Demagog.sk

Fico vs. Bugár o gréckej kríze a migrantoch

O 5 minút 12, 28. júna 2015.
Moderátor: Martin Strižinec

V prvej časti diskusie hovorili Robert Fico a Béla Bugár o horúcej téme Grexitu. Ich názory na riešenie súčasnej krízy v Grécku sa väčšinou zhodovali. Druhá časť debaty bola venovaná aktuálnemu problému migrácie do Európy. Obaja diskutujúci sa v nej rozchádzali najmä v názore na bezpečnostné riziko, ktoré môžu migranti pre Slovensko predstavovať. Bugár skôr zdôrazňoval potrebu pomáhať, Fico vystríhal pred rizikom. Bugár dokonca predstihol Fica v faktických nepresnostiach — až každý tretí výrok predsedu Most-Híd bol nepresný. Fico zaváhal v každom piatkom výroku.

Štatistiky diskusie

 
21   3  
2   0  
10   4  
2   1  

Pravda     Nepravda     Zavádzanie     Neoveriteľné

Výroky

Dôležitý výrok

„Jednoducho nie je možné, aby priemerný dôchodok v Grécku bol, ja neviem, 800, 900 alebo 1 000 eur a v iných krajinách bol 300 alebo 400 eur. Nie je možné, aby táto krajina mala rozdielne DPH-áčky.“

Pravda

zobraziť odôvodnenie
Priemerný grécky dôchodok predstavuje približne 882€. Dôchodok vo výške 300-400€ je v tých krajinách eurozóny, ktoré patria do východnej alebo strednej Európy, teda tie, ktoré si v relatívne nedávnej minulosti prešli procesom transformácie. DPH je v Grécku 23%, pre lieky a potraviny 13% a na knihy, noviny a pre reštaurácie je 6,5%. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. 

Priemerný grécky dôchodok činí výšku 882 €, z toho 713 (iný zdroj uvádza zhruba čiastku 700 €) zo základného dôchodku a 169 ako podporu. V porovnaní s inými krajinami Eurozóny je grécky dôchodok priemerný: priemerný dôchodok Litvy je 242 €, Slovenska 408 €, Poľska 504 €, Nemecka 760 €(plus penzia od zamestnávateľa), Portugalska 833 €, Španielsko 1021 €  a 1032 € vo Francúzsku (údaje Eurostat). Dôchodok vo výške 300-400€, o ktorom hovorí Fico, je typický skôr pre krajiny strednej a východnej Europy.

Hodnota zdanenia je tiež rozdielna. Kým Slovenská republika má dve sadzby DPH, 20 %-nú základnú sadzbu a 10% zníženú sadzbu, Grécko má všeobecnú DPH na úrovni 23 %, na úrovni 13 % na lieky a potraviny, a 6,5 %-nú daň na knihy, noviny a reštaurácie.
Prehľad výšky DPH v jednotlivých krajinách Európskej únie prináša Európska komisia (.pdf, s.3). 

V gréckom referende sa bude rozhodovať práve aj o tom, či sa uskutoční reforma DPH- daň z pridanej hodnoty by tak bola zjednotená na 23%, DPH pre potraviny, energiu a vodu by bola 13%.

Dôležitý výrok

„Vzájomný obchod s Gréckom je veľmi nízky, naše bankové prepojenie je prakticky nulové s gréckou stranou.“

Pravda

zobraziť odôvodnenie

Údaje Štatistického úradu SR a Ministerstva hospodárstva SR ukazujú nízke čísla v rámci celkového exportu a importu Grécka, na ktorom sa Slovensko podieľa. Podiel slovenských bánk na gréckych dlhopisoch je takisto pomerne nízky. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.


Vývoj zahraničného obchodu medzi SR a GR za posledných 5 rokov v mil. eur (.pdf, s.21)


20102011201220132014január 2015
Vývoz zo SR do GR179,4  148,8 153,8 148,4 188,7
(0,3% z celkového exportu SR
 0,37% z celkového importu Grécka)
11,5 
Dovoz z GR do SR91,6 88,6 78,0 71,2 72,4 
7,5 
Obrat271,0 237,4 231,8 219,6 261,1 19,0 
Saldo87,8 60,2 75,8 77,2 116,3 5,0

Zdroj: Štatistický úrad SR

Ako možno vidieť z uvedených údajov, prevažuje vývoz zo Slovenskej Republiky. Za rok 2014 sa náš vývoz do teritória medziročne zvýšil o 27,2 % a dosiahol 188,7 mil. EUR. Export do Grécka predstavuje 0,30 % nášho celkového exportu a na celkovom gréckom importe sa podieľame 0,37 %.

