Demagog.sk

Posledná predvolebná debata RTVS — OĽaNO, Most-Híd, SNS, #Sieť, SMER-SD

Iné, 2. marca 2016. (videozáznam relácie)
Moderátor: Martin Strižinec

V poslednej predvolebnej diskusii sa stretli na Jednotke predsedovia piatich najsilnejších strán podľa prieskumu. Jediným politikom, ktorý v našej analýze prešiel s čistým štítom, bol Radoslav Procházka. Ostatní politici zaznamenali pomerne vysoký pomer nepresných výrokov. Pozrite si našu poslednú analýzu pred voľbami a choďte voliť!
Sľuby sa majú plniť. Aj tie politické! Chcete aby sme dbali na plnenie sľubov budúcej vlády? 

Podporte náš projekt na www.hithit.com/slubysamajuplnit


Štatistiky diskusie

7   0  
0   0  
12   4  
3   0  
5   2  
0   1  
7   3  
1   3  
3   2  
0   1  

Pravda     Nepravda     Zavádzanie     Neoveriteľné

Výroky

Dôležitý výrok

„Ľudia majú tri-krát vyššie platy, a skoro tri-krát nižšia nezamestnanosť tam je (v Rakúsku, pozn.)“

Nepravda

zobraziť odôvodnenie
Matovič hovorí pravdu čo sa týka platov, no značne sa mýli v nezamestnanosti, ktorá nie je trikrát nižšia.Výrok hodnotíme ako nepravdivý. 

Priemerná úroveň nezamestnanosti na Slovensku bola v roku 2015 podľa dát Eurostatu 11,5 %. V Rakúsku to bolo 5,6 %, čo predstavuje zhruba polovicu z úrovne Slovenskej nezamestnanosti a nie tretinu. Analýzy OECD potvrdzujú podobné hodnoty — Rakúsko (5,8 %), Slovensko (10,6 %). 

Čo sa týka priemerných platov, ktoré má pravdepodobne Matovič na mysli, v Rakúsku je priemerný ročný plat podľa OECD 39 988 eur, na Slovensku to je 12 220 eur. Rakúsko má skutočne viac ako trikrát vyššie platy. Rakúsko nemá v databázach Eurostat ani OECD hodnotu minimálnej mzdy, keďže ju na národnej úrovni nemá určenú. 

Dôležitý výrok

„Boli sme jedna z prvých strán ktorá ho sprevádzkovala (transparentný účet, pozn.)“

Pravda

zobraziť odôvodnenie
Strana SNS bola skutočne medzi prvými stranami, ktoré si založili transparentný účet. To, ako ho používajú, nehodnotíme. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.

Podobný výrok sme už overovali 10. januára z relácie V politike. Vtedy sa Danko vyjadril, že mali (v SNS) transparentný účet ako prví. Toto tvrdenie bolo vyvrátené. Danko si tentokrát dal pozor a vyjadril sa, že boli jednou z prvých strán, ktoré si založili transparentný účet. Toto tvrdenie hodnotíme ako pravdivé — prvou stranou s transparentným účtom bola strana Most-Híd, prvá ich transakcia prebehla v júni 2015. SNS spolu s niekoľkými stranami mala prvú transakciu v auguste, ostatné strany ich nasledovali ešte neskôr. Z parlamentných strán to v auguste stihli SaS a KDH a Daniel Lipšic so svojou stranou NOVA. Transparentné účty si môžete prezrieť tu.

Dôležitý výrok

„Máme daňové zaťaženie o 5 percentuálnych bodov vyššie ako v Poľsku (…)“

Pravda

zobraziť odôvodnenie
Rovnaký výrok Radoslava Procházku sme overovali už aj v minulej relácii. Jeho analýzu si môžete prečítať tu. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

Posledné dostupné štatistiky OECD pochádzajú z roku 2012. Podľa tých bolo daňové zaťaženie v Poľsku na úrovni 32,1 %, kdežto na Slovensku sa daňové zaťaženie udržiava okolo 36,6 %. Tento rozdiel teda predstavuje približne 4,5 percentuálneho bodu.

Dôležitý výrok

„Slovensko ma jeden z najnižších dlhov v rámci krajín Eurozóny…52 %“

Pravda

zobraziť odôvodnenie
Podľa posledných údajov Eurostatu (.pdf) sa k tretiemu kvartálu minulého roku najnižším dlhom vrámci eurozóny mohli pochváliť v Estónsku (9,8 %). Nasleduje Luxembursko (21,3 %), tretie Lotyšsko (36.4 %) a Litva (38.1 %). Slovenský dlh vtedy dosahoval podľa eurostatu 53,5 % HDP, podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť bol ešte nižší na 52,6 %. Slovensko sa vrámci devätnástich krajín eurozóny umiestnilo ako piate a preto tento výrok hodnotíme ako pravdivý.



Ku koncu roka 2015 predstavoval verejný dlh Slovenska podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť 52.6 % hrubého domáceho produktu. Verejný dlh klesá od roku 2013, kedy podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť siahal historicky najvyššie, na úroveň 54.6 % HDP. Vláde sa nepodarilo dosiahnuť ani len úrovne z roku 2012 (v roku 2011 to bolo 43.5 % HDP), kedy dlh predstavoval 52.1 %.

Dôležitý výrok

„Ja uvediem jednu naj investíciu na posledné roky v EÚ a to je Jaguar LandRover.“

Nepravda

zobraziť odôvodnenie
Automobilka Jaguar Land Rover podpísala investičnú zmluvu so Slovenskou republikou v prvej polovici decembra. Štát podporí projekt vo forme dotácií sumou 130 miliónov eur, Jaguar Land Rover invsetuje 1,4 miliardy eur. V Európe však v poslednej dobe boli aj väčší investori- napríklad investície čínskych spoločností vo Švajčiarsku či Veľkej Británii dosahujú vyšší finančný objem. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. 

Príkladom väčšej investície by mohol byť britský projekt Batterhouse Power Station (2012), ktorý by mal stáť 8 miliárd libier, teda asi 10.1 miliadry eur (JLR pre porovnanie 1.4 miliárd eur), ktorý má postaviť malajzijské konzorcium. Píše sa o tom aj v tomto článku. 

Investíciou väčšou ako je investícia Jaguar na Slovensku je napríklad čínska investícia (v hodnote 18 miliárd, z čoho čínska spoločnosť zaplatí 6 miliárd) do stavby jadrovej elektrárne vo Veľkej Británii, dohodnutá v roku 2015: 
"EDF Energy has reached an agreement with China General Nuclear Power Corporation (CGN) for a nuclear power plant at Hinkley Point, Somerset. It was confirmed at a news conference by Prime Minister David Cameron and Chinese President Xi Jinping. The mainly state-owned EDF said the final cost would be £18bn. State-owned CGN will pay £6bn for one third of it." Ďalšie čínske investície aj v Európe je možné nájsť tu.

