Demagog.sk

Fico pre Pravdu

Iné, 20. novembra 2016.
Moderátor: —

Overili sme rozhovor premiéra Roberta Fica pre denník Pravda.



Štatistiky diskusie

8   3  
3   1  

Pravda     Nepravda     Zavádzanie     Neoveriteľné

Výroky

Dôležitý výrok

„Je však obrovský rozdiel medzi zodpovednosťou premiéra a prezidenta. Prezident je hlavou štátu a má konkrétne právomoci vyplývajúce z ústavy a je tu premiér, ktorý má na starosti celú vládu a plnú mieru zodpovednosti za všetko. Ale totálne za všetko.“

Zavádzanie

zobraziť odôvodnenie
Je pravdou, že  Ústava konkrétne vymedzuje právomoci iba v prípade prezidenta. Postavenie prezidenta v parlamentných systémoch je tiež slabé oproti iným systémom a oproti premiérovi má menej kompetencií. Prislúchajú mu však niektoré výkonné právomoci a teda sa nedá tvrdiť, že by mal premiér výlučnú zodpovednosť za všetko. Výrok hodnotíme zavádzanie.

Ústava vymedzuje právomoci iba v prípade prezidenta. Politický systém Slovenskej republiky je parlamentný, čo v rámci právomocí znamená prakticky slabšie postavenie prezidenta v porovnaní so systémom semiprezidentským alebo prezidentským. Prezident má na Slovensku skôr reprezentatívnu úlohu. Niektoré jeho kompetencie navyše vyžadujú kontrasignáciu vlády. Má však aj exekutívne kompetencie, pri ktorých nemôže vláda ani národná rada konať bez neho. Okrem menovacej právomoci, má právo veta, je veliteľom ozbrojených síl, môže za určených podmienok rozpustiť NRSR,vymenováva a odvoláva členov vlády, vypovedá vojnu na základe rozhodnutia NRSR, vyhlasuje mobilizáciu na návrh vlády, prijíma, poveruje a odvoláva vedúcich diplomatickým misií. Rolu a dôležitosť prezidenta stanovuje prvý bod článku 101 Ústavy: "Hlavou Slovenskej republiky je prezident. Prezident reprezentuje Slovenskú republiku navonok i dovnútra a svojím rozhodovaním zabezpečuje riadny chod ústavných orgánov. Prezident vykonáva svoj úrad podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie je viazaný príkazmi."

Už spomínané kompetencie stanovuje článok 102 Ústavy, podľa ktorého prezident:
"a) zastupuje Slovenskú republiku navonok, dojednáva a ratifikuje medzinárodné zmluvy (…)
d) zvoláva ustanovujúcu schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky (…)
f) podpisuje zákony,
g) vymenúva a odvoláva predsedu a ostatných členov vlády Slovenskej republiky,(…)
j) odpúšťa a zmierňuje tresty uložené súdmi v trestnom konaní a zahládza odsúdenie formou individuálnej milosti alebo amnestie,
k) je hlavným veliteľom ozbrojených síl (…)
l) vypovedáva vojnu na základe rozhodnutia národnej rady slovenskej republiky
m) môže na návrh vlády Slovenskej republiky nariadiť mobilizáciu ozbrojených síl, vyhlásiť vojnový stav alebo vyhlásiť výnimočný stav a ich skončenie (…)
n) vyhlasuje referendum,
o) môže vrátiť Národnej rade Slovenskej republiky zákon (…)
r) má právo vyžadovať si od vlády Slovenskej republiky a od jej členov informácie potrebné na plnenie svojich úloh"


Medzi kompetencie predsedu vlády patrí riadenie činnosti vlády, zvolávanie a vedenie schôdzí vlády, môže podať návrh na vymenovanie alebo odvolanie členov vlády, podpisuje zákony a nariadenie vlády, môže zastupovať prezindenta SR vo výkone niektorých právomocí pokiaľ nie je riadne ustanovený. Pri domácich a medzinárodných podujatiach určuje protokol poradie ústavných činiteľov, ktorý by sa mal rešpektovať. Toto poradie zdôrazňuje reprezentatívnu úlohu prezidenta. Na prvom mieste je prezident, za ním nasleduje predseda NRSR a až na treťom mieste sa nachádza premiér.

