Demagog.sk

3 roky súčasnej vlády a Váhostav v parlamente

V politike, 12. apríla 2015. (videozáznam relácie)
Moderátor: Norbert Dolinský

S už tradičným diskusným partnerom predsedom MOST-HÍD Bélom Bugárom sa predseda vlády Robert Fico stretol v relácii TA3 V politike. Prvá časť relácie bola venovaná rekapitulácii trojročného vládnutia strany SMER-SD. V druhej časti sa zaoberali problémami, ktoré spôsobila prebiehajúca reštrukturalizácia Váhostavu. Obaja politici viackrát fakticky zaváhali.

Štatistiky diskusie

 
10   3  
1   0  
10   2  
2   0  

Pravda     Nepravda     Zavádzanie     Neoveriteľné

Výroky

Dôležitý výrok

„No a keď už hovoríme o niektorých číslach, určite to, že nezamestnanosť klesá, to aj vidieť. O 1,5% podľa Eurostatu. Ale treba vidieť aj to, že v okolitých krajinách v rámci V4 klesá najpomalšie. V Poľsku o 5,6%, v Maďarsku o 4%, dokonca aj v Česku, kde ja si myslím, že sme ich už dobehli v niektorých veciach, no o 1,7%.“

Nepravda

zobraziť odôvodnenie
Nezamestnanosť na Slovensku skutočne klesla za tri roky vlády Roberta Fica od prvého štvrťroku 2012 do súčasnosti (čo je stav k obdobiu nástupu vlády R. Fica, ktoré spomína Bugár) o 1,5 percentuálneho bodu. V Českej republike to však bolo v rovnakom období o 1,4 percentuálneho bodu, v Poľsku o 2,4 a v Maďarsku o 4,8 percentuálneho bodu. Nie je teda pravdou, že nezamestnanosť na Slovensku spomedzi krajín V4 v danom období klesla najpomalšie, keďže v ČR klesla nezamestnanosť o niečo menej ako na Slovensku. Bugár sa navyše mýli aj v presných číslach pre Poľsko a Maďarsko.




Výsledky ročných štatistík sú mierne odlišné, keďže k dispozícii je už i prvý údaj za rok 2015, ani tie však nekorešpondujú s údajmi Bélu Bugára. Od roku 2012 do roku 2015 klesla nezamestnanosť na Slovensku o 1,7 percentuálneho bodu, v Českej republike to však bolo opäť menej, len 1,5, v Poľsku o 2,3 a v Maďarsku o 3,5 percentuálneho bodu.

Tabuľka Eurostatu o vývoji nezamestnanosti v krajinách V4, roky 2012 — 2014 a rok 2015 :

Dôležitý výrok

„Kresťanskodemokratické hnutie hovorí, že je veľkým zástancom zrušenia Mečiarových amnestií. Používam to ako politický príklad. To znamená, že hovoria o Mečiarovi, že je zločinec a neviem čo s ním treba urobiť. Koho zobrali do svojho poslaneckého klubu? Pána Hlinu. Prečítajme si, čo pán Hlina písal, aké oslavné články na HZDS a na pána Mečiara. Jednoducho v mene zostavenia zlepenca sú pripravené pravicové strany odhodiť všetky hodnoty, len aby dali dohromady čosi, čo bude počtom nejaká alternatíva voči Smeru, ako takému.“

Zavádzanie

zobraziť odôvodnenie

Je pravdou, že KDH zastáva zrušenie Mečiarových amnestií a že Alojz Hlina sa stal členom poslaneckého klubu tejto strany. Pri pohľade na vyjadrenia a články poslanca Hlinu z minulosti bolo možné pozorovať isté sympatie k Vladimírovi Mečiarovi, hovoriť o "oslavných článkoch" je však výrazným zveličením jeho aktivít, keďže žiadne články, ktoré by mohli byť označené ako oslavné, sme nenašli. Keďže toto zveličenie výrazne zlepšuje argumentačnú pozíciu Roberta Fica, ktorá má priamy dopad na úroveň dôveryhodnosti KDH, výrok hodnotíme ako zavádzajúci.

