Demagog.sk

Rok po voľbách — koalícia

V politike, 26. marca 2017. (videozáznam relácie)
Moderátor: Norbert Dolinský

Ako hodnotia prvý rok vlády predstavitelia koalície? Hosťami relácie V politike dňa 26. marca boli predseda NR SR a predseda strany SNS Andrej Danko, predseda vlády a predseda strany Smer-SD Robert Fico, podpredseda NR SR a predseda strany Most-Híd Béla Bugár. Pozrite si ako vládni politici používali faktické informácie.

Štatistiky diskusie

 
0   1  
0   1  
4   2  
1   0  
5   0  
0   0  

Pravda     Nepravda     Zavádzanie     Neoveriteľné

Výroky

Dôležitý výrok

„Táto vláda okrem brutálneho útoku na ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí, kvôli úspešnému predsedníctvu, nemala žiadnu aféru a za týmto si jednoducho stojím.“

Nepravda

zobraziť odôvodnenie
Tvrdenie, že súčasná vláda nie je poznačená žiadnou kauzou sa zdá veľmi zľahčené a bagatelizované. Okrem stále vyšetrovaného prípadu predraženého predsedníctva sú terajší predstavitelia vlády obviňovaní aj z ďalších káuz, pričom niektoré z nich majú aj trestnoprávnu dohru. Z tohto dôvodu výrok označujeme ako nepravdu, nakoľko ide o veľmi subjektívny a zľahčený pohľad na dané udalosti resp. kauzy spomenuté taktiež moderátorom danej diskusie, t. j. napríklad kauza Bašternák, predražené energie, či kauza Čistý deň, ktoré sú verejnosťou vnímané veľmi negatívne a hlavne sú vnímané ako kauzy súčasnej vlády, bez ohľadu na to, do akého časového obdobia siahajú.

Prvá kauza, ktorá sa objavila behom novembra 2016 súvisela s predraženými nákupmi zdravotníckeho vybavenia v Nemocnici sv. Michala, ktorá patrí pod rezort Roberta Kaliňáka. Na kauzu, v ktorej mala byť približne polovica nakúpeného vybavenia v rámci tendra predražená, upozornila nadácia Zastavme korupciu.

Premiér, hovoriac o brutálnom útoku na predsedníctvo má na mysli výpoveď Zuzany Hlávkovej ohľadom financovania podujatí na Ministerstve zahraničných vecí SR. Tento prípad, známy aj ako kauza EVKA je momentálne vyšetrovaný NAK-ou, či nedošlo k šafáreniu s verejnými peniazmi. „Vyšetrovateľ Národnej kriminálnej agentúry vykonáva trestné konanie pre možné podozrenie z trestného činu porušovania povinností pri správe cudzieho majetku, ktoré bolo začaté na základe vlastnej iniciatívy orgánov činných v trestnom konaní. V súčasnosti vykonáva najmä výsluchy osôb, no vzhľadom na prebiehajúce konanie nie je v tejto chvíli vhodné informovať o prebiehajúcich a plánovaných úkonoch trestného konania a ich výsledkoch podrobnejšie,“ reagovalo komunikačné oddelenie kancelárie prezidenta Policajného zboru.

Jednou z "najostrejších" káuz terajšej vlády je nepochybne kauza Bašternák, kvôli ktorej sa minulý rok opozícia snažila odvolať v parlamente nielen ministra vnútra Róberta Kaliňáka a aj samotného premiéra Róberta Fica. Táto kauza vyvolala aj protesty občanov pred obytným komplexom Bonaparte, v jednom z ktorého bytov býva aj premiér a ktorého vlastníkom je spomínaný podnikateľ. Opozícií sa toho času nepodarilo odvolať ani jedného z nich, aj pri opakovanom pokuse. V kauze ide o rôzne daňové podvody, obviňovanie zo spolupráce Róberta Kaliňáka a exministra Jána Počiatka kvôli zneužívaniu právomoci, čo majú dosvedčovať záhadné presuny na osobných bankových účtoch vyššie spomínaných.