Na základe údajov Ministerstva hospodárstva SR (.pdf, s.1) dosiahol zahraničný obchod Slovenska s Gréckom za obdobie január — február 2015 obrat vo výške 38,3 mil. EUR, čo predstavuje v rámci zahraničného obchodu SR s krajinami EÚ šiestu najnižšiu hodnotu.

Čo sa týka bankového prepojenia, podľa Národnej banky Slovenska (NBS) mali slovenské banky v roku 2011 v gréckych dlhopisoch zhruba pol miliardy eur, čo predstavovalo len 0,91 % z celkovej bilančnej sumy slovenského bankového sektora. Poštová banka bola jedinou bankou, ktorá nakúpila v minulosti grécke dlhopisy vo väčšom objeme. Finančné aktíva držané do splatnosti sú investície banky do cenných papierov, ktoré banka bude držať až do splatnosti. K 31. marcu 2014 evidovala Poštová banka dlhopisy Grécka vo výške 44,590 EUR, pričom celková expozícia gréckych štátnych dlhopisov má splatnosť od roku 2023 až do roku 2042. (.pdf, s.44)
Poštová banka a jej vtedajší väčšinový akcionár Istrokapital SE podali v máji 2013 na ICSID žalobu proti Grécku pre nútenú výmenu gréckych štátnych dlhopisov, ku ktorej došlo v marci 2012. Grécko podľa banky prijalo vnútroštátnu legislatívu, ktorá jednostranne a spätne zmenila emisné podmienky štátnych dlhopisov. Tribunál 9. apríla 2015 konanie ukončil, pretože dospel k záveru, že grécke štátne dlhopisy nemožno označiť za investíciu, uviedla TASR.

Dôležitý výrok

„Takisto sme ponúkli tie isté možnosti, čo Grékom, aj povedzme Írom a Portugalsku a oni urobili reformy. Dnes sú, dá sa povedať, bezproblémové krajiny, ktoré si plnili domáce úlohy a ktoré, samozrejme, majú aj, aj dá sa povedať ekonomický rast.“

Pravda

zobraziť odôvodnenie
Pomoc v podobe Európskeho finančného stabilizačného nástroja bola poskytnutá Grécku, Portugalsku a Írsku, pričom posledné dva spomínané štáty program ukončili a v súčasnosti sa ich makroekonomické ukazovatele zlepšujú. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.

Záchranné mechanizmy EFSF (Európsky finančný stabilizačný nástroj) a ESM (Európsky stabilizačný mechanizmus) sú programy schopné poskytnúť pôžičky a udržiavať finančnú stabilitu krajín Eurozóny.

Z EFSF, teda z takzvaného dočasného eurovalu, boli ponúknuté záchranné balíčky Grécku, Írsku aj Portugalsku, z ktorých si "splnili úlohy" iba Írsko a Portugalsko, pre ktorých sa program pomoci už skončil.
Prehĺad konkrétnej podoby daňovej reformy v Írsku uvádza stránka Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy, konkrétne to napríklad zvýšenie DPH, spotrebnej dane, celkového daňového zaťaženia, atď.
Portugalsko podobne reformovalo daňový systém, taktiež trh práce, verejnú správu či dôchodkový systém a uskutočnilo širšiu privatizáciu, informuje INEKO.

Ekonomiky Írska aj Portugalska sa, vzhľadom na vybrané makroekonomické ukazovatele, zlepšujú, nezamestnanosť Írska sa znižuje od roku 2011. Nezamestnanosť Portugalska sa znižuje od roku 2013, keď dosahovala 17,5 %.

Podľa údajov Eurostat v sledovanom období rokov 2008- 2014 nastal v rokoch 2009,2011, 2012 a 2013 pokles HDP Portugalska a v rokoch 2010 a 2014 rast HDP tejto krajiny, pričom najnižšie HDP mala krajina v roku 2012.
Írsko zaznamenalo pokles oproti predchádzajúcemu roku v rokoch 2009 a 2010, od roku 2011 dochádza k rastu jeho hrubého domceho produktu.Najnižšie HDP mala krajina v roku 2010.

Nasledujúca tabuľka ukazuje výšku HDP (v miliónoch €) v jednotlivých krajinách eurozóny v rokoch 2008-2014.


Zdroj: Eurostat


Dôležitý výrok

„Predchádzajúca vláda prijímala veľmi nepopulárne, ťažké opatrenia, ktoré však naštartovali grécku ekonomiku a ozdravili verejné financie.“

Pravda

zobraziť odôvodnenie
Bývalý grécky minister Antonis Samaras a jeho vláda prijali reformné opatrenia, ktoré boli medzi ľuďmi nepopulárne, no aj vďaka nim boli dosiahnuté určité ekonomické úspechy, čo dokazujú aj nižšie uvedené hodnoty ekonomických ukazovateľov. Za predchádzajúcej vlády rástla zamestnanosť a HPD a výnosy, ktoré požadovali investori klesala (teda požičiavanie lacnelo od maxima v roku 2011). Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.

