Demagog.sk

V politike s Andrejom Dankom

V politike, 13. novembra 2016.
Moderátor: Norbert Dolinský

Overili sme reláciu TA3, ktorej hosťom bol predseda parlamentu Andrej Danko, bez diskusného partnera. Venoval sa zmene rokovacieho poriadku, svojej ceste do Arménska či platom verejných činiteľov.

Štatistiky diskusie

8   3  
1   4  

Pravda     Nepravda     Zavádzanie     Neoveriteľné

Výroky

Dôležitý výrok

„Slovensko bolo jeden z prvých štátov v roku 2004, ktoré (…) uznalo genocídu Arménov“

Zavádzanie

zobraziť odôvodnenie
Slovensko uznalo genocídu Arménov uznesením Národnej rady SR 30. novembra 2004, stalo sa tak na návrh poslanca Františka Mikloška. V roku 2004 takúto deklaráciu vydal argentínsky senát v marci a dolná komora v Kanade (House of Commons) v apríli. Po uznesení slovenského parlamentu v novembri rezolúciu k arménskej genocíde vydal aj holandský parlament, v decembri 2004. Zo štyroch krajín, ktoré k uznaniu genocídy Arménov pristúpili v roku 2004, bolo Slovensko treťou v poradí. Eviduje sa 26 krajín, ktoré túto genocídu v nejakej forme uznali, prvou krajinou bol Uruguaj ešte v roku 1965. Potom postupne pribúdali krajiny, ktoré takouto formou tento vojnový zločin odsúdili: Cyprus, USA, Európsky parlament, Argentína, Rusko, Grécko, Kanada, Libanon atď. Niektoré parlamenty rezolúcie vydávajú opakovane, napríklad samotný Európsky parlament, ktorý prvýkrát vydal rezolúciu v roku 1987, potvrdil to v roku 2015. Nemecký parlament vydal uznesenie ku genocíde Arménov v roku 2005, rezolúciu vydali aj v roku 2016. Z uvedeného je jasne vidieť, že či už interpretujeme Dankov výrok tak, že sledujeme poradie Slovenska len medzi krajinami, ktoré genocídu uznali v roku 2004 (tretí zo štyroch), alebo naopak, poradie zo všetkých štátov (15. v poradí), tak Slovensko je síce jednou z mála krajín, ktoré genocídu uznali, avšak nie je medzi prvými. Výrok preto hodnotíme ako zavádzanie.

Počas prvej svetovej vojny došlo k zavraždeniu približne 1,5 milióna Arménov na území Osmanskej ríše. Došlo k systematckému prenasledovaniu, vyvraždeniu alebo k hromadným deportáciam kresťanských Arménov. Turecko genocídu Arménov neuznáva.
V Nemecku sa rezolúcia prijala v 2016 napriek ráznemu odporu tureckej strany, Nemecko si vyslúžilo od Turecka ostrú kritiku a Ankara odvolala svojho veľvyslanca z Nemecka. Vyhlásenie Nemecka pritom obsahuje aj sebakritiku a vysporiadanie s vlastnou minulosťou práve z dôvodu, že počas prvej svetovej vojny Nemecko a Osmanská ríša boli spojenci: "Germany — at the time an ally of the Ottomans — bears some guilt for doing nothing to stop the killings. (…) Many of the speeches in parliament focused on German responsibility in the 1915 killings. At the time, the German empire was a military ally of the Ottomans, and is accused of knowing about the massacres and not doing anything to prevent them. So for many Germans this resolution is about facing up to German historical guilt — something modern Germany is founded upon. " (zdroj: BBC)

