Demagog.sk

Konsolidačné opatrenia a vplyv na nezamestnanosť

Na telo, 10. februára 2013. (videozáznam relácie)
Moderátor: Zlatica Puškárová

Diskusnú sezónu na Markíze odštartovali minister financií Peter Kažimír a poslanec za SDKÚ-DS Ľudovít Kaník. Okrem zrušenia problematického SMS hlasovania nepriniesla obnovená relácia Na telo zásadnejšie zmeny. Diskusia sa niesla v ostrom konfrontačnom duchu, pričom ničím nezvyčajným neboli ani osobné invektívy. Diváci tak miestami mohli mať pocit, že sledujú reality show a nie serióznu diskusnú reláciu. Minister financií P. Kažimír neváhal vytiahnuť modifikáciu kľúčového výroku strany SMER-SD v roku 2011, týkajúci sa údajne najvyššieho ekonomického rastu, ktorý po prvej vláde R. Fica, zdedila vláda I. Radičovej. Žiaľ, aj na napriek tomu, že tento argument bol v minulosti niekoľkokrát nepravdivo použitý, zostal bez povšimnutia moderátorky diskusie Zlatice Puškárovej. Na obranu moderátorky je férové dodať, že sa často musela namiesto kladenia otázok a kontroly odzneného venovať upokojovaniu oboch rozvášnených politikov. Minister financií si taktiež nesprávne pamätá, účel realokovaných 300 miliónov určených na podporu zamestnanosti. Neomylný však nebol ani jeho oponent. Ľ. Kaník sa dopustil faktickej chyby, keď si prilepšoval štatistiky o vývoji evidovanej nezamestnanosti na Slovensku. 

Štatistiky diskusie

 
9   2  
2   2  
3   0  
1   0  

Pravda     Nepravda     Zavádzanie     Neoveriteľné

Výroky

Dôležitý výrok

„Pozrite si situáciu v Českej republike, kritiku českej opozície vlády a českej vlády, kde Česi mali 27 miliárd v tomto programe a v budúcom majú vyše 20.“

Pravda

zobraziť odôvodnenie
P. Kažimír uvádza správne objemy prostriedkov Českej republiky v súčasnom, a taktiež aj nasledujúcom rozpočtovom období. Vládnúca pravicová vláda bola kritizovaná na nedostatočný objem vyrokovaných európskych zdrojov na roky 2014-2020.

Minulé rozpočtové obdobie (2007-2013) mala Česká republika možnosť vyčerpať 26,7 miliardy eur. Ako informuje ČTK a agentúra Reuters, v budúcom rozpočte na roky 2014-2020, bude mať Česká republika k dispozícii 20,5 miliardy eur. V pôvodnom návrhu však išlo o sumu o 900 miliónov nižšiu. Zvýšenie poskytnutých financií vyjednával priamo v Bruseli minulý týždeň český premiér Petr Nečas, ktorý hrozil uplatnením práva veta pri hlasovaní o pôvodnom návrhu. Toto navýšenie prostriedkov považuje sám Petr Nečas za úspech. 

Opozícia však mala na tento úspech opačný názor. EurActiv uverejnil následujúce vyjadrenia opozičných poslancov, ktoré vyjadrujú ich negatívny postoj ku schválenému rozpočtu. 
Predseda opozičnej strany ČSSD Bohuslav Sobotka: "Myslím si, že je dôležité povedať, že Petr Nečas odchádza z Bruselu porazený a s ním odchádza porazená aj celá Česká republika" 
Bývalý eurokomisár a premiér Vladimír Špidla (ČSSD):"Predchádzajúce vlády dosiahli to, že Česká republika dostala najviac na jedného obyvateľa, v súčasnej dobe sme na štvrtom alebo piatom mieste."
Predseda asociácie krajov Michal Hašek (ČSSD).„Národní alokace České republiky vyjednaná Nečasovou vládou je zhruba o tretinu nižší než ta, ktorú vyjednala v roku 2006 koaliční vláda vedená ČSSD. …"Chápem, že tiež EU šetrí, ale výsledok odpovedá skôr tomu, ako nás pravicové vlády od jesene 2006 dostávali v európskej politike do izolácie a dostali sme sa vďaka tomu postupne do problémov." 

Prečítajte si tiež analýzu Medan.sk — Kto rečnil najviac?