Ďalšia veľká čínska investícia bola dohodnutá pre Švajčiarsko a je zameraná na zlepšenie tamojšej potravinovej produkcie. Investorom je čínska štátna spoločnosť ChemChina, ktorá vynaloží 43 miliárd dolárov. "China made its boldest overseas takeover move when state-owned ChemChina agreed a $43 billion bid for Swiss seeds and pesticides group Syngenta on Wednesday, aiming to improve domestic food production. The largest ever foreign purchase by a Chinese firm, announced by both companies, will accelerate a shake-up in global agrochemicals and marks a setback for U.S. firm Monsanto, which failed to buy Syngenta last year."

Dôležitý výrok

„Tibor Hlavatý, ktorý kandiduje s nami, vyhral súťaž, ktorú organizovala Unipharma, vyhodnotil, že máme najlepší zdravotnícky program.“

Pravda

zobraziť odôvodnenie
Podobný výrok sme overovali 26. februára 2016. Na konferencii s názvom Stratégia rozvoja slovenského zdravotníctva 2016-2020 spomedzi všetkých tieňových ministrov získal zo strany poroty zostavenej zo zdravotníckych odborníkov z celého Slovenska najviac hlasov Tibor Hlavatý z koalície OĽaNO — NOVA. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

Matovič mal na mysli konferenciu s názvom Stratégia rozvoja slovenského zdravotníctva 2016 -2020, ktorú organizovali Hospodárske noviny spolu s Asociáciou súkromných lekárov a Unipharmou, ktorá sa konala dňa 9.11.2015 v bratislavskom hoteli Holiday Inn.

Konferencie sa zúčastnili tzv. "tieňoví ministri zdravotníctva" za štyri politické strany a hnutia a jednu koalíciu, ktorí predstavovali plány, vízie a riešenia problémov v slovenskom zdravotníckom systéme. Na konferencii sa prezentovali Tibor Hlavatý (koalícia OĽaNO – NOVA) , Marián Faktor (KDH), Irén Sárközy (Most-Híd), Pavol Martanovič (Sieť) a Štefan Zelník (SNS).

Spomedzi všetkých tieňových ministrov získal zo strany poroty zostavenej zo zdravotníckych odborníkov z celého Slovenska najviac hlasov Tibor Hlavatý z koalície OĽaNO — NOVA.

Hlavatý predostrel program, ktorého hlavné body sa zameriavali na investície do modernizácie nemocníc, zlepšenie starostlivosti v zdravotníckych zariadeniach či zavedenie systému E-Health.

Dôležitý výrok

„Slovensko má tak kvalitný rozpočet, že bol zaradený do jedného s Nemeckým, Holandským (…)“

Pravda

zobraziť odôvodnenie
Podobný výrok sme overovali v novembri 2015. Európska komisia zaradila Slovensko vo svojej správe o hodnotení rozpočtov členských štátov eurozóny medzi 5 štátov, ktorých rozpočty sú v súlade s Paktom stability a rastu. Ďalšími takýmito krajinami sú skutočne Nemecko, Holandsko, okrem nich sú to Luxembursko a Estónsko. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.

Správa Európskej komisie hovorí, že Slovensko patrí medzi 5 krajín, ktorých rozpočet je v súlade s ustanoveniami Paktu stability a rastu (napr. deficit pod 3%). Ďalšími krajinami z tejto pätice sú Nemecko, Holandsko, Luxembursko a Estónsko.

"…for five countries (Estonia, Germany, Luxembourg, the Netherlands and Slovakia), the budget plans are found to be compliant with the requirements under the SGP."

Komentár Európskej komisie síce chváli Slovensko za tieto skutočnosti, no zmieňuje aj istú kritiku v súvislosti s malým pokrokom v otázke odporúčaní Rady (Európsky Semester 2015), ktoré sa týkajú fiškálnej politiky.

Inak však EK odporúča prijať tento návrh rozpočtu.
"After taking into account the additional information provided by the Slovak authorities, the Commission is of the opinion that the Draft Budgetary Plan of Slovakia, which is currently under the preventive arm, is compliant with the provisions of the Stability and Growth Pact. The Commission invites the authorities to implement the 2016 budget rigorously.
The Commission is also of the opinion that Slovakia has made limited progress with regard to the country-specific recommendations issued by the Council in the context of the 2015 European Semester relating to fiscal governance and thus invites the authorities to accelerate progress.
"

Dôležitý výrok

„Minister Čaplovič sľubil, že platy budú 1,2 násobok priemrnej mzdy a nesplnil.“

Pravda

zobraziť odôvodnenie
Rovnaký výrok sme overovali V politike 14. februára 2016. Je pravdou, že počas ministrovania Dušana Čaploviča bol prijatý v Správe o stave školstva v roku 2013 záväzok, v ktorom Ministerstvo sľubovalo do roku 2016 učiteľom plat v hodnote 1,2 násobku priemerného platu v národnom hospodárstve, čo podľa vtedajších prepočtov vychádzalo na približne 1090 eur. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR predložilo na základe uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky č. 374 z 13. decembra 2012 Správu o stave školstva na Slovensku na verejnú diskusiu. Verejné pripomienkovanie sa skončilo 30. júna 2013. Na jeho základe MŠVVaŠ SR pripravilo modifikovanú verziu materiálu, ktorú predložilo na medzirezortné pripomienkovanie 23. septembra 2013 ako Správu o stave školstva na Slovensku a o systémových krokoch na podporu jeho ďalšieho rozvoja.

V Správe sa píše (.pdf, s.32), "že priemerný plat pedagogických a odborných zamestnancov dosiahne do roku 2016 hodnotu 1,2 násobku priemerného platu v národnom hospodárstve". Podľa vtedajších odhadov vývoja priemernej mzdy v národnom hospodárstve v rokoch 2013 — 2016 zverejnených v materiáloch k návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2014 — 2016 ministerstvom financií sa v roku 2016 očakával priemerná mzda v národnom hospodárstve na úrovni 910 €. To znamená, že priemerná mzda pedagogického zamestnanca mala v roku 2016 dosiahnuť hodnotu približne 1090 € (Pluska).

