Pavol Paška vs. Pavol Hrušovský
O 5 minút 12, Moderátor: Marta Jančkárová , videozáznam relácie
02
Sep
Sep
V prvej poprázdninovej diskusnej relácií O 5 minút 12 vysielanej naživo z NR SR, boli hosťami predseda parlamentu Pavol Paška a predseda poslaneckého klubu KDH Pavol Hrušovský. Vzhľadom na oslavované výročie vzniku Ústavy SR ústrednou témou bolo hodnotenie súčasného stavu, prípadné zmeny, či dokonca celkom nové znenie Ústavy. Okrem krátkej exkurzie do minulosti sa diváci o budúcich zmenách v Ústave SR veľa nedozvedeli. Napriek závažnosti ekonomickej situácie sa konsolidačným opatreniam a ich dopadom na občana venovali aktéri len v závere relácie.
Všetci politici
Všetky výroky
Vyberte si, ktoré výroky
z relácie si chcete prezerať:
z relácie si chcete prezerať:
80% ľudí zarába priemer alebo podpriemer priemernej mzdy na Slovensku.
Pavol Paška
Nepravda (skryť odôvodnenie)
Výrok P.Pašku hodnotíme ako nepravdivý, pretože priemer alebo podpriemer priemernej mzdy na Slovensku v roku 2011 zarábalo 72,5% a nie 80%.
Posledné dostupné údaje Štatistického úradu o štruktúre miezd na Slovensku sú za rok 2011. Podľa týchto údajov (.pdf, s.2) priemerná hrubá mesačná mzda v tomto roku dosahovala 855 eur. V mzdovom pásme do 850 Eur bolo 68,7 % zamestnancov. V intervale od 850 – 900 Eur, do ktorého patrila aj priemerná hrubá mesačná mzda nameraná v tomto zisťovaní, bolo 3,8 % zamestnancov. To znamená, že aj v prípade, že by sme uvažovali o priemere alebo podpriemere priemernej mzdy v intervale do 900 Eur, tak túto mzdu by zarábalo na Slovesnku 72,5% ľudí a nie 80%, ako tvrdí P.Paška. V tomto meraní sa nezohľadňovala celá populácia, ale len zamestnanci.
Posledné dostupné údaje Štatistického úradu o štruktúre miezd na Slovensku sú za rok 2011. Podľa týchto údajov (.pdf, s.2) priemerná hrubá mesačná mzda v tomto roku dosahovala 855 eur. V mzdovom pásme do 850 Eur bolo 68,7 % zamestnancov. V intervale od 850 – 900 Eur, do ktorého patrila aj priemerná hrubá mesačná mzda nameraná v tomto zisťovaní, bolo 3,8 % zamestnancov. To znamená, že aj v prípade, že by sme uvažovali o priemere alebo podpriemere priemernej mzdy v intervale do 900 Eur, tak túto mzdu by zarábalo na Slovesnku 72,5% ľudí a nie 80%, ako tvrdí P.Paška. V tomto meraní sa nezohľadňovala celá populácia, ale len zamestnanci.
Povedali sme, že za žiadnu cenu nepôjdeme cestou, ako všetky okolité krajiny - Maďarsko, Česko alebo aj naši európski partneri Francúzsko atď. - zvyšovaním DPH
Pavol Paška
Zavádzanie (skryť odôvodnenie)
Pavol Paška hovorí pravdu v prípade Maďarska a Česka, no v prípade Francúzska zavádza. Bývalý francúzsky prezident Sarkozy síce zvýšenie DPH presadil, no súčasný parlament túto sadzbu v júli 2012 neschválil.
Líder strany SMER-SD Robert Fico niekoľkokrát deklaroval, že nepôjdu cestou zvyšovania DPH.
V Maďarsku sa zvýšila daň z pridanej hodnoty od januára 2012 z 25 % na 27 %, čím sa Maďarsko stalo krajinou s najvyššou DPH spomedzi štátov EÚ. Túto skutočnosť potvrdzuje aj správa Európskej komisie.
V Českej republike sa daň z pridanej hodnoty plánuje zvyšovať od januára 2013 z 14 % na 15 % (znížená sadzba DPH) a z 20 % na 21 % (základná sadzba DPH). Plánované zvýšenie DPH je vrátené Senátom do Poslaneckej snemovne.Zvýšenie DPH prebehlo v Českej republike už v januári 2012 kedy sa znížená sadzba dane zvýšila z 10 % na 14 %. Podľa novely zákona o dani z pridanej hodnoty č. 235/2004 Sb má od januára 2013 znížená sadzba DPH dosiahnuť úroveň 17,5 %.
Hoci ešte v januári vtedajší prezident Sarkozy navrhol zvýšenie DPH na o 1,6 percentuálneho bodu na 21,2 %, po prezidentských voľbách a víťazstve Hollanda sa plánované zvýšenie DPH nekonalo. Úroveň DPH tak vo Francúzsku zostala na pôvodnej úrovni 19,6 % a nebude sa zvyšovať na 21,2 % Plánované zvyšovanie DPH zrušil francúzsky parlament.
Poľsko podľa publikácie Daňové trendy v Európskej Únii (.pdf, s. 134) zvýšilo sadzbu DPH od roku 2011 z 22 na 23 %.
Líder strany SMER-SD Robert Fico niekoľkokrát deklaroval, že nepôjdu cestou zvyšovania DPH.
V Maďarsku sa zvýšila daň z pridanej hodnoty od januára 2012 z 25 % na 27 %, čím sa Maďarsko stalo krajinou s najvyššou DPH spomedzi štátov EÚ. Túto skutočnosť potvrdzuje aj správa Európskej komisie.
V Českej republike sa daň z pridanej hodnoty plánuje zvyšovať od januára 2013 z 14 % na 15 % (znížená sadzba DPH) a z 20 % na 21 % (základná sadzba DPH). Plánované zvýšenie DPH je vrátené Senátom do Poslaneckej snemovne.Zvýšenie DPH prebehlo v Českej republike už v januári 2012 kedy sa znížená sadzba dane zvýšila z 10 % na 14 %. Podľa novely zákona o dani z pridanej hodnoty č. 235/2004 Sb má od januára 2013 znížená sadzba DPH dosiahnuť úroveň 17,5 %.
Hoci ešte v januári vtedajší prezident Sarkozy navrhol zvýšenie DPH na o 1,6 percentuálneho bodu na 21,2 %, po prezidentských voľbách a víťazstve Hollanda sa plánované zvýšenie DPH nekonalo. Úroveň DPH tak vo Francúzsku zostala na pôvodnej úrovni 19,6 % a nebude sa zvyšovať na 21,2 % Plánované zvyšovanie DPH zrušil francúzsky parlament.