Fico vyčítal preceňovanie kompetencií prezidenta Kiskovi už počas predvolebnej kampane, kedy sa k tomuto konštatovaniu pripojili aj niektorí politologóvia. 

Nedávno túto tému opäť otvoril pri príležitosti postoja k migračnej kríze kedy povedal,  že „prezident Kiska nenesie zodpovednosť zabbezpečnosť Slovenskej republiky, znáša ju vláda (…)bV tom je ten rozdiel.bPán prezident nemá žiadne ústavné oprávnenia“. 

V nedávnom rozhovore pre Trend Kiska priznal, že ako prezident zažíva sklamanie zo sily kompetencií, vyjadruje sa, že kompetencie prezidenta sú podľa neho dostatočné a odmieta ich posilnenie. Premiérov častý argument o tom, že prezident nenesie reálnu zodpovednosť za riadenie krajiny budil pozornosť aj novinárov, venovali sa tomu napríklad v Denníku N.

Dôležitý výrok

„Ak niekto zlyhá, a často to boli zlyhania možno minoritné, tak som konal. To nebolo iba voči ministrom počas mojej prvej vlády, keď odišlo jedenásť ministrov, ale aj počas mojej druhej vlády.“

Nepravda

zobraziť odôvodnenie
Počas prvej Ficovej vlády sa na ministerských stoličkách vystriedalo až 13 politikov. Z toho Dušan Čaplovič bol poverený riadením len dočasne. Z postu ministra tak odišlo 12 ministrov, medzi ktorými veľká väčšina odišla alebo bola odvolaná na základe viacerých korupčných káuz. Dobrovoľne sa vzdali postu ministra Štefan Harabin, Ivan Valentovič a Ján Kubiš. Počas vlády Roberta Fica v rokoch 2012 až 2016  sa vymenilo 5 ministrov. Počas svojej prvej vlády premiér Fico odvolal, alebo požiadal aby odstúpili, 9 ministrov. V druhom období došlo k šiestim zmenám na postoch ministrov, pritom Kažimír bol len dočasne poverený viesť ministerstvo hospodárstva a Pellegrini odchádzal na post predsedu NR SR. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.

Počas prvej vlády Roberta Fica došlo ku zmenám na postoch ministrov v 13 prípadoch, dôvody personálnych zmien boli rôzne. Dušan Čaplovič zastával funkciu ministra len krátkodobo ako poverený minister, Ján Kubiš a Štefan Harabin odchádzali z funkcie z dôvodu iných kariérnych možností, Ivan Valentovič odchádzal na vlastnú žiadosť z osobných dôvodov. Odvolaných, alebo nútených podať demisiu bolo teda 9 ministrov.

Z postu ministra obrany odišiel František Kašický zo Smer-SD v januári 2008. Demisiu podal sám, lebo sa zistilo, že boli porušené zákony o verejnom obstarávaní, o rozpočtových pravidlách a aj smernica ministerstva pri  verejných obstarávaniach na odhrabávanie snehu, letné upratovanie kasární a upratovanie vnútorných priestorov. Kašický sa vyjadril takto: "Necítim subjektívnu zodpovednosť za konanie úradníkov, respektíve úradu, ktorý konal v rozpore so všeobecne platnými smernicami, nariadeniami, programami a mnou schválenými plánmi v rezorte obrany. Na druhej strane sa však nezbavím objektívnej zodpovednosti, ktorú nesiem za rezort". Kašického vystriedal štátny tajomník ministerstva Jaroslav Baška, kto bol zároveń predsedom okresnej organizácie Smeru-SD v Púchove.

Štefan Harabin odišiel dobrovoľne z postu ministra spravodlivosti v roku 2009, pretože uspel vo výberovom konaní na post predsedu Najvyššieho súdu SR. Harabin demisiu podal v júni 2009, nahradila ho Viera Petríková. Do funkcie ministerky spravodlivosti Petríkovú navrhol predseda ĽS-HZDS Vladimír Mečiar.

