Demagog.sk

Slovenské školstvo

O 5 minút 12, 8. decembra 2013. (videozáznam relácie)
Moderátor: Martin Strižinec

Nedeľná relácia O 5 minút 12 mala špeciálny formát, keďže sa v nej stretli štyria ministri školstva – D. Čaplovič, E. Jurzyca, J. Mikolaj a M. Fronc. Súčasný a traja bývalí ministri dostali možnosť hodnotiť slovenské školstvo po tom, ako boli zverejnené výsledky medzinárodného testovania PISA 2012, v ktorom dosiahli slovenskí žiaci pomerne slabé výsledky. V diskusii zaznelo niekoľko faktických nepresností, pričom väčšinu z nich zaznamenal Ján Mikolaj, minister školstva v období 2006 až 2010.

J. Mikolaj nesprávne tvrdil, že voliteľné predmety predstavujú 30% z celkovo vyučovaných predmetov na základných a stredných školách. Okrem toho však až v troch prípadoch nesprávne interpretoval aktuálne výsledky štúdie PISA 2012. Nesprávne spočítal rozdiel bodov, o ktorý predbehli Poliaci Slovensko v matematickej gramotnosti a preháňal, keď tvrdil, že Poliaci predbehli Fínsko. To však dosiahlo viac bodov ako Poľsko vo všetkých troch oblastiach. Mikolaj uvádzal, že Slovensko sa v testovaní PISA v rokoch 2000 až 2009 držalo na priemere, avšak Slovensko bolo prvýkrát testované až v roku 2003 a vo väčšine prípadov bolo pod priemerom OECD. Napokon exminister zavádzal pri porovnaní Švédska so Slovenskom. Podľa neho Švédsko dopadlo oveľa horšie ako my, no v skutočnosti dosiahli Švédi celkovo o 30 bodov viac a len v oblasti matematickej gramotnosti zaostali za nami o dva body.

M. Fronc tiež nesprávne vysvetľoval výsledky testovania PISA, keď tvrdil, že Slovensko najlepšie obstálo v roku 2003. Celkovo najviac bodov sme totiž dosiahli v roku 2009.

V nedeľnej diskusii sa ministri viackrát venovali problémom slovenských žiakov v súvislosti s klesajúcou čitateľskou gramotnosťou. Je však na zamyslenie, ako chceme od našich žiakov, aby lepšie rozumeli prečítanému textu, keď niektorí ministri školstva majú sami problém interpretovať výsledky medzinárodného testovania.

Štatistiky diskusie

6   0  
0   2  
6   1  
0   0  
3   4  
1   0  
7   0  
0   0  

Pravda     Nepravda     Zavádzanie     Neoveriteľné

Výroky

Dôležitý výrok

„Poliaci nás predbehli, Poliaci boli za nami, v roku 2009 v matematickej gramotnosti boli dva body za nami, ale teraz nás predbehli opäť v tej matematickej gramotnosti o 28 bodov. Poliaci sa dostali úplne hore, predbehli dokonca Fínov.“

Nepravda

zobraziť odôvodnenie
V roku 2009 malo Slovensko podľa prieskumu PISA v matematickej gramotnosti 497 bodov, kým Poľsko 495, teda o dva body menej. Podľa posledných údajov za rok 2012 má Slovensko podľa rovnakého ukazovateľu 482 bodov, kým Poľsko podskočilo až na 518 bodov. Poliaci nás teda predbehli až o 38 a nie 28 bodov, ako tvrdí Ján Mikolaj. Fínsko však malo v matematickej gramotnosti až 519 bodov, čo je o jeden bod viac ako Poľsko (v ďalších dvoch oblastiach malo Fínsko ešte väčší náskok pred Poľskom, pozn.).

Napriek tomu, že sa jedná iba o rozdiel jedného bodu, tento rozdiel znamená, že J. Mikolaj nemá pravdu, keď hovorí, že Poliaci predbehli aj Fínov. Navyše nesprávne uviedol aj rozdiel medzi Poľskom a Slovenskom. Výrok teda hodnotíme ako nepravdivý.

