Demagog.sk

Fico, Bugár, Figeľ, Procházka a Danko — predvolebná diskusia

V politike, 14. februára 2016. (videozáznam relácie)
Moderátor: Ľuba Oravová

TA3 si do diskusie pozvala 5 predsedov politických strán. Najväčší počet výrokov spomedzi všetkých vyslovil premiér Fico, ktorý spomínal skoro výhradne úspechy svojej vlády, pozitívny vývoj ekonomiky a nezabudol spomenúť aj negatívum, ktoré podľa neho súvisí s utečeneckou krízou, či príspevok Slovenska do ochrany hraníc Schengenu. Zopakoval však svoje zavádzajúce tvrdenie o tom, že za vlády Ivety Radičovej sa platy učiteľov nezvyšovali. Béla Bugár poukazoval na negatívne skutočnosti v súvislosti so zdravotníctvom a školstvom a na pozitíva vlády, ktorej súčasťou bola jeho strana v rokoch 2010-2012. Radoslav Procházka mal pomerne málo výrokov oproti ostatným, poukazoval v nich najmä na nesprávne kroky súčasnej vlády. Ján Figeľ sa vo svojej časti relácie snažil poukazovať najmä na rodinnú politiku svojej strany a seba samého, pozitíva svojej strany či určité negatíva súčasnej vlády. Andrej Danko poukazoval na nedostatky nášho štátu, nutnosť štátneho vlastníctva strategických podnikov a napríklad opäť nesprávne použil tvrdenie o počte absolventov práva.

Sľuby sa majú plniť. Aj tie politické! Chcete aby sme dbali na plnenie sľubov budúcej vlády? 

Podporte náš projekt na www.hithit.com/slubysamajuplnit

Štatistiky diskusie

26   1  
2   2  
10   8  
2   2  
16   0  
0   1  
5   0  
0   1  
5   3  
1   2  

Pravda     Nepravda     Zavádzanie     Neoveriteľné

Výroky

Dôležitý výrok

„(…) aj Národná banka Nemecka konštatuje, že Slovensko patrí medzi krajiny, ktoré sa najdynamickejšie približuje k priemeru životnej úrovne.“

Pravda

zobraziť odôvodnenie
Nepodarilo sa nám nájsť dostupný zdroj, ktorý by uvádzal takéto konštatovanie národnej banky Nemecka (Deutsche Bundesbank). Pokiaľ porovnávame údaje o životnej úrovni (Eurostat- HDP na obyvateľa v parite kúpnej sily) pre rok 2003 a rok 2014, Slovensko patrí medzi 4 krajiny, ktorých životná úroveň je síce pod priemerom EÚ, no približuje sa k nemu najdynamickejšie. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.

Tabuľka Eurostat ukazuje, že životná úroveň Slovenska (HDP na obyvateľa v parite kúpnej sily) bola v roku 2014 na úrovni 77% priemeru EÚ. V roku 2013 predstavovala len 55% priemeru EÚ, jedná sa teda o nárast o 22 percentuálnych bodov.

Estónsko ukazuje medzi rokmi 2003 a 2014 nárast o 24 percentuálnych bodov, čo je väčší nárast (dynamickejšie približovanie sa)ako má Slovensko. Nárast o 24 percentuálnych bodov je aj v prípade Rumunska. Litva vykazuje nárast o 26 percentuálnych bodov.
Kto rečnil tento týždeň najviac? Pozrite si analýzu Medan.sk

Dôležitý výrok

„Dôležité je to, že vláda vládla sama a prvý minister školstva, pán Čaplovič, hneď na začiatku sľúbil, že platy učiteľom porastú na 1,2 násobok priemerného platu v národnom hospodárstve. A to nesplnili.“

Pravda

zobraziť odôvodnenie
Na jeseň roku 2013 sľúbil vtedajší minister školstva Dušan Čaplovič, že do roku 2016 dosiahne priemerný plat pedagogických a odborných zamestnancov 1,2 násobok priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Béla Bugár preto v diskusii disponoval s pravdivými informáciami. Taktiež štatistiky od Trexima a od Štatistického úradu sa líšia v mnohých veciach, ale obidve dokazujú, že sľub, ktorý bol daný v roku 2013 vtedajším ministrom školstva Dušanom Čaplovičom, nominantom strany SMER-SD, sa nepodarilo realizovať. Tvrdenie Bélu Bugára je preto pravdivé.

