Demagog.sk

Café Európa: Prečo ísť voliť do EP?

Iné, 13. mája 2014. (videozáznam relácie)
Moderátor: —

Na diskusii Café Európa sa 13. mája stretli štyria horúci kandidáti na posty europoslancov. Štefanec (SDKÚ-DS) obstál v našom hodnotení bez prešľapu, avšak v porovnaní s ostatnými diskutujúcimi sme u neho zaznamenali omnoho menej faktických tvrdení, a tie sa navyše len okrajovo dotýkali problematiky EÚ. Oravec (SaS) si pri dvojnásobnom počte výrokov pripísal jeden nepravdivý výrok. Jozef Viskupič (OĽaNO) mal ešte viac faktických výrokov, avšak nazbieral aj viac omylov. Dlhoročný europoslanec Vladimír Maňka (Smer-SD), chyboval až vo šiestich výrokoch.

Štatistiky diskusie

8   7  
0   2  
6   0  
0   0  
10   3  
2   2  
12   1  
0   0  

Pravda     Nepravda     Zavádzanie     Neoveriteľné

Výroky

Dôležitý výrok

„Lisabonská zmluva je od roku 2010 platná.“

Nepravda

zobraziť odôvodnenie
Vladimír Maňka neuvádza presný rok platnosti Lisabonskej zmluvy, výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.

Lisabonská zmluva ako jedna zo zakladateľských zmlúv a súčasť primárneho práva EÚ bola podpísaná 13. decembra 2007, platná bola od 1. januára 2009 a nadobudla účinnosť 1. decembra 2009. NR SR ju po komplikovaných politických udalostiach ratifikovala 10. apríla 2008. 

Dôležitý výrok

„Tzv. citizen initiation (legislatívnu iniciatívu občanov, pozn.) posudzuje EK a nie EP.“

Pravda

zobraziť odôvodnenie
Výrok Jozefa Viskupiča hodnotíme za pravdivý, nakoľko ,,civil initiaiton" skutočne posudzuje Európska Komisia.

Európska občianska iniciatíva je legislatívne zadefinovaná v Lisabonskej zmluve (pdf), konkrétne o tom pojednáva 11 článok, odsek4.

,,Občania Únie, ktorých počet dosiahne najmenej jeden milión a ktorí sú štátnymi príslušníkmi
významného počtu členských štátov, sa môžu ujať iniciatívy a vyzvať Európsku
komisiu, aby v rámci svojich právomocí predložila vhodný návrh vo veciach,
o ktorých sa občania domnievajú, že na účely uplatňovania zmlúv je potrebný právny
akt Únie."

Európska občianska iniciatíva je jednou z najdôležitejších inovácii EU, ktoré priniesla Lisabonská zmluva a snažia sa o posilnenie zapojenia občanov na vytváraní európskych politík.

O Európskej občianskej iniciatíve pojednáva aj nariadenie EU č.211/2011(pdf).

V článku 11 sa uvádza, že počas obdobia 3 mesiacov, kedy Európska komisia posudzuje iniciatívu, musí byť poskytnutá možnosť organizátorom predstaviť ju. Toto by sa malo odohrať na spoločnom verejnom vypočutí konanom za prítomnosti Európskej komisie aj Európskeho parlamentu.

Dôležitý výrok

„EK to prevzala a zaviazala sa do 3 rokov, do roku 2016, znížiť počet úradníkov (…) o 5 %.“

Pravda

zobraziť odôvodnenie
Európska komisia sa naozaj zaviazala prepustiť 5 % svojich úradníkov. Uvádza to tlačová správa EK z júna 2013. Bolo to však do piatich rokov, nie troch. Výrok napriek tejto nepresnosti hodnotíme ako pravdivý.

"Komisia v rámci svojho návrhu už druhý rok navrhuje zníženie počtu svojich zamestnancov o 1 % (bez vplyvu na pristúpenie Chorvátska) s cieľom dosiahnuť počas piatich rokov zníženie počtu zamestnancov o 5 %."

