Demagog.sk

Ondruš, Švejna a iní v RTVS

O 5 minút 12, 7. mája 2017. (videozáznam relácie)
Moderátor: Martin Strižinec

Hostia relácie O 5 minút 12 7. mája diskutovali o najnovších sociálnych opatreniach avizovaných vládnou koalíciou. V debate sa stretli Branislav Ondruš (štátny tajomník Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR za SMER-SD), Ivan Švejna (štátny tajomník Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR za MOST-HÍD), Richard Sulík (poslanec Európskeho parlamentu a predseda SaS) a Boris Kollár (poslanec NR SR a predseda hnutia Sme rodina).

Štatistiky diskusie

9   0  
0   0  
6   0  
0   0  
7   2  
0   0  
1   0  
0   0  

Pravda     Nepravda     Zavádzanie     Neoveriteľné

Výroky

Dôležitý výrok

„Stav ekonomiky je lepší ako v rokoch 2009 a 2010. Výrazne viac sa vyberá daní a odvodov.“

Pravda

zobraziť odôvodnenie
Za posledných sedem rokov skutočne zaznamenávame rozdiel vo výbere daní a odvodov ako aj v ekonomickom stave krajiny. V rokoch 2009-2010, ktoré uvádza Švejna bola strata na výbere daní vysoká aj keď táto oblasť patrí medzi najvýznamnejšie zdroje príjmov rozpočtu verejnej správy. V súčasnej dobe je výber daní a odvodov efektívnejší, čo výraznou mierou dopomáha k zvyšovaniu verejných príjmov. Tento výrok hodnotíme ako pravdivý.

Podľa správy Inštitútu finančnej politiky, ktorá sa venovala odhadovanej strate príjmov dane z pridanej hodnoty,  bola v rokoch 2000 až 2005 celková strata DPH na úrovni približne 18 percent. Daňová strata plynule rástla od roku 2006 do roku 2010 na úroveň 35,9 percent teoretickej HDP. Strata príjmov dosiahla v roku 2010 úroveň 2,3 mld. Eur, čo predstavovalo 3,5% HDP. 

Správa ďalej hovorí:
V medzinárodnom porovnaní sa potvrdil pokles efektívnosti výberu DPH na
Slovensku. V roku 2009 dosiahla odchýlka od priemeru EÚ úroveň 1,6% HDP, čo je v porovnaní s rokom 2005 nárast o 1,2% HDP. Inými slovami, pokiaľ by sme dosahovali rovnakú efektívnosť výberu ako je priemer v krajinách EÚ, základná sadzba DPH by mohla byť nižšia o 4,7 p.b. (14,3% v roku 2009) pri zachovaní súčasného výnosu DPH alebo by sme zvýšili výnos o 1,6% HDP (1,1 mld. Eur). Takmer polovica daňovej straty je kvôli nižšej efektívnosti výberu voči priemeru EÚ."

Na jar roku 2017 priniesol Inštitút finančnej politiky novú prognózu daňových a odvodových príjmov na roky 2016- 2020. Podla prognózy odhad týchto príjmov sa za rok 2016 upravil oproti novembrovej prognóze smerom nadol o 72 miliónov eur (0,1 percent HDP). Odhad daňových príjmov ministerstvo financií v období rokov 2017-2019 odhaduje v rozmädzí 93 — 176 miliónov eur (0,1 až 0,2 percent HDP). Túto prognózu sa ministerstvo aktualizovalo z dôvodu pozitívneho vývoja na trhu práce a legislatívnych zmien.

Ministerstvo uvádza, že výber daní je lepší a efektívnejší ako tomu bolo v minulosti, dokonca v treťom štvrťroku minulého roku efektivita výberu dosiahla pokrízové maximum.
 
 Zdroj:IFP Prognóza daňových a odvodových príjmov na roky 2016 až 2020 (február 2017)

„Pozitívny vývoj DPH môžeme pripísať rastúcej úspešnosti výberu,“ uvádza správa IFP. „Naopak, zníženie efektívnej daňovej sadzby (EDS) u firemnej dane odráža nižší predpoklad rastu ziskovosti, ktorá nie je hlavnou východiskovou bázou korporátnej dane.“

Ekonomika na Slovensku má aj naďalej veľmi slušné tempo rastu, ktoré je na úrovni 3,5 percent. V tomto roku k rastu prispieva domáci ale aj zahraničný dopyt. „Posilní ju nábeh investície Jaguar Land Rover, ale aj oživenie spotreby domácností vďaka vysokej zamestnanosti a rastu miezd. Negatívne ju môže ovplyvniť predovšetkým vývoj externého prostredia, vrátane politickej neistoty v Európe. Úrokové prostredie ostane ešte relatívne nízke, no k ďalšiemu poklesu sadzieb pre klientov už nepríde."