Tento sľub bol zapracovaný do Správy o stave školstva na Slovensku (.pdf, s.25) na jeseň 2013 v tomto znení: "Vzhľadom na dôležitosť riešenia problému nízkych platov pedagogických a odborných zamestnancov v regionálnom školstve sa okrem cieľov v tejto oblasti pre rok 2020 stanovuje aj záväzok dosiahnuť pre túto kategóriu zamestnancov plat na úrovni 1,2 násobku priemernej mzdy v národnom hospodárstve do roku 2016. " Tento dokument a navrhnuté opatrenia boli prerokované so zástupcami vlády, odborov a zamestnávateľov a boli následne prijaté, ako o tom informovala Pravda. Po odchode Dušana Čaploviča z postu ministra jeho následník, Peter Pellegrini sa tiež vyjadroval v zmysle, že je jeho prioritou dodržať sľub z roku 2013.

Ako reakcia na januárový štrajk učiteľov súčasný minister školstva Juraj Draxler ukázal štatistiky o priemernej mzde pedagogických pracovníkov podľa krajov, kde v jednotlivých krajoch, s výnimkou Bratislavského kraja, je uvedený priemerný plat vyšší ako 1,2 násobok v národnom hospodárstve (správu uviedol DenníkN). Platy teda boli porovnávané v rámci jednotlivých krajov a nie s priemernou mzdou v národnom hospodárstve SR, ako to bolo sľúbené pôvodne.  Na základe údajov Štatistického úradu z prvých troch kvartálov roku 2015 je priemerný plat v národnom hospodárstve 859 eur. Vo vzdelávaní je podľa ŠÚ priemerný plat vo výške 751 eur, čo predstavuje približne 0,87 násobok priemernej mzdy v národnom hospodárstve .

Ústav informácií a prognóz školstva disponuje vytvorenými časovými radami o priemerných platoch pedagogických aj nepedagogických školských zamestnancov do roku 2014. Nasledujúca tabuľka ukazuje porovnávanie týchto údajov s priemernou mzdou v národnom hospodárstve z roku 2014.

 

Po tom, ako učitelia vyjadrili podozrenie, že ministerstvo s publikovanými údajmi o platoch zavádza, zverejnil aj Inštitút finančnej politiky (IFP) na svojej facebookovej stránke štatistiky o platoch učiteľov. Médiá tento zdroj začali brať ako dôkaz toho, že ministerstvo zavádzalo, preto následne IFP stiahol obrázok z internetu (stanovisko riaditeľa IFP môžete prečítať tu). 



Denník N v januári uviedol aj štatistiky o platoch učiteľov od firmy Trexima. Rozdielny prístup je v tom, že v databáze Štatistického úradu nie sú odlíšené pracoviská pedagogických zamestnancov, kým údaje firmy Trexima hovoria o pozíciách v školstve zvlášť a ďalej, Trexima prepočítava platy na plný pracovný úväzok, čiže do štatistiky sa rátajú platy z plného pracovného úväzku.

Dôležitý výrok

„Minimálna mzda sa ukázala, že nemá žiadny vplyv negatívny na zamestnanosť.“

Nepravda

zobraziť odôvodnenie
Vzhľadom na analýzu (.pdf) Inštitútu finančnej politiky (IFP) pri Ministerstve financií SR zo dňa 12. januára 2016 nie je možné tvrdiť, že by sa skutočne dokázalo, že minimálna mzda nemá žiadny negatívny vplyv na zamestnanosť. IFP tvrdí, že minimálna mzda má určitý vplyv na zamestnanosť. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. 

Analýze bol podrobený zjednodušený model vplyvu zvyšovania minimálnej mzdy bez zahrnutia iných kanálov vplyvu na zamestnanosť a ekonomiku, na základe medziročných údajov v období rokov 2008 až 2014, keď od roku 2009 po rok 2014 rástla minimálna mzda každoročne v priemere takmer o 5 percent. Autori priamo uvádzajú : "Ukazuje sa, že na Slovensku má zvýšenie minimálnej mzdy síce štatisticky významný, ale malý
medziročný negatívny vplyv na zamestnanosť. (…) Zvýšenie minimálnej mzdy o 5 percent tak predstavuje nárast rizika byť nezamestnaným v nasledujúcom roku v priemere o 1 až 2,5 p.b. oproti populácii zamestnaných so zárobkom vyšším ako nová minimálna mzda. V absolútnom vyjadrení by 5-percentný nárast minimálnej mzdy negatívne ovplyvnil 1 000 až 2 700 zamestnancov, ak by sme prepočet spravili na reálnom počte ľudí v okolí minimálnej mzdy
." (.pdf, s.6)