Poľsko podľa publikácie Daňové trendy v Európskej Únii (.pdf, s. 134) zvýšilo sadzbu DPH od roku 2011 z 22 na 23 %.
Pomôžem si politológom Andrew Heywoodom, britským politológom, ktorý povedal a myslím, že to absolútne platí aj pre slovenskú Ústavu, že ústava je vždy cestou k zásadným politickým zmenám a usporiadaniu spoločnosti a o majestáte spoločnosti môžme hovoriť z rôznych uhlov pohľadu.
Pavol Paška
Neoveriteľné (zobraziť odôvodnenie)
Tento výrok sa nám nepodarilo overiť.
My sme ponúkali, ale aj alternatívu (v čase tvorby Ústavy SR, pozn.). Vtedy pán poslanec Čarnogurský ponúkol v normatívnej podobe predsedovi NR SR časť textu ústavného zákona, ktorý by v tom čase bol postačoval na to, aby sme dokázali nastaviť zodpovedným spôsobom vzťahy medzi najvyššími ústavnými orgánmi a potom si pokojne sadli za politické rokovania a stôl, kde by sme boli hľadali zhodu.
Pavol Hrušovský
Neoveriteľné (zobraziť odôvodnenie)
Pavol Hrušovský má pravdu, poslanci z KDH v roku 1991 pripravili vlastný návrh ústavy a odovzdali ho Slovenskej národnej rade (SNR). Konkrétne znenie návrhu sa nám však nepodarilo nájsť, preto nevieme overiť, či sa v nej nachádzala aj tá časť, ktorú Hrušovský spomína. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.
Ako uviedla TASR, v januári 1991 poverilo predsedníctvo SNR vlastnú komisiu na vytvorenie návrhu Ústavy Slovenskej socialistickej republiky. Dňa 18. júna 1991 predsedníctvo SNR oznámilo, že okrem oficiálneho návrhu komisie, obdržalo ďalších šesť návrhov ústavy, ktoré pripravili poslanci. Jedným z nich bol aj návrh poslancov I. Čarnogurského, J. Klepáča a J. Brocku z Kresťanskodemokratické hnutie (KDH).
Ako uviedla TASR, v januári 1991 poverilo predsedníctvo SNR vlastnú komisiu na vytvorenie návrhu Ústavy Slovenskej socialistickej republiky. Dňa 18. júna 1991 predsedníctvo SNR oznámilo, že okrem oficiálneho návrhu komisie, obdržalo ďalších šesť návrhov ústavy, ktoré pripravili poslanci. Jedným z nich bol aj návrh poslancov I. Čarnogurského, J. Klepáča a J. Brocku z Kresťanskodemokratické hnutie (KDH).
Ten postoj KDH (nehlasovať za Ústavu SR, pozn.) bol vtedy spojený s obavami o štýl a spôsob vládnutia, ktoré tu vtedajšia politická garnitúra na Slovensku reprezentovala.
Pavol Hrušovský
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Výrok hodnotíme ako pravdivý, keďže poslanci KDH, ktorí hlasovali proti Deklarácií tak urobili v obavách o ďalší vývoj zvrchovaného Slovenska.
Odmietavý postoj KDH pri hlasovaní za prijatie Ústavy 1. septembra 1992 vyplýval podľa slov I. Čarnogurského z obavy, že vznikajúci, v poradí druhý slovenský štát, by v rukách vtedajšej vládnej garnitúry nadobudol podobu prvého slovenského štátu. Ako uviedla agentúra TASR, najmä v súvislosti s demokratickým deficitom a politickou izoláciou v medzinárodnom prostredí.
Ján Čarnogurský v tejto súvislosti podotkol: "keď KDH chcelo vtedy radikálne oponovať politike V. Mečiara, ktorá viedla k vyhláseniu samostatnej SR, ale na druhej strane ju aj viedla do medzinárodnej izolácie, tak muselo oponovať od samého začiatku, čiže od prijatia Deklarácie o zvrchovanosti Slovenska cez prijatie ústavy až po niektoré protiústavné rozhodnutia."
Proti textu Deklarácie hlasovali v KDH okrem I. Čarnogurského aj poslanci J.Klokner, P.Kubicár, G.Pravdová, A.Rajnic, A.Rakús a I.Šimko (Politologická revue 3/2005, pdf, s.6). Odmietavé stanovisko súviselo aj s tým, že KDH v roku 1991 pripravilo vlastný návrh ústavy, ktorý aj neskôr presadzovalo. Podľa TASR tento návrh obsahoval ustanovenie, že Slovenská republika môže budovať vzťahy s inými zvrchovanými krajinami a utvárať s nimi na základe zmluvy štátne zväzky v podobe suverénnych štátnych subjektov medzinárodného práva.
Ako uvádza Majerová (Politologická revue 3/2005, pdf, s.5), I. Čarnogurský sa pred samotným hlasovaním o Ústave vyjadril negatívne k spôsobom, akým HZDS zabezpečuje suverenitu SR. Upozornil na to, že HZDS nie je schopné zabezpečiť budúci demokratický vývoj Slovenska.
Odmietavý postoj KDH pri hlasovaní za prijatie Ústavy 1. septembra 1992 vyplýval podľa slov I. Čarnogurského z obavy, že vznikajúci, v poradí druhý slovenský štát, by v rukách vtedajšej vládnej garnitúry nadobudol podobu prvého slovenského štátu. Ako uviedla agentúra TASR, najmä v súvislosti s demokratickým deficitom a politickou izoláciou v medzinárodnom prostredí.
Ján Čarnogurský v tejto súvislosti podotkol: "keď KDH chcelo vtedy radikálne oponovať politike V. Mečiara, ktorá viedla k vyhláseniu samostatnej SR, ale na druhej strane ju aj viedla do medzinárodnej izolácie, tak muselo oponovať od samého začiatku, čiže od prijatia Deklarácie o zvrchovanosti Slovenska cez prijatie ústavy až po niektoré protiústavné rozhodnutia."
Proti textu Deklarácie hlasovali v KDH okrem I. Čarnogurského aj poslanci J.Klokner, P.Kubicár, G.Pravdová, A.Rajnic, A.Rakús a I.Šimko (Politologická revue 3/2005, pdf, s.6). Odmietavé stanovisko súviselo aj s tým, že KDH v roku 1991 pripravilo vlastný návrh ústavy, ktorý aj neskôr presadzovalo. Podľa TASR tento návrh obsahoval ustanovenie, že Slovenská republika môže budovať vzťahy s inými zvrchovanými krajinami a utvárať s nimi na základe zmluvy štátne zväzky v podobe suverénnych štátnych subjektov medzinárodného práva.
