Demagog.sk

Boris Kollár, Martin Poliačik a Ján Podmanický v TA3

V politike, 5. februára 2017.
Moderátor: Norbert Dolinský

V nedeľu 5. februára 2017 v relácií "V politike" sa debatovalo o práve schválenej novele zákona o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností. Okolo na prvý pohľad nie príliš zaujímavej téme vznikla búrlivá debata medzi štyrmi poslancami Národnej rady Slovenskej republiky. Rozhodli sme sa pozrieť na faktické výroky troch debatujúcich, overili sme tak tvrdenia Martina Poliačika (SaS), Jána Podmanického (Smer-SD) a Borisa Kollára (Sme rodina). Ak chcete vedieť okrem iného napríklad to, o čom je jediný pravdivý výrok Borisa Kollára, prečítajte si našu analýzu.


Štatistiky diskusie

 
1   0  
2   1  
8   0  
1   0  
3   0  
1   0  

Pravda     Nepravda     Zavádzanie     Neoveriteľné

Výroky

Dôležitý výrok

„Od roku 2007 sme mali jeden jediný prípad, kedy bola žiadosť (o zaregistrovaní cirkvi alebo náboženskej spoločnosti, pozn.) vyhodnotená ako špekulatívna, tam sa dokonca stalo, že bolo podozrenie z falšovania podpisov, ale už teraz paragraf 15 predmetného zákona umožňuje ministerstvu vyhodnotiť takúto žiadosť, ministerstvo má nakoniec posledné slovo, že či registruje cirkev alebo nie…“

Pravda

zobraziť odôvodnenie

V médiách sa objavil len jediný rozhovor s riaditeľom cirkevného odboru MK, Jánom Juranom, ktorý sa venoval hromadnému falšovaniu podpisov na účel registrácie cirkvi. Avšak po sprísnení Zákona o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností v roku 2007 už má registrujúci orgán (čiže Ministerstvo kultúry) právo na preskúmanie žiadosti. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.

Podľa rozhovoru, ktorý týždenník Plus 7 dní publikoval v septembri 2016 sa v prípade falšovania podpisov jednalo o Spoločenstvo viery, ktoré predložilo 20-tisíc podpisov a čestných vyhlásení členov. Pri preskúmaní podpisov vysvitlo, že mnohí z údajných členov už dávno nežili alebo bývajú v zahraničí. Na túto organizáciu bol následne podaný podnet na políciu a prokuratúru za zneužitie osobných údajov.

Ako to poznamenal aj Poliačik,  na základe § 15 zákona č. 308/1991 Zb. Ministerstvo kultúry (ako registrujúci orgán na základe § 10) vyhodnocuje žiadostí a vydáva rozhodnutie o schválení alebo odmietnutí registrácie cirkvi.

Presné paragrafové znenie je nasledovné: „Registrujúci orgán preskúma, či založenie a činnosť cirkvi alebo náboženskej spoločnosti nie je v rozpore s týmto zákonom a ostatnými zákonmi, ochranou bezpečnosti občanov a verejného poriadku, zdravia a mravnosti, zásadami ľudskosti a znášanlivosti, alebo či nie sú ohrozené práva iných právnických osôb a občanov.“

Podľa aktuálne platnej legislatívy, účinnej od júla 2016 (§ 10 a 11), k registrácii cirkví a náboženských spoločností je nutný návrh na registráciu najmenej trojčlenného prípravného orgánu cirkvi alebo náboženskej spoločnosti, ktorého členmi musia byť plnoleté osoby a uvedenie osoby splnomocnenca, ktorý je oprávnený konať v ich mene. Návrh na registráciu cirkvi alebo náboženskej spoločnosti prípravný orgán cirkvi alebo náboženskej spoločnosti môže podať, ak preukáže, že sa k cirkvi alebo náboženskej spoločnosti hlási najmenej 20 000 plnoletých členov, ktorí majú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a sú občanmi Slovenskej republiky.