Ministerstvo zdravotníctva najskôr viedol Ivan Valentovič (nominant strany Smer-SD), ktorý potom z osobných dôvodov odstúpil. Stalo sa tak v júni 2008. Fico s Valentovičom bol spokojný: "Nemal som nikdy výhrady k jeho práci. Ja mu vyjadrujem plnú spokojnosť". Novým ministrom sa stal Richard Raši zo strany Smer-SD.

Z postu ministra výstavby a regionálneho rozvoje musel odstúpiť na výzvu premiéra Marián Janušek, nominant SNS. Janušek musel opustiť post kvôli zisteniam o tzv. nástenkovom tendri. Išlo o verejné obstarávanie, kedy oznam o súťaži bol umiestnený na nástenke na chodbe ministerstva len štyri dni, pritom na danú časť chodby sa mohli dostať len zamestnanci s magnetickou kartou. Januška vystriedal na poste ministra Igor Štefanov, ten pritom tiež figuroval v kauze nástenkový tender. Opozícia odvolávala aj nového ministra, nakoniec bol odvolaný premiérom v marci 2010. Vedením ministerstva bol potom poverený Ján Mikolaj, minister školstva za SNS. Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja bolo zrušené zákonom v roku 2010, kompetencie prešli na ministerstvo hospodárstva a výstavby, ministerstvo vnútra, ministerstvo pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja a na úrad vlády.  Zákonom z novembra 2010 úlohy ministerstva výstavby prebralo na seba Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky (.pdf).
 
Miroslav Lajčák nastúpil ako minister zahraničných vecí na miesto Jána Kubiša. Ten odišiel v decembri 2008 na post výkonného tajomníka Európskej hospodárskej komisie OSN v Ženeve. Kubiš aj Lajčák nastúpili do funkcie ako nestranníci nominovaní stranou SMER-SD.

Na ministerstve pôdohospodárstva sa vystriedalo niekoľko politikov zo strany ĽS-HZDS. Nútený odísť bol Miroslav Jureňa pre škandál s prevodom pozemkov na Slovenskom pozemkovom fonde. V 2007 bol Jureňa vyzvaný k tomu, aby podal demisiu, potom, ako to neurobil, jeho odvolanie navrhol sám Fico. Jureňu nahradila Zdenka Kramplová (ĽS-HZDS), ktorá však odišla v 2008 pre netransparentný tender na ministerstve a tiež mala byť údajne zodpovedná za škandál pri financovaní HZDS. Odvolanie Kramplovej navrhol Mečiar, Fico mu v tom vyhovel. Dlho nevydržal ani nástupca Kramplovej Stanislav Becík, koho tiež nominovala ĽS-HZDS. O Becíkovi mal Fico dobrú mienku: "Môj vzťah k pánovi Becíkovi je dobrý a teraz čakám. Je to dobrý minister, rozumie tomu, čo robí na ministerstve pôdohospodárstva a myslím si, že má v poľnohospodárskej obci aj dobré renomé", ale jeho odvolanie žiadalo HZDS, preto Becík podal demisiu. Do konca volebného obdobia riadil ministerstvo pôdohospodárstva už Vladimír Chovan, nominant HZDS.

Veľa politikov zo strany SNS sa vystriedalo aj na stoličke ministra životného prostredia. Ako prvý viedol ministerstvo Jaroslav Izák, ktorý bol nútený odísť pre netransparentné prideľovanie verejných peňazí. Jeho nástupca Ján Chrbet bol nútený odísť pre kauzu podhodnotenia predaja emisií schránkovej spoločnosti Interblue Group. Ďalším v poradí bol Viliam Turský, ktorý sa na poste zdržal len tri mesiace. Post mu bol odobraný pre viaceré kauzy v jeho rezorte, medzi ktorými boli popolčekový tender, prenájom pozemkov a emisie. Premiér Robert Fico odobral celý rezort strane SNS a dočasne na post ministra umiestnil Dušana Čaploviča, podpredsedu vlády. Následne riadil ministerstvo Jozef Medveď ako nestranník. 

Počas druhej vlády Roberta Fica bolo personálnych zmien menej.