Dôležitý výrok

„Náš pán prezident sa netají tým, že on má radšej osobného priateľa Erdogana…“

Nepravda

zobraziť odôvodnenie
Andrej Danko týmto výrokom reagoval na otázku moderátora, ktorá sa týkala nedávnej pracovnej cesty Danka do Arménskej republiky. Danko predtým spomínal genocídu Arménov a vzťahy Turecka s EÚ. V diskusii sa vyjadril, že táto cesta do Arménska bola pre neho dôležitá, a že chcel "nadviazať tento vzťah aj z hľadiska toho vývoja v Európskej únii k Turecku. Náš pán prezident sa netají tým, že on má radšej osobného priateľa Erdogana. Ja sa priznám tým, že tiež rád chodím do Turecka na dovolenku, ale myslím si, že mentálne a ľudsky sme veľmi rozdielni." Pri príležitosti návštevy Erdogana prezident Kiska skutočne povedal, že Slovensko a Turecko sú priatelia, avšak to vôbec neznamená nutne existenciu osobného priateľského vzťahu medzi Kiskom a Erdoganom. A už vôbec to prezident Kiska nepovedal v kontexte výberu medzi Arménskom a Tureckom v prípade genocídy Arménov, ako to ďalej Danko naznačoval. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.

Je pravdou, že prezident Kiska sa pri návšteve tureckého prezidenta Erdogana na Slovensku v marci 2015 vyjadril, že:  "Slovensko a Turecko sú nielen partneri, ale aj priatelia," a celkovo pozitívne hodnotil spoluprácu s Tureckom. Povedal dokonca, že Turecko by sa malo stať členom EÚ. Neskôr sa mu za kladné vyjadrenia ohľadom stability Turecka a jeho reform dostalo kritiky, vzhľadom na zlý stav dodržiavania ľudských práv v krajine. Na oficiálnych stránkach prezidenta Kisku sme k tejto návšteve komentár nenašli, podobne nie je k tomu stretnutiu informácia ani na facebookovej stránke prezidenta. Priateľské privítanie predstaviteľa inej krajiny pritom vôbec nenaznačuje priateľské vzťahy medzi danými predstaviteľmi krajín. Od prezidenta Kisku sme nenašli ani žiadne vyjadrenie, v ktorom by sa staval na stranu Turecka v  prípade genocídy Arménov.

Prezident Kiska vyjadril podporu tureckému vstupu do EÚ v budúcnosti, čo však nie je ojedinelé vyjadrenie, rozširovanie EÚ v prípade Turecka podporuje aj naša diplomacia, práve pri návšteve prezidenta Erdogana to spomínal aj slovenský minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák (nominant SMER-SD).

Andrej Danko a delegácia národnej rady, Béla Bugár, Martin Glváč, Andrej Hrnčiar, Dušan Tittel, Oľga Nachtmanová, Juraj Droba a Richard Vašečka sa zúčastnili oficiálnej návštevy Jerevanu v období od 2. do 4 novembra 2016.Predseda NR SR počas tejto návštevy dostal vysoké štátne ocenenie od predsedu arménskeho parlamentu.

Pre lepšiu predstavu o kontexte, v ktorom Andrej Danko tento výrok povedal, prikladáme prepis tejto časti diskusie:

DANKO: Slovensko bolo jeden z prvých štátov v roku 2004, ktoré uznalo a poprelo, teda uznalo genocídu Arménov a poprelo všetky tie hlasy, ktoré túto genocídu popierajú. Takže si myslím, že o to viac sme tam mali úspech.

DOLINSKÝ(moderátor): Bola to vaša osobná iniciatíva alebo Slovenskej národnej strany, prípadne ste išli na túto návštevu ako predseda Národnej rady?

DANKO:
Musím sa priznať tomu, že chcel som nadviazať tento vzťah aj z hľadiska toho vývoja v Európskej únii k Turecku. Náš pán prezident sa netají tým, že on má radšej osobného priateľa Ardogana. Ja sa priznám tým, že tiež rád chodím do Turecka na dovolenku, ale myslím si, že mentálne a ľudsky sme veľmi rozdielni. Myslím si, že naozaj do Európskej únie nepatrí Turecko a v každom prípade bola to moja osobná iniciatíva, aby som nadviazal na históriu a možno aj z hľadiska toho vývoja Európskej únie k Turecku poukázal na to, že naše hodnoty stoja na úplne iných princípoch. My by sme sa mali vždy postaviť k tým, ktorí pomoc potrebujú. To sú tí slabší a je nesporné, že táto trauma turecko-arménskych vzťahov by mala byť tiež už raz vyriešená a prekonaná.