Ďalšou kauzou, ktorá sa objavila počas terajšej vlády, je kauza Čistý deň. Ide o resocializačné centrum, kde podľa výpovedí dochádzalo k rôznym praktikám násilia a porušovania práv detí. Akreditačná komisia zložená z odborníkov z Ministerstva práce a sociálnych vecí, ako aj z externého prostredia začiatkom tohto roka odporučila odobrať Čistému dňu akreditáciu. Dôvodom sú viaceré porušenia zákona, ktoré zistila. Minister práce Ján Richter zo Smeru-SD sa napriek tomu rozhodol akreditáciu ponechať. Dvaja členovia komisie na protest odstúpili. Riaditeľka centra Zuzana Tománková v minulosti pracovala na Úrade vlády a je spájaná so stranou Smer-SD, informáciu priniesol denník Nový čas, neskôr sa na ňu odvolávali aj opoziční politici.

Neposlednou kauzou tejto vlády bola kauza zdražovania energií. Napriek tomu, že Regulačný úrad (ÚRSO) ohlásil od januára tohto roku zníženie priemerných cien plynu o 2,6 percenta a elektriny o 4,3 percenta, mnohé menšie domácnosti s nízkou spotrebou pri pohľade na nové cenníky zistili, že majú platiť viac. Týmto problémom sa zaoberali hlavne opozičné strany, ktoré vyvíjali tlak na okamžitú zmenu a odvolanie predsedu úradu. Ohľadom zvyšovania energií videli priamu zodpovednosť v Smere. Po obrovskej vlne kritiky sa do problému zapojili aj vládne strany a prisľúbili zrušenie týchto faktúr a návrat k cenovému výnosu podobnému z roku 2016. Došlo taktiež k dobrovoľnému odstúpeniu predsedu ÚRSO, Jozefa Holjenčíka. Tieto udalosti mali za následok, že premiér čelil už druhému pokusu o odvolanie z funkcie v tomto volebnom období.

Dôležitý výrok

„…my sme dosiahli teraz nezamestnanosť na historicky najnižšej úrovni(…).“

Nepravda

zobraziť odôvodnenie
Podľa štatistík Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny klesla nezamestnanosť na historické minimum 7,36% v auguste 2008. Keďže toto číslo odvtedy nebolo prekonané a v súčasnosti je na hodnote 8,39%, tento výrok hodnotíme ako nepravdivý.

Nezamestnanosť na Slovensku má od roku 2013 klesajúcu tendenciu. Posledná štatistika Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) z februára 2017 udáva mieru evidovanej nezamestnanosti v hodnote 8,39%.
Štatistický úrad SR (ŠÚSR) zverejňuje len kvartálové štatistiky, podľa ktorých v poslednom kvartáli roku 2016 bola nezamestnanosť na úrovni 9,1%.

Treba však poznamenať, že pokles nezamestnanosti v roku 2013 bol do určitej miery zapríčinený zmenou metodiky merania nezamestnanosti, ktorú ÚPSVaR zmenilo v lete toho roku a aj vďaka tejto zmene je dnešná miera nezamestnanosti pod 10%. Od júna 2013 sa medzi nezamestnaných nerátajú ľudia na aktivačných prácach, péenke, rekvalifikačných kurzoch a na absolventskej praxi.


V grafe môžeme vidieť štatistické údaje oboch inštitúcii, vždy z januára každého roku ÚPSVaR aj ročné štatistiky z databázy Slovstat ŠÚSR. Podľa oboch štatistík bola na Slovensku najnižšia nezamestnanosť zaznamenaná v roku 2008, kedy podľa ŠÚSR bola táto hodnota 7,7% a podľa ÚPSVaR klesla na minimum v auguste toho roku, na 7,36%, čo je Ficom spomínaná historicky najnižšia úroveň. Toto číslo odvtedy nebolo prekonané, hoci súčasné percentá sú tomu od roku 2008 najbližšie.

Dôležitý výrok

„Aj rokovací poriadok Národnej rady Slovenskej republiky vnímajú (predsedovia parlamentov v Európe, pozn.) ako progresívny a nový.“

Neoveriteľné

zobraziť odôvodnenie
Napriek tomu, že počas dvojdňového neformálneho samitu predsedov parlamentov krajín EÚ v októbri minulého roka v Bratislave sa ku novelizovanému rokovaciemu poriadku kladne vyjadril Martin Schulz, iné podobné vyjadrenia sa nám nepodarilo dohľadať. Výrok predsedu parlamentu preto hodnotíme ako neoveriteľný. 