Grécko, ktoré ťažili obrovské dlhy dalo ešte za premiéra Papandreou(ktorého Samaras nahradil v roku 2012) prísľub, že v roku 2012 zníži deficit rozpočtu pod 3% HDP z predchádzajúcich 12,7 percenta HDP. 
Najdôležitejšie uskutočnené reformy a pokrok v nich zhŕňa napríklad INEKO.

Rozpočet bol dôležitou podmienkou v rámci snáh Grécka presvedčiť veriteľov, aby pre krajinu poskytli ďalšiu pôžičku, bez ktorej by Grécko zbankrotovalo. Dokument bol schválený v roku 2012, len štyri dni po samostatnom balíčku úsporných opatrení na nasledujúce dva roky a obsahoval šetrenie na strane výdavkov aj zvyšovanie daní. 

V rámci daňovej reformy Grécky parlament v januári roku 2014 schválil ďalšie zvyšovanie daní, ktorými chcel zvýšiť daňové príjmy v rokoch 2013 a 2014 o 2,5 mld. eur. Medzi opatreniami bolo aj znižovanie počtov zamestnancov školských stráží, mestských policajných zborov a ďalších štátnych úradníkov. Návrh zákona vtedajšej gréckej vlády tiež potenciálne zavádza daň z luxusu, ktorá by sa vyberala za domy s bazénmi a od majiteľov superluxusných áut, a ktorá by mala štátu priniesť 100 mil. eur ročne.

V januári roku 2014 počas slávnostného kultúrneho ceremoniálu pri príležitosti gréckeho prebratia predsedníctva EÚ grécky premiér A. Samaras oznámil, že v ekonomickej oblasti nastal potrebný prelom. podľa OECD Grécko dosiahlo najlepší rozpočtový rast a v roku 2013 bolo prvé pri implementácii štrukturálnych reforiem, čo sa odzrkadlilo aj na návrate dôvery na finančných trhoch. Situácia Grécka sa vtedy voči predošlým rokom výrazne zmenila a znamenala zmenu k lepšiemu.

Nasledujúce grafy ukazujú rast/pokles hrubého domáceho produktu Grécka- ten dosahoval rast za predchádzajúcej vlády a pokles za súčasnej vlády. Takisto ukazuje vývoj nezamestnanosti- klesala počas predchádzajúcej vlády, v súčasnosti stúpa.

Vývoj dôležitých ukazovateľov gréckej ekonomiky:

Zdroj: Prebraté od M.Lehutu, ekonomického analytika TREND-u

Dôležitý výrok

„Keď postavíte otázku Grékovi — chceš zostať v eurozóne? Tak 80 % ľudí povie, že áno, že chcem. No dobre a potom príde otázka B — no ale chceš niesť aj finančnú zodpovednosť, napríklad že balík, ktorý navrhujú veritelia, sa naplní, že pôjde dole, ja neviem, otázka dôchodkov, že sa bude riešiť DPH? A vtedy každý povie, nie, nie, ja nechcem nič platiť, ja chcem byť v len v eurozóne.“

Zavádzanie

zobraziť odôvodnenie
Napriek tomu, že prieskumy za jednotlivé obdobia a medzi jednotlivými agentúrami sa líšia, vo väčšine sa opýtaní zhodujú na ponechaní si eura ako meny. Táto časť výroku Roberta Fica je teda pravdivá. Podľa dvoch z troch júnových prieskumov viac ako polovica respondentov (56,2 %, 57 %) súhlasí so zotrvaním v eurozóne aj za cenu ustúpenia veriteľom. Nie je teda pravdou, že by každý bol proti tomu, aby Grécko pristúpilo na podmienky veriteľov. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.

Podľa staršieho prieskumu uskutočneného medzi 12. a 17. februárom sa 76 % opýtaných vyjadrilo v prospech eura, 75 % ľudí tvrdilo, že vystúpenie z eurozóny nie je možné a 73 % voličov by v prípade referenda hlasovalo v prospech eura.
Z prieskumu uskutočneného v apríli vyplýva, že 72,9 % opýtaných si želá zotrvať v eurozóne a 71.9 % opýtaných by súhlasilo s požiadavkami veriteľov. 

