Demagog.sk

Argumentačný boj o utečeneckej kríze

Iné, 20. októbra 2015.
Moderátor: —

Demagog.SK overil faktickú presnosť základných argumentov, ktoré v poslednom období odzneli vo verejnom priestore v súvislosti s utečeneckou krízou v Európe. Nereprezentujú konkrétnych politikov, novinárov či iné osoby vo verejnom priestore, ale treba ich skôr vnímať ako argumenty objavujúce sa v súčasnom diskurze na Slovensku.

Štatistiky diskusie

9   1  
8   2  

Pravda     Nepravda     Zavádzanie     Neoveriteľné

Výroky

Dôležitý výrok

„Medzinárodné humanitárne právo, ktorého sme súčasťou, nás zaväzuje sa o utečencov postarať.“

Pravda

zobraziť odôvodnenie
Medzinárodné humanitárne právo (MHP) je súhrnom medzinárodných dohovorov, dohôd a zmlúv, ktoré zaväzujú štáty k ochrane osôb nezúčastňujúcich sa vojenských či iných bojových konfliktov. Takýmito dohodami sú napríklad Ženevský dohovor alebo Utečenecká dohoda z 1951, ktoré zúčastneným krajinám nariaďujú spravodlivý prístup voči utečencom a starostlivosť o ľudí v núdzi. K obom týmto dohodám (a i ďalším) sa Slovensko zaviazalo spolu so zvyškom krajín EÚ, preto má i ono povinnosť sa o utečencov postarať. Daný výrok je preto pravdivý.

Medzinárodné humanitárne právo (MHP) — International humanitarian law (IHL), "taktiež známe ako právo vojny a právo ozbrojeného kofliktu, je právnym rámcom aplikovateľným v situáciách ako je ozbrojený konflikt či okupácia. Cieľom tohoto súboru pravidiel a zásad je, z humanitárnych dôvodov, limitovanie dopadu ozbrojeného konfliktu."

Utečenci a žiadatelia o azyl sú v Medzinárodnom humanitárnom práve zahrnutí ako subjekty, ktoré sa nepodieľajú na konflikte a potrebujú ochranu: "V posledných rokoch začalo mnoho mimo-vládnych organizácii zdôrazňovať, že je potrebné aplikovať MHP na utečencov a ľudí, ktorí hľadajú azyl." (.pdf, p.4)
"Práve v prípadoch, kde sa jedná (o útek z dôvodu z možnosti, pozn.) perzekúcie či ohrozenia na živote a bezpečnosti v kontexte ozbrojeného konflikut, utečenecké právo sa prelína s Medzinárodným humanitárnym právom."

Marek Linha, poradca Nórskej organizácie pre žiadateľov o azyl, vysvetľuje, že aj Slovensko je súčasťou MHP práve z dôvodu účasti na dohodách, ktoré podeň spadajú: 

"Myšlienka zdieľania bremena je (…) už vyše 50 rokov uznaná v preambule Medzinárodného dohovoru o statuse utečencov (známeho aj ako Ženevský dohovor), ktorým sa právne zaviazalo 147 štátov, vrátane všetkých európskych krajín.Článok 34 Ženevského dohovoru (…) štátom ukladá povinnosť čo najviac urýchliť integráciu utečencov do spoločnosti."

Rovnako dôležitou je aj Dohoda o právnom postavení utečencoch z 1951, ktorá bola vytvorená po 2. svetovej vojne, práve keď tisícky utečencov boli roztrúsené po Európe. Táto dohoda definovala, že osoby ktoré hľadajú útočisko pred perzekúciou sú utečenci. Táto dohoda im rovnako dáva aj veľmi dôležité právo — nebyť poslaní naspäť domov v prípade, že im tam hrozí ujma na zdraví či na živote, s výnimkou iba vo veľmi extrémnych situáciách.

Práve z toho dôvodu, že utečenci nie sú chránení ich vlastným štátom, medzinárodná komunita má za povinnosť vstúpiť do deja a zabezpečiť, že budú v bezpečí a ochránení. (…) Na základe ustanovení tejto dohody, utečenci majú právo (minimálne) na rovnaké zaobchádzanie ako ostatní cudzinci pobývajúci v danej krajine, či v mnohých prípadoch dokonca na také isté zaobchádzanie ako občania danej krajiny." Slovensko túto dohodu podpísalo dodatočne v roku 1993.

