Demagog.sk

Systém jednej zdravotnej poisťovne

O 5 minút 12, 4. novembra 2012. (videozáznam relácie)
Moderátor: Marta Jančkárová

O aktuálnych problémoch zdravotníctva a predovšetkým o plánovanej unitarizácií systému zdravotných poisťovní, si to prišli rozdať podobne ako v diskusnej relácii V politike, súčasná ministerka zdravotníctva Z. Zvolenská a člen výboru pre zdravotníctvo a poslaneckého klubu SDKÚ-DS V. Novotný. Divákov pri nedeľňajšom obede určite nepotešili informácie o kratšom dožití Slovákov oproti priemeru EÚ, zlých výsledkoch odvrátiteľnej úmrtnosti a nedostatočnom šetrení v nemocničných súťažiach. Pesimistické nálady mohla zmierniť informácia o nie až tak zlej ústretovosti slovenského zdravotného systému k pacientom. Obaja politici sa nevyhli faktickým nepresnostiam. V. Novotný neuvádzal presné čakacie lehoty na operáciu kĺbov, hoci správne poznamenal, že poistenci VšZP si na operáciu počkajú dlhšie. Ministerka zdravotníctva pozabudla na to, že vláda I. Radičovej chcela najskôr oddlžiť nemocnice a až potom ich transformovať. 

Štatistiky diskusie

 
3   0  
1   1  
6   0  
1   1  

Pravda     Nepravda     Zavádzanie     Neoveriteľné

Výroky

Dôležitý výrok

„Sme len treťou krajinou (pluralitný systém zdravotných poisťovní s možnosťou vytvárania zisku, pozn.), ktorá to vôbec v Európe má, okrem Holandska a Švajčiarska.“

Pravda

zobraziť odôvodnenie
Zuzana Zvolenská pravdivo tvrdí, že SR je len treťou krajinou, v ktorej si môžu zdravotné poisťovne vytvárať zisk. Potvrdzuje to materiál Vlády SR (Tabuľka č. 2), ktorý cituje výsledky analýzy publikácie Competition between payers in the base health care system, Ernst & Young, Poland, 2011 (.pdf, s.27). Len v troch krajinách (Slovensko, Švajčiarsko a Holandsko) z 29 analyzovaných umožňuje legislatíva možnosť tvorby zisku z verejného zdravotného poistenia. Unitárny systém má 16 krajín a pluralitný bez možnosti tvorby zisku 10 krajín.

Vo Švajčiarsku aj v Holandsku funguje pluralitný systém zdravotného poistenia. Podrobnejšie informácie o jeho fungovaní v oboch krajinách a jeho špecifiká poskytuje štúdia University of York-Social Health Insurance Systems in European Countries, dostupná tu.

Podobný výrok sme už overovali v relácii O päť minút dvanásť z 30. septembra 2012.

Systém poisťovní v Európe je komplikovaný, neexistujú čisté modely, v mnohých krajinách prebehli reformy. Zdravotné systémy v Európe by sme mohli rozdeliť na:
  • s možnosťou kompletného poistenia v súkromnej poisťovni ako alternatíve k štátnemu poisteniu existuje v Nemecku, Belgicku a Holandsku.
  • bez možnosti vybrať si kompletné poistenie v súkromnej poisťovni, ale s možnosťou vybrať si dodatočné nepovinné poistenie v súkromnej poisťovni, existuje vo Francúzsku, Belgicku, Luxembursku, Rakúsku,Portugalsku, Veľkej Británii.
  • zdravotné poistenie sa financuje cez dane, teda priame odvody (VB, Írsko, Portugalsko, Fínsko, Švédsko, Dánsko)- poistenie financované z verejného fondu funguje v Portugalsku, Španielsku a Grécku
  • poistenie z väčšiny financované zo sociálneho verejného fondu (Holandsko, Francúzsko, Luxembursko, Belgicko, Nemecko). Zdroj: http://www.ess-europe.de/en/health_systems.htm
Podľa webovej stránky Health Policy Institute je pluralitný systém zdravotného poistenie aj vo Švajčiarsku.

