Demagog.sk

Fico, Sulík a Kažimír v TA3

V politike, 30. apríla 2017. (videozáznam relácie)
Moderátor: Norbert Dolinský

Hosťami relácie V politike boli predseda vlády a predseda strany Smer-SD Robert Fico, poslanec Európskeho parlamentu a predseda strany SaS Richard Sulík, minister financií Peter Kažimír (Smer-SD). Hlavnými témami bola ekonomická a politická situácia na Slovensku. Ako presne použili naši politici štatistiky a čísla? Môžete sa to dozvedieť z našej analýzy. 

Štatistiky diskusie

 
4   3  
0   2  
7   1  
0   0  
8   0  
0   0  

Pravda     Nepravda     Zavádzanie     Neoveriteľné

Výroky

Dôležitý výrok

„…sme dosiahli z pohľadu verejných financií historicky najnižší deficit (…).“

Pravda

zobraziť odôvodnenie
Za celé obdobie existencie Slovenskej republiky skutočne došlo v roku 2016 podľa dostupných údajov Štatistického úradu k historicky najnižšiemu deficitu verejných financií.Túto skutočnosť potvrdzujú aj údaje Eurostatu. Výrok hodnotíme ako pravdivý. 

24.apríla Eurostat oficiálne potvrdil, že došlo k medziročnému zníženiu deficitu verejných financií a to konkrétne o jeden percentuálny bod. Pôvodný rozpočtový cieľ predstavoval 1,93 percenta HDP avšak súčasná hodnota predčila cieľ a dosiahla úrovne 1,68 percenta HDP.
Rozpočtový cieľ schválený na rok 2017 vo výške 1,29 percenta HDP zostáva zachovaný. Podľa stránky Úradu vlády SR došlo aj k poklesu verejného dlhu. Úroveň hrubého dlhu verejnej správy dosiahla 42,053 mld. eur, čo v porovnaní k HDP predstavovalo 51,94 %.

Podľa analytičky Slovenskej sporiteľne Kataríny Muchovej 
prispeli k nižšiemu deficitu nižšie výdavky verejnej správy a rast daňových príjmov. Analytička tvrdí, že pri pokračovaní zlepšovania stavu by takto deficit rozpočtu mohol dosiahnuť aj úroveň 1,5% HDP. Predpokladá taktiež aj znižovanie verejného dlhu v pomere k výkonu ekonomiky.

Nasledujúca tabuľka zachytáva historický vývoj hodnoty deficitu štátneho rozpočtu. Hodnota z roku 2016 prekonala dovtedy historicky najnižšiu hodnotu z roku 2007.

Dôležitý výrok

„Prirodzená nezamestnanosť je neprirodzene veľká. Dnes sa blížime k historickému rekordu, niekde pod 8 %, tak v iných krajinách sú to alarmujúce úrovne nezamestnanosti.“

Pravda

zobraziť odôvodnenie
Slovensko podľa Eurostatu prekonalo najnižšiu zaznamenanú mieru nezamestnanosti, ktorá bola k februáru 2017 8.6%. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

Prirodzená nezamestnanosť je miera nezamestnanosti, pri ktorej sú mzdové tlaky v rovnováhe, takže miera inflácie sa ani nezvyšuje ani neznižuje a dlhodobá Phillipsova krivka (.pdf) je vertikálna. Inak povedané, je to miera nezamestnanosti, pri ktorej počet nezamestnaných je nižší alebo sa rovná počtu voľných pracovných miest. Podľa Eurostatu bola nezamestnanosť v SR v štvrtom kvartály roku 2016 249 tisíc ľudí. Voľných pracovných miest bolo približne 20 tisíc. Tézu, že prirodzená miera nezamestnanosti je veľká a má tendenciu rásť potvrdzuje aj článok týždenníka Trend z roku 2015. Článok uvádza, že podľa Európskej komisie je táto miera na Slovensku bola v roku 2015 na úrovni 11,8 percent pracovnej sily. Podľa rezortu financií dosahovala prirodzená nezamestnanosť dokonca až 12,9 percenta. 

Najnižšia nezamestnanosť, ktorú nameral SR Eurostat za kalendárny rok bola 9.6% v roku 2008. V rámci štvrťročného merania zaznamenal Eurostat najnižšiu hodnotu v rámci merania SR v štvrtom kvartály roku 2008 na úrovni 8.9%. Najaktuálnejší ohľadom nezamestnanosti krajín EÚ je údaj vedený k marcu 2017, vrámci ktorého si Slovensko vedie slušne, s nezamestnanosťou na úrovni 8.4%. V rámci regiónu by sme tento údaj mohli porovnať s ČR- 3.4% a Poľskom- 5.3%. V širšom kontexte by sme mohli poukázať na nezamestnanosť Talianska za február 2017 na hranici 11.5%, Francúzska 10%  a extrémnymi prípadmi- Španielsko 18% a Grécko 23,5%. Ako to vyzerá s nezamestnanosťou v SR a vybraných krajinách EÚ v širšom kontexte je znázornené na nasledujúcom grafe.