Ako uvádza Majerová (Politologická revue 3/2005, pdf, s.5), I. Čarnogurský sa pred samotným hlasovaním o Ústave vyjadril negatívne k spôsobom, akým HZDS zabezpečuje suverenitu SR. Upozornil na to, že HZDS nie je schopné zabezpečiť budúci demokratický vývoj Slovenska.
Pravdepodobne sa nemýlim, ale najstaršou písanou ústavou je americká Ústava. Niekedy z konca alebo 2/3 18.storočia.
Pavol Paška
Zavádzanie (zobraziť odôvodnenie)
P. Paška pravdepodobne myslel najstaršiu písanú ústavu štátu, ktorá je stále v platnosti. Za takú možno považovať ústavu Spojených štátov Amerických. Vzhľadom na to, že P. Paška hovorí len o písanej ústave a presnejšie nešpecifikuje o akú ústavu má ísť, výrok hodnotíme ako zavádzajúci.
Ústava Spojených Štátov Amerických, ktorá bola prijatá Ústavodarným zhromaždením vo Philadelphii v roku 1787, je všeobecne považovaná za najstaršiu písanú ústavu.
Na druhej strane ju nemožno považovať za jednoznačne najstaršiu písanú ústavu, nakoľko jej predchádzali viaceré dokumenty s charakterom ústavy, z nich dve sú dodnes platné - ústava Massachusets z roku 1780 a ústava republiky resp. mestského štátu San Marino z roku 1600.
Ústava Spojených Štátov Amerických, ktorá bola prijatá Ústavodarným zhromaždením vo Philadelphii v roku 1787, je všeobecne považovaná za najstaršiu písanú ústavu.
Na druhej strane ju nemožno považovať za jednoznačne najstaršiu písanú ústavu, nakoľko jej predchádzali viaceré dokumenty s charakterom ústavy, z nich dve sú dodnes platné - ústava Massachusets z roku 1780 a ústava republiky resp. mestského štátu San Marino z roku 1600.
V tej novele, na ktorej si sa aj ty pán predseda (Pavol Hrušovský, pozn.) podieľal v roku 2001 sa veľmi jasne konštituovalo postavenie a definovalo sa nezávislosť ústavného súdu,
Pavol Paška
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Je pravdou, že ústavný zákon č. 90/2001 Z.z., na ktorom sa podieľal aj Pavol Hrušovský presnejšie definoval postavenie a nezávislosť ústavného súdu.
Ústavný zákon č. 90/2001 Z.z (.pdf ) z 23.februára 2001 priniesol najviac zmien v oblasti kompetencií Ústavného súdu.
Ústavný zákon posilnil nezávislosť súdnictva najmä prenesením kreačnej právomoci tvorby súdnej moci z vlády a parlamentu na novovytvorenú Súdnu radu a prezidenta SR, teda na politicky nezávislé orgány, ďalším dôležitým krokom bolo predĺženie funkčného obdobia sudcov.
Ústavný súd získal nové právomoci, posilnilo sa jeho postavenie. Novela zvýšila počet sudcov Ústavného súdu a predĺžilo ich funkčné obdobie. Ústavný súd (Čl. 125) získal napríklad právomoc pozastaviť účinnosť právnych noriem v prípade, že by porušovali základné práva a slobody alebo by hrozil vznik hospodárskych a iných nenapraviteľných škôd. Má možnosť rozhodovať o sťažnostiach fyzických alebo právnických osôb, ak namietajú dodržiavanie práv vyplývajúcich z medzinárodných dohôd a priznávať finančné odškodnenie. Rozhodnutia Ústavného súdu sa stali záväzné pre všetky orgány verejnej správy, fyzické i právnické osoby, ktorých sa týkajú.
Navrhovateľmi boli poslanci NR SR: Pavol Hrušovský (KDH), Ladislav Orosz (SDĽ), Peter Kresák (SOP), Ivan Šimko (SDK)
Ústavný zákon č. 90/2001 Z.z (.pdf ) z 23.februára 2001 priniesol najviac zmien v oblasti kompetencií Ústavného súdu.
Ústavný zákon posilnil nezávislosť súdnictva najmä prenesením kreačnej právomoci tvorby súdnej moci z vlády a parlamentu na novovytvorenú Súdnu radu a prezidenta SR, teda na politicky nezávislé orgány, ďalším dôležitým krokom bolo predĺženie funkčného obdobia sudcov.
Ústavný súd získal nové právomoci, posilnilo sa jeho postavenie. Novela zvýšila počet sudcov Ústavného súdu a predĺžilo ich funkčné obdobie. Ústavný súd (Čl. 125) získal napríklad právomoc pozastaviť účinnosť právnych noriem v prípade, že by porušovali základné práva a slobody alebo by hrozil vznik hospodárskych a iných nenapraviteľných škôd. Má možnosť rozhodovať o sťažnostiach fyzických alebo právnických osôb, ak namietajú dodržiavanie práv vyplývajúcich z medzinárodných dohôd a priznávať finančné odškodnenie. Rozhodnutia Ústavného súdu sa stali záväzné pre všetky orgány verejnej správy, fyzické i právnické osoby, ktorých sa týkajú.
Navrhovateľmi boli poslanci NR SR: Pavol Hrušovský (KDH), Ladislav Orosz (SDĽ), Peter Kresák (SOP), Ivan Šimko (SDK)
Sudcovia ústavného súdu sa volia v NR SR
Pavol Hrušovský
Zavádzanie (zobraziť odôvodnenie)
Výrok hodnotíme ako zavádzajúci. Výrok by bol pravdivý ak by P. Hrušovský povedal, že kandidáti na sudcov ústavného súdu sa volia v NR SR. NR SR navrhuje dvojnásobný počet kandidátov na sudcu ústavného súdu, z ktorých až prezident SR definitívne vyberie a vymenuje polovičný počet ústavných sudcov. Inými slovami NR SR navrhne kandidátov prezidentovi, no ten si vyberá z navrhnutých kandidátov polovicu.
Ústava Slovenskej republiky sa o voľbe sudcov Ústavného súdu SR zmieňuje v Siedmej hlave: Súdna moc, prvom oddiele, čl. 134, a to nasledovne:
(1) Ústavný súd sa skladá z trinástich sudcov.
(2) Sudcov ústavného súdu vymenúva na návrh Národnej rady Slovenskej republiky na dvanásť rokov prezident Slovenskej republiky. Národná rada Slovenskej republiky navrhuje dvojnásobný počet kandidátov na sudcov, ktorých má prezident Slovenskej republiky vymenovať.