Slovensko je súčasťou vyššie uvedených zmluv a dohovorov a je preto jeho povinnosťou poskytovať ochranu a pomoc utečencom.

Dôležitý výrok

„Aj my máme podiel na problémoch krajín, z ktorých utečenci utekajú — bojuje sa tam napríklad zbraňami vyrobenými na Slovensku.“

Pravda

zobraziť odôvodnenie
O tom, že Islamský štát bojuje zo slovenskými obrnenými vozidlami a muníciou informoval v septembri DenníkN.

"Vojna s radikálmi z Islamského štátu sa Slovenska priamo týka nielen preto, že obrovská vlna utečencov z krajín postihnutých bojmi teraz mieri do Európskej únie. V boji proti nim sa bojuje aj so zbraňami zo Slovenska, predovšetkým vďaka vývozom zbraní aj munície pred rokom 1989. Tank, obrnený transportér či húfnica s dobrou údržbou vydrží desiatky rokov a počas vojny armády zo skladov vyťahujú a „oživujú“ aj kusy, ktoré boli na vyradenie, takže zrejme aj slovenskú techniku z 80. či dokonca 70. rokov."

"V sedemdesiatych rokoch sa od nás do Líbye vyviezlo takmer 1100 tankov T-55 a stroje tohto typu vo vojnou zmietanom štáte stále jazdia. V roku 2011 bojovali na strane Kaddáfího armády aj na strane povstalcov, ktorí jeho režim zvrhli. V krajine niekoľko týchto tankov ukoristil Islamský štát. Vyážali sa aj samohybné húfnice Dana. Po zvrhnutí Kaddáfího režimu sa objavili fotografie, ako niekoľko RM-70 a húfnic Dana stojí v opustenom, nestráženom sklade."

O predávaní slovenských zbraní do Líbye nájdeme zmienku aj v spisoch z roku 2004 vo WikiLeaks Slovensko. V spomínanom dokumente nájdeme mnoho zmienok o snahe predať slovenské zbrane : "Tretí možný predaj vojenskej výzbroje je do Líbye."

S informáciami, ktoré potvrdzujú možný výskyt zbraní vyvážaných zo SR prichádza aj ČTK "Radikáli z hnutia Islamský štát (IS), ktorí ovládajú značné územia v Sýrii a v Iraku, používajú pestrú zmes streliva vyrobeného v dvoch desiatkach krajín, a to vrátane Českej republiky a Slovenska." 

Dôležitý výrok

„Za problémy utečencov nemôžeme, prečo ich máme riešiť my? Za utečeneckú krízu môže Západ — krajiny, ktoré bombardovali Líbyu, intervenovali v Iraku a Afganistane a podporujú sýrsku opozíciu.“

Zavádzanie

zobraziť odôvodnenie
Účasť slovenských vojakov na misiách v Afganistane, Sýrii, Iraku, pôvod zbraní, ktoré sa v Sýrii nachádzajú a náš postoj voči rozhodnutiam Rady Bezpečnosti OSN potvrdzujú určitú spoluúčasť a zodpovednosť Slovenska na situácii, v ktorej sa tieto krajiny ocitli. Nedá sa okrem toho plošne obviňovať "Západ" za situáciu v Sýrii, Iraku, Afganistane a Lýbii, nakoľko reakcia západných krajín bola vo všetkých prípadoch odlišná. Slovensko navyše už počas druhej vlády Roberta Fica participovalo na vyhlásení EÚ, v ktorom vyhlásilo umiernenú opozíciu za legitímneho reprezentanta sýrskeho obyvateľstva, čim sa Slovensko de facto postavilo proti Assadovmu režimu. Na základe týchto skutočností je zavádzajúce tvrdiť, že Slovensko za situáciu v Sýrii a iných krajinách odkiaľ pochádzajú utečenci nemôže.

Chemické zbrane, ktoré boli použité v Sýrii v auguste 2013, môžu mať pôvod z Československa. Slovenskí vojaci pôsobia dlhodobo v misii v Afganistane, Slovensko má aj vojenského pozorovateľa v Sýrii a do roku 2008 slúžilo celkovo vyše 1000 slovenských vojakov na misii v Izraelom okupovanom sýrskom území v Golanských výšinách. Česko-Slovensko sa tiež zúčasnilo operácie "Púštna búrka" po tom, ako Irak nesplnil dohody z rezolúcie OSN.

