Pellegrini na TA3

Úrad pre reguláciu sieťových odvetví je podľa zákona č. 250/ 2012 Z.z. nezávislým a nestranným orgánom, ktorého vedenie vymenuváva resp. odvoláva prezident SR. Hlavnou úlohou úradu je implementácia regulačnej politiky, najmä v oblasti cenotvorby sieťových odvetí — t.j. určovaním pevnej a maximálnej ceny energií. Návrh regulačnej politiky zasiela úrad ministerstvu hospodárstva a ministerstvu životného prostredia, ktoré mu zašlú svoje vyjadrenie. Regulačnú politiku však má právo úrad prijať aj bez obdržania vyjadrenia ministerstiev. Síce regulačný úrad nemusí ministerstvá žiadať o súhlas ani s nimi regulačnú politiku konzultovať, podľa zákona tieto ministerstvá však "informuje". Výrok Petra Pellegriniho hodnotíme ako zavádzajúci.

Podľa Zákona o regulácií v sieťových odvetviach, zákon č. 250/ 2012 Z.z., predmetom regulácie sú "a) ceny v sieťových odvetviach a podmienky ich uplatňovania , b) podmienky vykonávania regulovaných činností." Úrad je pri výkone svojej činnosti nestranný a nezávislý. Štátne orgány, orgány územnej samosprávy a iné orgány verejnej moci nesmú zasahovať do činnosti úradu. Predsedu úradu vymenuváva a odvoláva prezident na návrh vlády. Prezident má právo predsedu úradu odvolať, ak napríklad začal podnikať v sieťových odvetviach alebo zastáva funkciu poslanca v NR SR, člena vlády alebo člena orgánu územnej samosprávy.

Predseda úradu je zároveň aj predsedom rady, ktorá podľa zákona "zabezpečuje strategické riadenie a koncepciu regulácie v sieťových odvetviach." Radu tvoria občania SR, ktorí spĺňajú podmienky v oblasti vzdelania — ekonomického, technického alebo právnického smeru a podmienky praxe v cenotvorbe a energetike. Títo členovia, na rozdiel od predsedu úradu, nie sú štátnymi zamestnancami a opäť ich členstvo je nezlúčiteľné s funkciou poslanca, člena vlády, člena orgánu územnej samosprávy či zamestnanca regulovaného odvetvia.

Regulačnou politikou sa rozumie "stratégia, ktorá upravuje vykonávanie regulácie počas určeného regulačného obdobia" (pozn. § 8 ods. 1). Regulačná politika obsahuje najmä určenie dĺžky regulačného obdobia, rozsah a spôsob vykonávania cenovej regulácie. Rada predkladá návrh regulačnej politiky Ministerstvu hospodárstva a Ministerstvu životného prostredia do 28. februára posledného kalendárneho roka regulačného obdobia. Do 15. marca toho istého roka ministerstvo hospodárstva posúdi súlad návrhu so zámermi energetickej politiky a zašle svoje vyjarenie. Rovnako daný návrh posúdi i Ministerstvo životného prostredia a súlad návrhu s jeho vodohospodárskou politikou. 

Podľa zákona  však "rada môže prijať regulačnú politiku, aj keď ministerstvo (Ministerstvo hospodárstva, pozn.) o alebo Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky nezašle svoje vyjadrenie k návrhu regulačnej politiky v určenej lehote" (pozn. § 8, ods. 3). Do 15 dní od prijatia regulačnej politiky je úrad povinný zverejniť túto politiku a jej zmeny na svojom webovom sídle. Z hľadiska pôsobnosti úradu, úrad "spolupracuje s agentúrou, Európskou komisiou, ministerstvami a ostatnými ústrednými orgánmi štátnej správy" (pozn. § 9, ods. 1).