Aktuálnejší prieskum z prvej polovice júna naznačuje, že 69,7 % opýtaných radšej ostane v eurozóne a v prípade referenda by v prospech eura hlasovalo 68,5 %. 56,2 % opýtaných sa vyjadrilo, že by si euro ponechalo aj v prípade vynútených tvrdých vládnych opatrení.
Najnovšie prieskumy taktiež naznačujú, že približne polovica Grékov bude hlasovať v prospech eura aj v prípade, že by vláda musela ustúpiť požiadavkám veriteľov. Podľa jedného prieskumu s dohodou súhlasí 57% opýtaných,  druhý prieskum uvádza 47.2 %.
Prieskum z 30.6., ktorý uskutočnila agentúra ProData pre grécke noviny Efimerida uvádza, že v referende sa chystá nadpolovičná väčšina Grékov- 54% zvoliť "nie", teda nepristúpiť na požiadavky veriteľov. 33% ľudí sa chystá zvoliť "áno". Tento prieskum citovali aj webstránky EUobserver a China.org.cn. Portál Euobserver však dodáva, že počet ľudí, ktorí sa chystajú hlasovať za pristúpenie na podmienky veriteľov sa zvyšuje po tom, čo boli v nedeľu zavedené opatrenia na obmedzenie výberu z bankomatov a zatvorenie bánk.

Veritelia žiadajú od Grécka zvýšenie DPH, zníženie výdavkov na dôchodky o jedno percento HDP,zrušenie príplatkov pre dôchodcov s nízkymi dôchodkami a privatizáciu niektorých štátnych podnikov, informuje ČTK.

Dôležitý výrok

„Pokiaľ ide o Slovensko, my sme žiadne hotovostné peniaze Grécku nedávali. Náš záväzok ku Grécku je vo vzťahu ku garanciám vo výške asi viac ako 1 miliardy eur.“

Pravda

zobraziť odôvodnenie
Grécko dostalo pôžičku od Medzinárodného menového fondu a iných organizácii.  Slovensko ručí za 1,5 miliardy Eur, ktoré Gréci od týchto organizácií získali v podobe pôžičky a sami neboli schopní za tieto pôžičky ručiť v prípade, že by prestali splácať, ako to hrozí v súčasnosti. Slovensko teda naozaj Grécku neposkytlo priamu pôžičku, len sa podieľa na ručení za čast gréckej pôžičky. Výrok Roberta Fica preto hodnotíme ako pravdivý.  

Dôležitý výrok

„Však pamätáte sa na obdobia povedzme aj Dzurindových vlád, čo sme museli všetko prijať? Však banky len ozdraviť stálo 130 miliárd korún.“

Pravda

zobraziť odôvodnenie
Opatrenia na ozdravovanie bánk počas vlády Mikuláša Dzurindu si vyžiadali fiškálne náklady vo výške 123,9 miliardy slovenských korún, čo je suma blížiaca sa k spomínaným 130 miliardám korún. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. 

Ozdravný proces bánk v rokoch 1999 — 2001 bol zameraný prevažne na štátom kontrolované komerčné banky. Kostrou reforiem boli novely zákona o finančnom trhu a podnikateľskom sektore. Zároveň bola vytvorená legislatíva, ktorá mala zabrániť tvorbe klasifikovaných úverov.
Na základe Koncepciere štrukturalizácie a privatizácie bankového sektora bola pripravená privatizácia pôvodne štátom ovládaných bánk, konkrétne Investičnej a rozvojovej banky, Banky Slovakia, Všeobecnej úverovej banky a Slovenskej sporiteľne. Jedným z opatrení bol aj presun zlých úverov do novovzniknutej Konsolidačnej banky, a. s. a Slovenskej konsolidačnej, a. s. Celková cena presunutých úverov predstavovala 108,3 miliardy Sk. Celkové fiškálne náklady tejto akcie boli približne 123,9 miliárd Sk. 


Dôležitý výrok

„Za 22 rokov existencie Slovenskej republiky 58 000 migrantov prešlo cez ruky našich tých úradov. Len 650 dostalo azyl a 645 inú ochranu.“

Pravda

zobraziť odôvodnenie
Béla Bugár hovorí takmer presné čísla migrantov a aj tých, ktorí dostali azyl, či inú ochranu. Migrantov bolo, od roku 1993 podľa údajov Ministerstva vnútra 58 065. Počet migrantov, ktorí dostali azyl je 650 a inú ochranu dostalo 645 ľudí. Výrok preto môžeme hodnotiť ako pravdivý.

Podľa stránky Ministerstva vnútra  požiadalo o azyl, od roku 1993 až po tento rok 58 065 migrantov. Najviac v roku 2004 a to 11 395. Naopak najmenej v roku 1993 a to presne 96. V roku 2015 je počet zatiaľ 74. Počty migrantov, ktorí dostali azyl alebo inú ochranu presne sedia podľa Bugárovho výroku. A to 650 migrantov, ktorí získali azyl a 645 dostalo inú ochranu. Najviac schválení azylu-80, bolo udelených v roku 1995 a najmenej- 8, v roku 2006. V tomto roku bol zatiaľ udelený azyl 5 žiadateľom.