Bezpečnostná rada OSN schválila rezolúcu, ktorá vyzýva všetkých členov na pomoc pri utláčaní, poškodzovaní ľudských práv a na zmierňovaní konfliktu. Slovensko však dáva na rozvojovú a inú pomoc chudobným krajinám málo a to aj v pomere k našim možnostiam — Guardian napríklad menuje Slovensko ako krajinu, ktorá patrí tie, ktoré dávajú na pomoc najmenej. Väčšina našej pomoci, až 55 %, pri tom smeruje do Európy, ktorá je najbohatším svetovým kontinentom.

Slovensko samotné bolo členom Bezpečnostnej rady v rokoch 2006-2007, pričom Rade predsedalo vo februári 2007. Medzi priority Slovenska patrilo napr. aj nešírenie zbraní hromadného ničenia a riešenie situácie na Blízkom východe. Počas pôsobenia Slovenska bolo prijatých hneď niekoľko rezolúcií, ktoré sa týkali situácii v krajiných, z ktorých dnes pochádza množstvo utečencov.

Sýrska občianska vojna, trvajúca od 2011, vznikla ako výsledok arabskej jari v Sýrii, kde sa opozícia vzbúrila proti režimu Al-Asada. Podľa rôznych odhadov si táto vojna vyžiadala 200-300 tisíc životov, vyše 7 miliónov utečencov v rámci Sýrii a viac ako 4 milióny Sýrčanov utieklo z krajiny.

Dávať vinu za vývoj v Sýrii, Iraku, Afganistane a Lýbii Západu je len ťažko koherentne ospravedlniteľné. Reakcie západných krajín k týmto štyrom konfliktným situáciám sa totiž výrazne odlišujú — kým v Iraku a Afganistane Západ intervenoval a vyslal tam veľký počet svojich vojakov do rozsiahlej pozemnej operácii (z Iraku sa väčšina zahraničných vojakov stiahla v roku 2013), v Lýbii sa podieľali niektoré krajiny (nie len západné) na vzdušnej operácii a bombardovaní cieľov, bez vyslaných vojakov na území. V Sýrii Západ priamo neintervenoval, niektoré krajiny však podporujú umiernenú opozíciu voči sýrskemu režimu a Islamskému štátu. Rozdiely medzi situáciami v Iraku a Afganistane na jednej strane a Sýrii a Lýbii na strane druhej je evidentný aj z názvov vojenských konflitkov, kde pri druhej menovanej skupine hovoríme o občianskej vojne

V konečnom dôsledku teda Západ voči daným štyrom krajinám uplatnil rozličné politiky, ktoré pritom vo výsledku viedli k porovnateľnej výslednej situácii, ktorej jedným z výsledkov je veľký počet utečencov. Nedá sa preto úplne jednoducho povedať, že je západ zodpovedný za súčasný stav, nakoľko jeho reakcie boli vo všetkých prípadov odlišné.

Čo sa týka konkrétne situácie v Sýrii, v novembri 2012 Európska únia vyhlásila sýrsku opozíciu za legitímneho reprezentanta sýrskeho ľudu. Zahraničná politika EÚ pritom vyžaduje jednomyseľné stanovisko všetkých členov, preto Slovensko s týmto vyhlásením súhlasilo a postavilo sa teda na stranu sýrskej opozície proti režime Assáda. Neporadilo sa nám nájsť ani žiadne vyhlásenie slovenského oficiálneho predstavenie v období medzi zvýšením prílivom utečencov a začiatkom sýrskej občianskej vojny, v ktorom by kritizoval USA a ďalšie krajiny z intervenovania v Sýrii.

Dôležitý výrok

„Ľudia, ktorí prichádzajú do Európy v súčasnej imigrantskej vlne, sú väčšinou ekonomickí migranti, nie utečenci.“

Nepravda

zobraziť odôvodnenie
Kým posúdenie toho, aký je presne pomer medzi utečencam a ekonomickými migrantami spomedzi ľudí, ktorí v poslednom období do Európy prichádzajú, nie je možný, existujú dostupné odhady rôznych autorizovaných zdrojov. Všetky dôveryhodné zdroje, ktoré sa nám podarilo nájsť zhodne uvádzajú, že podstatne viac než polovica ľudí spomedzi imigrantskej vlny pochádza z krajín, ktoré majú nárok na status utečenca. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.

