Demagog.sk

Povinné kvóty, protiteroristické zákony a voľby do NR SR

O 5 minút 12, 6. decembra 2015. (videozáznam relácie)
Moderátor: Martin Strižinec

V relácii O 5 minút 12 sa premiér Fico neoriginálne stretol s Bélom Bugárom a diskutovali o povinných kvótach na utečencov, žalobe Slovenska na Európskom súdnom dvore, o prerokovávaných protiteroristických zákonoch a tiež o nadchádzajúcich voľbách do Národnej rady. Obaja politici sa mýlili vo výrokoch o verejnom dlhu a deficite. Fico taktiež opäť nepresne uviedol, že na základe kvótneho systému musíme zobrať aj takých utečencov, o ktorých nič nevieme.

Štatistiky diskusie

 
20   1  
2   3  
12   3  
1   1  

Pravda     Nepravda     Zavádzanie     Neoveriteľné

Výroky

Dôležitý výrok

„Európska rada povedala veľmi jasne, že povinné kvóty nezavádza. Hovorím teraz o premiéroch a hlavách štátov. A rovnako rozhodla o tom, že štáty sa budú správať k migračnej kríze na základe dobrovoľnosti. Toto je najvyššie rozhodnutie v Európskej únii. A keďže sa nevedeli dohodnúť a dosiahnuť konsenzus medzi hlavami štátov, medzi premiérmi, tak nás obišli a dali toto rozhodnutie na úroveň ministrov vnútra, kde sa hlasovalo na základe väčšinového hlasovania.“

Pravda

zobraziť odôvodnenie
Hlavy členských štátov EÚ sa na júnovom summite dohodli len na dobrovoľnom prerozdelení 40 000 utečencov, nedohodli sa na povinných kvótach. Tie potom schválili na septembrovom zasadnutí ministri členských štátov- hlasovaním v Rade EÚ. Treba však, že nie je možné určiť, či je to Rada EÚ alebo Európska rada, komu prislúcha v EÚ "najvyššie rozhodnutie", neexistuje o tom zhoda, avšak toto nemá vplyv na pravdivostnú hodnotu výroku. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.

Premiér mal pravdepodobne na mysli rokovanie hláv štátov (Európska rada) z 26.6.2015 o systéme prerozdelenia dokopy 60 000 utečencov. Relokácia mala prebiehať podľa dohody, dosiahnutej na tomto stretnutí, na výlučne dobrovoľnej báze. 

Závery z tohto summitu hovoria nasledovné:
"- the temporary and exceptional relocation over two years from the frontline Member States Italy and Greece to other Member States of 40.000 persons in clear need of international protection, in which all Member States will participate; 
- the rapid adoption by the Council of a Decision to this effect; to that end, all Member States will agree by consensus by the end of July on the distribution of such persons, reflecting the specific situations of Member States;
(…) - the agreement that all Member States will participate including through multilateral and national schemes in the resettling of 20.000 displaced persons in clear need of international protection, reflecting the specific situations of Member States. "

Konkrétne ďalšie prípadné hlasovanie o už povinných kvótach sa v texte týchto záverov nespomína.
Je uvedený jedine prísľub že v kľúčových oblastiach, medzi ktoré patrí práve aj prerozdelenie, musí byť dosiahnutý pokrok a budú pravidelne sledované:
"Today, the European Council focused on three key dimensions which must be advanced in parallel: relocation/resettlement, return/readmission/reintegration and cooperation with countries of origin and transit. The Council will regularly assess progress in all three strands and report back later in the year."

Predseda Európskej rady sa po tomto stretnutí vyjadril, že hlavy štátov sa nedokázali dohodnúť na systéme povinných kvót:
We have no consensus among member states on mandatory quotas for migrants (…) It will take much time to build a new European consensus on migration.”

Prijatiu povinných kvót ešte predchádzalo stretnutie Rady EÚ 20. júla 2015, kde sa potvrdilo prerozdelenie 40 000 utečencov. 14. septembra potom Rada prijala Rozhodnutie (2015/1523), ktorým sa principiálne zhodla na potrebe prerozdeľovania.

