Peter Kažimír, Ivan Švejna, Martin Chren
O 5 minút 12, Moderátor: Marta Jančkárová , videozáznam relácie
24
Jun
Jun
Na STV sa v predposlednej tohto-sezónnej diskusii debatovalo najviac o eurovale a s ním súvisiacej zmluve, ktorú odsúhlasila Národná rada tento týždeň. Obhájiť ju prišiel minister financií Peter Kažimír. Oponentúru mu v krátkosti urobil Martin Chren z Sas. ESM porovnával s Medzinárodným menovým fondom či objemom dôchodkov vyplatených na Slovensku. Ivan Švejna sa téme eurovalu venoval menej a skôr sa sústredil na ekonomické témy, konsolidáciu verejných financií a s tým súvisiacimi údajmi.
Všetci politici
Všetky výroky
Vyberte si, ktoré výroky
z relácie si chcete prezerať:
z relácie si chcete prezerať:
No to bol možno jedno z najvýznamnejších rozhodnutí, ktoré parlament urobil, jedným jediným hlasovaním sme vystavili záruky v objeme 5,7 miliardy eur, to je o 1 miliardu viac než ročne dávame na Slovensku na všetky starobné dôchodky
Martin Chren
Pravda (skryť odôvodnenie)
Podľa Sociálnej poisťovne sme vyplatili v roku 2011 starobné dôchodky v celkovej výške približne 3,93 miliardy Eur. V prípade, ak berieme do úvahy aj predčasné starobné dôchodky, je táto suma na úrovni 4,1 mld. Eur.
Dňa 31.mája 2012 vláda schválila Zákon o Európskom mechanizme pre stabilitu a rozvoj, v ktorom sa zaviazala vystaviť záruky v celkovom objeme približne 5,7 mld. Eur.
Rozdiel medzi všetkými starobnými dôchodkami a zárukami Slovenska do ESM je teda ešte vyšší ako 1 miliarda. Výrok nahráva argumentu M. Chrena, preto ho hodnotíme ako pravdivý.
Dňa 31.mája 2012 vláda schválila Zákon o Európskom mechanizme pre stabilitu a rozvoj, v ktorom sa zaviazala vystaviť záruky v celkovom objeme približne 5,7 mld. Eur.
Rozdiel medzi všetkými starobnými dôchodkami a zárukami Slovenska do ESM je teda ešte vyšší ako 1 miliarda. Výrok nahráva argumentu M. Chrena, preto ho hodnotíme ako pravdivý.
Európsky mechanizmus pre stabilitu nie je ako Medzinárodný menový fond. V prvom rade je náš vklad v násobkoch vyšší...
Martin Chren
Nepravda (skryť odôvodnenie)
M. Chren nehovorí pravdu ak uvádza, že príspevok resp. vklad do trvalého eurovalu (ESM) je niekoľkonásobne vyšší ako do MMF. Tento príspevok by bol vyšší len ak by sme do príspevku započítali aj garancie Slovenska v trvalom eurovale.
Príspevok Slovenska do MMF je 427,5 miliónov SDR (Special Drawing Rights) čo predstavuje 516,39 mil. eur. Podľa zmluvy o trvalom eurovale platíme v hotovosti celkovo 659 miliónov eur v hotovosti. Martin Chren uvádza, že náš vklad do trvalého eurovalu je niekoľkonásobne vyšší ako do MMF. Akberieme do úvahy vklady v hotovosti tak to nie je pravda. M. Chren má ma mysli celkové podiel Slovenska v trvalom eurovale v objeme 5,768 mld. eur. Tieto garancie predstavujú oproti príspevku Slovenska do MMF 11-násobok. Takáto argumentácia je však zavádzajúca, keďže v prípade podielu Slovenska v trvalom eurovale nejde len o hotovosť, ale z väčšej časti o garancie, ktoré môžu ale nemusia byť uplatnené.