Dôležitý výrok

„Keď ja som robil daňovú reformu v roku 2004, tak naopak, tam sme dane výrazne znížili.“

Pravda

zobraziť odôvodnenie
Miklošovou daňovou reformou, na ktorej spolupracoval aj Richard Sulík v roku 2004 počas druhej Dzurindovej vlády došlo k zavedeniu tzv. rovnej dane a teda jednotnej daňovej sadzby z príjmov právnických a fyzických osôb. Na rovnakú sadzbu — 19% bola stanovená aj daň z pridanej hodnoty. Vzhľadom k tomu, že v období pred rokom 2004 daňový sadzobník definoval až 5 úrovní zdanenia, pričom niektoré z nich dosahovali až 38%, možno konštatovať, že sa jednalo o značné zníženie. Zavedením novej daňovej reformy však došlo k dorovnaniu aj tých úrovní, ktoré boli nižšie ako 19%. Napriek tomu však hodnotíme výrok ako pravdivý, vzhľadom k tomu, že sa jednalo len o malú časť v pomere k evidentnému zníženiu na ostatných úrovniach.

Daňová reforma v roku 2004 vznikla v reakcii na narastajúcu neprehľadnosť legislatívy spôsobenou častými zmenami, mnohými daňovými úľavami a oslobodeniami od platenia. Jej cieľom bolo nastoliť systém, ktorý bude motivovať ľudí k aktívnemu hľadaniu zamestnania a naopak podnikateľov vytvárať ďalšie nové pracovné miesta, ktorého dôsledkom bude dynamická a rastúca ekonomika. 

Medzi hlavné ciele tejto reformy patrilo: vytvorenie priaznivého investičného a podnikateľského prostredia, odstránenie dvojitého zdanenia, eliminácia všetkých výnimiek, špeciálnych režimov a oslobodení, presun daňového bremena z priamych na nepriame dane a dosiahnutie vysokého stupňa daňovej spravodlivosti.

Hlavnou črtou tejto reformy bola rovná daň. Podľa Ministerstva financií SR bolo negatívnym javom: že daňové zákony boli voči daňovníkom často príliš podozrievavé a vopred ich paušálne „trestali“, čo väčšina daňovníkov vnímala ako nespravodlivosť. Nespravodlivý charakter niektorých opatrení v daňových zákonoch súčasne viedol k tomu, že v spoločnosti rástla všeobecná tolerancia k obchádzaniu a porušovaniu takýchto "nespravodlivých" zákonov, čo je nepochybne celospoločensky nežiadúca tendencia."

Návrh daňového systému mal teda odstrániť nedostatky a deformácie a docieliť tak zdanením všetkých druhov príjmov maximálnu možnú mieru spravodlivosti. Priame zdanenenie malo byť jednoduché a neutrálne a plniť výlučne fiškálnu úlohu — jeho úmyslom nemalo byť zvýšenie daňového príjmu. 

Reforma v roku 2004 priniesla zavedenie rovnej dane, to znamená, že všetky druhy príjmov pre právnické aj fyzické osoby sa zdania jednotnou sadzbou dane vo výške 19 % Progresívne zďaňovanie rôznymi sadzbami vypadlo, avšak zachovaná ostala nezdaniteľná časť, ktorá istý druh progresivity zachováva. Zároveň začal platiť úplne nový zákon o DPH, ktorý bol podmienkou vstupu Slovenska d Európskej únie. Sadzba DPH bola stanovená taktiež na 19 %.Pred reformou sa uplaňovalo už spomenuté progresívne zďaňovanie. Teda neuplatňovala sa jedna rovnaká sadzba pre všetkých, ale rôzne sadzby pre rôzne príjmové „levely“. Napr. ak daňovník zarobil ročne 200 000 korún, z prvých 60 000 korún platil 15%-nú daň, z ďalších 60 000 EUR 20%-nú, atď – každá suma „nad“ sa zdaňovala stále vyššou sadzbou. Zároveň existovala aj nezdaniteľná časť základu dane a to v troch podobách – na daňovníka, manželku aj na dieťa.  

Základným a najviditeľnejším znakom reformy bolo:  zavedenie rovnej 19% sadzby dane pri dani z príjmov a DPH. Znížilo sa daňové zaťaženie fyzických osôb a právnických osôb a daňové bremeno sa presunulo z priamych daní na nepriame. Pilier daňovej reformy – nový zákon o dani z príjmov. K zníženiu zaťaženia fyzických osôb prispelo aj zvýšenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka vo výške 22,5-násobku sumy životného minima (obdobie 2009 až 2010).
Reformou prijaté zákony o spotrebných daniach – prijatých 5 nových zákonov o daniach zo spotreby piva, vína, liehu, tabaku a tabakových výrobkov a minerálnych olejov."