Alojz Hlina je na Slovensku známy ako podnikateľ, poslanec NRSR a politický aktivista. Vo videu tv.sme.sk pripúšťa, že v roku 1994 volil Mečiarovo HZDS a o päť rokov neskôr, v roku 1999 po zásahu v Mečiarovej Elektre dal vyvesiť billboard s nápisom: "Nezatvárajte Mečiara, môže byť z toho občianska vojna." V roku 2008 Hlina založil stranu s názvom Strana mladých demokratov, známu ostrým kritizovaním komunálnej politiky v Bratislave, ktorú zastupovala pravica, čím vtedy nepriamo oslaboval Mečiarových oponentov. Napriek týmto faktom, ktoré Hlina nevyvrátil ani vo viacerých medializovaných rozhovoroch (pluska.sk, život.čas.sk) v súčasnosti sympatizuje s KDH a na margo prípadnej pred- a povolebnej spolupráce tvrdí:Ak by sa nám aj nedarilo, neurobíme hodnotový kotrmelec.“ (SITA)

Hlina sa do Národnej rady SR dostal v roku 2012 na kandidátke OĽaNO, z ktorého ešte v tom roku vystúpil. V roku 2014 založil stranu Občania a koncom novembra 2014 bol na ustanovujúcom sneme strany zvolený za jej predsedu. (TASR, SITA)

Ako uviedla agentúra SITA vo svojom článku, KDH sa o zrušenie amnestií, udelených v roku 1998 bývalým premiérom a zastupujúcim prezidentom Mečiarom, snažilo už siedmy raz. Návrh ústavného zákona na zrušenie amnestií bol predložený do NRSR koncom septembra 2014. SMER návrh ani tentoraz nepodporil, a to aj napriek tomu, že pod návrh zákona sa podpísalo 60 signatárov z radov opozičných poslancov. 

"Tieto amnestie v časti týkajúcej sa zavlečenia Michala Kováča ml. do cudziny a zmareného referenda, ktoré sa malo konať 23. a 24. mája 1997, sú zmätočné a ako také nezodpovedajú princípu právnej istoty, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu. Svojimi rozhodnutiami (Mečiar. pozn. demagog.sk) negatívne zasiahol do prirodzenej spravodlivosti a slušnosti v práve a zneužil právo,“ konštatuje opozícia.

Podľa vlády Ivety Radičovej amnestie „boli udelené v súvislosti so skutkami, pri ktorých dodnes existuje podozrenie, že sa na trestnej činnosti podieľali štátne orgány," zdôraznila Radičovej vláda vo vyhlásení. Proti zrušeniu amnestií vystupuje Robert Fico s tvrdením, že sú síce nemorálne, ale aj nezrušiteľné.

Pozrite sa kto koľko rečnil v analýze Medan.SK

Dôležitý výrok

„Lebo napríklad teraz ste vytiahli DPH. My sme prijali zákon, kvôli tomu, že vy ste nám zanechali po prvej vláde skoro 8-percentný deficit, my sme museli prijímať také opatrenia, ktoré sa nepáčili ľuďom, samozrejme. Napríklad sme zvýšili o jedno percento DPH. Ale s tým, že ak verejný dlh klesne pod tri percentá, automaticky podľa zákona sa vráti DPH na pôvodnú úroveň. No vy ste ten zákon zmenili.“

Pravda

zobraziť odôvodnenie
V čase zostavenia vlády Ivety Radičovej bol posledný známy rozpočtový deficit za rok 2009 podľa Eurostatu na úrovni 7,9 %. Za rok 2010 mierne klesol na 7,5 %. Toho roku preto vláda Ivety Radičovej prijala dočasné zvýšenie DPH z 19 na 20 %. V júni roku 2014 vládny SMER pozmeňujúcim návrhom tento zákon zmenil a vyhol sa tak opätovnému zníženiu DPH na 19 %. Výrok tak hodnotíme ako pravdivý.

Zákon 490/2010, ktorý pozmeňuje a dopĺňa zákon 222/2004, upravuje sa obmedzené obdobie základnú sadzbu dane z 19 % na 20 %. 

"V období od 1. januára 2011 do posledného dňa kalendárneho roka, v ktorom Európska komisia (Eurostat) uverejní údaje o tom, že aktuálny schodok verejnej správy Slovenskej republiky je menej ako 3 %, je základná sadzba dane na tovary a služby 20 % zo základu dane. Skončenie obdobia uplatňovania základnej sadzby dane 20 % podľa prvej vety vyhlási Ministerstvo financií Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom." (490/2010 Zz.)