Podrobnejšie o tomto zámere hovorí EK v dokumente (.pdf) z júla 2013.

Podľa oficiálnej stránky Európskej komisie, je počet zamestnancov 33 039 (2013).

Dôležitý výrok

„Máme ekonomickú migráciu rátanú 200 — 300 tisíc ľudí vonku (Slovensko, pozn.)“

Neoveriteľné

zobraziť odôvodnenie
Štatistický úrad — v 3. štvrťroku 2013 z celkového počtu 2344,4 tis. pracujúcich pracovalo v zahraničí do 1 roka 139,5 tis. osôb (6 %). Nevieme však počet Slovákov, ktorí za pracou denne dochádzajú do okolitých krajín (Česka, Rakúska). Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.

V článku na Euractiv.sk z roku 2008 sa píše, že v roku 2007 pracovalo v inom štáte EÚ 200 až 250 tisíc Slovákov.

Správa portálu aktualne.sk z júna 2013 uvádza:

"Za prvé tri mesiace minulého roka pracovalo v cudzine menej než 114-tisíc Slovákov, o rok neskôr si pracovné uplatnenie našlo v zahraničí bezmála 136-tisíc našincov, čo predstavuje nárast takmer o pätinu, vyplýva to z údajov štatistického úradu."


Dôležitý výrok

„Viete aké sú daňové úniky? To je 2 000 euro na jedného obyvateľa EÚ (…) 1 000 miliárd eur je daňový únik ročný.“

Pravda

zobraziť odôvodnenie
Európska Komisia priniesla analýzu, kde poukazuje na ročnú výšku daňových únikov. Tá bola stanovená na výšku 1 bilión eur (teda 1 000 mld. eur). Treba si však dať pozor na preklad, kde anglický "trilion" znamená slovenský bilión.

Podľa oficiálnej webovej stránky EÚ, by malo v EU žiť cca 507 miliónov. Treba však zobrať do úvahy aj demografický vývoj obyvateľstva.

V prepočte na obyvateľa to vychádza skutočne na približne 2000 eur na osobu.

Dôležitý výrok

„…80 percent všetkých verejných investícii, je z eurofondov.“

Neoveriteľné

zobraziť odôvodnenie
Túto informáciu rovnako prezentuje Hodnotiaca správa o 10 rokoch členstva Slovenska v EÚ. Konkrétne v časti venovanej rozpočtovým otázkam (str. 12), ktorá rozoberá príjmy a výdaje v jednotlivých programových obdobiach. Mimo iné sa venuje aj analýze využitia týchto financií a taktiež je v nej stanovené, koľko % verejných investícii je financovaných z eurofondov:

,,Takmer 80 % všetkých verejných investícií na Slovensku je financovaných z rozpočtu EÚ."

Nie je však jasné, odkiaľ dokument Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí disponuje podobným číslom. Projekt Demagog.SK kontaktoval autora tohto dokumentu a momentálne očakávame túto informáciu. Výrok zatiaľ hodnotíme ako neoveriteľný.

Dôležitý výrok

„Až 80 percent toho, čo schválime v Štrasburgu a v Bruseli (v Európskom parlamente, pozn.) sa potom prenáša do národných legislatív.“

Nepravda

zobraziť odôvodnenie
Tejto téme sa venovali naši českí kolegovia z Demagog.CZ, pričom o nej napísali aj samostatný článok na blogu. Jeho hlavnou myšlienkou je, že "Neexistuje žiadny presný, racionálny a použiteľný spôsob, ako vypočítať percento národnej legislatívy ovplyvnenej Európskou úniou." Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.

Celá diskusia ohľadom množstva zákonov národnej legislatívy (v členských štátoch) ovplyvnenej legislatívou EÚ poukazuje na nezhodu medzi jednotlivými odhadmi a naznačuje skôr to, že presný výpočet je veľmi obtiažny, možno až nemožný. Citovaný údaj je preto považovaný za kontroverzný, a podľa niektorých odborníkov dokonca nepravdivý.