Dôležitý výrok

„Najväčší plat na Slovensku má prezident Slovenskej republiky. Je to zhruba 11-12-tisíc eur a naozaj potom je predseda vlády a predseda Národnej (rady, pozn.)…rozdeľuje 5-tisíc, ale nie celý plat“

Nepravda

zobraziť odôvodnenie

Zákone o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky sa píše: „V súlade s § 29n patrí poslancovi v roku 2016 plat vo výške určenej v roku 2011. Plat poslanca v roku 2011 bol určený vo výške 1961,-  eur. (…) Prezidentovi Slovenskej republiky (ďalej len „prezident“) patrí plat vo výške 4-násobku platu poslanca mesačne." Predseda vlády má plat vo výške 1,5 násobku platu poslancov a dostáva funkčný príplatok vo výške 748,8 €. Predseda parlamentu má rovnaký plat ako poslanec, navýšený o funkčný príplatok vo výške 497,9 €. Do platov daných zákonom nezapočítavame paušálne náhrady. Danko značne nadhodnotil prezidentov plat, hoci je pravda, že prezident má najvyšší plat spomedzi ústavných činiteľov. Nebudeme hodnotiť, či je tento plat najvyšší na Slovensku. Pokiaľ však ide o prerozdeľovanie platu prezidenta, rozdeľuje plat v čistej forme, čo súhlasí s hodnotou nad 5 000 €. Výrok predsedu parlamentu teda hodnotíme ako nepravdivý.

Danko sa v prvej časti svojho výroku pravdepodobne opiera o istý úsek tohto zákona, ktorý hovorí: „Poslancovi  patrí plat vo výške trojnásobku priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky.“ Táto mzda dosiahla v roku 2015 výšku 883 €, trojnásobok tejto mzdy, čiže 2 649 € by mali dostávať poslanci NR SR a plat prezidenta by takto dosiahol výšku spomínaných 11-12 000 €. Tu sme nezobrali pritom do úvahy zmrazenie platov poslancov na úrovni z roku 2011. Vláda v novembri 2016 prijala návrh na zmrazenie platov poslancov aj v roku 2017, návrh bude prerokovaný v skrátenom legislatívnom konaní.

Zo zákona teda vyplýva, že hrubý mesačný plat poslanca je 1 961 €, hrubý plat predsedu NR SR 2 459 € (spolu s funkčným príplatkom 497,91 €). Hrubý mesačný plat ministra ako člena vlády predstavuje 2 941,5 € (1,5-násobok platu poslanca), predseda vlády dostáva funkčný príspevok 748,8 € naviac. Hrubý mesačný plat prezidenta je 7 844 € (4-násobok platu poslancov).

Podľa priznaní príjmov ústavných činiteľov a za rok 2015 je však reálne poradie, čo sa týka výšky príjmov, odlišné. Je to spôsobené možnosťou vedlajších príjmov. Po spočítaní všetkých priznaných zdrojov príjmov figuruje na prvom mieste minister vnútra Robert Kaliňák, nasleduje prezident SR Andrej Kiska a na treťom mieste je Tomáš Drucker.


Prezident SR Andrej Kiska sa ešte pred prezidentskými voľbami rozhodol, že svoj plat bude „rozdávať ľuďom v núdzi“. Svoje slová potvrdzuje každý mesiac, keď svoj čistý príjem rozdeľuje na základe návrhov neziskových organizácií medzi ľudí s ťažkým osudom, ktorým štát nedokáže pomôcť (pomohol tak napríklad združeniu Resoty alebo rodinám s ťažko chorými deťmi). Jeho mesačný plat predstavuje podľa zákona 7 844 €, čistý plat z toho je približne vo výške 5 600-5 800 €. Prezident mesačne rozdáva takého sumy na charitatívne účely.

Dôležitý výrok

„… prezident Slovenskej republiky je povinný menovať ústavných sudcov z ľudí, ktorí sú mu daní, že nemôže ich odôvodňovať… prezident Slovenskej republiky je povinný menovať ústavných sudcov zo zvolených kandidátov.“

Neoveriteľné

zobraziť odôvodnenie
To, či má prezident Kiska takúto povinnosť, nie je momentálne jednoznačné, prezident v tomto prípade požiadal o definitívne rozhodnutie, preto musíme výrok hodnotiť ako neoveriteľný.