Dôležitý výrok

„Hovoríte, že daň z právnických osôb ste znížili o jedno percento. No prepáčte, my sme mali 19-percentnú daň pre právnické osoby. Vy ste to zvýšili na 23% a teraz o 1% naspäť. Aj tak máme v rámci V4, nielen v rámci V4, ale v rámci V4 určite máme najvyššiu daň pre právnické osoby.“

Pravda

zobraziť odôvodnenie
V roku 2013 došlo k zvýšeniu dane z príjmov za 19 na 23 % pre právnické osoby. Od 1. januára 2014 došlo k zníženiu o 1 percentuálny bod, teda právnické osoby platia daň z príjmu vo výške 22 %. Spomedzi krajín V4 má Slovensko najvyššiu daň pre právnické osoby, preto výrok hodnotíme ako pravdivý.

V rámci V4 je súčasná daň z príjmov právnických osôb nasledovná:

Česko19 %
Slovensko22 %
Maďarsko19 %
Poľsko19 %



Dôležitý výrok

„To tiež je klamstvo, že všetko je v poriadku, že máme zazmluvnených povedzme na 100% všetko (Ficov výrok na čerpanie eurofondov, pozn.). Tak budem vám citovať riaditeľku Štatistického úradu, ktorá sama povedala, stačí sa pozrieť na ich stránku, že v OPISe (Operačný program Informatizácia spoločnosti, pozn.) 16 projektov je len korekcia 110 miliónov. To znamená, že minimálne 25% strácame, len v OPISe. Vy tu hovoríte o tom, že obce. Ale opis nemajú v rukách obce“

Pravda

zobraziť odôvodnenie
Výrok hodnotíme ako pravdivý, keďže vyjadrenia predsedníčky Štatistického úradu SR Ľudmily Benkovičovej potvrdzujú 25 % korekcie vo výške necelých 110 miliónov (presne 107 567 653,44 miliónov) pre 16 projektov z dôvodu pochybení objavených audítormi EK (.pdf, s. 1). Pravdivý je i fakt, že čerpanie eurofondov a teda i OPIS nemajú v rukách obce. Táto proklamovaná 100 % zazmluvnenosť, ktorú uvádzal Robert Fico v relácii, ale neznamená úspešnosť týchto projektov, ako bola Robertom Ficom prezentovaná, pretože opomína práve stratu z 25 % z korekcií.

Ministerstvo financií požiadalo Štatistický úrad SR o navrátenie sumy 5,397 milióna eur v 50 dňovej lehote. Chyby, na ktoré prišli audítori Európskej komisie, mali byť podľa Benkovičovej na strane vedenia Operačného programu Informatizácia spoločnosti, ktorý spadá pod Úrad vlády SR. Celková výška korekcií má podľa Štatistického úradu Slovenskej republiky (.pdf, s. 1) dosahovať zhruba 107 miliónov. 

TASR, 17. marec 2015:

V zmysle ministerskej výzvy má úrad vrátiť štvrtinu z hodnoty projektu zrealizovaného v rokoch 2010 až 2013. Je pritom jedným zo 16 štátnych orgánov, ktorých projekty boli náhodne vybrané na kontrolu audítormi Európskej komisie. Benkovičová uviedla, že ministerstvo financií uvalilo 25-percentnú korekciu na všetky monitorované projekty.

Stav zazmluvnenosti Eurofondov je možné vidieť v tabuľke (.xls) na stránkach Národného strategického referenčného rámca. Keďže zazmluvnené sú takmer všetky projekty, môžeme hovoriť o hodnote veľmi blízkej 100 %.


Dôležitý výrok

„My sme pristúpili k zníženiu odvodov o 170 miliónov eur a dnes je reálne stav taký, že človek, ktorý má povedzme minimálnu mzdu alebo niečo nad minimálnu mzdu, tak vďaka zníženiu zdravotných odvodov, dostane prakticky 13-ty plat a vôbec sa to nedotkne ceny práce pre zamestnávateľa, ako takého.“

Nepravda

zobraziť odôvodnenie
Od nového roka sú zamestnanci so mzdou do 380 eur oslobodení od platby zdravotného poistenia. U zamestnancov s minimálnou mzdou môže úspora dosiahnuť zhruba 384 eur, teda približne jeden mesačný plat. Náklady tohto zákona boli vyčíslené v doložke vplyvov návrhu zákona na 146.2 milióna eur a nie ako uvádza Robert Fico 170 mil. Preto tento výrok nepovažujeme za pravdivý. 