Dôležitý výrok

„Pretože ak by boli povinné kvóty prijaté, tak by nám niekto jednoducho pridelil, bez toho, aby sme do toho mohli vstupovať, 800 alebo 1 000 ľudí, o ktorých by sme dohromady nič nevedeli.“

Zavádzanie

zobraziť odôvodnenie
Prijatím povinných kvót by na Slovensko prišlo 785 imigrantov na základe jemu stanovej distribučnej schémy 1,96% zo všetkých 40 000 plánovane prijatých migrantov, pričom toto číslo sa mohlo v budúcnosti zväčšovať. Avšak podľa pôvodného plánu mala každá prijímajúca krajina mať možnosť vypočuť pridelených migrantov a posúdiť, či majú naozaj nárok na azyl. Výrok ako celok preto hodnotíme ako zavádzajúci

V máji 2015 Európska komisia prišla s návrhom predstaviť povinné národné kvóty utečencov. V danom momente utečenci museli požiadať o azyl v prvých krajinách EÚ, kde sa dostali. Predseda komisie Juncker sa odvolával na disproporciu v prerozdeľovaní žiadateľov o azyl v rámci EÚ, keď v roku 2014 približne tretina z viac ako 600 tisíc žiadostí bola smerovaná Nemecku, pričom Švédsko obdržalo 80 tisíc, druhé najvyššie číslo. 

Krajiny ako Grécko, Malta a Taliansko mali byť odbremené od približne 40 tisíc ľudí pomocou fixne danej distribučnej schémy. Kvóty mali byť vypočítané na základe kritérií, akými sú populácia, ekonomická sila, počet už prijatých utečencov alebo výška nezamestnanosti. Každá krajina mala následne vypočuť jej pridelených migrantov a určiť či sú utečenci(v ohrození života, zdravia) a v prípade, že nimi naozaj sú, im poskytnúť pobyt. V závislosti na kvótach malo byť približne 15-18% pridelených Nemecku. Krajiny, ako napríklad Chorvátsko, Lotyšsko, ale aj Slovensko, mali prijať len niekoľko stoviek utečencov. Pre Slovensko bola stanovená kvóta 1,96 percenta. To znamená 785 utečencov, konkrétne z Talianska 471 a z Grécka 314. Hovorilo sa aj o možných ďalších 20 000 (alebo viac) utečencoch, ktorých by bolo možno potrebné prerozdeliť neskôr, čiže by sa mohlo stať, že Slovensko by v prípade zavedenia kvót mohlo dostať aj viac ako 785 utečencov.

Schéma Európskej únie pre ralokáciu utečencov hovorí konkrétne toto:"The receiving Member State will be responsible for the examination of the asylum applications in accordance with established rules and guarantees." v preklade približne: Prijímajúci štát bude zodpovedný za posúdenie žiadostí o azyl v súlade s platnými pravidlami. Naozaj by teda bolo zodpovednosťou štátov posúdiť žiadosti o azyl aj v prípade, e by došlo k zavedeniu povinných kvót.

The receiving Member State will be responsible for the examination of the asylum applications in accordance with established rules and guarantees.

Pre TASR uviedlo Ministerstvo vnútra SR vyjadrenie k povinným kvótam, kde hovorí o tom, že „nepoznáme pozadie týchto osôb, či už ide o ich vzdelanosť, kultúrne návyky a tradície, bezpečnostnú stránku a podobne. Nevieme, či sa dokážu u nás integrovať a nájsť si prácu. Je množstvo otázok ako politického, tak aj technického charakteru, ktoré je potrebné vyjasniť

Po nesúhlasoch viacerých členských krajín so zavádzaním povinných kvót, ako to presadzovala Európska komisia, sa lídri EÚ napokon 26. júna, po prvom dni summitu v Bruseli, dohodli na potrebe prerozdelenia 40 tisíc žiadateľov o azyl vo všetkých krajinách EÚ. Detaily o spôsobe relokácií však majú byť spresnené neskôr.