Andrew Moravcsik, renomovaný odborník na problematiku Európskej integrácie, vo svojej práci The Myth of Europe’s “Democratic Deficit” z roku 2008 píše o tom, že slávny citát J. Delorsa z roku 1988 "do 10 rokov bude mať, 80 % ekonomických a možno aj sociálnych a fiškálnych politík, pôvod v EÚ" býva dnes často chybne citovaný vo verejnej diskusii, pričom je to "faktoid" (informácia, ktorá sa stane akceptovanou, pretože je často opakovaná, pozn.).

"In 1988, Jacques Delors famously predicted that “in 10 years … 80 percent of economic, and perhaps social and fiscal policy-making” would be of EU origin. Today Delors’ statement is often misquoted as a “factoid” in public discussion: one often hears that 80 per cent of all European policy-making on every issue already comes from Brussels. … This always was, and remains, nonsense. Recent academic studies show that the overall percentage of national laws that originate in Brussels total no more than around 10-20% – and they are not increasing rapidly. Just a moment’s reflection reveals that the “Delors 80% myth” is absurd on its face. While a powerful force in trade, monetary and certain regulatory matters, the European Union plays little direct role in areas involving government spending or direct administration: social welfare provision, health care, pensions, active cultural policy, education, law and order, family policy, and most infrastructure provision – and this is most of what modern states do. None is a likely candidate to be “communitarized” anytime soon."

Yves Bertoncini, riaditeľ Inštitútu J. Delorsa, píše vo svojej publikácii z mája 2014, žetvrdenie "80% zákonov pochádza z Bruselu" je mýtus zachovávaný z technických a politických dôvodov. Podľa neho je obtiažne zmerať podiel národnej legislatívy, ktorý má pôvod v EÚ. Bertoncini, podobne ako Moravcsik, upozorňuje na to, že vplyv legislatívy EÚ sa zásadne odlišuje v jednotlivých oblastiach.

"The Europeanisation of national laws is high in some sectors (agriculture, financial services, the environment, etc.) and very limited in others (education, social protection, housing, security, etc.)."

Pri pokuse o "zmeraní" podielu legislatívy ovplyvnenej v EÚ je tiež problém s tým, ktoré legislatívne akty EÚ počítať a ako. 

"European legislation having regulatory rather than legislative implications
- Only one quarter of directives transposed in France have legislative implications, as opposed to three quarters with purely regulatory implications (including on the size of chicken coops).
- Almost two-thirds of draft directives and regulations submitted to the Council of ministers have legislative implications, but this is the case for only 12% approximately of all directives and regulations adopted by the Council, the European Parliament and the Commission"

Britský novinár James Clive-Matthews zhrnul  viacero zdrojov týkajúcich sa danej problematiky, pričom tvrdí, že ich závery sa značne rozhádzajú. Napríklad v prípade Spojeného kráľovstva sa čísla pohybujú od 9 do 84%. V závere naznačuje, že je problematické presný podiel zákonov ovplyvnených európskymi smernicami vôbec vypočítať.

štúdii  (.pdf), ktorá bola vypracovaná pre Dolnú snemovňu Spojeného kráľovstva, sa píše predovšetkým o situácií v Spojenom kráľovstve. V úvode dokumentu sú však spomenuté aj ostatné členské štáty EÚ, v ktorých sa podiel legislatívy ovplyvnených Európskym parlamentom pohybujú okolo 6 — 84% ("Estimates of the proportion of national laws based on EU laws in other EU Member States vary widely, ranging from around 6% to 84%.").