Dôležitý výrok

„Gabčíkovo elektráreň je naspäť v rukách štátu, dostali sme matku SPP naspäť do rúk štátu, zastavili sme privatizáciu bratislavského letiska, Transpetrol je komplet celý v rukách štátu. Zabezpečili sme opčné právo v prípade Slovenských elektrární.“

Pravda

zobraziť odôvodnenie
Robert Fico hovorí správne o vypovedaní zmluvy o prenájme Gabčíkova, opätovnom nadobudnutí 100 % vlastníctva v SPP a Transpetrole, zastavení plánovanej privatizácie bratislavského letiska i predkupnom práve štátu v Slovenských elektrárňach. Tento výrok tak hodnotíme ako pravdivý.

V roku 2006 došlo k odpredaju 66 percentného podielu v spoločnosti Slovenské elektrárne talianskej spoločnosti Enel. S podielom v Slovenských elektrárňach Enel získal do dlhodobého prenájmu aj elektráreň Gabčíkovo. Na konci roku 2014 vláda rozhodla o zrušení prenájmu Gabčíkova. Vodné dielo Gabčíkovo však bolo vždy v štátnom vlastníctve.

V júni 2014 sa po dvanástich rokoch od privatizácie dostala spoločnosť SPP opäť do štátneho vlastníctva. Zvyšný 49 % podiel spoločnosti dostal štát za prebratie asi 60 miliónového dlhu.

Vláda Mikuláša Dzurindu plánovala privatizáciu bratislavského letiska, ktoré však vláda Roberta Fica zastavila a letisko sa rozhodla rozvíjať vo vlastnej réžii.

Slovenská republika 26. marca 2009 odkúpila 49% balík akcií Transpetrolu od ruského koncernu Jukos a tak sa spoločnosť dostala späť do úplného vlastníctva štátu. Jukos získal akcie za vlády M. Dzurindu v roku 2002.

Vláda v decembri 2015 získala opciu na 17 % akcií v elektrárňach a zároveň aj predkupné právo na všetky akcie podniku.  

Dôležitý výrok

„Keď sme preberali vládu bola vysoká nezamestnanosť na úrovni 14 percent“

Pravda

zobraziť odôvodnenie
V čase nástupu 2. vlády Roberta Fica bola nezamestnanosť na úrovni 13,8 %. Aktuálne číslo za január 2016 je na úrvoni 10,3 %. Ide o približne také hodnoty ako uvádza Fico. Výrok hodnotíme ako pravdivý.


 

 

Dôležitý výrok

„V rokoch 2010-2012 vládou Ivety Radičovej v kolektívnom vyjednávaní nezvýšila plat ani o jeden cent (v školstve, pozn.). Nič dve veľké nuly boli vyrokované.“

Zavádzanie

zobraziť odôvodnenie
Kolektívne vyjednávanie uskutočnené v roku 2010 a týkajúce sa roka 2011 skutočne skončilo bez vyjednania zvýšenia platov, no pri nasledujúcom vyjednávaní (pre rok 2012) už nedošlo úplne k vyjednaniu nulového zvýšenia, len bolo vyjednávanie o platových tarifách presunuté do ďalšieho roka a teda pod zodpovednosť novej vlády, ktorá mala vzísť z volieb. Navyše, vláda I. Radičovej nakoniec rozhodla o zvýšení platov v tomto roku, došlo k tomu aj napriek tomu, že to nebolo výsledkom kolektívneho vyjednávania. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci. 

Podobný výrok sme overovali 24. januára 2016. 

Kolektívne vyjednávanie o valorizácii platov pre zamestnancov vykonávajúcich prácu vo verejnom záujme ako aj štátnych zamestnancov na rok 2011 (teda uskutočnené v roku 2010 za vlády Radičovej) nebolo úspešné. Zástupcovia odborov požadovali zvýšenie platov o 5 %. Vtedajší minister práce, sociálnych vecí a rodiny — Jozef Mihál povedal, že nie je možné platy zamestnancov zvýšiť, pretože na prvom mieste je konsolidácia verejných financií.

Stránka Ministerstva školstva informovala koncom roka 2011 nasledovne:
"Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR zverejnilo na svojej internetovej stránke nové stupnice platových taríf pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov a zvýšenie platových taríf v závislosti od dĺžky započítanej praxe účinné od 1. januára 2012. Urobilo tak v nadväznosti na účinnosť novely zákona č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch, ktorú poslanci NR SR schválili 21. októbra 2011. Prináša zvýšenie platov pedagógov v priemere o 5,7 %, čo reálne znamená, v závislosti od platovej tarify a triedy, nárast približne o 9 až 60 eur mesačne." Toto navýšenie bolo teda uskutočnené vládou I. Radičovej.

Je pravdou, že kolektívne vyjednávanie za vlády I. Radičovej o platoch na rok 2012 nebolo úspešne ukončené a bolo presunuté na obdobie už novej vlády, informuje stránka Slovenského odborového zväzu verejnej správy a kultúry.

Dôležitý výrok

„Dobre zarábajúci živnostník zaplatí vyššiu sadzbu dane ako tá najväčšia korporácia.“

Pravda

zobraziť odôvodnenie
Podobný výrok použil v predvolebnej debate aj Igor Matovič. Daň z príjmu právnických osôb v súčasnosti dosahuje 22 % (.pdf). Naproti tomu ak príjem fyzickej osoby, živnostníka či zamestnanca, presiahne 176,8-násobok platného životného minima, daň z tejto časti príjmu predstavuje 25 % (.pdf). To znamená, že korporácia (právnická osoba) na daniach zaplatí menšiu sadzbu ako fyzická osoba (živnostník). Výrok hodnotíme ako pravdivý. 

Dôležitý výrok

„Počas mojej vlády sme učiteľom zvýšili platy najviac vo verejne správe a to o 22 %.“

Pravda

zobraziť odôvodnenie
Najväčšie zvýšenie priemernej mzdy zo zamestnancov verejnej správy bolo medzi rokmi 2012-2016 v kategórii učiteľov- pedagogických zamestnancov regionálneho školstva. Podľa údajov v Rozpočte verejnej správy by sa však v tomto prípade malo jednať až o 24,1% zvýšenie, no aj tak sa tento údaj približuej Ficovmu údaju, rozdiel môže byť spôsobený tým, že Fico mohol hovoriť o priemernom zvýšení u viacerých kategórií pedagogických zamestnancov. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

Podobný výrok sme overovali u premiéra Fica už v decembri 2015.

Nasledujúca tabuľka ukazuje výšku priemernej mesačnej mzdy zamestnancov jednotlivých odvetví štátnej správy a tiež pedagogických zamestnancov v regionálnom školstve v rokoch 2012 a 2016 a percentuálnu zmenu výšky týchto priemerných platov medzi rokom 2012 a 2016. Tabuľka jasne ukazuje, že najväčšia percentuálna zmena v prípade priemernej mesačnej mzdy bola v platoch pedagogických zamestnancov regionálneho školstva.