Dôležitý výrok

„…nás (stranu Sme rodina, pozn.) kvôli imigrantom a kvôli moslimom a kvôli tejto imigračnej kríze volilo len 3,6% zo všetkých hlasov, ktoré nám dali. Čiže bavíme sa o nejakých pár tisíc ľuďoch. (…) Skutočne, pán kolega, nás kvôli imigrantom a moslimom volilo nejakých 16 tisíc ľudí.“

Neoveriteľné

zobraziť odôvodnenie
Tímu Demagog.SK sa nepodarilo nájsť relevantnú analýzu, ktorá by hodnotila, aká časť voličov odovzdala svoj hlas v prospech strany Sme rodina vo voľbách v marci 2016 kvôli témam ako imigrácia a boj proti islamu. Jediný prieskum, ktorý zisťoval dôležitosť tém v rozhodovaní voličov, vznikol síce počas volieb, ale išlo o prieskum na reprezentatívnej vzorke 1 230 voličov. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný.

Strana Sme rodina získala v parlamentných voľbách 172 860 hlasov, čo predstavuje 6,62 % zo všetkých platných hlasov.

Agentúra MEDIAN SK realizovala prieskum počas volieb pre RTVS. Prieskum sa uskutočnil na vzorke 1 230 respondentov, tí boli vybraní tak, aby tvorili reprezentatívnu vzorku obyvateľstva nad 18 rokov. Respondenti medzi inými mali v prieskume označovať zásadné témy, ktoré ovplyvnili ich rozhodnutie vo voľbách, pričom mohli označiť aj viac možností. Zo všeobecných zistení (.pdf, s. 9) vyplýva, že: "Dôležité témy MEDIAN SK skúmal v predvolebnom prieskume v januári 2016 aj v deň volieb. Ich vnímanie medzi voličmi sa príliš nezmenilo. Na prvých troch miestach zostalo zdravotníctvo a jeho problémy, boj proti korupcii a prepojenie biznisu s politikou a riešenie nezamestnanosti. Tieto témy označovalo za zásadné 75-80 % účastníkov volieb.(…) Až v spodnej tretine dôležitých tém je imigrácia a otázka prijímania utečencov, na ktorú sa v predvolebnom roku silne zameriavala strana SMER a premiér Robert Fico. Za zásadnú túto tému označilo 53 % voličov. Väčšina z nich (78 %) potom špecifikovala, že im ide o ochranu Slovenska pred imigráciou a prijímaním utečencov. Celkom medzi účastníkmi volieb bolo ale len 42 %, ktorí imigráciu považujú za zásadnú tému a stavajú sa proti nej negatívne. Mobilizujúci potenciál tejto témy tak platil len pre obmedzenú skupinu voličov."


V prieskume obstála strana Sme rodina nasledovne:


Čísla znamenajú percento voličov-respodentov danej strany, ktorí danú tému označili za závažnú. Podľa prieskumu 91 % voličov strany Sme rodina z danej vzorky považuje za najzásadnejšie témy riešenie nezamestnanosti a zdravotníctva. 86 % voličov oslovil boj proti korupcii a 79 % štátny rozpočet. 74 % voličov označilo postoj strany v otázka riešenia problémov imigrácie a prijímania utečencov za zásadný pri ich rozhodovaní. Keby sme predpokladali, že celá voličská základňa strany Sme rodina má takéto preferencie,  tak 127 916 ľudí (74 % z celkového volebného zisku) ich malo voliť (aj) z dôvodu postoja predstaviteľov strany k otázkam imigrácie.

Dôležitý výrok

„3 417 933 je katolíkov podľa oficiálnych štatistík ministerstva…“

Pravda

zobraziť odôvodnenie
Podľa štatistík Ministerstva kultúry SR z roku 2014 je naozaj 3 417 933 veriacich (pozri štatistiku RKC (.pdf)), ktorí sa hlásia sa ku Rímskokatolíckej cirkvi. Z tohto pohľadu výrok je naozaj pravdivý, avšak údaj je uvedený bez zohľadnenia katolíkov, ktorí sa hlásia k byzantskému obradu.

Martin Poliačik vo svojom stanovisku k vybraným faktickým výrokom uviedol nasledovné: "Pojem katolík bol myslený ako člen Rímskokatolickej cirkvi, keďže v kontexte diskusie sa hovorilo o najväčšej cirkvi na Slovensku." V oficiálnych štatistikách ŠÚ SR sa po poslednom sčítaní obyvateľstva v roku 2011 hlásilo ku Rímskokatolíckej cirkvi 3 347 277 a ku Gréckokatolíckej 206 871 veriacich. Spolu sa tak ku katolicizmu v roku 2011 hlásilo 3 554 148 ľudí. 

