Ako na nezamestnanosť

V politike, 23. apríla 2017.
Moderátor: Norbert Dolinský

V nedeľu 23. apríla boli hosťami relácie V politike minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ján Richter (Smer-SD) a poslanec NRSR Jozef Mihál. Hlavnou témou diskusie bola nezamestnanosť. Ak chcete vedieť ako presne používali fakty a štatistické údaje, prečítajte si našu analýzu.

Štatistiky diskusie

Ján Richter

10 0

0 4

Jozef Mihál

10 1

1 1

Pravda Nepravda Zavádzanie Neoveriteľné

Výroky

Jozef Mihál

Dôležitý výrok

„Dobre, máme tu relatívne prosperujúcu západnú časť krajiny, ale východná časť krajiny, územie Gemera napríklad, časť aj Horehronia, tam je tá nezamestnanosť stále pomerne vysoká. Stále tu máme okresy s viac než 15-percentnou, 20-percentnou nezamestnanosťou.“

Pravda

zobraziť odôvodnenie

Jozef Mihál používa na pomenovanie regiónov skôr prirodzené územia, ktoré nie sú priamym predmetom štatistík, avšak veľká časť východného Slovenska, ktorú pomenúva, podľa ÚPSVaR naozaj s vyše 15 – 20 % nezamestnanosťou pomerne zaostáva za nezamestnanosťou západných regiónov na úrovni okolo 5 %. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

Nepomer v zamestnanosti medzi jednotlivými regiónmi Slovenska je už dlhodobým problémom rozvoja krajiny a životnej úrovne jej obyvateľov. Geograficky sa dá tento problém vnímať ako rozdiel medzi západom a východom, kde tradičným ťahúňom zamestnanosti je Bratislavský, Trnavský a Trenčiansky kraj, kde je bez práce 5,5 % obyvateľov alebo menej. Na druhej strane, s najvyššou nezamestnanosťou ľudia bojujú v okresoch Kežmarok, Rožňava, Revúca a Rimavská Sobota, ktorá dlhodobo dominuje štatistikám nezamestnanosti momentálne tesne pod úrovňou 25 %. Komplexné znázornenie podľa okresov ponúka grafický prehľad nezamestnanosti za marec 2017 publikovaný ÚPSVaR na základe údajov Štatistického úradu SR.

Jozef Mihál vo svojom výroku spomína neformálne označenie regiónov, pre ktoré sa presné štatistiky nevedú. Územie Gemera dnes pokrývajú práve už spomínané okresy s najvyššou nezamestnanosťou (RS, RA, RV). Na území Horehronia sa však rozliehajú najmä dva okresy, Banská Bystrica a Brezno, v ktorých miera nezamestnanosti v tomto roku podliezla úroveň 12 %. Pretože však nevieme, ktorú časť Horehronia mal Jozef Mihál namysli, a pretože štatistiky sa vedú podľa okresov, pri určitej miere zhovievavosti hodnotíme výrok ako pravdivý.

Pre ilustráciu strednodobého vývoja nezamestnanosti vo vybraných regiónoch východu a západu ponúkame i graf.

Ján Richter

Dôležitý výrok

„Zhodou okolností keď som preberal rezort po pánovi poslancovi, vykrýval sa zo štátneho rozpočtu schodok Sociálnej poisťovne vo výške 1,6 miliardy. Dnes je tá situácia taká, že vykrývame 365 miliónov, lebo o 200 tisíc ľudí viacej robí, (…).“

Pravda

zobraziť odôvodnenie

Suma, ktorou sa zo štátneho rozpočtu financuje deficit Sociálnej poisťovne sa od nástupu Jána Richtera na post ministra sociálnych vecí, práce a rodiny znížila z 1,6 miliardy eur v roku 2011 na 365,32 miliónov eur v roku 2016. Počet pracujúcich narástol od konca roka 2011 do konca roka 2016 o 196,9 tisíc osôb, čo je v súlade s výrokom ministra. Výrok Richtera hodnotíme ako pravdivý.

Ján Richter prebral Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny v roku 2012 po Jozefovi Mihálovi. V roku 2011 sa v rozpočte Sociálnej poisťovne nachádzal aj transfer v hodnote 1,6 miliardy eur zo štátneho rozpočtu, ktorý bol určený na krytie deficitu Sociálnej poisťovne. Financovanie tohto deficitu postupne klesalo. V roku 2016 bol pre Sociálnu poisťovňu určený transfer od štátu v hodnote 365,32 miliónov eur.

Podľa Štatistického úradu SR pracovalo v poslednom štvrťroku roku 2016 2315,7 tisíc osôb a v poslednom štvrťroku roku 2011 2512,6 tisíc osôb. To znamená, že na konci roka 2016 pracovalo o 196,9 tisíc ľudí viac. Údaje pre rok 2017 zatiaľ nie sú k dispozícií.

Jozef Mihál

„Vo Volkswagene si založili nezávislé odbory pod vedením pána Smolinského…“

Pravda

zobraziť odôvodnenie

Koncom minulého roka v závodoch Volkswagen skutočne došlo k založeniu nových nezávislých odborov, pričom predsedom tejto organizácie sa stal Zoroslav Smolinský. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.

V reakcii na skutočnosť, že v októbri 2016 došlo k likvidácii najväčšej odborovej organizácie na Slovensku – OZ KOVO, aj napriek tomu, že sa jednalo o akt proti vôli jej členov, došlo ku vzniku novej nezávislej odborovej organizácie – Moderné odbory Volkswagen.

Podľa správy denníka SME si koncom minulého roka odborári zvolili funkcionárov do novovzniknutej odborovej organizácie – Moderné odbory Volkswagen. Predsedom odborov sa stal Zoroslav Smolinský, ktorý predtým pôsobil na vedúcej pozícii v predošlej odborovej organizácie OZ KOVO v závodoch. Okrem voľby vedenia odborov si odborári volili aj výkonný výbor. Podľa Smolinského slov je kľúčovým prvkom zaistiť vzájomnú spoluprácu v rámci celého koncernu závodov, a to predovšetkým smerom k vedeniu automobilky a nie len medzi jednotlivými odborovými organizáciami. Smolinský tiež dodáva, že štatút silných odborov sa im podarilo udržať aj napriek nepriaznivému roku 2016. Oficiálna stránka odborov je v súčasnosti v štádiu prípravy, a preto súčasným jediným sprostredkovateľom informácii o činnosti týchto odborov je ich Facebook stránka, kde o sebe uvádzajú: „Odborová organizácia Moderné odbory Volkswagen je otvorenou, samostatnou, nezávislou a dobrovoľnou organizáciou zamestnancov, ktorí pracujú v odvetví automobilového priemyslu a tomu príbuzných odvetviach, a ktorí prejavili záujem o členstvo v tejto odborovej organizácii."

Začiatok činnosti Moderných odborov bol spočiatku značne spomalený kvôli sporu s ďalšou podnikovou organizáciou OZ KOVO, ktorá blokovala proces kolektívneho vyjednávania kvôli nepreukázaniu počtu svojich členov. Nezhody medzi odbormi naďalej pretrvávajú, pričom OZ KOVO tvrdí, že bývalé vedenie (súčasne pôsobiace v Moderných odboroch) podniká kroky na zabránenie ich opätovnej činnosti.

Súčasne najaktuálnejšia činnosť odborov sa podľa Smolinského sústredí na zvýšenie tarifných miezd o 16%. Zatiaľ čo v predošlých debatách s vedením podniku bola táto požiadavka opakovane zamietnutá, v súčasnosti si zamestnávateľ požiadal o čas na prepočítanie finančnej únosnosti pre podnik. Kolektívne vyjednávanie bude ďalej pokračovať 25.apríla.

Jozef Mihál

„….my navrhujeme s kolegyňou Petrík, s kolegom Beblavým zmenu zákona tak, aby zamestnávateľ pri zverejňovaní pracovného inzerátu ponuky práce musel podobne ako je to v Rakúsku, uverejniť poctivo aká má byť tá výška platu…“

Pravda

zobraziť odôvodnenie

Od roku 2011 je v Rakúsku zo zákona povinné zverejňovať výšku platovej odmeny v akejkoľvek forme inzerátu presne definovanej pracovnej pozície, a preto hodnotíme výrok ako pravdivý.

Podľa správy Denníka N poslanci Mihál a Beblavý prišli s návrhom, ktorý by zaručil povinné zverejňovanie miezd pre uchádzačov o zamestnanie. Týmto nápadom ich inšpirovalo združenie Milana Kuruca Pracujúca chudoba, ktoré v súčasnosti spustilo aj petíciu. Návrh zatiaľ nemá žiadnu oficiálnu podobu. Momentálne je však kľúčové ako sa k tomuto návrhu postaví Smer a tiež minister práce Richter, ktorý sa však 23.apríla 2017 v nedeľnej debate V politike vyjadril k nápadu vcelku kladne: „Ja už som informoval pána poslanca, že budúci týždeň mám záujem zvolať predsedníctvo tripartity a začať prvú a veľmi vážnu diskusiu ohľadom možných zmien zákonníka práce. Situácia na trhu práce nás núti, aby sme sa vrátili k problematike, možno aby sme sa začali baviť aj o príplatkoch a aby sme sa prípadne bavili aj o takejto väčšej transparentnosti, pretože ten kto to myslí poctivo, tomu nemôže ublížiť každý jeden zamestnávateľ. To znamená mne je tá aktivita celkom sympatická."