Zdravotné odvody sa znižovali od 1. januára 2015, pričom vládny návrh zákona týkajúci sa zdravotného poistenia bol v Národnej rade SR schválený 28. novembra 2014. Pri súčasnej úrovni minimálnej mzdy na úrovni 380 € zamestnávateľ ani zamestnanec neplatia zdravotné odvody. 
Zamestnávateľ pri doterajších odvodoch 10 % z hrubej mzdy ušetrí 38€ a zamestnanec pri doterajšom odvode 4 % z hrubej mzdy ušetrí 15,2 €. Podľa Doložky vplyvov tohto zákona (.rtf, s.4) sa predpokladá negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy v roku 2015 vo výške 146,2 milióna eur.

Mesačný zárobok by sa po tejto úprave mal u nízkopríjmových zamestnancov do 570 € zvýšiť o 32 €, čo v prepočte na dvanásť kalendárnych mesiacov činí 384 €, čiže môžeme potvrdiť tvrdenie o tzv. trinástom plate. Podľa tohto zákona (.rtf, s.3) sa odpočítateľná položka v plnej výške udeľuje zamestnancom so mzdou do 380 €. Pri zamestnancoch so mzdou medzi 380 € až 570 € sa odpočítateľná položka znižuje s rastom príjmu. 

Pokiaľ príjem vzrastie o jedno euro, odpočítateľná položka sa znižuje o dve eurá. Pri mzde nad 570 € je odpočítateľná položka nulová. Pri zamestnancoch so mzdou medzi 380 € — 570 € už platí odvody zamestnanec aj zamestnávateľ, avšak v nižšej výške, než doteraz. Zamestnávateľa sa táto úprava skutočne z hľadiska ceny práce nedotkne.

Odpočítateľná položka sa týka len pracovníkov, ktorí vykonávajú pracovnú činnosť v pracovnom pomere, štátnozamestnaneckom pomere, služobnom pomere alebo obdobnom pracovnom vzťahu (.rtf, s.2). Netýka sa dohodárov ani živnostníkov. 

Dôležitý výrok

„Hovoríte, že vy znižujete odvody a pravica to nikdy neurobila. Prepáčte, vy ste boli ten, ktorý ste zaviedli odvody, napríklad pracujúcich študentov, ktorý ste napríklad pre dôchodcov, ktorí pracujú, tiež ste zaviedli odvody. Teraz dokonca ste urobili to, že pôvodne nad 150 eur to bolo, teraz v prípade študentov ste to uvoľnili, to znamená, že nad 200 eur, ale v prípade dôchodcov, teda nie.“

Pravda

zobraziť odôvodnenie
Výrok hodnotíme ako pravdivý, keďže podľa zákonov z dielne Smeru sa s platnosťou od 1. januára 2013 upravili pravidlá uzatvárania dohôd o práci študentov (.pdf, s. 10) a dôchodcov. Zároveň tieto novely ukladajú odvodovú (.pdf, s. 1) povinnosť študentom a dôchodcom so zárobkom presahujúcim 66 eur mesačne.

Strop zárobku pre prácu na dohodu, pri ktorom bolo možné si požiadať o výnimku z povinnosti platenia odvodov,  bol stanovený od 1. januára 2013 na 159 eur. Po poslednej novele Zákonníka práce bola s platnosťou od 1. januára 2015 upravená hranica povoleného zárobku pre študentov na 200 eur mesačne. Táto novela sa však týka iba pracujúcich študentov a nie je plošne aplikovateľná na ostatných ľudí pracujúcich na dohodu a teda neplatí ani pre dôchodcov.