O ďalších malých, ale negatívnych vplyvoch hovorí aj nasledujúca skutočnosť: "Vplyvy zvyšovania minimálnej mzdy na zamestnanosť sa ukazujú byť regionálne diferencované. V medziročných porovnaniach 2012-2013 a 2013-2014 bol vplyv nárastu minimálnej mzdy štatisticky významne vyšší pre jednotlivcov z Prešovského kraja v porovnaní s Bratislavským krajom. (…) Nárast minimálnej mzdy má tiež štatisticky významný negatívny vplyv na odpracované mesiace po zvýšení minimálnej mzdy v nasledujúcom roku. " (.pdf, s.7-8)

Ekonómovia majú odlišné názory na skutočný vplyv minimálnej mzdy. Klasický prístup ju vníma ako prvok skôr s negatívnym efektom: zvyšuje nezamestnanosť, hlavne v chudobnejších regiónoch, škodí najviac nízkokvalifikovaným pracovníkom, atď. (pozri analýzu INESS z roku 2013 ). Iný pohľad má na vec Branislav Ondruš, ktorý spracoval analýzu (.pdf) pre Ministerstvo prácu, sociálnych vecí a rodiny SR s cieľom "obhájiť politiku súčasnej vlády Slovenskej republiky v oblasti minimálnej mzdy. Jej zámerom je reagovať na pochybnosti a neustále spochybňovanie úsilia vlády Roberta Fica o viditeľné a citeľné zvyšovanie minimálnej mzdy v čase, keď slovenská ekonomika zaznamenáva slušný rast po vážnom krízovom období. "

Rozdielne vnímanie fenoménu  minimálnej mzdy zamestnáva ekonómov z celého sveta, ktorí sa snažia cez simulácie a analýzy skutočných situácií zistiť pravdu. Existuje široká škála publikácií, ktoré vnímajú negatívne stránky zavedenia, alebo zvýšania minimálnej mzdy (napr.The Effects of Minimal Wages on Employment, Effects of Minimal Wages on Employment Dynamics ), a aj mnoho takých, ktoré negatívny efekt nevnímajú vôbec, alebo skoro vôbec (napr. Why does the Minimal Wage have no Discernible Effect on Employment?, A Case-Study of the Fast-Food Industry in New Jersey and Pennsylvania).

Dôležitý výrok

„Zaujímavé je, že v štátoch Európskej únie od 2 do 5%, len v Nemecku 8% (výdavkov na zdravotníctvo, pozn.) sa dáva na nešpecifikované platby. U nás za tých posledných 10 rokov, to znamená, že dá sa povedať za vlády pána Fica, to narástlo na 32%. To znamená, že 32% zdrojov, to je 1,7 miliardy eur…“

Nepravda

zobraziť odôvodnenie
Eurostat v štatistike General government expenditure on health za rok 2013 (najnovšie údaje) uvádza, že slovenské zdravotníctvo v roku 2013 pracovalo s 7,5 % HDP. Z toho 2,4 % HDP,  Eurostat zaradil medzi nešpecifikované (Health n.e.c). Ide po prepočte (z HDP z roku 2013, 72 mld eur) o 1,73 mld eur. Celkovo ide o 32 % z celkových výdavkom na zdravotníctvo. Nie je však pravdou, že v iných štátoch EÚ je to maximálne 8 %. Napríklad v prípade Rumunska ide o 15 %, Litvy o 25 %. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.

Ak by sme chceli zistiť nárast týchto nešpecifikovaných výdavkov od roku 2006, museli by sme čerpať dáta z Eurostat General government expenditure by function (COFOG), kde je možné zvoliť zobrazenie práve nešpecifikovaných výdavkov na zdravotníctvo (Pri COFOG99 zvoliť Health n.e.c.). Problémom však je, že pri Slovensku nie sú údaje k dispozícii.

Eurostat (pdf. s., 174) uvádza v popise parametra 7.6, teda nešpecifikovaných výdavkoch všetko, čo zapadá do tejto kategórie:

"07.6 (health n.e.c.) 
Administration, operation or support of activities such as formulation, administration, coordination and monitoring of overall health policies, plans, programs and budgets; preparation and enforcement of legislation and standards for the provision of health services, including the licensing of medical establishments and medical and paramedical personnel; production and dissemination of general information, technical documentation and statistics on health. Includes: health affairs and services that cannot be assigned to (07.1), (07.2), (07.3), (07.4) or (07.5)."

Graf o vývoji týchto výdavkov uvádza na svojom blogu Tomáš Meravý, ekonóm Most-Híd. Z jeho grafu je zrejmý nárast nešpecikovaných výdavkov, dokonca relatívne najväčší z jednotlivých kategórii výdavkov zdravotníctva. Tneto nárast však ale nevieme nezávisle overiť z údajov Eurostat.