Ústava Slovenskej republiky uvádza v článku 102 nasledovné: 
,,Prezident
s, vymenúva a odvoláva sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky, predsedu a podpredsedu Ústavného súdu Slovenskej republiky, prijíma sľub sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky a sľub generálneho prokurátora,
"
Ďalej článok 134 Ústavy uvádza: 
,,(2) Sudcov ústavného súdu vymenúva na návrh Národnej rady Slovenskej republiky na dvanásť rokov prezident Slovenskej republiky. Národná rada Slovenskej republiky navrhuje dvojnásobný počet kandidátov na sudcov, ktorých má prezident Slovenskej republiky vymenovať."

Povinnosť prezidenta vymenovať sudcov Ústavného súdu bola rozoberaná v súvislosti s kauzou Kiska vs. Ústavný súd, kedy prezident Kiska sudcov odmietol vymenovať, tí následne podali sťažnosť na Ústavnom súde, ktorý rozhodol v ich prospech (teda, že by podľa Ústavy mali byť vymenovaní) a následne prezident Kiska požiadal plénum o definitívne rozhodnutie, keďže prvotné rozhodnutie podľa neho nebolo jednoznačné. O kauze informoval aj DenníkN.

„…arménska genocída, ktorú dnes uznáva aj európsky parlament, posledne to uznal nemecký parlament…“

„…je ich 3 milióny (obyvateľov Arménska, pozn.)“

„… SNS má 7-tisíc ľudí(členov strany, pozn.)…“

„Ja mám zhruba plat 2 600 v čistom, ako predseda Národnej rady a takisto zhruba nejak tak sa hýbe predseda vlády“

„… to čo som vybavil pre živnostníkov 60% paušálnych výdavkov…“

„Veď keď obmedzíme časť diskusie na 20-30 minút, my sme jeden z troch štátov, ktorý to ešte nemal preto, aby tá diskusia bola efektívna.“

„…dnes tu máme rozhodnutie Ústavného súdu, ktoré hovorí, že on(prezident, pozn.) je povinný menovať(ústavných sudcov,pozn.).“

„… teraz prezidentská kancelária dokonca dáva návrh na disciplinárne konanie samotných sudcov…“

„…takmer druhý rok je ignorované rozhodnutie Ústavného súdu (o prezidentovej povinnosti vymenovať ústavných sudcov,pozn.)…“

„…Obyčajných ľudí a nezávislých osobností, ktorí zrazu minulý týždeň hovorili o etickom kódexe pre poslancov v samosprávach…“

„Napríklad viete dobre, že zaznel v Národnej rade ten vtip o židoch, ktorý rozčúlil aj pána profesora Traubnera, aj židovskú náboženskú obec(…)židovská náboženská obec povedala, že je tým dotknutá. Pán Traubner takisto…“

„Už niektoré opozičné veci boli schválené.“

Photo by: Wikipedia

Prepisy diskusných relácií poskytuje NEWTON Media, spol. s r.o… O spôsobe hodnotenia na tejto stránke nájdete viac informácií na stránke Hodnotenie na Demagog.sk.


comments powered by Disqus
Michal Havran ml.

Michal Havran ml.

Slovenský syndikát novinárov

„Demagog.sk ukazuje, že politické lži sú pre politikov častokrát jediným spôsobom, ako hovoriť s voličmi. Demagóg ukázal, že politici nás považujú za príliš slabých nato, aby sme počúvali pravdu. Demagóg a jeho čitatelia dokazujú opak. Nechceme milosrdnú lož, chceme poznať pravdu."

Marián Leško

Marián Leško

autor komentárov pre týždenník Trend

„Projekt Demagog.sk som si všimol už v čase, keď ešte nebol ani projektom. Ako každý, aj ja mám rád, keď časť mojej práce za mňa vykoná niekto iný. A páči sa mi, že ju vykoná tak, ako by som ju chcel robiť aj ja sám. Keby ste neboli, chýbali by ste mi."

Gabriel Šipoš

Gabriel Šipoš

Transparency International Slovensko

„Ak chceme, aby v televíznych politických diskusiách nevyhrával najkrajšie oblečený ci najplynulejší rečník, ale najpravdovravejší, treba verejnosti aj novinárom pomôcť s faktickou kontrolou výrokov. Nik to u nás nerobí dôslednejšie ako Demagog.sk."