Sudcov ústavného súdu navrhuje NR SR, ktorá navrhuje dvojnásobný počet kandidátov, z ktorých prezident SR vymenuje polovičný počet ústavných sudcov.
Ústava Slovenskej republiky sa o voľbe sudcov Ústavného súdu SR zmieňuje v Siedmej hlave: Súdna moc, prvom oddiele, čl. 134, a to nasledovne:
(1) Ústavný súd sa skladá z trinástich sudcov.
(2) Sudcov ústavného súdu vymenúva na návrh Národnej rady Slovenskej republiky na dvanásť rokov prezident Slovenskej republiky. Národná rada Slovenskej republiky navrhuje dvojnásobný počet kandidátov na sudcov, ktorých má prezident Slovenskej republiky vymenovať.
Sudcov ústavného súdu navrhuje NR SR, ktorá navrhuje dvojnásobný počet kandidátov, z ktorých prezident SR vymenuje polovičný počet ústavných sudcov.
...Ak by sme prijali tú tézu o tom, o tých 90 hlasoch ako účelovom nástroji, no tak potom by sme sa museli zamyslieť aj nad najväčšou novelou z roku 2001, kde tuším 100 článkov ste menili. 100 článkov zo 156 a prešlo to "LTT" ako sa hovorí. 90 hlasov.
Pavol Paška
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
P. Paška uvádza správny počet zmenených článkov, ktoré priniesol ústavný zákon č. 90/2001. V rámci tohto ústavného zákona sa udiali zmeny v 100 článkoch.
Ústavný zákon č. 90/2001 z 23. februára 2001 priniesol skutočne 100 zmien v jednotlivých článkoch, v rámci ktorých vznikali nové články, upravovali sa už existujúce a niektoré boli zrušené.
Ide o doteraz najrozsiahlejšiu novelu ústavy SR. Za prijatie novely hlasovalo z prítomných 144 poslancov, 90 poslancov bolo za, proti hlasovalo 57 poslancov, pričom jeden sa zdržal, dvaja poslanci neboli prítomní. Proti novele hlasovali poslanci politických strán SNS a HZDS.
Vzhľadom na to, že výsledky hlasovania ako aj legislatívny proces sú prístupné až od roku 2002, počet navrhovaných no neschválených zmien v nevieme overiť.
Ústavný zákon č. 90/2001 z 23. februára 2001 priniesol skutočne 100 zmien v jednotlivých článkoch, v rámci ktorých vznikali nové články, upravovali sa už existujúce a niektoré boli zrušené.
Ide o doteraz najrozsiahlejšiu novelu ústavy SR. Za prijatie novely hlasovalo z prítomných 144 poslancov, 90 poslancov bolo za, proti hlasovalo 57 poslancov, pričom jeden sa zdržal, dvaja poslanci neboli prítomní. Proti novele hlasovali poslanci politických strán SNS a HZDS.
Vzhľadom na to, že výsledky hlasovania ako aj legislatívny proces sú prístupné až od roku 2002, počet navrhovaných no neschválených zmien v nevieme overiť.
Moderátorka: ("V prípade pádu vlády I. Radičovej ústavní právnici hovorili, že Ústava jasne hovorila politikom čo treba robiť. Oni sa prikláňali možnosti vzniku teda úradníckej vlády.")
P. Paška: "Pani redaktorka jednak netvrdili jednoznačne ústavní právnici."
Pavol Paška
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Ústavní právnici nemali po páde vlády I.Radičovej jednotný názor nato, ako treba vzniknutú situáciu riešiť. Výrok teda hodnotíme ako pravdivý.
Podľa denníka Pravda (16. októbra 2011) predseda ústavnoprávneho výboru Radoslav Procházka naznačil, že vláda môže pokračovať, ale zároveň aj upozornil na komplikácie, ktoré by vymenovaním novej vlády mohli nastať. Taktiež odporučil do predčasných volieb nevymenovať žiadnu novú vládu.
V rovnakom článku denník Pravda uvádza aj stanoviská iných ústavných právnikov:
Ján Drgonec, bývalý sudca Ústavného súdu SR, sa vyjadril, že prezident nemá inú možnosť, ako poveriť niekoho zostavením novej vlády, pretože vláda po jej páde prestala existovať.
Bývalý podpredseda Ústavného súdu Eduard Bárány sa zas na margo vzniknutej situácie vyjadril: "Prezident musí vládu odvolať. Tento krok je nesporný. Otázne je, či musí vymenovať novú vládu, alebo sa mohol vybrať aj cestou poverenia vlády vykonávať naďalej funkciu. Prezident sa rozhodol zjavne pre doslovný výklad príslušných článkov ústavy, predovšetkým (článku) 115, odsek prvý, a nerozhodol sa využiť článok 101, odsek prvý o povinnosti zabezpečovať svojím rozhodovaním riadny chod ústavných orgánov."
Dušan Nikodým z Ústavu štátu a práva SAV potvrdil, že tento vyslovenia nedôvery vláde nie je tak presne riešený ako pri podaní demisie vlády. "Ak prezident prijme demisiu vlády, poverí ju vykonávaním jej funkcie až do vymenovania novej vlády," konštatuje ústava.
Podľa Aktuálne.sk (18. októbra 2011) Právnici okrem odvolania vlády predostreli aj ďalšie možné scenáre. Jedným z nich je úradnícka vláda. Tej však stojí v ceste chýbajúca podpora v parlamente.
Podľa denníka Pravda (16. októbra 2011) predseda ústavnoprávneho výboru Radoslav Procházka naznačil, že vláda môže pokračovať, ale zároveň aj upozornil na komplikácie, ktoré by vymenovaním novej vlády mohli nastať. Taktiež odporučil do predčasných volieb nevymenovať žiadnu novú vládu.
V rovnakom článku denník Pravda uvádza aj stanoviská iných ústavných právnikov:
Ján Drgonec, bývalý sudca Ústavného súdu SR, sa vyjadril, že prezident nemá inú možnosť, ako poveriť niekoho zostavením novej vlády, pretože vláda po jej páde prestala existovať.
Bývalý podpredseda Ústavného súdu Eduard Bárány sa zas na margo vzniknutej situácie vyjadril: "Prezident musí vládu odvolať. Tento krok je nesporný. Otázne je, či musí vymenovať novú vládu, alebo sa mohol vybrať aj cestou poverenia vlády vykonávať naďalej funkciu. Prezident sa rozhodol zjavne pre doslovný výklad príslušných článkov ústavy, predovšetkým (článku) 115, odsek prvý, a nerozhodol sa využiť článok 101, odsek prvý o povinnosti zabezpečovať svojím rozhodovaním riadny chod ústavných orgánov."