Dôležitý výrok

„V rokoch 2010 a 2011 v oblasti informatizácie (na Ministerstve financií SR, pozn.) sa nepodpísal jeden projekt. Nič sa Ivanovi Miklošovi v tejto oblasti nepodarilo nové podpísať. Premenoval projekty, nakoniec sa pustil na projekty, ktoré boli pripravené ešte za prvej Ficovej vlády.“

Pravda

zobraziť odôvodnenie
Je pravdou, že I. Mikloš v roku 2010 a 2011 nepodpísal žiadne nové projekty, ale len spustil tie, ktoré boli pripravené za vlády R. Fica. Výrok P. Kažimíra preto hodnotíme ako pravdivý. 

Je však korektné podotknúť, že za I. Mikloša boli schválené tri projekty, ktoré boli pripravované ešte počas roka 2011.

Tri uvedené projekty v osi 1, pri ktorých prebehol počas pôsobenia I. Mikloša celý proces, od zverejnenia v roku 2011, až po schválenie projektu v roku 2012, boli pripravené a schválené za pôsobenia I. Mikloša. Ako informuje TASR, I. Mikloš zrušil viacero projektov, celkovo za 176 mil. euro, nakoľko boli podľa neho predražené a podozrivé z klientelistických praktík.

Na základe výberového konania uvádzame projekty schválené v čase pôsobenia I. Mikloša, v rámci Operačného programu Informatizácia spoločnosti. Vláda I. Radičovej a I. Mikloš ako minister financií pôsobil od 8. júla 2010 – 4. apríla 2012:

Prioritná os 1:
  • Elektronické služby Generálnej prokuratúry SR, - zverejnenie písomného vyzvania — 06.10.2011, výberové konanie 1. marca 2012.
  • Elektronizácia služieb Ministerstva hospodárstva SR -  zverejnenie písomného vyzvania — 06.10.2011, výberové konanie 1. marca 2012.
  • Elektronické služby Sociálnej poisťovne - zverejnenie písomného vyzvania — 22.12.2011,  výberové konanie 26. marca 2012.

Prioritnej osi 2 boli chválené viaceré projekty, ktoré ešte spustila vláda R. Fica:

  • Digitálna galéria, - zverejnenie písomného vyzvania — 2.6.2011, Dátum účinnosti 26. január 2012
  • Digitálny pamiatkový fond, - zverejnenie písomného vyzvania — 9.6.2011, Dátum účinnosti 26. január 2012
  • Digitálne múzeum, - zverejnenie písomného vyzvania — 9.6.2011, Dátum účinnosti 14. február 2012
  • Dokumentačno-informačné centrum rómskej kultúry, -  zverejnenie písomného vyzvania — 9.6.2011, Dátum účinnosti 25. február 2012
  • Digitálna knižnica a digitálny archív, -  zverejnenie písomného vyzvania — 16.6.2011, Dátum účinnosti 8. marec 2012
  • Digitálna audiovízia, -  zverejnenie písomného vyzvania — 16.6.2011, Dátum účinnosti 7. marec 2012
  • Centrálna aplikačná infraštruktúra a registratúra, - zverejnenie písomného vyzvania — 1,7.2011, Dátum účinnosti 6. marec 2012
  • Centrálny dátový archív - zverejnenie písomného vyzvania — 16.6.2011, Dátum účinnosti 14. marec 2012


Dôležitý výrok

„Nie je pravdou, že stúpa nezamestnanosť preto, lebo v celej Európe stúpa. To vôbec tak nie je. V Európe sú minimálne tri skupiny krajín. Máme tu krajiny so stabilnou nezamestnanosťou, kde stagnuje, máme tu krajiny, nie málo krajín, kde prudko klesá a máme tu krajiny, kde rastie.“

Pravda

zobraziť odôvodnenie
Krajiny EÚ možno rozdeliť tak ako Ľ. Kaník uvádza, do skupín krajín, kde nezamestnanosť rastie (14 krajín), kde klesá (7 krajín) a kde stagnuje (6 krajín). 

Krajiny kde nezamestnanosť rastie: Slovensko, Švédsko, Slovinsko, Portugalsko, Poľsko, Luxembursko, Holandsko, Cyprus, Taliansko, Francúzsko, Španielsko, Grécko, Írsko a Bulharsko.