O systémoch zdravotného poistenia v Európe vypracoval podrobný dokument aj Inštitút francúzskej dokumentácie DILA. Pluralitný model viacerých poisťovní je napr. v Nemecku, Holandsku, Francúzsku, Belgicku a Rakúsku. Systém zdravotných poisťovní je však aj v týchto krajinách zmiešaný, napr. vo Francúzsku si môžeme vybrať poisťovňu len pre komplementárne poistenie, nie pre základné povinné poistenie.

Dôležitý výrok

„V tejto chvíli pluralitný systém na Slovensku nás už v globále stál takmer miliardu eur.“

Neoveriteľné

zobraziť odôvodnenie
Demagog.sk nemá k dispozícií nezávislé zdroje týkajúce výdavkov pluralitného systému zdravotných poisťovní. Výrok je preto neoveriteľný.

 

Dôležitý výrok

„Posledná štúdia INEKA ukázala, že v ostatných rokoch sa síce v štátnych nemocniciach robia sa verejné obstarávania, len akosi tá súťaž pokulháva, pretože v dvoch tretinách verejných obstarávaní sa zúčastňuje jeden uchádzač, sa cena predražuje zhruba o 21%. Dokonca vypočítali, že by sme vedeli ušetriť v štátnych nemocniciach 36 miliónov eur ročne.“

Pravda

zobraziť odôvodnenie
Posledná štúdia INEKA skutočne poukázala na fakty, ktoré spomína V. Novotný. V. Novotný uvádza zaokrúhlené čísla.

Štúdia INEKA, Analýzy: V nemocničných tendroch sa súťaží málo, poukázala na nedostatky vo verejnom obstarávaní. Táto štúdia analyzovala verejné obstarávania v nemocníc v rokoch 2009-2012. Medzi hlavné zistenia patria (s. 6):

"Verejné obstarávania nemocníc sa vyznačujú nízkym počtom predložených ponúk. V 54,6% tendrov podal ponuku iba jediný uchádzač. Zo sumy 827 mil. EUR, ktoré skúmané nemocnice v sledovanom období (január 2009 – marec 2012) vynaložili na obstarávanie tovarov, služieb a stavebných prác, tak viac ako 563 mil. EUR (68,1%) použili na tendre, kde sa zúčastnila iba jedna firma."

"Teoreticky, ak by neexistovali zákazky s jedinou ponukou, a tieto tendre by sa uskutočnili v súťaži s dvomi a viac uchádzačmi, výslednú cenu týchto tendrov by sa podarilo znížiť v priemere o 20,6% a v peňažnom vyjadrení o 116,1 mil. EUR počas sledovaného obdobia, resp. o 35,7 mil. EUR ročne."

Dôležitý výrok

„Podľa medzinárodných porovnaní v Európe sme na treťom mieste, čo sa týka výšky doplatkov v pomere ku všetkým peniazom, ktoré idú do zdravotníctva.“

Pravda

zobraziť odôvodnenie

V. Novotný hovorí o doplatkoch resp. celkovom podiely obyvateľstva na celkových zdrojoch zdravotníctva. Tieto priame platby obyvateľstva do zdravotníctva sú tretie najvyššie z krajín OECD. 

Podľa štatistiky (Health expenditure by financing agent) OECD má Slovensko vysoký podiel priamych platieb obyvateľstva na celkových zdrojoch zdravotníctva. Podľa aktuálnej štatistiky OECD predstavujú priame platby približne 27% na celkových zdrojoch zdravotníctva, pričom priemer krajín OECD je 18%. Slovensko je v tejto štatistike na treťom mieste.

INEKO vo svojej štúdií Problémy v liekovej politike z februára 2011 SR uvádza, že Slovensko patrí ku krajinám s najvyššími celkovými platbami obyvateľstva na celkových zdrojoch zdravotníctva. 