 

Dôležitý výrok

„Malta to (odmietnutých žiadateľov o azyl a ich návrat do krajiny, pozn.) rieši transportom, lietadlami.“

Pravda

zobraziť odôvodnenie

V dostupných zdrojoch sa špecificky neuvádza spôsob, akým Malta dopravuje odmietnutých žiadateľov o azyl naspäť do krajín pôvodu, aj keď možno usúdiť, že keďže Malta je ostrov, môže týchto ľudí prepravovať letecky(čo je pravdepodobnejšie vzhľadom k dhším vzdialenostiam) alebo lodnou dopravou. Existuje program Asistovaného dobrovoľného návratu a reintegrácie, na ktorom sa Malta podieľa podporovaním a finančnou pomocou pre úspešné navrátenie a zaradenie migrantov do spoločnosti v ich krajinách, pod ktorý spadá aj ich transport. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.

Immigration Act (1970) umožňuje zadržanie všetkých osôb, na ktoré sa vzťahuje príkaz na vysťahovanie z krajiny (removal order). Poďla tohto príkazu budú osoby, na ktoré sa takýto príkaz vzťahuje, zadržané až do ich odchodu. Na to aby sa na osobu tento príkaz mohol vzťahovať, musí byť najskôr označený ako "nedovolený (prohibited) migrant", kategóriou danou Immigration Act. Na základe medzinárodných zákonov o ľudských právach a zákone o utečencoch, takisto ako aj maltskom zákone o utečencoch, žiadatelia o azyl nemôžu byť deportovaní ani vyhostení až do času, kým bolo vydané konečné rozhodnutie o ich požiadavkach, čo by znamenalo, že nie je nutná ich medzinárodná ochrana. Podľa správy UNHCR z 2013 (.pdf, s.33) je väčšina žiadateľov o azyl na Malte vystavená dlhému obdobiu (až pol roka) zadržiavania bez adekvátnych možností efektívne namietať tomuto zadržaniu.

Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM) v spolupráci s Maltou (Ministerstvo pre domáce záležitosti a národnú bezpečnosť) sa podieľa na programe RESTART projektu Asistovaného dobrovoľného návratu a reintegrácie (AVRR) migrantov do krajín ich pôvodu. Činia tak v prípade migrantov, ktorí sú neschopní alebo neochotní zostať na Malte, teda neúspešných žiadateľov o azyl. Títo migranti benefitovali z možnosti dobrovoľne a bezpečne s dôstojnosťou sa navrátiť do domovskej krajiny, pričom s podporou IOM boli schopní sa znovu zaradiť do spoločnosti. Od júla 2013 do 2014 sa pod programom RESTART IV bolo umožnené  dokopy 72 migrantom vrátiť sa. Väčšina z nich boli občania sub-saharských krajín, najmä Nigérie, Ghany a Mali. Počas roka 2014 bolo na Malte zistených 991 ilegálnych prisťahovalcov, z ktorých 61% boli z Afriky a takmer 27% z Ázie. Z týchto 173 bolo navrátených do tretích krajín, najmä Nigérie.

Správa Štatistického úradu Malty(.pdf, s.1) hovorí o úspechu tohto programu- zmenšení počtu migrantov, ktorí dosiahli brehy Malty a zároveň boli nevhodný pre azyl. Celkový počet takýchto ľudí, ktorí nárok na azyl nemali, bol v roku 2014 569 ľudí. Čo sa týka žiadostí o azyl, až okolo 70% žiadateľov dostalo pozitívnu odpoveď. Najväčšou skupinou utečencov boli Lýbijčania. 
Celkovo teda možno usúdiť, že skutočnosť, že Malta vracia migrantov, ktorý ani teoreticky nespĺňajú podmienky pre azyl, spôsobila, že celkový počet takýchto migrantov, ktorí sa aj tak snažia doplaviť sa na ostrov, sa rapídne znížil.

„Grécko je zadĺžené, Grécko dostalo veľkú finančnú pomoc v minulosti a vláda Tsiprasa, ktorá nastúpila, odmieta plniť záväzky, ktoré Grécko predtým na seba prevzalo. Grécko bolo na dobrej ceste, hospodársky rast, plnenie finančných záväzkov. Došla však absolútne populistická politická strana, ktorá povedala, že to robiť nebude.“

„Dnes stojíme pred otázkou, čo sa stane v utorok tridsiateho. Tridsiateho vyprší pomocný plán Grécku.“

„Referendum bude v nedeľu v Grécku, ale dnes už oznámil grécky premiér, že žiada svojich občanov, aby v referende povedali nie v spolupráci medzi veriteľmi a vládou.“

„Však Grécko dlhuje aj nám z eurovalu, ale tam nepredpokladám, že ani cent by nevrátili.“

„My sme zo 4 krajín V4 jediní, ktorí máme euro. Ani Poliaci, ani Maďari, ani Česi euro nemajú. Sme krajina, ktorá ukázala, že vie si skonsolidovať verejné financie. Máme bezpečne deficit pod 3 %, držíme dlh, klesá nám nezamestnanosť, hospodársky rast.“

