Demagog.sk

Zahraničná politika v roku 2015

V politike, 22. marca 2015. (videozáznam relácie)
Moderátor: Ľuba Oravová

Na TA3 sa v nedeľu stretli minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák a predseda zahraničného výboru NR SR František Šebej. V pokľudnej diskusii o postavení Slovenska v medzinárodných vzťahoch prevažovali u oboch účastníkov pravdivé výroky. Pravdivo obaja účastníci debatovali o poslednom summite EÚ, ktorý sa zameriaval najmä na stav sankcií voči Rusku a možnosti energetickej únie. Pripomenuli taktiež blížiace sa výročie Zmluvy o priateľstve a spolupráci s Maďarskou republikou a plánované oslavy víťazstva na fašizmom. Zaváhania sa poslanec Šebej dopustil práve pri interpretácii podmienok zmluvy.

Štatistiky diskusie

 
11   0  
0   0  
6   0  
1   1  

Pravda     Nepravda     Zavádzanie     Neoveriteľné

Výroky

Dôležitý výrok

„S tým, že sankcie (voči Rusku) platia do 31. júla, ale ako povedal pán predseda Šebej, minské dohody sa nedajú naplniť reálne skôr, ako do konca roka. Čiže aj na toto je odvolávka v texte záverov Európsky rady.“

Pravda

zobraziť odôvodnenie
Na marcovom summite Európskej únie zástupcovia členských štátov rozhodli o naviazaní ekonomických sankcií voči Rusku na plnenie Minských dohôd. Ekonomické sankcie v súčasnosti platia do 31.júla 2015. EÚ deklarovala ich predlžovanie, pokiaľ Minské dohody nebudú splnené, na čo majú zúčastnené strany čas do konca roka. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.

Podľa vyhlásenia k sankciám voči Ruskej federácii Rady Európskej únie sa na summite:

"Rada Európskej únie zhodla, že dĺžka ekonomických sankcií bude jasne naviazaná na ukončenie implementácie Minských dohovorov, pričom berieme na zreteľ, že ich naplnenie nie je možné skôr ako do konca roka 2015. Dodatočne, Rada je v prípade potreby pripravená prijať ďalšie opatrenia."

EÚ prijala sankcie voči Ruskej federácii 31.júla 2014 v reakcii na anexiu Krymu a destabilizáciu pomerov na východnej Ukrajine. Ekonomické sankcie (.pdf) obmedzujú obchodovanie štátov EÚ a Ruska so zbraňami, s tovarmi a technológiami dvojakého použitia, vývoz určitých technológií pre ropný priemysel do Ruska a prístup ruských subjektov na finančné trhy. 

Minské dohody nadväzujú na Minské memorandum z 19.septembra 2014, aj preto sa neoficiálne nazývajú ,,Minsk II." Dohodu uzavreli zástupcovia Ukrajiny, Ruska, Francúzska a Nemecka na rokovaniach v bieloruskom Minsku v noci z 11. na 12.februára 2015. Stanovuje termíny na zastavenie bojov na východnej Ukrajine, sťahovanie ťažkých zbraní z bojovej línie, uskutočnenie komunálnych volieb v separatistami kontrolovaných oblastiach, prepustenie rukojemníkov či vymedzenie územia s osobitým režimom samosprávy. Do konca roka 2015 má podľa Minských dohôd vstúpiť do platnosti nová ukrajinská ústava a Ukrajina by mala získať kontrolu nad štátnou hranicou s Ruskom. 

Dôležitý výrok

„Je napríklad 6 krajín Európskej únie, vrátane Slovenska, ktoré v otázky plynu 100% závisia od jedného dodávateľa.“

Pravda

zobraziť odôvodnenie
Podľa štatistickej správy asociácie Eurogas(.pdf,s.6) pre rok 2014  sú od jediného dodávateľa na 100% závislé tieto krajiny EÚ: Slovensko, Švédsko, Estónsko, Fínsko, Litva a Lotyšsko. Jediným dodávateľom pre týchto 6 krajín vrátane Slovenska je Rusko. Bulharsko a Rumunsko majú síce tiež jediného dodávateľa plynu, takisto Rusko, no majú aj vlastnú produkciu plynu, teda nezávisia 100% len od dodávok z Ruska. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. 