Ak by sme sa pozerali na schvaľovanie zákonov v rámci Slovenska, Zuzana Gabrižová z portálu euractiv.sk pre SITA uviedla, že za rok 2013 bolo zo 137 schválených zákonov 35 výslovným prebratím právne záväzného aktu EÚ. Zo zákonov súvisiacich s právom EÚ, teda v ktorých sa priamo zohľadňovalo a odkazovalo na právo EÚ, bolo 61, čo predstavuje 44,5 percenta. Na základe komunikácie s Z. Gabrižovou upozorňujeme, že v tomto čísle 44,5% nie sú zarátané vyhlášky, ktoré transponujú európsku legislatívu. Taktiež druhým problémom je, že toto číslo nezohľadňuje nariadenia, ktoré sa v NR SR prakticky neriešia, lebo platia priamo.

Dôležitý výrok

„Za 10 rokov, čo sme v EÚ, medziregionálne rozdiely sa nielenže nezotreli (…) ale skôr narástli a prehĺbili sa.“

Pravda

zobraziť odôvodnenie
Je pravdou, že Bratislavský kraj sa od ostatných krajov na Slovensku od roku 2004 vzdialil, napríklad čo sa týka regionálneho HDP alebo priemernej nominálnej mesačnej mzdy. Napriek tomu, že rozdiely medzi ostatnými krajmi sa v danom období mohli znížiť a miera zamestnanosti sa medzi regiónmi za sledované obdobie podstatne nezmenila, považujeme výrok za pravdivý.

štúdii (.pdf, str. 28-34) D. Slobodu z Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika sú popísané tri ukazovatele, ktoré autor hodnotí ako najvhodnejšie pre porovnanie medziregionálnych rozdielov, a to regionálny hrubý domáci produkt v parite kúpnej sily, regionálna miera zamestnanosti vo veku 15-64 rokov a priemerná regionálna nominálna mesačná mzda.

Uvádzame priebeh sledovaných ukazovateľov pre všetkých osem slovenských VÚC, za obdobie 2004-2013. 

Nárast medziregionálnych rozdielov možno vidieť najjasnejšie pri porovnaní regionálneho HDP, kde sa Bratislavský kraj výrazne vzdialil od ostatných krajov. Tento fakt však môže byť spôsobený aj tým, že mnoho firiem na Slovensku majú svoje sídlo v Bratislave, avšak svoju pracovnú činnosť vykonávajú na inom mieste na Slovensku.

Pri ukazovateli miery zamestnanosti je situácia približne rovnaká ako pred desiatimi rokmi, rozdiely sa za ten čas ani nezotreli, a ani neprehĺbili.

Priemerná nominálna mesačná mzda za celé sledované obdobie narástla, čo je pozitívny fakt. Bratislavský kraj sa však vzdialil od ostatných regiónov Slovenska, a tu sa rozdiel medzi regiónmi prehĺbil.

Pri všetkých troch ukazovateľoch môžeme pozorovať pozitívny priebeh, nakoľko sa všetky zvýšili. Je pravdou, že Bratislavský kraj sa od ostatných krajov vzdialil, avšak oproti roku 2004 je divergencia medzi zvyšnými siedmimi krajmi o niečo nižšia. Najmenej vyspelým ostáva Prešovský kraj, avšak ostatné sa k sebe v rámci hodnotených ukazovateľov priblížili. 



Dôležitý výrok

„My schválime (v EP, pozn.) za jeden týždeň viac legislatívy ako Národná rada za dva za tri roky.“

Nepravda

zobraziť odôvodnenie
Stručný prehľad (doc) legislatívnej činnosti NR SR v VI. volebnom období, pripravený k 14.2.2014, čo predstavovalo 32 zasadnutí, uvádza legislatívnu činnosť NR SR. Počas tohto obdobia bolo schválených celkom 227 zákonov. Jednotlivo za rok 2012 to bolo 83, za rok 2013 to bolo 137 a za 4 zasadnutia v roku 2014 to bolo 7 prijatých zákonov.