V Rakúsku je zverejňovanie informácie týkajúce sa výšky platu povinné od 1.marca 2011, kedy vstúpil v platnosť nový pozmeňujúci a doplňujúci návrh k Zákonu o rovnakom zaobchádzaní, týkajúci sa nových informačných povinností pre spoločnosti ohľadom uverejňovania výšky odmeny pre potenciálnych zamestnancov (.pdf). Právnická spoločnosť Schonherr uvádza, že od 1.januára 2012 môže každé porušenie tohto ustanovenia viesť k sankciám až do výšky 360 eur. Od tohto momentu musí každá jedna ponuka, či už zverejnená verejnosti alebo len vypísaná interne, bez ohľadu na to, či je uvedená na internete alebo v novinách, obsahovať aj informáciu s výškou ponúkanej odmeny. Zámerom zákona je poskytnúť záujemcovi vyššiu úroveň informácii a zabrániť diskriminácii v podobe následnej ex post zmeny minimálnej odmeny. Pokiaľ však uchádzač nespĺňa všetky kritériá a kvalifikácie uvedené v pracovnej ponuke, je možné sa dohodnúť aj na nižšej odmene.
Portál Profesia uvádza: „Rakúski zamestnávatelia totiž majú od marca 2011 povinnosť tento údaj zverejňovať. V prípade, že ide o pozície uzatvorené na kolektívnu zmluvu — ktorých je v Rakúsku väčšina, musia uviesť výšku minimálneho platu, ktorý úspešnému kandidátovi ponúkajú. Táto suma však nie je pevná, môže byť oveľa vyššia — v závislosti od skúseností a schopností uchádzača.“
Podľa prieskumu spoločnosti Profesia uvádza na Slovensku výšku platu len 15% inzerentov. Až 99% opýtaných uchádzačov o zamestnanie by však uvítalo túto informáciu uvedenú v pracovnej ponuke. Najčastejším argumentom je, že firmy považujú platové ohodnotenie za vysoko individuálne a závislé na predchádzajúcich skúsenostiach či vzdelaní daného uchádzača a taktiež súčasťou ohodnotenia často môže byť aj nefinančné benefity, ktoré však niekedy nie je možné plne uviesť v inzeráte.

Jozef Mihál

„…my tu predsa máme v našom zákonníku práce tých 6 stupňov náročnosti pracovných miest…“

Pravda

zobraziť odôvodnenie

Šesť stupňov náročnosti práce je obsiahnutých v zákone č. 311/2001 Z.z známom aj ako Zákonník práce. Prostredníctvom nich sa určujú sadzby minimálnych mzdových nárokov, na základe ktorých zamestnávatelia odmeňujú svojich zamestnancov ak to nie je inak dohodnuté v kolektívnej zmluve. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

Minimálne mzdové nároky sú ustanovené v § 120 zákona č. 311/2001 Z.z. všeobecne známeho ako Zákonník práce. Sadzby minimálnych mzdových nárokov garantujú spodnú hranicu výšky mzdy zamestnanca v závislosti od stupňa náročnosti vykonávanej práce. Ako sa ďalej uvádza v zákone, minimálne mzdové nároky sa uplatňujú len v prípade, ak nie je odmeňovanie zamestnancov dohodnuté v kolektívnej zmluve. Tieto sadzby sú stanovené pre šesť stupňov náročnosti pracovných miest ako násobok sumy minimálnej mzdy a koeficientu minimálnej mzdy pre príslušný stupeň náročnosti. Podľa odseku 3 je zamestnávateľ povinný priradiť stupeň náročnosti každému pracovnému miestu podľa najnáročnejšej pracovnej činnosti v súlade s charakteristikami stupňov náročnosti.

Charakteristiky stupňov náročnosti pracovných miest sa nachádzajú v prílohe č.1 (.pdf) spomínaného zákona a sú vymedzené podľa miery zložitosti, zodpovednosti a namáhavosti práce. Do prvého stupňa náročnosti práce patria základné manipulačné či prípravné práce podľa postupov či pokynov vedúceho. Do tohto stupňa patrí väčšina prác, pri ktorých zamestnávatelia uplatňujú minimálnu mzdu, príkladom takejto práce je napríklad operátor výroby či upratovačka.

Do druhého stupňa náročnosti spadajú rutinné odborné práce, práce s hmotnou zodpovednosťou ako napríklad predavačka a jednoduché remeselné činnosti.

Tretí stupeň náročnosti je určený pre práce zahŕňajúce i zodpovednosť za zdravie iných osôb — ku príkladu zdravotná sestra, či práce, ktoré si vyžadujú zvýšenú fyzickú námahu.

Do štvrtého stupňa náročnosti sa zaraďujú práce vyžadujúce si zvýšenú psychickú námahu — spadajú sem teda riadiace a manažérske funkcie, či práce poskytujúce zdravotnú starostlivosť.

Pracovné miesto zodpovedajúce piatemu stupňu náročnosti charakterizuje tvorivé a metodické práce, ktoré si vyžadujú zvýšenú psychickú odolnosť a dodržiavanie zložitých postupov.

Šiestemu stupňu náročnosti práce zodpovedajú pracovné pozície, ktoré sú definované ako tvorivé úlohy, ktoré je potrebné riešiť neobvyklým spôsobom, vyžadujú si vysokú mieru zodpovednosti a môžu mať dopad na spoločnosť. Príkladom takejto pracovnej pozície je napríklad generálny riaditeľ.

Sadzby minimálnych mzdových nárokov sa automaticky zvyšujú pri zvýšení sumy minimálnej mzdy, preto sa pre každý rok menia. Pre stupne náročnosti pracovných miest sú sadzby vypočítané prostredníctvom koeficientov minimálnej mzdy a to v eurách za hodinu pre najčastejšie uplatňované dĺžky týždenného pracovného času a v eurách za mesiac pre zamestnanca, ktorý v mesiaci odpracuje plný mesačný fond pracovného času.

Súčasné sadzby minimálnych mzdových nárokov, ktoré sú platné od 1. januára 2017 sú uvedené v nasledujúcej tabuľke:

Stupeň náročnosti pracovného miesta	Koeficient minimálnej mzdy	Hodinové sadzby v € (40 hodín týždenne)	Mesačné sadzby v €
1	1,0	2,5000	435,00
2	1,2	3,0000	522,00
3	1,4	3,5000	609,00
4	1,6	4,0000	696,00
5	1,8	4,5000	783,00
6	2,0	5,0000	870,00

Jozef Mihál

„…pána Ledeckého, starostu Spišského Hrhova, ktorý vybudoval obecný podnik a takto zamestnal sám bez nejakej štátnej pomoci, zdôrazňujem bez jedného eura štátnej pomoci, vybudoval pracovné miesta pre desiatky Rómov…“

Pravda

zobraziť odôvodnenie

V obci Spišský Hrhov pred pár rokmi vznikol za pomoci starostu Vladimíra Ledeckého, tzv.obecný podnik. Obecná firma v obci Spišský Hrhov funguje na princípe sociálneho podniku, pričom investície do neho prichádzali z obecného rozpočtu a výnosy následne zostávali v obecnej firme na realizáciu ďalšieho rozvoja v obci, príp. z niektorých fondov a nadácií ako napr. Phare, nadácia Európske komisie zameraná na podporu cestovného ruchu. Okrem obrovského úspechu fungujúceho sociálneho podniku obce, je jej výnimočnosť aj vo vyriešení rómskej problematiky v regióne a v ich začlenení do chodu obce. Na základe získaných informácií hodnotíme výrok ako pravdivý.

Starosta obce v rozhovore opisuje, že najdôležitejšie bolo na začiatku svojho pôsobenia pred šestnástimi rokmi identifikovať nevyužité zdroje a možnosti, ktoré obec má, nasledovala realizácia rôznych projektov, ktorých návrhy prichádzali nie len od poslancov obce, ale aj od občanov samotných, a ktoré začali vytvárať dlhodobejšie pracovné miesta. Obec sa spočiatku zameriavala na cestovný ruch, neskôr však pribudli aj tri dielne zamerané na ručné práce a tradičné remeslá. S tvorbou pracovných miest a rozvojom obce súvisí aj pomerne veľký nárast počtu obyvateľov, ktorí sa do obce prisťahovali. Zo 700 obyvateľov pred rokom 2000 sa počet obyvateľov zvýšil na 1 500. Zároveň sa podarilo zmeniť postavenie väčšiny Rómov v obci, pričom všetci majú ukončené základné vzdelanie a dlhodobé pracovné zamestnanie, niektorí dokonca získali vysokoškolské vzdelanie.

"Viem, že chváliť Rómov sa dnes na Slovensku nenosí.Neodškriepiteľná pravda však je, že našu dedinu vybudovali oni. Málokto mi uverí, že práve vďaka ním sa dynamicky rozvíjame, sťahujú sa k nám ľudia zo širokého okolia i z cudziny, meno obce zaznieva ďaleko za našimi hranicami," povedal starosta obce Vladimír Ledecký

Na tomto princípe sa podarilo v obci zrekonštruovať materskú školu, rozšíriť základnú školu, vybudovať kúpalisko, dielne remeselnej výroby produkujúc tradičné výrobky, ktoré sa hojne predávajú aj do zahraničia, vznikla turistická ubytovňa, reedukačné centrum a starostovi obce sa podarilo aj prilákať zahraničného investora, ktorý plánuje v obci postaviť fabriku. Rozvoj obce a vhodné podmienky tak začali lákať aj iné slovenské firmy k investíciam. Obec dokonca rokuje aj o výstavbe golfového ihriska. K turizmu prispieva aj organizácia obľúbeného regionálneho festivalu Hrhovské čudá a zábaviská. Na základe úspešného fungovania chce starosta obce založiť v obci školiace stredisko sociálneho podnikania, aby tak inšpiroval aj ďalších starostov obcí.