Krajiny kde nezamestnanosť stagnuje: Veľká Británia, Česká republika, Dánsko, Belgicko, Rakúsko, Malta.

Krajiny kde nezamestnanosť klesá: Fínsko, Rumunsko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Estónsko, Nemecko. Nezamestnanosť prudko klesá hlavne v Litve, Lotyšsku a Estónsku.

V tabuľke Eurostatu uvádzame mieru nezamestnanosti v %  v štátoch EÚ od r. 2009 až do r. 2012 (v prípade niektorých krajín je najnovším údajov miera nezamestnanosti v 3. kvartáli roku 2012):

Krajina
2009
2010
2011
2012
Belgicko
7,9
8,3
7,2
7,3
Bulharsko
6,8
10,3
11,3
12,2
Česká republika
6,7
7,3
6,7
7,0
Dánsko
6,0
7,5
7,6
7,7
Nemecko
7,8
7,1
5,9
5,5
Estónsko
13,8
16,9
12,5
10,0 (3.Q)
Írsko
12,0
13,9
14,7
14,8
Grécko
9,5
12,6
17,7
25,6 (3.Q)
Španielsko 
18,0
20,1
21,7
25,0
Francúzsko
9,5
9,7
9,6
10,3
Taliansko
7,8
8,4
8,4
10,7 (3.Q)
Cyprus
5,5
6,57,9
12,1
Lotyšsko
18,2
19,8
16,2
14,1 (3.Q)
Litva
13,6
18,0
15,3
13,0
Luxembursko
5,1
4,6
4,8
5,0
Maďarsko
10,0
11,2
10,9
10,7 (3.Q)
Malta
6,9
6,9
6,5
6,5
Holandsko
3,7
4,5
4,4
5,3
Rakúsko
4,8
4,4
4,2
4,4 (3.Q)
Poľsko
8,1
9,6
9,6
10,2
Portugalsko
10,6
12,0
12,9
15,7
Rumunsko
6,9
7,3
7,4
7,0
Slovinsko
5,9
7,3
8,2
9,0
Slovensko
12,1
14,5
13,6
14,0
Fínsko
8,2
8,4
7,8
7,7
Švédsko
8,3
8,4
7,5
7,7
Veľká Británia
7,6
7,8
8,0
7,8
EÚ — 27
9,0
9,7
9,6
10,5

Dôležitý výrok

„Tento graf (graf o evidovanej nezamestnanosti v Hospodárskych novinách, pozn.) bol zverejnený v médiách. A na ňom krásne vidno, že za vlády Mikuláša Dzurindu systematicky nezamestnanosť klesala z 18% išla až v konečnom dôsledku pod 10%. Za vlády Róberta Fica sa tento trend zlomil a prudko začala rásť. Za vlády Ivety Radičovej začala stagnovať.“

Zavádzanie

zobraziť odôvodnenie

V období Dzurindovej vlády, v roku 2001 začala nezamestnanosť skutočne klesať z 18%, ale pod hranicu 10%, sa dostala až v októbri 2007, keď bol už premiérom R. Fico. V treťom kvartáli 2008 začala nezamestnanosť narastať, až na úroveň 13%. Nezamestnanosť za vlády I. Radičovej taktiež rástla, v období júl 2010 — apríl 2012 o viac ako 1 p.b… Inými slovami, nezamestnanosť za vlády I. Radičovej nerástla tak prudko ako v rokoch 2010-2012, no nárast nezamestnanosti o viac ako 1 p.b., len ťažko možno považovať za stagnáciu. Ľ. Kaník si prilepšuje štatistiky, preto výrok hodnotíme ako zavádzajúci. 

Ľudovít Kaník hovorí o vývoji evidovanej nezamestnanosti. Výrok vychádza z článku zverejneného denníkom Hospodárske noviny (22. januára 2013), ktorý pracuje s údajmi evidovanej nezamestnanosti, ktoré sú zverejňované Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny. 

Vývoj medzi rokmi 2004-2012 prezentuje nasledový graf, prebratý z vyššie citovaného článku Hospodárskych novín. Tento graf bol vytvorený na základe koncoročných štatistík evidovanej nezamestnanosti z údajov Ústredia práce


Podobný  graf vychádzajúci z údajov evidovanej nezamestnanosti publikoval denník SME. Tento graf (v stránke interaktívny graf) je vhodnejší na analýzu vývoja nezamestnanosti počas vlády I. Radičovej. Evidovaná nezamestnanosť za vlády I. Radičovej taktiež rástla, v období júl 2010 — apríl 2012 o viac ako 1 p.b. 