Dušan Nikodým z Ústavu štátu a práva SAV potvrdil, že tento vyslovenia nedôvery vláde nie je tak presne riešený ako pri podaní demisie vlády. "Ak prezident prijme demisiu vlády, poverí ju vykonávaním jej funkcie až do vymenovania novej vlády," konštatuje ústava.
Podľa Aktuálne.sk (18. októbra 2011) Právnici okrem odvolania vlády predostreli aj ďalšie možné scenáre. Jedným z nich je úradnícka vláda. Tej však stojí v ceste chýbajúca podpora v parlamente.
Nakoniec to hlasovanie (o novele Ústavy z roku 2011, pozn.) bolo absolútnou väčšinou 150 poslancov schválené.
Pavol Hrušovský
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
P. Hrušovský hovorí o absolútnej väčšine 150 poslancov. P. Hrušovský hovorí pravdu, nakoľko ústavný zákon v roku 2001 prešiel absolútnou väčšinou hlasov (139 zo 140 prítomných). P. Hoci sa dá výrok chápať aj tak, že P. Hrušovských myslí v tomto prípade pod absolútnou väčšinou všetkých 150 poslancov, Demagog.sk sa prikláňa k prvej interpretácii výroku. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.
Návrh Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie 356/2011 Z. z., ktorým sa dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov (tlač 548) v rozhodujúcom treťom čítaní hlasovala zo 140 prítomných 139 poslancov za ústavný zákon. Len jeden poslanec sa zdržal. Na hlasovaní nebol prítomný celý poslanecký klub SNS (sedem poslancov) a jeden nezávislý poslanec (Anna Belousovová). Z poslaneckého klubu SMERu-SD neboli dvaja poslanci prítomní, a jeden prítomný nehlasoval.
Návrh Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie 356/2011 Z. z., ktorým sa dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov (tlač 548) v rozhodujúcom treťom čítaní hlasovala zo 140 prítomných 139 poslancov za ústavný zákon. Len jeden poslanec sa zdržal. Na hlasovaní nebol prítomný celý poslanecký klub SNS (sedem poslancov) a jeden nezávislý poslanec (Anna Belousovová). Z poslaneckého klubu SMERu-SD neboli dvaja poslanci prítomní, a jeden prítomný nehlasoval.
Ústava nerieši čo sa stane, keď by si ty, ako bývalý predseda alebo ako ja, súčasný predseda, nepodpísal niektorý z prijatých zákonov.
Pavol Paška
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Ústava Slovenskej republiky definuje kompetencie a povinnosti predsedu Národnej rady SR, neuvádza však postup v prípade neplnenia týchto povinností. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.
Prvý oddiel, piatej hlavy Ústavy SR sa zaoberá Národnou radou SR. V čl. 87 (2) sa uvádza: "Zákon Národnej rady Slovenskej republiky podpisuje predseda Národnej rady Slovenskej republiky, prezident Slovenskej republiky a predseda vlády Slovenskej republiky."
Následne čl. 89 (2) b) dopĺňa, že: "Predseda Národnej rady Slovenskej republiky podpisuje ústavu, ústavné zákony a zákony."
Ako postupovať v prípade, že predseda NR SR odmietne podpísať prijatý zákon sa priamo neuvádza ani v Legislatívnych pravidlách tvorby zákonov (zákon č. 19/1997 Z. z.) ani v Rokovacom poriadku NR SR (zákon č. 350/1996 Z. z.)
Prvý oddiel, piatej hlavy Ústavy SR sa zaoberá Národnou radou SR. V čl. 87 (2) sa uvádza: "Zákon Národnej rady Slovenskej republiky podpisuje predseda Národnej rady Slovenskej republiky, prezident Slovenskej republiky a predseda vlády Slovenskej republiky."
Následne čl. 89 (2) b) dopĺňa, že: "Predseda Národnej rady Slovenskej republiky podpisuje ústavu, ústavné zákony a zákony."
Ako postupovať v prípade, že predseda NR SR odmietne podpísať prijatý zákon sa priamo neuvádza ani v Legislatívnych pravidlách tvorby zákonov (zákon č. 19/1997 Z. z.) ani v Rokovacom poriadku NR SR (zákon č. 350/1996 Z. z.)
Čechách, kde idú po prvý krát voliť pána prezidenta priamou voľbou.
Pavol Paška
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Pavol Paška má pravdu, v Českej republike sa začiatkom roka 2013 budú konať prvé priame voľby prezidenta.
Ako informoval portál ihned.cz, dňa 8. februára 2012, český Senát schválil zavedenie priamej voľby prezidenta. Za hlasovalo 49 zo 75 senátorov. Ako ďalej uvádza portál, "od doby keď sa pred 94 rokmi Česi a Slováci odtrhli od vtedajšej rakúsko-uhorskej monarchie, v Česku volili prezidenta výhradne politici." Prvé priame voľby prezidenta sa uskutočnia začiatkom roku 2013, keďže 7. marca končí mandát súčasnému prezidentovi Václavovi Klausovi.
Ako uviedlo Ministerstvo vnútra ČR, prezidentské voľby v Česku budú, podobne ako na Slovensku, dvojkolové. Ak žiadny kandidát v prvom kole nezíska nadpolovičnú väčšinu z celkového počtu platných hlasov voličov, prebehne druhé kolo volieb. Do neho postúpia dvaja kandidáti s najvyšším počtom hlasov z prvého kola.
Ako informoval portál ihned.cz, dňa 8. februára 2012, český Senát schválil zavedenie priamej voľby prezidenta. Za hlasovalo 49 zo 75 senátorov. Ako ďalej uvádza portál, "od doby keď sa pred 94 rokmi Česi a Slováci odtrhli od vtedajšej rakúsko-uhorskej monarchie, v Česku volili prezidenta výhradne politici." Prvé priame voľby prezidenta sa uskutočnia začiatkom roku 2013, keďže 7. marca končí mandát súčasnému prezidentovi Václavovi Klausovi.
Ako uviedlo Ministerstvo vnútra ČR, prezidentské voľby v Česku budú, podobne ako na Slovensku, dvojkolové. Ak žiadny kandidát v prvom kole nezíska nadpolovičnú väčšinu z celkového počtu platných hlasov voličov, prebehne druhé kolo volieb. Do neho postúpia dvaja kandidáti s najvyšším počtom hlasov z prvého kola.