Záväzné rozhodnutie o povinných kvótach bolo následne prijaté hlasovaním ministrov vnútra (Rada Európskej Únie) 23.9.2015, kde sa väčšinovým hlasovaním odsúhlasilo povinné prerozdelenie 120 000 migrantov.  V tomto hlasovaní boli proti Slovensko, Česko, Maďarsko a Rumunsko. Fínsko sa zdržalo hlasovania.

Európska rada (hlavy členských štátov) má za cieľ určiť hlavné smerovanie a priority Európskej únie. Je pravdou, že ide o najvyššiu formu spolupráce na úrovni Európskej Únie. Európska rada sa okrem iného zaoberá: "(…) zložitými a citlivými otázkami, ktoré nie je možné riešiť na nižších úrovniach medzivládnej spolupráce." Akúkoľvek otázku môže Európska rada postúpiť Rade ministrov, aby sa ňou zaoberala.  Vďaka Lisabonskej zmluve sa Európska rada stala inšitúciou EÚ. " Od nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy je Európska rada (…) pôvodcom všetkých hlavných rozhodnutí…"

Rada Európskej Únie (rezortní ministri) má zastupiteľskú úlohu v Európskej Únii. Okrem prijímania právnych predpisov aj koordinuje politiku Únie.  Ministri majú právomoc zaviazať svoje vlády, aby prijali opatrenia, ktoré dohodli na svojich stretnutiach. Rada je spolu s Európskym parlamentom hlavným rozhodovacím orgánom EÚ.  

Z právnej stránky by to bola Rada EÚ, kto má vyššiu právomoc, z politickej stránky by to bola zas Európska rada. Nie je teda úplne jednoznačné, či rozhodnutie Európskej rady je najvyšším rozhodnutím v EÚ. Napr. Craig a de Búrca v učebnici EU Law: Text, Cases and Materials (s.49) tvrdia:  "The European Council is central to the EU's decision-making process. The reality is that no important developments internally or externally occur without having been considered by the European Council. (…)"

Je potrebné dodať, že tým, kto preniesol právomoc rozhodnúť v tejto otázke na Radu ministrov, bola Európska komisia, keďže tá bola predkladateľom návrhu na príslušné rozhodnutie. Z vyjadrenia premiéra to nie je totiž úplne jasné.


Chcete vedieť, kto rečnil najviac? Pozrite si analýzu Medan.sk

Dôležitý výrok

„My sme neprehrali žiadnu arbitráž, kde by sme niečo museli platiť.“

Pravda

zobraziť odôvodnenie
Slovenská republika vyhrala šesť medzinárodných arbitráži, jedna arbitráž bola zastavená, jedna sa skončila zmierom s nulovou náhradou škody a jedna bola ukončená dohodou. Jedna arbitráž stále trvá, proti ďalšej prebieha čakanie na výsledok odvolania. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.

K dnešnému dňu je ukončených desať medzinárodných investičných arbitráží, v ktorých SR raz prehralo, s nasledujúcou štatistikou: SR vyhrala päť investičných arbitráží v jurisdikčnej fáze (Austrian Airlines o 15 miliónov eur, HICEE o 1 miliardu eur za zákaz zisku zdravotných poisťovní, Alps Finance and Trade o 2,5 milióna eur, Achmea II, Euram Bank o 131 miliónov eur), jednu arbitráž v meritórnej fáze (J. Oostergetel a T. Laurentius), jednu arbitráž zastavil samotný tribunál (Branimír Menšík o 11 miliónov eur), jedna arbitráž sa skončila zmierom s nulovou náhradou škody (SPP) a jedna arbitráž bola ukončená dohodou strán o zastavení arbitráže (US Steel). 
V prípade arbitráže Achmea I Slovensko podalo návrh na zrušenie arbitrážneho rozsudku, podľa ktorého malo v tomto prvom spore zaplatiť Achmei (Poisťovňa Union) odškodné, teda podľa rozsudku prehralo. Vyšší krajinský súd vo Frankfurte, na ktorý sa Slovensko odvolalo, však žiadosť o zrušenie arbitráže zamietol. Slovensko vyjadrilo zámer odvolať sa aj proti tomuto rozsudku. Ministerstvo financií na svojej webstránke uvádza, že proces odvolania stále trvá. Nepodarilo sa nám nájsť informácie o výsledku tohto konania, preto usudzujeme, že stále trvá.