Príspevok Slovenska do MMF je 427,5 miliónov SDR (Special Drawing Rights) čo predstavuje 516,39 mil. eur. Podľa zmluvy o trvalom eurovale platíme v hotovosti celkovo 659 miliónov eur v hotovosti. Martin Chren uvádza, že náš vklad do trvalého eurovalu je niekoľkonásobne vyšší ako do MMF. Akberieme do úvahy vklady v hotovosti tak to nie je pravda. M. Chren má ma mysli celkové podiel Slovenska v trvalom eurovale v objeme 5,768 mld. eur. Tieto garancie predstavujú oproti príspevku Slovenska do MMF 11-násobok. Takáto argumentácia je však zavádzajúca, keďže v prípade podielu Slovenska v trvalom eurovale nejde len o hotovosť, ale z väčšej časti o garancie, ktoré môžu ale nemusia byť uplatnené.
Keď sme hovorili v prípade dočasného eurovalu len o zárukách 7,7 miliardy, dnes v prípade trvalého eurovalu už hovoríme o peniazoch splatných na požiadanie, kde jeden jediný úradník v Luxemburgu v akciovej spoločnosti pošle list a Slovensko do 7 dní musí poslať peniaze na účet.
Článok 9 odsek 3 zmluvy o EMS:"Generálny riaditeľ vyzve na splatenie schváleného nesplateného imania v prípade potreby včas, aby sa zabránilo tomu, že EMS sa omešká v platení akejkoľvek plánovanej alebo inej platobnej povinnosti voči veriteľom EMS. Generálny riaditeľ informuje správnu radu a radu guvernérov o každej takejto výzve. Ak sa zistí potenciálny nedostatok finančných prostriedkov v EMS, generálny riaditeľ vyzve na takúto úhradu čo najskôr s cieľom zabezpečiť, aby mal EMS dostatok prostriedkov na splatenie platieb veriteľom v plnej výške k ich dátumu splatnosti. Členovia EMS sa týmto neodvolateľne a bezpodmienečne zaväzujú, že akúkoľvek výzvu na úhradu príspevku od generálneho riaditeľa podľa tohto odseku na požiadanie zaplatia, že takáto platba prebehne do siedmich dní od doručenia."
V tomto prípade je skutočne pravda, že generálny riaditeľ ESM v prípade hrozby, že sa ESM omešká v platení povinnosti voči veriteľom, môže vyzvať na splatenie schváleného nesplateného imania a členovia ESM tak musia do siedmych dní od doručenia výzvy urobiť. Správna rada podľa odseku 4. určí podmienky vzťahujúce sa sa tieto platby.
Podľa toho istého článku odseku 1 a 2 to nie je len len generálny riaditeľ, ktorý môže vyzvať na splatenia nesplateného imania. Okrem generálneho riaditeľa tak môže kedykoľvek urobiť Rada guvernérov a taktiež aj Správna rada rozhodnutím jednoduchou väčšinou môže vyzvať na splatenie schváleného nesplateného imania.
V princípe má však M. Chren pravdu, že takúto možnosť má aj jedna osoba, t.j. generálny riaditeľ. Treba však dodať, že je to obmedzené len na prípad možnosti, že sa EMS omešká v platení záväzkov.
Martin Chren
Pravda (skryť odôvodnenie)Článok 9 odsek 3 zmluvy o EMS:"Generálny riaditeľ vyzve na splatenie schváleného nesplateného imania v prípade potreby včas, aby sa zabránilo tomu, že EMS sa omešká v platení akejkoľvek plánovanej alebo inej platobnej povinnosti voči veriteľom EMS. Generálny riaditeľ informuje správnu radu a radu guvernérov o každej takejto výzve. Ak sa zistí potenciálny nedostatok finančných prostriedkov v EMS, generálny riaditeľ vyzve na takúto úhradu čo najskôr s cieľom zabezpečiť, aby mal EMS dostatok prostriedkov na splatenie platieb veriteľom v plnej výške k ich dátumu splatnosti. Členovia EMS sa týmto neodvolateľne a bezpodmienečne zaväzujú, že akúkoľvek výzvu na úhradu príspevku od generálneho riaditeľa podľa tohto odseku na požiadanie zaplatia, že takáto platba prebehne do siedmich dní od doručenia."