Obec si za roky úspešného rozvoja vyslúžila viacero významných ocenení, medzi nimi Dedina roku 2015, Gypsy spirit, za spolužitie všetkých skupín obyvateľstva získala mimoriadne ocenenie v súťaži Európska cena obnovy dediny a uznanie Svetovej banky. Vyslúžila si dokonca aj pochvalu od prezidenta Andreja Kisku.

Jozef Mihál

„Také zákony, ako je novela zákona o službách zamestnanosti, ktorá platí od mája tohto roku, čiže zhruba desať dní to tu máme, tak to je čiste prístup sociálneho inžinierstva, k znižovaniu nezamestnanosti umelým spôsobom. Pretože vy ľuďom, ktorí sú v týchto ťažkých regiónoch…zakazujete vlastne fakticky pod hrozbou vyradenia z evidencie aj ten skromný zárobok či na dohodu alebo na kratšie úväzky…“

Zavádzanie

zobraziť odôvodnenie

Novela zákona o službách zamestnanosti bola schválená 22.3.2017, účinná začína byť dňom 1.5.2017. Úprava zákona hovorí, že nezamestnaný evidovaný v evidencii na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny môže pracovať na dohodu ak trvanie tohto pracovnoprávneho vzťahu nepresiahne 40 dní kalendárneho roku a mesačná odmena za vykonanú prácu nebude vyššia ako 148,57 eur, čo má predstavovať sumu životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu. Týmto spôsobom ministerstvo skutočne výrazne sťažilo prácu na dohodu, avšak nezakazuje ju úplne ako to naznačuje Jozef Mihál. Výrok hodnotíme ako zavádzanie.

Novela upravuje niekoľko bodov zo zákona prijatého v roku 2004, čím má podľa ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny viac motivovať nezamestnaných k aktívnemu hľadaniu pracovného miesta. Evidovaní nezamestnaní majú naviac povinnosť nahlásiť vykonávanie zárobkovej činnosti predložením kópie o dohode najneskôr deň pred nástupom do práce, zároveň sú povinní neskôr predložiť dokument o výške príjmu. Podľa zákona tiež nesmie nezamestnaní vykonávať prácu na dohodu u zamestnávateľa, pre ktorého pracoval pred zaradením do evidencie. Uchádzač o zamestnanie tiež nemôže byť súčasne vo viacerých pracovnoprávnych vzťahoch a je povinný do ôsmich pracovných dní oznámiť úradu každú zmenu skutočností podstatnú pre vedenie evidencie uchádzača. Ak uchádzač spomenuté skutočnosti nedodrží, úrad ho vyradí z evidencie.

Obecne býva z evidencie pre nezamestnaných vyradený uchádzač, ktorý vstúpil do pracovného pomeru, nastúpil na prípravu na povolanie, nastúpil na výkon trestu odňatia slobody, nastúpil na starobný dôchodok, odišiel do zahraničia na obdobie dlhšie ako 15 dní, začal vykonávať zárobkovú činnosť v zahraničí, podal pri žiadosti do evidencie nepravdivé informácie a v ďalších iných prípadoch. Kompletný zoznam dôvodov pre vyradenie je k dispozícií na stránkach UPSVaR.

Ján Richter

„…máme 150-tisíc uchádzačov o zamestnanie, ktorí majú stredoškolské vzdelanie, či už s maturitou alebo bez. 27-tisíc vysokoškolákov a neberiem teraz v úvahu ďalšie kategórie.“

Ján Richter

„Národná sústava povolaní, kde sme zadefinovali čo by malo jednotlivé remeslo obsahovať a je tu národná sústava kvalifikácií, ktorá by mala zabezpečiť, aby ten stupeň toho vzdelania jednoducho dosiahol.“

Pravda

zobraziť odôvodnenie

Na webovej stránke Národnej sústavy povolania (ďalej "NSP") je pri každom povolaní resp. remesle zadefinované, aké zručnosti alebo kvalifikácia je potrebná k výkonu danej práce. Národná sústava kvalifikácií (ďalej "NSK") je verejný register, ktorý obsahuje opisy kvalifikácií, ktoré sú uznávané na Slovensku. Jej zámerom je vytvoriť jednotný a transparentný systém uznávania kvalifikácií. Je za to, že všetky kompetencie, ktoré potrebujeme na získanie kvalifikácie pre danú prácu, môžeme získať rôznymi spôsobmi vzdelávania sa. Richterov výrok hodnotíme ako pravdivý.

NSP je projekt realizovaný u Európskeho sociálneho fondu vrámci operačného programu zamestnanosť a sociálna inklúzia.

NSP je definovaná zákonom č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti ako celoštátny, jednotný informačný systém opisu štandardných nárokov trhu práce na jednotlivé pracovné miesta. NSP určuje požiadavky na odborné zručnosti a praktické skúsenosti potrebné na vykonávanie pracovných činností na trhu práce. Centrom NSP je Register zamestnaní, ktorý je tvorený zo zamestnaní, ktoré predkladajú požiadavky zamestnávateľov kladené na kvalifikovaný výkon zamestnaní.

"Účelom NSP je zabezpečenie kontinuálnej udržateľnosti systému monitorovania potrieb trhu práce a prenosu požiadaviek zamestnávateľov do vzdelávania a prípravy pre trh práce za aktívnej účasti sociálnych partnerov s podporou informačného systému NSP a aktualizovanej klasifikácie zamestnaní, čo predpokladá naplnenie nasledovných cieľov:

Vytvoriť jednotný, národný, referenčný register NŠZ
Vytvorenie mechanizmu na trvalo udržateľné určovanie, overovanie
a tvorbu požiadaviek na odborné zručnosti a praktické skúsenosti
potrebné na vykonávanie pracovných činností na pracovných
miestach na trhu práce (Národná sústava povolaní III, str. 4 .pdf)

Národný projekt NSP pod záštitou MPSVR SR a orgánov štátnej správy a samosprávy zjednocuhe odborníkov, sociálnych partnerov v aktívnej práci, ktorá je zameraná na znižovanie nezamestnanosti. NSP zlučuje všetkých, čo patria do trhu práce, do rozvoja jednotlivých sektorov. Vytvára podmienky na systematické a cieľavedomé prepojenie dopytu po zručnosti a odbornou prípravou pre trh práce.

NSK

"Národný projekt Tvorba Národnej sústavy kvalifikácií vychádza z iniciatívy Európskej únie na vytvorenie celoeurópskeho systému kvalifikácií. Práve rôzne a často nekompatibilné národné systémy kvalifikácií boli v minulosti prekážkou vyššej mobility pracovných síl medzi krajinami EÚ. Potreba zrozumiteľnej hierarchizácie kvalifikácií na európskej úrovni vyvrcholila vydaním Odporúčania Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/C111/ES z 23. apríla 2008 o vytvorení európskeho kvalifikačného rámca pre celoživotné vzdelávanie. Slovensko sa k tejto iniciatíve pripojilo a zaviazalo sa, že vytvorí vlastnú Národnú sústavu kvalifikácií a Slovenský kvalifikačný rámec.

Potreba vytvorenia Národnej sústavy kvalifikácií vychádza rovnako aj zo snahy posilniť možnosti overovania kvalifikácií získaných z neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa. Tieto snahy boli formulované napríklad v Strátégii celoživotného vzdelávania 2011 alebo v Akčnom pláne celoživotného vzdelávania 2011."

Cieľom NSK (str. 11,.pdf):

porovnanie výsledkov vzdelávania nezávisle na spôsobe ich získania
porovnateľnosť s krajinami EÚ
požiadavky práce prenesiteľné do vzdelávania
informovanost o kvalifikáciách

Ján Richter

„Uvedomujem si v plnej miere, že región západného Slovenska je vyčerpaný. Piešťany majú nezamestnanosť 2,7%. Trnava, Galanta a okolie okolo 3%.“

Pravda

zobraziť odôvodnenie

V marci vykazoval Úrad práce sociálnych vecí a rodiny v krajoch západného Slovenska nezamestnanosť na úrovni približne 4-5%, čo predstavuje prirodzenú mieru nezamestnanosti. Výnimkou je Nitriansky kraj, kde je nezamestnanosť 6,10%. V okrese Piešťany je miera nezamestnanosti 2,74%, v Galante 2,88% a v Trnave 2,80%. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.

Ján Richter hovorí o vyčerpanosti západného regiónu, čo v kontexte zamestnanosti znamená, že sa dosiahla prirodzená miera nezamestnanosti. Ide o stav, kedy, jednoducho povedané, každý, kto chce pracovať, pracuje. Podľa rôznych interpretácií sa prirodzená miera nezamestnanosti odhaduje na 3-5%.

Keďže minister hodnotí nezamestnanosť západného Slovenska, je potrebné vziať do úvahy údaje všetkých krajov, ktoré doň spadajú. V Trnavskom kraji sa nezamestnanosť nachádza na úrovni 3,66%. Mieru nezamestnanosti v jednotlivých okresoch Trnavského kraja znázorňuje nasledujúca tabuľka. Najhoršie je na tom Senica, kde nezamestnanosť činí 6,25%, a Dunajská Streda s 4,44%.