Dôležitý výrok

„Dokonca aj Transparency International, nie my, povedal, že Slovensko stúpa na rebríčku, pokiaľ ide o boj proti korupcii.“

Zavádzanie

zobraziť odôvodnenie
Na základe výsledkov Transparency International ohľadne Indexu vnímanej korupcie (CPI) sa Slovensko za posledné roky posunulo o niekoľko bodov nahor. CPI Slovenska, ktoré bolo za rok 2015 na 51/100, je doposiaľ najvyššie za posledných 10 rokov. Fico však tvrdí, že hodnotenie Slovenska sa zlepšilo, pokiaľ ide o boj proti korupcii (nie vnímanie), a ten napríklad GRECO hodnotil naopak negatívne. Boju proti korupcii sa Transparency International Slovensko taktiež venovalo v osobitnom článku, kde kritizuje nedostatočné opatrenia v boji proti korupcii.Výrok hodnotíme ako zavádzajúci.

Corruption Perception Index (CPI), alebo Index vnímanej korupcie "sa vzťahuje na vnímanie stupňa korupcie práve podnikateľmi a analytikmi danej krajiny, pričom je hodnotený na škále od sto (vysoko čistý) do nula (vysoko korupčný)."



Vyššie uvedené dáta naznačujú, že od roku 2011 má CPI výhradne stúpajúcu tendenciu. Od úrovne v roku 2008 sa však odlišuje iba o jeden bod.

Podobný výrok týkajúci sa korupcie, avšak v súvislosti s hodnotením Skupinou štátov proti korupcii pri Rade Európy (GRECO), Demagog.SK overoval už v máji 2015 v súvislosti s odpočtom 2. vlády R. Fica, ktorý pri príležitosti troch rokov uverejnil Úrad vlády SR. 

Z poslednej správy GRECO z roku 2015 vyplýva, že "Slovenská republika uspokojivo realizovala alebo riešila uspokojivým spôsobom iba jedno zo šestnástich navrhovaných riešení zahrnutých v Štvrtom kole hodnotiacej správy (Fourth Round Evaluation Report). Zo zvyšných návrhov bolo desať realizovaných čiastočne a 5 návrhov nebolo realizovaných vôbec." (.pdf, s. 12). Ku konkrétnemu zlepšeniu či zhoršeniu v oblasti korupcie na Slovensku sa daná správa nevyjadrila.

Analytický článok TI Slovensko poradie za rok 2015 mierne upravil a spätne aplikoval aj na rok 2014, nejedná sa však o oficiálny rebríček a celkovo Slovensko má stúpajúce tendenciu aj pri upravenej metodológii. Rozhodnutie TIS bolo odôvodnené nasledovne:

"Oproti roku 2014 vypadlo z indexu 8 krajín, väčšina z nich z prvej päťdesiatky. Ide o malé karibské štáty ako Bahamy, Barbados či Dominica, ktoré v novom indexe nefigurujú kvôli nespoľahlivosti zdrojov dát pre prieskum. Tým pádom sme minuloročné poradie prepočítali na rovnakú bázu nanovo."


Dôležitý výrok

„Dnes tam bol aj Tusk (na Macedónskej hranici, pozn.) a je neviem o tom ,že by boli nejaké voľby v Poľsku.“

Zavádzanie

zobraziť odôvodnenie
Predseda Európskej rady Donald Tusk dnes naozaj Macedósko navštívil s agendou Európskej imigračnej politiky.Podľa dostupných informácií však počas návštevy krajiny nebol priamo na hranici, tak ako Fico. V najbližšom čase sa žiadne voľby v Poľsku nekonajú, Donald Tusk však v súčastnosti v Poľsku nezastáva žiadnu štátnickú pozíciu a návštevu Macedónska mal ako predseda Európskej rady už dlhšie na programe. Výrok Roberta Fica hodnotíme ako zavádzajúci. 

Dôležitý výrok

„Je niekoľko ministrov stíhaných, teraz bol odsúdený primátor na päť rokov za trestný čin spojený s nejakými podvodmi.“

Pravda

zobraziť odôvodnenie
Exministri Marián Janušek a Igor Štefanov sú trestne stíhaní v súvislosti s kauzou nástenkového tendra. Bývalý prešovský primátor Benč bol odsúsedený na trest odňatia slobody. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

Médiá 2. marca 2016 informovali o bývalom prešovskom primátorovi Milanovi Benčovi, ktorý bol Najvyšším súdom SR odsúdený na päťročný trest odňatia slobody za “subvenčný podvod v kauze prešovského priemyselného parku.” Viacerí bývalí ministri z prvej vlády Roberta Fica za SNS sú podľa mediálne známych informácií trestne stíhaní, najmä v súvislosti s kauzou nástenkového tendra. Menovite ide o Mariána Janušeka, exministra výstavby a regionálneho rozvoja, a jeho nástupcu Igora Štefanova.

Podľa tlačovej správy o prípade Milana Benča, “(Špecializovaný trestný súd) odsúdil a uznal vinným Benča už dva razy, a to vo februári 2013 a v novembri 2014. V oboch prípadoch ho odsúdil na päť rokov. Prvý rozsudok NS SR zrušil a opäť prípad musel riešiť ŠTS SR. Benč bol okrem subvenčného podvodu obžalovaný aj z trestného činu poškodzovania finančných záujmov európskych spoločenstiev.”

Vývoj kauzy nástenkového tendra prehľadne spracovala Nadácia Zastavme korupciu, ktorá sa tiež zmieňuje o vysokých trestoch hroziacich pre týchto dvoch exministrov. Ako však zmieňujú viacerí experti a komentátori dlhoročne sa venujúci korupcii, existuje viacero ďalších veľkých káuz (napr. mýtny tender, emisie), v ktorých trestné stíhanie najvyšších predstaviteľov zodpovedných za príslušný rezort neprebehlo alebo bolo zastavené.

Dôležitý výrok

„Na Slovensku presne za obdobie vlády Roberta Fica, to hovorí Eurostat, klesla najmenej (nezamestnanosť, pozn.). Zo všetkých okolitých krajín.“

Nepravda

zobraziť odôvodnenie
Nie je pravdou, že by nezamestnanosť na Slovensku klesala najmenej v rámci okolitých krajín (V4 a Rakúska). Ak by sme brali mesačné či štvrťročné údaje údaje a percentuálny rozdiel, platí, že vo V4 klesala na Slovensku nezamestnanosť najmenej, no v Rakúsku naopak nezamestnanosť rástla. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.