Súčasťou zmien nového rokovacieho poriadku je aj to, že Národná rada SR po novom umožňuje vystúpenie europoslancom v parlamente. Podľa dokumentu (§ 58a) “poslanci Európskeho parlamentu, ktorí boli zvolení na území Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu, sa môžu zúčastniť na rokovaní výboru pre európske záležitosti a majú právo sa vyjadrovať o prerokúvanej veci.” (.pdf, str. 29). Práve túto zmenu vyzdvihol aj vtedajší predseda Európskeho parlamentu Martin Schulz na stretnutí predsedov parlamentov 6. a 7. októbra minulého roka. Euractiv cituje Schulzovo ocenenie: “je dôležité dostať európske posolstvo, myšlienky na národnú úroveň. Preto vítame túto iniciatívu, aby sa mohli europoslanci vyjadriť v pléne.” 

O rokovacom poriadku sa vyjadrili podľa Danka aj lídri štátov Vyšehradskej štvorky začiatkom marca 2017. Konkrétnejšie znenie ich vyjadrení nespomenul resp. neboli médiami zaznamenané.  

Dôležitý výrok

„Len podľa nového rokovacieho poriadku môžte ich vykázať aj kvôli tomu (nosenie odznakov, pozn.) a keď ich vykážete, tak jeden deň neospravedlnená absencia. Za dva dni už polovica platu preč…“

Pravda

zobraziť odôvodnenie
Novela rokovacieho poriadku Národnej rady SR, ktorého sa týka výrok Bélu Bugára, bola schválená v októbri minulého roka 2016. Podľa neho je zakázané vnášať do rokovacej sály parlamentu materiály, ktoré propagujú akúkoľvek politickú stranu či hnutie, v tomto Bugárom uvedenom prípade odznakov na sakách, s čím členovia klubu ĽSNS porušili rokovací poriadok. Podľa platnej legislatívy v takomto prípade má predsedajúci rokovania právo vykázať z rokovacej sály každého poslanca, ktorý poruší tento predpis. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.

Zmeny v rokovacom poriadku NR SR sa okrem iného dotkli aj § 32 (.pdf, str. 16), ktorý sa týka povinnosti poslancov dodržiavať určitý poriadok na schôdzi Národnej rady. Novela zákona zakazuje v rokovacej sále používanie mobilných telefónov, tabletov či iných technických zariadení umožňujúcich fotografovanie, alebo nahrávanie. Zároveň sa zákaz týka aj nosenia jedla do rokovacej sály a v neposlednom rade je  "zakázané vnášať transparenty, plagáty, letáky alebo iné obdobné vizuálne zobrazenia, zbrane, výbušniny a paralyzujúce prístroje a látky. Do rokovacej sály je zakázané nosiť materiály propagujúce politickú stranu alebo politické hnutie alebo šíriace reklamu." V prípade, že poslanec poruší tento poriadok a jeho konanie nevedie k náprave, predsedajúci má právo tohto poslanca vykázať z rokovacej sály až do skončenia rokovania. Takéto vykázanie sa následne považuje za neospravedlnenú neúčasť na rokovacom dni schôdze Národnej rady a pri opakovaných absenciách môže byť danému poslancovi siahnuté na poslanecký plat. 

Daný výrok sa týkal porušenia rokovacieho poriadku v zmysle zákazu nosenia materiálov, ktoré propagujú politickú stranu alebo hnutie. Toto nariadenie porušili poslanci Ľudovej strany Naše Slovensko 31. januára 2017 počas 12. schôdze NR SR, ktorí do rokovacej sály prišli s malými odznakmi na sakách. Tieto odznaky propagovali ĽSNS, čo nie je v súlade s novelizovaným rokovacím poriadkom a preto boli poslanci vyzvaní k ich odstráneniu a keďže tak neurobili, prišlo krátke prerušenie rokovania. Predsedajúca Lucia Ďuriš Nicholsonová po krátkej porade s členmi vedenia parlamentu vykázala poslancov ĽSNS zo sály, čo však tiež odmietli. "Podpredsedníčka parlamentu ich upozornila, že vykázanie zo sály sa berie ako neospravedlnená účasť na rokovaní a pri opakovanej absencii im siahnu na poslanecký plat."