V tomto prípade je skutočne pravda, že generálny riaditeľ ESM v prípade hrozby, že sa ESM omešká v platení povinnosti voči veriteľom, môže vyzvať na splatenie schváleného nesplateného imania a členovia ESM tak musia do siedmych dní od doručenia výzvy urobiť. Správna rada podľa odseku 4. určí podmienky vzťahujúce sa sa tieto platby.
Podľa toho istého článku odseku 1 a 2 to nie je len len generálny riaditeľ, ktorý môže vyzvať na splatenia nesplateného imania. Okrem generálneho riaditeľa tak môže kedykoľvek urobiť Rada guvernérov a taktiež aj Správna rada rozhodnutím jednoduchou väčšinou môže vyzvať na splatenie schváleného nesplateného imania.
V princípe má však M. Chren pravdu, že takúto možnosť má aj jedna osoba, t.j. generálny riaditeľ. Treba však dodať, že je to obmedzené len na prípad možnosti, že sa EMS omešká v platení záväzkov.
Viete, pán Švejna, že napríklad posledné 4 roky sa nám zvyšuje počet firiem, ktoré si zakladajú sídla na Cypre? To znamená nehýbal sa daňový systém, napriek tomu v mene toho slovenského, že keď je koze dobre, tak sa ide kĺzať na ľad, odchádzajú proste do týchto offshoreových centier.
Peter Kažimír
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Od roku 2008 sa zvyšuje počet firiem, ktoré si zakladajú sídla na Cypre a aj v iných tzv. daňových rajoch.
Portál www.investujeme.sk (26. apríla 2012) uvádza štatistiku agentúry ČEKIA o počte slovenských firiem na Cypre od roku 2008:
Podobne stúpa aj počet slovenských firiem celkovo sídliacich v tzv. daňových rajoch. ČEKIA uvádza počet 3072 v prvom štvrťroku 2012 oproti 1922 v roku 2008.
P. Kažimír má preto pravdu, že za ostatné 4 roky sa zvýšil počet slovenských firiem tak na Cypre ako aj v iných daňových rajoch.
Portál www.investujeme.sk (26. apríla 2012) uvádza štatistiku agentúry ČEKIA o počte slovenských firiem na Cypre od roku 2008:
| Krajina | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 1Q 2012 |
| Cyprus | 319 | 413 | 535 | 600 | 614 |
Podobne stúpa aj počet slovenských firiem celkovo sídliacich v tzv. daňových rajoch. ČEKIA uvádza počet 3072 v prvom štvrťroku 2012 oproti 1922 v roku 2008.
P. Kažimír má preto pravdu, že za ostatné 4 roky sa zvýšil počet slovenských firiem tak na Cypre ako aj v iných daňových rajoch.
Ten Cyprus som vypichol na to, lebo proste tam je podstatne nižšia tiež daň z príjmu právnických osôb.
Ivan Švejna
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Stačí sa pozrieť do Maďarskej republiky, že tento proces proste teraz už zvažujú, že naopak, znížia tie vysoké dane pre banky, lebo to malo aj negatívny vplyv priamo na obyvateľstvo.
Ivan Švejna
Neoveriteľné (zobraziť odôvodnenie)
Podľa článku na portáli openiazoch.sk začne Maďarsko od roku 2013 znižovať bankovú daň.Uviedol to štátny tajomník ministerstva financií András Kármán v rozhovore pre denník Népszabadság.
"Uvažujeme o tom, že banková daň sa stane dlhodobou súčasťou maďarského daňového systému," vyhlásil Kármán a dodal, že kabinet plánuje znížiť tento poplatok zhruba na polovicu od roku 2013, ale nezruší ju, keďže podobnú daň zaviedli alebo plánujú zaviesť aj iné krajiny Európy."
O znížení bankovej dane informovala aj agentúra Reuters. Zníženie vzniklo podľa agentúry ako dôsledok dohody so samotnými bankami, aby bolo možné predčasné splácanie hypotéky v cudzích menách.
Nie je teda jasné, či sa Maďarsko rozhodlo znížiť bankovú daň na základe toho, že spomínaná daň mala negatívny vplyv na obyvateľstvo.
Výrok Ivana Švejnu teda hodnotíme ako neoveriteľný.