V Trenčianskom kraji je celková nezamestnanosť na úrovni 4,86%, pričom najhoršie je na tom okres Prievidza, kde je nezamestnanosť takmer 7% a Považská Bystrica, kde dosahuje necelých 5,69%.

V Bratislavskom kraji dosahovala nezamestnanosť 3,85%. Okresom s najvyššou nezamestnanosťou je Senec (4,38%). Údaje pre všetky okresy znázorňuje nasledujúca tabuľka.

Najhoršie je na tom Nitriansky kraj, v ktorom sa miera nezamestnanosti nachádza na úrovni 6,10%. Okresmi s najvyššou nezamestnanosťou sú Komárno (8,33%) a Levice (7,63%).

Celková miera nezamestnanosti Slovenska dosiahla v marci 2017 8,06%. V súčasnosti trpí najvyššou nezamestnanosťou východ Slovenska a to najmä Prešovský kraj (13,06%). Najviac postihnuté okresy sú Kežmarok (19,81%), Svidník (17,64%) a Vranou nad Topľou (17,19%). Okolo 16% dosahuje aj nezamestnanosť Bardejova, Medzilaboriec a Sabinova. V Košickom kraji s mierou nezamestnanosti 12,61% má najviac nezamestnaných Rožňava (20,59%), Trebišov (16,83%) a Sobrance (16,43%).

V rámci stredného Slovenska je ekonomicky lepšie postavený Žilinský kraj, kde je miera nezamestnanosti 6,38%. Avšak v Banskobystrickom kraji dosahuje 12,14%. Práve tam sa nachádzajú okresy s najvyššou nezamestnanosťou, ktorá presahuje 20%: Rimavská Sobota (24,65%) a Revúca (21,83%). Vysoká nezamestnanosť je taktiež v Poltári (17,02%).

Ján Richter

„Zamestnávateľ nahlási voľné pracovné miesta na úrad práce. Úrad práce urobí istý prieskum, do akej miery má vo svojom portfóliu takýchto ľudí. Ďalej urobí výberové konania a to nielen doma v okrese, ale v rámci celého Slovenska. My sme v 14-tom roku robili do roka, teda úrady práce nejakých necelých 200 výberových konaní. Za minulý rok to bolo 4,5-tisíca. 70-tisíc evidovaných nezamestnaných bolo oslovených.“

Neoveriteľné

zobraziť odôvodnenie

Popis nahlasovania pracovných miest opísaný Jánom Richterom sa stotožňuje s popisom uvádzaným na stránkach ÚPSVaR. Ohľadom počtu výberových konaní, ktoré v roku 2014 organizoval úrad práce hovorí výročná správa z roku 2014. Čo sa týka minulého roku, t. j. roku 2016 takáto správa nie je k dispozícii na stránkach ÚPSVaR (k nahliadnutiu sú možné iba výročné správy z rokov 2014 a 2015), tzn. nie je možné overiť danú cifru o počte zorganizovaných výberových konaní. Z daného dôvodu nie je taktiež možné overiť koľko evidovaných nezamestnaných bolo oslovených. Napriek tomu, že prvá časť výroku je pravdivá, k druhej chýbajú akékoľvek dáta. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.

Čo sa týka postupu nahlasovania voľných pracovných pozícií, zamestnávateľ môže nahlasovať voľné pracovné pozície nasledovnými spôsobmi:

1. online prostredníctvom webovej stránky www.istp.sk

2. vyplnením tlačiva "nahláška voľných pracovných miest“, ktorá môže byť zaslaná prostredníctvom pošty, faxu alebo formou elektronickej pošty na príslušný úrad práce.

Od roku 2013 bol do prevádzky uvedený nový spôsob nahlasovania voľných pracovných miest v systéme ISTP - Internetový sprievodca trhom práce. Po jednoduchej bezplatnej registrácii má zamestnávateľ možnosť v systéme ISTP bezplatne vytvárať, evidovať a zverejňovať ponuky pracovných miest a osloviť tak uchádzačov o zamestnanie evidovaných na úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny ako aj všetkých záujemcov o zamestnanie.

Postup realizácie výberového konania obsahuje 5 bodov. V prípade nejasností je poskytnutý aj zoznam agentov pre pracovné miesta v danom regióne. Na základe požiadaviek zamestnávateľa na obsadenie voľného pracovného miesta agent pre pracovné miesta zabezpečí kvalitatívny predvýber uchádzačov o zamestnanie a záujemcov o zamestnanie, ktorých ÚPSVaR predvolá na výberové konanie.

Výberové konanie sa následne uskutočňuje po konzultácií so zamestnávateľom buď v priestoroch zamestnávateľa alebo v priestoroch ÚPSVaR. Výberové konanie sa realizuje za osobnej účasti zástupcov úradu PSVR a zamestnávateľa na základe dohodnutých podmienok.

Vyššie spomenutá výročná správa ÚPSVaR (.pdf, str. 21) z roku 2014 hovorí, že v priebehu daného kalendárneho roku bolo úradmi práce zorganizovaných 1 398 výberových konaní (o 441 viac ako v roku 2013) pre 879 zamestnávateľov. Zamestnávatelia na výberové konanie ponúkli 7 458 voľných pracovných miest. Výberového konania sa zúčastnilo 17 737 uchádzačov o zamestnanie (o 8 413 viac ako v roku 2013). Úspešnosť výberových konaní vzhľadom na ponúknutý počet voľných pracovných miest a celkový počet klientov prijatých do zamestnania v priebehu celého kalendárneho roka 2014 v počte 1 125 (o 605 viac ako v roku 2013) bola 15,08 %.

Podľa vyjadrenia tlačového odboru Ministerstva, minister v diskusii uviedol nepresné čísla: "V roku 2014 uskutočnili úrady práce 197 výberových konaní; v roku 2016 to bolo 4 445 výberových konaní, na ktoré bolo pozvaných 91 872 uchádzačov o zamestnanie." Avšak ani po tejto oprave nie sú uvedené informácie overiteľné.

Ján Richter

„…tam kde sú odbory vo fabrikách, je v priemere o 18% vyššia mzda, ako kde vôbec nie sú.“

Neoveriteľné

zobraziť odôvodnenie

Presnú štatistiku výšky mzdy v organizáciách, ktoré sú členmi odborových zväzov neuvádza Štatistický úrad SR, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, ani iný verejne dostupný zdroj. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.

Najkonkrétnejšou informáciu, ktorú sa nám podarilo získať z verejne dostupných zdrojov, je komentár Ministra práce z roku 2016: "Ukazuje sa, že platy sú citeľne vyššie tam, kde je uzatvorená kolektívna zmluva. V prvom polroku 2016 zarobili pracovníci v takýchto firmách priemerne o 120 eur viac ako tam, kde odbory nie sú," opísal Richter. Priemerná mzda podľa Štatistického úradu SR bola v prvom polroku 2016 884 EUR. Priemernú výšku platu v organizáciách, ktoré sú členmi odborových zväzov Štatistický úrad SR neuvádza.

Podľa oficiálneho vyjadrenia tlačového odboru Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny v 3. štvrťroku 2016 bol priemerný hodinový zárobok zamestnancov bez kolektívnej zmluvy 5,88 eura, čo pri 160 hodinovom úväzku predstavuje mzdu 940,8 €. Priemerný hodinový zárobok zamestnancov s kolektívnou zmluvou bol v rovnakom období 6,97 eura, čo pri 160 hodinovom úväzku predstavuje mzdu 1115,2 €. Títo zamestnanci tak zarobili o 18,5 % viac. Tlačový odbor uvádzal ako zdroj týchto informácií výskumno-štatistickú spoločnosť Trexima, avšak tieto informácie nie sú verejne dostupné. Tieto informácie potvrdzuje aj vyjadrenie Jozefa Balicu z Odborového zväzu KOVO, podľa ktorého prostredníctvom podnikovej kolektívnej zmluvy by si vedeli zamestnanci dohodnúť spravodlivé podmienky pri odmeňovaní, práci nadčas, v príplatkoch, poskytovaní dovoleniek a pod. Tam kde pôsobia odbory sú podľa neho mzdy spravidla o 20 percent vyššie. Napriek tomu bez presnej percentuálnej hodnoty je výrok neoveriteľný.

Snaha o zvyšovanie platov v organizáciách, kde sú prítomné aj odborové zväzy je však viditeľná. Napríklad V spoločnosti Mobis Slovakia s.r.o. pri Žiline, ktorá je hlavným dodávateľom pre automobilku Kia Motors Slovakia, sa po kolektívnom vyjednávaní podarilo uzavrieť Dodatok č.5 k podnikovej kolektívnej zmluve, platnej na roky 2015 – 2019. Každému z viac ako 2000 zamestnancov sa tak v tomto roku zvýši základná mesačná mzda o 60 eur. (05. Apríla 2017)

15. februára 2017 bola tiež medializovaná informácia ohľadom činnosti odborov v Železniciach Slovenskej republiky : „Odbory sa dnes dohodli s vedením Železníc Slovenskej republiky (ŽSR), kolektívne vyjednávanie sa tak vo firme skončilo. Obidve strany sa dohodli na zvýšení tarifných miezd všetkých zamestnancov o 35 eur a priemerné ročné prémie prepočítané na jedného zamestnanca budú vo výške 1100 eur.“ Ďalšiu činnosť odborov sme zaznamenali v bratislavskom Volkswagene: "Súčasnej kolektívnej zmluve sa končí platnosť v marci 2017. V tej novej chceme dohodnúť zvyšovanie platov o 16 percent. Na základe dobrých hospodárskych výsledkov si fabrika podľa nás môže dovoliť takéto razantné zvyšovanie miezd,“ povedal šéf Moderných odborov v bratislavskom Volkswagene Zoroslav Smolinský.