Z postu ministra hospodárstva odišiel Tomáš Malatinský v júli 2014. Malatinský nemal na svedomí žiadnu kauzu, to, či odchádza na vlastnú žiadosť alebo po odporúčaní premiéra, nevyjasnil. Nestraníka Malatinského nahradil štátny tajomník Pavol Pavlis, ktorý bol po necelom roku odvolaný pre podozrenie z rodinkárstva. Ministerstvo riadil dočasne minister financií Peter Kažimír, od júna 2015 do funkcie nastúpil nestraník Vazil Hudák.

Dušan Čaplovič odstúpil z funkcie ministra školstva spolu s Tomášom Malatinským. Čaploviča nahradil Peter Pellegrini, ktorý však niekoľko mesiacov na to odišiel na miesto predsedu parlamentu po odstúpení Pavla Pašku. Na post mnisterstva školstva nastúpil nestraník Juraj Draxler.

Zmeny nastali aj na ministerstve zdravotníctva, kde bola odvolaná Zuzana Zvolenská, nominantka Smeru z dôvodu predraženého nákupu CT prístroja v nemocnici v Piešťanoch. Nahradil ju Viliam Čislák z nestranných. 



Dôležitý výrok

„Táto vláda vznikla pred deviatimi mesiacmi a táto vláda nemala žiadnu kauzu.“

Nepravda

zobraziť odôvodnenie
Nová vláda pod vedením Fica bola vymenovaná 23. marca 2016, teda pred ôsmymi mesiacmi, aj keď je pravda, že neformálne rokovanie sa začali oveľa skôr, hneď po vyhlásení výsledkov volieb. Nedá sa povedať, že nová vláda nemusela žiadne prípady médiám a spoločnosti (prípadne aj kontrolným zložkám) vysvetlovať. Je možné, že premiér definuje slovo "kauza" inak, ale to nič nemení na tom, že už aj okolo súčasnej vlády sa objavilo dosť veľa nejasných a nevyjasnených prípad, pochybení.

Krátko po zostavení vlády sa prevalila zatiaľ asi najväčšia kauza v histórii Smeru — kauza Bašternák, ktorá spája najvyšších predstaviteľov Smeru s podnikateľom Ladislavom Bašternákom. Ten je podozrivý zo zneužitia vratiek nadmerného odpočtu DPH. Malo ísť o vratky za kúpu siedmych bytov v komplexe Five star residence. Komplex a firma, korá komplex stavala, je spojená s kontroverzným podnikateľom Mariánom Kočnerom. Bašternáka mala vyšetrovať finančná správa, toto vyšetenie ale bolo účelovo zastavené. Neskôr sa našli prepojenia medzi Kaliňákom, Bašternákom a bývalým ministrom dopravy Počiatkom. Zistilo sa aj to, že Kaliňák dostal na svoj účet v Tatra banke peniaze od firmy B.A Has, ktorá je opäť spojená aj s Bašternákom. Do celej kauzy je zapletený aj premiér, keďže  prenajíma byt v komplexe Bonaparte, ktorého majiteľom je práve Bašternák. Opozícia iniciovala mimoriadne schôdze k odvolaniu Kaliňája, zvolávala aj výbory. Potom, ako začiatkom júla bola prerušená mimoriadna schôdza a bola odložená na dobu neurčitú, opozícia sa rozhodla organizovať demonštrácie každý týždeň v pondelok pred komplex Bonaparte. Neskôr sa konali protresty aj v iných mestách Slovenska.

Stalo sa toho pomerne veľa aj na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny. Poslankyňa za SaS, Natália Blahová medializovala príbeh o zneužívaní maloletých v resocializačnom zariadení Čistý deň v Galante. Prípad už bol predtým mapovaný aj televíziou Markíza, ale do vysielania sa nedostala. Zistilo sa, že prípad bol polícii nahlásený, ale nekonalo sa v tom. S Richterovým rezortom sa spája aj prípad malého Marca, ktorý bol úradníkom vyvedený z triedy proti vlastnej vôli. Chlapec niekoľko rokov vyrastal so starou mamou, no súd nakoniec rozhodol v prospech matky.