„Naviac je známe, že tieto (garancie, pozn.) sú už zaradené do hrubého verejného dlhu“

„Vždy sme to hovorili, že správať sa zodpovedne, aby sme boli pri Nemecku, aby sme boli pri Holandsku, aby sme boli pri Fínsku, pri týchto štátoch, ktoré dodržujú prísnu finančnú disciplínu. Toto robíme my“

„Doteraz fungoval špeciálny program takzvanej technickej pomoci bankám gréckym, aby grécka banka mala, grécke banky mali dostatok hotovosti na výbery a podobne. A toto realizovala Európska centrálna banka. Toto napríklad padne po tridsiatom, čiže bude málo hotovosti.“

„Aj Španielsko je v programe (záchrany pod dohľadom Trojky,pozn.) takisto.“

„Však od začiatku Gréci zavádzali. Posielali do Bruselu čísla, ktoré boli, boli klamstvom a nikto to neodhalil, nekontroloval.“

„…trikrát Tsipras rokoval napríklad s Putinom.“

„Dnes, ja si myslím, že Slovensko sa vnútorne dohodlo. Opozícia, aj vládna väčšina sa dohodli, že povinné kvóty nemôžu byť…Dokonca podľa ústavného zákona som bol zaviazaný takýmto mandátom.“

„Slovensko nebombardovalo Líbyu. Slovensko nespôsobilo taký chaos v Líbyi, že v Líbyi dnes prestal existovať štát ako taký. Sú tam dve vlády, je tam kmeňový systém, je tam terorizmus. Dokonca sa hovorí o Líbyi ako o nejakom semenisku terorizmu.“

„…dokonca myslím, že pán premiér včera v relácii v Slovenskom rozhlase povedal, že aby sa sem nedostal nejaký blázon, ktorý vystrieľa ďalších 40 ľudí na Zlatých pieskoch“

„Dokonca môžem povedať, že máme človeka, zakladateľa našej strany, volá sa pán Munir Pašagič, ktorý dostal vyznamenanie napríklad od, od pána podpredsedu vlády a ministra zahraničných vecí Lajčáka za šírenie dobrého mena Slovenska. On zo Srebrenice deň pred masakrom utiekol so svojou rodinou… …tento človek prišiel sem, etabloval sa, založil si firmu a zamestnáva našich občanov v tej firme.“

„… v našich záchytných táboroch, povedzme, máme okolo tisícky voľného miesta. Teraz nebudem menovať, kde všade, z 540 len 28 je obsadených.“

„V Maďarsku a to potvrdí i pán predseda, je viacej migrantov (viac ako v Grécku a v Taliansku, pozn.).“

„60 000 (počet migrantov v Maďarsku, pozn.).“

„Európska únia napríklad na FRONTEX alebo ako sa volá ten systém záchranných hraníc, minulý rok, dá sa povedať, skoro polovicu peňazí zobrala. Teraz už tento rok vzhľadom na tieto problémy plus 60 miliónov eur pridala.“

„Povedať, lebo totiž my hovoríme stále o tom, že 40 000 Európska únia chce nejak rozdeliť, ale oveľa viac je tu, nielen v Maďarsku, ale keď spočítame, to sú státisíce ľudí.“

„…keď chceli 728 alebo 782 (počet migrantov, ktoré malo Slovensko podľa plánovaných kvót prijať, pozn.), teraz.“

„…hovoríme o státisícoch migrantov (v EÚ, pozn.) a hovoríme o tom, že sú tu krajiny, ktoré to zvládli. Španielsky premiér priamo na rokovaní Európskej rady predstavil program, ktorý španielska vláda aplikovala na boj proti nelegálnej migrácii. No tento program bol úspešný preto, lebo na druhej strane mala partnera španielska vláda. Čiže ak to boli nejaké africké krajiny, odkadiaľ títo migranti išli, zväčša to boli krajiny, ktoré mali funkčné vlády, ako-také funkčné vlády.“

„Líbya, ak sa pozrieme na mapu sveta, je na severe Afriky a má veľmi blízko k brehom Talianska, má veľmi blízko k brehom Sicílie, je tam Malta, samozrejme, na dostrel a potom sú to určité migračné vlny, ktoré smerujú na, na Grécko.“

„Máme predsa v Afganistane vojenskú jednotku. Máme ju tam dlhoročne, túto vojenskú jednotku. Mali sme v Iraku, ale z Iraku sme stiahli vojakov, pretože my sme odmietli našich vojakov v Iraku držať z jasných dôvodov, nebol tam medzinárodný mandát. V prípade Afganistanu medzinárodný mandát je.“

