Demagog.sk

Rok po voľbách — opozícia

V politike, 26. marca 2017. (videozáznam relácie)
Moderátor: Norbert Dolinský

Predsedovia opozičných strán sa v diskusnej relácii TA3 rozprávali o Mečiarovych amnestiách, o výrokoch a konaní členov strany Kotleba — Ľudová strana Naše Slovensko a o aktuálnom dianí v Národnej rade. Pozrite si, či používali svoje argumenty správne.

Štatistiky diskusie

5   0  
1   0  
3   1  
0   2  
3   2  
0   0  
0   1  
4   2  

Pravda     Nepravda     Zavádzanie     Neoveriteľné

Výroky

Dôležitý výrok

„Pánovi Gauliederovi ešte v pondelok, je to na jeho Facebooku, sám to písal, v pondelok mu ešte hodili čiernu mačku cez plot, mŕtvu čiernu mačku. Jednoducho tomu človeku sa vyhrážali smrťou už dlhodobo a minister Kaliňák nasadí na vyšetrovanie tohto prípadu, ktorý bez problémov môže byť vražda, radového policajta železničnej polície…“

Pravda

zobraziť odôvodnenie
Bývalý poslanec NR SR František Gaulieder bol skutočne terčom viacnásobných vyhrážok už v minulosti a podľa vyjadrenia nitrianskej krajskej policajnej hovorkyne Boženy Bruchterovej bol vyšetrovaním poverený naozaj policajt oddelenia železničnej polície. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

Bývalý poslanec NRSR za HZDS František Gaulieder bol podľa viacerých médií naozaj v minulosti terčom niekoľkých vyhrážok. O mŕtvej čiernej mačke, ktorú mu mali prehodiť cez plot naozaj informuje sám Gaulieder na svojom facebookovom profile. Tento post je však zdieľaný len s okruhom jeho priateľov, preto nie je verejne dostupný. Správu s printscreenom Gauliederovho príspevku priniesol portál hnonline.sk. Okrem Matovičom spomínanej mŕtvej čiernej mačky, ktorej spojitosť s formou vyhrážania môže byť sporná, mali byť Gauliederovi dva krát (v roku 2012 a 2015) do schránky doručené obálky s nábojom
Vyhrážky podľa všetkého neboli pre Františka Gauliedera novinkou. Webový portál etrend.sk spomína i prípad, z obdobia mečiarizmu, keď pred domom Františka Gauliedera vybuchol nástražný systém. Stalo sa tak dva týždňe po tom ako Gauliederovi parlament odobral poslanecký mandát, kvôli čomu sa obrátil na ústavný súd. Gaulieder najskôr vystúpil z poslaneckého klubu HZDS, kvôli nesúhlasu s Mečiarovou politikou, v reakcii na čo mu parlament pod kontrolou HZDS odobral mandát. Gaulieder však v kritike režimu pokračoval.  

Zmienku o zaradení člena policajného zboru povereného vyšetrovaním úmrtia F. Gauliedera priniesli Hospodárske noviny. Nitrianska krajská policajná hovorkyňa Božena Bruchterová podľa hnonline.sk uviedla, že trestným stíhaním vo veci pre prečin usmrtenia bol poverený policajt oddelenia železničnej polície. Presné zaradenie člena policajného zboru sa nám nepodarilo overiť, keďže sa polícia k detailom prebiehajúceho vyšetrovania zatiaľ odmietla ďalej vyjadrovať. Je, však nutné poznamenať, že železničná polícia sa, podľa zákona zaberá trestnými činmi spáchanými v obvode železničných dráh, čo je aj prípad smrti Františka Gauliedera. 

Dôležitý výrok

„…začalo veľmi intenzívne prenasledovanie občanov za ich nejaké politické názory a schválením toho protiextrémistického zákona z dielne Most-Híd, prispeli aj hlasy Slobody a solidarity.“

Zavádzanie

zobraziť odôvodnenie
Protiextrémistickým zákonom Marian Kotleba myslí novelizový zákon č.316/2016 Z.z., ktorý doplnil trestný zákon a trestný poriadok. Návrh zákona bo schválený na jeseň roku 2016 a do platnosti vstúpil 1.januára, skutočne aj s podporou hlasov strany SaS. Jedná sa, však nie o prenasledovanie občanov za ich názor, ale najmä o zmeny v zaradení trestných činov extrémizmu, zjednotenie postupov v oblasti aplikácie legislatívy a zjednodušenie formulácií skutkových podstát. Výrok hodnotíme ako zavádzanie. 