Jednotlivé odborové združenia sa snažia pôsobiť aj na štát, formou kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa. V oblasti zvyšovania miezd majú však zväčša deklaratórny charakter. Napríklad „ Zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu. Zamestnávatelia dohodnú podmienky zvyšovania priemerného zárobku u zamestnávateľa v roku 2017 a 2018 v podnikových kolektívnych zmluvách alebo upravia v interných predpisoch tam, kde zástupcovia zamestnancov s právom kolektívneho vyjednávania nepôsobia.“ (pdf.)

Ján Richter

„…napríklad v KIA teraz pristúpili o navýšenie miezd o 10%, čo v minulosti nebývalo.“

Ján Richter

„…treba povedať, že aj tie tri okresy sú súčasťou tých 12-tich okresov, ktorým bol prijatý špeciálny zákon o znevýhodnených okresoch, kde je tá nezamestnanosť najvyššia. Konkrétno kroky napríklad z minulého mesiaca ministerstva, boli prijaté takzvané akčné plány. Všade zasadala vláda. My sme minulý mesiac vyhodili projekt, ktorý sa týkal len týchto 12-tich okresov. Objem 50 miliónov eur práve na zvýhodnenie prijímania zamestnancov v týchto okresoch.“

Pravda

zobraziť odôvodnenie

Špeciálny zákon č. 336/2015 Zb. vstúpil do platnosti 11. novembra 2015 a účinnosť nadobudol 15. decembra 2015 pod názvom "Zákon o podpore najmenej rozvinutých okresov". V súlade so zákonom boli prijaté aj tzv. Akčné plány. V prípade, že daný okres spadá do kategórie "najmenej rozvinutý okres", získava po novom nárok na špeciálnu štátnu pomoc. Počas roka 2016 vláda navštívila všetkých 12 okresov v rámci špeciálnych vládnych výjazdov. V marci tohto roka Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny predstavilo projekt na podporu vytvárania pracovných miest v týchto okresoch a vyčlenilo na tento účel 50 miliónov eur. Výrok Richtera hodnotíme ako pravdivý.

Zoznam najmenej rozvinutých okresov vedie Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny. Do tejto kategórie spadajú všetky okresy, v ktorých miera evidovanej nezamestnanosti vypočítaná z disponibilného počtu uchádzačov o zamestnanie, ktorú vykazuje Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, bola v období za aspoň deväť kalendárnych štvrťrokov počas predchádzajúcich dvanástich po sebe nasledujúcich kalendárnych štvrťrokov vyššia ako 1,6 násobok priemernej miery evidovanej nezamestnanosti v Slovenskej republike za rovnaké obdobie.

V súčasnosti spadá do tejto kategórie 12 okresov z troch krajov. V Košickom kraji sú to okresy Rožňava, Sobrance a Trebišov, a v Prešovskom kraji okresy Kežmarok, Sabinov, Svidník a Vranov n. Topľou. Najväčší podiel najmenej rozvinutých okresov je evidovaných v Banskobystrickom kraji - Lučenec, Poltár, Revúca, Rimavská Sobota a Veľký Krtíš. Podľa informácií z marca 2017 prebehlo rokovanie, že zoznam NRO by sa mohol rozšíriť o ďalšie okresy — Košice-okolie, Gelnica, Medzilaborce, Bardejov a Snina. Okresy by sa zaradili do zoznamu po úprave (znížení) koeficientu vykazovanej nezamestnanosti. Záväzkom je vypracovať do 20. septembra 2017 návrh na novelu zákona, ktorá by mala byť účinná od roku 2018.

Vláda ešte v roku 2016 navštívila vyššie zmienené okresy. Ako prvý navštívila vláda ešte v predošlom zložení vo februári 2016 okres Kežmarok. V júni prišli na rad Lučenec a Rimavská Sobota. Následne v septembri počas štvortýždňovej šnúry zavítali ministri zvyšných deväť okresov. Počas tejto série výjazdov vláda navštívila od 22. augusta do 13. septembra 2016 postupne okresy Sabinov, Sobrance, Trebišov, Vranov nad Topľou, Svidník, Poltár, Veľký Krtíš, Revúcu a Rožňava.

Záväzným dokumentom zameraným na odstraňovanie zaostávania najmenej rozvinutého okresu je tzv. Akčný plán, ktorý vychádza zo základných dokumentov podpory regionálneho rozvoja, ďalších dokumentov a odporúčaní rady. Tento dokument obsahuje napr. návrh opatrení a úloh na zabezpečenie realizácie a plnenia akčného plánu, časový harmonogram, spôsoby a zdroje financovania, monitorovanie a hodnotenie dosiahnutého pokroku. Akčný plán je pre každý okres špecifický, keďže každý má svoje vlastné problémy a špecifické príčiny hospodárskeho zaostávania. Vláda sa tak týmito okresmi môže zaoberať detailnejšie než predtým. "Ako prvý bol vládou schválený Akčný plán rozvoja okresu Kežmarok 10. februára 2016. Stal sa záväzným rozvojovým plánom na päť rokov a je bázou pre intenzívnu spoluprácu vlády, samosprávneho kraja, okresu, miest a obcí. Jeho cieľom je znížiť nezamestnanosť a do roku 2020 podporiť vytvorenie približne 2 000 pracovných miest. Plán predpokladá celkový rozpočet minimálne 52 miliónov eur, z čoho 8 miliónov je zo súkromných zdrojov a 44 miliónov z verejných financií." Richter pravdepodobne omylom povedal, že akčné plány boli prijaté minulý mesiac, pretože tie boli prijaté už minulý rok.

Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny SR predstavilo v marci dve nové projekty na podporu zamestnávania uchádzačov o prácu. 20. marca 2017 to uviedol na tlačovej besede generálny riaditeľ ÚPSVaR Marian Valentovič. Prvý projekt sa týka umiestňovania dlhodobo nezamestnaných na trh práce cez tzv. neštátne služby zamestnanosti. Druhý projekt sa týka v súčasnosti dvanástich najmenej rozvinutých okresov. Na projekt, ktorý sa týka podpory vytvárania pracovných miest v týchto okresoch, vyčlenilo ministerstvo práce a sociálnych vecí 50 miliónov eur. Zamestnávateľ môže získať príspevok na vytvorenie pracovného miesta na maximálne 15 mesiacov, pričom ďalších 5 mesiacov musí zamestnávateľ vytvorené pracovné miesto zachovať. Maximálna výška podpory je podľa Valentoviča až do 85 % celkovej ceny práce, čo je 588,11 eura na jedného uchádzača mesačne.

Ján Richter

„Za posledný rok sa v priemere o 2% znížila nezamestnanosť aj v týchto okresoch. Tá Rimavská Sobota je isté špecifikum. 24%.“

Ján Richter

„Je tam relatívne dosť ľudí, ktorí zabsolvovali len základnú školu. Veľa je aj takých, ktorí ani tú základnú školu nedokončili. Otvorene treba povedať, že to je väčšinou rómska komunita.“

Neoveriteľné

zobraziť odôvodnenie

Úrad práce sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) vedie podrobné štatistiky, čo sa týka napríklad počtu nezamestnaných žien a mužov, evidencia podľa profesie a odvetvia predošlého zamestnania, podľa veku, štatistiky podľa doby trvania nezamestnanosti, najvyššie dosiahnutého vzdelania, či rodinného stavu. Ohľadom etnickej príslušnosti sa takéto záznamy nevedú. Richter rozpráva o "relatívne dosť ľuďoch", či "veľa je aj takých", čo sú subjektívne vyjadrenia neoveriteľné na základe nejakých štatistík, pročom je nutné dodať, že odkazuje na okresy s najvyššou nezamestnanosťou (Rimavská Sobota - 24,65%, Revúca - 21,83%, Rožňava - 20,59%). Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.

V rôznych obsahoch štatistík vedených ÚPSVaR sa daná možnosť prezretia dát nezamestnaných na základe etnickej príslušnosti nenachádza, takáto evidencia nejestvuje a nevedie sa v podmienkach Slovenskej republiky, bližšie o tom hovorí tzv. antidiskriminačný zákon "o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon)" 365/2004 Z.z. Takéto štatistiky by narúšali princípy európskych hodnôt a otvorenej, liberálnej spoločnosti založenej na rovnosti. Ďalšie zákony upravujúce práva národnostných menšín si je možné prezrieť na stránke Úradu splnomocnenca vlády SR pre národnostné menšiny.

Napriek tomu, že minister práce, sociálnych vecí a rodiny neuviedol presný počet osôb v evidencii, ktorí absolvovali len základnú školu alebo vôbec nedokončili základne vzdelanie, podľa súčasnej štatistiky ÚPSVaR za marec sa jedná o 14 556 osôb s nedokončeným základným vzdelaním a 67 320 osôb s dokončeným základným vzdelaním.

