Richard Sulík vs. Anna Belousovová

Anna Belousovová uvádza ako zdroj "časopis, ktorý si kúpila na benzínovej pumpe". Uvedenie zdroja je nič nehovoriace a zároveň citovanie časopisu veľmi pochybné.

Dostupný vedecký článok od W. Halla a N. Solowija, ktorí sa zaoberajú dôsledkami užívania marihuany nezdôrazňujú ani individuálne reakcie užívateľov ani halucinácie. Článok skôr zdôrazňuje stavy podráždenia a panické reakcie.

Sulík a strana SaS skutočne podľa programu (viď 97. bod) hovorí o dekriminalizácií. Pri legalizácii držby marihuany by nemohol byť na držiteľa (určitého alebo akéhokoľvek množstva) uplatnený žiadny trest. Ako vidíme v prvom bode programu nedochádza k odstráneniu trestu, ale iba k jeho zmierneniu. Rovnako držba drogy nad 5g je stále kvalifikovaná ako trestný čin. Takéto opatrenie rozhodne nemôže byť vnímané ako legalizácia.

Aktualne.sk (1.3.2010): "Naozaj vnímam ako problém, ak má mladý človek celý život výpis v registri trestov a zablokovanú ďalšiu kariéru. Myslím si, že spôsob dekriminalizácie je možné nájsť, iná téma je legalizácia," vyjadrila sa novozvolená líderka SDKÚ-DS Radičová.

"Je to citlivá otázka, ale legitímna. Dnešný stav, kedy de facto kriminalizujeme významnú časť mladej generácie, nepovažujem za dobrý a udržateľný," myslí si dvojka na kandidátke strany (Ivan Mikloš, pozn. Demagog.SK).

O prechovávaní omamných a psychotropných látok hovorí § 171 Trestného zákona (pdf). Horná hranica za neoprávnené prechovávanie pre vlastnú spotrebu sú tri roky odňatia slobody. Odňatie slobody na 5 rokov hrozí len v prípade prechovávanie drog vo väčšom rozsahu.(podľa § 135 sa väčším rozsahom rozumie najviac 10-násobok množstva obvykle použitého na jednu dávku).

O usmrtení pojednáva § 149 Trestného zákona. Usmrtenie z nedbanlivosti sa trestá nanajvýš tromi rokmi odňatia slobody, ak sa jedná o jednu osobu a nejedná sa o závažnejší spôsob konania, alebo chránenú osobu. V iných prípadoch môže byť táto hranica vyššia, v krajnom prípade aj 12 rokov.

Richard Sulík si prispôsobil fakty, tým že použil vyššiu hranicu, pri ktorej je nutné prechovávanie drog vo väčšom rozsahu a naopak pri nedbanlivom usmrtení porovnal najnižšiu možnú hranicu.

Pozn.: Hoci Sulík používa vyššiu hranicu trestu t. j. 5 rokov, čo hrozí len pri prechovávaní drog vo väčšom rozsahu, program SaS sa paradoxne na pozmenenie trestu za hranicou 5 g nevzťahuje (predpoklad je, že 10-násobok bežnej dávky je viac ako 5g).

Doplnenie 12.5.: Ako sme boli upozornení, "obvyklá dávka" nie je závislá od počtu cigariet alebo gramov, ale odstanoviska Kriminalistického expertízneho ústavu PZ,desaťnásobok bežnej dávky teda nemusí byť päť gramov, ale môže to byť aj menej. V prípade prekročenia desaťnásobku bežnej dávky sa postupuje podľa §172. V princípe teda Sulík cituje zákony správne, ako v prípade marihuany, tak usmrtenia, pri drogách ale volí okolnosti s vyššou sadzbou a naopak pri nedbanlivom usmrtení používa najnižšiu sadzbu.

Prvá časť výroku je neoveriteľná. Nepoznáme koreláciu medzi množstvom zadržaného množstva a výškou trestu. Faktom je, že podľa najnovšej dostupnej štatistiky (2007) sa prechovávanie drog pre vlastnú spotrebu skončilo v 48 prípadoch nepodmienečným trestom. Podrobná štatistika (2007) je dostupná tu.

Druhá časť odpovede Anny Belousovovej je pravdivá. Podľa Výročnej správy 2009 o stave drogovej problematiky v Európe (.pdf) sa najčastejšie na Slovensku za trestné činy súvisiace s užívaním drogy uvádzali pokarhania a podmienečné tresty.