Návrh na novelu Zákona o uznávaní a výkone majetkového rozhodnutia vydaného v trestnom konaní v Európskej únii bol na vládny návrh doručený do parlamentu 19. augusta 2016. Následne po všetkých troch čítaniach dňa 25. októbra 2016 poslanci NR SR hlasovali o návrhu zákona ako celku v jeho treťom čítaní. Za SaS bolo prítomných 21 poslancov z toho 21 hlasovalo za prijatie zákona. Výsledkom hlasovania bolo, že zákon prešiel a 29. novembra 2016 vyšiel v Zbierke zákonov, pričom účinnosť nadobudol 1. januára 2017.

Cieľom tejto vládnej novely bolo sprísniť boj proti extrémizmu, nedošlo však k žiadnym zásadným zmenám v trestnom zákone. Tento trend sa objavuje na celoeurópskej úrovni a v praxi došlo k nasledujúcim zmenám (zdroj ippr.sk):

- všetky trestné činy extrémizmu rieši špecializovaný trestný súd v Pezinku
- zmenilo sa dôkazné bremeno pri extrémistickom materiáli; je potrebné preukázať, že materiál slúži na vzdelávacie, zberateľské alebo výskumné aktivity
- pribudol nový trestný čin – apartheid a rasová segregácia (.pdf, str.15)
- trestná je aj propagácia, podporovanie a prejavovanie sympatií hnutiam, ktoré smerujú k potláčaniu základných práv a slobôd – doteraz to bolo trestné, len ak dané hnutie používalo násilie, hrozbu násilia alebo hrozbu inej ťažkej ujmy
- rozšírila sa definícia extrémistického materiálu: trestné je popierať aj genocídy a vojnové zločiny, ktorých páchateľa odsúdil slovenský súd (predtým to musel byť medzinárodný súd uznaný Slovenskou republikou).

Žiadne dostupné informácie nehovoria o intenzívnom prenasledovaní občanov za ich politické názory. Od 1. januára 2017, kedy je novela zákona oficiálne účinná, bol zákon aplikovaný v prípade ženy, ktorá pomočila Korán avšak v tomto prípade sa nedá hovoriť, o "prenasledovaní za politický názor". Neexistuje teda žiadna súvislosť medzi schválenou novelou zákona a intenzívnym prenasledovaním občanov.

Poslanci ĽSNS veľmi tvrdo kritizovali tento zákon už počas parlamentnej rozpravy. Podľa ich názoru "tento zákon totiž nie je nič iné ako frontálny útok na samotnú slobodu slova". Strana na svojej webovej stránke uviedla, že "chcela tento zákon napadnúť na Ústavnom súde SR. Na to je však potrebných 30 podpisov poslancov NR SR. Keďže ĽS Naše Slovensko má len 14 poslancov a proti prijatiu tohto zákona hlasovalo dokopy len 21 poslancov, tak sa im podnet na Ústavný súd nepodarilo podať."

Zákon napadla aj skupina poslancov tkz. "demokratickej opozície", ktorý návrh zákona dali preskúmať Ústavnému súdu. Tridsiatim poslancom, ktorí sa pod návrh podpísali prekážali najmä nasledujúce ustanovenia: 

-§ 421 ods. 1 Trestného zákona (Podpora a propagácia skupín smerujúcich k potlačeniu základných práv a slobôd) v časti „alebo nenávisť voči inej skupine osôb“
-§ 422 ods. 1 Trestného zákona v časti „alebo nenávisť voči inej skupine osôb“
-§ 423 ods. 1 písm. b) Trestného zákona (Hanobenie národa, rasy a presvedčenia) v časti „politické presvedčenie“ 
-§ 424 ods. 1 Trestného zákona (Podnecovanie k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti) v časti „politické presvedčenie“.