Dôležitý výrok

„…zadefinovalo sa (v zmluve medzi Maďarskom a Slovenskom, pozn.) napríklad správanie k menšinám, niektoré časti tej zmluvy neboli celkom naplnené. Napríklad zákon o ochrane menšín. Ani Maďari to nemajú, každá strana si to rieši po svojom.“

Zavádzanie

zobraziť odôvodnenie
Zmluva s Maďarskom, oficiálne "Zmluva o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou" bola podpísaná v Paríži dňa 19. marca 1995. Zmluvné strany sa v nej zaväzujú k rešpektovaniu národnostných menšín na svojom území, zaručujúc sa, že tieto menšiny budú mať rovnaké práva a budú pred zákonom rovné, spolu s ostatnými občanmi republiky. Ďalej sa tu štáty zaväzujú k ďalším opatreniam spojeným s menšinovou politikou. Medzi Slovenskom a Maďarskom taktiež existuje určité napätie spôsobené menšinovou politikou oboch krajín. Problematická časť výroku sa týka zákona o ochrane menšín, ktorý Šebej spomína. Zmluva totiž štáty zaväzuje k dodržiavaniu zásad ochrany menšín, a k podpisu Rámcového dohovoru Rady Európy o ochrane menšín, nespomína sa v nej však zákon o ochrane menšín. Obe krajiny ošetrujú práva menšín Ústavou a ďalšími opatreniami. Výrok ako celok hodnotíme ako zavádzajúci.

Čl. 15, ods. 2 b) zmluvy (pdf, s. 3):

"osoby patriace k národnostným menšinám majú právo rovnosti pred zákonom a rovnakú ochranu zo zákona. V tomto ohľade sa zakazuje akákoľvek diskriminácia založená na príslušnosti k národnostnej menšine,"

Článok 15 ďalej špecifikuje menšinovú politiku. Štáty napríklad prisľubujú, že sa nebudú snažiť o asimiláciu menšín, a uznávajú právo maďarskej menšiny na Slovensku a slovenskej menšiny v Maďarsku používať svoj jazyk v úradnom styku, 

Rozpory medzi krajinami vyvolala najmä otázka občianstva. K zrušeniu dvojitého občianstva, došlo v Slovenskej republike v máji 2010. Predchádzal mu maďarský zákon, ktorý povoľuje získať maďarské občianstvo aj Maďarom žijúcim mimo Maďarska.

V roku 2008, kedy chcela maďarská obec Mlynky vyhostiť slovenských poslancov zo Slovenského domu. Situáciou sa vtedy zaoberal aj vtedajší vicepremiér a terajší predseda Dušan Čaplovič. Podľa denníka Pravda Čaplovič konanie obce Mlynky označil ako "v rozpore so zmluvou o priateľstve a porozumení."

V Zmluve o susedstve a spolupráci sa nespomína, že by štáty museli prijať konkrétne zákony o ochrane menšín, obe krajiny sa tu však zaviazali podpísať a dodržiavať Rámcový dohovor Rady Európy o ochrane národnostných menšín. Slovenská republika ho podpísala v roku 1995 a platnosť pre ňu nadobudol v roku 1998. Maďarsko taktiež dohovor podpísalo (.pdf) v roku 1995. 

Podľa dokumentu  (pdf, s. 5) maďarskej vlády o jazykovej politike sú ustanovené inštitúcie, ktoré majú za úlohu chrániť jazykové práva menšín. Slovenská republika má zákon o používaní jazykov národnostných menšín, v súčasnej dobe tu však nie je platný zákon o ochrane menšín. Túto oblasť pokrývajú medzinárodné zmluvy ako spomínaný Rámcový dohovor, a štvrtý oddiel Ústavy SR ktorý sa venuje právam národnostných a etnických menšín. Podobne aj Ústava Maďarskej republiky pokrýva práva a ochranu národnostných a etnických menšín, a dokonca pre túto oblasť vyčleňuje zvláštneho ombudsmana. Oba štáty sa v ústavách zaväzujú rešpektovať medzinárodné zmluvy, akou je napríklad Rámcový dohovor Rady Európy. Maďarská republika navyše má aj osobitný zákon o právach menšín, ktorý bol prijatý (.pdf) v roku 1993.