NBS vo svojej prognóze ekonomiky takisto potvrdzuje, že ekonomika SR je v prorastovej kondícií a najväčšie zásluhy na raste bude mať vplyv automobiliek, ale aj úspešné znižovanie nezamestnanosti. 

Dôležitý výrok

„Za posledné štyri roky sa nezvyšovala táto hranica (odpočítateľná položka zo základu dane pozn.)“

Pravda

zobraziť odôvodnenie
Nezdaniteľná položka sa naposledy zmenila k 1.júlu 2013, keďže sa vypočítava z násobku životného minima, ktoré je od roku 2013 zmrazené. To znamená, že v roku 2017 zostala táto položka nezmenená. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

Nezdaniteľná časť na daňovníka (na mesiac) pri výpočte preddavkov na daň je 316,94 eura. Uplatní sa u daňovníka, ktorý dosiahne základ dane rovný alebo nižší ako 19 809 eur (100-násobok životného minima). 3 803,33 eura - nezdaniteľná časť na daňovníka v roku 2016 (19,2 x životné minimum 198,09 eura). Ak daňovník dosiahne základ dane vyšší ako 19 809 eur, tak nezdaniteľná časť na daňovníka sa vypočíta podľa vzorca: 8 755,578 — (základ dane : 4) ( kde suma 8755,578 = 44,2-násobok životného minima). Výsledok sa zaokrúhľuje na eurocenty nahor. Ak daňovník dosiahne základ dane 35 022,32 eura a viac, tak nezdaniteľná časť na daňovníka je nula.

Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov sa základ dane (čiastkový základ dane) zistený z príjmov podľa § 5 alebo § 6 ods. 1 a 2 alebo súčet čiastkových základov dane z týchto príjmov za rok 2014 znižuje o nezdaniteľné časti základu dane uvedené v § 11 a to sú:

- nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka,
- nezdaniteľná časť základu dane na manželku — manžela,
- suma preukázateľne zaplatených dobrovoľných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie (II. pilier),
- príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie (III. pilier), ktoré zaplatil daňovník na základe účastníckej zmluvy uzatvorenej po 31. decembri 2013 alebo na základe zmeny účastníckej zmluvy, ktorej súčasťou je zrušenie dávkového plánu.

Pre väčšinu daňovníkov to znamená legálnu možnosť zníženia dane z príjmov, ktorú by vo vlastnom záujme mali naplno využiť.

Životné minimum sa do roku 2014 zvyšovalo pravidelne každý rok k 1.júlu. Naposledy sa tak stalo v roku 2013 kedy životné minimum pre plnoletú fyzickú osobu vzrástla zo 194,58 eura na 198,09 eura. V roku 2014 ostala suma po prvý raz nezmenená.

Dôležitý výrok

„…porovnanie minimálnej mzdy. Na Slovensku je to 435 euro, Slovinsko 804. Keď si zobereme produktivitu práce Slovensko má 82 % produktivity EÚ, Nemeck 106 % a Slovinsko len 81 %.“

Pravda

zobraziť odôvodnenie
Podľa štatistiky Eurostatu o výške minimálnej mzdy v krajinách Európskej únie je minimálna mzda na Slovensku v roku 2017 skutočne 435 EUR. V Slovinsku je minimálna mzda tento rok vo výške 804, 96 EUR. Eurostat vedie taktiež štatistiky produktivity práce, najnovšie z roku 2015. Produktivita na Slovensku v tom čase dosahovala 83,2 % produktivity Európskej únie, v Slovinsku to bolo 81,5 % a v Nemecku 105,9 %. Aj napriek malej nepresnosti výrok Borisa Kollára hodnotíme ako pravdivý.

Nutné je v tomto prípade zdôrazniť, že Boris Kollár porovnáva dva ukazovatele z rôznych rokov. Ako už je uvedené vyššie, štatistika produktivity práce, ktorú Kollár použil pochádza z roku 2015 zatiaľ čo údaje o minimálnej mzde sú z roku 2017. V roku 2015 bola podľa Eurostatu minimálna mzda na Slovensku 380 eur, zatiaľ čo v Slovinsku 790 eur. V prípade Slovenska bola teda minimálna mzda odvtedy navýšená o 14,4 %. V Slovinsku to bolo len 1,77 %. 