Je potrebné dodať, že výrok je hodnotený na základe hodnôt evidovanej zamestnanosti, ktorú monitoruje ÚPSVaR. Vývoj miery nezamestnanosti, ktorý vedú Eurostat a Štatistického úradu sa vzhľadom na odlišnú metodiku výpočtu nezamestnanosti líši. 

Dôležitý výrok

„Kľúčovo, pretože v roku 2009 prepadla ekonomika v našej krajine a všetkých ďalších krajín Európy. V našej krajine to bolo o 5%.“

Pravda

zobraziť odôvodnenie
Podľa údajov Eurostatu sa v roku 2009 prepadla slovenská ekonomika o 4,9 %. V tom roku HDP všetkých krajín EÚ zaznamenalo prepad, v priemere (EU 27) o 4,3%. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

Dôležitý výrok

„V piatok vyšla správa v českej republike majú najvyššiu nezamestnanosť od vzniku Českej republiky. Od roku 1993, 10%. Priemerná nezamestnanosť v Európe je okolo 12%.“

Pravda

zobraziť odôvodnenie
Minister Peter Kažimír správne cituje české média so správou o najvyššej miere nezamestnanosti, od vzniku samostatného štátu. Správu priniesli viaceré denníky, okrem iného aj portál Českej tlačovej kancelárie (ČTK) zaoberajúci sa financiami. 

Ako postupne pripomínajú všetky správy, týkajúce sa tohto historického čísla, ide o výsledok vychádzajúci ešte zo starej štatistickej metodiky, ktorí používali na vyčíslenie percenta nezamestnaných ľudí v Českej republike. Táto štatistika však umožňuje porovnávania miery nezamestnanosti v čase: 

"Míra nezaměstnanosti přesáhla v lednu podle staré metodiky deset procent, čímž se dostala na nejvyšší hodnotu od rozdělení federace v roce 1993. ČTK na to dnes upozornili analytici." 

Podľa novej metódy, ktorá zohľadňuje podiel nezamestnaných na obyvateľstvo, je miera nezamestnanosti 8 percent, najvyššia od januára 2012.

Čo sa týka nezamestnanosti v rámci eurozóny, tá už v novembri 2012 naozaj zaznamenala nové maximum, až 11,8%. Podľa údajov, ktoré zverejnil Eurostat (.pdf) 1. februára 2013, bola miera nezamestnanosti v Eurozóne v decembri 2012 na úrovni 11,7 %.

Dôležitý výrok

„Vo vašej prognóze počítate, že na budúci rok bude o 11, alebo že zanikne 11600 pracovných miest. Za vlády Ivety Radičovej, sa vytvorilo 38 tisíc nových pracovných miest. Podľa oficiálnych materiálov ministerstva.“

Pravda

zobraziť odôvodnenie
Ľ. Kaník uvádza správne číslo vytvorených nových pracovných miest, ktoré zodpovedá roku 2011, teda jedinému celému roku vlády I. Radičovej. Taktiež správne uvádza aktuálnu prognózu poklesu zamestnanosti o 11 600 osôb v roku 2013.

Podľa návrhu rozpočtu na roky 2013 — 2015 (.pdf, s. 6) bol skutočný stav vytvorených domácich pracovných miest, vytvorených v roku 2011, 38 500. V roku 2012 bol počet vytvorených pracovných miest 4 600. Vláda Ivety Radičovej bola pri moci do začiatku apríla 2012. Rovnaké čísla o náraste zamestnanosti v počte osôb 38 500 v roku 2011 uvádza aj IFP v januárovej prognóze. 

Podľa Rozpočtu verejnej správy 2013-2015 (pdf., str. 6) je na rok 2013 prognózovaný počet nových domácich pracovných miest na úrovni 1800 nových pracovných miest. Tento odhad však už nie je aktuálny. Januárová prognóza Inštitútu finančnej koriguje odhady tvorby pracovných miest v roku 2013. V tomto roku má zamestnanosť klesnúť o 11 600 osôb

Dôležitý výrok

„Dnes je rast na úrovni 1%. A všade v okolí je okolo nuly.“

Nepravda

zobraziť odôvodnenie
Nie je pravdou, že všade v okolí je očakávaný ekonomický rast na úrovni okolo nuly. Ekonomický rast Slovenska by síce mal byt podľa januárovej prognózy 1,2% HDP, no z okolitých krajín nemajú rast okolo nuly Rakúsko (okolo 1%) a Poľsko (okolo 2%).