Slovensko prehralo v roku 2004 spor s Československou obchodnou bankou, podpísalo dohodu o urovnaní a žalobcovi bolo vyplatených viac ako 25 miliárd korún (829,85 mil. eur). Tento spor je z čias rozdelenia Československa.

Momentálne prebieha arbitráž so Spoločnosťou Slovenské elektrárne (s Enelom).

Dôležitý výrok

„…žaloba nemá odkladný účinok, to znamená, že aj tak povinné kvóty do tej doby, kým súd nepovie, že áno alebo nie, platia.“

Pravda

zobraziť odôvodnenie
Zmluva o fungovaní Európskej únie hovorí nasledovné: "Žaloby podané na Súdny dvor Európskej únie nemajú odkladný účinok. Avšak ak Súdny dvor Európskej únie usúdi, že si to okolnosti vyžadujú, môže nariadiť odklad výkonu napadnutého aktu," (článok 278, str. 168). Výrok hodnotíme ako pravdivý.

Dôležitý výrok

„… krajiny V4, ktoré sú dnes vnímané ako nejaký black sheep of family, nejaká čierna ovca rodiny, dali sme najväčší personálny príspevkom do operácie FRONTEX. Ponúkli sme 300 ľudí….“

Neoveriteľné

zobraziť odôvodnenie
Je pravdou, že krajiny V4 spoločne prisľúbili 300 ľudí ako personálny príspevok do operácie Frontexu, pričom ten začiatkom októbra požiadal o 775 pohraničných strážnikov na posilnenie vonkajšej hranice EU a Schoengenského priestoru. Informácie o tom, ktorá krajina personálne prispieva v akom počte sa však v súvilosti s Frontexom neobjavujú a preto nevieme zhodnotiť, či je tento príspevok naozaj najväčším (keďže sa nejedná o nadpolovičnú väčšinu). Výrok hodnotíme ako neoveriteľný.

Britský denník The Guardian informoval, že už začiatkom októbra "Frontex požiadal členské štáty EU a krajiny Schoengenského priestoru o 775 pohraničných strážnikov, do veľkej preto, aby mohli asistovať pri kontrole hraníc Grécka a Talianska. Až do 20. októbra, členské krajiny prispeli in 291 ľuďmi. V polovici novembra bolo na grécke ostrovy vyslaných už 133 ľudí, a Frontex aj naďalej posielal členským štátom zúfalé žiadosti o to, aby prispeli väčším počtom personálu, ktorý by mohol pomôcť s overovaním a registráciou."

Počet personálnej posily Frontexu sa odvtedy zvýšil, no začiatkom decembra Frontex obdržal iba 447 dodatočných zamestnancov z počtu 775, ktorý bol požadovaný v októbri. Frontex na svojej oficiálnej stránke uvádza, že v Grécku sa nachádzalo 4. decembra 447 jeho ľudí.

Ako premiér v danom výroku spomína, krajiny V4 sa zaviazali poskytnúť agentúre Frontex 300 dodatočných ľudí na to, aby sa mohla vysporiadať s ochranou Schoengenskej hranice. Nie je však jasné, odkedy má byť týchto 300 ľudí nasadených. Stránka českej vlády približuje, že na summite vo Vallette prisľúbili 3 z krajín V4 navýšenie počtu ľudí zo svojich krajín pre Frontex- každá o 75 ľudí, pričom sa očakávalo, že sa pridá aj Poľsko, ktoré na summite len zastupoval český premiér. Dokopy by sa jednalo o navýšenie o 300 ľudí.

V reakcii na zvýšený nápor na vonkajšie hranice EÚ a Schengenskej zóny "Európska komisia plánuje dňa 15. decembra odprezentovať legislatívny návrh na posilnenie Frontexu." 
V najnovšej publikácii Frontexu sa uvádza počet ľudí z jednotlivých krajín len pre rok 2014.