Dôležitý výrok

„(…) však teraz aj INESS, ale aj rôzni teda začali skúmať a porovnávať programy a musím povedať, že mňa osobne to teší, aj to hovorí o tom, že máme odborníkov, že napríklad program pre zdravotníctvo, program pre právny štát vyhodnotili ako najlepší a program ekonomický ako tretí najlepší.“

Pravda

zobraziť odôvodnenie
Most-Híd v hodnotení inštitútu INESS, ktorý hodnotil ekonomickú stránku programov, skončil na 3. mieste spolu s KDH. HPI hodnotilo oblasť zdravotníctva, Most-Híd tu spolu s SaS obsadil prvú priečku. IVO sa venoval programom z hľadiska právneho štátu. Programy strán tu neboli bodovo hodnotené ani zoraďované do rebríčka, program strany Most-Híd spolu s programom strany SKOK! bol však označený za v tejto oblasti najrozsiahlejší. Výrok ako celok vzhľadom na umiestnenie programu v rebríčkoch INESS a HPI a pozitívne hodnotenie analytika IVO hodnotíme ako pravdivý.

Hodnotenie volebných programov 12 politických strán na Slovensku vypracované INESS priradilo politickému manifestu Most-Híd 7,5 bodov z 10, čim sa radí na celkové 3. miesto spolu s KDH. Odborníci z INESS vypracovali svoj výskum v súlade s tromi kritériami.

V oblasti "dane a odvody" získal Most-Híd 7,5 čiastkových bodov, s hodnotením "Zníženie daňovo-odvodového zaťaženia zhruba na úroveň bývalej vlády, zároveň zrušenie odvodov z dividend a osobitného odvodu. Objavuje sa odvodová odpočítateľná položka pre nízkopríjmové skupiny. Doplniť by sa to ale ešte dalo napríklad zrušením registračného poplatku pre motorové vozidlá.".

V oblasti "podpora podnikania a zamestnávania" mu bolo udelených 8 bodov. Experti pochválili "zrušenie daňovej licencie, navrhované zmeny v zákonníku práce (zrušenie súbehu výpovednej lehoty a odstupného, nerozširovanie platnosti kolektívnych zmlúv na druhé firmy, flexibilnejšie formy zamestnávania) aj prehliadané drobnosti, ako zrušenie odstupňovania minimálnej mzdy."

Za "konsolidáciu verejných financií" získal 7 čiastkových bodov s komentárom "Hoci konštatuje neudržateľnosť prvého piliera, hlbšie návrhy na jeho stabilizáciu chýbajú. Program konkrétne pomenováva aj problém (ne)adresnosti sociálneho systému. Aj tu nám však chýbajú čísla."

Inštitút HPI sa zameral na sektor zdravotníctva. Vo svojom hodnotení (.pdf) analyzoval volebné programy z pohľadu poistenca a jeho zákonného nároku; financovania; platobných mechanizmov; organizácie; regulácie; kvality a investovania do budúcnosti zdravotníctva. Pri konečnom hodnotení autori uviedli: "Za programy, ktoré najväčšmi zodpovedajú hodnotám HPI (a nášmu policy paperu) považujeme programy strán MOST-HÍD a SaS". Obe tieto strany získali 35 bodov.

IVO hodnotil vo svojej prvej analýze oblasti právneho štátu, ústavnosti a demokracie. Grigorij Mesežnikov tu označil programy strán Most-Híd a SKOK! za majúce "suverénne najobsiahlejšie a najrozpracovanejšie časti, venované právnemu štátu a vývoju politického systému." O programe Most-Híd konkrétne napísal:

"Most-Híd prezentuje detailnú víziu reformy ústavného systému. Jej súčasťou sú zmeny týkajúce sa postavenia hlavy štátu, Ústavného súdu, prokuratúry, verejného ochrancu práv, referenda. Nájdeme tu návrh na zavedenie druhej komory parlamentu volenej v jednomandátových volebných obvodoch na šesť rokov, zníženie počtu poslancov NR SR na 100. Strana navrhuje významné zmeny v organizácii samosprávy vrátane nového územného členenia na úrovni VÚC. Je za zrušenie priamych volieb na krajskej úrovni: poslancami krajských zastupiteľstiev by mali byť primátori vytvorených municipalít, pričom župan by bol volený týmito poslancami."

Pre doplnenie Transparency International hodnotila programy z hľadiska protikorupčnosti. Most-Híd tu obsadil 4. miesto. SGI sa venoval otázke začleňovania rómskych detí do vzdelávania. Most-Híd tu bol hodnotený najlepšie.

Dôležitý výrok

„(…) silný program (KDH, pozn.), ktorý bol hodnotený medzi konzervatívnymi ako najlepší v ekonomike a tretí alebo v trojici najlepších programov na Slovensku.“

Pravda

zobraziť odôvodnenie
Na základe dostupných informácií a hodnotení inštitútu INESS hodnotíme výrok ako pravdivý.