K tomuto incidentu, podobne ako aj k extrémizmu, novelizovanému rokovaciemu poriadku, či samotnému vykázaniu z rokovacej sály sa Béla Bugár venoval v diskusii obšírnejšie. Na jeho spracované a odôvodnené výroky sa môžete pozrieť bližšie tu

Dôležitý výrok

„…v rokoch 2012-2016 strana Smer bola sama vo vláde, ale neurobili sme voči médiám absolútne žiadne nedemokratické kroky, ako vidíme v niektorých iných krajinách. Aj preto je dnes Slovensko tak vysoko vo svetových rebríčkoch slobody slova a slobody prejavu.“

Zavádzanie

zobraziť odôvodnenie
Slovensko patrí v oblasti slobody slova a prejavu medzi jednu z najslobodnejších krajín Európy. Podľa výročných správ organizácií Reportéri bez hraníc (RSF) a Freedom House naša krajina sa umiestnila na popredných miestach vo svetových rebríčkoch. Podľa RSF Slovensko je na 12. mieste v svetovom rebríčku, čo sa týka slobody slova, pričom Freedom House našu krajinu ohodnotil známkou 1, s ktorou sme sa ocitli medzi najslobodnejšími krajinami. Napriek tomu, že vláda v rokoch 2012 až 2016 neurobila voči médiám žiadne negatívne kroky, krokom cenzúry je možno označiť rozhodnutie vtedajšieho predsedu NR SR, Pavla Pašku z roku 2014, ktorá obmedzila počet akreditovaných novinár v parlamente a taktiež zakázala ich voľný pohyb v jeho budove. Výrok preto hodnotíme ako zavádzanie. 

Podľa výročnej správy organizácie Reportéri bez hraníc (RSF), ktorá vyšla v roku 2016, Slovensku patrí 12. priečka, čim sme si celkovo polepšili oproti roku 2015 o dve miesta. Index hodnotí mieru plurality médií, právny rámec, nezávislosť a aj bezpečnosť novinárov pri práci v 180 krajinách sveta. Základom pre jeho vytvorenie sú dotazníkové odpovede expertov zo sveta, ale aj kvantitatívne údaje o zneužívaní novinárov a násilnostiach, ktorých cieľom sa stávajú. 

Pri hodnotení Slovenska reportéri bez hraníc nezabudli spomenúť sprísnenú legislatívu v oblasti trestu za ohováranie, či urážku na cti, ktorý je vymeraný na osem rokov, čo sa ukázalo ako najviac spomedzi krajín Európy. Zdôrazňujú tiež rôzne súdne spory vedené proti médiám zo strany politikov, sudcov, podnikateľov, medzi ktoré sú zahrnuté aj žaloby premiéra Fica ešte z obdobia jeho prvej vlády. Jeden z najznámejších súdnych sporov je z roku 2009, kedy Fico obžaloval karikaturistu denníka SME Shooty-ho, za kresbu osoby premiéra, ktorý sa nachádza u lekára s rontgenovou snímkou (neexistujúcej) chrbtice. Premiér požadoval od denníka SME odškodné vo výške 33-tisíc eur, ale neskôr sa rozhodol žalobu stiahnuť. V roku 2015 prišiel premiér s oznamom, že žaluje Hospodárske noviny kvôli údajným výmyslom reportéra Daga Daniša a tiež týždenník Plus 7 dní za články o svojej manželke a synovi. Premiér má problém s určitou skupinou médii a novinárov, ktorých dlhodobo ignoruje a uráža, čo si povšimli a negatívne zhodnotili aj niektoré zahraničné média. Je otázne aj to, či nezodpovedanie otázok novinárov nemožno brať, ako istú formu cenzúry.  

Z minulých udalostí ešte pripomínajú rozhodnutie parlamentu, ktoré malo obmedziť pohyb novinárov po Národnej rade. Rozhodnutie prijal v roku 2014 vtedajší predseda Národnej rady Paška a jeho hlavným motívom bolo obmedzenie pohybu novinárov v parlamente, zákaz fotografovania a filmovania na stanovených miestach. Slovenská spoločnosť sa k tomuto nariadeniu postavila negatívne a organizácia RSF to brala ako jednu zo zložiek, pomocou ktorej silnie cenzúra.