Dôležitý výrok

„Klesá nám verejný dlh. Máme jeden z najnižších verejných dlhov.“

Nepravda

zobraziť odôvodnenie
V relácii O 5 minút 12 moderátor spresnil, že v prípade premiérovho výroku sa jedná o pokles verejného dlhu v pomere k HDP. Verejný dlh Slovenskej republiky v roku 2015 v pomere k HDP medziročne poklesol, ale na základe dostupných informácii z iných krajín nemôžeme povedať, že by bol jedným z najnižších, keďže v roku 2014 patrila Slovensku až 11. pozícia v zozname miery zadĺženosti krajín EÚ. Aj údaje Eurostatu pre druhý kvartál 2015 potvrdzujú, že Slovensko medzi krajiny EÚ s najnižším verejným dlhom v pomere k HDP nepatrí. Výrok tak hodnotíme ako nepravdivý. 

Podľa informácií Rady pre Rozpočtovú zodpovednosť, verejný dlh v roku 2015 poklesne v porovnaní s predchádzajúcim rokom o 0,2 % HDP na 53,4 % HDP. Pričom celkový vývoj verejného dlhu v pomere k HDP má od roku 2014 klesajúcu tendenciu. Na rok  2016 sa podľa Ministerstva financií očakáva pokles na 52,8 % HDP. Tabuľka ukazuje vývoj verejného dlhu počas vlády Roberta Fica od roku 2012. 

Eurostat uvádza ale odlišné čísla pri verejnom dlhu Slovenskej republiky. Dáta sú dostupné ale len do roku 2014, kedy vidíme pokles oproti predchádzajúcemu roku a to z 54,6 % HDP na 53,5 % HDP. 

Keď porovnáme zadĺženie verejného sektoru v Európskej únii podľa údajov pre rok 2014 vidíme, že aj napriek umiesteniu Slovenska na 11. mieste rebríčka s najnižším verejným dlhom sú viaceré krajiny omnoho menej zadĺžené. Krajinou s najnižším verejným dlhom v pomere k HDP je Estónsko s 10,4 % HDP a najviac zadĺženou krajinou je v problémoch sa zmietajúce Grécko s výškou verejného dlhu 178,6 % HDP.   Správa vydaná Eurostatom v októbri 2015 takisto nezaraďuje Slovensko medzi krajiny s najnižším verejným dlhom v roku 2014 Poradie pre rok 2014 ukazuje nasledujúci graf, prebratý zo stránky Rady pre rozpočtovú zodpovednosť:

Podľa najnovších údajov Eurostatu pre druhý kvartál 2015 majú menší verejný dlh v pomere k HDP tieto krajiny: Švédsko, Rumunsko, Poľsko, Luxembursko, Litva, Lotyšsko, Bulharsko, Česká republika, Dánsko a Estónsko. Slovensko teda očividne nepatrí práve medzi krajiny s najnižším verejným dlhom v pomere k HDP, čo ukazuje aj nasledujúca tabuľka:



Údaje Eurostatu o celkovej výške verejného dlhu v eurách tiež potvrdzujú, že ani absolútne nie je verejný dlh Slovenska medzi najnižšími v EÚ.

Dôležitý výrok

„…minulý rok bol naplánovaný na tento rok v rozpočte v roku teda 2015 2,49 deficit a nakoniec aj podľa rozpočtovej rady vlády, ale aj podľa Európskej komisie budeme mať nad 2,7 (…) Na budúci rok (2016, pozn.) pôvodne bolo naplánovaných 1 % a teraz už vláda pri rozpočte plánuje 1,96% deficit.“

Nepravda

zobraziť odôvodnenie
Bugár správne uviedol plánovaný rozpočet pre rok 2015 aj úroveň deficitu predpokladanú Európskou komisiou a Rozpočtovou radou. Nepresne však uviedol pôvodne plánovaný deficit pre rok 2016- ten bol až na úrovni 1,43 % a nie jedno percento. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.

Rozpočet verejnej správy na roky 2015 až 2017 ukazuje, že pôvodne bol plánovaný deficit pre rok 2015 vo výške 2,49%. Európska komisia vo svojej správe(.pdf, s.111) uviedla predpoklad o deficite Slovenska ku koncu roka 2015 pravdepodobne na úrovni 2,8 %. Rozpočtová rada dokonca predpovedala deficit ku koncu roka 2015 na úrovni 2,8 % HDP. Pôvodne plánovaný rozpočet na rok 2016 nájdeme takisto v Rozpočte verejnej správy na roky 2015-2017. Pre rok 2016 predpokladal deficit vo výške 1,43 % HDP. Novší rozpočet, teda ten pre roky 2016-2018, už predpokladá deficit pre rok 2016 na úrovni 1,93%. Bugár sa teda pomýlil v jednom údaji: plánovaný pre rok 2016 bol podľa staršieho rozpočtu deficit 1,43 % HDP, nie 1 %. Menšiu odchýlku mal aj v deficite pre rok 2016 plánovanom v najnovšom rozpočte — je to 1,93 % a nie 1,96%. 