Dôležitý výrok

„…pokračuje zvyšovanie dlhu Slovenskej republiky, hovorí sa dokonca o uvoľnení dlhovej brzdy“

Zavádzanie

zobraziť odôvodnenie
Štátny dlh Slovenskej republiky, ako tvrdí Marian Kotleba, skutočne vykazuje rastúcu tendenciu, avšak je tomu tak iba v absolútnych číslach. Naopak dlh prepočítaný na % HDP vykazuje od roku 2014 klesajúcu tendenciu resp. medziročne k tretiemu kvartálu roku 2016 ostal približne na rovnakej úrovni. S uvoľnením dlhovej brzdy začala strana SMER-SD diskusiu ešte vo februári 2016. Výrok Mariana Kotlebu preto hodnotíme, kvôli prvej časti jeho tvrdenia ako zavádzanie.

V januári 2017 zverejnil Eurostat štatistické údaje, týkajúce sa verejných dlhov členských krajín EÚ. Na základe týchto údajov (.pdf) môžeme sledovať, že v treťom kvartáli roku 2016 dosiahol štátny dlh 52,7 % HDP. Ako informoval web Hospodárskych novín medziročne išlo o pokles vo výške 0,8 percentuálneho bodu.

Na začiatku mesiaca marec 2017 priniesol rezort financií správu, že štátny rozpočet dosiahol schodok vyše 400 miliónov eur, súčasťou tejto správy bola aj informácia, že výdavky na obsluhu štátneho dlhu  zaznamenali medziročný pokles o 29,3 % (132,7 milióna eur).  

Štátny dlh Slovenska sa v porovnaní s HDP znižuje, čo má za dôsledok hospodársky rast. 


V absolútnych číslach štátny dlh Slovenskej republliky dosahuje podľa Eurostatu viac ako 42 miliárd € a rastie.


V marci 2012 vstúpil do účinnosti Zákon o rozpočtovej zodpovednosti, v ktorom je stanovený limit pre výšku dlhu — tzv. dlhová brzda. Jej úlohou je prostredníctvom sankčných mechanizmov zabrániť tomu, aby dlh Slovenska dosiahol kritických úrovní. Ako uvádza Rada pre rozpočtovú zodpovednosť vo svojej infografike pre dlhovú brzdu tento zákon stanovuje limit pre hrubý dlh na úrovni 60% z HDP. Dlhové limity sú rozdelené do sankčných pásem a sankcie sú odstupňované podľa výšky dlhu

Otázku uvoľňovania dlhovej brzdy načala strana SMER-SD už vo februári minulého roka, kedy predseda vlády Robert Fico avizoval, že trh poskytuje najlepšie podmienky pre pôžičky, avšak limitom je dlhová brzda, pretože ukladá sankcie za rast verejného dlhu. SMER-SD bol preto pripravený rokovať o ústavnej zmene zákona o dlhovej brzde.

V novembri 2016  informoval minister financií Peter Kažimír o pripravovanom opätovnom rokovaní o možnej úprave zákona o dlhovej brzde. Ako uviedol, zmenou tohto zákona by sa z rozpočtu mohla financovať výstavba dopravnej infraštruktúry, resp. argumentom pre odstránenie dlhovej brzdy sa stala výstavba diaľnic. 

Vo februári 2017 avizoval Kažimír stretnutie so šéfom liberálov Richardom Sulíkom,kde mali prerokovať investičnú výnimku dlhovej brzdy. Tento návrh však Sulík razantne odmietol. Vo februári tiež Klub ekonomických analytikov prišiel s prieskumom, podľa ktorého deklarujú, že uvoľňovanie dlhovej brzdy by mohlo pre Slovensko predstavovať riziko, pretože nebude pripravené čeliť nákladom spôsobených starnutím populácie. Podľa tohto prieskumu až 9 z 10 analytikov vyjadrilo silný nesúhlas s uvoľnením dlhovej brzdy.

Podľa posledných informácií z 22. marca 2017 návrh na otvorenie dlhovej brzdy nepodporia Igor Matovič ani Boris Kollár. Na investovanie do diaľnic má vláda v pláne minúť 7 až 9 miliárd eur nad limit povolený dlhovou brzdou. Na schválenie tohto návrhu je potrebných 90 hlasov, koalícii však minimálne 10 hlasov chýba.