Dôležitý výrok

„PISA je najznámejšia, ale snáď by bolo dobré aj povedať, aby diváci vedeli, že čo to je za meranie. To nemeria vedomosti priamo, ale meria, akým spôsobom vedia tieto vedomosti uplatniť, ako ich vedia v živote využiť.“

Pravda

zobraziť odôvodnenie
Výrok Martina Fronca hodnotíme ako pravdivý, pretože medzinárodné meranie PISA sa naozaj zameriava na meranie aplikovateľnosti vedomostí študentov v reálnom živote a ich pripravenosť na "plné zapojenie sa do spoločnosti." Testy na zisťovanie týchto predpokladov nie sú zamerané priamo na školské osnovy. Takto opisuje projekt PISA oficiálna stránka OECD.

Dôležitý výrok

„Moderátor: "To bol pozmeňovací návrh pána Beblavého, myslím." Dušan Čaplovič: "Nebol to pozmeňovací návrh pána Beblavého, bol to pozmeňovací návrh vo výbore, ktorý predložil podpredseda výboru …" (hovoria o novele zákona o výchove a vzdelávaní, konkrétne o znížení počtu formulárov a dokladov v rámci pedagogickej dokumentácie, pozn.)“

Pravda

zobraziť odôvodnenie

Výrok Dušana Čaploviča hodnotíme ako pravdivý, pretože podľa Spoločnej správy výborov NR SR, bol pozmeňujúci návrh, ktorého obsahom bola redukcia pedagogickej dokumentácie, podaný ako návrh Výboru NR SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport.

Novela zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) bola v NR SR schválená 4. decembra 2013. Z dostupných zdrojov nevieme zistiť, kto konkrétne predložil spomínaný pozmeňujúci návrh vo výbore, avšak návrh je oficiálne uvádzaný (.rtf, str. 2 až 6) ako návrh Výboru NR SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Zároveň tento návrh nepatrí ani k pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom, ktoré podali jednotlivý poslanci (E. Horváthová, J. Blanár, Á. Érsek, M. Fronc, M. Mamojka, pozn.). Ani v registri pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch M. Beblavého sme takýto návrh nenašli.

„Celkovo v PISE ma prekvapil dramatický posun dopredu ázijských krajín a pokles severských krajín, Fínska.“

„… toto sú grafy z PISY, tie rozdeľujú krajiny na tie, kde sa situácia zlepšila a to od roku 2003 do roku 2012 a na tie, ktoré sa zhoršili. My sme tuto v tomto štvorčeku. Tuto sú krajiny, od ktorých sa zrejme dá učiť, tento štvorček ukazuje, že s jedným malým výkyvom slovenský výkon v PISE klesá 10 rokov.“

„Tak treba povedať, že v tom období tých rokov 2000 až 2009 sa Slovensko udržalo vždy ako tak na priemere, ale ten priemer bol, dokonca v roku 2009 sme boli v matematickej gramotnosti o jeden bod nad priemerom.“

„Viete čo, v prvom rade by som rád povedal, že Slovensko je zapojené aj v iných meraniach ako je TIMSS a PIRLS a podobne a myslím, že je to dobré, lebo máme istú možnosť sa porovnávať.“

„Faktom je, že najviac bodov sme získali, ako sme boli najlepší v prvom meraní v roku 2003 (hovorí o hodnotení Slovenska v štúdií PISA, pozn.)“

„… čo ma najviac prekvapilo a ja si myslím, že čo je aj najpodstatnejšie a to, že Slovensko je v podstate asi najviac krajina, v ktorej sociálny status rodiny má vplyv na výsledky merania. A sociálny status aby nebol omyl, to není o tom, že sú tí rodičia bohatí, to hovorí o tom, že majú doma, ja neviem, vybavenie počítačmi a podobne a že aspoň jeden z rodičov má vysokoškolské vzdelanie.“