"Uvažujeme o tom, že banková daň sa stane dlhodobou súčasťou maďarského daňového systému," vyhlásil Kármán a dodal, že kabinet plánuje znížiť tento poplatok zhruba na polovicu od roku 2013, ale nezruší ju, keďže podobnú daň zaviedli alebo plánujú zaviesť aj iné krajiny Európy."
O znížení bankovej dane informovala aj agentúra Reuters. Zníženie vzniklo podľa agentúry ako dôsledok dohody so samotnými bankami, aby bolo možné predčasné splácanie hypotéky v cudzích menách.
Nie je teda jasné, či sa Maďarsko rozhodlo znížiť bankovú daň na základe toho, že spomínaná daň mala negatívny vplyv na obyvateľstvo.
Výrok Ivana Švejnu teda hodnotíme ako neoveriteľný.
Naozaj naše odborné útvary vyrátali v spolupráci s externými odborníkmi možný dopad tohto balíka na hospodársky rast na úrovni 0,4%. Čiže keby nebola konsolidácia, rast by mohol byť v budúcom roku okolo 3%, ak sa vonku nič nestane. S týmito opatreniami ho kalkulujeme na úrovni 2,6 %.
Peter Kažimír
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Týmto výrokom dopĺňame podobný výrok, ktorý sme hodnotili minulý týždeň:
Súčasná prognóza IFP z 15. júna 2012 predpokladá, že v roku 2013, fiškálne opatrenia vlády znížia rast HDP o 0,4 p.b. Táto prognóza pracuje s predbežnou štruktúrou konsolidačných opatrení, vzhľadom na to, že definitívna podoba konsolidačného balíka bude zverejnená až v septembri 2012.
Ako sa v správe ďalej uvádza "Očakávané zvýšenie daní z príjmu právnických osôb by malo znížiť čistú ziskovosť podnikov, čo môže viesť k obmedzeniu ich výdavkov na investície v roku 2013. Zmena daní z príjmu fyzických osôb, sociálnych a zdravotných odvodov a sociálnych príspevkov by mali v roku 2013 ovplyvniť disponibilné príjmy a spotrebné výdavky domácností s vyššími príjmami. Predpokladáme, že fiškálne opatrenia znížia rast HDP o 0,4 p.b. s najväčším dopadom na fixné investície a v menšej miere na spotrebu domácností."
Čo sa týka hospodárskeho rastu, vyjadrenia Petra Kažimíra sa zhodujú s touto prognózou:
"Prognóza pre budúci rok už v sebe zahŕňa konsolidačné opatrenia potrebné na dosiahnutie deficitu verejných financií pod 3% HDP. Napriek tomu by mal v uvedenom roku rast ekonomiky dosiahnuť úroveň 2,6%" (str. 1) .... "Rast reálneho HDP bude v 2013 pokračovať, keď oproti predchádzajúcemu roku očakávame zanedbateľné zrýchlenie na 2,6%. V ďalších rokoch by sa mal rast slovenského HDP zrýchliť na ročné tempá tesne pod 4%, keď by sa okrem exportnej výkonnosti mal oživiť aj domáci dopyt." (str.2)
Súčasná prognóza IFP z 15. júna 2012 predpokladá, že v roku 2013, fiškálne opatrenia vlády znížia rast HDP o 0,4 p.b. Táto prognóza pracuje s predbežnou štruktúrou konsolidačných opatrení, vzhľadom na to, že definitívna podoba konsolidačného balíka bude zverejnená až v septembri 2012.
Ako sa v správe ďalej uvádza "Očakávané zvýšenie daní z príjmu právnických osôb by malo znížiť čistú ziskovosť podnikov, čo môže viesť k obmedzeniu ich výdavkov na investície v roku 2013. Zmena daní z príjmu fyzických osôb, sociálnych a zdravotných odvodov a sociálnych príspevkov by mali v roku 2013 ovplyvniť disponibilné príjmy a spotrebné výdavky domácností s vyššími príjmami. Predpokladáme, že fiškálne opatrenia znížia rast HDP o 0,4 p.b. s najväčším dopadom na fixné investície a v menšej miere na spotrebu domácností."