Na webovej stránke europa.eu sa objavila správa (pdf) s odpoveďami na najčastejšie kladené otázky týkajúce sa Európskeho parlamentu. Táto správa priniesla časť s názvom Parlament v číslach (str.8). V tejto časti bolo rozoberané obdobie rokov 2009-2012.

,,Od júla 2009 do januára 2012 Parlament pozmenil, doplnil a odhlasoval 238 legislatívnych textov".

,,Parlament je pri rozhodovaní o rozpočte a výdavkoch EÚ a tiež pri schvaľovaní účtov EÚ (tzv. „udelenie absolutória“) rovnocenným partnerom členských štátov. V období od júla 2009 do januára 2012 Parlament prijal 98 takýchto rozhodnutí."

,,Okrem legislatívnych rozhodnutí a rozhodnutí týkajúcich sa rozpočtu Parlament schválil 258 iniciatívnych správ a 281 uznesení".

,,V období od júla 2009 do januára 2012 poslanci na plenárnych zasadnutiach schválili celkovo 380 legislatívnych dokumentov."

,,Parlamentné výbory a politické skupiny poslancov EP predložili na plenárnych zasadnutiach 13.398 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, z ktorých bolo 6.633 pozmeňovacích návrhov schválených".

Aj v prípade, pokiaľ by sme všetky tieto čísla sčítali a považovali za "legislatívu" (čo by pravdepodobne predstavovalo širšiu definíciu ako tá využitá pre NR SR), v sumáre sa nebude jednať o číslo, ktoré by sedelo s tým Vladimíra Maňku.  V sumáre sa jedná o číslo 7630 prijatých legislatívnych dokumentov za obdobie júl 2009-január 2013, čo predstavuje 31 mesiacov. Naopak  za obdobie rokov apríl 2012-január2014, čo predstavuje 22 mesiacov, bolo na SR schválených 227 legislatívnych rozhodnutí.

Jednoduchým prepočtom 31 mesiacov, ktoré potreboval Európsky parlament na schválenie 7630 legislatívnych krokov na týždne, nám vyjde približný počet schválenej legislatívy za jeden týždeň:

31*4=124
7630/124= 61,53

Na základe tohto výpočtu môžeme určiť, že EP za týždeň schváli približne 62 legislatívnych dokumentov (a to aj vrátane schválených pozmeňovacích návrhov, pozn.). To však nepredstavuje väčšie číslo ako počet schválených zákonov NR SR za obdobie 22 mesiacov, a teda ani nie 2-3 rokov. Výrok teda hodnotíme ako nepravdivý.

„Vieme, že tento priestor, u nás na Slovensku, je najviac eurooptimistický z mnohých výskumov.“

„Máme najnižšiu účasť vo voľbách (voľbách do EP, pozn.).“

„Keď je číslo 70 — 80 percent legislatívy, ktoré mi tu prijímame v priebehu roka do našej legislatívy ako členského štátu.“

„Anna Záborská vstúpila do diskusie z Európskej pôdy v oblasti nenominácie Miroslava Šatana do hokejovej reprezentácie, z dôvodu diskriminácie kvôli veku.“

„Portugalsko využilo inštitút reason opinion 227 krát a Slovensko 3+1 krát.“

„…zvolili ma za hlavného spravodajcu pre EÚ rozpočet.“

„My v programe máme, aby existoval podpredseda, ktorý by mal v portfóliu dereguláciu.“

„Som 10 rokov zástupca podnikateľov Slovenska. Zastupujem slovenských podnikateľov od roku 2004“

„Kandiduje 29 strán, 333 kandidátov“

„Jacques Delors inštitút, ktorý pomenoval ako jeden z problémov proximity deficit: čím väčšia vzdialenosť medzi miestom, kde prijmete rozhodnutie, a miestom, ktorého sa to týka, tým väčšia šanca, že príjmete zlé riešenie.“

„Príliš nízka kaucia (voľby so EP, pozn.). 10 krát menšia ako do volieb do NR SR.“