„… veľmi sú zaťažení ďalšími a ďalšími aktivitami učitelia a nemajú čas a priestor, aby sa venovali konkrétnym deťom, konkrétnym žiakom. A preto z toho dôvodu a o tom sa mlčí, sme prijali v novej novele zákona o výchove a vzdelávaní veľkú zmenu, to odbúranie zbytočnej byrokracie a pristúpili sme k zníženiu počtu formulárov a dokladov, ktoré im v rámci pedagogickej dokumentácie bolo potrebné vypracovávať.“

„No ale Poľsko, treba povedať, urobilo v roku 1999 a 2000 obrovskú reformu v oblasti školstva a urobilo, to čo nám odporúčajú dlhé roky experti z OECD … že náš problém, a to sa týkalo aj Čiech … je selekcia tak najlepších, aj najslabších žiakov z našich škôl. V Poľsku prešli na plnoorganizované školstvo od siedmeho roku dieťaťa do šestnásteho roku dieťaťa na prvom a druhom stupni základných škôl.“

„… Švédsko dopadlo oveľa horšie, dokonca ešte horšie ako my … (hovorí o výsledkoch OECD PISA 2012, pozn.)“

„My sme im (učiteľom, pozn.) povedzme v rámci reformy znížili ten počet povinných predmetov a majú 30% absolútne slobodnú voľbu na to, aby učili, čo chcú, ako chcú, v akom tempe a by som povedal s akým obsahom.“

„To je zadanie PISY. Čiže nie naozaj úroveň vedomostí, ale ako sa ten žiak dokáže uplatniť v praxi a tá metóda na uplatnenie toho, ako je schopný reagovať na to, čo sa naučil.“

„Metodicko-pedagogické centrum pripravilo špeciálnu publikáciu, ktorú distribuovalo na školy, určite sa v tom pokračuje … (hovorí o tom, "ako pristúpiť k tomu, aby sa deti lepšie učili čítať", pozn.)“

„Tiež sme pripravili napríklad zoznam odporúčanej literatúry, kde sme prešli na také ľahšie knihy s tým, aby deti radšej čítali, možno nie Dostojevského, ale niečo prístupnejšie, ale aby aspoň čítali, pretože sa ukázalo v PISE, že pokiaľ deti čítajú takmer hocičo, tak lepšie rozumejú prečítanému.“

„… keď sme už pri čitateľskej gramotnosti, tam treba povedať, že fakt nám rastie počet tých detí, ktoré nedosahujú ani takzvaný stupeň dva, ostávajú v rizikovom pásme. To sú tí, ktorí už potom nebudú schopní ani ďalej sa učiť. Vlastne funkční analfabeti. A tých už máme viac než jednu štvrtinu, toto je pomerne hrozivá vec.“

„… ešte som naznačil, že aj ďaleko bohatšie štáty skončili za nami, čiže treba tie peniaze potom alokovať a ide o to, že či všetkým rovnako alebo nájsť nejakú metódu, kde sa to bude alokovať.“

„Pretože dokonca v Kórey, kde dosahujú najlepšie výsledky, v Južnej Kórey, deti sú menej spokojné so životom v škole ako sú na Slovensku. Čiže toto sú výsledky PISA, ktoré tiež treba zohľadniť a na ne takisto reagovať.“

„Vyzerá to tak, keď porovnáme nielen priemerné platy, ale platy učiteľov v porovnaní s platmi vysokoškolsky vzdelaných ľudí, tak vidíme, že ten priemer v OECD krajinách je zhruba od 80 do 90%, u nás je toto 44.“

„A to skutočne si myslím, že prípravou pedagógov na pedagogických fakultách a ministerstvo má na to nástroje, lebo je odberateľ, stanovuje kvalifikačné predpoklady, schvaľuje študijné odbory, teda aj obsah, čo sa tam má učiť, čiže má ministerstvo na to nástroje, to je prvá vec.“

„… predsa sa nám podarilo, aspoň nejaký začiatok v tom, že ten ISCED, to znamená že medzinárodné štandardy vzdelávania, ktoré majú vytvárať tieto národne kurikulá, už na Slovensku vypracované sú. Sú vypracované od materskej školy až po vysoké školy. Je do 20, myslím, predmetových komisií na Slovensku a v tých predmetových komisiách sú učitelia.“

