Demagog.sk

Klus a Uhrík v TA3

Téma dňa, 16. mája 2017. (videozáznam relácie)
Moderátor: Peter Bielik

Štatistiky diskusie

 
5   0  
0   0  
0   3  
2   1  

Pravda     Nepravda     Zavádzanie     Neoveriteľné

Výroky

Dôležitý výrok

„Predložili sme dokopy už 21 návrhov zákonov, o ktorých bohužiaľ ale verejnosť netuší, pretože dostávame veľmi obmedzený alebo nijaký priestor v médiách.“

Zavádzanie

zobraziť odôvodnenie
Podľa návrhov zákonov zverejnených na stránke parlamentu predložili poslanci strany Kotleba — Ľudová strana Naše Slovensko celkovo 21 návrhov zákonov. Už len napríklad o prvom z nich, o návrhu novely zákona o financovaní politických strán z verejných zdrojov, ktorý v parlamente predložili ešte 19. mája 2016, sa písalo v mnohých relevantných aj bulvárnych médiách. Výrok, napriek tomu, že jeho prvá časť je pravdivá, hodnotíme ako zavádzanie.

Denník N o tomto prvom návrhu novely zákona z dielne ĽSNS napríklad poukázal na to, že z vlastností predloženého dokumentu vyplýva, že strana ho prevzala a pozmenila na základe staršieho návrhu SaS. Strana Sloboda a solidarita spoluprácu s kotlebovcami na tejto novele zákona odmietla. K samotnému návrhu sa podľa hovorkyne SaS postavila tiež negatívne, označujúc ho za “čistý populizmus, pretože strany bez vplyvu oligarchov, ako je napríklad strana Sloboda a Solidarita, by nemali z čoho existovať.”

Zo všetkých 21 návrhov zákonov ĽSNS je celkovo v 19 predkladateľom aj Marian Kotleba. Milan Uhrík bol predkladateľom v 10 z nich. Jeden návrh zákona (o rodičovskom príspevku) predložili poslankyne klubu ĽSNS — Jana Nehézová a Natália Grausová. Jeden z návrhov mal meniť alebo doplniť hneď dva zákony. 

Priestoru v médiách, ktorý poslanci Kotlebovej strany dostávajú, odhliadnuc od ich veľmi častej prítomnosti v alternatívnych, tzv. konšpiračných médiách, sme sa už v minulosti venovali aj na demagog.sk. Je pravda, že členovia ĽSNS dostávajú menej priestoru v televíznych debatách ako členovia iných politických strán, ale noviny a spravodajské portály sa im venujú dostatočne.

Dôležitý výrok

„…časť občanov Slovenskej republiky za výdatnej pomoci strany K-ĽSNS odmieta európsku integráciu (…).“

Pravda

zobraziť odôvodnenie
Prieskumy verejnej mienky za posledné roky ukázali negatívnu náladu časti Slovákov voči EÚ. Podľa výskumu IVO zo začiatku tohto roka až 65% podporovateľov strany ĽSNS vníma EÚ negatívne. Ako "výdatnú pomoc" môžeme označiť rétoriku strany proti EÚ, ktorá poukazuje na diktát z Bruselu alebo pochod proti EÚ s názvom "STOP islamizácii Európy!", kde sa trhali vlajky EÚ. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

Zatiaľ najnovší výskum verejnej mienky (.pdf) vo vzťahu k Európskej únií publikoval Inštitút pre verejné otázky 27. marca 2017. Tento výskum iniciovala Bertelsmannova nadácia a týkal sa postoja mladých ľudí voči Európskej únií v strednej a východnej Európe. Spomedzi šiestich krajín, v ktorých sa výskum vykonal (Poľsko, Maďarsko, Slovensko, Česko, Rakúsko, Nemecko), má Slovensko najviac europskeptikov — až 30% sa vyjadrilo, že EÚ je ako celok "zlá vec". 22% mladých Slovákov chce vystúpiť z EÚ a 64% v nej chce zotrvať, avšak pociťuje potrebu jej reformy. V rovnakom prieskume dostala najväčšiu podporu mladých strana ĽSNS. Až 27% opýtaných označilo ako "pravdepodobné" resp. "veľmi pravdepodobné", že budú v najbližších voľbách voliť ĽSNS. Navyše, 65% z tých, ktorí chcú voliť ĽSNS, vníma EÚ ako "zlú vec". 