„Skutočnosť, že 63-tisíc vojakov sovietskych našlo svoje hroby práve na našom území…“

„Dnes už je jasné, že aj to som povedal, jednotný postoj nebude, pretože sú krajiny (EÚ, pozn), ktoré už deklarovali, že do Moskvy pôjdu a sú krajiny, ktoré naopak deklarovali, že nepôjdu.“

„Bez toho, aby si človek spomenul na ten strašný hladomor, proste ten hladomor v 30. rokoch, kde zomrelo ja neviem 3 až 5 miliónov Ukrajincov od hladu.“

„Do Moskvy prijal pozvanie napríklad severokorejský diktátor Kim Jong-un.“

„Len som si uvedomil v tejto súvislosti, že bieloruský prezident Alexander Lukašenko je už veľa rokov na sankčnom zozname Európskej únie a je zákaz ho pozývať do našej krajiny.“

„Vy viete, že ja som bol v minulom roku 8-krát na Ukrajine.“

„Tam (v minských dohodách, pozn.) sú termíny prevzatia kontroly nad hranicou Ukrajiny a ústavné zmeny a proste zvláštny status pre tie regiónu Dombasu, v rámci ukrajinsko-ústavného systému.“

„Môže to znamenať a nebude to prvý prípad, keď nejaký tip sankcií sa stal proste permanentným. To sa týkalo napríklad dlhodobo Iránu a aj ďalších krajín. To sa týka Severnej Kórei.“

„Pritom Európska únia je najväčším svetovým zákazníkom. 53% našej energetickej spotreby nakupujeme, pričom pokiaľ ide o ropu, je to až 90%, plyn 66%.“

„Vynakladáme (v EÚ, pozn.) 400 miliárd eur ročne na energetiku…“

„V tomto chcem pripomenúť našu iniciatívu, to je projekt, ktorý sa nazýva Eastring. To je ponuka vybudovať prepojenie plynové zo Slovenska, z Veľkých Kapušian cez Maďarsko alebo Ukrajinu, Rumunsko, Bulharsko až na turecké hranice, ktoré by naozaj veľkým spôsobom preklenulo súčasnú chýbajúcu infraštruktúru a bolo by kľúčovou súčasťou prepojenia severo-južného.“

„Napríklad tretí odsek tej zmluvy (medzi Maďarskom a Slovenskom, pozn.) hovorí, že obe krajiny sa zaväzujú rešpektovať svoje hranice tak, ako sú.“

„No a čo je rovnako dôležité, my sme vytvorili aj konkrétny mechanizmus, vytvorili sme 12 zmiešaných komisií (s Maďarskou republikou, pozn.), ktoré odvtedy pracujú, v rámci ktorých sa stretávame.“

„Ale napríklad sankcie týkajúce sa kľúčových osôb režimu ruského alebo v rámci Donbasu, tých jednotlivých predstaviteľov tej Novorossii, tak oni sa týkajú konkrétnych osôb. Že nemôžu vycestovať do západných krajín, nemôžu tam mať bankové kontá a tak ďalej.“

„Jedna firma (Railway Casted Components v Prakovciach, pozn.) ide o 200 ľudí a tá firma urobila zásadnú obchodnú chybu, že 100% svojej výroby viazala na ruský trh.“

„Preto Európska komisia prezentovala dokument, návrh Európskej energetickej únie a debata na summite bola prvou debatou európskych lídrov o tomto, venovali sa práve vnútornému trhu, energetickému prepojeniu. Tá energetika má aj ďalšie aspekty, napríklad znižovanie energetickej náročnosti, prechod na alternatívne zdroje energie, znižovanie emisií plynov a podobne…“

Prepisy diskusných relácií poskytuje NEWTON Media, spol. s r.o… O spôsobe hodnotenia na tejto stránke nájdete viac informácií na stránke Hodnotenie na Demagog.sk.


comments powered by Disqus
Michal Havran ml.

Michal Havran ml.

Slovenský syndikát novinárov

„Demagog.sk ukazuje, že politické lži sú pre politikov častokrát jediným spôsobom, ako hovoriť s voličmi. Demagóg ukázal, že politici nás považujú za príliš slabých nato, aby sme počúvali pravdu. Demagóg a jeho čitatelia dokazujú opak. Nechceme milosrdnú lož, chceme poznať pravdu."

Marián Leško

Marián Leško

autor komentárov pre týždenník Trend

„Projekt Demagog.sk som si všimol už v čase, keď ešte nebol ani projektom. Ako každý, aj ja mám rád, keď časť mojej práce za mňa vykoná niekto iný. A páči sa mi, že ju vykoná tak, ako by som ju chcel robiť aj ja sám. Keby ste neboli, chýbali by ste mi."

Gabriel Šipoš

Gabriel Šipoš

Transparency International Slovensko

„Ak chceme, aby v televíznych politických diskusiách nevyhrával najkrajšie oblečený ci najplynulejší rečník, ale najpravdovravejší, treba verejnosti aj novinárom pomôcť s faktickou kontrolou výrokov. Nik to u nás nerobí dôslednejšie ako Demagog.sk."