Dôležitý výrok

„Dobre, za vás v roku 2013, tunel Višňová. Štátna expertíza povedala, že 900 miliónov eur, nakoniec viete, čo podpísal aj váš minister alebo teda NDS? 410, to je necelých 49%.“

Pravda

zobraziť odôvodnenie

Béla Bugár hovorí o zmluve Národná diaľničná spoločnosť (NDS) o výstavbe diaľnice D1 v úseku Lietavská Lúčka – Višňové – Dubná Skala. Schválená cenová ponuka vrátane projektovej dokumentácie i samotnej výstavby predstavuje 410 mil. eur, zákazku získala prešovská stavebná spoločnosť Dúha podnikateľa Vladimíra Remetu, ktorá má stavbu zrealizovať v spolupráci s talianskou spoločnosťou Salini Impregilo, S. p. A. Vysúťažená cena predstavuje úsporu necelých až viac ako 54 % z pôvodného odhadu štátnej expertízy vo výške takmer 900 mil. eur, ktorú si dala vypracovať NDS. Kedže Bugár hovoril uviedol správne ceny a nesprávnymi percentami si navyše nevylepšoval argumentačnú pozíciu, tento výrok považujeme za pravdivý.

Podľa správy agentúry SITA predložilo v tendri na projektovanie a výstavbu diaľnice D1 s tunelom Višňové svoje ponuky ešte v roku 2012 päť stavebných skupín. Najnižšiu cenu ponúkla dvojica firiem Skanska a Strabag (338,3 mil. eur), druhá najlepšia ponuka prišla od spoločností Doprastav a Metrostav (382,8 mil. eur), tretiu najlepšiu cenu navrhlo taliansko-slovenské združenie Salini Impregilo a Dúha (409,8 mil. eur), ďalšia taliansko-slovenská skupina INC S.p.A. a HANT BA DS chcela diaľnicu postaviť za 462,2 mil. eur a rakúsko-nemecko-slovenské združenie Alpine Bau, Hochtief AG a Váhostav SK za 474,5 mil. eur bez DPH. Pochybnosti o reálnosti cenových ponúk vyjadril generálny riaditeľ Výskumného ústavu dopravného, Ľubomír Palčák: Ceny sú veľmi prekvapujúce, pretože tvoria tretinu (v prípade najnižšej ceny) z predpokladanej štátnej expertízy. Očakával som, že ceny sa budú hýbať okolo 500 mil. eur.“ Podľa neho je otázne, či sa takmer 13,5-kilometrová diaľnica, z čoho tunel Višňové bude mať 7,5-kilometra, za najnižšiu navrhnutú cenu dá postaviť.

Potom ako NDS zo súťaže vylúčila dvoch lacnejších uchádzačov, zákazku získalo taliansko-slovenské združenie Salini Impregilo a Dúha. Ako sa uvádza v správe NDS, zmluvu o dielo na výstavbu úseku D1 v úseku Lietavská Lúčka – Višňové – Dubná Skala podpísali v júni 2014 Francesco Pietro Miglio zo skupiny Salini Impregilo, František Mrava zo spoločnosti DÚHA, predseda predstavenstva NDS Milan Gajdoš a podpredseda predstavenstva NDS Pavol Kováčik. Projekt má byť financovaný dvojfázovo z Operačného programu Doprava (2007-2013) a z Operačného programu Integrovaná infraštruktúra (2014-2020). Ukončenie stavby je naplánované na rok 2019.

Diaľničný úsek s tunelom Višňové sa začína stavať už po tretí raz. V roku 1998 bol poklepať základný kameň Vladimír Mečiar, v roku 2010 Robert Fico a v roku 2014 minister dopravy Ján Počiatek, uvádza sa v správe agentúry SITA. "Do tretice všetko dobré. Dnes som si istý, že sa to aj naplní, pretože existujú reálne zmluvy s reálnymi podmienkami, ktoré musí zhotoviteľ splniť, a keď nie, tak bude za to veľmi tvrdo sankcionovaný. Takže tá realita dostavby v roku 2019 je úplne jasná,“ povedal minister Počiatek v júni 2014 v Žiline pre agentúru SITA.

Mapa diaľničného úseku s tunelom Višňové (zdroj: NDS)

Dôležitý výrok

„Čiže Váhostav podpísal s rezortom pána Figeľa zmluvu za 137 miliónov eur, že niečo postaví. Ale štátna expertíza, ktorú mal pán Figeľ na stole hovorila, že hodnota je 334 miliónov. Čiže ten rozdiel je mínus 59%.“

Pravda

zobraziť odôvodnenie
Robert Fico hovorí o zmluve na výstavbu časti diaľnice D1, Dubná Skala — Turany, ktorú mal v roku 2011 podpísať vtedajší minister dopravy Ján Figeľ. Zmluvná cena bola o 59 % nižšia, než odhad ceny úseku. Výrok Roberta Fica hodnotíme ako pravdivý.