Prieskum Eurobarometra z roku 2015 ukázal pokles pozitívneho vnímania EÚ Slovákmi. Iba 48% opýtaných vníma pozitívne členstvo v EÚ, čo predstavuje pokles o 10% od roku 2007. Avšak 73% ľudí si stále myslí, že Slovensko z členstva v EÚ profituje.

Strana Mariana Kotlebu sa nikdy netajila, že je proti Európskej únii naladená a praje si jej rozpad. Dôkazom toho je aj zber podpisov pod petíciu, na ktorej konci by malo byť vyhlásené referendum o vystúpení Slovenska z Európskej únie. Spolu s hlasovaním o EÚ by Kotlebova strana chcela zorganizovať aj druhé samostatné referendum o vystúpení z NATO. Často hovoria predstavitelia ĽSNS o "diktáte Bruselu", proti ktorému zorganizovali aj demonštráciu v júni 2016 v Bratislave. Počas pochodu došlo aj k hanobeniu štátneho symbolu, keď jeden z rečníkov vyzval účastníkov, aby roztrhali vlajku EÚ.   

Dôležitý výrok

„Zahraničné kontroly, veď to je náš program, pretože Slovensko pred inváziou imigrantov neuchránime nijako inak, ako zavedením kontroly pohybu osôb na hraniciach.“

Zavádzanie

zobraziť odôvodnenie
Poslanec NRSR uviedol správne, že hraničné kontroly má strana K- ĽSNS vo svojom volebnom programe. Druhá časť výroku je však zjavne zavádzajúca, pretože kontrola pohybu osôb na hraniciach schengeského priestoru funguje, v prípade problematických úsekoch aj intenzívnejšie. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci.

Poslanec NRSR myslel zrejme hraničné (nie zahraničné) kontroly a ich znovuzavedenie, ktoré má strana K-ĽSNS vo svojom programe. Konkrétne sa tam uvádza: "Obnovíme ochranu štátnych hraníc. Na ochranu hraníc nasadíme armádu." V súčasnosti má SR kontroly iba na hranici s Ukrajinou, ktorá nepatrí do Schengenského priestoru.

Za kontrolu vonkajších hraníc Schengenu spoluzodpovedá napríklad agentúra Frontex. Kontrola vonkajších hraníc je však predovšetkým v kompetencii členských štátov Schengenu, ktorí majú takúto vonkajšiu hranicu. Ďalej podľa štatistík Ministerstva vnútra SR nemôžeme hovoriť ani o "invázii", nakoľko počet žiadostí o azyl v SR za roky 2015 a 2016 (kedy prebiehala migračná kríza) bol 330 (2015), respektíve 146 (2016), čo je najmenej za posledných 21 rokov. 

Z týchto faktov teda vyplýva, že pred prípadnou "inváziou" migrantov, by nás mala ochrániť krajina, ktorá má vonkajšiu hranicu Schengenu, agentúra Frontex a v neposlednom rade právny poriadok SR a v ňom obsiahnuté podmienky (paragraf 8 až 12 zákona o azyle) na udelenie azylu, pričom  žiadosti o azyl v SR neustále klesajú.

Je nutné dodať, že Rada EÚ prijala 7. marca 2017 nariadenie, ktorým sa mení Kódex schengenských hraníc, s cieľom posilniť kontroly na vonkajších hraniciach s použitím príslušných databáz. Ako to uvádza portál Európske noviny: " V tomto zmenenom nariadení sa stanovuje, že členské štáty sú povinné pri prekročení vonkajších hraníc s použitím príslušných databáz systematicky kontrolovať všetky osoby, a to aj osoby, ktoré požívajú právo na voľný pohyb v súlade s právom EÚ."

Dôležitý výrok

„…môžem povedať jeden konkrétny príklad, pán Klus, vyslanie vojakov, slovenských vojakov na ruské hranice. Schválili ste vy, vy ste boli najväčší obhajca, vaša strana vyslania 152 slovenských vojakov, ktorí idú na cvičenie do Lotyšska…“

Nepravda

zobraziť odôvodnenie
Vojenské cvičenie pod názvom Summer Shield 2017 prebieha od apríla 2017 v Lotyšsku a je zamerané na precvičenie prieskumných, protitankových a delostreleckých jednotiek. Zúčastňujú sa na ňom niektoré krajiny NATO a taktiež Švédske vojská. Miestom cvičenia je pri obci Ādaži, neďaleko od Rigy, teda relatívne ďaleko od ruských hraníc (približne sa jedná o vzdialenosť 240 km). Slovensko je zastúpené v počte 149 vojakov a nie 152. Rozhodnutie Slovenska zúčastniť sa akcie vyplýva z povinností a záväzkov vyplývajúcich z členstva v NATO a taktiež z hlasovania parlamentu SR, nejde tak o samostatné rozhodnutie Martina Klusa alebo klubu SaS. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.