Ak by sme sa pozreli na štvrťročné čísla zistíme, že na Slovensku klesla nezamestnanosť z 13,7 na 10,8, čo je pokles o 2,9 p.b. respektíve 21 %. Podobne ak sa pozrieme na Českú republiku za rovnaké obdobie, pokles nezamestnanosti bol na úrovni 2,3 p.b. resp. 34 %.V prípade Maďarska hovoríme o poklese 5 p.b. 44 %.  V Rakúsku dokoca nezamestnanosť narástla o 1,1 p.b.

 
Pri výbere údajov (Eurostat) sme vybrali ako počiatočný mesiac apríl 2012, v ktorom sa vlády ujal Robert Fico a december 2015, posledný mesiac, kedy dostupné údaje pre všetkých päť krajín (V4 a Rakúsko). Na Matovičov výrok sa môžeme pozrieť z dvoch uhlov. Ak by hodnotení berieme pokles v percetnuálnych bodoch nie je pravodu, že by v ostatných krajinách klesala nezamestnanosť viac, menej to bolo v Českej republike, Rakúsku, a Poľsku.

Matovič však má na mysli pokles v %. Ak uvažujeme takto, nezamestnanosť v Maďarsku klesla o 46 percent, v Česku o 34 percent, v Poľsku o 29 percent, na Slovensku o 23 percent, no v Rakúsku dokonca nezamestnanosť narástla o 28 percent.




Dôležitý výrok

„Slováci a Slovenky sa dožívajú najmenej rokov v zdraví v krajinách Európskej komisie (EÚ, pozn.). (…) Rumunsko dáva trikrát menej na zdravotníctvo pre človeka a ľudia sa tam dožívaju o 5 rokov v lepšom zdraví“

Pravda

zobraziť odôvodnenie
Matovič myslel krajiny Európskej únie a nie Komisie. Pravdepodobne spomína Hodnotiacu správu (.pdf), ktorú pravidelne vydáva Európska komisia o jednotlivých krajinách Únie, v ktorej sú zhodnotené jednotlivé aspekty krajiny a ďalšie odporúčania. Tá skutočne potvrdzuje hodnoty, ktoré Matovič uvádza. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

Podla tejto správy (2016) si Slováci užijú v dobrom zdraví len približne 53 rokov života (najnižšia hodnota u žien v Europskej únii a jedna z najnižších u mužov). Pri Rumunsku je to približne hodnota 58 rokov, čo je skutočne o 5 rokov viac. Z rovnakej správy vyplýva, že výdavky na zdravotníctvo predstavujú na Slovensku približne 1200 eur ročne na hlavu, u Rumunska je to približne 400 eur na hlavu čo predstavuje tretinu.

Dôležitý výrok

„Smer cez svojho poslanca zmenil zákon, aby Penta mohla bez akéhokoľvek zdanenia vytiahnuť 450 miliónov eur zo zdravotníctva a poslať si to na Cyprus do schránkovej firmy.“

Nepravda

zobraziť odôvodnenie

Podobný výrok overoval Demagog.sk už 26. februára 2016, kde ho povedal Igor Matovič v SRo. Zdravotná poisťovňa Dôvera vytvorila pri zlúčení s poisťovňou Apollo v roku 2009 účtovnými operáciami vankúš vo výške 413 mil. eur, ktoré vedú v účtovníctve ako záväzok voči akcionárom. Túto sumu si majitelia Dôvery (finančná skupina Penta a cyperská firma Prefto Holding Limited) môžu vyplatiť bez zdanenia, na základe zákona z roku 2005. Denník SME uvádza, že štát zatiaľ nevytvoril opatrenie, na základe ktorého by poisťovňa dane musela zaplatiť. Polovička tejto sumy putovala na Cyprus firme Prefto. Vyplatenie tohto zisku financovala Dôvera 123 miliónmi z poistného a 267 miliónmi z bankového úveru. Na Cyprus teda smerovalo len niečo vyše 200 miliónov. Smer navyše nezmenil zákon, ktorý by to umožnil — tento zákon bol schválený ešte za Dzurindovej vlády. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.


Zdravotná poisťovňa Dôvera v roku 2009 pri zlúčení s konkurenčnou poisťovňou Apollo použila účtovnú operáciu, pri ktorej pred predajom bol znalecký posudok o 470 miliónov nižší ako bola znalcom ocenená hodnota poisťovne po predaji z dôvodu ohodnotenia poistného kmeňa. Z tejto sumy spojená poisťovňa Dôvera zobrala 413 miliónov a v účtovníctve ich začala viesť ako záväzok voči akcionárom.


Z týchto 413 miliónov majitelia Dôvery neplatia dane, dovoľuje im to vtedy platný zákon. Ustanovenie § 61, (5) g), na základe ktorého mohla vtedy Dôvera previesť bezodplatne najcennejšie aktívum poisťovne, teda poistný kmeň, bolo schválené v roku 2005 za vlády Mikuláša Dzurindu.


Zo zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov platný účinný od 1.9.2005 do 31. 1. 2005.


„§ 61 Prevod poistného kmeňa

(5) V návrhu postupu podľa odsekov 3 a 4 zdravotná poisťovňa

g) uvedie výšku odplaty za prevod poistného kmeňa alebo určenie, že prevod poistného kmeňa je bezodplatný.”


Štát dosiaľ nevytvoril opatrenie, na základe ktorého by poisťovňa dane musela zaplatiť.


Sme.sk:

„Štát o tejto rezerve Dôvery vedel. Finančnú operáciu odobrili spätne aj daniari extra daňovou kontrolou. Tá vo februári tohto roka skončila výrokom, že všetko bolo legálne.

Štát zatiaľ nevytvoril opatrenie, na základe ktorého by poisťovňa dane musela zaplatiť.

Ministerstvo zdravotníctva neodpovedalo, prečo také opatrenie vláda nepripravila. Odkázalo na ministerstvo financií.”


Tieto peniaze si finančná skupina Penta a cyperská firma Prefto Holding Limited, ktorí sú majiteľmi pojisťovne Dôvera, postupne vyplácajú, keďže v roku 2014 bol záväzok voči akcionárom už len 35 miliónov eur. Takmer 200 miliónov tak odišlo na Cyprus firme Prefto. Na vyplatenie týchto peňazí išlo v rokoch 2009 až 2013 podľa Inštitútu finančnej politiky 123 miliónov z poistného, teda povinných odvodov a 267 miliónov išlo z čerpania bankového úveru a zadĺženia poisťovne.