Vzrastajúce zadĺženie Slovenska je obecne známy fakt. Podľa štatistiky Ministerstva financií (.pdf) narastal verejný dlh (v absolútnych číslach) každoročne od vzniku SR, s výnimkou rokov 2002, 2005 a 2006. V pomere ku HDP verejný dlh od roku 2000, kedy dosiahol svoj vrchol, klesal. Rok 2009, je po roku 2000, prvým rokom kedy dlh narástol aj v pomere ku HDP.

Anna Belousovová odkazuje na rozhovor Jána Oravca, ktorý v rozhovore s Karolom Sudorom z 2.6.2009 priznal, že je za slobodu rozhodnutia v akomkoľvek mesiaci tehotenstva.

Anna Belousovová nemôže vedieť aké pohnútky viedli demonštrovať väčšinu študentov proti vlasteneckému zákonu. Jej tvrdenie implikuje, že na demonštrácii bola a preskúmala motív každého kto na tej demonštrácií bol. Tvrdenie, že väčšina študentov tam bola nedobrovoľne môže byť jedine vymyslené.

Neoveriteľné ostáva to, či existovali v Bratislave školy, ktoré nútili študentov ísť protestovať. Nehovorí o nich ani minister školstva.

J. Mikolaj vo zvukovom zázname zo sme.sk konštatuje, že deti by nemali byť zneužívané na politické ciele. Žiadne dôkazy o bratislavských školách nepadli ani tu.

Predložený návrh zákona na vládnom zasadnutí nie je dostupný.

Zmluvu podpísal nominant SNS Ján Chrbet. Rovnako pravdivé je tvrdenie, že štát predal emisie za 5,05 eur.

Či firma Interblue odpredala všetky emisie za 8 eur nie je známe. Podľa slov R. Bilasa, ktorý je zatiaľ jediným zdrojom takejto informácie, odpredala následne firma Interblue Group emisie štyrom kupujúcim. Jednému z nich aj za 8 eur. Pri ostatných troch sumu nepoznáme ani od R. Bilasa. Strata 45 miliónov eur by bola možná ak by všetky emisie za rok 2008 boli predané za 8 eur. Znenie emisnej zmluvy je dostupné napr. tu.

Hoci česko-japonská zmluva o predaji emisných kreditov nie je verejná, podľa rozhovoru pre denník SME, vtedajší minister životného prostredia M. Bursík tvrdí, že ČR nie je viazaná nákupom japonských technológií. ČR pravdepodobne získala na prvom obchode s Japonskom prinajmenšom 10 miliárd Kč, ktoré následne pritiekli do fondu "Zelená úsporám".

Tzv. nástenkový tender na Ministerstve výstavby stál približne 3,6 mld. Sk. Pochybenia v nástenkovom tendri konštatoval aj Národný kontrolný úrad dňa 06.05.2009.

Je pravdou, že A. Belousovová priznala pochybenie M. Janušeka v otázke nástenkového tendra už predtým. Stalo sa tak prinajmenšom v relácií O 5 minút 12 z 11.10.2009.

EK mala pôvodne preplatiť časť nákladov za verejné obstarávanie na Ministerstve výstavby a reg. rozvoja. Po pochybeniach však tieto náklady podľa slov jej predstaviteľa nepreplatí v plnej miere. A. Belousovová má pravdu, že sme peniaze vracať nemuseli, tie budú totiž vyplatené až v ďalšom programovom období. Bližšie k pravde však je, že kvôli pochybeniam v obstarávaní nebudeme mať nárok na vyššiu sumu. Článok a vyjadrenie predstaviteľa EK viď tu.

Nepodarilo sa nám nájsť informácie, ktoré by potvrdzovali slová Anny Belousovovej. Je pravdou, že aj za čias Dzurindových vlád existovali sporné zmluvy, ktoré EK nepreplatí v plnej miere. O niektorých hovorí článok tu. Potvrdenú informáciu o akú výšku sumy a v prípade ktorých zmlúv a tendrov však nemáme a nedokázal ju identifikovať ani predstaviteľ EK Nicholas Martyn.

Marián Kotleba získal vo voľbách predsedu BB VÚC 13 629 hlasov. Spoločný kandidát SNS a HZD Jozef Šimko získal 7 197 hlasov. Rozdiel činí 6 432 hlasov.