„Pán Kukan sa venoval spolupráci s Balkánom ako dlhoročný diplomat.“

„V niektorých témach by mohol europoslanec vystúpiť aj na pôde národného parlamentu, náš rokovací poriadok to pozná, na požiadanie…“

„Všetky dokumenty sa musia prekladať do všetkých jazykov EÚ, aj keď sú rozhodnutia na ESD, tak na webe to všetko tak je.“

„Slovensko muselo odstaviť dva bloky jadrovej elektrárne Jaslovské Bohunice kvôli tomu keď sme vstupovali do EÚ.“

„Čo Slovensku a nám občanom prinieslo členstvo Slovenska v EÚ, tento prieskum bol urobený v rámci tzv. Eurobarametra minulý rok a vyšlo z neho, že tri štvrtiny slovenských občanov najviac si cení ako prínos možnosť cestovať, byť zamestnaný v inej krajine, podnikať tam, študovať tam.“

„Len 57 % občanov EÚ považuje to čo u nás ¾ občanov za prínos.“

„V rámci toho ECOSOCu máme tzv. observatórium pre vnútorný trh, ktoré má práve identifikovať prekážky, tie administratívne, a dnes tých prekážok je identifikovaný väčší počet než pred 10 alebo 15 rokmi.“

„My v programe máme, aby existoval jeden z komisárov, ktorý by sa v novej komisii venoval len problematike zjednodušovania legislatívy, táto problematika sa rieši v EK, ale je odsunutá mimo štruktúry EK, rieši ju tzv. Stoiberova komisia.“

„Vo Veľkej Británii majú princíp, ak chce predkladateľ zákona navrhnúť nový zákon, musí navrhnúť zrušenie dvoch iných zákonov ktoré existujú.“

„Sme doteraz jediní (SDKÚ, pozn.), ktorí pripomienkovali európsku legislatívu.“

„Pán Štastný napríklad pracoval vo výbore pre obchod, pripravoval napríklad zmluvu medzi EÚ a Kanadou, zohral tam kľúčovú úlohu.“

„Som 20 rokov bol v podnikateľskom prostredí, teraz 8 rokov v politike.“

„Už aj keď som bol v podnikaní, tak som viedol výbor pre európsku integráciu v Bruseli z hľadiska potravinárskeho priemyslu, potom som mal na starosti integráciu 10 krajín v rámci veľkej firmy, zavádzal som euro na Slovensku ako vládny spolnomocnenec a potom som pôsobil v eurovýbore aj ako predseda a v súčasnosti ako podpredseda.“

„My (eurovýbor, pozn.) sme v predchádzajúcom období rokovali viac ako ústavnoprávny výbor, čiže ten výbor, ktorý sleduje národnú legislatívu, číselne dá sa to vysledovať.“

„To čo o tomto návrhu (TTIP, pozn.) vieme, vytvorilo takú mieru tlaku verejnosti, že samotný predseda komisie Barosso pozastavil a bude čakať na nasledujúci parlament na schválenie alebo neschválenie alebo nejaký návrh v rámci budúceho parlamentu.“

„My máme v programe napísané, že otvorme tú debatu takým spôsobom, aby sme v procese vedeli do toho vpustiť NGO… (rokovanie o TTIP, pozn.)“

„V programe SMERu vidíme maličkú zmienku, že TTIP podporia, ak podporí export.“

„Ak hovoríme o 2004 (…) kedy SR malo 400 tisíc nezamestnaných zhruba a v roku 2014, i keď v krízovom scenári, je to rovnaké číslo.“

„53 % vyčerpaných eurofondov k dnešnému dňu…“

„My máme v programe napísané, že aj ten európsky prokurátor by mala byť téma, to znamená dosledovanie procesu čerpania eurofondov alebo zdrojov EÚ či naozaj končia tam kde končiť majú.“