Volebný program strany KDH bol v hodnotení Inštitútu ekonomických a sociálnych štúdií označený ako ekonomicky najlepší spomedzi pravice (pred ním iba liberáli SaS a SKOK!). 

KDH sa delí o tretiu pozíciu v rebríčku s MOST-HÍD. Strana KDH má lepší program pri výbere daní, MOST-HÍD zasa pri podpore podnikateľského prostredia.

Dôležitý výrok

„(…) sú dnes nemocnice, ktorých 90 % príjmov ide na mzdy.“

Neoveriteľné

zobraziť odôvodnenie
Podľa mediálne dostupných informácií takmer 90 % príjmov išlo na mzdy v žilinskej nemocnici a 80 % až 90 % v Univerzitnej nemocnici v Bratislave v roku 2012. Aktuálne informácie o všetkých nemocniciach sa tímu Demagog.sk nepodarilo nájsť a výrok hodnotíme ako neoveriteľný.

Vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou v Žiline išlo na platy zamestnancov v roku 2012 takmer 90 % príjmov a v Univerzitnej nemocnici v Bratislave 80 % až 90 %.
Podľa zistení Najvyššieho kontrolného úradu náklady na mzdy a odvody prestavujú 57,34 až 64,76 percent z celkových nákladov sledovaných nemocníc. Z analýzy zo Zdravotníckej ročenky Slovenskej republiky 2014 (s.31, .pdf) je zrejmé, že v univerzitných nemocniciach predstavujú náklady na mzdy a odvody 53,3 % celkových nákladov a vo všeobecných a špecializovaných nemocniciach je to 48,9 %. Údaje pre jednotlivé nemocnice nie sú k dispozícii.

Z Pravda.sk (2012):

„Riaditeľ FNsP Žilina Štefan Volák tvrdí, že až 90 percent príjmov od zdravotných poisťovní ide na mzdy zamestnancov."

„Na základe Eurostatu slovenská ekonomika v poslednom štvrťroku 2015 z meraných krajín rástla najrýchlejšie v celej Európskej únii (…)“

„(…) ratingové agentúry potvrdzujú pozitívny rating Slovenska…“

„(…) sme v roku 2012 preberali krajinu, kedy nám nefungoval ani daňový systém.“

„Nikto nemôže povedať, že sa nám nedarí v nezamestnanosti, pretože zo 14 sme klesli na 10,5 (percent, pozn.)…“

„(…) a okrem toho sme na dobrom výbere daní a boji proti daňovým únikom našli aj takmer dve miliardy eur…“

„V minulých voľbách sme mali 6,9 (% hlasov, pozn.), sa mi zdá (…)“

„V 2008 bol podobný návrh pána poslanca Gaburu (interrupcie, pozn.). No Podmanický za, Pellegrini proti, ďalšie desiatky sa zdržali. Teraz bol návrh pána poslanca Kuffu a ďalších. 5 až 12 rokov pre ženy, ktoré idú na umelé oplodnenie. Opäť Podmanický, Kéry za, Číž proti, Blaha proti, desiatky smerákov sa zdržali.“

„Ak povieme, že znížime DPH na 10% (na základné potraviny, pozn.), tak sa aj stalo.“

„Ak sme povedali, že dáme toľko a toľko peňazí na rozširovanie kapacít predškolských zariadení, to sa aj stalo.“

„Tak jednak vidíme napríklad posledné prieskumy povedzme niektorých agentúr, že už tretíkrát strana Most-Híd si polepšila v tých prieskumoch.“

„Pamätáme sa, aký rozdiel bol medzi nami a Českou republikou a my sme ich dobehli Českú republiku (v životnej úrovni, pozn.).“

„Okolo 70 (Slovensko je na úrovni 70 percent priemeru EÚ životnej úrovne, pozn.).“

„Dobre, ale potom poďme k tomu, že v akom stave sme dostali po prvej Ficovej vláde republiku. 8% deficit, za jeden rok sme museli znížiť o 1,6 miliardy eur deficit…“

„Mimoriadne vážny cieľ postavil Peter Kažimír, keď povedal, že chce v roku 2018 vyrovnaný štátny rozpočet. Ten tu ešte nikdy nebol.“

„Myslím si, že včera (13. február 2015, pozn.) ideológ Smeru a v dobrom to teraz myslím, to nie je pejoratívne označenie, aj šéf volebnej kampane pán minister Maďarič tiež vlastne sa vyjadril k tomu, že za štandardné strany považujú Most, SNS a KDH.“