Hovorkyňa ministerstva obrany Danka Capáková 19. apríla 2017 informovala TASR o slovenských vojakoch, ktorí sa v týchto dňoch zúčastňujú taktického cvičenia Summer Shield 2017 v Lotyšsku. Vo výcvikovom centre v Adaži sa nachádza 149 profesionálnych vojakov Ozbrojených síl SR v účelovom zoskupení Štefánik. Tým, že Slovenská republika vyslala svojich vojakov, napĺňa tak svoj záväzok voči NATO, ktorý vyplýva z minuloročného summitu vo Varšave. Predbežné správy o tomto vojanskom cvičení ešte z februára uviedli, že sa cvičenia zúčastní 152 vojakov. 

Komuniké z varšavského summitu okrem iného hovorí aj o tom, že NATO uvítalo iniciatívu štátov vyšehradskej štvorky zorganizovať v roku 2017 vojenské cvičenie na území pobaltských krajín s podporou spojeneckých aktivít. Nakoniec sa tohto cvičenia zúčastnili vojská Lotyšska, Litvy, Estónska, Rumunska, Bulharska, Nemecka, Slovenska, Luxemburska, Veľkej Británie, USA, Kanady a tiež Švédska, aj napriek tomu, že nie je členom NATO.

2. februára 2017 prebehlo v NR SR hlasovanie o návrhu na vyslanie príslušníkov ozbrojených síl SR na výcvik do Lotyšskej republiky. Zo 141 prítomných poslancov 116 hlasovalo za a 24 hlasovalo proti. Jeden sa zdržal hlasovania, všetci poslanci za ĽSNS (a taktiež SME RODINA) hlasovali proti. Okrem Martina Klusa z klubu SaS súhlas vyjadrilo aj ďalších 19 poslancov za tento klub a taktiež ďalších 96 poslancov z klubov SMER-SD, OĽANO, SNS, MOST-HÍD či niektorí nezávislí.

Strana ĽSNS na svojej webovej stránke deň po hlasovaní v parlamente vyjadrila názor k danej situácii nasledovne: "Hoci sa celá akcia tvári ako nevinné cvičenie armád NATO, v skutočnosti ide o jasnú americkú provokáciu Ruska. Vojenské operácie sa totiž majú odohrávať len pár kilometrov od ruských hraníc! Ako jediní proti tomuto návrhu v parlamentnej diskusii vystúpili len poslanci z ĽS Naše Slovensko!"

Článok 5 Washingtoneskej zmluvy, na ktorej prijatí stoja základy NATO, hovorí: "Smluvní strany se dohodly, že ozbrojený útok proti jedné nebo více z nich v Evropě nebo Severní Americe bude považován za útok proti všem, a proto odsouhlasily, že dojde-li k takovému ozbrojenému útoku, každá z nich uplatní právo na individuální nebo kolektivní obranu, uznané článkem 51 Charty Spojených národů,…"

Dôležitý výrok

„Slovenská národná strana napríklad nehlasovala za to, aby sa v parlamente hrala slovenská hymna a nehlasovali, hlasovali za zrušenie víz pre Kosovo a Turecko, hlasovali za vyslanie slovenských vojakov na ruské hranice, hlasovali za rozšírenie Severoatlantickej aliancie o Čiernu Horu,(…).“

Nepravda

zobraziť odôvodnenie
Slovenská národná strana nehlasovala za hranie slovenskej hymny v parlamente, hlasovala za rozšírenie NATO o Čiernu Horu a taktiež hlasovala aj o vyslaní slovenských vojakov na cvičenie do Lotyšska. Poslanci za SNS, ktorí sú členmi brannobezpečnostného výboru, za návrh zrušenia vízovej povinnosti občanom Kosova a Turecka nehlasovali. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. 