Dôležitý výrok

„…ja s Hitlerom nemám absolútne nič spoločné, nikdy som ho nechválil ani nevelebil. Ja osobne som jeho režim nikdy nechválil…“

Neoveriteľné

zobraziť odôvodnenie
Z verejne dostupných informácií skutočne nijaká nepotvrdzuje, že by sa Marian Kotleba niekedy pochvaľne vyjadroval o Adolfovi Hitlerovi. To už, však neplatí o jeho pochvaľných vyjadreniach na adresu fašistického slovenského štátu. Aj keď Kotleba nikdy nechválil priamo Hitlerov režim, doložiteľne chválil režim, vtedajšieho nemeckého satelitu. Historik Dušan Kováč hovorí k téme nasledovné: "Keď sa dnes niekto hlási k Tisovi a Slovenskému štátu, nemôže to robiť bez toho, aby sa hlásil aj k Adolfovi Hitlerovi.“ Keďže, však nie je možné dohľadať všetky výroky Mariana Kotlebu k tejto téme, výrok hodnotíme ako neoveriteľný.
Väčšina Kotlebových výrokov o slovenskom štáte pochádza ešte z dôb Slovenskej pospolitosti. Pochvalne sa, však o ňom vyjadril už aj vo funkcii Župana. Na tento účel Kotleba zneužil krajské noviny Náš Kraj, v ktorých vyšiel článok s nadpisom: "Prvá Slovenská republika bola úspešná"

O slovenskom štáte Kotleba v prejave zo 14.marca 2004 ďalej povedal:

"Vyhlásením slovenského štátu sa po viac ako tisíc rokoch neúprosného boja mnohých generácií Slovákov podarilo znovu obnoviť slovenskú samostatnosť od pádu ríše kráľa Svätopluka."

Kotleba ako šéf Slovenskej pospolitosti na proteste v Komárne roku 2005, spomenul aj Židov a ich úlohu v slovenskom štáte:

"Židom, ktorí len z milosti slovenského národa žijú na našom území, až bytostne vadí všetko, čo je slovenské, národné a kresťanské (…) Aj v minulosti pôsobili proti slovenskému národu, jeho štátnosti a kresťanským tradíciám, a to veľmi často v pevnom spojenectve s maďarskými šovinistami a domácimi zradcami."

Výrazom sympatie k fašistickému slovenskému štátu je aj časté používanie pozdravu "Na Stráž", ktorý sa počas tohto obdobia používala najmä polovojenská Hlinkova garda. Kotleba zvolal tento pozdrav napr. na 70. výročí vzniku slovenského štátu, za čo ho následne zatkla polícia. 

Svojimi sympatiami k Adolfovi Hitlerovi sa netaja ani niektorí poslanci za ĽSNS. Jedným z nich je Milan Mazurek, ktoré ešte pred svojim vstupom do parlamentu Hitlerovu politiku často velebil. 

Dôležitý výrok

„…Kotleba si zamestná svojich kamarátov v zelených tričkách na úrade v Banskobystrickom kraji. Tým povie, že za to mu budú platiť 20% na účet, to je verejne známa informácia…“

Neoveriteľné

zobraziť odôvodnenie
Marián Kotleba na zasadnutí krajských poslancov Banskobystrického samosprávneho kraja v roku 2014 priznal, že mu ľudia, medzi nimi aj zamestnanci úradu BBSK posielajú na účet peňažné dary aby podporili jeho stranu. Povedal tak po správach, podľa ktorých každý nominant musí na účet odvádzať približne 20 % svojho príjmu. Prezradil to pracovník BBSK denníku Plus sedem dní, ktorý si prial ostať v anonymite, avšak toto tvrdenie nebolo nikdy dokázané. Známe je taktiež, že po nástupe do funkcie župana Marian Kotleba zamestnal nielen svojich známych, ale aj svojich rodinných príslušníkov. Aj keď je pravda, že Marian Kotleba zamestnáva na úrade svojich známych, z dôvodu, že nie je možné dokázať časť výroku o príjmaní časti ich príjmu hodnotíme výrok ako neoveriteľný. 