Dôležitý výrok

„Je tu návrh odborov 492 eur. Vôbec nemusíte zamestnávatelia odovzdať rozhodnutie do rúk vláde o minimálnej mzde. Zákon hovorí jasne, ak sa do 15.júla dohodnú zamestnávatelia a odborári, vláda nemá priestor aby vstúpila do určenia výšky minimálnej mzdy.“

Pravda

zobraziť odôvodnenie
13. apríla 2017 informovala Konfederácia odborových zväzov SR o návrhu zvýšenia minimálnej mzdy na úroveň 492 eur. Zákon o minimálnej mzdy umožňuje sociálnym partnerom dohodnúť sa na výške minimálnej mzdy do 15. júla bez zásahu vlády, ako to hovorí vo svojom výroku Branislav Ondruš.

Konfederácia odborových zväzov SR navrhla na tlačovej konferencií 13. apríla 2017 zvýšenie minimálnej mzdy zo 435 eur na 492 eur, čo predstavuje medziročný nárast o 13,10%. Dôvodom má byť najmä priaznivý ekonomický vývoj Slovenska, ktorý takéto zvýšenie miezd povoľuje. 

Podľa Zákona o minimálnej mzde (663/2007 Z.z.) musia zástupcovia zamestnancov a zamestnávateľov rokovať o minimálnej mzde najneskôr od 1. apríla a dohodnúť sa musia najneskôr do 15. júla daného roka. 

  • "Ak sa sociálni partneri dohodnú na úprave sumy mesačnej minimálnej mzdy do 15. júla, dohodu o sume mesačnej minimálnej mzdy predložia Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“). Ministerstvo predloží návrh nariadenia vlády, ktorým sa navrhne ustanoviť sumu minimálnej mzdy vo výške dohodnutej sociálnymi partnermi, na rokovanie Hospodárskej a sociálnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „rada“) do 15. septembra a následne na rokovanie vlády.
  • Ak sociálni partneri nepredložia dohodu o sume mesačnej minimálnej mzdy ministerstvu do 15. júla, bezodkladne predložia ministerstvu svoje návrhy na úpravu sumy mesačnej minimálnej mzdy. Ministerstvo predloží návrh na úpravu sumy mesačnej minimálnej mzdy na rokovanie rady do 31. júla."
Ak sa teda odbory na minimálnej mzde dohodnú, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny predloží na rokovanie vlády návrh nariadenia vlády, ktorým sa ustanoví dohodnutá výška minimálnej mzdy. 

Dôležitý výrok

„Skutočnosť je taká, že žiadna krajina EU nemá minimálnu na úrovni 60%. Najviac má Lotyšsko alebo Litva (…)57%.“

Pravda

zobraziť odôvodnenie
Z dvoch baltických krajín, ktoré spomína europoslanec Sulík, má vyšší pomer čistej mesačnej minimálnej mzdy ku čistému priemernému mesačnému zárobku Lotyšsko. Začiatkom roka klesol tento pomer na úroveň 54 %, no aj napriek tomu je Lotyšsko pomyselným lídrom tejto štatistiky spomedzi krajín EÚ. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

Spomínaný pokles nastal dôsledkom výrazného zvýšenia priemerného mesačného zárobku začiatkom tohto roka. Minimálna mesačná mzda v Lotyšsku je aktuálne na úrovni 380 eur, pričom priemerná nominálna mzda v lotyšskom hospodárstve je aktuálne 703 eur. Napríklad v januári 2016, kedy bola priemerná nominálna mzda v lotyšskom hospodárstve o celých 100 eur nižšia, ako teraz, bol pomer minimálnej mzdy k priemernej až na úrovni 61 percent.

Nakoľko najaktuálnejšie ucelené údaje Eurostatu pre túto štatistiku sú z roku 2015, kedy ešte štatistike kraľovalo Slovinsko, vychádzali sme z údajov minimálnej, resp. priemernej mesačnej mzdy v jednotlivých krajinách EÚ pre rok 2017.