„Mnohé sú krajiny zadĺžené, Slovensko ešte najmenej.“

„Keď som nastúpil na pozíciu primátora, tak som mal 47 % dlhovú službu, to znamená každý rok som platil z rozpočtu 47 % (…) ja som musel investovať do vecí, ktoré boli rýchlo návratné (…) mal som najväčšie investície zo všetkých miest na Slovensku na obyvateľa. A za 6 rokov som mal zo 47 % dlhovej služby 1 % a vytvoril som najviac pracovných miest.“

„Nám sa podarilo získaťdalších 500 miliónov na tom, že môžeme o rok dlhšie čerpať zo starého finančného obdobia.“

„Vieme, že keď sme vstupovali do EÚ, tak sme mali 57 % HDP priemer EÚ na jedného obyvateľa. Vtedy to bolo 52 %, ale to bolo z tých štátov čo boli vtedy v EÚ. My sme vyskočili tak, že sme dobehli 19 % náskok Čechov a sme iba 5 % za Čechmi, predbehli sme Maďarsko. Nám dalo toto členstvo a euro najviac zo všetkých členských štátov.“

„Vieme, že sme dočerpali až v rokoch 2004-2006, aj vtedy to bolo že sa to nestíhalo, ale sme ich dočerpali na viac ako 90 %.“

„Požičiam si termín, ktorý používa, alebo má vo svojom programe SDKÚ — socialistickú centralizáciu.“

„Nás program (…) tam máme aj pasáž, kde veľmi jednoducho v troch riadkoch definujeme náš postoj k jednotlivým témam a jednou z tých tém je aj kolektívna bezpečnosť a náš postoj je, že nie sme za to, aby sa Európa snažila o spoločnú obranu, spoločnú armádu.“

„Priestor EÚ, kde 75 % zdrojov do NATO ide z Ameriky a 25 percent z Únie…“

„Euroskeptické strany nikdy za 10 rokov nič nenavrhli, neschválili a nič za sebou nemajú.“

„Pán poslanec Maňka a ďalší jeho štyria kolegovia za SMER 5. februára tohto roku zdvihol ruku za tzv. Nový rámec pre energetiku a klimatické zmeny.“

„Lisabonská zmluva umožňuje národnému parlamentu vyjadriť sa k EÚ legislatíve. Slovenský parlament to využil len raz.“

„To sú tisícky tlmočníkov (pracujúci v rámci celého systému EÚ vrátane ESD, pozn.)“

„Návrh ACTA nemal nakoniec na základe vstupu EP úspešný koniec.“

Prepisy diskusných relácií poskytuje NEWTON Media, spol. s r.o… O spôsobe hodnotenia na tejto stránke nájdete viac informácií na stránke Hodnotenie na Demagog.sk.


comments powered by Disqus
Michal Havran ml.

Michal Havran ml.

Slovenský syndikát novinárov

„Demagog.sk ukazuje, že politické lži sú pre politikov častokrát jediným spôsobom, ako hovoriť s voličmi. Demagóg ukázal, že politici nás považujú za príliš slabých nato, aby sme počúvali pravdu. Demagóg a jeho čitatelia dokazujú opak. Nechceme milosrdnú lož, chceme poznať pravdu."

Marián Leško

Marián Leško

autor komentárov pre týždenník Trend

„Projekt Demagog.sk som si všimol už v čase, keď ešte nebol ani projektom. Ako každý, aj ja mám rád, keď časť mojej práce za mňa vykoná niekto iný. A páči sa mi, že ju vykoná tak, ako by som ju chcel robiť aj ja sám. Keby ste neboli, chýbali by ste mi."

Gabriel Šipoš

Gabriel Šipoš

Transparency International Slovensko

„Ak chceme, aby v televíznych politických diskusiách nevyhrával najkrajšie oblečený ci najplynulejší rečník, ale najpravdovravejší, treba verejnosti aj novinárom pomôcť s faktickou kontrolou výrokov. Nik to u nás nerobí dôslednejšie ako Demagog.sk."