V októbri roku 2011 informovala agentúra SITA v článkoch Pravdy a na portáli webnoviny o zmluvnej cene, ktorá je o 59 % nižšia, než predpokladaná hodnota prác. Váhostav mal tento úsek postaviť za 137,75 mil. eur bez dane z pridanej hodnoty. Predpokladaná hodnota prác bola 334,72 mil. eur.

V roku 2014 požiadal Váhostav o predĺženie termínu z dôvodu povodní, vysúťažená cena sa ešte ani vtedy nemala navyšovať.

Dôležitý výrok

„No prepáčte, vždy ste držali ochrannú ruku, teda ako Smer, nad Váhostavom. A nehovorím o tom, že oni vyhrávali rôzne tendre, aj za nás vyhrali. Len akým spôsobom? Ja tu mám napríklad ten projekt 75 kilometrov na D1. Posudok na vašom ministerstve, u pána ministra Vážneho, bol sfalšovaný v prospech projektu, samozrejme pre Váhostav. Tak isto D1 Hubová-Ivachnová, víťazom bol niekto iný a potom za vás, víťaz sa zmenil. Samozrejme na miesto Inžinierskych stavieb Košice a Tukon Žilina, kto to dostal? Samozrejme, že Váhostav. A pritom keď si zoberieme, za Váhostavom je toľko schránkových firiem, že toto nie je normálne.“

Pravda

zobraziť odôvodnenie
Za ministra dopravy Ľubomíra Vážneho prišlo k zmene posudkov k výstavbe diaľníc vtedajším šéfom sekcie PPP projektov Petrom Havrilom. Pri úseku D1 Hubová-Ivachnová sa menil víťaz tendra na základe dodatočnej hĺbkovej kontroly ÚVO. Schránkové pozadia spoločnosti Váhostav je rovnako preukázané. Celkovo môžeme hodnotiť výrok Bélu Bugára za pravdivý, pretože sa držal verejne známych informácií, ktoré sa dajú vyhľadať a overiť.

Béla Bugár spomína prvý diaľničný tender PPP výstavby a prevádzky úsekov D1 Dubná Skala — Turany, Turany — Hubová a Hubová — Ivachnová a úsekov Jánovce — Jablonov a Fričovce — Svinia v celkovej dĺžke okolo 75 kilometrov. Bývalý šéf sekcie PPP projektov Peter Havrila, za ministra dopravy Ľubomíra Vážneho, mal sfalšovať analýzu, posudok výstavby diaľnice, keď mal upraviť cenu v prospech PPP projektov voči verejnému obstarávaniu. Ako informoval DENNÍK N Havrila to mal upraviť tak, že financovanie cez PPP projekty zrazu nebolo drahšie o 546 miliónov eur, ale len o 29 miliónov eur. Aj keď sa vláda rozhodla napriek tomu stavať diaľnicu cez PPP, nakoniec sa stavať nezačalo. Aj napriek tomu, že falšovanie bolo preukázateľné bolo stíhanie (SME) Petra Havrilu zastavené. O tejto kauze informoval tiež denník SME aj v tlačenom vydaní.

SITA priniesla začiatkom roku 2013 informácie o tom, že tender na výstavbu úseku D1 Hubová — Ivachnová, vyhrala štvrtá najnižšia ponuka (227.2 mil. eur) od Váhostavu, ktorá by ju chcela postaviť spolu s OHL ŽS, a.s. Brno aj napriek tomu, že predbežne bola prijatá ponuka od skupiny Inžinierske stavby, a.s Košice a Tucon Žilina (215,3 mil eur), ktorých cena bola nižšia. Internetový portál týždenníka TREND priniesol informáciu, že uzatvoreniu zmluvy s Inžinierskymi stavbami Košice a Tucon Žilina zabránila hĺbková kontrola Úradu pre verejné obstarávanie, ktorú si po nástupe Roberta Fica do vlády objednala samotná Národná diaľničná spoločnosť ako reakciu na množstvo námietok od neúspešných firiem.