Ale ešte raz, nikto z nás nikdy neprišiel s konkrétnym návrhom (na rozšírenie kompetencií prezidenta, pozn.). Myslím, že práve pán prezident ako jedinú možnú ďalšiu kompetenciu pomenoval zákonodarnú iniciatívu.
Pavol Paška
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Demagog.sk nezistil žiadne konkrétne návrhy na rozšírenie kompetencií prezidenta. Výrok tak hodnotíme ako pravdivý.
Na druhej strane to bol práve P. Paška, ktorý tému rozšírenia kompetencií prezidenta 30. augusta 2012 predostrel ako prvý. Žiaden konkrétny návrh na novú prezidentskú kompetenciu však nepomenoval.
Pavol Paška ďalej podľa SITA (31.augusta 2012) pravdivo tvrdí, že prezident Ivan Gašparovič spomenul ako ďalšiu možnú prezidentskú kompetenciu práve zákonodarnú iniciatívu.
Na druhej strane to bol práve P. Paška, ktorý tému rozšírenia kompetencií prezidenta 30. augusta 2012 predostrel ako prvý. Žiaden konkrétny návrh na novú prezidentskú kompetenciu však nepomenoval.
Pavol Paška ďalej podľa SITA (31.augusta 2012) pravdivo tvrdí, že prezident Ivan Gašparovič spomenul ako ďalšiu možnú prezidentskú kompetenciu práve zákonodarnú iniciatívu.
Aj preto, že nebola prijatá európska ústava - ja to považujem za vtedajšiu chybu. Samozrejme legitímne rozhodnutie na základe referend v Holandsku a vo Francúzsku.
Pavol Paška
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Je pravdou, že európska ústava nebola prijatá, kvôli odmietnutiu Francúzska a Holandska v referende.
Zmluva o Ústave pre Európu známa aj ako Európska ústava bola podpísaná predstaviteľmi EÚ 29. októbra 2004 v Ríme. Aby však nadobudla účinnosť, musela by byť ratifikovaná všetkými členskými štátmi EÚ. 29. mája 2005 ju v referende odmietli občania Francúzska a 1. júna 2005 aj Holanďania. Po neúspechu európskej ústavy bola vypracovaná nová zmluva s podobnými cieľmi, ktorá už nie je ústavou, ale reformnou zmluvou Európskej únie. Bola podpísaná 13. decembra 2007 v Lisabone, preto nesie názov Lisabonská zmluva. Táto zmluva bola úspešne ratifikovaná a účinnosť nadobudla 1. decembra 2009.
Zmluva o Ústave pre Európu známa aj ako Európska ústava bola podpísaná predstaviteľmi EÚ 29. októbra 2004 v Ríme. Aby však nadobudla účinnosť, musela by byť ratifikovaná všetkými členskými štátmi EÚ. 29. mája 2005 ju v referende odmietli občania Francúzska a 1. júna 2005 aj Holanďania. Po neúspechu európskej ústavy bola vypracovaná nová zmluva s podobnými cieľmi, ktorá už nie je ústavou, ale reformnou zmluvou Európskej únie. Bola podpísaná 13. decembra 2007 v Lisabone, preto nesie názov Lisabonská zmluva. Táto zmluva bola úspešne ratifikovaná a účinnosť nadobudla 1. decembra 2009.
Ja som mal v rokoch 2006-2010 ambíciu takúto komisiu zriadiť, ona aj začala pracovať, ale keďže vtedajšia opozícia nemala záujem o spoluprácu a už vtedy som hovoril o odbornej úrovni, nie len o politickej.
Pavol Paška
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Podobný výrok sme overovali už v minulosti (V politike, 1. apríl 2012). Výrok hodnotíme aj napriek miernej nepresnosti ako pravdivý. Je pravdou, že na komisii sa odmietli zúčastniť opozičné strany, na druhej strane Stála komisia NR SR pre Ústavu SR prestala fungovať kvôli nezhodám vo vnútri koalície.
Pavlovi Paškovi sa 29. marca 2007 podarilo zostaviť Stálu komisiu Národnej rady SR pre Ústavu SR a rokovací poriadok NR SR. Podľa predkladaciej správy (.pdf) cieľom komisie malo byť: "vytvorenie priestoru pre politickú a odbornú diskusiu o možnom vývoji ústavy, ústavných zákonov a rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky s cieľom a ambíciou sústredenia poznatkov rozvoja v oblastiach spoločenského a ústavnoprávneho systému, zhromažďovania a systemizovania novelizačnej matérie.“
Rovnako je pravdou, že zhoda medzi koalíciou a opozíciou ohľadne zriadenia komisie chýbala od začiatku jeho snáh. Je však dôležité dodať, že aj keď sa opozícia na práci komisie nezúčastňovala, jej fungovanie stroskotalo na nezhode koaličných partnerov.
Z predkladacej správy k zriadeniu komisie vyplýva, že sa predsedom komisie mal stať predseda NR SR, teda Pavol Paška. Ďalšími členmi mali byť dvaja poslanci z každého poslaneckého klubu, odborní konzultanti a zástupcovia, ktorých po jednom členovi navrhne prezident Slovenskej republiky, vláda, predseda Ústavného súdu a predseda Slovenskej akadémie vied.
Predstavitelia opozičných poslaneckých klubov sa voči Paškovmu návrhu negatívne vyjadrili už 30. januára 2007 na rokovaní poslaneckého grémia, kde Pašku informovali, že nepredložia návrhy svojich zástupcov do komisie.
Napriek tomu, návrh o zriadení Komisie pre Ústavu v hlasovaní poslancov zo dňa 29.marca 2007 prešiel. Zo 76 poslancov hlasovalo za 75. Za návrh hlasovali poslanci Smeru, SNS a HZDS.
Na prvé zasadnutie Komisie predkladal Pavol Paška svoju novelu, ktorá chcela zrušiť poslaneckú imunitu, Na čo reagovalo ĽS-HZDS aj SNS 8. novembra 2007 stiahnutím svojich zástupcov z komisie. Anna Belousovová vtedy uviedla, že dôvodom stiahnutia zástupcov je, že Paška chce riešiť problematiku zúženia poslaneckej imunity bez súhlasu všetkých koaličných partnerov v komisii.
Pavlovi Paškovi sa 29. marca 2007 podarilo zostaviť Stálu komisiu Národnej rady SR pre Ústavu SR a rokovací poriadok NR SR. Podľa predkladaciej správy (.pdf) cieľom komisie malo byť: "vytvorenie priestoru pre politickú a odbornú diskusiu o možnom vývoji ústavy, ústavných zákonov a rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky s cieľom a ambíciou sústredenia poznatkov rozvoja v oblastiach spoločenského a ústavnoprávneho systému, zhromažďovania a systemizovania novelizačnej matérie.“
Rovnako je pravdou, že zhoda medzi koalíciou a opozíciou ohľadne zriadenia komisie chýbala od začiatku jeho snáh. Je však dôležité dodať, že aj keď sa opozícia na práci komisie nezúčastňovala, jej fungovanie stroskotalo na nezhode koaličných partnerov.