„(…) viac ako 4% hospodársky rast, ktorý tu bol v decembri (…)“

„Ale druhý rok, keď už nám padla vláda, tak sme prijali zákon, za ktorý zahlasovali samozrejme, lebo mali sme menšinu a aj poslanci Smeru za jednu podmienku, že dobre, dôjde k zvýšeniu platov učiteľov 5,7%, ale až od apríla nasledujúceho roku.“

„(…) stojím si za tým, čo sme povedali, že v rokoch 2012-2016 tu bolo 130 tisíc pracovných miest.“

„(…) v tomto volebnom období na školstve vymenil Smer troch ľudí. V zdravotníctve dvoch…“

„Nedá sa takýmto spôsobom, nástupný plat povedzme učiteľa je 613,50 alebo 614,50. Takže ak človek, ktorý skončí vysokú školu, nemá zabezpečené dá sa povedať nič, dostane čistá ruka necelých 500 eur…“

„(…) rast reálnych miezd, on už je teraz vo výrobnej sfére (…)“

„(…) v nevýrobnej sfére (…) štát tam má 350 tisíc zamestnancov.“

„…my sme v zdravotníctve okrem toho, že to potrebuje zástoj premiéra, hovorili o tom, že naozaj tá 800 miliónov eurová vata, tie peniaze, ktoré sa tam stratia ročne v tom systéme, tak ich fakt potrebujeme a myslím si, že výluka schránkových firiem pomôže v prvej fáze najmä zdravotníctvu, ale je tam samozrejme orientácia na praktický úžitok pre pacienta. Preto skrátenie čakacích lehôt.“

„A my sme upozorňovali vtedy parlament a vládnu stranu, keď sa prijímal ten zákon, že vzhľadom k tomu, že tam dali koeficient 0,83 až 0,96, tak niektorým sestričkám v tých veľkých nemocniciach, ktoré patria samozrejme pod ministerstvo, dokonca sa môžu znížiť platy.“

„Napríklad aj to je pravda, že 17% verejných zdrojov sa dáva do zdravotníctva a to je najviac v rámci OECD.“

„(…) 15. novembra nadobudol účinnosť zákon o podpore najmenej rozvinutých okresov. Boli sme v Kežmarku, schválili sme špeciálny plán. Nainvestovali sme takmer 52 miliónov eur (…)“

„Kým v štátom Európskej únie 70 až 80, ale vo väčšine štátov 80% (z peňazí pridelených do zdravotníctva všeobecne, pozn.) sa dáva na zdravotnú starostlivosť, u nás len 45.“

„(…) od roku 2002, keď sme prvýkrát vstúpili do parlamentu, od nás neodišiel ani jeden jediný poslanec (…)“

„My dnes napríklad môžeme predať štátne dlhopisy za záporný úrok.“

„Preto sme urobili tieňový rozpočet, kde sme ukázali, že tie zdroje sú, kde sa dajú nájsť pritom, aby bola zachovaná tá dlhová hladina a aby sme smerovali k vyrovnanému rozpočtu.“

„No skúste ísť k lekárovi, keď my počúvame, že dokonca existuje aj to, že vám povedia, že dobre, ak zaplatíte tuto neziskovke na celý rok 60 eur, vždy potom môžete prísť, môžete sa objednať na prednostné vyšetrenie (namiesto jednorazových poplatkov, ktoré boli obmedzené, pozn.).“

„(…) keď za posledné 4 roky dlh nemocníc narástol o ďalších 250 miliónov eur.“

„Ja verím na to, že stará Európa nemá dôvod odkazovať tej mladšej, že tak ako to spravil svojho času Jacques Chirac, že premeškali ste príležitosť byť ticho.“

„(…) 5,5 miliardy ide do zdravotníctva…“

„(…) Európska komisia Slovensko v rokoch 2014-2015 zaradila do elitnej skupiny krajín, ako je Nemecko, Holandsko a podobne.“

„(…) sme čítali, že na Slovensku žijú v priemere pacienti o 12 rokov menej ako inde, len kvôli tomu, že zdravotná starostlivosť je taká, aká je.“

„Dokonca neviem, či ste to čítali, Francúzsko jednoznačne sa vyjadrilo, že je proti tomu, aby tu vznikol nejaký systém stáleho rozdeľovania utečencov.“

„Mne vadí, že pán Bugár chce predať Slovenské elektrárne.“

„My sme už poslali policajnú jednotku aj do Slovinska, aj do Maďarska, aj teraz do Macedónska.“

„(…) že v decembri je znásilnený na kúpalisku vo Viedni takýmto migrantom 10-ročný chlapec, 2. decembra a verejnosť sa o tom dozvie na prelome januára a februára…“