V okresoch, na ktoré Richter odkazuje sú podľa štatistiky ÚPSVaR (za marec) dáta nasledovné:

- Okres Rimavská Sobota: 41,3 % evidovaných má základné vzdelanie; 12,19 % má neukončené základné vzdelanie

- Okres Revúca: 42,27 % evidovaných má základné vzdelanie; 11,39 % má neukončené základné vzdelanie

- Okres Rožňava: 40,95 % evidovaných má základné vzdelanie; 4,22 % má neukončené základné vzdelanie

Štatistiku, ktorá skúmala počet rokov strávených v škole na základe etnickej príslušnosti (Rómovia — ne-Rómovia) zverejnil Úrad splnomocnenca vlády pre rómske komunity ešte v roku 2011 v dokumente "Stratégia SR pre integráciu Rómov do roku 2020". Tento dokument odkazoval na regionálny prieskum marginalizovaných Rómov Svetovej banky z roku 2011, podľa ktorého v prípade Rómov skoro 60% strávi v škole len 5-9 rokov (.pdf, str. 27).

Ján Richter

„Pán minister Kaník k 1. januáru 2004 prijal zásadnú reformu dôchodkového systému. V rámci toho sa menili, základná filozofia, prístup. Keď v predchádzajúcom období pri zákonoch, 100 alebo 221, ktorá platila ešte pred 1. októbrom 1988 z hľadiska sociálneho zabezpečenia, dominovala solidarita ako základný princíp. Pán Kaník to zmenil na väčšiu zásluhovosť.“

Pravda

zobraziť odôvodnenie

Minister práce, sociálnych vecí a rodiny uviedol správne odklon od princípu solidarity k princípu zásluhovosti, spôsobený sociálnou reformou bývalého ministra práce Ľudovíta Kaníka za SDKÚ v období od roku 2002 do 2005. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

Richter spomínanými číslami myslel zrejme zákon č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení z 12. novembra 1975 (ako nás neskôr informoval, omylom zamenil číslo 221 za 121). Časová verzia predpisu bola účinná od 01.09.1994 do 31.12.2003. Druhým spomínaným bol zákon 4.100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, ktorý s viacerými zmenami a doplnkami platil až do 31.decembra 2003. V tomto právnom stave pred reformou v roku 2003 v zásade platil princíp sociálnej solidarity, vyjadrený napríklad takto: "Podľa starého systému by všetci ľudia dostávali približne rovnaké dôchodky bez ohľadu na to, koľko počas svojho aktívneho života zarábali. Možno teda povedať, že tí, čo zarábali relatívne viac prispievali na dôchodky tým, čo zarábali menej. Práve z tohto dôvodu pociťovali mnohí voči dôchodkovému systému nespokojnosť a dovolávali sa väčšej zásluhovosti argumentujúc, že starý dôchodkový systém ľudí k práci a dosahovaniu vyšších príjmov vôbec nemotivoval. "

Dôležité je ale upozorniť, že už počas doby platnosti tohto zákona, bol v úvodnom paragrafe zákona zakotvený deklaratórne aj princíp zásluhovosti. Princíp zásluhovosti znamená prepojenosť výšky platieb do systému s výškou poskytovaných dávok.

Slovenská dôchodková reforma začala v roku 2004 za druhej vlády Mikuláša Dzurindu a ministra práce a sociálnych vecí Ľudovíta Kaníka. "Išlo o veľmi ambiciózny a zložitý proces zmeny pravidiel o dôchodkovom zabezpečení – zákona o sociálnom poistení a prijatie úplne nového zákona o starobnom dôchodkovom sporení. Bol zavedený dvojpilierový systém dôchodkového zabezpečenia. Zmena bola uskutočnená predovšetkým zákonom 461/2003 o sociálnom poistení z 30. októbra 2003, zákonom 43/2004 o starobnom dôchodkovom sporení z 20. januára 2004 a neskôr zákonom 650/2004 o doplnkovom dôchodkovom sporení z 26. októbra 2004.

Podľa Ministerstva práce v právnom stave, platiacom k dnešnému dňu je stav nasledovný :"Slovenská republika pristúpila po roku 2003 k rozsiahlej reforme dôchodkového systému , v dôsledku čoho sa jednopilierový systém so stanovenými dávkami PAYG (pay as you go — systém priebežného financovania s medzigeneračným prerozdelením) zmenil na systém postavený na troch samostatných pilieroch.

I. pilier — povinné dôchodkové poistenie je dávkovo definované a priebežne financované poistenie spravované Sociálnou poisťovňou.
II. pilier — starobné dôchodkové sporenie je príspevkovo definované poistenie financované prostredníctvom kapitalizácie, ktoré spravujú dôchodkové správcovské spoločnosti.
III. pilier — dobrovoľné doplnkové dôchodkové sporenie je príspevkovo definované poistenie financované prostredníctvom kapitalizácie, ktoré spravujú doplnkové dôchodkové spoločnosti."

Ján Richter

„Počet starodôchodcov, tých, ktorí išli do dôchodku pred 1. januárom 2004, je 451 tisíc.“

Neoveriteľné

zobraziť odôvodnenie

Štatistiku počtu starodôchodcov sa nám neporadilo dohľadať na stránkach ÚPSVaR, Štatistického úradu SR ani Sociálnej poisťovne, výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.

Starodôchodcami sa označujú poberatelia starobného dôchodku, ktorým bol dôchodok priznaný do konca roka 2003. Tým, ktorým bol priznaný od 1. januára 2004, bol dôchodok vypočítaný podľa nového zákona, podľa ktorého im penzia vyšla vyššia ako podľa toho starého. Článok denníka Pravda uvádza, že do konca júna roku 2016 Sociálna poisťovňa vypláca 525 663 starobných dôchodkov priznaných pred 1. januárom 2004.

Po 13 rokoch problémov s ukrátenými penziami prišiel Richter s novelou zákona o sociálnom poistení, podľa ktorej penzie mali byť od januára 2018 navýšené. K dorovnaniu penzií by malo dôjsť, ak vládou navrhovanú novelu schváli parlament. Netýkalo by sa to však všetkých starodôchodcov, ale len 88-tisíc penzistov, ktorí išli do dôchodku po roku 1988, a 13-tisíc penzistov, ktorým bol priznaný dôchodok do konca septembra 1988.

Ministerstvo práce sa už v minulosti snažilo kompenzovať rozdiely v dôchodkoch spôsobené spomínanou reformou a to v roku 2006 a 2008. Podľa rezortu práce a sociálnych vecí je ale napriek tomu stále suma starobného dôchodku časti poberateľov dôchodkov priznaných pred rokom 2004 nižšia ako suma, ktorá by bola za rovnakých podmienok určená podľa zákona o sociálnom poistení.

Podľa oficiálneho vyjadrenia tlačového odboru Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny "Vo všeobecnosti sú starodôchodcovia poberatelia starobných dôchodkov, na ktoré vznikol nárok podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, a to zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a zákon č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení. Ich počet je približne 451 tis (stav k decembru 2016). Na účely novely sú to poberatelia uvedených starobných dôchodkov, ktorých suma by bola vyššia, ak by bola vypočítaná podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (zákon o sociálnom poistení), ktorý je účinný od 1. januára 2004. Ich počet je približne 101 tisíc. Novodôchodcovia sú poberatelia starobných dôchodkov, na ktoré vznikol nárok podľa zákona o sociálnom poistení po 1.januári 2004. Ich počet je približne 600 tis (stav k decembru 2016)." Zdroj dát o počte starodôchodcov však nebol doložený, preto výrok hodnotíme ako neoveriteľný.

Ján Richter

„…treba ešte povedať na vysvetlenie, že k 1. januáru automaticky dostávajú tí najstarší ten paušálny príplatok k mesačnému dôchodku tých 25,50. Tá ostatná kategória bude postupne riešená až do októbra(…).“

Pravda

zobraziť odôvodnenie

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny pripravilo legislatívnu zmenu — návrh novely zákona o sociálnom poistení, ktorá je v medzirezortnom pripomienkovom konaní. 19.4.2017 bol tento návrh schválený vládou SR. Zvýšenie o 25,50 eur sa bude týkať starodôchodcov, ktorí odišli do dôchodku pred októbrom 1988. Výrok Richtera hodnotíme ako pravdivý.

K novele sa na svojej webovej stránke vyjadrila aj Sociálna posťovňa.

"…právna úprava týkajúca sa zvýšenia starobných dôchodkov priznaných podľa právnych predpisov účinných do 31. decembra 2003 ešte nebola schválená Národnou radou SR, a teda nie je účinná. Podľa návrhu zákona, ktorý schválila 19. 4. 2017 vláda SR a ktorým sa má zaoberať parlament, by novela mala byť účinná od 1. januára 2018. Nebude sa týkať automaticky každého dôchodcu, ktorému bol dôchodok vypočítaný podľa právnych predpisov účinných pred rokom 2004. Povinnosťou Sociálnej poisťovne podľa vládneho návrhu zákona by malo byť vydanie písomného rozhodnutia o prepočítaní starobného dôchodku takýmto „starodôchodcom“ v lehote najneskôr do 31. októbra 2018.

Dôchodcom, ktorým bol starobný dôchodok priznaný podľa zákona o sociálnom zabezpečení účinného do 30. septembra 1988 z priemerného mesačného zárobku vo výške najmenej 2 333 Sk, sa má dôchodok podľa návrhu zákona zvýšiť jednotne o 25,50 eur mesačne. Dôchodcom, ktorým bol starobný dôchodok priznaný podľa zákona o sociálnom zabezpečení účinného od 1. októbra 1988 do 31. decembra 2003, sa zvýšenie určí každému osobitne v závislosti od dosiahnutých zárobkov a dĺžky zamestnania."