Z predkladacej správy k zriadeniu komisie vyplýva, že sa predsedom komisie mal stať predseda NR SR, teda Pavol Paška. Ďalšími členmi mali byť dvaja poslanci z každého poslaneckého klubu, odborní konzultanti a zástupcovia, ktorých po jednom členovi navrhne prezident Slovenskej republiky, vláda, predseda Ústavného súdu a predseda Slovenskej akadémie vied.
Predstavitelia opozičných poslaneckých klubov sa voči Paškovmu návrhu negatívne vyjadrili už 30. januára 2007 na rokovaní poslaneckého grémia, kde Pašku informovali, že nepredložia návrhy svojich zástupcov do komisie.
Napriek tomu, návrh o zriadení Komisie pre Ústavu v hlasovaní poslancov zo dňa 29.marca 2007 prešiel. Zo 76 poslancov hlasovalo za 75. Za návrh hlasovali poslanci Smeru, SNS a HZDS.
Na prvé zasadnutie Komisie predkladal Pavol Paška svoju novelu, ktorá chcela zrušiť poslaneckú imunitu, Na čo reagovalo ĽS-HZDS aj SNS 8. novembra 2007 stiahnutím svojich zástupcov z komisie. Anna Belousovová vtedy uviedla, že dôvodom stiahnutia zástupcov je, že Paška chce riešiť problematiku zúženia poslaneckej imunity bez súhlasu všetkých koaličných partnerov v komisii.
Nakoniec, ostatná návšteva pána ministra hospodárstva Nemeckej spolkovej republiky, ktorý zdôraznil práve ten náš model, kde na jednej strane sa ozdravujú verejné financie, na druhej strane sa hľadajú prorastové opatrenia, ako keby tak trošku nám to uľahčovali.
Pavol Paška
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Nemecký minister hospodárstva a podpredseda spolkovej vlády Philipp Rösler pri svojej návšteve Slovenska 24. augusta 2012, počas ktorej sa stretol s premiérom Robertom Ficom, ministrom hospodárstva Tomášom Malatinským a ministrom financií Petrom Kažimírom, skutočne pochválil snahu Slovenskej vlády konsolidovať verejné financie a pritom udržiavať hospodársky rast.
Philipp Rösler 24. augusta 2012 povedal: "Kto tak dôsledne dodržiava svoje ciele v šetrení ako Slovensko, má tiež právo a vierohodnosť vyžadovať rovnakú disciplínu aj od iných euro-krajín."
Tlačový odbor Ministerstva financí SR (24. augusta 2012): "Philipp Rösler zdôraznil, že pri konsolidácii by sa nemalo zabúdať ani na udržiavanie hospodárskeho rastu, čo však vôbec nie je jednoduchá úloha. "Ukázalo sa, že Slovensko tento kurz zastupuje nielen v politických debatách, ale aj v konkrétnych krokoch,“ povedal Philipp Rösler."
Philipp Rösler pochválil snahu konsolidovať verejné financie a zároveň aj podporovať ekonomický rast: "The Slovak government doesn’t just stand there idle in front of those numbers. It is doing very much to reduce the deficit and we have a lot of respect for that. Regarding growth, Slovakia has really taken an exemplary path."
Philipp Rösler 24. augusta 2012 povedal: "Kto tak dôsledne dodržiava svoje ciele v šetrení ako Slovensko, má tiež právo a vierohodnosť vyžadovať rovnakú disciplínu aj od iných euro-krajín."
Tlačový odbor Ministerstva financí SR (24. augusta 2012): "Philipp Rösler zdôraznil, že pri konsolidácii by sa nemalo zabúdať ani na udržiavanie hospodárskeho rastu, čo však vôbec nie je jednoduchá úloha. "Ukázalo sa, že Slovensko tento kurz zastupuje nielen v politických debatách, ale aj v konkrétnych krokoch,“ povedal Philipp Rösler."
Philipp Rösler pochválil snahu konsolidovať verejné financie a zároveň aj podporovať ekonomický rast: "The Slovak government doesn’t just stand there idle in front of those numbers. It is doing very much to reduce the deficit and we have a lot of respect for that. Regarding growth, Slovakia has really taken an exemplary path."
foto by: Loren Javier
Pán predseda, ja som čítal viacej analytických rozborov na túto tému, čo to prinesie do pokladnice štátu. Takmer nič. Počas štátnych sviatkov a dní pracovného pokoja sa v mnohých firmách robí, štát funguje a preto netreba vždy len hľadieť na ekonomickú stránku.
Pavol Hrušovský
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Nevieme aké analytické rozbory má P. Hrušovský na mysli. Demagog.sk zistil viaceré stanoviská, ktoré poukazujú na to, že zrušenie štátnych sviatkov nebude mať taký efekt ako IFP uvádza vo svojej analýze. Výrok hodnotíme ako pravdivý, keďže sú viaceré vyjadrenia odborníkov, ktorí tvrdia, že zrušené sviatky budú mať zanedbateľný vplyv.
Odhady týkajúce sa zrušenia dvoch sviatkov a vplyvu tohto opatrenia na mieru HDP na Slovensku sa líšia. Denník SME (27. júna 2012) uvádza, že zrušenie dvoch sviatkov by podľa Inštitútu finančnej politiky (IFP) v nasledujúcom roku prinieslo nárast HDP o 0,3 až 0,4 % (teda 234 až 312 miliónov Eur). Podľa Hanzelovej tento pozitívny odhad zdieľa aj Asociácia zamestnaneckých zväzov a združení.
Realizácia tohto opatrenia tak má vyrovnať deficit HDP v budúcom roku, ktorý má byť dôsledkom vládneho konsolidačného balíka. Predpokladaná dopad konsolidačného balíka je podľa prognózy IFP (.pdf, s.3) práve 0,4 p. b. na HDP. Výsledným efektom teda má byť vynulovanie tohto výpadku v HDP.
Robert Fico ohľadom zrušenia sviatkov povedal ( SITA , 15. júna 2012): "by sme boli krajina, ktorá by dokázala ozdravovať verejné financie bez toho, aby to malo negatívny vplyv na hospodársky rast".