„My sme ponúkli v rámci V4 300 ľudí do operácie Frontex.“

„Ako sa rozhodnú vo Veľkej Británii? Budú hlasovať o tom, ostať alebo neostať v Schengene.“

„Slovenská republika vytvorila špeciálnu takzvanú zahraničnú policajnú jednotku, ktorá sa volá HRAD. Máme tam 300 ľudí (…)“

„(…) zajtra je 15. februára a prakticky dva a pol týždňa skončí kompletná volebná kampaň a ideme do moratória. V stredu myslím 3. alebo 2. večer končí všetko a už ideme na 48 hodinové moratórium.“

„(…) v čase, keď sedeli vo vláde Ivety Radičovej, zvyšovali platy učiteľov o veľkú nulu. My sme učiteľom dali 22 %.“

„Tohto protestu sa zúčastnili iba 2 % škôl. Ak máme na Slovensku povedzme 6700 škôl a len 2 % sa z toho zúčastnili na proteste (…)“

„Tak ako R7 trvala fakticky 10 rokov.“

„(…) my sme rokovali s rektormi. Povedali sme dopĺňame rozpočet na rok 2016 o ďalších 20 miliónov eur. Dali sme prvýkrát 25 ročnej histórii Slovenska 50 miliónov eur na rekonštrukciu internátov.“

„(…) posledné kolektívne vyjednávanie o mzdách učiteľov skončilo na konci roku 2015 a k 1. januáru 2016 sa zvyšovali platy učiteľov o ďalšie 4 %.“

„(…) ak my dávame povedzme investorovi, ktorý príde zo zahraničia, investičný stimul na jedno pracovné miesto 35-40 tisíc eur, prečo by sme nemohli nášmu, ktorý vytvorí len, však mali sme 3 takéto návrhy počas štyroch rokov, prečo by sme nemohli nášmu, povedzme domácemu investorovi, ktorý vytvorí ten podnikateľ možnože 5 pracovných miest.“

„(…) dôchodcovia budú dostávať, málo sa pridá, to je tá valorizácia, no 1,90. Za vlády Ivety Radičovej 11,20.“

„Nikomu vo verejnej správe v rokoch 2012-2016 tak nerástli platy, ako rástli učiteľom.“

„(…) sme jediný štát, ktorý nemá vnútroštátne spojenie železničnou dopravou.“

„Teraz som to čítal, že napríklad Doprastav s ďalšou firmou TSS, sa mi zdá neviem čo, dostali zákazku od železníc 370 miliónov eur. No prepáčte, Doprastav, ktorý bol v reštrukturalizácii, nevyplatil povedzme nejakých tých svojich dodávateľov?“

„(…) riaditeľ podbrezovej železiarne pán Soták, ktorý povedal, no tak boli časy, keď na jedného učiteľa bolo 18 žiakov, dnes je to 12 žiakov.“

„Pretože tu máme 150 politických strán.“

„(…) to znamená, že tí, ktorí boli aj v prvej Ficovej vláde za SNS, sú tam stále v Slovenskej národnej strane.“

„No pozrite sa, viete dobre, že štrajk učiteľov nie je jedinečnosťou Slovenska, a je aj štrajk učiteľov v Maďarsku.“

„(…) dnes zoberiete svoju výplatnú pásku, tak zo 700 eur ešte 500 ide štátu, 500 vám ide z čistého (…)“

„Ja hovorím o dvojcifernom preto, lebo sme mali posledné 3 roky dvojciferné výsledky v regionálnych, komunálnych aj európskych voľbách.“

„4. februára to povedal Európsky parlament a po roku môjho úsilia, ku ktorému sa hlásim objektívne, tam potvrdil aj podporu pre myšlienku osobitného predstaviteľa Európskej únie pre náboženskú slobodu vo svete. Je to politické víťazstvo, že parlament sa postavil za moju iniciatívu.“

„Ja som predčasne odišiel z Bruselu, aby som v roku 2009 pomohol kresťanským demokratom vo voľbách.“

„My tu produkujeme šialené počty právnikov. Keď som ja končil, končilo 400, teraz 3000.“

„Smer vo voľbách, na rozdiel od prieskumov, nezískal opakovane ani 30 %. V regionálnych, komunálnych, európskych, kde mal aj lídra a komisára a takisto v prezidentských, keď hovoríme o predsedovi v tom prvom kole.“

„Ešte začiatkom roka ukazovali niektoré prieskumy cez 40% pre Smer, teraz je to už nad 30…“

„(…) ja som bol v poslednej, ostatnej vláde ministrom dopravy, výstavby, regionálneho rozvoja…“