„… na zasadnutí Európskej rady, myslím, že to bolo v júni a v júli, sme zablokovali prijatie povinných kvót, lebo ich nepovažujeme za správne.“

„…ministrom vnútra, ktorí v septembri väčšinovým hlasovaním, napriek tomu, že niekoľko krajín hlasovalo proti alebo sa zdržalo, rozhodli o zavedení povinných kvót, na základe ktorých na Slovensko malo prísť do 2 000 migrantov, o ktorých sme nič nevedeli.“

„… zo 120 000 ľudí, lepšie povedzme zo 160 000 ľudí, ktorí mali byť takto premiestnení, na základe kvót bolo premiestnených možno 160.“

„Chcem vás informovať, že žalobu už podalo aj Maďarsko. Pokiaľ ide o žalobu, intenzívne o nej uvažuje Poľsko. Len Poľsko je v zvláštnej situácii, pretože poľská vládna garnitúra, tá predchádzajúca, pred tou, ktorá prišla teraz, za kvóty cez ministra vnútra zahlasovalo…“

„… dnes Poľsko jednoznačne oznámilo, ďalšia veľká krajina oznámila, že nebude realizovať tieto kvóty, že žiadnych migrantov neprijme na základe kvót.“

„… lebo termín by mal byť 18. decembra definitívny na podanie žaloby.“

„Teraz bude prebiehať lehota asi 2 mesiacov, v rámci ktorej sa bude musieť protistrana vyjadriť, procedúra. Potom sa zase bude vyjadrovať vláda.“

„…povinné kvóty sme odmietli, dokonca odmietli sme to dvakrát v parlamente.“

„…vojenské spravodajstvo riadi a za jeho činnosť zodpovedá minister, ktorý teda vymenúva a odvoláva riaditeľa vojenského spravodajstva.“

„…niektorí už začali hovoriť o tom, že, samozrejme, možnože nejaký malý Schengen, možnože pre nové členské štáty aj obmedziť osobnú slobodu, teda slobodu pohybu…“

„Napríklad dostali sa tam (do návrhu protiteroristického zákona, pozn.) veci ako s extrémizmom, so sektárskymi zoskupeniami, s únikom údajov.“

„… názor pána premiéra Českej republiky, pána Sobotku, ktorý teda hovorí, že mali by sme hľadať radšej spoločné východiská a nie ešte viac rozbíjať Európsku úniu.“

„Vo Fínsku na 750 občanov pripadá jeden policajt. U nás teraz na 250 občanov jeden policajt. Trikrát viac policajtov máme, plus ideme to rozširovať o 2 500.“

„…niekedy napríklad aj pani Merkelová unáhlene takto otvorí teda náruč a teda hovorí, že 800 000 ľudí prijímame.“

„…predsa máme tu polovojenské rôzne zoskupenia.“

„Nikto nám nemôže zobrať fondy. Rozhodovanie o fondoch v rámci Európskej únie na základe jednomyseľnosti.“

„Poslali sme do Maďarska vojakov, aj policajtov na základe žiadosti maďarskej vlády. Poslali sme policajtov do Slovinska.“

„… traja útočníci v Paríži boli ľudia, ktorí využili balkánsku migračnú trasou a nelegálnou migráciou do Európy.“

„Máme jeden z najvyšších hospodárskych rastov v Európskej únii.“

„To znamená, že ak za 22 rokov sme tu mali 58 000 žiadateľov o azyl a dostalo len 650 a z toho ostalo na Slovensku 180…“

„V roku 2004 11 500 ľudí za jeden rok žiadalo o azyl. Viete, koľkí dostali? 15…“

„Pokiaľ ide o nezamestnanosť, tak nezamestnanosť sme dostali na úroveň priemeru eurozóny, to je 10,7 %.“