Medzi krajiny, ktoré prijali kontroverzné zákony patria napríklad naši susedia Maďarsko a Poľsko. Maďarsko v roku 2010 prijalo nový zákon, ktorý mal výrazne obmedziť slobodu tlače. Vládnuca strana Fidesz využila svoje dominantné postavenie a na základe absolútnej väčšiny v parlamente schválila dva zákony a jednu ústavnú zmenu, čo posilnilo kontrolu vlády nad médiami. Zaviedli úplne nový režim dohľadu nad tlačou, rozhlasovým, televíznym vysielaním a online médiami. Týkalo sa to aj médií, ktoré sa snažili presunúť do inej krajiny, s cieľom obísť prísnejšie zákony v Maďarsku. Voči tomuto zákonu sa veľmi negatívne ohradili hlavne média, ktoré brali tento krok a zväčšovanie cenzúry a negatívny postoj prišiel tiež zo strany Európskej komisie. Pod tlakom európskych inštitúcii musela maďarská vláda v roku 2012 zákon upraviť a novelizovať tak, aby došlo aspoň k čiastočnej spokojnosti. Medzi hlavnými novinkami bolo uzákonenie garancie pri ochrane novinárskych zdrojov. Maďarsku patrí v rebríčku krajín podľa organizácie RSF 67. miesto, čím si oproti roku 2015 pohoršili o dve miesta. 

Kontroverzný mediálny zákon zasiahol aj nášho severného suseda Poľsko. Prezident Duda podpísal 7.januára 2016 nový mediálny zákon, ktorý ustanovil zaniknutie mandátov členov vedenia a dozornej rady poľských verejnoprávnych médií a do rúk vlády dal nové vymenovanie vedenia. Na Poľsko sa so žiadosťou o vysvetlenie tohto zákona obrátila Európska komisia, ktorá na základe okolností spustila na Poľsko tzv. mechanizmus právneho štátu. V rebríčku krajín podľa organizácie RSF sa Poľsko nachádza na 47. mieste a oproti roku 2015 si výrazne pohoršili, až o 29 miest.

Pre zaujímavosť si napríklad Česká republika pohoršila o osem miest a nachádza sa na 21.mieste a Rakúsko si pohoršilo o štyri miesta, čo znamená, že sa nachádza na 11.mieste, tesne pred Slovenskom.

Podľa ďalšieho významného rebríčka, ktorý na svojej stránke zverejňuje Freedom House patrí Slovensko medzi slobodné krajiny sveta a v ratingu nám patri 89 bodov zo 100. Čo sa týka slobody politických a občianskych práv sme získali hodnotenie 1, ktoré v tejto oblasti dostávajú len veľmi slobodné krajiny.

Dôležitý výrok

„…kompetenciu na zrušenie amnestií Národná rada nemá, že budeme prvý štát, ktorý pristúpi na hrane k takému zrušeniu, ktoré musí potvrdiť Ústavný súd (…).“

Nepravda

zobraziť odôvodnenie
Otázka zrušenia amnestií Národnou radou SR je právnicky problematická otázka, na ktorú majú odlišní odborníci odlišný názor. Viacerí tvrdia, že Národná rada, nemôže zrušiť amnestie a podľa Ústavy SR, ako nositeľ zákonodarnej moci takúto právomoc ani nemá. Slovensko by však v prípade ich zrušenia Dankom spomínanou cestou nebolo prvé. Stalo sa tak už v Argentíne a Uruguaji. Preto výrok predsedu parlamentu hodnotíme ako nepravdivý. 

Podľa JUDr. Petra Šamka NR SR nemá právomoc zrušiť amnestie: "Roz­hod­nu­tie pre­zi­den­ta o am­nes­tii by sa cel­kom ur­či­te ne­ma­lo zru­šo­vať pros­tred­níc­tvom ús­tav­né­ho zá­ko­na, či pros­tred­níc­tvom akej­koľ­vek zá­ko­no­dar­nej ak­ti­vi­ty parla­men­tu. A rov­na­ko tak je nep­ri­ja­teľ­né, aby parla­ment ru­šil zá­ko­nom (a je bez vý­zna­mu, že ho ozna­čí za zá­kon ús­tav­ný) prá­vop­lat­né roz­hod­nu­tia or­gá­nov čin­ných v tres­tnom ko­na­ní, či sú­dov v tres­tnom ko­na­ní, kto­ré bo­li vy­da­né v kon­krét­nej tres­tnej ve­ci, res­pek­tí­ve aby ru­šil ich účin­ky."  