Minimálnu mzdu má momentálne v EÚ zavedených 22 z 28 členských krajín. Nepoužíva sa v Dánsku, Taliansku, Rakúsku, Fínsku, Švédsku a na Cypre. K januáru 2017 sa výška mesačnej minimálnej mzdy pohybovala v prepočte od 235 eur v Bulharsku až po 1999 eur v Luxembursku.

Dôležitý výrok

„Máme tri a pol milióna exekúcií na Slovensku.“

Pravda

zobraziť odôvodnenie
Posledná vydaná štatistika celkového počtu exekúcií z roku 2015 Ministerstva spravodlivosti hovorí celkom o 3 239 052 exekúcií. Za rok 2016 podľa správy (.pdf, str. 2) Slovenskej komory exekútorov pribudlo 453 870 exekúcií, z čoho  391 594 zostalo nevybavených. Teda koncom roka 2016 sa jednalo presne o 3 630 646 exekúcií. Aj napriek nepresnému číslu uvedenému Sulíkom, výrok hodnotíme ako pravdivý.

Podobný výrok sme overovali 1. mája 2016, kedy ministerka Lucia Žitňanská hovorila o vyše troch miliónov exekučných konaní za rok 2015. Ku koncu roka 2015 bol podľa Štatistickej ročenky Ministerstva spravodlivosti počet nevybavených exekúcií 3 239 052. Od 1. júla 2016 funguje Centrálny register exekúcií spravovaný Slovenskou komorou exekútorov (SKE), do ktorého je za administratívny poplatok možné nahliadnuť.

Dôležitý výrok

„Žiadne veľké protesty tu nie sú, (…) ak tu boli za posledný polrok, veľké protesty odborárov, čiže zamestnancov v mzdovej oblasti, tak to boli namierené proti zamestnávateľom, nie proti vláde.“

Pravda

zobraziť odôvodnenie
Za posledný polrok, teda od jesene 2016, sa na Slovensku udialo viacero protestov odborárov. Viaceré boli namierené proti zamestnávateľom (napr. tento alebo tento), a našli sa aj také, ktoré na zmenu podmienok a riešenie vyzývali vládu , príp. protestovali priamo proti vláde, ako napr. protest z konca apríla kedy odborári protestovali proti uvoľnovaniu podmienok zamestnávania cudzincov. Žiadny z týchto protestov namierených proti vláde však nebol v súvislosti so mzdovou politikou vlády. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.

28.apríla 2017 usporiadal odborový zväz KOVO protest proti uvoľňovaniu podmienok pre zamestnávanie cudzincov z tretích krajín, ktoré žiadajú zamestnávatelia. Na proteste pred ministerstvom práce sa zúčastnilo od 300 do 400 ľudí. Odborári pritom upozorňujú, že zamestnanci sa stále dajú získať aj na Slovensku. Prezident Konfederácie odborových zväzov pritom argumentuje vysokou nezamestnanosťou. Ak už zamestnávatelia chcú zamestnávať pracovníkov z tretích krajín, mali by mať podľa Kollára rovnaké podmienky ako Slováci. Zástupcov odborov neskôr prijal minister práce Ján Richter, ktorý vyhlásil, že je taktiež proti zamestnávaniu cudzincov.

Jedným z protestov plynúcich z nespokojnosti zamestnancov s platmi, ktorý bol protest v Spišskej Novej Vsi z novembra 2016. Jozef Balica, člen predsedníctva OZ KOVO, vysvetľuje, že ""Vo štvrtok 1. decembra sa uskutoční v Spišskej Novej Vsi podporno-protestný pochod za vyššie mzdy. … Aby sme verejnosť informovali aj manifestačným spôsobom o nevyhovujúcej sociálnej situácii, ale predovšetkým o nedôstojnej životnej úrovni, ktorá nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ale aj s inými dokumentmi, ktoré hovoria o tom, že zamestnanec by mal mať príjem, ktorý mu zabezpečí dôstojnú životnú úroveň,".

Protest bol namierený hlavne proti situácii vo firme Embraco. Situácuz zhodnotil predseda základnej organizácie OZ KOVO Juraj Hojnoš:
"Momentálne je firma Whirlpool a Embraco ako dcérska spoločnosť nastavená na takzvané optimalizačné procesy. Na tento rok si urobili plán, kde chcú na mzdových prostriedkoch ušetriť milión eur. Je to pre nás neprijateľné. Priemerná hrubá mzda sa pohybuje okolo 659 eur,"



Dôležitý výrok

„…veď sme sa len teraz dohodli s odborármi, ktorí zastupujú pracovníkov vo verejnej a štátnej službe na 4% raste miezd (…).“

Pravda

zobraziť odôvodnenie
Koncom uplynulého roka 2016 odborári zastupujúci pracovníkov verejnej a štátnej správy rokovali s vládou o zvyšovaní miezd pre rok 2017. Zhodli sa na valorizácii základných — tarifných platov vo výške 4 % od 1. januára roku 2017. Výrok Branislava Ondruša preto hodnotíme ako pravdivý. 

