Opatrenie ECB a konsolidácia verejného rozpočtu

Nemecký predstaviteľ skutočne navštívil Slovensko a vyjadril sa v zmysle, v akom ho cituje Robert Fico. Nepodarilo sa nám však nájsť vyjadrenia ďalších predstaviteľov EU v podobnom zmysle, výrok preto považujeme za neoveriteľný.
Stretnutie slovenských vládnych predstaviteľov s nemeckým ministrom hospodárstva a technológií  Philippom Röslerom (ktorý je zároveň aj podpredsedom nemeckej vlády) sa uskutočnilo dňa 24. augusta 2012 na Úrade vlády SR.

Podľa agentúry SITA sa nemecký minister hospodárstva vyjadril pozitívne k opatreniam vytvoreným na konsolidáciu verejných financií a v súvislosti s tým zdôraznil dôveryhodnosť našej krajiny. Rösler na stretnutí skonštatoval: "Slovenská vláda nestojí len tak pred týmito číslami a nie je nečinná. Veľmi veľa robí pre to, aby znížila deficit a pred tým máme veľký rešpekt. Čo sa týka rastu, Slovensko ide naozaj príkladnou cestou."

ECB sa rozhodla skupovať dlhopisy problémových krajín, ako je napríklad Španielsko a Taliansko. Dané rozhodnutie ECB malo skutočne pozitívny vplyv na burzové trhy a na posilnenie eura. Na druhej strane je potrebné dodať, že nejde o konečné riešenie krízy. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

Finweb (6.septembra 2012):

"Hlavný európsky index EuroStoxx 50 (o oznámení nákupov dlhopisov ECB, pozn.)  rástol vyše 2,4% na päťmesačné maximá. ...Európska mena posilnila voči doláru až na 1,265 USD. Eurodolár sa tak dostal na dvojmesačný vrchol... ...Wall Street po oznámení ECB rastie na nové tohtoročné maximá... Talianska burza, napríklad, v súčasnosti posilňuje o viac než 2,5%."

Rada guvernérov ECB rozhodla, že podmienkou za pomoc financovania dlhu, je záväzok krajín na plnenie ekonomických reforiem.

BBC (7. september 2012): 

"The euro has strengthened to a two-month high against the US dollar, as the European Central Bank's bond-buying plans continued to please the markets."

Treba však dodať, že toto riešenie krízu úplne neodvráti a jedná sa o krátkodobé riešenie. Nemecký minister hospodárstva Philipp Rösler povedal: "Je nanajvýš dôležité, aby k terajšiemu dočasnému nákupu dlhopisov boli pripojené aj podmienky a pre jednotlivé krajiny čo najskôr stanovené presné znenie týchto podmienok"  

CBC (6. septembra 2012):

"Analysts warned that while the ECB plan would provide short-term relief to European countries and financial markets, it doesn't address underlying economic weakness across the region, which could persist for years."

Hlavnou podmienkou Európskej centrálnej banky, ktorá sa rozhodla skupovať dlhopisy rizikových krajín eurozóny je čerpanie financií z dočasného alebo trvalého eurovalu, ktoré je spojené s kontrolou a reformami. Týmto spôsobom sa ECB snaží riešiť problémy eurozóny. Ak vlády krajín nesplnia dohody, ECB má právo zastaviť nákup dlhopisov. 

Hospodárske noviny (7. septembra 2012): "Na rozdiel od minulosti sa banka poučila a skupovanie dlhopisov podmienila čerpaním finančnej pomoci z eurovalu. To má zabezpečiť, že krajiny budú pod kontrolou a zaviažu sa k šetreniu a reformám."

Táto podmienka bola do plánu zapracovaná aj kvôli kritických hlasom prichádzajúcim z Nemecka. Napriek tomu nemecký guvernér pri hlasovaní v ECB plán nákupu dlhopisov ako jediný nepodporil. Rada guvernérov ECB rozhodla, že podmienkou za pomoc financovania dlhu, je záväzok krajín na plnenie ekonomických reforiem.

Číslo 500 miliónov, ktoré uvádza Robert Fico súhlasí s oficiálnym predpokladom Ministerstva Financií SR v rámci Správy o makroekonomickom vývoji a vývoji verejných financií za prvý polrok 2012 a predikcii vývoja do konca roka. Správa uvádza potrebu ušetriť ďalších 498,2 mil. eur pre udržanie cieľa deficitu na úrovni 4,6 % HDP.
S takýmto vyčíslením však nesúhlasia predstavitelia predchádzajúcej vlády Ivety Radičovej, podľa ktorých si súčasná vláda čísla vymyslela, prispôsobila, alebo zvyýraznila. Takýmto spôsobom sa vyjadril napríklad bývalý tajomník ministra financií Ivan Tvaroška, alebo Ivan Štefanec (obaja SDKÚ), viď tu, tu, alebo tu.
Nedokážeme nezávisle rozhodnúť o pravdivosti výroky, hodnotíme ho preto ako neoveriteľný.