S informáciou o odvádzaní časti platu prišiel týždenník Plus sedem dní, na ktorý sa mal obrátiť jeden z nespokojných zamestnancov. Podľa neho ide hlavne o Kotlebových prívržencov a straníckych kolegov, ktorými sa obklopil v úrade. Ako napísal týždenník, každý Kotlebov nominant na akomkoľvek pracovnom mieste dostal číslo účtu v ČSOB na jeho meno, na ktorý má zo svojej mzdy posielať peniaze. Má sa tak diať pod hrozbou vyhodenia z práce.

Kotleba na obvinenie povedal„O tom, že niektorí ľudia aj z úradu podporili moje aktivity tým, že mi poslali nejaké peniaze, samozrejme, viem. Ide o ľudí, ktorí chcú, aby som naďalej vykonával politickú činnosť a chcú mi v tom pomôcť. Priznávam, že mi posielajú peniaze, pretože ma chcú podporovať, a nevidím v tom nič zlé. Áno, robia to aj niektorí zamestnanci na úrade. Bol by som alibista a bol by som smiešny, keby som odmietal ich pomoc,“  

Ďalej dodal, že ide o účet, na ktorý mu peniaze posielali jeho podporovatelia v čase župných volieb a obvinenia, že mu musia zamestnanci platiť percentá z platu každý mesiac, odmieta: ,,Ja si ani neviem predstaviť, ako by som mohol niekoho nútiť, vydierať. Chcem sa týmto ľuďom poďakovať. Z tých príspevkov môžeme riešiť stretnutia s občanmi a podobne. Ja som na svoje osobné aktivity spojené s politickou prácou neminul z rozpočtu samosprávneho kraja ani euro,”

Vec preverovalo Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Banskej Bystrici spolu s Národnou kriminálnou agentúrou (NAKA).

Predseda Banskobystrického samosprávneho kraja dosadil na vysokú riadiacu pozíciu v župnej firme Banskobystrická regionálna správa ciest bez výberového konania svojho brata Martina Kotlebu, člena ĽSNS, čo Kotleba aj sám priznal v diskusnej relácii rádia Regina. 

Ďalšími dosadenými členmi ĽSNS vo vedúcich pozíciách Úradu BBSK boli napríklad Miroslav Belička, šéf ĽSNS v Banskej Bystrici, ktorý zastával pozíciu vedúceho oddelenia pre styk s verejnosťou, riaditeľom Úradu sa stal Ing. Martin Beluský, dvojka na kandidátke do parlamentných volieb 2016 a vedúcim odboru regionálneho rozvoja sa stal, Rastislav Schlosár, neskôr trojka na kandidátke. Vedúcou kancelárie Mariána Kotlebu a poradkyňou pre ekonomiku verejných služieb sa stala Ing. Jana Strangfeldová, PhD, ktorá nie je členkou strany, ale ako nestraníčka kandidovala v župných voľbách na kandidátke strany ĽSNS a počas volieb bola Kotlebovou poradkyňou.  Začiatkom roku 2015 Marian Kotleba zamestnal v župnej firme Banskobystrická regionálna správa ciest dokonca aj vlastnú manželku.

„Potrebujem si byť istý, že spravia to, na čo tam budú,“ zdôvodnil Kotleba.

Dôležitý výrok

„…my sme výrazne znižovali deficit, ono to nejde z roka na rok. My sme zdedili po Ficovi 8% deficity, vyššie než v Grécku v tom čase a toto sme masívne znižovali,“

Zavádzanie

zobraziť odôvodnenie
Vláda, ktorej súčasťou bola aj SaS, nastúpila do úradu 8. júla 2010 po júnových voľbách v tom istom roku. Ako vyplýva z údajov Eurostatu, ktoré sú zobrazené v tabuľke, v rokoch 2009 a 2010 sa na Slovensku schodok (záporný rozdiel medzi príjmami a výdavkami) štátneho rozpočtu skutočne blížil k 8-percentnej hranici. Vláde Ivety Radičovej sa deficit podarilo významne znížiť.  V rokoch 2011 a 2012 bol zhodne na úrovni 4,3 % HDP, čo znamenalo oproti roku 2010 pokles o vyše tri percentuálne body. Tieto údaje sú revidované EÚ, nakoľko odhady deficitu jednotlivých krajín v tom ktorom roku sa časom menia. V čase, kedy sa nová slovenská vláda dostala k moci, sa "zdedený" deficit za rok 2009 odhadoval na 7,93 % HDP a plán na rok 2010 bol na úrovni 7,8 %. Grécka vláda na rok 2010 plánovala neprekročiť hodnotu deficitu 8,7 % HDP. Nie je preto pravda, že slovenská vláda zdedila vyšší deficit, akým v tom čase disponovalo Grécko. Výrok preto hodnotíme ako zavádzanie. 