Ministra školstva Petra Plavčana zase preverovala prokuratúra z dôvodu pôžičkových fondov pre študentov a pedagógov. Prokuratúra preveruje, či pôžička fondu vo výške 5,5 milióna eur investičnej skupine Slavia Capital, v ktorej pôsobila Plavčanova manželka Viera, bola v súlade so zákonom.  Na prípad prvýkrát upozornil Miroslav Beblavý, ten kauzu znovu pripomenul pri zvolení Plavčana za ministra.

So zdravotníctvom sa spája napríklad situácia vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni, kedy sa pri kontrole auditorov tento rok v októbri zistilo, že má poisťovňa obrovské straty. pričom vedenie dostalo vysoké odmeny. Objavila sa aj nová kauza s kúpou CT prístrojov, v kauze figuruje poslanec za Smer a šéf žilinskej župy, Juraj Blanár: "Státisíce eur mohla podľa opozičného poslanca Beblavého usporiť žilinská župa na kúpe dvoch CT prístrojov. To, že by boli predražené, však odmieta šéf kraja Juraj Blanár. Podľa neho ich v roku 2011 kupovali transparentne a v elektronickej aukcii."

Reportér denníla SME zistil pochybenia v prípade Štátnej informačnej služby, adresy objektov a rôzne ďalšie dôležité informácie sú dohľadateľné na internete. Sám sa k svojim zisteniam vyjadril: "Ak takéto údaje dokáže zistiť novinár, bojím sa, čo dokáže profesionálna spravodajská operácia namierená proti SIS." Tieto informácie boli publikované  v novembri 2016, podľa SME sa témou zaoberajú od minulého roku. "Denník SME ešte v januári adresoval vtedajšiemu riaditeľovi služby Jánovi Valkovi (nominant Smeru) list, ktorý obsahoval zistené informácie vrátane presných adries nájdených nehnuteľností. (…) Denník SME sa tajnej služby opätovne pýtal, či na tomto stanovisku zotrvala aj po nástupe Antona Šafárika (nominant SNS) na post riaditeľa." Vo veci zasadol výbor na kontrolu SIS, členovia sa zhodli a tom, že je všetko v poriadku.

Hneď po voľbách sa objavili informácie aj o volebných podvodoch dvoch poslancov za Smer, o kupovaní hlasov v rómskej osade Lomnička. Malo ísť o Stanislava Kubánka a Petra Chudíka. Polícia  začala trestné stíhanie, niekoľko mesiacov vyšetrovala volebnú korupciu a stíhanie zastavila. Rómov, ktorí boli ochotní vypovedať, konfrontovali s údajným páchateľom. Svedkovia potom menili svoje výpovede, prečo ich začali vyšetrovať. Kauza volebného podvodu bola uzavretá s tým, že skutok sa nestal.

V týchto dňoch sa objavila nová kauza súvisiaca s predraženými nákupmi zdravotníckeho vybavenia v Nemocnici sv. Michala, ktorá patrí pod rezort Roberta Kaliňáka. Na kauzu, v ktorej mala byť približne polovica nakúpeného vybavenia v rámci tendra predražená, upozornila nadácia Zastavme korupciu.

Súčasnú vládu reprezentuje aj Bugár, ktorý je spájaný s kauzou pozemkov pod rýchlostnou cestou R7. Tie v roku 2006 odkúpil od príbuzného za 0,65 eur za meter štvorcový a o osem rokov neskôr ich predal štátu za 12,6 eur za meter štvorcový. Na predaji tak zarobil približne pol milióna eur.

Andrej Danko už tiež musel odpovedať na možno nepríjemné otázky novinárov (aj Igora Matoviča). Matovič kritizoval večeru, ktorá sa konala z príležitosti summitu lídrov parlamentov v Bratislave. 

Najnovšou kauzou sú pochybné praktiky na pôde ministerstva zahraničia v súvislosti s kultúrnymi akciami počas predsedníctva Slovenska, toré vraj boli pod patronátom Zuzany Ťapákovej (bývalá riaditeľka TV Markíza) zbytočne predražené. Na prípad upozornila bývalá pracovníčka na minsterstve zahraničných vecí, Zuzana Hlávková spolu s Transparency International. Tlačová konferencia premiéra a ministra zahraničných vecí sa konala opäť v atmosfére urážok voči novinárom, čo si všimli aj svetové média.