18. apríla 2016 sa konala druhá schôdza 7. volebného obodbia Národnej rady Slovenskej republiky. Na tejto schldzi Peter Pčolinský (Sme rodina) vystúpil s procedurálnym návrhom, aby pred každým zasadnutím NR SR zaznievala štátna hymna. Zo Slovenskej národnej strany (SNS) podporil návrh len Dušan Tittel, ostatní sa zdržali hlasovania, alebo boli neprítomní. Návrh neprešiel. Poslanci za stranu ĽSNS návrh Pčolinského podporili. Taktiež neprešiel ani rozširujúci návrh Martina Fecka (OĽaNO-NOVA), aby sa hymna hrala pred aj po každej schôdzi. Z klubu SNS tento návrh nepodporil nikto. Kotlebovi poslanci tento návrh podporili, Marian Kotleba aj Milan Uhrík sa pritom zdržali hlasovania.

Podľa informácií na stránke NR SR, poslanci majú právo podávať procedurálne návrhy, ktoré sa týkajú spôsobu prerokúvania veci a časového a vecného postupu rokovania národnej rady. Prednesenie procedurálneho návrhu môže trvať najviac jednu minútu. Poslanec môže napríklad navrhnúť, aby sa o dvoch bodoch programu viedla spoločná rozprava, aby bolo rokovanie prerušené, aby sa pokračovalo v rokovaní aj po 19:00 hodine atď. O procedurálnych návrhoch rozhoduje národná rada hlasovaním.

Návrh za rozšírenie Severoatlantickej aliancie o Čiernu Horu bol prerokovávaný na piatej schôdzi Výboru Národnej rady SR pre obranu a bezpečnosť, ktorá sa konala dňa 7. júna 2016 ako Návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Protokolom k Severoatlantickej zmluve o pristúpení Čiernej hory. O návrhu sa hlasovalo na šiestej schôdzi NR SR dňa 14. júna 2016. Návrh prešiel, pričom všetci prítomní členovia klubu SNS hlasovali za.

Na tejto schôdzi výboru bol prerokovaný aj návrh o readmisii osôb medzi Európskou úniou a Tureckom ako Návrh Rozhodnutia Rady, ktorým sa stanovuje pozícia, ktorá sa má zaujať v mene Európskej únie v spoločnom readmisnom výbore k rozhodnutiu spoločného readmisného výboru o vykonávacích ustanoveniach pre uplatňovanie článkov 4 a 6 dohody medzi Európskou úniou a Tureckou republikou o readmisii osôb s neoprávneným pobytom od 1. júna 2016. Turecko sa prijatím dohody priblížilo o ďalší krok k bezvízovému styku s EÚ, víza však neboli zrušené a nebudú, pokiaľ Turecko nesplní podmienky dané Európskou úniou.

O možnom bezvízovom styku Turecka, Ukrajiny a Kosova sa rokovalo na brannobezpečnostnom výbore 4. októbra 2010, išlo o "Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 539/2001 uvádzajúce zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov, a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti (Kosovo, Turecko, Ukrajina) a predbežné stanovisko MV SR". Ako to vyplýva zo zápisnice (.doc), výbor neprijal platné rozhodnutie, ani jeden člen výboru za tieto návrhy nehlasoval.

2. februára 2017 Národná rada SR schválila vyslanie slovenských vojakov v rámci spoločnej výcvikovej misie krajín Vyšehradskej štvorky do Lotyššska. Okrem Štefana Zelníka všetci prítomní poslanci z SNS hlasovali za návrh. O vyslaní vojakov sa hlasovalo na 12. schôdzi NR SR.  Vyslanie slovenských vojakov do Pobaltia avizoval minister obrany Peter Gajdoš na júlovom summite NATO ešte v roku 2016 vo Varšave.


Dôležitý výrok

„Náš kraj ako jediný, a v tom smere sme najhorší, mal, ak si dobre pamätám, v roku 2013 219,6-miliónový majetok. V roku 2015 to je 194,8 milióna.“

Pravda

zobraziť odôvodnenie
Hodnota majetku samosprávnych krajov je dostupná prostredníctvom Registra účtovných závierok Ministerstva financií SR. Hodnoty, ktoré uvádza Martin Klus, sú v súlade s účtovnou závierku BBSK z roku 2013 a 2015. Taktiež správne uviedol, že Banskobystrický samosprávny kraj je "najnezdravším" krajom z pohľadu hospodárenia. Výrok označujeme ako pravdivý.

Majetku obcí a VÚC sa venuje zákon Slovenskej národnej rady o majetku obcí 138/1991 účinný od 01.02.2017. Ten okrem iného ustanovuje rozsah štátneho majetku, ktorý prechádza do vlastníctva obcí, prípadne VÚC. Podľa zákona majetok obce tvoria nehnuteľné a hnuteľné veci vrátane finančných prostriedkov, ako aj pohľadávky a iné majetkové práva, ktoré sú vo vlastníctve obce. Patria tam aj tie nehnuteľné a hnuteľné veci, ktoré nadobudne obec do vlastníctva prechodom z majetku Slovenskej republiky. Decentralizovaný majetok štátu nepodlieha exekúciám a konkurzom a nie je možné naň zriadiť záložné právo.