V minulosti sa aj Andrej Danko vyjdaril, že parlament nemôze amnestie zrušiť:„Nikto kompetentný, za takého považujem Ústavný súd a senát, nikdy nepovedal, že NRSR môže zrušiť amnestie ústavným zákonom. To je fetiš, ktorý sa zažil v spoločnosti ako riešenie zúfalých politikov, ktorí to chceli riešiť a hovorili ľuďom, že je to možné," povedal Danko na tlačovej konferencii v parlamente. 

Peter Kubina poukazuje na to, že vo viacerých prípadoch, ktorých skutková podstata je podobná ako v prípade Mečiarových amnestií, rozhodoval Európsky súd pre ľudské práva. Rozsudky Streletz, Kessler a Krenz proti Nemecku a Polednová proti Českej republike by podľa neho mohli byť zároveň precedensmi v prípade, že by amnestie posudzoval tento súd. V Latinskej Amerike v minulosti rozhodoval Inter-americký súd pre ľudské práva o zrušení amnestií, ktoré udelili vlády týchto štátov samé na seba počas diktatúr.

K zrušeniu amnestií došlo v Argentíne v roku 2005. Po tom, čo ich zrušenie odsúhlasili obe komory parlamentu, Najvyšší súd definitívne rozhodol, že zákony o amnestiách boli nezákonne. Ide o amnestie z obdobia po vojenskej diktatúre, ktorá trvala od roku 1976 do 1983, a počas ktorej zmizlo 14000 osôb. Po znovunastolení demokracie sa začali snahy o stíhanie členov vojenských júnt za únosy, týranie a vraždy, čoho výsledkom boli násilné vojenské nepokoje. Vtedajší prezident Raúl Alfonsín sa túto situáciu pokúsil upokojiť vydaním dvoch zákonov. V roku 1986 vydal prvý zákon, ktorý stanovil 60-dňový limit na začatie nových stíhaní. Keďže tento zákon nepomohol zmariť vyšetrovanie, prezident vydal druhý zákon v roku 1987, ktorým automaticky udelil imunitu všetkým členom armády, okrem najvyšších veliteľov.

Takmer rovnaká amnestia bola zrušená aj v Uruguaji v roku 2011. Tá pochádza z roku 1986 a taktiež ospravedlňuje zločiny vojenskej diktatúry, ktorá trvala od roku 1973 do 1985. Skupina IELSUR, ktorá sa zaoberá ľudskými právami, obviňuje 90 bývalých militantov z vrážd a únosov podozrivých ľavicových oponentov vtedajšieho režimu. Stovky vojakov sú skupinou 28 žien obviňovaní zo sexuálneho zneužívania v nápravných centrách. 

Dôležitý výrok

„Slovensko je šiesta najotvorenejšia ekonomika na svete. 85% exportu ide do krajín EÚ.“

Pravda

zobraziť odôvodnenie
Na základe štatistiky Svetovej banky bolo Slovensko v roku 2015 šiestou ekonomikou s najväčším podielom obchodu na HDP. Čo sa týka štruktúry vývozu, najväčšími exportnými partnermi Slovenska sú krajiny EÚ. V roku 2016 sme podľa Štatistického úradu SR exportovali 85,2% produkcie do členských štátov EÚ. Výrok Roberta Fica hodnotíme preto ako pravdivý. 

Otvorenosť ekonomiky sa porovnáva na základe podielu čistého exportu (rozdiel exportu a importu) na HDP krajiny. Podľa dát Svetovej banky predstavoval čistý export Slovenska v roku 2015 184,6% HDP. Na celosvetovej úrovní ide o šiestu najväčšiu otvorenosť ekonomiky. Lepšie sú na tom krajiny ako Hong Kong, Luxembursko, Singapur, Malta a Írsko. V nasledujúcom grafe je zobrazených 10 krajín s najväčším podielom obchodu na HDP v roku 2015 podľa dát Svetovej banky. Pre rok 2016 zatiaľ nie sú tieto ukazovatele dostupné. 