Za okolie považujeme krajiny V4 a Rakúsko. 

Podľa januárovej prognózy Inštitútu finančnej politiky by ekonomický rast Slovenska v roku 2013 mal byť na úrovni 1,2% HDP. Minister financií teda správne hovorí o raste na úrovni približne 1%.

Podľa poslednej prognózy českého Ministerstva financií by mal rast v roku 2013 klesnúť na úroveň 0,1% HDP.

"Rezort vo štvrtok informoval, že za rok 2013 očakáva ekonomický rast iba na úrovni 0,1 %. V októbri predpokladal, že hrubý domáci produkt (HDP) sa v tomto roku zväčší o 0,7 %." 

Aj rakúsky ekonomický inštitút znížil odhad rastu rakúskej ekonomiky v roku 2013 na 0,8% HDP. Ďalší ekonomický inštitút WIFO svoju prognózu pre ekonomiku Rakúska nezmenil a očakáva, že v roku 2013 posilní o 1 %.

"Jeden z hlavných rakúskych ekonomických inštitútov IHS znížil prognózu rastu rakúskej ekonomiky pre budúci rok. Podľa odhadu IHS hrubý domáci produkt (HDP) Rakúska posilní v budúcom roku o 0,8 %, pričom v septembrovej prognóze uvádzal rast o 1,3 %. Ďalší ekonomický inštitút WIFO svoju prognózu pre ekonomiku Rakúska nezmenil a očakáva, že v budúcom roku posilní o 1 %."

V októbri 2012 znížilo Maďarsko odhad ekonomického rastu na 1% HDP v roku 2013. Očakávania Európskej komisie sú však pre rok 2013 na úrovni 0,3% HDP.

Poľsko naďalej očakáva ekonomický rast v roku 2013 na úrovni 2,2% HDP

V tabuľke uvádzame najaktuálnejšie údaje pre tieto krajiny, ktoré sú z jesennej ekonomickej prognózy Európskej komisie a prognóz ekonomických agentúr.

Rok 2013Odhad krajiny (%HDP)Odhad EK - jeseň  (%HDP)
Slovensko1,22,0
Česká republika0,10,8
Rakúsko 0,80,9
Poľsko2,21,8
Maďarsko1,00,3

Za ekonomické rasty okolitých krajín na rok 2013 možno považovať pri zohľadnení pesimistickejšieho scenára vývoj v Českej republike a Maďarsku. Odhad ekonomického rastu Rakúska je takmer 1 % HDP. Ekonomický rast Poľska by sa mal podľa prognóz pohybovať na úrovni 2% HDP.

Dôležitý výrok

„Ste zdedili (vláda I. Radičovej, pozn.) najvyšší rast v eurozóne a európskej únii. Po roku 2010.“

Nepravda

zobraziť odôvodnenie

Podobný výrok sme o najvyššom ekonomickom raste v čase odovzdania vlády R. Fica sme overovali už v minulosti (30. október 2011, 16. január 20116. marca 2011, alebo napríklad 12. júna 2011). 

Podľa štatistických údajov Eurostatu hodnotíme výrok R. Fica ako nepravdivý. Najvyšší hospodársky rast z pomedzi krajín EU v roku 2010 dosiahlo Švédsko a to na úrovni 6,6% HDP. Slovensko bolo na druhom mieste s rastom 4,4% HDP. V tesnom závese na treťom mieste skončilo Nemecko s rastom 4,2% HDP. 

Ak by sme sa pozreli na hospodársky rast v roku 2011 tak Slovensko malo až piaty najvyšší ekonomický rast. Predbehli nás Estónsko vyšší: 8.3%, Litva vyšší: 5.9%, Lotyšsko 5,5% HDP, Poľsko vyšší: 4.3%, Švédsko vyšší: 3.7%.