„Ja som bol jeden z predkladateľov aj toho pôvodného zákona z roku 2008 (zákon o slobode náboženskej viery, pozn.), keď sme práve zaviedli tú hranicu 20 tisíc členov, povinnosť 20 tisíc členov.“

„Odvtedy (od zavedenia hranice 20 tisíc členov pre registráciu cirkvi alebo náboženskej spoločnosti, pozn.) vlastne nevznikla žiadna nová cirkev alebo náboženská spoločnosť.“

„…keď sa pozrieme na súčasné počty v cirkvách, tak z tých súčasných, ktoré máme registrované, iba 5 alebo 4, podľa toho, že pri pravoslávnej cirkvi ktoré čísla berieme, sú také, ktoré sú tesne pod 50, sú také, čo sú tesne nad 50, ale 4 alebo 5 cirkví by spĺňali tieto podmienky…“

„…sama Merkelová tesne pred tým, než sa otočila a nezačala robiť vitajte, tak sama povedala, že multikulturalizmus zlyhal…“

„Na Slovensku máme podľa čísel, ktoré sú prístupné, okolo 2000 moslimov.“

„Máme tu skupinu cirkví, ktoré sa stihli zmestiť do toho prvého zákona, kde niektoré z nich majú 256 členov a sú registrované.“

„Môžeme si povedať tie príklady, ktoré sa teraz stali zo zahraničia. Posledne ten terorista, kde sa ukrýval. Znova po spáchaní teroristického činu sa ukrýval v mešite.“

„Taliani, Holanďania, Nemci registráciu (cirkví a náboženských spoločností, pozn.) nemajú vôbec, majú asignačné dane…“

„Farár dostáva okolo 300-380 euro plat, takže to nie sú nejaké horibilné sumy a keď zoberiete, ten čelný predstaviteľ cirkvi, ktorý je biskup, ktorý má okolo 800 euro…“

„Z tejto dohody (Vatikánska zmluva, pozn.) vyplývajú pre Slovenskú republiku iba povinnosti, kdež to povinnosti na druhej strane nie sú žiadne. Nie je v nej klauzula, ktorá by umožňovala odstúpenie od nej.“

„… ku cirkvám sa dnes na Slovensku hlási drvivá väčšina obyvateľstva, je to niečo nad 70 %…“

„… napríklad štátne sviatky na Slovensku, aj keby ste chceli zrušiť cirkevný štátny sviatok, tak nemôžete, lebo ho máte jednoducho zabetónovaný vo Vatikánskej zmluve.“

„… na Slovensku máme takmer najväčšie percento na výchovu dieťaťa, 17 % z rozpočtu rodiny ide na výchovu detí, v čom sme na popredných miestach v Európe…“

„Nerobme zo Slovenska nejakú super extrémistickú krajinu. Veď vo všetkých veľkých štátoch sú nejaké radikálne skupiny. V Nemecku je to 15 %, v Španielsku skoro 30 %, vo Francúzsku skoro 30 %.“

Photo by: Matthew Fearnley (original by murdelta)

Prepisy diskusných relácií poskytuje NEWTON Media, spol. s r.o… O spôsobe hodnotenia na tejto stránke nájdete viac informácií na stránke Hodnotenie na Demagog.sk.


comments powered by Disqus
Michal Havran ml.

Michal Havran ml.

Slovenský syndikát novinárov

„Demagog.sk ukazuje, že politické lži sú pre politikov častokrát jediným spôsobom, ako hovoriť s voličmi. Demagóg ukázal, že politici nás považujú za príliš slabých nato, aby sme počúvali pravdu. Demagóg a jeho čitatelia dokazujú opak. Nechceme milosrdnú lož, chceme poznať pravdu."

Marián Leško

Marián Leško

autor komentárov pre týždenník Trend

„Projekt Demagog.sk som si všimol už v čase, keď ešte nebol ani projektom. Ako každý, aj ja mám rád, keď časť mojej práce za mňa vykoná niekto iný. A páči sa mi, že ju vykoná tak, ako by som ju chcel robiť aj ja sám. Keby ste neboli, chýbali by ste mi."

Gabriel Šipoš

Gabriel Šipoš

Transparency International Slovensko

„Ak chceme, aby v televíznych politických diskusiách nevyhrával najkrajšie oblečený ci najplynulejší rečník, ale najpravdovravejší, treba verejnosti aj novinárom pomôcť s faktickou kontrolou výrokov. Nik to u nás nerobí dôslednejšie ako Demagog.sk."