"Ďalším faktorom vysokej spotreby liekov na Slovensku je vysoká úhrada zdravotných poisťovní za lieky, resp. nízke doplatky pacienta v porovnaní so zahraničím. Súkromné výdavky na lieky ako podiel na celkových výdavkoch na lieky patria na Slovensku medzi najnižšie v rámci OECD. Mnohí ekonómovia, vrátane tých z OECD, preto odporúčajú, aby Slovensko zvýšilo doplatky pacientov na lieky, a to aj napriek tomu, že už dnes máme podiel priamych platieb obyvateľstva na celkových zdrojoch zdravotníctva nadpriemerne vysoký."

Dôležitý výrok

„European health consumer index, naozaj ústretovosť zdravotných systémov k pacientovi, skončili sme na 16. mieste z 34 krajín.“

Pravda

zobraziť odôvodnenie
Výrok Viliama Novotného hodnotíme ako pravdivý. Jeho pravdivosť dokazuje rebríček Euro Health Consumer Index 2012, v ktorom sa Slovenská republika umiestnila na 16. mieste spomedzi 34 krajín.

Spomínaný rebríček hodnotí v jednotlivých krajinách nasledovné oblasti:
  • práva a informovanie pacientov,
  • čakacie doby,
  • výsledky liečby,
  • prevencia / rozsah a dosah poskytovateľov služieb,
  • farmaceutické prípravky.

Uvádzame tabuľku spracovanú na základe publikácie od Health Consumer PowerHouse Euro Health Consumer Index 2012 (.pdf), s. 16.

Poradie
Krajina
Počet získaných bodov
1.
Holandsko
872
2.
Dánsko
822
3.
Island
799
4.
Luxembursko
791
5.
Belgicko
783
6.
Švédsko
775
7.
Švajčiarsko
769
8.
Francúzsko
766
9.
Nórsko
756
10.
Fínsko
752
11.
Rakúsko
737
12.
Veľká Británia
721
13.
Írsko
714
14.
Nemecko
704
15.
Česká republika
694
16.
Slovenská republika
675
17.
Chorvátsko
655
18.
Estónsko
653
19.
Slovinsko
638
20.
Cyprus
627
21.
Taliansko
623
22.
Grécko
617
23.
Malta
609
24.
Španielsko
603
25.
Portugalsko
589
26.
Litva
585
27.
Poľsko
577
28.
Maďarsko
577
29.
Albánsko
535
30.
Macedónsko
527
31.
Lotyšsko
491
32.
Rumunsko
489
33.
Bulharsko
456
34.
Srbsko
451

Dôležitý výrok

„dožívame sa menej, aj v odvrátiteľnej úmrtnosti, aj v bežnej úmrtnosti ako priemer Európy.“

Pravda

zobraziť odôvodnenie
Výrok Zuzany Zvolenskej hodnotíme ako pravdivý, pretože Slováci sa v priemere dožívajú menej ako je priemer EÚ. Podľa štúdie OECD, ktorá sa zaoberá odvrátiteľnou úmrtnosťou sa Slovensko nachádza medzi poslednými krajinami.

Podľa dokumentu OECD Mortality Amenable to Health
Care in 31 OECD Countries z roku 2011, ktorý sa venuje špeciálne ukazovateľu odvrátiteľnej úmrtnosti, sa Slovensko skutočne nachádza medzi poslednými krajinami. Táto štúdia analyzuje odvrátiteľnú úmrtnosť podľa dvoch zoznamov (s. 8) príčin úmrtia, podľa ktorých sa sleduje odvrátiteľná úmrtnosť. V priemere, podľa oboch typov zoznamov príčin (s. 33 resp. 34) patrí  Slovensko k najhorším krajinám z 31 pozorovaných krajín.

Podľa dostupnej štatistiky Eurostatu (pre rok 2009) o strednej dĺžke dožitia je stredná dĺžka života, resp. priemerný vek úmrtia mužov na Slovensku je 71,4 rokov pričom priemer EÚ je Slovákov 76,7 rokov. V prípade žien bol priemerný vek dožitia 79,1 rokov na Slovensku, pričom priemer EÚ bol 82,6 rokov.

Štatistiku Eurostatu o príčinách úrmrtia (pre rok 2009), možno považovať za štatistiku o odvrátiteľnej úmrtnosti, dosahuje Slovensko horšie hodnoty vo všetkých príčinách úmrtia ako je priemer EÚ. Výnimkou je príčina úmrtia na rakovinu prsníka, v ktorej Slovensko dosahuje, lepšie výsledky (menej úmrtí) ako Európsky priemer. 