„Donald Tusk, predseda Európskej rady teraz povedal, nesmieme podceňovať otázky bezpečnosti spojené s migráciou…Tuskom, keď povedal, politika otvorených dverí prináša svoje riziká spojené s bezpečnosťou.“

„Všetkých 30 opatrení (prvé dva sociálne balíky, pozn.) sme do posledného opatrenia naplnili…“

„Ja si pamätám švédskeho premiéra, ktorý hovoril, poďte, všetci ste vítaní. A dnes zatvárajú krajinu a žiadajú od ostatných, že prerozdeľte 50 alebo 70 000 migrantov, ktorých už nevieme prevziať.“

„V Turecku je v táboroch 2,2 milióna ľudí.“

„…na vlaky sa nám prihlásilo 850 000 ľudí a stúpol nám počet platiacich cestujúcich.“

„… ale potom hovorme o tom, že 5 alebo 6 (z útočníkov v Paríži, pozn.) už sa dávno narodili povedzme v Belgicku.“

„Za štyri roky vlády, vašej vlády, pán premiér, ste znížili deficit o 2,16 %. Za jeden rok vlády Ivety Radičovej sme znížili deficit o 2,76 %.“

„Keď si zoberieme Nórsko, Fínsko, Dánsko, tak oni majú trojnásobne väčší počet zamestnancov v sociálnej a zdravotnej oblasti, od 400 do 500 000. My máme 160 000.“

„…pokiaľ ide o zvýšenie platov učiteľov, tak sme zvýšili platy učiteľov o 22 %. Je to najvyššie zvýšenie platov učiteľov zo všetkých pracovníkov verejnej správy. A dosiahli sme cieľ, ktorý sme chceli, aby mali učitelia vyšší plat ako je priemerný zárobok v národnom hospodárstve.“

„…Európska komisia označila slovenský rozpočet na rok 2014, 2015 a 2016 za jeden z najlepších rozpočtov v Európskej únii.“

„…len málo krajín, a je to najmä Nemecko a Slovensko dnes a možno európska banka, si požičiavame peniaze za úrokovú sadzbu zápornú, my jednoducho si dnes požičiame peniaze a na konci vrátime menej, ako sme si požičali.“

„Je pravda, že nám stúpajú ratingové hodnoty? Jednoducho to je pravda.“

„…dnes je napríklad inflácia na úrovni nuly…“

„Poslanec Smeru, ja neviem, čo sa mu stalo, buchol takto po bruchu a navrhol, aby bol vyšší výber DPH o 200 miliónov… Takisto navrhol, že aj teda z iných daní, spotrebnej, o 50 miliónov bude väčší výber.“

„…kvôli voľbám rýchlo niečo bolo položené v skrátenom legislatívnom konaní, obrovské množstvo rôznych zmien. To je tých 15, 17 zákonov.“

Prepisy diskusných relácií poskytuje NEWTON Media, spol. s r.o… O spôsobe hodnotenia na tejto stránke nájdete viac informácií na stránke Hodnotenie na Demagog.sk.


comments powered by Disqus
Michal Havran ml.

Michal Havran ml.

Slovenský syndikát novinárov

„Demagog.sk ukazuje, že politické lži sú pre politikov častokrát jediným spôsobom, ako hovoriť s voličmi. Demagóg ukázal, že politici nás považujú za príliš slabých nato, aby sme počúvali pravdu. Demagóg a jeho čitatelia dokazujú opak. Nechceme milosrdnú lož, chceme poznať pravdu."

Marián Leško

Marián Leško

autor komentárov pre týždenník Trend

„Projekt Demagog.sk som si všimol už v čase, keď ešte nebol ani projektom. Ako každý, aj ja mám rád, keď časť mojej práce za mňa vykoná niekto iný. A páči sa mi, že ju vykoná tak, ako by som ju chcel robiť aj ja sám. Keby ste neboli, chýbali by ste mi."

Gabriel Šipoš

Gabriel Šipoš

Transparency International Slovensko

„Ak chceme, aby v televíznych politických diskusiách nevyhrával najkrajšie oblečený ci najplynulejší rečník, ale najpravdovravejší, treba verejnosti aj novinárom pomôcť s faktickou kontrolou výrokov. Nik to u nás nerobí dôslednejšie ako Demagog.sk."