Viaceré dostupné zdroje uvádzajú potrebu ušetriť 1,5 mld. eur. K tejto sume v druhej časti výroku pripočítal Robert Fico i sumu 0,5 mld. eur, o ktorú sa podľa Správy o makroekonomickom vývoji a vývoji verejných financií za prvý polrok 2012 a predikcii vývoja do konca roka líši skutočný schodok ŠR na r. 2012 od plánovaného schodku. Výrok Roberta Fica hodnotíme ako zavádzajúci, nakoľko uvádza interval 1,5-1,8 miliardy a neskôr pracuje s hornou hranicou intervalu, pri čom dostupné zdroje potvrdzujú správnosť odhadu 1,5 miliardy eur a následne potom 2 miliardy eur. Navyše Fico tvrdí, že tieto čísla nikto nikdy nepoprel, čo taktiež nie je presné.

Podobný výrok o nutnom objeme konsolidovaných financií sme už overovali v relácii O päť minút dvanásť z 3. júna 2012. Minister Kaliňák v tom čase uviedol číslo 1,8 mld. eur a jeho výrok sme hodnotili ako zavádzajúci. Podľa viacerých dostupných informácií sa zdá, že celková suma, ktorú bude potrebné ušetriť tento a ďalší rok je maximálne 1,5 mld eur. Táto informácia je v súlade s vyjadreniami ministra financií Petra Kažimíra a toto číslo nám vyšlo aj pri jednoduchom prepočte podľa plánu štátneho rozpočtu. 
30. júla 2012 minister Kažimír povedal, že suma 1,2 mld, ktorú je potrebné konsolidovať do roku 2013 eur sa z dôvodu výpadku daní spôsobené problémami na daňovej správe zvýši na 1,5 mld.

Na to aby sme mali aspoň približný prehľad o tom koľko musí vláda SR do roku 2013 ušetriť môžeme použiť jednoduchý prepočet plánovaného deficitu na HDP. Vychádzať budeme z plánovaných deficitov a odhadov HDP na roky 2012 a 2013 (najnovší odhad Výboru pre makroekonomické plánovanie je z júna 2012). Na rok 2012 je plánovaný deficit 4,6% HDP čo predstavuje približne na odhadovanom HDP 3,3 mld. eur. V zákone o štátnom rozpočte je uvedená suma 3,8 mld. eur. Na rok 2013 je plánovaný deficit 3% HDP čo predstavuje z prognózovaného HDP sumu 2,25 mld eur. V prípade rozdielu nášho jednoduchého výpočtu a plánovaným deficitom na rok 2012 uvedeným v zákone, dostaneme sumu približne 1,5 mld. eur.

Denník SME prináša správu o nových danich a mechanizmoch četrenia, ktoré zavádza vláda Roberta Fica. Podľa nich posudzujeme výrok ako pravdivý.

Zdanenie bánk:

"Okrem špeciálnych odvodov zaplatia banky na Slovensku tento rok aj mimoriadny odvod.Mal by ísť do zvláštneho fondu, z ktorého chce Smer financovať rastové opatrenia. Štát získa: 50 miliónov eur."

Banky tento odvod zaplatia už tento rok (2012).

Zdanenie príjmov:

"Rovná daň prezentovaná sadzbou 19 percent už nebude. Príjmy zamestnancov, živnostníkov aj ďalších fyzických osôb zhruba nad 3000 eur v hrubom mesačne sa od budúceho roka zdania sadzbou 25 percent.Stúpnu aj odvody, lebo odvodové stropy sa zjednotia buď na štvornásobok, alebo päťnásobok priemernej mzdy. To znamená, že vyššie odvody začnú platiť už zamestnanci s hrubou mzdou zhruba 1180 eur, čo im zníži ich čistý príjem. Približne na tejto úrovni by bol inak strop pre nemocenské poistenie podľa dnešných pravidiel. Zisky firiem sa zdania sadzbou 23 percent."

Dane z hazardu:

"Na jeseň sa majú zvýšiť odvody z niektorých hazardných hier. Akých, Smer v návrhu ozdravného balíčka nespresnil. Keby sa však zvýšilo zdanenie automatov a zaviedla zrážková daň pri lotériách, stávkach a kasínach, štát by na tom podľa štúdie ekonómov Ódora a Horvátha získal 50 miliónov eur ročne."

Tieto opatrenia SMER pripravil a niektoré z nich už sú zavedené a niektoré budú zavedené v krátkej dobe (2013).

Ropné rezervy a štátne nakladanie s nimi sa stalo témou v poslednej dobe, keď podľa súkromných zdrojov, ale dokonca aj správy ministerstva financií je možné na súkromnom spravovaní týchto rezerv ušetriť verejné zdroje. Tieto informácie sú však zatiaľ nejednoznačné, vláda ich zatiaľ nekomentovala a neexistuje jednoznačný prepočet o ich dopade na štátny rozpočet. Podľa citovaných článkov napríklad dopad môže znamenať ušetrených 63 miliónov už tento, alebo budúci rok. Podľa ministerstva zase samotným predajom môže štát zarobiť 450 miliónov. Tieto informácie však nepotvrdzujú, ani nevyvracajú výrok Pavla Freša, keďže sa jedná iba o predbežné odhady, ktoré ešte neboli uznané vládou. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.

Výpadok na daniach v roku 2012 je naplánovaný na úrovni 246,3 mil. eur, výpadky na rok 2013 sú naplánované na približne 320 mil. eur a v roku 2014 na 472 mil. eur.

Pavol Frešo skutočne v parlamente spomenul tému výpadkov daní, keď vládu obviňoval z neoprávnenosti započítania výpadkov z daní do budúcnosti. Výrok teda považujeme za pravdivý.