„Všetci boli proti nemu (proti Trumpovi, pozn.). Vyjadrovali sa k nemu politici z celého sveta, že to nie je dobré riešenie…“

„USA dlhodobo kritizujú svojich partnerov v NATO, že ich výdavky na obranu nie sú také, ako by očakávali, a hlavnú ťarchu nesú práve USA.“

„Určitú dynamiku výdavkov (v oblasti obrany, pozn.) sme prijali aj my. Rezort obrany bude mať na budúci rok možno o 100 až 120 miliónov eur viac ako predtým. Boli prijaté konkrétne záväzky aj v súvislosti so summitom NATO vo Varšave.“

„Prezident sa veľmi nemilo vyjadril na adresu krajín V4. (…) Prezident má úplne iný názor na migrantov. Sú témy, kde máme rôzne názory…“

„Niečo naznačil predseda parlamentu nedávno, keď povedal, že už aj vrabce čvirikajú, že si chce založiť (prezident Kiska, pozn.) vlastnú politickú stranu“

„Človek, ktorý preukázateľne podľa dokladov NBÚ mal kontakty s mafiou, je dnes považovaný dobre že nie za hrdinu.“

„Pred voľbami v januári 2016 sme hovorili o programových cieľoch, ktoré bude chcieť Smer presadzovať. Povedali sme, že chceme zvyšovať minimálnu mzdu, držíme slovo. Minimálna mzda ide hore a vytvára tlak na rast miezd vo všetkých sektoroch.“

„Povedali sme, že chceme vytvoriť 100-tisíc pracovných miest, len tento rok je to 50-tisíc nových pracovných miest a dnes máme obrovský problém s nedostatkom pracovnej sily…“

„Povedali sme (SMER pred voľbami, pozn.), že budeme riešiť problematiku regionálnych rozdielov, zaviedli sme zákon o podpore najmenej rozvinutých okresov.“

„…sadli sme si na koaličnej rade a boli predložené všetky informácie, ktoré viedli k tomu, že koaliční partneri povedali, že nevidia žiadny dôvod na odchod Roberta Kaliňáka.“

„My (vláda, pozn.) sme prijali vážne rozhodnutia v súvislosti s piešťanským cétečkom a potom sa ukázalo, že ten, kto chcel kúpiť predražené cétečko, bol nakoniec ten, kto dostal ocenenie Biela vrana, poslanec Suchánek. Vďaka tomu, že sme kričali, tak mu bola Biela vrana odňatá.“

„Ale kauza Gorila je kauza druhej Dzurindovej vlády.“

Prepisy diskusných relácií poskytuje NEWTON Media, spol. s r.o… O spôsobe hodnotenia na tejto stránke nájdete viac informácií na stránke Hodnotenie na Demagog.sk.


comments powered by Disqus
Michal Havran ml.

Michal Havran ml.

Slovenský syndikát novinárov

„Demagog.sk ukazuje, že politické lži sú pre politikov častokrát jediným spôsobom, ako hovoriť s voličmi. Demagóg ukázal, že politici nás považujú za príliš slabých nato, aby sme počúvali pravdu. Demagóg a jeho čitatelia dokazujú opak. Nechceme milosrdnú lož, chceme poznať pravdu."

Marián Leško

Marián Leško

autor komentárov pre týždenník Trend

„Projekt Demagog.sk som si všimol už v čase, keď ešte nebol ani projektom. Ako každý, aj ja mám rád, keď časť mojej práce za mňa vykoná niekto iný. A páči sa mi, že ju vykoná tak, ako by som ju chcel robiť aj ja sám. Keby ste neboli, chýbali by ste mi."

Gabriel Šipoš

Gabriel Šipoš

Transparency International Slovensko

„Ak chceme, aby v televíznych politických diskusiách nevyhrával najkrajšie oblečený ci najplynulejší rečník, ale najpravdovravejší, treba verejnosti aj novinárom pomôcť s faktickou kontrolou výrokov. Nik to u nás nerobí dôslednejšie ako Demagog.sk."