Úrad vykonáva cenovú reguláciu buď priamym určením pevnej/ maximálnej ceny resp. určením spôsobu ich výpočtov. Maximálna a pevná cena môže byť určená aj na základe porovnávania cien v ostatných členských štátov EU v tom istom období v rovnakých regulovaných činnostiach alebo na základe porovnávania ekonomicky oprávnených nákladov na prevádzku regulovaných činností. Navyše, pri určení spôsobu vykonania cenovej regulácie "úrad určí pre koncových odberateľov elektriny priamo pripojených do prenosovej sústavy s dobou ročného využitia maxima v kalendárnom roku vyššou ako 6 800 hodín a súčasne pomernou odchýlkou subjektu zúčtovania menšou ako 0,025, individuálne sadzby taríf súvisiacich so systémovými službami a úhradou osobitných nákladov" (pozn. § 12, ods. 6).

Zatiaľ posledná veľká vlna modernizácií verejných osvetlení v slovenských mestách a obciach prebiehala od roku 2015, kedy Ministerstvo hospodárstva vyhlásilo výzvu na predkladanie žiadostí o nenávratný finančný príspevok. Podľa dokumentov, ktoré nám zaslal Úrad podpredsedy vlád SR pre investície a informatizáciu, až 435 obcí dostalo finančný príspevok na modernizáciu, rekonštrukciu alebo výmenu osvetlenia v rámci tejto výzvy. Väčšina z týchto modernizácií sa realizovala v roku 2016, a preto sú zatiaľ dostupné iba odhady úspor, nie záverečné bilancie. Oprieť sa ale môžeme o staršie prípady z rokov 2011-2013, kedy taktiež prebiehala veľká vlna modernizácií. V rámci nej bolo modernizované aj verejné osvetlenie v Senci, kde sa prechádzalo od sodíkových výbojok na LED osvetlenie. Správa z roku 2015 spoločnosti O.S.V.O. comp, ktorá projekt v Senci realizovala, porovnáva pôvodnú ročnú spotrebu 836 250 kWh a novú spotrebu 342 209 kWh, čo predstavuje úsporu 67 % z pôvodnej spotreby. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

Modernizáciou verejného osvetlenia si v posledných dvoch rokoch prešlo viacero slovenských miest a obcí, väčšina z nich financovaná z operačného programu konkurencieschopnosť a hospodársky rast Ministerstva hospodárstva. Obce, ktoré modernizáciou prešli, prechádzali zväčša od typovo rozdielnych, zastaralých svietidiel na úspornejšie LED osvetlenie. Najväčším mestom, ktoré sa do projektu zapojilo, bol Prešov, ktorý zaň dokonca získal ocenenie GPP Award 2016, cenu každoročne udeľovanú za najlepší projekt v oblasti zeleného verejného obstarávania. Prebojoval sa aj do európskeho kola súťaže, kde skončil štvrtý. Projekt v Prešove realizoval, podobne ako v Senci, O.S.V.O. comp.

V rámci projektu vymenili 1170 kusov svietidiel za nové LED svietidlá. Energetická náročnosť bola podľa tlačovej správy znížená z 83 W na 27 W, čo predstavuje opäť úsporu 67 % z pôvodnej spotreby. Ďalšími mestami, ktoré sa do výzvy zapojili boli napr. Trnava, Želiezovce, Nová Baňa, Malacky, Senica a mnohé menšie obce. 

LED žiarovky, na ktoré obce prechádzajú, sa vyznačujú omnoho menšou spotrebou ako klasické žiarovky a žiarivky, vyššou životnosťou, a sú tiež ekologickejšie. Jedinou nevýhodou je vyššia vstupná cena.

Viktor Stromček je v súčasnej dobe štátnym tajomníkom Ministerstva dopravy a výstavby SR, zároveň je splnomocnencom vlády SR pre prípravu a realizáciu strategických parkov za SMER-SD. Ako splnomocnenec dohliada na realizáciu investície Land Rover Jaguar, ktorá je jednou z najväčších investícií v oblasti automobilového priemyslu v Európe. Výrok Pellegriniho preto hodnotíme ako pravdivý. 