Podľa medzinárodného práva je utečencom osoba, ktorá uteká z rodnej krajiny z dôvodu prenasledovania, násilia alebo vojny. Utečenec prežíva tak strach z prenasledovania z dôvodu rasy, náboženstva, národnosti, politického presvedčenia alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine. Kmeňové, etnické,náboženské násilie a vojna sú hlavnými príčinami útekov z domácej krajiny. Za ekonomického migranta je považovaný človek, ktorý odišiel z domovskej krajiny do iného štátu dobrovoľne. Najrozšírenejšie rozlíšenie medzi utečencom poskytuje krajina pôvodu.

The Economist uvádza graf krajín s odvolaním na údaje Eurostatu podľa toho, aké percento žiadateľov z týchto krajín získava azyl v EÚ. Sedem krajín získava azyl vo viac než 50 %, na čele so Sýriou (vyše 90 %), nasledovanou Eritrerou a Irakom (oba vyše 80 %). The Economist sám vyčísluje, že 75 % príchodzích do Talianska a 81 % príchodzích do Grécka pochádza z krajín, ktoré väčšinou získavajú azyl. The Economist rovnako uvádza, že spomedzi žiadateľov o azyl, ktorý budú prerozdelený podľa prijatých kvót sa bude jednať len o Sýrčanov, Iračanov a Eritrejčanov, teda krajiny ktoré majú najvyšší pomer na zisk azylu.


Podľa denníka SME vysoký komisár OSN pre utečencov António Guterres uviedol, že 90 % utečencov prichádzajúcich do západnej Európy pochádza z krajín ako Sýria, Afganistan a Eritrea, kde buď prebieha vojenský konflikt alebo dochádza k porušovaniu ľudských práv, a jedná sa preto o ľudí, ktorí spĺňajú podmienky žiadateľov o azyl.

Podobne aj vyhlásenie UNHCR upozorňuje na to, že aj z migrantov prichádzajúcich takzvanou pešou cestou:

"…90 % ľudí pochádza z utečencov produkujúcich krajín ako Sýria, Afganistan, Irak, Eritrea a Somálsko."

V roku 2014 prešlo balkánskou cestou nelegálne 43 360 utečencov. Podľa kvartálneho reportu Frontex, ktorý sa vzťahuje na druhý kvartál roku 2015, bolo 38 % z týchto utečencov Sýrčanov a 36 % pochádzalo z Afganistanu (.pdf, s. 10).

Dôležitý výrok

„Utečenci a imigranti predstavujú výrazne zvýšené bezpečnostné riziko — napr. kriminalitu, terorizmus a šírenie zdravotných epidémií.“

Zavádzanie

zobraziť odôvodnenie
V médiách je aktuálne veľmi často počuť o rizikách, ktoré so sebou prináša európska utečenecká kríza. Niektorí varujú ľudí, aby uprednostnili bezpečnosť štátu pred súcitom (N. Farage). Podobné hlasy tvrdia, že európska kultúra ako aj kresťanské dedičstvo sú v ohrození (V. Orbán) a mnohí ľudia neutekajú za lepším životom z vojnou zmietaných krajín, ale prichádzajú šíriť terorizmus (R. Fico). Odborné štatistiky týkajúce sa bezpečnostných rizík spojených s migračnou vlnou do Európy, ako aj názory odborníkov priamo zainteresovaných v bezpečnostných otázkach EÚ však tvrdia, že utečenci a imigranti nepredstavujú pre Európu zvýšené bezpečnostné riziko. S vedomím toho, že otázka bezpečnosti je vysoko subjektívna a zároveň akceptujúc, že až budúcnosť dokáže jednoznačne odpovedať čo súčasný príliv utečencov a migrantov bude znamenať pre bezpečnosť v Európe, však hodnotíme výrok ako zavádzajúci na základe uvedených odborných zdrojov.

Pri pohľade na viaceré správy hovoriace o tom, že súčasná vlna utečenecov a migrantov do EÚ znamená bezpečnostné riziká, sa dá vysledovať niekoľko konkrétnych oblastí, kde cudzinci majú predstavovať bezpečnostnú hrozbu. Jedná sa najmä o potenciál zvýšenej kriminality, možnosť šírenia epidémií, či zvýšená možnosť terorizmu.