Správa Úradu Vlády Slovenskej republiky z 23. novembra 2016 informuje, že rokovanie vlády a odborárov vyústilo do dohody. "Zúčastnené strany sa dohodli na zvýšení platových taríf štátnych zamestnancov a zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme  o 4 percentá od  1.1.2017 -  okrem platových taríf pedagogických a odborných zamestnancov a učiteľov vysokých škôl, ktorým boli platové tarify zvýšené od 1.9.2016 o 6%." 

Jednalo sa už o v poradí 4. kolo kolektívneho vyjednávania za zúčastnené strany a teda za zástupcov zamestnávateľov a zástupcov zamestnancov, Okrem platových taríf a služobného času bolo prejednané a aj dohodnuté znenie "Memoranda o úprave platových pomerov zamestnancov v štátnej službe a niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme (pdf.), v ktorom sa zástupcovia zamestnávateľov zaväzujú zamestnancom v štátnej službe a zamestnancom pri výkone práce vo verejnom záujme s výnimkou  pedagogických a odborných zamestnancov a učiteľov vysokých škôl zvýšiť ich platy na úrovni 2% priznaných funkčných platov v termínoch od 1.9.2017 – 31.12.2017 a 1.9.2018  — 31.12.2018, pričom memorandum garantuje zvýšenie platových taríf štátnych zamestnancov  a niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme o 4%  aj  od 1.januára 2018."

Znenie tejto dohody je právne spísané v Nariadení vlády č. 3662016 Z.z., ktorým sa ustanovujú zvýšené stupnice platových taríf zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a nadobudlo platnosť 1. januára 2017. 

Dôležitý výrok

„Minimálna mzda sa vždy dvíhala za akejkoľvek vlády.“

Pravda

zobraziť odôvodnenie
Výška minimálnej mzdy je otázka, ktorou sa zaoberá každá vláda.
Od roku 1998 minimálna mzda nezažila žiadnu stagnáciu a každá vláda pracovala na jej zvyšovaní. V roku 2017 išlo o najvyššie nominálne zvýšenie minimálnej mzdy v histórii SR. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.

V začiatkoch SR bola minimálna mzda v hrubom príjme na úrovni 81 eur. V tomto roku prišlo k historickému navýšeniu a vláda schválila schválila zvýšenie minimálnej mzdy na hodnotu 435 eur.


K tomuto schváleniu vláda ustanovila aj hodinovú minimálnu mzdu vo výške 2,50 eur na hodinu. Od budúceho roka musí každý zamestnávateľ rešpektovať nárast minimálnej mzdy o 7,41 percent, teda o 30 eur. Podľa zákona má na minimálnu mzdu nárok každý zamestnanec v pracovnom pomere a každý zamestnanec pracujúci na dohodu. V roku 2017 sa minimálna mzda navýšila o sumu, ktorá je dvojnásobkom toho, čo žiada zákon o minimálnej mzde.

Zamestnávateľ má možnosť posúdiť náročnosť pracovných miesta podľa charakteristík uvedených v prílohe č. 1 k zákonníku práce a každému určiť stupeň náročnosti od 1 do 6. Práca, ktorá je zaradená do vyššieho stupňa náročnosti je automaticky ohodnotená vyššou minimálnou mzdou. Toto pravidlo rovnako platí pri odmeňovaní zamestnanca mesačnou aj hodinovou mzdou.
Výšku minimálnej mzdy navrhlo Ministerstvo práce. V novej výške minimálne mzda dosiahne úroveň 52 % čistej priemernej mzdy v národnom hospodárstve.
Vláda očakáva v nasledujúcom období ďalší nárast minimálnej mzdy, ktorá by v nasledujúcich dvoch rokoch mohla stúpnuť na úroveň 500 eur. 