V tom, že v pozadí Váhostavu je viacero schránkových firiem dáva Bélovi Bugárovi za pravdu aj Transparency International v článku Hospodárskych novín.

Dôležitý výrok

„Nuž, tak ste 10 rokov boli vo vláde a žiadne systémové opatrenia sme nevideli.“

Nepravda

zobraziť odôvodnenie
Výrok hodnotíme ako nepravdivý, keďže počas dvoch vlád Mikuláša Dzurindu bolo prijatých niekoľko veľkoplošných reformných opatrení, čo sa rozsahu týka. Medzi najzásadnejšie z balíka reforiem môžeme spomenúť napríklad daňovú reformu, reformu zdravotníctva a reformu dôchodkového systému.

Jednou zo zásadných spomínaných reforiem bola daňová reforma nadobúdajúca platnosť 1. januára 2004. Táto reforma zaviedla rovnú daň na úrovni 19 %, presunula ťažisko výberu daní na nepriame dane a mala zabrániť dvojitému zdaneniu príjmov.

Ďalej sa jednalo o rozsiahlu reformu zdravotníctva (.pdf) z roku 2004, ktorá bola zameraná napríklad na stabilizáciu dlhu rezortu zdravotníctva, zmenou poisťovní a nemocníc na akciové spoločnosti, zavedením určitých poplatkov u lekára, rozsah poskytovanej zdravotnej starostlivosti. 

Jednou z podstatných reforiem bola aj úprava dôchodkového systému a sociálneho zabezpečenia (.pdf), v ktorom došlo k zmenám v prvom a treťom pilieri a zároveň bol zavedený druhý pilier. Ďalej sa jednalo o reformu Zákonníka práce, verejného sektora, verejnej súťaže a pravidiel privatizácie (.pdf)

Na základe rozsahu spomínaných reforiem, ktoré boli uvedené pre ilustráciu balíka reforiem prijatého po roku 2004 je možné konštatovať, že sa jednalo o reformy natoľko plošné, že je ich možné označiť za systémové. Na základe čoho hodnotíme tento výrok ako nepravdivý.

„Od samotného prvého vstupu do vládnutia v roku 2006, lepšie povedané od vstupu do parlamentu v roku 2002, nám neodišiel ani jeden jediný poslanec z klubu, čo na rozdiel od iných politických strán je unikátne. Všetky ostatné politické strany sa rozpadávajú, poslanci utekajú. My máme 83 poslancov.“

„…naše preferencie nielenže sa zastabilizovali, ale nám merajú oveľa viac, ako sme povedzme dostali vo voľbách, ako sme mali prvý rok po voľbách. Viete čo, my sme mali 6,8-6,9%. Tak samozrejme, že lepší sme očakávali, ale po tých rôznych turbulenciách vtedy pred voľbami, ani sa nedalo povedzme urobiť viac. A teraz nám merajú medzi 7 až 8 a pritom sme boli prvý rok aj niekedy medzi 5 až 6.“

„Prvýkrát sa stalo vôbec v histórii Slovenska, že v prípade eurofondov fakticky Brusel nám kritizoval a neuznal ten vnútorný audit, čo je na ministerstve financií. A takisto dá sa povedať, že prvýkrát sa stalo, že nám zablokovali všetko, potom uvoľnili, ale ešte šesť operačných programov je zablokovaných, lebo nebola kontrola.“

„Takisto ekonomický rast. Viete, aj to je pravda, že minulý rok ekonomický rast bol približne 2,4%. Chvalabohu. Ale treba vidieť, aj že prečo. To znamená, že ak v desiatich štátoch Európskej únie bol oveľa vyšší ekonomický rast a u nás ten rast pomaličky klesá, lebo v 2012 sme boli na šiestom mieste, v 2013 na desiatom a v 2014 už sme na jedenástom mieste, tak treba vidieť aj to.“

„Dobre viete, že veľmi realisticky sa Slovensko uchádza o pozíciu generálneho tajomníka OSN. Veľmi dobre viete, koľko slovenských diplomatov má vynikajúce pozície. Jano Kubiš, ktorý bol náš minister zahraničných vecí, je dnes najvyšší predstaviteľ OSN v Iraku. Maroš Šefčovič, sme dostali za podpredsedu Európskej komisie. Pán Jenča, politický poradca generálneho tajomníka OSN.“