Zaujímavý pohľad predstavuje štúdia ktorá tvrdí, že kým vnímanie imigrácie ako hrozby sa v poslednom období jednoznačne zvýšilo, objektívne sa o zvýšení bezpečnostnej hrozby nedá hovoriť, nakoľko sa ukázalo, že neexistuje korelácia medzi migráciou a zvýšenou kriminalitou.

Iná štúdia pre Svetovú Banku uvádza, podobne, že kým existujú obavy, že imigrácia povedie k bezpečnostným hrozbám, neexistujú dáta, ktoré by to jednoznačne potvrdzovali. Napriek tomu existuje reálna možnosť, že nelegálne migrácia zvýšila finančnú kriminalitu a to využívaním alternatívnych foriem finančných kanálov a praním peňazí.

Kriminalita

Tradičný ekonomický model zločinu skoncipovaný Beckerom (1968) predpokladá, že pri inak rovnakých podmienkach, u jednotlivcov so slabými príležitosťami na pracovnom trhu je viac pravdepodobné angažovanie sa v kriminálnej aktivite. (.pdf, s.4)

Počet nahlásených property crimes v Anglicku a Walese od 1983 do 2011 ukazuje, že počet nahlásených zločinov sa neustále znižoval napriek tomu, že rástol počet cudzincov v populácii. Táto štatistika nedokazuje, že by zvyšovanie počtu migrantov v populácii znižovalo zločinnosť, avšak značí, že taktiež nesúvisí s nárastom kriminality.

Bell a kolektív (2013) skúmali lokálne vzory kriminality v Anglicku a Walese v rokoch 2002-2009, aby určili kauzálny účinok nárastu cudzineckej populácie na mieru zločinu. Cieľovými skupinami boli azylanti z bývalej Juhoslávie, z krajín zmietaných sa vo vojnových konfliktov ako napríklad Afganistan a Irak a taktiež veľké migračné toky z krajín A8 (najmä Poľsko v roku 2004). Výsledky vyslovujú predpoklad, že zvýšením počtu obyvateľstva v rámci miestnej komunity o 1 %, ktoré predstavujú azylanti, je spojené s nárastom zločinov proti vlastníctvu (krádež, vlúpanie, lúpež atď.) o 1,1 %. Keďže azylanti predstavovali len 0,1% populácie,  makroúčinky boli malé.  Pre migrantov z krajín A8 pri rovnakom zvýšení predstavovali výsledky zníženie zločinov proti vlastníctvu  o 0,4 %, čo vedci pripisujú najmä rozdielnym príležitostiam azylantov a migrantov na pracovnom trhu.

Iné medzinárodné štúdie (Bianchi a kolektív 2012 – Taliansko, Spenkuch 2010 – USA) taktiež nenašli žiadny významný kauzálny dopad migrantov na násilný zločin alebo zločin proti vlastníctvu. Americká štúdia taktiež tvrdí, že za zvyšovaním miery zločinov proti vlastníctvu stoja najmä horšie výsledky iných etnických skupín na pracovnom trhu a preto zdôrazňuje potrebu sústrediť sa na vytváranie pracovných príležitostí pre rozličné skupiny migrantov (s.5)

Inou použitou metódou pre získavanie dát týkajúcich sa vzťahu medzi migráciou a zločinom bolo využitie údajov o obetiach zločinov. Bell a kolektív tvrdia, že u príslušníkov cudzích národov je o niečo menej pravdepodobné, aby nahlásili, že sa stali obeťou zločinu, ako u britských štátnych príslušníkov. (s.5)

Čo sa týka špecifickej otázky kriminality v tzv. cudzineckých zónach, výskumy ukazujú, že pokiaľ cudzinci majú štandardné životné zabezpečenie, úroveň kriminality sa nijako nelíši od zvyšku spoločnosti. Výzkumy teda príčinu kriminality hľadajú nie v samotnej imigrácii, ale v socio-ekonomických otázkach — bez ohľadu na to, či sa jedná o cudzincov, alebo nie.

Rovnako aj Martin Kahanec zo Stredoeurópskeho inštitútu pre výskum práce (CELSI) svojou analýzou relevantných vedeckých výstupov potvrdzuje, že práve nízky stupeň integrácie na trhu práce je dôvodom, ktorý vedie zvýšenej majetkovej kriminalite. Platí to však tak pre migrantov, tak aj pre domáce obyvateľstvo. 