„V každom prípade to bude mať pozitívny vplyv aj na jednotlivcov s minimálnou mzdou, aj na rodičov, pokiaľ jeden z nich robí. Aby sa pracovať na Slovensku oplatilo, je dôležité posúvať neustále aj minimálnu mzdu," uviedol Richter 



Dôležitý výrok

„…minimálna mzda by mala byť dohodou medzi sociálnymi partnermi, ale nikdy nebola (…) možno raz (…).“

Pravda

zobraziť odôvodnenie
Podľa zákona č. 663/2007 Z.z. o minimálnej mzde rokujú o úprave sumy mesačnej minimálnej mzdy zástupcovia zamestnávateľov a zamestnancov najneskôr od 1. apríla. Ak sa na novej sume nedohodnú, predloží svoj vlastný návrh rezort práce. Ak sa nedohodne úprava sumy najnižších zárobkov navrhnutej ministerstvom, ministerstvo predloží návrh nariadenia vlády, ktorý je následne predložený na rokovanie vlády. Suma minimálnej mzdy by teda mala predpokladať zhodu tripartity, resp. sociálnych partnerov, čo sa podľa prezidenta Asociácie zamestnávateľských zväzov a združeníSR (AZZZ) Tomáš Malatinského stalo za posledných 25 rokov len raz. Na základe týchto informácií hodnotíme výrok ako pravdivý.

Zákon č. 663/2007 Z.z. o minimálnej mzde sa v § 7 zaoberá úpravou sumy mesačnej minimálnej mzdy. 

(1) O úprave sumy mesačnej minimálnej mzdy na obdobie nasledujúceho       kalendárneho roka rokujú zástupcovia zamestnávateľov a zástupcovia zamestnancov (ďalej len "sociálni partneri") najneskôr od 1. apríla.

(2) Ak sa sociálni partneri dohodnú na úprave mesačnej minimálnej mzdy do 15. júla, dohodu o sume mesačnej minimálnej mzdy predložia Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Ministerstvo predloží návrh nariadenia vlády,, ktorým sa navrhne ustanoviť sumu minimálnej mzdy vo výške dohodnutej sociálnymi partnermi, na rokovanie Hospodárskej a sociálnej rady SR do 15. septembra a následne na rokovanie vlády.

(3) Ak sociálni partneri nepredložia dohodu o sume mesačnej minimálnej mzdy ministerstvu do 15. júla, návrh na úpravu sumy mesačnej minimálnej mzdy predloží na rokovanie rady ministerstvo do 31. júla.

(4) Ak sa na rokovaní rady dohodne suma mesačnej minimálnej mzdy na základe návrhu predloženého ministerstvom, ministerstvo predloží na rokovanie vlády návrh nariadenia vlády, ktorým sa navrhne ustanoviť sumu minimálnej mzdy v dohodnutej výške, do 15. septembra a následne ho predloží na rokovanie vlády.

(5) Ak sa na rokovaní rady nedohodne úprava sumy mesačnej minimálnej mzdy navrhnutej ministerstvom do 31. augusta, ministerstvo predloží na rokovanie rady návrh nariadenia vlády, ktorým sa ustanovuje suma minimálnej mzdy, do 15. septembra a následne ho predloží na rokovanie vlády.

Návrh sa schvaľuje v októbri. Posledné schvaľovanie úpravy sumy mesačnej minimálnej mzdy prebehlo 12. októbra 2016 na základe nariadenia vlády SR č. 280/2016 Z.z. To ustanovila výšku mesačnej minimálnej mzdy platnú pre rok 2017 na 435 eur a hodinovú minimálnu mzdu vo výške 2,5 eura. Zvýšenie o 30 eur predstavuje najvyššie nominálne zvýšenie minimálnej mzdy v histórii SR Toto rozhodnutie predstavovalo kompromis medzi dvoma sociálnymi partnermi, keďže sociálni partneri sa na jej výške nedohodli, zástupcovia zamestnancov (Konfederácia odborových zväzov SR) navrhovali výšku 442 eur, zástupcovia zamestnávateľov (Republiková únia zamestnávateľov, Asociácia zamestnávateľských zväzov SR) prišla s návrhom 430 eur. Zamestnávatelia preto museli akceptovať nárast sumy minimálnej mzdy o 7,41 %.