„Ja by som nezúžil migrantov povedzme len na Líbyu, kde fakt je problém, nemáme s kým rokovať, ale napríklad tam sú aj Albánci. Však v Maďarsku je viac ako 10 000 Albáncov, nehovoriac o tom, že Kosovčanov tam prišlo tiež veľa a tak ďalej.“

„Len minulý rok odišlo zo Slovenska 130 000 mladých ľudí za lepším ekonomickým videním, za prácou a tak ďalej.“

„… je na plnej zodpovednosti ľudí, ktorí sa rozhodnú dovolenkovať, či pôjdu alebo nepôjdu do takej krajiny ako je Tunisko. Nuž práve preto, že cestovný ruch je hlavný príjem povedzme danej krajiny, tak je terčom teroristických útokov, pretože cieľom je ekonomicky oslabiť danú krajinu.“

„…východnú hranicu, teda hranicu, ktorá predstavuje Schengen, 98 kilometrov s Ukrajinou“

„Tu som veľmi rád, že Maďarsko potvrdilo a ten dialóg s Maďarskom veľmi konštruktívny chceme oceniť, že to niekoľkodňové vypadnutie z dublinských rozhovorov končí a že znovu sa bude môcť vracať tá skupina ľudí, ktoré na Slovensku prídu, naspäť na územie, odkadiaľ prišli.“

„ja som v tom kontrolnom výbore Slovenskej informačnej služby, že mne chýba a to je chyba aj predchádzajúcich vlád, že my máme…. obyčajné odpočúvanie, nie strategické. Strategické znamená, že zadáte kľúčové slovo a ten systém to monitoruje a takto je možné odhaliť napríklad ľudí, ktorí sa pripravujú na terorizmus, hlavne ak používajú moderné niektoré technické vymoženosti.“

„…tých extrémistov, ktorí tu pochodovali, ktorí napadli arabskú rodinu, ktorí napadli dokonca policajtov, ktorí vyzvali na fyzickú likvidáciu europoslancov, škaredo nadávali na europoslankyňu.“

„Totiž zákon o… zhromažďovaní… paragraf 12 hovorí o tom, že zástupca obce, ktorý vydal povolenie(na zhromaždenie, pozn.), má priamo v určitých…ale paragraf 10, odstavec 1 hovorí, obec, ktorej sa zhromaždenie oznámilo, ho zakáže, ak by oznámený účel zhromaždenia smeroval k výzve popierať alebo obmedzovať osobné, politické, iné práva občanov pre ich národnosť, pohlavie, rasu, pôvod, politické zmýšľanie a náboženské vyznanie alebo na roznecovanie nenávisti a neznášanlivosti, dopúšťa sa násilia alebo hrubej neslušnosti. Podľa paragrafu 12, odstavec 5, zhromaždenie môže byť rozpustené, ak v jeho priebehu nastali okolnosti odôvodňujúce to, čo som teraz čítal. A odstavec 6 hovorí, zhromaždenie môže zástupca obce rozpustiť a v jeho neprítomnosti môže urobiť náčelník príslušného útvaru policajného zboru alebo veliaci príslušník.“

Photo by: raj

„A naďalej platí, že sme jediná politická strana, ktorej neodišiel jeden jediný poslanec (z parlamentu, pozn.) za celú históriu.“

Prepisy diskusných relácií poskytuje NEWTON Media, spol. s r.o… O spôsobe hodnotenia na tejto stránke nájdete viac informácií na stránke Hodnotenie na Demagog.sk.


comments powered by Disqus
Michal Havran ml.

Michal Havran ml.

Slovenský syndikát novinárov

„Demagog.sk ukazuje, že politické lži sú pre politikov častokrát jediným spôsobom, ako hovoriť s voličmi. Demagóg ukázal, že politici nás považujú za príliš slabých nato, aby sme počúvali pravdu. Demagóg a jeho čitatelia dokazujú opak. Nechceme milosrdnú lož, chceme poznať pravdu."

Marián Leško

Marián Leško

autor komentárov pre týždenník Trend

„Projekt Demagog.sk som si všimol už v čase, keď ešte nebol ani projektom. Ako každý, aj ja mám rád, keď časť mojej práce za mňa vykoná niekto iný. A páči sa mi, že ju vykoná tak, ako by som ju chcel robiť aj ja sám. Keby ste neboli, chýbali by ste mi."

Gabriel Šipoš

Gabriel Šipoš

Transparency International Slovensko

„Ak chceme, aby v televíznych politických diskusiách nevyhrával najkrajšie oblečený ci najplynulejší rečník, ale najpravdovravejší, treba verejnosti aj novinárom pomôcť s faktickou kontrolou výrokov. Nik to u nás nerobí dôslednejšie ako Demagog.sk."