Zdravotné otázky 

24. augusta 2015 vyhlásila hlavná lekárka maďarskej zdravotnej služby, Judit Pallerová, že migranti prichádzajúci do Maďarska neznamenajú pre maďarské obyvateľstvo epidemiologickú hrozbu, avšak určité riziko nákazy existuje. Podľa jej slov sú migranti najčastejšie nakazení vírusovou hepatitídou typu B a typu C, syfilisom, ale aj AIDS. Tieto sa však šíria iba pohlavným stykom a krvou. Najväčšie problémy spočívajú podľa nej v problematickom vyšetrení azylantov, keď mnohí z nich nespolupracujú (zo 14000 sa na vyšetrenie dostavilo necelých 500) a v tom, že mnohí po vyšetrení ušli.

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) sa pokúsila prispieť k rozptýleniu obáv, že utečenci prichádzajúci do Európy by mohli so sebou priniesť infekčné choroby. Podľa regionálnej riaditeľky WHO pre Európu, Zsuzsanny Jakab, neexistuje systematická asociácia medzi migráciou a prinášaním infekčných chorôb. Prenosné choroby sú podľa nej spojené najmä s chudobou. Podľa WHO skúsenosti ukázali, že prenos infekčných chorôb zasahuje najmä pravidelných turistov, cestovateľov alebo zdravotných pracovníkov, nie utečencov alebo migrantov.

Napriek tomu Jakab upozorňuje, že vážnosť súčasnej situácie, spojenej s eskaláciou prílivu migrantov a zmenami v trasách ich príchodu, vyžaduje regionálnu, obsiahlu a systematickú odpoveď verejného zdravotníctva, pričom medzištátna koordinácia pohybu migrantov naskrz európskym regiónom musí byť posilnená.

Terorizmus

Štatistiky Metropolitnej polície vo Veľkej Británii ukazujú neprerušovaný nárast počtu zatknutých v súvislosti s terorizmom od roku 2010 (odkedy začal konflikt v Sýrii), najmä v období rokov 2012-2015. 17. septembra 2015 v rádiu BBC 4 upozornil riaditeľ MI5 , David Parker, na to, že teroristická hrozba je tou najvážnejšou z tých, ktorým Veľká Británia čelí v bezpečnostných vzťahoch. Hovorí o tom (0:33/21:28), že len počas posledných 12 mesiacov bolo zmarených šesť údajných teroristických útokov v štádiu prípravy, čo predstavuje najvyšší počet počas jeho 32-ročnej kariéry a takisto najvyšší počet od 11. septembra 2001.

Mnohí bezpečnostní experti však uvádzajú, že riziko toho, že by Islamský štát a ďalšie teroristické organizácie posielali obrovské množstvá svojich bojovníkov na Západ cez rizikové trasy, je nízke už len na základe obrovského množstva islamistických fanatikov narodených na Západe, po ktorých môžu teroristické skupiny siahnuť v prípade, že sa rozhodnú započať útok. 

Bezpečnostní analytici zdôraznili časovú náročnosť a nebezpečie toho, ak by sa teroristi snažili poslať svojich členov do Európy na deravých rybárskych loďkách alebo gumených nafukovacích člnoch, aké používajú pašeráci na prepravu utečencov z Lýbie do Talianska a z Turecka na Egejské ostrovy Grécka.

Podľa bezpečnostných špecialistov s blízkymi väzbami na európske vlády a bezpečnostné služby je riziko toho, že teroristické skupiny, ako napríklad Islamský štát, by mohli prepašovať bojovníkov do Európy skrytých medzi veľkou vlnou migrantov, omnoho nižšie ako tvrdia niektorí politici.

Reálnejším problémom je podľa nich opačný tok bojovníkov, ktorí smerujú z Európy smerom na Blízky východ. Podľa vyjadrení predsedu Európskeho centra pre strategickú špionáž a bezpečnosť, Claudea Moniqueta, nemá Islamský štát potrebu exportovať bojovníkov do Európy, pretože ich z nej hlavne importuje.  Existuje podľa neho 5 až 6 tisíc Európanov, ktorí sú alebo už boli v Sýrii, pričom tam stále ďalší odchádzajú. Nevidí teda zmysel v tom, aby Islamský štát exportoval Sýrčanov alebo Iráčanov, ktorí hovoria arabsky, poznajú svoje krajiny a tým pádom ich tam potrebujú.