Podľa údajov ŠÚ SR Slovensko vyviezlo v roku 2016 90,4% produkcie do krajín Európy. Najviac však exportovalo (85,2%) do krajín EÚ, z čoho najviac do Nemecka (21,9%) a do Českej republiky (11,8%). Z ekonomických zoskupení sú z hľadiska vývozu najvýznamnejšími partnermi krajiny OECD (88,6%), avšak mimo krajiny EÚ a USA (2,4%) ide len zanedbateľné percento slovenského vývozu. 


„…aj tu v žiadnej vašej relácii som nepovedal nikdy a na to som si dával pozor, že so Smerom nie. My sme hovorili, že naša alternatíva, naša predstava je iná.“

„Slovenská akadémia vied robila a porovnávala v prieskume rok 2016 s rokom 2008 a v roku 2016 o tri percentá sa zvýšil počet tých, ktorí tvrdia, že skoro každý politik je ako korupčný, že priamo je v korupcii. (…) takisto porovnávali, že koľko ľudí v roku 2016 sa stretlo s tým, že muselo niečo dať, že pýtali od neho za vybavenie. Viete čo, 18% oproti roku 2008. O 18% viac ľudí povedalo, že sa s tým nestretlo.“

„Robíme teraz nový zákon o oznamovaní trestných činov korupcie.“

„Ja ten príklad s pani Radičovou opakujem tisíckrát. Pán redaktor, keby som ja dal niekomu 300-tisíc z mojej rezervy, v tom čase bolo jasné, že ten kto tu rezervu berie, bol niekoľkonásobne odsúdený za daňové trestné činy a potom môj poradca na úrade vlády vo vedľajšej miestnosti si vypýta 10% z tejto sumy, veď zbúrate buldozérmi všetci Národnú radu.“

„…bol to rok 2014 a bola to moja druhá vláda, kedy sme zaviedli do trestného zákona trestný čin daňového podvodu, za ktorý by inak bol pravdepodobne obvinený tento podnikateľ, len nemôže byť, lebo v rokoch 2010-2012, keď sa skutok stal, to tam jednoducho nebolo.“

„Dnes napríklad do STV náš kolega odmietol ísť, aby tam sedel takto s kotlebovcom.“

„Zoberiem si napríklad nedávnu históriu ohľadne brexitu. Boli na Slovensku aj takí predstavitelia politických strán, ktorí tlieskali tomu, dokonca na Facebooku písali, že hurá, hurá, to by sme mali aj my urobiť.“

Prepisy diskusných relácií poskytuje NEWTON Media, spol. s r.o… O spôsobe hodnotenia na tejto stránke nájdete viac informácií na stránke Hodnotenie na Demagog.sk.


comments powered by Disqus
Michal Havran ml.

Michal Havran ml.

Slovenský syndikát novinárov

„Demagog.sk ukazuje, že politické lži sú pre politikov častokrát jediným spôsobom, ako hovoriť s voličmi. Demagóg ukázal, že politici nás považujú za príliš slabých nato, aby sme počúvali pravdu. Demagóg a jeho čitatelia dokazujú opak. Nechceme milosrdnú lož, chceme poznať pravdu."

Marián Leško

Marián Leško

autor komentárov pre týždenník Trend

„Projekt Demagog.sk som si všimol už v čase, keď ešte nebol ani projektom. Ako každý, aj ja mám rád, keď časť mojej práce za mňa vykoná niekto iný. A páči sa mi, že ju vykoná tak, ako by som ju chcel robiť aj ja sám. Keby ste neboli, chýbali by ste mi."

Gabriel Šipoš

Gabriel Šipoš

Transparency International Slovensko

„Ak chceme, aby v televíznych politických diskusiách nevyhrával najkrajšie oblečený ci najplynulejší rečník, ale najpravdovravejší, treba verejnosti aj novinárom pomôcť s faktickou kontrolou výrokov. Nik to u nás nerobí dôslednejšie ako Demagog.sk."