„Ale v slušných a bohatých štátoch, spomeniem napríklad Švajčiarsko alebo Nórsko, je nedeľný predaj obmedzený…“

„(…) nám chýba základná zdravotná sieť štátnych zariadení, kde bude každý ošetrený (…) Potom nám chýba kontrola nákupu liekov. To znamená vecí, ktoré sa externe kupujú, farmaceutických spoločností. Potom samozrejme kontrola výkonov v zdravotných poisťovniach.“

„Aj som bol komisár pre školstvo (…)“

„Grécko… majú obrovské problémy s kreditmi, s kvalifikáciami, s uznávaním diplomov, všetkého, čo sa týka školstva.“

„My sme presadili dokonca na európskej pôde, ja som navrhoval v roku 2012 osobne a aj to prešlo, v rámci Európskej ľudovej strany, do programu najväčšej európskej frakcie a to je dôležité, nedeľu pre všetkých ako bod do programu. Ono to prešlo, ale len samozrejme s podporou veľkých strán, teda hlavne z Nemecka, Španielska, Talianska, ale to bol náš návrh, ja som ho predkladal…“

„(…) Dánsko alebo Fínsko, kde 15-roční (žiaci, pozn.) vyhrávajú svetové porovnávania…“

„Nikto jej (súčasnej vláde, pozn.) neodkazuje, že má len svietiť a kúriť v zmysle toho, čo hovoril Robert Fico vláde Ivety Radičovej. My sme riešili v plnom slova zmysle, do dôsledkov, do koncovky štrajk lekárov v tom čase, v 2011 roku, keď už vláda mala slabší mandát z Ústavy, lebo nezískala dôveru pri jednom rozhodovaní…“

„Keď sme mali ministra (školstva, pozn.), to je ďalší dôkaz, navýšenie platov za 4 roky bolo o 47%.“

„Ale my (KDH a Most-Híd, pozn.) sme zvolali, aj sme to avizovali, aj sa to stalo, školský výbor parlamentu, osobne som tam bol. Tam vystúpili aj predstavitelia Iniciatívy slovenských učiteľov.“

„Čaplovič ako minister sľúbil 1100-eurové platy učiteľom.“

„My sme v decembri napríklad navrhovali 50 miliónov pre štátny rozpočet, pre učiteľov cez bývalého ministra. Navrhoval to Martin Fronc, neprešlo to. 3x za tieto 4 roky sme navrhovali úpravu platov alebo zvýšenie financií pre školstvo, včítane kvalitatívnych položiek alebo motivácie pre vyššiu kvalitu vo vyučovaní. Ani jeden z tých návrhov neprešiel.“

„(…) pani Merkelová naozaj nemôže s Erdoganom, alebo mýlim sa, priamo s Erdoganom nebola, ona bola s predsedom vlády nie Turecka, ale sýrsky problém, ktorý mal byť vyriešený tri miliardami, zrazu to mali byť päť miliárd a o takej veci nemôže sama rokovať.“

„(…) počet v členskej základni (SNS, pozn.), ktorý je naozaj dnes obrovský, 6400 ľudí…“

„(…) politická strana, ktorá má 150 členov SNS na kandidátke.“

Photo by: mansikka

Prepisy diskusných relácií poskytuje NEWTON Media, spol. s r.o… O spôsobe hodnotenia na tejto stránke nájdete viac informácií na stránke Hodnotenie na Demagog.sk.


comments powered by Disqus
Michal Havran ml.

Michal Havran ml.

Slovenský syndikát novinárov

„Demagog.sk ukazuje, že politické lži sú pre politikov častokrát jediným spôsobom, ako hovoriť s voličmi. Demagóg ukázal, že politici nás považujú za príliš slabých nato, aby sme počúvali pravdu. Demagóg a jeho čitatelia dokazujú opak. Nechceme milosrdnú lož, chceme poznať pravdu."

Marián Leško

Marián Leško

autor komentárov pre týždenník Trend

„Projekt Demagog.sk som si všimol už v čase, keď ešte nebol ani projektom. Ako každý, aj ja mám rád, keď časť mojej práce za mňa vykoná niekto iný. A páči sa mi, že ju vykoná tak, ako by som ju chcel robiť aj ja sám. Keby ste neboli, chýbali by ste mi."

Gabriel Šipoš

Gabriel Šipoš

Transparency International Slovensko

„Ak chceme, aby v televíznych politických diskusiách nevyhrával najkrajšie oblečený ci najplynulejší rečník, ale najpravdovravejší, treba verejnosti aj novinárom pomôcť s faktickou kontrolou výrokov. Nik to u nás nerobí dôslednejšie ako Demagog.sk."