Ak by sme sa pozreli na štvrťročné údaje Eurostatu o ekonomickom raste, tak ani v tomto prípade nemožno hovoriť o najvyššom zdedenom ekonomickom raste. V období po odovzdaní vlády (2. kvartál 2010) mali ekonomický rast vyšší Švédsko, Fínsko, Poľsko, Litva, Lotyšsko a Estónsko. Na začiatku roka 2011 mali vyšší ekonomický rast Rumunsko, Poľsko, Litva, Lotyšsko a Estónsko. 




Dôležitý výrok

„Už dva roky klesali reálne príjmy.“

Pravda

zobraziť odôvodnenie
Počas celého roka 2010 reálna mzda stúpala, klesať začala až od prvého štvrťroku 2011. Reálne príjmy klesali po celý rok 2011, aj počas prvých troch kvartálov 2012. P. Kažimír uvádza dva roky klesania reálnych príjmov. Výrok hodnotíme ako pravdivý, keďže v roku 2011 aj 2012 (údaje len do Q3) reálny príjem klesal a podľa analýzy IFP má mierne rásť až v roku 2013.

V tabuľke uvádzame vývoj miezd v rokoch 2010, 2011 a 2012.
Q1 2010Q2 2010Q3 2010Q4 2010Q1 2011Q2
2011
Q3
2011
Q4
2011
Q1 2012Q2
2012
Q3
2012
Mesačná nominálna mzda v euro725758750844746781769848770793784
Index nominálnej mzdy102,9103,6103,7103,8
102,9
103102,5
100,5103,2
101,5102,0
Index reálnej mzdy101,6
102,4
102,6102,799,6
99,198,6
96,2
99,4
98,198,4



V januári zverejnenej správy IFP (.pdf, s. 4) vyplýva, že reálne mzdy na Slovensku v roku 2013 porastú, i keď len mierne. Ako o nej informuje SITA: "Tento rok by mala reálna mzda stúpnuť iba minimálne o 0,1 %, v budúcom roku o 1,1 % a dynamika jej rastu by sa mala ďalej zvyšovať až po 2,3 % v roku 2016."

„75% verejných investícií je financovaných z európskych zdrojov.“

„Sme druhá najúspešnejšia v tomto ohľade krajina (najlepšia vyrokovaná pozícia na roky 2014-2020, pozn.).“

„Tá suma znamená 344 euro každý rok na jedného obyvateľa.“

„Pritom od apríla minulého roku nám poklesli daňové príjmy o vyše 700 miliónov eur.“

„Viete, ako dopadol váš slávny rok 2011, kde deficit vyjde vyše 5%.“

„Zobrali ste im invalidný dôchodok. My sme jej potom na základe rozhodnutia ústavného súdu museli vracať dôchodky.“

„Pritom narástla sporivosť ľudí. To znamená, napriek tomu, že im bolo horšie, sporili.“

„Posledná prognóza hovorí o poklese zamestnanosti o pol %.“

„Ale predsa my sme prealokovali vyše 300 miliónov eur na preplácanie odvodov ľudí, ktorí dneska nie sú zamestnaní.“

Prepisy diskusných relácií poskytuje NEWTON Media, spol. s r.o… O spôsobe hodnotenia na tejto stránke nájdete viac informácií na stránke Hodnotenie na Demagog.sk.


comments powered by Disqus
Michal Havran ml.

Michal Havran ml.

Slovenský syndikát novinárov

„Demagog.sk ukazuje, že politické lži sú pre politikov častokrát jediným spôsobom, ako hovoriť s voličmi. Demagóg ukázal, že politici nás považujú za príliš slabých nato, aby sme počúvali pravdu. Demagóg a jeho čitatelia dokazujú opak. Nechceme milosrdnú lož, chceme poznať pravdu."

Marián Leško

Marián Leško

autor komentárov pre týždenník Trend

„Projekt Demagog.sk som si všimol už v čase, keď ešte nebol ani projektom. Ako každý, aj ja mám rád, keď časť mojej práce za mňa vykoná niekto iný. A páči sa mi, že ju vykoná tak, ako by som ju chcel robiť aj ja sám. Keby ste neboli, chýbali by ste mi."

Gabriel Šipoš

Gabriel Šipoš

Transparency International Slovensko

„Ak chceme, aby v televíznych politických diskusiách nevyhrával najkrajšie oblečený ci najplynulejší rečník, ale najpravdovravejší, treba verejnosti aj novinárom pomôcť s faktickou kontrolou výrokov. Nik to u nás nerobí dôslednejšie ako Demagog.sk."