Stromček funkciu štátneho tajomníka na ministerstve dopravy zastáva súčasne s Petrom Ďurčekom. Stromček sa dostal do pozície tajomníka prvýkrát v roku 2013, ešte počas funkcie Jána Počiatka. Podľa organizačného poriadku (pdf) a štruktúry (pdf) ministerstva platných k 1. januáru 2017, pod kompetencie Stromčeka spadajú sekcie cestnej dopravy a pozemných komunikácií, železničnej dopravy a dráh, civilného letectva, elektronických komunikácií a poštových služieb a zároveň projektov verejno-súkromného partnerstva (PPP projekty). Ako splnomocnenec je zodpovedný za zabezpečenie prípravy a realizácie strategických parkov, taktiež vypracúvanie koncepčných materiálov. Štatút splnomocnenca pre túto oblasť schválila vláda v roku 2015.

Stromček dohliada v dôsledku štatútu splnomocnenca na výstavbu strategického parku v Nitre, ktorú má na starosti spoločnosť MH Invest, ktorá pôsobí pod Ministerstvom hospodárstva SR. Práve v tomto strategickom parku sa realizuje aj investícia Jaguar Land Rover, výstavba závodu. Tento projekt taktiež spadá do kompetencie splnomocnenca Stromčeka, o projekte pravidelne informujú aj médiá. Presný zoznam projektov, ktorých riadenie zastáva Stromček, nie je uverejnený na webovej stránke Ministerstva dopravy ani na stránkach Úradu vlády.

Investícia Land Rover Jaguar je jednou z najväčších investícií v Európe, avšak nie najväčšou vo všeobecnosti ani v oblasti automobilového priemyslu. Podobný výrok sme hodnotili od splnomocnenca Stromčeka koncom roka 2015, taktiež premiéra Roberta Fica vo februári 2016 v predvolebnej debate TA3. 

Stretnutie Petra Pellegriniho s brazílskou veľvyslankyňou Susanou Kleenbank a delegáciou brazílskych podnikateľov z regiónu Spiš sa odohralo, podľa tlačovej správy Úradu podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu, 17. januára večer. Na stretnutí sa za slovenskú stranu zúčastnil aj tajomník Ministerstva hospodárstva Vojtech Ferencz. Tlačová správa spomína len zástupcov troch spoločností. Konkrétne ide o firmy Embraco, Rudolph Usinados a CRW. O stretnutí sme vyžiadali informácie z Úradu podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu, obdržali sme nasledujúcu odpoveď: "Na stretnutí boli 4 predstavitelia brazílskych spoločností, podnikajúcich na Slovensku. Ako uvádza TSdvaja patrili do skupiny Embraco. Spoločnosti sú definované v tlačovej správe ako uvádzate." Keďže išlo o štyroch predstaviteľov a nie štyri firmy, hodnotíme výrok ako nepravdivý.

Embraco Slovakia s.r.o. je najväčšou a zároveň najstaršou zo spoločností prítomných na stretnutí. V Spišskej Novej Vsi pôsobí od roku 1997 a dnes zamestnáva vyše 2 300 ľudí, čo ho robí najväčším zamestnávateľom v regióne. Venuje sa výrobe hermetických kompresorov a čerpadiel, ktoré potom dodáva najmä automobilkám. Na začiatku roku 2016 rozšírilo svoju pôsobnosť aj do Košíc, keď otvorilo svoje podporné centrum Global Business Support. Podľa vlastných slov si tu v novembri našlo prácu už 77 osôb a toto číslo by malo stúpať. Embraco, však začiatkom decembra pritiahlo aj negatívnu pozornosť, keď sa stalo v Spišskej Novej Vsi cieľom protestov proti nízkym platom jeho zamestnancov. Zamestnancom sa nepáčilo avizované šesť percentné zvýšenie miezd, čo je podľa nich nedostačujúce.  

Firmy Rudolph Usinados a CRW sú menšie. Obe sídlia podobne ako Embraco v Spišskej Novej Vsi a podľa portálu Finstat (Rudolph Usinados, CRW) zamestnávajú pod sto zamestnancov. Prvá menovaná je výrobcom mechanických komponentov, hlavne hliníkových a kovových dielov, ktoré majú využitie najmä v automobilovom priemysle. CRW je výrobcom plastových komponentov a taktiež dodávateľom automobiliek.