Grékom sa navyše ich plán nepodarilo dosiahnuť a Eurostat dnes krajine im za rok 2010 priznáva až 11,2-percentný schodok štátneho rozpočtu. V krajine vypukla kríza v roku 2009 ako dôsledok štrukturálnych nedostatkov národného hospodárstva, z ktorých sa krajina dodnes spamätáva.

Slovenská vláda ešte v zložení strán Smer, SNS, HZDS plánovala na rok 2010 deficit verejných financií na úrovni 5,5 percenta. To sa však ukázalo ako nereálny odhad. Nasledujúca vláda, ktorej súčasťou bola tiež SaS, sa udržala pri moci menej ako rok a pol. Aj za toto relatívne krátke obdobie sa jej podarilo významne znížiť deficit verejných financií. V rokoch 2011 a 2012 bol zhodne na úrovni 4,3 % HDP, čo znamenalo oproti roku 2010 pokles o vyše tri percentuálne body.

Dôležitý výrok

„…politickej strany, ktorá na svojej kandidátke dotiahla do Národnej rady registrovaného príslušníka ŠTB, registrovaného príslušníka (Jána Budaja pozn.)“

Zavádzanie

zobraziť odôvodnenie
Podľa životopisu Jána Budaja na stránkach Ústavu pamäti národa, v roku 1990, skutočne, na verejnosť prenikli správy o jeho údajne spolupráci s ŠtB. Tá zaevidovala Budaja už na začiatku 70.rokov a väčšinu času bol vedený ako "nepriateľská osoba". V jedno obdobie bol, ale preevidovaný do kategórie tajný spolupracovník. Ďalšie dokumenty sa v archívoch nenachádzajú a podľa životopisu boli účelne z archívov vytiahnuté. Ako je podotknuté na webstránke UPN, mnohé ďalšie dokumenty poukazujú na skutočnosť, že Ján Budaj s ŠtB nikdy aktívne nespolupracoval. Budaj obvinenia dlhodobo odmieta, aj keď spočiatku priznal, že spoluprácu podpísal, aby mohol získať pas, ale aktívne nikdy nespolupracoval. Keďže nijaké iné dokumenty spoluprácu Budaja s ŠtB nepotvrdili, výrok hodnotíme ako zavádzanie.

Ján Budaj sa narodil v roku 1952 v Bratislave. Po strednej škole sa neúspešne pokúsil prejsť cez železnú oponu. Z vysokej školy bol vylúčený s odôvodnením, že nemal dostatočné politické predpoklady pre povolanie učiteľa. Pracoval ako kurič a pomocný pracovník v rôznych podnikoch, venoval sa organizovaniu nezávislej kultúry, spolupracoval s tajnou cirkvou, angažoval sa ako aktivista a organizátor rôznych protirežimových aktivít. Za svoje aktivity bol Budaj pod dozorom Štátnej bezpečnosti, ktorá sa ho snažila zdiskreditovať. 

V novembri 1989 vzniklo hnutie Verejnosť proti násiliu, od januára bol jeho predsedom. Po prvých slobodných voľbách v roku 1990 získal poslanecký mandát a stal sa prvým podpredsedom Slovenskej národnej rady. V posledný deň volieb, v ktorých VPN zvíťazila, Budaj z kandidátky odstúpil. Na verejnosť prenikla informácia, že jeho meno je zaregistrované medzi spolupracovníkmi ŠtB. ŠtB údajne zaregistrovala Budaja ako agenta v roku 1979 pod krycím menom Domovník. V rovnakom čase, však na neho viedla ďalšie dva spisy, v jednom bol uvedený ako preverovaná osoba v ďalšom ako nepriateľská osoba.