„A čo je dôležité, viete, hovorí sa tu o tej čitateľskej gramotnosti. V čitateľskej gramotnosti sú lepšie dievčatá ako chlapci. To je všeobecne vo svete takáto analýza. V matematickej gramotnosti zase chlapci lepší ako dievčatá.“

„… čo sa týka čitateľskej gramotnosti a to nielenže číta celá škola a podobne a rôzne takéto formy, ale navrhli sme viaceré v rámci spolupráci so ZMOS-om, aby obecné knižnice sa zlúčili so školskými a aby boli v školách, aby aj tí rodičia chodili do tých knižníc. A vidím to konkrétne napríklad na základnej škole Župkov, vidím to teraz konkrétne v Petržalke, kde dali pobočku miestnej knižnice priamo do školy, tam chodia rodičia, vidím to teraz v Eurovey, kde si požičiavajú knihy a chodia tam deti, rodičia, čítajú.“

„Pokúšal som sa legislatívne navrhnúť, dal som také legislatívne zmeny, aby sme sa snažili tie školy a to aj vysoké, motivovať tým, že časť finančných prostriedkov budú dostávať za kvalitu, za kvalitatívne výsledky, ktoré sa dajú objektívne zmerať, nielen za počet tých, ktorí absolvujú školu, ale aj za kvalitu…“

„… inak aj Fíni napríklad v tomto testovaní (OECD PISA 2012, pozn.) klesli o 12 bodov.“

„Áno, v prípade Slovenska je dramatický pokles tej gramotnosti v matematike, ale keď sa pozriete na graf, od merania v roku 2003 pomaly, ale stále klesá aj v krajinách OECD.“

„Naviac je to aj v Spojených štátoch amerických, vieme, poznáme tú reč pána prezidenta Obamu, ktorý požadoval v svoje prezidentskej reči 100 000 nových pedagogických miest pre učiteľov matematiky.“

„… v tých materiáloch, analýzach, či už je to PISA alebo Education at a Glance, oni často krát prídu s tým, čo nám chýba. Napríklad, keď ste hovorili o tej čitateľskej gramotnosti, tak napísali, že zlé učíme metakognitívne stratégie, že to chýba na školách. Úplne jasne.“

„V podstate vo Fínsku nastala (spoločenská zhoda, pozn.) len tým, že sa pripravil jeden veľmi dôležitý dokument, to bolo v roku 1998/99, to je Fínsko, spoločnosť založená na poznaní a na vedomostiach, kde sa dohodli všetky politické strany a pod vedením pána vtedajšieho prezidenta podpísali tento dokument a v tomto duchu.“

photo by: Hash Milhan

Prepisy diskusných relácií poskytuje NEWTON Media, spol. s r.o… O spôsobe hodnotenia na tejto stránke nájdete viac informácií na stránke Hodnotenie na Demagog.sk.


comments powered by Disqus
Michal Havran ml.

Michal Havran ml.

Slovenský syndikát novinárov

„Demagog.sk ukazuje, že politické lži sú pre politikov častokrát jediným spôsobom, ako hovoriť s voličmi. Demagóg ukázal, že politici nás považujú za príliš slabých nato, aby sme počúvali pravdu. Demagóg a jeho čitatelia dokazujú opak. Nechceme milosrdnú lož, chceme poznať pravdu."

Marián Leško

Marián Leško

autor komentárov pre týždenník Trend

„Projekt Demagog.sk som si všimol už v čase, keď ešte nebol ani projektom. Ako každý, aj ja mám rád, keď časť mojej práce za mňa vykoná niekto iný. A páči sa mi, že ju vykoná tak, ako by som ju chcel robiť aj ja sám. Keby ste neboli, chýbali by ste mi."

Gabriel Šipoš

Gabriel Šipoš

Transparency International Slovensko

„Ak chceme, aby v televíznych politických diskusiách nevyhrával najkrajšie oblečený ci najplynulejší rečník, ale najpravdovravejší, treba verejnosti aj novinárom pomôcť s faktickou kontrolou výrokov. Nik to u nás nerobí dôslednejšie ako Demagog.sk."