Z denníka N:


„Urobili to tak, že pred spojením bol znalecký posudok o 470 miliónov eur nižší ako suma, ktorou spojenú poisťovňu ocenil znalec po spojení. Nešlo o to, že by spojená poisťovňa mala o toľko viac hotovosti či majetku, hodnota narástla na papieri. Z tejto sumy spojená poisťovňa Dôvera zobrala niečo vyše 400 miliónov a v účtovníctve to začali viesť ako záväzok voči akcionárom. Z tejto sumy majitelia Dôvery neplatia dane, dovoľuje im to zákon."


Dôležitý výrok

„Tento projekt je spustený (DRG, pozn.), pilotný projekt.“

Pravda

zobraziť odôvodnenie

Prvé snahy o zavedenie systému DRG sa na Slovensku objavili už v roku 1995 a v roku 2011 bolo vtedajším ministrom zdravotníctva Uhliarikom podpísané Memorandum o spolupráci pri zabezpečení a zavedení klasifikačného systému (DRG) na Slovensku. Ako uviedol Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) od začiatku roka 2016 začala ostrá prevádzka s neutrálnym financovaním počas jedného roka. V praxi však naďalej ide o skúšobnú prevádzku a všetky platby nemocniciam sa naďalej uskutočňujú podľa starého systému. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

Dôležitý výrok

„Tuto je zvýšenie dlhu za 6 rokov vlády Roberta Fica, lebo zrátavam obe vlády, O 127 % zvýšil dlh SR. Maďarsko za posledných 6 rokov len o 2,6 %.“

Neoveriteľné

zobraziť odôvodnenie

Údaje Eurostatu potvrdzujú, že slovenský dlh počas šiestich rokoch vlády Roberta Fica, ku ktorým má Eurostat údaje (2006-2010 a 2012-2014), narástol podstatne viac ako maďarský dlh. Nevieme však presne vypočítať zmenu dlhu, ktorá by prislúchala Ficovi, na to by sme potrebovali presné číslo v čase zmeny vlády. Podobne tak nie je úplne jasné za aké obdobie šiestich rokoch v Maďarsku mal dlh poklesnúť o údaj, ktorý hovorí Matovič. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.


Eurostat ponúka údaje len do roku 2014. Preto aj Matovič referuje z šiestim rokom vlád Roberta Fica, kedy myslí celú prvu vládu a následne dva roky 2. vlády Roberta Fica.


 


Dôležitý výrok

„My ako jeden z mála štátov EÚ nemáme zákon o majetkových priznaniach.“

Nepravda

zobraziť odôvodnenie

Nie je pravda, že sme jeden z mála štátov EÚ, ktorý nemá zákon o majetkovom priznaní. V skutočnosti žiaden štát nemá obdobný zákon a skôr sa spolieha na boj s daňovými únikmi alebo zdanenie bohatých. Tento fakt potvrdzuje aj Transparency Internatonal. Slovensko navyše tento zákon nominálne má, len sa ukazuje byť nefunčkný. Výrok celkovo hodnotíme ako nepravdivý.


Nadácia proti korupcii poukazuje, že v Európska komisia upozorňuje, že síce máme zákon upravujúci majetkové priznania politikov, no nie je funkčný:

"Komisia nám taktiež vyčítala napríklad to, že nemáme fungujúci zákon o konflikte záujmov a zverejňovaní majetkových priznaní politikov. V praxi to znamená, že politici síce priznávajú príjmy z podnikanie, no zákon im umožňuje zatajovať, z akých firiem tieto príjmy majú. Vytvára sa tak priestor na netransparentné prideľovanie zákaziek a dotácii, kedy ich vláda a úrady môžu prideľovať aj firmám, ktorých spolumajiteľmi sú politici. A keďže Slovensku chýba funkčný zákon o majetkových priznaniach politikov, úplne bežné sú aj situácie, že politik využíva drahý byt, auto, lietadlo alebo šperky, o ktorých tvrdí, že ich má iba prenajaté alebo ich dostal do daru."

Danko pravdepodobne odkazuje na chýbajúcu novelu zákona o konflikte záujmov, ktorou by boli poslanci nútení podávať prísnejšie majetkové priznanie. Táto novela na Slovensku nie je platná po pokusoch z 2013 a 2015 rokov, keď bola blokovaná poslancami Smer-u.  Samotné majetkové priznanie, respektíve povinnosť ich podávať, však máme uzákonené. Jedná sa o ústavný zákon o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov zo zákona o konflikte zájmov(konkrétne majetkovým priznaním sa zaoberá čl. 7).  


Povinnosť podať majetkové priznanie sa v súčasnosti týka prezidenta SR, poslancov NR SR, členov vlády, štátnych tajomníkov, vedúcich ústredných orgánov štátnej správy, sudcov Ústavného súdu SR, predsedu a podpredsedov Najvyššieho súdu SR, členov Súdnej rady SR, generálneho prokurátora či verejného ochrancu práv. Majetkové priznanie musia podľa zákona podať napríklad aj náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl SR, riaditeľ SIS, rektori verejných vysokých škôl či šéfovia Železníc SR.


Verejní funkcionári v majetkovom priznaní uvádzajú celkové príjmy za výkon verejnej funkcie za predošlý rok, prípadne aj iné príjmy. Zverejňujú tiež zoznam svojho nehnuteľného a hnuteľného majetku, avšak bez konkrétností. Za verejného funkcionára sa navyše považuje osoba ešte rok odo dňa skončenia výkonu verejnej funkcie.”

V článku zo SME sa píše, že nutnosť predložiť majetkové priznanie sa kvôli dieram v zákone dá jednoducho obísť. “Za takmer päť rokov účinnosti zákona štát na jeho základe nezobral nikomu žiadny nelegálny majetok. Zákon vstúpil do platnosti v januári 2011. Finančná polícia odvtedy do konca septembra tohto roka prijala 161 oznámení o podozreniach z nelegálnych príjmov konkrétnych osôb.”


„V jednom prípade prokurátor podal návrh na začatie konania o vyslovenie nadobudnutia majetku z nelegálnych príjmov, ktorý bol prokurátorom vzatý späť,“ konštatuje hovorca policajného prezídia Michal Slivka.


Ak polícia zistí, že výška pochybného majetku presahuje 1500 ­násobok minimálnej mzdy, prokurátor sa obráti na súd. Jediný dotiahnutý prípad prokuratúra zo súdu v Košiciach stiahla vlani v decembri. Ukázalo sa totiž, že manželia, ktorí podozrivý majetok vlastnili, ho zatiaľ prepísali tak, aby bol formálne v poriadku. Ficov zákon tomu totiž nijako nebráni.