Dôležitý výrok

„Okrem zisku (zdravotných poisťovní, pozn.) hovoríme stále o 360 miliónov, ktoré sú na správu.“

Pravda

zobraziť odôvodnenie
Podobný výrok sme overovali už v minulosti (V politike, 23. septembra 2012). Podobne ako aj vtedy aj teraz výrok hodnotíme ako pravdivý.

V tlačovej správe MZ SR Päť faktov o jednej zdravotnej poisťovni z augusta 2012 sa uvádza:
"V rokoch 2006 až 2011 dosiahli súkromné zdravotné poisťovne zisk vo výške viac ako pol miliardy eur, čo je v starej mene viac ako 16,5 miliardy korún. Pritom len na prevádzku týchto súkromných poisťovní išlo takmer 350 miliónov eur, čo je 10,5 miliardy slovenských korún."

Podobné údaje priniesol ešte v júli 2012 aj denník Pravda
"V rokoch 2006 až 2011 súkromné poisťovne vykázali zisk v celkovej výške 558,6 milióna eur. Zároveň na ich prevádzku v rovnakom období odišlo 347,7 milióna."

„My sme zaviedli ochranný limit na doplatky pre dôchodcov, nízko príjmových a pre zdravotne ťažko postihnutých vo výške 30, respektíve 45 euro za kvartál.“

„Na operácie kĺbov sa čaká na Slovensku 3 až 4 roky a poistenci Všeobecnej zdravotnej čakajú o 4 až 5 mesiacov dlhšie.“

„Musia (zdravotné poisťovne, pozn.) si tvoriť technické rezervy na všetkých, ktorí čakajú na čakacích listinách na operácie. Musia do rezervného fondu ukladať peniaze do výšky 20% základného imania.“

„Pamätám sa ako v 2008 roku štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa, keď jej začalo tiecť do topánok, riešila situáciu. Zvýšila zmluvy štátnym nemocniciam o 20, 30% a znížila zmluvy ostatným nemocniciam, regionálnym a súkromným.“

„Keď vláda (Ivety Radičovej, pozn.), pripravovala transformáciu štátnych nemocníc, tak miesto toho, aby ich ozdravila, ich išla transformovať…“

„Pretože v tom materiály (o unitárnom systéme, pozn.) sa nič nehovorí o skracovaní čakacích lehôt, nič sa nehovorí o nižších doplatkoch.“

foto by: Ralf Heß

Prepisy diskusných relácií poskytuje NEWTON Media, spol. s r.o… O spôsobe hodnotenia na tejto stránke nájdete viac informácií na stránke Hodnotenie na Demagog.sk.


comments powered by Disqus
Michal Havran ml.

Michal Havran ml.

Slovenský syndikát novinárov

„Demagog.sk ukazuje, že politické lži sú pre politikov častokrát jediným spôsobom, ako hovoriť s voličmi. Demagóg ukázal, že politici nás považujú za príliš slabých nato, aby sme počúvali pravdu. Demagóg a jeho čitatelia dokazujú opak. Nechceme milosrdnú lož, chceme poznať pravdu."

Marián Leško

Marián Leško

autor komentárov pre týždenník Trend

„Projekt Demagog.sk som si všimol už v čase, keď ešte nebol ani projektom. Ako každý, aj ja mám rád, keď časť mojej práce za mňa vykoná niekto iný. A páči sa mi, že ju vykoná tak, ako by som ju chcel robiť aj ja sám. Keby ste neboli, chýbali by ste mi."

Gabriel Šipoš

Gabriel Šipoš

Transparency International Slovensko

„Ak chceme, aby v televíznych politických diskusiách nevyhrával najkrajšie oblečený ci najplynulejší rečník, ale najpravdovravejší, treba verejnosti aj novinárom pomôcť s faktickou kontrolou výrokov. Nik to u nás nerobí dôslednejšie ako Demagog.sk."