V súvislosti s týmto rozhodnutím prišli o mesiac neskôr, v novembri 2016 zástupcovia zamestnávateľov s požiadavkou zmeny určovania sumy minimálnej mzdy, čo by pre zamestnávateľov znamenalo posun, ak by poznali výšku minimálnej mzdy na najbližšie dva-tri roky. Podľa prezidenta Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR sa za posledných 25 rokov stalo len raz, že sa odborári a zamestnávatelia dohodli na výške sumy. "Dialóg má možno informatívny charakter a aj tak to vždy dopadne tak, že vláda rozhodne. Tváriť sa však, že robíme sociálny dialóg, kde sme nikdy nedospeli k žiadnej dohode je zbytočné."  Minister práce Ján Richter sa na margo tejto požiadavky vyjadril, že je potrebné, aby spolu odborári a zamestnávatelia hovorili o výške minimálnej mzdy, a ak aj zhoda nenastane, na ďalších rokovaniach sa k nej môžu aspoň priblížiť.

„Každý zamestnanec platí dane od výšky 317 euro, z toho sa neplatí daň, za každé euro navyše sa už platí daň 19 %.“

„Štát a samosprávy dokopy zamestnávajú okolo 400 tisíc ludí. Niečo cez 400 tisíc.“

„Slovensko je najväčším výrobcom áut na svete na tisíc obyvateľov.“

„Automobilky dávajú aj tie 13.platy, ich sa netýkajú ani tie minimálne mzdy, (…).“

„Napríklad na minimálnu mzdu je naviazaná maximálna odmena obecného poslanca, ktorá už nebude dnes 8 700 eur, ale 10 tisíc eur v budúcnosti. Smer má 5 tisíc poslancov.“

„…západoeurópske krajiny majú výrazne pod 50% (pomer minimálnej mzdy k priemernej, pozn.).“

„DPH malo klesnúť z 20 % na 19 %, keď deficit bude pod tromi percentami. Ten zákon bol už napísaný a uzákonený a 2.vláda Roberta Fica toto zmenila.“

„Zdedili sme po Vás (1. vláda Smeru pozn.) 8 % deficit.“

„Rozšírili sme možnosť príspevkov na mobilitu.“

„Znížila sa o 1 % daň z príjmu právnických osôb.“

„…máme nejaký úplne iný zákon, ktorý hovorí o tom, že odkedy môžete požiadať o splátky pri exekučnom konaní.“

„…rastie aj počet pracovných miest, asi o 200 tisíc pracujúcich, stúpol počet pracujúcich za posledné dva roky.“

„Zákon presne hovorí o koľko musí (minimálne, pozn.) rásť minimálna mzda, ak sa nedohodnú zástupcovia zamestnávateľov a zástupcovia odborov.“

„…takisto tu máme Európsku sociálnu chartu, medzinárodný záväzok Slovenskej republiky, ktorá hovorí, že minimálna mzda by mala predstavovať 60% priemernej mzdy a my sme dnes kdesi na úrovni 51%.“

„…zvyšujeme tie tarifné mzdy aj v tých tabuľkách každoročne (…).“

Photo by: Ken Teegardin, flickr.com

Prepisy diskusných relácií poskytuje NEWTON Media, spol. s r.o… O spôsobe hodnotenia na tejto stránke nájdete viac informácií na stránke Hodnotenie na Demagog.sk.


comments powered by Disqus
Michal Havran ml.

Michal Havran ml.

Slovenský syndikát novinárov

„Demagog.sk ukazuje, že politické lži sú pre politikov častokrát jediným spôsobom, ako hovoriť s voličmi. Demagóg ukázal, že politici nás považujú za príliš slabých nato, aby sme počúvali pravdu. Demagóg a jeho čitatelia dokazujú opak. Nechceme milosrdnú lož, chceme poznať pravdu."

Marián Leško

Marián Leško

autor komentárov pre týždenník Trend

„Projekt Demagog.sk som si všimol už v čase, keď ešte nebol ani projektom. Ako každý, aj ja mám rád, keď časť mojej práce za mňa vykoná niekto iný. A páči sa mi, že ju vykoná tak, ako by som ju chcel robiť aj ja sám. Keby ste neboli, chýbali by ste mi."

Gabriel Šipoš

Gabriel Šipoš

Transparency International Slovensko

„Ak chceme, aby v televíznych politických diskusiách nevyhrával najkrajšie oblečený ci najplynulejší rečník, ale najpravdovravejší, treba verejnosti aj novinárom pomôcť s faktickou kontrolou výrokov. Nik to u nás nerobí dôslednejšie ako Demagog.sk."