Podľa Registra účtovných závierok Ministerstva financií SR Banskobystrický samosprávny kraj disponoval v roku 2013 majetkom vo výške 219 595 347,65 eur, avšak v roku 2015 sa táto suma resp. majetok znížil na 194 802 469,68 eur. Na úbudok krajského majetku poukázal aj Miroslav Seget, ktorý o tom napísal aj na svojom blogu.   

Všeobecne vyhodnocovaniu a porovnaniu finančného zdravia krajov sa venovala nezisková organizácia INEKO, ktorá v rámci projektu hospodarenieobci.sk zbierala a zverejnila údaje o finančnom zdraví všetkých 2928 obcí a 8 vyšších územných celkov (VÚC) za roky 2006 — 2015. Zverejnila údaje, ktoré zbiera Ministerstvo financií SR (Datacentrum), ale aj ďalšie údaje nevyhnutné pre hodnotenie finančnej stability, získané pomocou on-line prieskumu medzi obcami.

Finančné zdravie mesta, obce alebo VÚC vypovedá o tom, do akej miery je hospodárenie udržateľné a či príslušnému mestu, obci alebo VÚC hospodárenie spôsobuje, alebo nespôsobuje problémy. Finančné zdravie je jedno číslo v intervale 0 (najhoršie) až 6 (najlepšie), nezávislé od roku, a počíta sa kombináciou piatich vybraných indikátorov finančnej stability: Celkového dlhu, Dlhovej služby, Záväzkov neuhradených 60 a viac dní po lehote splatnosti, Okamžitej likvidity a Základnej bilancie.


V projekte dopadol Banskobystrický samosprávny kraj najhoršie zo všetkých krajov, s celkovým hodnotením 3,8 zo šiestich bodov.

„Pán Mičev, ktorý nevie viesť ani len Múzeum Slovenského národného povstania, pretože dvakrát po sebe skončilo to múzeum so stratou 1 milión eur a štát ho musel dofinancovávať“

„…keď vládli v Slovenskej republike, o tri miliardy zvýšili dlh, my sme v Banskobystrickom kraji znížili dlh o 33 miliónov eur.“

„…pán Uhrík, lebo vy ste doposiaľ stále nepredložili, aká je alternatíva tej Európskej únii.“

„…mať vo svojom programe (ĽSNS, pozn.) označenie niektorých občanov Slovenskej republiky za parazitov, ďalších budete označovať za uchylákov, budete chcieť vystúpiť z Európskej únie a zo Severoatlantickej aliancie…“

„Severoatlantická aliancia je postavená na princípe jeden za všetkých, všetci za jedného, to je ten známy článok 5.“

Prepisy diskusných relácií poskytuje NEWTON Media, spol. s r.o… O spôsobe hodnotenia na tejto stránke nájdete viac informácií na stránke Hodnotenie na Demagog.sk.


comments powered by Disqus
Michal Havran ml.

Michal Havran ml.

Slovenský syndikát novinárov

„Demagog.sk ukazuje, že politické lži sú pre politikov častokrát jediným spôsobom, ako hovoriť s voličmi. Demagóg ukázal, že politici nás považujú za príliš slabých nato, aby sme počúvali pravdu. Demagóg a jeho čitatelia dokazujú opak. Nechceme milosrdnú lož, chceme poznať pravdu."

Marián Leško

Marián Leško

autor komentárov pre týždenník Trend

„Projekt Demagog.sk som si všimol už v čase, keď ešte nebol ani projektom. Ako každý, aj ja mám rád, keď časť mojej práce za mňa vykoná niekto iný. A páči sa mi, že ju vykoná tak, ako by som ju chcel robiť aj ja sám. Keby ste neboli, chýbali by ste mi."

Gabriel Šipoš

Gabriel Šipoš

Transparency International Slovensko

„Ak chceme, aby v televíznych politických diskusiách nevyhrával najkrajšie oblečený ci najplynulejší rečník, ale najpravdovravejší, treba verejnosti aj novinárom pomôcť s faktickou kontrolou výrokov. Nik to u nás nerobí dôslednejšie ako Demagog.sk."