„Európska komisia hovorí, že Slovensko patrí medzi krajiny, kde je najmenšie riziko prepadnutia do chudoby.“

„Dnes takmer 1 milión ľudí cestuje zadarmo vo vlakoch.“

„10 tisícom študentov sme dali možnosť absolvovať lyžiarske kurzy zadarmo.“

„My máme dnes najvyššiu minimálnu mzdu z krajín V4.“

„Peter Kažimír zaviedol niekoľko nových daní a zvýšil existujúce dane v takom rozsahu ako to nespravil roky pred ním nikto.“

„Ak hovoríte o platoch, o príjmoch našich domácností, tak áno, nárast príjmov domácností vyhodnotený od roku 2008 je skoro o 30 %, najvyšší v EÚ.“

„Máme najvyššiu spotrebu súkromných domácností od roku 2008.“

„…ak hovoríme o práci v noci, tak je to okolo 240-tisíc ľudí, ktorí pracujú v noci(…).“

„Je tu vysoká produktivita práce.“

„Pokiaľ ide o vyslovovanie nedôvery členovi vlády, tam schôdzu neviete zablokovať. Tá musí byť.“

„…občanov Európskej únie, ktorí sú vo Veľkej Británii a hovoríme aj o 80-tisíc občanov Slovenskej republiky.“

„V lete 2010 ja som bol predsedom Národnej rady a Robert Fico, akože v opozícii, išiel odvolávať mňa a my sme vtedy mali referendum.“

„Každá vláda Roberta Fica povedala, že chce znížiť počet úradníkov. To mali na papieri. V skutočnosti počet úradníkov rástol.“

„…Európska centrálna banka (…) vykupujú obrovské množstvo štátnych dlhopisov, čo vlastne vôbec nesmú…“

„…ten príplatok za prácu v nedeľu máme aj my v programe.“

„…on (Emmanuel Macron, pozn.) má aj veľký náskok v tých ďalších preferenciách. Tam mal v niektorých dokonca vyše 60%, Marine Le Pen ani len 40.“

„Na rok budúci plánujeme deficit mínus 0,5%. Opäť historicky najnižší.“

„…tri roky za sebou náš rozpočet je v skupine najlepších rozpočtov s Nemeckom, Luxemburskom, Holandskom…“

„…môžme ich menovať napríklad na vyššie obranné výdavky, aby boli naši spojenci v NATO spokojní. To je veľa peňazí. Hovoríme o pol miliarde eur napríklad medziročne, ak by sme mali plniť čo len cieľ 1,6% hrubého domáceho produktu.“

„V roku 2016 sme mali najnižšiu mieru dlhodobej nezamestnanosti za posledné dlhé roky.“

„Hovoríme o roku 2016, kde bol schválený zákonom deficit na úrovni 1,93. Výsledok 1,68. To znamená my sme ten cieľ splnili.“

Photo by: cminds.com

„…základná úroková sadzba (Európskej centrálnej banky, pozn.) je 0 a tým pádom to sa prejavuje aj na financovaní štátneho dlhu a aj to znižuje deficit.“

Prepisy diskusných relácií poskytuje NEWTON Media, spol. s r.o… O spôsobe hodnotenia na tejto stránke nájdete viac informácií na stránke Hodnotenie na Demagog.sk.


comments powered by Disqus
Michal Havran ml.

Michal Havran ml.

Slovenský syndikát novinárov

„Demagog.sk ukazuje, že politické lži sú pre politikov častokrát jediným spôsobom, ako hovoriť s voličmi. Demagóg ukázal, že politici nás považujú za príliš slabých nato, aby sme počúvali pravdu. Demagóg a jeho čitatelia dokazujú opak. Nechceme milosrdnú lož, chceme poznať pravdu."

Marián Leško

Marián Leško

autor komentárov pre týždenník Trend

„Projekt Demagog.sk som si všimol už v čase, keď ešte nebol ani projektom. Ako každý, aj ja mám rád, keď časť mojej práce za mňa vykoná niekto iný. A páči sa mi, že ju vykoná tak, ako by som ju chcel robiť aj ja sám. Keby ste neboli, chýbali by ste mi."

Gabriel Šipoš

Gabriel Šipoš

Transparency International Slovensko

„Ak chceme, aby v televíznych politických diskusiách nevyhrával najkrajšie oblečený ci najplynulejší rečník, ale najpravdovravejší, treba verejnosti aj novinárom pomôcť s faktickou kontrolou výrokov. Nik to u nás nerobí dôslednejšie ako Demagog.sk."