Nebezpečenstvo radikalizácie Moslimov v Európe existuje skôr medzi obyvateľstvom, ktoré v Európe už žijú, dokonca aj niekoľko generácií a sú občanmi EÚ. Výskumný riaditeľ Centra pre štúdiá asymetrických hrozieb, Magnus Ranstorp, súhlasí s tým, že je cesta teroristov do EÚ veľmi riskantná, avšak poukazuje na určité prípadné ľahšie spôsoby, ktoré by im to mohli umožniť. Sem napríklad patrí falšovanie dokladov alebo používanie ukradnutých pasov. Podľa Ranstorpa skôr zamestnáva európske tajné služby množstvo sympatizantov Islamského štátu, ktorí už v Európe dávno sú.

Z tohto hľadiska je preto možné povedať, podobne ako v prípade kriminality, že možnosť terorizmu nerastie priamo na základe imigrácie, ale na základe ďalších faktorov reálneho života (menšiny v akomkoľvek ponímaní) v Európe. Spájanie utečencov a terorizmu preto nie je presvedčivá.

Dôležitý výrok

„Súčasné pravidlá EÚ štátom prikazujú, aby kontrolovali Schengenskú hranicu a príchodzích utečencov registrovalo. Maďarsko je jediné, kto to robí a je za to kritizované.“

Zavádzanie

zobraziť odôvodnenie
Hoci právne záväzné akty EÚ skutočne zakotvujú ochranu externých hraníc a vyžadujú registráciu utečenkýň a utečencov v prvom štáte Schengenského priestoru, ktorého hranice prekročia, Maďarsko nie je jediný štát, ktorý registráciu realizuje a nie je kritizované za snahu o registráciu, ktorá je sama spochybniteľná. Výrok chybne vzbudzuje dojem, že Maďarsko je kritizované za dodržiavanie ustanovení európskeho práva, preto ho hodnotíme ako zavádzajúci.

Vonkajšia (Schengenská) hranica je skutočne regulovaná ustanoveniami európskeho práva, ktoré vyžadujú fungovanie istých kontrolných mechanizmov. Už Schengenská dohoda predpokladá "spoločnú sadu pravidiel vzťahujúcich sa na ľudí predchádzajúcich vonkajšie hranice členských štátov EÚ." Tento prístup sa nezmenil pri ďalšom právnom vývoji Schengenského priestoru.

Podľa článku 13 nariadenia Dublin III (č. 604/2013) zasa platí, že "za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu je zodpovedný členský štát, do ktorého [žiadateľ o azyl] takto vstúpil." Rovnaký článok uvádza, že "uvedená povinnosť skončí 12 mesiacov odo dňa, kedy sa uskutočnilo takéto protiprávne prekročenie." Toto ustanovenie zároveň explicitne nezakotvuje, že žiadateľ o azyl v danej krajine musí do skončenia azylového konania aj zostať.

Nepravidelná imigrácia, pri ktorej dochádza k neoprávnenému prekračovaniu hraníc, je pretrvávajúcim trendom a je pravda, že v prípade, ak daná osoba v krajine o azyl nepožiada, uniká registrácii. Konkrétny postup tejto registrácie a výnimky, pri ktorých absencia registrácie pri presune do iného štátu nepredstavuje porušenie platných pravidiel, sú rozptýlené v rozsiahlej azylovej legislatíve. Jej základné princípy však zakazujú osobu deportovať späť na miesto, kde môže čeliť ohrozeniu, v súlade so Ženevským dohovorom.

V prípade Maďarska nie je presná informácia, že je kritizované za snahu o dôsledný výkon registrácie, ani že je jediné, ktoré ho robí. Štatistiky k podaným žiadostiam o azyl dokazujú, že azylová procedúra prebieha aj v iných členských krajinách EÚ, otázne je skôr jej vykonávanie, napríklad v Grécku či v Taliansku. Navyše, Maďarsko pri vyhrotení situácie prepravovalo utečencov do Rakúska, a teda nemožno povedať ani to, že registráciu dôsledne vykonáva.

Kritika Maďarska sa pohybuje predovšetkým v rovinách politického režimu budovaného Viktorom Orbánom, ktorý sa zakladá na anti-imigračnej rétorike, nedávno zavedených trestnoprávnych sankciách za prekročenie hraníc či vysokom podieli odmietnutých žiadostí o azyl. Hoci kritika bola namierená aj voči plotu postaveného napr. na hranici so Srbskom, cieľom plotu je zabrániť príchodu utečencov a migrantom do Maďarska, a nie ich príchod systematizovať za účelom registrácie.