Ján Budaj sa pred správami bráni. Ešte v roku 2008 pre denník SME povedal, že častou praktikou ŠtB tkz. fingované verbovky, keď zapísaný agent alebo spolupracovník o spolupráci nič nevedel. O tejto praktike vypovedali aj bývalí príslušníci ŠtB.


Dôležitý výrok

„…v zákonníku práce zamestnanci, čo je viac ako dva milióny ľudí, nemajú žiaden príplatok, nárok, na základe zákonníka práce, za prácu v sobotu a v nedeľu.“

Pravda

zobraziť odôvodnenie
V súčasnosti otázku príplatkov za prácu cez víkend Zákonník práce nerieši a ponecháva ju na zamestnávateľa, kolektívne vyjednávanie, a konkrétne dohody so zamestnancami. Zamestnávateľ na základe zákonníka práce, tak podľa ustanovení zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, nemá povinnosť svojím zamestnancom, ktorí pracujú v nepretržitej prevádzke, poskytnúť príplatok za prácu cez víkend, t.j. v sobotu a v nedeľu. V súčasnosti počet zamestnancov na Slovensku podľa Štatistického úradu presahuje 2 milióny ľudí. Výrok Igora Matoviča, tak hodnotíme ako pravdivý.

Podľa Igora Matoviča Slováci pracujú z členských krajín Európskej únie najviac v nedeľu. Zákonník práce v SR podľa neho neprikazuje zamestnávateľom platiť príplatky za prácu cez víkend. ,, Predkladáme preto návrh zákona, aby mali ľudia v sobotu zo Zákonníka práce automaticky nárok na 50 % príplatok a v nedeľu automaticky na základe Zákonníka práce 100 % príplatok za svoju prácu z priemernej mzdy zamestnanca," priblížil. Štát by podľa Matoviča toto opatrenie nestálo nič, z vyšších príjmov zamestnancov by naopak získal.

Hovorca Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, Michal Stuška, však pre TASR uviedol, že štatistiky ukazujú, že už dnes sa mnohým zamestnancom za prácu počas víkendu vyplácajú aj príplatky. 

Odmeňovanie za prácu počas víkendu, sa týka len zamestnancov, ktorí sú odmeňovaní na základe zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme (§17 uvedeného zákona). Čo v praxi znamená, že odmeňovaná je skupina zamestnancov, ktorých výkon práce sa dotýka sféry verejného záujmu, napr. 

a) orgány štátnej správy, orgány alebo úrady, ktoré vykonávajú štátne záležitosti, ak ide o zamestnancov, ktorí neplnia úlohy štátneho orgánu pri vykonávaní štátnej správy alebo neplnia úlohy pri vykonávaní štátnych záležitostí v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom,
b) ďalšie rozpočtové organizácie štátu, obce a vyššieho územného celku,
c) príspevkové organizácie štátu, obce a vyššieho územného celku3) okrem príspevkových
organizácií, ktorých objem výdavkov na mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania je vyšší ako príspevok z rozpočtu zriaďovateľa, Slovenského národného divadla, Slovenskej filharmónie a Štátnych lesov Tatranského národného parku
d) vyššie územné celky a obce, ak ďalej nie je ustanovené inak,
e) štátne fondy,
f) verejné vysoké školy a štátne vysoké školy
g) Rada pre vysielanie a retransmisiu
h) Slovenský pozemkový fond
i) Slovenská akadémia vied a pod.

Títo zamestnanci sú na základe práce počas víkendu odmeňovaní 30 % hodinovej sadzby funkčného platu. 

Zamestnancovi v nepretržitej prevádzke, však patrí finančné zvýhodnenie v prípadoch, ak:
  • zamestnanec vykonáva prácu nadčas — má nárok na mzdu za prácu nadčas podľa ustanovenia §121 Zákonníka práce; 
  • pripadol sviatok- má nárok na mzdu a náhradu mzdy za sviatok podľa ustanovenia §122 Zákonníka práce,
  • vykonával nočnú prácu- má nárok na mzdové zvýhodnenie podľa ustanovenia §123 Zákonníka práce.
Hoc Zákonník práce neukladá povinnosť poskytnúť príplatok za prácu v sobotu a v nedeľu, zamestnávateľ môže poskytnutie tohto príplatku upraviť v pracovnej zmluve zamestnanca, prípadne vo internej smernici zamestnávateľa. 