Avšak podľa analytikov je takýto optimistický scenár možné dosiahnúť len za predpokladu, že budú naplno využité výrobné kapacity v slovenskej ekonomike. Často sa však kapacity slovenských podnikov nenaplnia. "Ak raz firma nemá objednávky, jej tržby budú rovnaké bez ohľadu na to, či má rok 250, alebo 252 pracovných dní" konštatuje analytik Slovenskej sporiteľne Martin Baláž.
Podobný názor zdieľa aj analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák a podotýka, že "vplyv zrušenia dvoch štátnych sviatkov na HDP a príjmy rozpočtu bude výrazne menší, ak nie zanedbateľný".
Medzi kritikov spomínaného opatrenia patria aj odborári, ktorí taktiež tvrdia, že zmeny HDP v súvislosti so zánikom dvoch sviatkov nenastanú a o prínose sa teda hovoriť nedá. Ako konštatoval Emil Machyna z OZ KOVO: "Štyridsaťsedem percent HDP tvoria firmy, ktoré majú nepretržitú prevádzku. Tam nie je priestor na to, aby rástol. Jedine produktivitou práce, ale nie tým, že sa zruší sviatok. Jediná vec je ušetrenie nákladov zamestnávateľov."
Odhady týkajúce sa zrušenia dvoch sviatkov a vplyvu tohto opatrenia na mieru HDP na Slovensku sa líšia. Denník SME (27. júna 2012) uvádza, že zrušenie dvoch sviatkov by podľa Inštitútu finančnej politiky (IFP) v nasledujúcom roku prinieslo nárast HDP o 0,3 až 0,4 % (teda 234 až 312 miliónov Eur). Podľa Hanzelovej tento pozitívny odhad zdieľa aj Asociácia zamestnaneckých zväzov a združení.
Realizácia tohto opatrenia tak má vyrovnať deficit HDP v budúcom roku, ktorý má byť dôsledkom vládneho konsolidačného balíka. Predpokladaná dopad konsolidačného balíka je podľa prognózy IFP (.pdf, s.3) práve 0,4 p. b. na HDP. Výsledným efektom teda má byť vynulovanie tohto výpadku v HDP.
Robert Fico ohľadom zrušenia sviatkov povedal ( SITA , 15. júna 2012): "by sme boli krajina, ktorá by dokázala ozdravovať verejné financie bez toho, aby to malo negatívny vplyv na hospodársky rast".
Avšak podľa analytikov je takýto optimistický scenár možné dosiahnúť len za predpokladu, že budú naplno využité výrobné kapacity v slovenskej ekonomike. Často sa však kapacity slovenských podnikov nenaplnia. "Ak raz firma nemá objednávky, jej tržby budú rovnaké bez ohľadu na to, či má rok 250, alebo 252 pracovných dní" konštatuje analytik Slovenskej sporiteľne Martin Baláž.
Podobný názor zdieľa aj analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák a podotýka, že "vplyv zrušenia dvoch štátnych sviatkov na HDP a príjmy rozpočtu bude výrazne menší, ak nie zanedbateľný".
Medzi kritikov spomínaného opatrenia patria aj odborári, ktorí taktiež tvrdia, že zmeny HDP v súvislosti so zánikom dvoch sviatkov nenastanú a o prínose sa teda hovoriť nedá. Ako konštatoval Emil Machyna z OZ KOVO: "Štyridsaťsedem percent HDP tvoria firmy, ktoré majú nepretržitú prevádzku. Tam nie je priestor na to, aby rástol. Jedine produktivitou práce, ale nie tým, že sa zruší sviatok. Jediná vec je ušetrenie nákladov zamestnávateľov."
...Brigádnikom (prijatou novelou zákona o sociálnom poistení), ktorým sa tiež stanovujú odvody.
Pavol Hrušovský
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Výrok hodnotíme ako pravdivý, na základe zmien, ktoré priniesla novela zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení prijatá 10. augusta 2012.
V súčasnosti, do 31. decembra 2012, študenti z brigádnickej práce na dohodu neplatia žiadne odvody a ich zamestnávatelia (§16 a §18 zákona o sociálom poistení) za nich platia len úrazové a garančné poistenie vo výške 1.05 % (0.8 % + 0.25 %) z platu.
Podľa novely zákona, od 1. januára 2013, však odvody budú platiť pre pracujúcich na dohodu a to študentov a ľudí poberajúcich starobnú, invalidnú alebo výsluhovú invalidnú penziu. Ako uviedla SITA, ide o kompletné dôchodkové poistenie spolu s garančným a úrazovým poistením, vo výške 29.8 % (7 % zamestnanec, 22.8 % zamestnávateľ). Oslobodení budú len žiaci stredných škôl do 18 rokov s mesačným príjmom do 66 eur .
Vyššie odvody budú platiť ľudia pracujúci na dohodu, ktorí už nie sú študentmi alebo dôchodcami. Ako uvádza Mihál, pri dohodároch s nepravidelným príjmom, zaplatí zamestnanec 11 % a zamestnávateľ 32.8 %. Pri dohodároch s pravidelným príjmom zaplatí zamestnanec 13.4 % a zamestnávateľ 35.2 % platu.
V súčasnosti, do 31. decembra 2012, študenti z brigádnickej práce na dohodu neplatia žiadne odvody a ich zamestnávatelia (§16 a §18 zákona o sociálom poistení) za nich platia len úrazové a garančné poistenie vo výške 1.05 % (0.8 % + 0.25 %) z platu.
Podľa novely zákona, od 1. januára 2013, však odvody budú platiť pre pracujúcich na dohodu a to študentov a ľudí poberajúcich starobnú, invalidnú alebo výsluhovú invalidnú penziu. Ako uviedla SITA, ide o kompletné dôchodkové poistenie spolu s garančným a úrazovým poistením, vo výške 29.8 % (7 % zamestnanec, 22.8 % zamestnávateľ). Oslobodení budú len žiaci stredných škôl do 18 rokov s mesačným príjmom do 66 eur .
Vyššie odvody budú platiť ľudia pracujúci na dohodu, ktorí už nie sú študentmi alebo dôchodcami. Ako uvádza Mihál, pri dohodároch s nepravidelným príjmom, zaplatí zamestnanec 11 % a zamestnávateľ 32.8 %. Pri dohodároch s pravidelným príjmom zaplatí zamestnanec 13.4 % a zamestnávateľ 35.2 % platu.
Komentáre
Pridať komentár môžete i bez prihlásenia — vyplňte meno v poli „Name“ a pak doplňte e-mail.
comments powered by Disqus
24.10.2012 o 18:51
wmnd christian louboutin pas cher xgqdn abercrombie paris cavnr http://chaussuresloubutinnmagasinn.webnode.fr/ f z j mf