariánskom námestí sa k ľuďom cez megafón prihováral Marián Kotleba (na snímke uprostred). Účastníci chceli pochodovať k rómskym bytovkám na Bratislavskej ceste, no polícia im v tom zabránila."
Predvolebný program ĽS NS vo svojom druhom bode (z desiatich) uvádza, že ĽS NS vyrieši problém s Rómami, zamýšľal by aj založiť domobranu a doslova nahradiť políciu, tam, kde zlyhala. "Slušní ľudia na Slovensku sú dennodenne okrádaní, znásilňovaní a vraždení cigánskymi extrémistami," píše sa ďalej v programe.
Inštitút pre verejné otázky (IVO) vo svojom predvolebnom prieskume v roku 2016 poukázal na to, že: „Dve tretiny mladých respondentov sa stotožňujú s populistickými myšlienkami znížiť počet poslancov v NR SR zo 150 na 100 (70 percent opýtaných) či znížiť sociálne dávky Rómom (66 percent)," uviedol analytik IVO Velšic.
Pre Hospodárske noviny sa vyjadril politológ Koziak, ktorý okrem iného uvádza na margo kotlebových voličov nasledovné:
"Na východe Slovenska je skutočný problém s bezpečnosťou a aj so sociálne neprispôsobivou časťou obyvateľstva. Na niektorých miestach ľudia nemajú pocit bezpečia, a preto siahajú po radikálnejších riešeniach a chcú nahradiť štát, ktorý zlyhal,"
Dôležitý výrok
„Pýtam sa, za rok vašej vlády, ktorá vznikla aj kvôli tomu, že chcete bojovať s extrémizmom, preferencie kotlebovcov stúpli alebo klesli? Stúpli.“
Pravda
zobraziť odôvodnenie
Pravicovo-ľavicová koalícia vraj vznikla i z toho dôvodu, aby zabránila možnému nárastu extrémistických sil, keďže v prípade nezostavenia vlády by došlo k predčasným voľbám. Čo sa týka preferencii ĽS NS tie majú napriek miernemu kolísaniu stúpajúcu tendenciu. V apríli 2017 mala táto strana preferencie okolo 10% čo je nárast oproti volebnému výsledku strany v parlamentných voľbách 2016, kde získala 8,04%. Výrok hodnotíme ako pravdivý.
Medzi niektorými voličmi vyvolalo aktuálne zloženie vlády vlnu rozhorčenia. Strany, ktoré chceli ponúknuť Slovensku čosi iné ako doterajšie vlády SMERu, sa napokon rozhodli s ním "spolčiť". Béla Bugár v médiách na svoju "obhajobu" uvádzal:
„To znamená, že aj vtedy, keď by šiel do širokej, tzv. pravicovej koalície, aj vtedy, keď šiel do pravo-ľavicovej vlády, myslel na občanov. V momente, keď sa SNS rozhodla, že do širokej koalície nepôjde, bolo jasné, že treba rokovať so Smerom. Takto sa rozhodla aj Sieť. Aj preto, lebo sa do parlamentu dostala extrémistická strana, aj preto, lebo hrozili predčasné voľby, aj preto, lebo ako som hovoril, byť vo vláde je legitímnym cieľom každej politickej strany."
Cieľom teda bolo aj zabráneniu rozmachu extrémizmu priamo v parlamente a týmto spôsobom bojovať proti extrémizmu – ako sa vyjadrilo vo výroku Milan Krajniak.
Pred parlamentnými voľbami 2016 podľa prieskumov agentúr nemala ĽSNS prekročiť 5% klauzulu a dostať sa do parlamentu. Vo voľbách však dosiahla prekvapivého výsledku 8,04%.
Vývoj preferencií ĽSNS v období od septembra 2016 do januára 2017 (zdroj : Teraz.sk) :
Ako môžme vidieť na vývoji preferencií od januára do apríla 2017, preferencie miestami kolísajú a líšia sa v závislosti od agentúry. Celkový trend je však stúpajúci. Najnižšie preferencie v apríli 2017 odhadovala agentúra Focus (10,1%), čo je oproti volebnému výsledku ĽSNS z marca 2016 (8,04%) stále nárast.
Podľa výskumu Inštitútu pre verejné otázky sa ĽSNS darí získavať najviac voličov v mladšej vekovej kategórií a to od 18 do 39 rokov. V tejto kategórií má ĽSNS 24% podporu, podobne je na tom strana Sloboda a Solidarita, naopak u mladých voličov strácajú ostatné parlamentné strany. (.pdf, str. 3) Táto skupina podporovateľov sa sústredí najmä na tému migrácie a alternatívnych politických hnutí.
„…Robert Fico (…) ešte v marci bol schopný tvrdiť, že amnestie sa právne čistým spôsobom zrušiť nedajú a dneska máme po dvoch mesiacoch amnestie zrušené.“
„Keď mi niekto povie, že som pred voľbami hovoril, že nejdeme so Smerom, tak mu poviem do očí, že je obyčajný klamár s veľkými písmenami. My sme hovorili jednu vec vkuse a dokonca sme mali aj na bilbordoch. Viete si vy predstaviť vládu bez Smeru? My áno.“
„…v Dánsku je korupcia skoro nulová. A extrémizmus tam rastie…“
„My sme takisto sľúbili, že za žiadnych okolností nepôjdeme do vlády so Smerom a aj sme to dodržali.“
„Vyčkajme na rozhodnutie Ústavného súdu, pretože práve kvôli tomuto (hanobenie pre politické presvedčenie, pozn.) viac ako 30 poslancov opozície dalo podnet na Ústavný súd, pretože to považujeme za neprípustné.“
„…už je vytvorená skupina policajtov, ktorá vyslovene má na starosti, to znamená, že už sú aj vyškolení, vedia dobre, že ten znak, čo má ten dotyčný, poprípade znamená to alebo znamená niečo iné a mohol by som takto pokračovať…“
Prepisy diskusných relácií poskytuje NEWTON Media, spol. s r.o… O spôsobe hodnotenia na tejto stránke nájdete viac informácií na stránke Hodnotenie na Demagog.sk.
comments powered by Disqus