„…boli hrubo porušené jasné predvolebné sľuby, kto s kým pôjde, nepôjde do koalície“

„V dobrej viere som im (K-ĽSNS pozn.) podporil tri zákony…“

„…jeden váš (Kotlebov pozn.) kandidát na poslanca povedal, že Hitler nezačal vojnu.“

„…nebolo tak dávno, keď pán predseda vlády, ktorý tu pred chvíľkou sedel, neviem či na tomto priamom mieste. Povedal, že aj Hitler mal dobrý ekonomický program a toto nerieši absolútne nikto.“

„také niečo nikto z našich poslancov nepovedal. (Hitler nezačal vojnu a bol mierotvorca pozn.)“

„…Produktivita práce v Nemecku je 106%, na Slovensku je 83,2 a v Slovinsku je 81.“

„Veď sme uvrhli 900 tisíc, je najnovšie číslo, 900 tisíc ľudí je na hranici chudoby, je ohrozených chudobou, máme tu 3,5 milióna exekúcií,“

„3000 detí na Slovensku ročne zomiera preto, lebo matky povedia, že nedokážu uživiť ďalšie dieťa alebo jednoducho tá rodina s manželom alebo s frajerom sa zhodnú, že neuživíme to ďalšie dieťa.“

„…tiež sme iniciovali, podpísali sme sa pod návrh na Ústavný súd, aby to bolo prehodnotené (Protiextrémistický zákon pozn.)“

„…stať z litery zákona, kde sa hovorí, jasne sa hovorí. V prípade len podozrenia niečoho, musí sa odňať licencia. A tam nie je debaty o tom, že má zasadnúť nejaká akreditačka. Má sa minister rozhodnúť. On sa nemá. On má zo zákona odňať. Toto je litera zákona.“

„za posledných 10 rokov sa zdvojnásobili príjmy do štátneho rozpočtu a napriek tomu štátny dlh rastie, napriek tomu rastie a rástol počas vlády všetkých štandardných strán.“

„Veľakrát, my podporujeme veľmi, ja si myslím, že na 80-90% zákonov sme im podporili (ĽSNS, pozn.).“

„…tu sú neonacistické, nacistické symboly s číslom 1488 a keď si pozrieme, však vlastne novinári to vytiahli, to nebola jedna náhoda, tu s týmto postihnutým chlapcom…“

„85% nášho exportu ide do Únie.“

„…môžeme sa pozrieť, aká časť HDP ide zamestnancom a firmám v EÚ. V Nemecku 51%, v Slovinsku 49 a v Slovenskej republike 38.“

„200 miliónov máme stratu vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni…“

Prepisy diskusných relácií poskytuje NEWTON Media, spol. s r.o… O spôsobe hodnotenia na tejto stránke nájdete viac informácií na stránke Hodnotenie na Demagog.sk.


comments powered by Disqus
Michal Havran ml.

Michal Havran ml.

Slovenský syndikát novinárov

„Demagog.sk ukazuje, že politické lži sú pre politikov častokrát jediným spôsobom, ako hovoriť s voličmi. Demagóg ukázal, že politici nás považujú za príliš slabých nato, aby sme počúvali pravdu. Demagóg a jeho čitatelia dokazujú opak. Nechceme milosrdnú lož, chceme poznať pravdu."

Marián Leško

Marián Leško

autor komentárov pre týždenník Trend

„Projekt Demagog.sk som si všimol už v čase, keď ešte nebol ani projektom. Ako každý, aj ja mám rád, keď časť mojej práce za mňa vykoná niekto iný. A páči sa mi, že ju vykoná tak, ako by som ju chcel robiť aj ja sám. Keby ste neboli, chýbali by ste mi."

Gabriel Šipoš

Gabriel Šipoš

Transparency International Slovensko

„Ak chceme, aby v televíznych politických diskusiách nevyhrával najkrajšie oblečený ci najplynulejší rečník, ale najpravdovravejší, treba verejnosti aj novinárom pomôcť s faktickou kontrolou výrokov. Nik to u nás nerobí dôslednejšie ako Demagog.sk."