Zvýšenie by sa v roku 2018 malo dotknúť približne 12.900 ľudí, v roku 2019 približne 10.500 a v roku 2020 cca 8400 dôchodcov. Právna norma má nadobudnúť účinnosť od 31. decembra 2017.

V roku 2003 za vlády Mikuláša Dzurindu nastala dôchodová reforma, kedy sa prestali dôchodky posudzovať na zálade solidarity ale na základe zásluhovosti.

Podľa zákona o sociálnom zabezpečení bol totiž výpočet dôchodku v porovnaní so zákonom o sociálnom poistení pre nadpriemerne zarábajúcich poistencov nevýhodnejší. „Keď hľadáme možné rozdiely, všetko bude postavené na tom, kto by bol ukrátený po 1. januári 2004 v porovnaní s výpočtom dôchodku pred týmto dátumom. Na tom je postavená celá základná filozofia,“ zdôrazňuje minister.

Ján Richter

„…rieši to (Navyšovanie dôchodkov pozn.) Sociálna poisťovňa zo svojej rozpočtovej kapitoly. Pre budúci kalendárny rok je to 50,2 milióna, ak si dobre pamätám, pre tie ďalšie roky asi o 3 milióny sa znižuje i keď to je predbežný odhad.“

Pravda

zobraziť odôvodnenie

Podľa dostupných informácií sú tieto predpoklady Jána Richtera správne. Zákon o sociálnom poistení bol totiž pozmenený novelou, ktorá vstúpi do platnosti od 1. januára 2018. Budúci rok by sa náklady na dôchodky mali zdvihnúť o 50 miliónov eur. V roku 2019 by to malo byť 47 miliónov a v roku 2020 45 miliónov eur. Výroky hodnotíme ako pravdivý.

Vláda schválila návrh novely zákona o sociálnom poistení, ktorou sa majú zvýšiť dôchodky starodôchodcom aj tzv. socialistickým dôchodcom. Starobné dôchodky sa budú zvyšovať tým dôchodcom, ktorí odišli do penzie pred 1. januárom roku 2004. Zmeny sa majú dotknúť priznaných dôchodkov do konca roka 2003, ktoré sú nižšie ako dôchodky, ktoré boli penzistom priznané pri rovnakých zárobkoch a rovnako odpracovaných rokoch podľa nového zákona platného od 1. januára 2004.

"Dôchodkové dávky sa od 1. januára 2018 podľa súčasného znenia zákona o sociálnom poistení zvyšujú v závislosti od medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov a úrazová renta v závislosti od medziročného rastu spotrebiteľských cien.Cieľom navrhovanej právnej úpravy je dosiahnuť stav, aby suma starobného dôchodku uvedenej skupiny starodôchodcov bola približne rovnaká ako jeho suma určená podľa zákona o sociálnom poistení a úprava valorizácie dôchodkov pri zachovaní dlhodobej udržateľnosti verejných financií."

Vzhľadom na prijatie tejto novely zákona, sa už budú dôchodky penzistom, ktorých sa to týka, prepočítavať od 1. januára 2018 individuálne. "Prepočítavanie dôchodkov starodôchodcov by sa malo zrealizovať do októbra 2018, bude však snahou stihnúť prepočty do konca prvého polroku budúceho roku. Prepočítaný dôchodok vyplatí Sociálna poisťovňa so spätnou účinnosťou od 1. januára 2018." Vzhľadom na túto skutočnosť by sa mali dôchodky dotknutých osôb (asi 88 400 ľudí) zvýšiť približne o 45 eur v roku 2018 a v rokoch 2019 a 2020 v priemere o približne 46 eur. Náklady sociálnej poisťovne na tento nový prepočet je odhadovaný približne na sumu 50 miliónov eur pre rok 2018, 47 miliónov eur pre rok 2019 a v roku 2020 by to malo predstavovať sumu 45 miliónov eur.

Jozef Mihál

„…tak, ako sú znevýhodnení niektorí starodôchodcovia oproti novodôchodcom, to sú tí, ktorí mali vyšší príjem a išli do dôchodku po starom, tak zas naopak, novodôchodcovia, ktorí išli pri nižšom príjme po novom dôchodku, majú dnes dôchodok nižší ako starodôchodcovia, ktorí mali porovnateľne nízky príjem, pretože ten princíp solidarity bol v tom čase po starom vyšší ako po novom.“

Pravda

zobraziť odôvodnenie

V roku 2004, za druhej vlády Mikuláša Dzurindu a ministra práce a sociálnych vecí Ľudovíta Kaníka, sa uskutočnila reforma sociálneho poistenia v SR a bol zavedený dvojpilierový systém dôchodkového zabezpečenia. Čo znamená, že tí, ktorí išli do dôchodku po starom, nemali možnosť sporiť si v druhom pilieri, čo môže spôsobovať znevýhodnenie oproti novodôchodcom a naopak. Taktiež princíp solidarity, na ktorom funguje I.dôchodkový pilier bol v čase pred reformou skutočne väčší, pretože Kaníkova reforma do systému I.piliera zaviedla aj prvky zásluhovosti, napr. zrušením obmedzenia na výpočet starobného dôchodku (.pdf,s.5). Z tohto dôvodu bol dôchodok starodôchodcov s nižším príjmom vyšší ako je tomu pri novodôchodcoch s nízkym príjmom. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

Starodôchodcami sa myslia tí, ktorí išli do dôchodku pred 1. januárom 2004. Existujú dve kategórie starodôchodcov. Tí, ktorí išli do dôchodku pred 1. októbrom 1988 (najstarší), a tí, ktorí išli do dôchodku od 1. októbra 1988 až do konca decembra 2003.

Novodôchodcami sa myslia ľudia, čo išli do dôchodku po 1. januári 2004.

Dôchodková reforma Ľudovíta Kaníka spustená v roku 2004 zaviedla dvojpilierový systém dôchodkového zabezpečenia. Viac o zmenách, ktoré reforma priniesla hovorí dokument INEKO (.pdf)

1. pilier, nazývaný aj priebežný, naďalej spravuje Sociálna poisťovňa a má zachovaný prvok solidarity, pričom každý človek má nárok na dôchodok po dosiahnutí dôchodkového veku a odpracovaní minimálneho počtu rokov. Tento pilier zabezpečuje vyplácanie dôchodkov každý mesiac z aktuálne platených odvodov všetkých prispievateľov do systému, žiadne finančné rezervy sa tam netvoria.

2. pilier, nazývaný aj kapitalizačný, má charakter zásluhovosti, ľudia si sporia reálne peniaze z časti povinných odvodov do dôchodkových fondov. Od začiatku dôchodkovej reformy dodnes sú povinné dôchodkové odvody 18 % z vymeriavacieho základu, pričom pre ľudí, ktorí dobrovoľne vstupovali do 2. piliera, sa polovica, čiže 9 % z vymeriavacieho základu, presmerovalo na súkromný dôchodkový účet vo vybranej dôchodkovej správcovskej spoločnosti.

Podľa Sociálnej poisťovne, starobný dôchodok je dôchodková dávka, ktorá poskytuje zo starobného poistenia. Účelom starobného dôchodku je zabezpečiť poistencovi príjem v starobe. Starobný dôchodok upravuje zákon o sociálnom poistení č. 461/2003 Z.z. Najnovšia úprava zákona č. 461/2003 je účinná od 1. januára 2017 zákonom č. 285/2016 Z.z a opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 269/2016 Z.z, ktorým sa stanovuje dôchodkový vek na rok 2017 a to je 62 rokov a 76 dní.

Od začiatku roka 2018 je plánované zvyšovanie dôchodkov starodôchodcom. Tým starodôchodcom, ktorí išli do dôchodku pred 1. októbrom 1988 by sa mal zvýšiť dôchodok o 25,50 eur. Jedná sa zhruba o 13 tisíc penzistov. Druhá kategória starodôchodcov by si mala v priemere polepšiť o 45 eur mesačne, pričom ide o približne 88 tisíc penzistov. Tento prepočet, sa ale oplatí len ľudom s vyššími zárobkami, pre starodôchodcov s priemernými alebo nižšími mzdami ostáva dôchodok na približne rovnakej úrovni, pretože maximálny priemerný mesačný zárobok na výpočet starobného dôchodku bol obmedzený sumou 4 067 korún (135 €), resp. 3 000 korún (zhruba 100 €).