Na diery v zákone v júli 2015 v parlamente upozorňoval aj generálny prokurátor Jaromír Čižnár. „My sme veľmi šikovný národ a veľmi sa vieme prispôsobiť tomu, ako zákon obísť,“ povedal. Tiež spomenul prípad z Košíc, keď prokurátor prišiel na súd a zistil, že majetok preverovaných manželov zázračne klesol. „To je absolútny výsmech. Pritom tam stačí veľmi rýchlo urobiť jednu novelu,“ konštatoval šéf prokuratúry v lete.”


22. mája 2015 poslanci NR SR hlasovali o návrhu novely zákona o verejnom obstarávaní, ktorého zámerom bolo odhaliť, kto sa skrýva za schránkovými firmami. Návrh predložili opoziční poslanci a Miroslav Beblavý a Martin Fedor (obaja Sieť), ktorí ním chceli dosiahnuť, aby majetkové priznania mali svoju výpovednú hodnotu. Napríklad by bolo po novom možné, že majetkové priznanie ukazuje značku auta poslanca. Návrh však neprešiel druhým čitaním v parlamente, keď ho nepodporili poslanci Smeru.


Takisto sa v roku 2013 snažili dosiahnuť sprísnenie pravidiel majetkového priznania, podľa ktorých by boli poslanci zaviazaní popísať majetok, ktorý je drahší ako 10-tisíc Eur.


Smer predložil 3.septembra 2015 svoj návrh ústavného zákona o konflikte záujmov, ktorý opozícia označila za hanbu a absurditu, nakoľko dokonca pridáva “nové, niekedy zásadné, niekedy smiešne až absurdné diery do tohto zákona” ako uviedol Miroslav Beblavý.


Dôležitý výrok

„U nás od roku 2006 narástla jedna položka, ktorá sa volá nešpecifikované platby, ktorá v iných štátoch je 5 až 8 percent, u nás teraz 32 %.“

Nepravda

zobraziť odôvodnenie
Eurostat v štatistike General government expenditure on health za rok 2013 (najnovšie údaje) uvádza, že slovenské zdravotníctvo v roku 2013 pracovalo s 7,5 % HDP. Z toho 2,4 % HDP,  Eurostat zaradil medzi nešpecifikované (Health n.e.c). Ide po prepočte (z HDP z roku 2013, 72 mld eur) o 1,73 mld eur. Celkovo ide o 32 % z celkových výdavkom na zdravotníctvo. Nie je však pravdou, že v iných štátoch EÚ je to maximálne 8 %. Napríklad v prípade Rumunska ide o 15 %, Litvy o 25 %. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.

Ak by sme chceli zistiť nárast týchto nešpecifikovaných výdavkov od roku 2006, museli by sme čerpať dáta z Eurostat General government expenditure by function (COFOG), kde je možné zvoliť zobrazenie práve nešpecifikovaných výdavkov na zdravotníctvo (Pri COFOG99 zvoliť Health n.e.c.). Problémom však je, že pri Slovensku nie sú údaje k dispozícii.

Eurostat (pdf. s., 174) uvádza v popise parametra 7.6, teda nešpecifikovaných výdavkoch všetko, čo zapadá do tejto kategórie:

"07.6 (health n.e.c.) 
Administration, operation or support of activities such as formulation, administration, coordination and monitoring of overall health policies, plans, programs and budgets; preparation and enforcement of legislation and standards for the provision of health services, including the licensing of medical establishments and medical and paramedical personnel; production and dissemination of general information, technical documentation and statistics on health. Includes: health affairs and services that cannot be assigned to (07.1), (07.2), (07.3), (07.4) or (07.5)."

Graf o vývoji týchto výdavkov uvádza na svojom blogu Tomáš Meravý, ekonóm Most-Híd. Z jeho grafu je zrejmý nárast nešpecikovaných výdavkov, dokonca relatívne najväčší z jednotlivých kategórii výdavkov zdravotníctva. Tneto nárast však ale nevieme nezávisle overiť z údajov Eurostat.


Dôležitý výrok

„….len 45 % ide (zo zdrojov na zdravotníctvo, pozn.) na starostlivosť. V iných štátoch je to 80 %.“

Pravda

zobraziť odôvodnenie
Eurostat v štatistike General government expenditure on health za rok 2013 (najnovšie údaje) uvádza, že slovenské zdravotníctvo v roku 2013 pracovalo s 7,5 % HDP. Z toho 3,4 % HDP (teda približne 45 %) smeruje na zdravotnú starostlivosť — ústavná a ambulantná starostlivosť. Bugár mierne znižuje toto číslo. Zároveň upozorňujeme je viacero krajín, ktoré majú tieto výdavky na zdravotnú starostlivosť podstatne nižšiu ako Slovensko. Ide napríklad o Rumunsko (55 %), Loyšsko (63 %), Maďarsko (70 %), Cyprus (71 %), Chorvátsko (65 %), Španielsko (69 %), Nemecko (69 %), Česká republika (64 %). Priemer EÚ je však 79 %, priemer eurozóny 75 %. Výrok ako celok (aj napriek malým nepresostiam) hodnotíme ako pravdivý.

Zároveň dodávame, že  Eurostat zaradil medzi nešpecifikované približne tretinu výdavkov do zdravotníctva do nespecifikovaných (Health n.e.c).

Ak by sme chceli zistiť nárast týchto nešpecifikovaných výdavkov od roku 2006, museli by sme čerpať dáta z Eurostat General government expenditure by function (COFOG), kde je možné zvoliť zobrazenie práve nešpecifikovaných výdavkov na zdravotníctvo (Pri COFOG99 zvoliť Health n.e.c.). Problémom však je, že pri Slovensku nie sú údaje k dispozícii.

Eurostat (pdf. s., 174) uvádza v popise parametra 7.6, teda nešpecifikovaných výdavkoch všetko, čo zapadá do tejto kategórie:

"07.6 (health n.e.c.) 
Administration, operation or support of activities such as formulation, administration, coordination and monitoring of overall health policies, plans, programs and budgets; preparation and enforcement of legislation and standards for the provision of health services, including the licensing of medical establishments and medical and paramedical personnel; production and dissemination of general information, technical documentation and statistics on health. Includes: health affairs and services that cannot be assigned to (07.1), (07.2), (07.3), (07.4) or (07.5)."