„Veľmi dobre sme zabojovali pokiaľ ide o fondy na roky 2014 až 2020, kde sme dostali takmer o 3 miliardy eur viac.“

„Ale keď hovoríme napríklad o tom, že sa vám podarilo ešte predložiť to dá sa povedať čerpanie eurofondov až do konca roku 2015 výborne, len to nevyčerpáme. Však v roku 2013 čerpanie bolo 50%. V roku 2014 bolo 66%.“

„Vy hovoríte o výbere (daní, pozr.), ktorý sa zlepšil, áno, to je pravda. Ale stále je na úrovni roku 2006,“

„No my sme navrhli riešenie minulý rok vo februári, návrh zákon, ktorý hovoril o tom, aby malí veritelia nemohli byť vyšachovaní z reštrukturalizácie. Boli sme odmietnutí. Vo februári sme navrhli zákon, na základe ktorého minimálne 50% by dostali, teda tie podlžnosti, by dostali 50% malí podnikatelia.“

„Ale viete, zákon (o reštrukturalizácii, pozn.) bol prijatý v roku 2006. To je v poriadku. Ale vy ste už ten zákon 9-krát novelizovali.“

„Bolo to 4 roky aj čosi naspäť, kedy sme zistili, že jedna konkrétna politická strana bola komplexne financovaná cez schránkové firma zo zahraničia, bolo to SDKÚ a na základe tohto padol aj pán Dzurinda, ako líder kandidátky.“

„Ja si dokonca pamätám, keď bol problém s okresným riaditeľstvom daňovým v Košiciach, tak pani Radičová povedala, že čo kritizujeme schránkovú firmu na Cypre, veď Cyprus je členská krajina Európskej únie.“

„Takže poďme k téme, ktorá sa nazýva reštrukturalizácia, pretože nerád by som ju spájal iba s jedným podnikom. Pripomínam, že od platnosti zákona, bolo reštrukturalizovaných viac ako 500 firiem, súdy schválili viac ako 500 špeciálnych reštrukturalizačných plánov.“

„…my sme prebrali krajinu, keď 800-tisíc ľudí na Slovensku pracovalo na dohodu.“

„…suverénne sme vyhrali voľby (2010, pozn.), tak nám bolo povedané, že buďte radi, že máte jedného podpredsedu Národnej rady. My sme vyhrali voľby v roku 2012 a veľmi korektne ste dostali dve pozície podpredsedu.“

„Veľmi tvrdo sme previazali ľudí, ktorí berú dávky v hmotnej núdzi s tým, že musia 8 hodín pracovať do týždňa, aby tieto dávky dostali.“

„Dnes je šéf Úradu pre verejné obstarávanie človek, ktorý vyšiel z výberu pani Radičovej.“

Photo by: jbdodane

Prepisy diskusných relácií poskytuje NEWTON Media, spol. s r.o… O spôsobe hodnotenia na tejto stránke nájdete viac informácií na stránke Hodnotenie na Demagog.sk.


comments powered by Disqus
Michal Havran ml.

Michal Havran ml.

Slovenský syndikát novinárov

„Demagog.sk ukazuje, že politické lži sú pre politikov častokrát jediným spôsobom, ako hovoriť s voličmi. Demagóg ukázal, že politici nás považujú za príliš slabých nato, aby sme počúvali pravdu. Demagóg a jeho čitatelia dokazujú opak. Nechceme milosrdnú lož, chceme poznať pravdu."

Marián Leško

Marián Leško

autor komentárov pre týždenník Trend

„Projekt Demagog.sk som si všimol už v čase, keď ešte nebol ani projektom. Ako každý, aj ja mám rád, keď časť mojej práce za mňa vykoná niekto iný. A páči sa mi, že ju vykoná tak, ako by som ju chcel robiť aj ja sám. Keby ste neboli, chýbali by ste mi."

Gabriel Šipoš

Gabriel Šipoš

Transparency International Slovensko

„Ak chceme, aby v televíznych politických diskusiách nevyhrával najkrajšie oblečený ci najplynulejší rečník, ale najpravdovravejší, treba verejnosti aj novinárom pomôcť s faktickou kontrolou výrokov. Nik to u nás nerobí dôslednejšie ako Demagog.sk."