Jozef Mihál

„4 roky tu bola pani Tomanová, vy ste piaty, budete šiesty, budete 8 rokov vo funkcii a žiadna ambícia zaviesť ročné zúčtovanie (V Sociálnej poisťovni pozn.) nie je.“

Jozef Mihál

„…vláda podporila tak masívne Land Rover a ustúpila z pohľadu tej prvotne deklarovanej požiadavky, aby sa tá fabrika postavila na východnom Slovensku“

Jozef Mihál

„Chcem ale oceniť to, že ste (Ján Richter pozn.) dodržali ten sľub, ktorý ste mi dali v tej predchádzajúcej januárovej relácii, narážam teraz na tie neprimerané dvojtisícové pokuty za oneskorené prihlásenie zamestnanca.“

Jozef Mihál

„…to bol ďalší náš návrh (Zvyšovanie minimálnej mzdy vo verejnom sektore pozn.), ktorý teda neprešiel bohužiaľ“

Jozef Mihál

„V Poltári tí zamestnanci, tí evidovaní nezamestnaní pardon, nemajú ponuku práce.“

Pravda

zobraziť odôvodnenie

Podľa údajov UPSVaR bolo ku koncu marca v Poltári 10 voľných pracovných miest. Podobné čísla ponúka aj ISTP internetový sprievodca trhom práce, ktorý funguje pod ÚPSVaR v čase overovania výroku eviduje 11 inzerátov pracovných ponúk v meste Poltár. Na jedno voľné miesto teda pripadá 213 uchádzačov o prácu. Ponuka pracovných miest v meste Poltár je teda skutočne veľmi slabá. Výrok Jozefa Mihála hodnotíme ako pravdivý.

Nezamestnanosť v Potári sa dlhodobo udržiava na úrovni okolo 18 %, ku koncu marca to bolo 17,02 %. Vysokú úroveň nezamestnanosti mali znížiť pripravované investície podnikateľa Vladimíra Poóra rozbehnutím sklárskeho podniku Slovglass Poltár. Spoločnosť požiadala vládu o finančnú pomoc vo výške 11,8 milióna eur. K realizácii investície však nedošlo z toho dôvodu, že spoločnosť nezačala obstarávať dlhodobý hmotný majetok, čím vydané rozhodnutie o investičnej pomoci stratilo platnosť. V júni 2015 podnikateľ prípravy sklárskej výroby v Poltári zastavil.

Situácia pracovných miest v Poltári je vážna aj v porovnaní s ostatnými, podobne zaostalými regiónmi ako napr. susedná Rimavská Sobota. Nezamestnanosť podľa UPSVaR sa tu dlhodobo pohybuje okolo 25 %, v marci 2017 to bolo 24,65 %, avšak napriek tomu tu úrad práce ponúka 138 voľných pracovných miest. Podobnú nezamestnanosť ako okres Poltár má napr. Vranov nad Topľou (17,19 %), kde úrad práce ponúka 315 pracovných ponúk. Celkovo je v Poltári evidovaných 2 130 uchádzačov o zamestnanie, voľných pracovných miest je evidovaných len 10. Ako už je zmienené vyššie, na jednu pracovnú ponuku vychádza 213 uchádzačov. Vo Vranove nad Topľou je to pre porovnanie 25,5 uchádzačov na jedno pracovné miesto, v Rimavskej Sobote je to 80 uchádzačov.

V decembri 2015 vstúpil do platnosti zákon č. 336/2015 o podpore najmenej rozvinutých okresov, na základe ktorého v roku 2016 vláda SR na výjazdových rokovaniach schválila akčné plány pre 12 okresov, medzi nimi aj Akčný plán pre okres Poltár (.pdf).

Akčný plán uvádza, že nezamestnanosť v okrese sa počas rokov 2013 – 2015 pohybovala v rozmedzí 25,6 – 20,9 % (.pdf, s.3) Hoci nezamestnanosť klesla z 26,3 % v roku 2003 na 20,9 % v roku 2015, je to stále viac než dvojnásobok celoslovenského priemeru. (.pdf, s.5)

Podľa Akčného plánu v okrese Poltár budú prijaté opatrenia smerujúce k zlepšeniu nepriaznivej situácie prostredníctvom:

prijatia systémových opatrení
podpory podnikania, vzniku pracovných miest a inovácií
zlepšenia dostupnosti vzdelávacích služieb
zabezpečenia moderných a dostupných verejných služieb
zabezpečenia udržateľnej mobilita pracovnej sily a nákladnej dopravy
prijatia systémových opatrení na úrovni BBSK
prijatia systémových opatrení na úrovni SK

Celková odhadovaná finančná investícia do regiónu predstavuje 98 584 tis. eur. V rokoch 2016 – 2020 sa predpokladá krytie z EŠIF a ostatných verejných zdrojov vo výške 75 122 tisíc eur a z ostatných zdrojov vo výške 23 462 tisíc eur. Regionálny príspevok pre okres Poltár bude predstavovať sumu 2 625 tisíc eur.(.pdf,s.30)

Jozef Mihál

„60-tisíc, to je vami uvádzané číslo s dohodou (zamestnancov na dohodu pozn.)“

Pravda

zobraziť odôvodnenie

V súvislosti s novelizáciou zákona o službách a zamestnanosti, ktorá vstupuje do platnosti od mája tohto roka, sa Ján Richter ešte v novembri 2016 vyjadril, že sa zásadne obmedzí možnosť evidovaných na úrade práce privyrobiť si a finančne si prilepší 60-tisíc ľudí, ktorý dnes pracujú načierno na dohodu. Toto číslo potvrdzujú aj iné portály, napr. Sme alebo Pravda a je aj súčasťou dôvodovej správy k návrhu zákona. Z tohto dôvodu hodnotíme výrok ako pravdivý.

Novelizácia zákona č.5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti je výrazne skloňovaná už od októbra a novembra 2016, kedy sa Ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny rozhodlo sprísniť podmienky práce na dohodu. Vládny návrh zákona bol do parlamentu doručený 12. januára 2017 a schválený bol v treťom čítaní 22. marca 2017. 15. apríla 2017 bol uverejnený v Zbierke zákonov pod číslom 81/2017 a od 1. mája 2017 vstupuje do platnosti, čím sa výrazne menia podmienky zamestnávania na dohody osôb evidovaných na Úrade práce.

Ako sa ešte v roku 2016 vyjadril minister práce Richter, po novele zákona si má finančnú situáciu zlepšiť 60-tisíc ľudí. Zo strany štátu sa jedná o tvrdé kroky voči ľuďom, ktorí sú evidovaní na úradoch práce no zároveň nelegálne pracujú v súkromných firmách. V domácej ekonomike totiž pracuje podľa tajomníka ministerstva práce Branislava Ondruša načierno už takmer 60-tisíc ľudí a cieľom ministerstva práce je, aby tieto súkromné firmy zamestnali ľudí v trvalom pracovnom pomere. Ondruš ďalej hovorí: "Zároveň je to dostatočné obmedzenie na to, aby takýto človek nemohol byť zneužívaný na čiernu prácu. My dnes reálne nedokážeme odhaliť a dokázať čiernu prácu v prípade ľudí, ktorí majú podpísané dohody,"

Na základe schválených zmien v zákone od začiatku mája, bude môcť evidovaný uchádzač o zamestnanie stále pracovať na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti, ale trvanie práce na dohodu nesmie presiahnuť 40 pracovných kalendárnych dní. Uchádzač tiež nesmie mať uzavretých viacero dohôd s rovnakým či viacerými zamestnávateľmi. Hranica príjmu, ktorý bude môcť nezamestnaný z dohody zarobiť zostáva nezmenená — necelých 149 € (75 % platného životného minima). Ak už uchádzač o zamestnanie pri podávaní žiadosti do evidencie pracuje na základe dohody, je povinný predložiť jej kópiu, ak k jej uzatvoreniu dôjde po zaradení do evidencie, musí jej kópiu uchádzač predložiť najneskôr deň pred začatím jej plynutia.

Ako sa uvádza v dôvodovej správe k návrhu novely zákona všetky zmeny vyplývajú z poznatkov aplikačnej praxe. Ďalej sa tu uvádza, že priemerný počet uchádzačov o zamestnanie, ktorí počas vedenia v evidencii vykonávali zárobkovú činnosť na základe dohôd mimo pracovného pomeru osciloval v posledných rokoch okolo 60-tisíc. V skutočnosti je neskontrolovateľné a nedokázateľné, či ide naozaj o občasnú zárobkovú činnosť a príjem nepresahuje stanovený limit. Z praxe sa však v takmer všetkých prípadoch okrem priznanej odmeny nelegálne vypláca odmena oveľa vyššia. Jedným z argumentov, ktoré toto tvrdenie podporujú má byť aj vysoký počet dohôd s oficiálnym vymeriavacím základom nižším ako 50 €, čo však nemôže pokryť ani dochádzanie na výkon práce.

Photo by: Pixabay.com

Prepisy diskusných relácií poskytuje NEWTON Media, spol. s r.o… O spôsobe hodnotenia na tejto stránke nájdete viac informácií na stránke Hodnotenie na Demagog.sk.

Ako na nezamestnanosť

V politike, 23. apríla 2017.
Moderátor: Norbert Dolinský

Štatistiky diskusie

Ján Richter

Jozef Mihál

Výroky

Jozef Mihál

Ján Richter

Jozef Mihál

Jozef Mihál

Jozef Mihál

Jozef Mihál

Jozef Mihál

Ján Richter

Ján Richter

Ján Richter

Ján Richter

Ján Richter

Ján Richter

Ján Richter

Ján Richter

Ján Richter

Ján Richter

Ján Richter

Ján Richter

Ján Richter

Jozef Mihál

Jozef Mihál

Jozef Mihál

Jozef Mihál

Jozef Mihál

Jozef Mihál

Jozef Mihál

Podobné diskusie

Michal Havran ml.

Marián Leško

Gabriel Šipoš

Ako na nezamestnanosť

V politike, 23. apríla 2017. Moderátor: Norbert Dolinský

Štatistiky diskusie

Výroky

Podobné diskusie

V politike, 23. apríla 2017.
Moderátor: Norbert Dolinský