„Máme 6300 ľudí (členov SNS, pozn.).“

„Je pravda, že dávame asi 17 % verejných zdrojov do zdravotníctva, je to 5,5 miliardy eur do zdravotníctva“

„Dnes sa na trhoch požičiava za negatívny úrok (…)“

„Obchodné reťazce, ktoré nedržia povinný podiel slovenských potravín. Je tu obchodný reťazec, ktorý má 16% pomeru domácich potravín a postaví 8 ihrísk pre deti (…)“

„Samozrejme v Rakúsku máte na pultoch 80 percent domácich potravín v Nemecku 90 vo Švajčiarsku ešte viac, na Slovensku 40 %“

„Včera (1.3.2016, pozn.) som prečítal jeho stanovisko (stanovisko Radoslava Procházku, pozn.) na našom mítingu.“

„Dnes si Slovensko požičiava za nulové, alebo za mínusové úroky.“

„V kolektívnom vyjednávaní to nebol,ale v zákone áno, aj vyste hlasovali za, 5,7 % (zvýšenie platov učiteľov, pozn.), samozrejme vaša podmienka aby zákon začal platiť až po voľbách.“

„V piatok vyšla správa komisie, hovorí: "…necenovú konkurencieschopnosť Slovenska nepriaznivo ovplyvnili dlhodobé obavy týkajúce sa kvality podnikateľského prostredia verejnej správy a súdnictva. Toto zhoršenie sa prejavuje najmä nízkou účasťou domácich spoločnosti na globálnom dodávateľskom reťazci".“

„(Bugár: viete ako ste zradil vládu Ivety Radičovej, ) … aj vaši traja poslanci (poslanci Most-Híd)“

„Za našej vlády, v roku 2004, pokiaľ si dobre pamätám, prišlo 10 500 migrantov a pätnásti dostali azyl. Na základe toho zákona, čo sme prijali my, vo vtedajšej vláde.“

„Po 8 rokoch, keď mal Smer Ministerstvo financií a zdravotníctva, …“

„Bol uzavretý osobitný zákon o duálnom vzdelávaní. Stovky firiem sa zapojili.“

„Biele vrany, máme tri na kandidátke (OĽaNO-NOVA, pozn.)“

„V sobotu pán predseda Fico hovoril, že chce Grécko mimo Schengenu, a len necelé dva týždne predtým podpísal v Prahe deklaráciu predsedov vlád V4 (…).“

„U nás ani jeden jediný poslanec neodišiel od roku 2002. Všetci ostatní sa rozpadli.“

„Sme obmedzili používanie hotovosti aj v pripade FO a PO.“

„Nemôže mať Slovensko 150 politických strán…“

„a by som zacitoval generálneho tajomníka OECD Gurría. “Svet sa ešte stále spamätáva z finančnej krízy a v tomto kontexte sa Slovensku aj tak veľmi dobre darí, keď sa pozrieme na rast HDP, ktorý je na úrovni 3,6 %, tak je to v podstate dvojnásobok priemeru EÚ alebo jeden a pol násobok akým tempom rastú USA, nezamestnanosť je najnižšia za posledných 7 rokov. Fiškálna situácia veľmi dobre napreduje a deficit klesá k vyrovnanému deficitu v toku 2018”“

„Všetci poznáme sifóny, ktoré stoja 8 euro, no vláda Roberta Fica ich nakupoval za 271 eur (…)“

„Chceme zvyšovať dane jediným firmám, a to sú banky, monopoly energetické, telekomunikačné, a to na 50 %. To, čo týmto získame, Inštitút finančnej politiky vypočítal, postačí na zníženie DPH na všetky potraviny na 10 % a na zvýšenie daňového bonusu všetkým deťom o viac ako 100 % na 500 eur ročne.“

„Do augusta 2016 musí vláda (podľa zákona, pozn.) navštíviť zostávajúcich 11 okresov (z 12 pozn.), ktoré sú stanovené v zákone. A musí stanoviť sumu peňazí ako aj konkrétny plán.“

„Robert Fico kúpil stratovú firmu (SPP matku, pozn.) a jeho kamaráti (EPH, pozn.) zarábajú ročne 500 miliónov.“

„Protischránkový zákon, ktorý sme dávali do Národnej rady ale nebol schválený.“

„SPP bolo sprivatizované za vlády M. Dzurindu francúzskou a nemeckou firmou, ktoré to potom predali spoločnosti EPH.“

„Mali ste predkupné právo (predkupné právo na celú SPP, pozn.)“

„Teraz pán minister aj pred troma týždňami, sme mali parlamentné zasadnutie sa pochválil s tým, že e-health už ide. No napríklad v Dôvere to funguje tak, že vy keď ste pacient Dôvery, idete k lekárovi, dostanete to normálne SMS-kou, že aké lieky náhradné máte zadarmo, poprípade dostanete aj oznam, že na vaše meno bolo vypísaný nejaký liek.“

„My sme prijali zákon o zákaze zisku zdravotným poisťovniam, vtedy 50 poslancov opozičných, aj pán Bugár, podali návrh na Ústavný súd a Ústavný súd tento zákon zrušil.“

„Máme elektornické trhovisko kde sa urobili nákupy za 350 miliónov eur a ušetrilo sa 54 miliónov eur“

„Som vďačný ministrovi zdravotníctva, lebo bol stanovený limit na to, za čo sa niečo môže nakupovať (v nemocniciach, pozn.)“

Prepisy diskusných relácií poskytuje NEWTON Media, spol. s r.o… O spôsobe hodnotenia na tejto stránke nájdete viac informácií na stránke Hodnotenie na Demagog.sk.


comments powered by Disqus
Michal Havran ml.

Michal Havran ml.

Slovenský syndikát novinárov

„Demagog.sk ukazuje, že politické lži sú pre politikov častokrát jediným spôsobom, ako hovoriť s voličmi. Demagóg ukázal, že politici nás považujú za príliš slabých nato, aby sme počúvali pravdu. Demagóg a jeho čitatelia dokazujú opak. Nechceme milosrdnú lož, chceme poznať pravdu."

Marián Leško

Marián Leško

autor komentárov pre týždenník Trend

„Projekt Demagog.sk som si všimol už v čase, keď ešte nebol ani projektom. Ako každý, aj ja mám rád, keď časť mojej práce za mňa vykoná niekto iný. A páči sa mi, že ju vykoná tak, ako by som ju chcel robiť aj ja sám. Keby ste neboli, chýbali by ste mi."

Gabriel Šipoš

Gabriel Šipoš

Transparency International Slovensko

„Ak chceme, aby v televíznych politických diskusiách nevyhrával najkrajšie oblečený ci najplynulejší rečník, ale najpravdovravejší, treba verejnosti aj novinárom pomôcť s faktickou kontrolou výrokov. Nik to u nás nerobí dôslednejšie ako Demagog.sk."