Kritika transportu, ktorý miesto do Rakúska smeroval do utečeneckého tábora v Bicske, sa síce môže považovať za kritiku snahy Maďarska o registráciu utečencov, avšak, odhliadnuc od podmienok v tábore, ktoré sú potenciálne v rozpore s medzinárodnými štandardmi, ide o ojedinelý prípad, na ktorý nemožno zredukovať kritiku maďarského prístupu ako celku. 

„Základné ľudské a európske hodnoty velia poskytnúť pomoc utečencom.“

„Utečenci majú ekonomický potenciál pre hosťujúce krajiny a môžu byť súčasťou riešenia európskeho a slovenského problému so starnúcou populáciou.“

„Existuje konsenzus, že utečeneckú krízu vyriešime len tak, že stabilizujeme situáciu na Blízkom východe — to je koreň problému.“

„Slovensko nemá problém s utečencami, Nemecko má — utečenci nechcú žiť na Slovensku.“

„Slovensko si svoju časť Schengenskej hranice kontroluje, iné krajiny však zlyhali — Taliansko, Grécko.“

„Je nehodné pre vyspelú Európu 21. storočia aby sa správala k ľuďom, ktorí potrebujú pomoc, tak ako nacisti k svojim obetiam počas holocaustu.“

„Mnoho Slovákov v minulosti emigrovalo a našlo útočisko v západných krajinách, napríklad aj v Rakúsku a Nemecku.“

„Európa a Slovensko sú schopné zvládnuť súčasný nápor utečencov, nejedná sa o niečo, čo ohrozuje funkčnosť štátnych orgánov, alebo predstavuje príliš veľké finančné bremeno“

„Mnohé návrhy a ich dopady, o ktorých sa momentálne diskutuje, bude možné zrealizovať a až v strednom alebo dlhom období. Kým je potrebné riešiť aj tieto kroky, v prvom rade je potrebné sa postarať o státisice utečencov, ktorí už dnes sú v Európe.“

„Jeden z princípov EÚ je solidarita medzi členskými krajinami. Pre Slovensko to v prípade utečeneckej krízy znamená, že musí poskytnúť pomoc iným krajinám EÚ prijatím pomerného počtu utečencov.“

„Bohaté krajiny Perzského zálivu neprijali ani jedného utečenca.“

„Moslimskí utečenci majú úplne iné hodnoty, napríklad nemajú rešpekt voči ženám.“

„Prichádzajúci utečenci/imigranti nedodržiavajú európske zákony a neposlúchajú pokyny policajtov (napr. prekračujú hranice ilegálne, odmietajú sa registrovať a žiadať o azyl v prvej krajine, dopúšťajú sa násilností).“

„Politika návratov neúspešných žiadateľov o azyl nebola dôsledne realizovaná európskymi štátmi.“

Prepisy diskusných relácií poskytuje NEWTON Media, spol. s r.o… O spôsobe hodnotenia na tejto stránke nájdete viac informácií na stránke Hodnotenie na Demagog.sk.


comments powered by Disqus
Michal Havran ml.

Michal Havran ml.

Slovenský syndikát novinárov

„Demagog.sk ukazuje, že politické lži sú pre politikov častokrát jediným spôsobom, ako hovoriť s voličmi. Demagóg ukázal, že politici nás považujú za príliš slabých nato, aby sme počúvali pravdu. Demagóg a jeho čitatelia dokazujú opak. Nechceme milosrdnú lož, chceme poznať pravdu."

Marián Leško

Marián Leško

autor komentárov pre týždenník Trend

„Projekt Demagog.sk som si všimol už v čase, keď ešte nebol ani projektom. Ako každý, aj ja mám rád, keď časť mojej práce za mňa vykoná niekto iný. A páči sa mi, že ju vykoná tak, ako by som ju chcel robiť aj ja sám. Keby ste neboli, chýbali by ste mi."

Gabriel Šipoš

Gabriel Šipoš

Transparency International Slovensko

„Ak chceme, aby v televíznych politických diskusiách nevyhrával najkrajšie oblečený ci najplynulejší rečník, ale najpravdovravejší, treba verejnosti aj novinárom pomôcť s faktickou kontrolou výrokov. Nik to u nás nerobí dôslednejšie ako Demagog.sk."