Čo sa týka hospodárskeho rastu, vyjadrenia Petra Kažimíra sa zhodujú s touto prognózou:
"Prognóza pre budúci rok už v sebe zahŕňa konsolidačné opatrenia potrebné na dosiahnutie deficitu verejných financií pod 3% HDP. Napriek tomu by mal v uvedenom roku rast ekonomiky dosiahnuť úroveň 2,6%" (str. 1) .... "Rast reálneho HDP bude v 2013 pokračovať, keď oproti predchádzajúcemu roku očakávame zanedbateľné zrýchlenie na 2,6%. V ďalších rokoch by sa mal rast slovenského HDP zrýchliť na ročné tempá tesne pod 4%, keď by sa okrem exportnej výkonnosti mal oživiť aj domáci dopyt." (str.2)
Paradoxne najviac poškodzuje rast znižovanie výdavkov. Paradoxne, ten multiplikátor na hospodársky rast je najväčší pri výdavkoch.
Peter Kažimír
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Podľa ekonomickej teórie je pravdou, že vládne výdavky majú výrazný multiplikačný efekt.
Podľa Keynesiánskych ekonómov zvýšenie vládnych výdavkov spôsobí rast agregátneho dopytu a zvýšenie spotreby, čo vedie k zvyšovaniu produkcie a teda vedie k zvýšeniu ekonomickej aktivity.
Ak vychádzame z knihy Hospodárska politika od D. Bartkovej (s.49) tak skutočne môžeme potvrdiť, že vládne výdavky majú zásadný vplyv na hospodársky rast.
"Vládne nákupy tovarov a služieb majú okamžitý vplyv na rast agregátneho dopytu. Ak sa nakupujú domáce výrobky a služby, tak sa v ekonomike zároveň zvýšia príjmy podnikateľov aj obyvateľstva. Zvýši sa tým ďalší dopyt po tovaroch v ekonomike a ekonomika dostane impulz na zvýšenie zamestnanosti. Každá koruna vládnych výdavkov tak môže zvýšiť agregátny dopyt o viac než jednu korunu. Ide o multiplikačný účinok vládnych výdavkov."
Program stability SR 2012-2015 uvádza odhad multiplikátora verejných výdavkov na rok 2013: Vplyv konsolidácie verejných financií na rast HDP v roku 2013 sa odhaduje na -0,7 p.b., čoho výsledkom bude fiškálny multiplikátor na úrovni 0,4... (s.17).
*doplnené a zmenená hodnota z neoveriteľné na pravda 6. januára 2013
Riaditeľ IFP MF SR Martin Filko potvrdzuje, že multiplikátor je pri vládnych výdajoch (vládnych investíciách) najvyšší. SME (26.júna 2012):
„Pri znížení vládnych investícií je multiplikátor najvyšší, a tento efekt sa v plnej miere prejaví na HDP,“
Podľa Keynesiánskych ekonómov zvýšenie vládnych výdavkov spôsobí rast agregátneho dopytu a zvýšenie spotreby, čo vedie k zvyšovaniu produkcie a teda vedie k zvýšeniu ekonomickej aktivity.
Ak vychádzame z knihy Hospodárska politika od D. Bartkovej (s.49) tak skutočne môžeme potvrdiť, že vládne výdavky majú zásadný vplyv na hospodársky rast.
"Vládne nákupy tovarov a služieb majú okamžitý vplyv na rast agregátneho dopytu. Ak sa nakupujú domáce výrobky a služby, tak sa v ekonomike zároveň zvýšia príjmy podnikateľov aj obyvateľstva. Zvýši sa tým ďalší dopyt po tovaroch v ekonomike a ekonomika dostane impulz na zvýšenie zamestnanosti. Každá koruna vládnych výdavkov tak môže zvýšiť agregátny dopyt o viac než jednu korunu. Ide o multiplikačný účinok vládnych výdavkov."
Program stability SR 2012-2015 uvádza odhad multiplikátora verejných výdavkov na rok 2013: Vplyv konsolidácie verejných financií na rast HDP v roku 2013 sa odhaduje na -0,7 p.b., čoho výsledkom bude fiškálny multiplikátor na úrovni 0,4... (s.17).
*doplnené a zmenená hodnota z neoveriteľné na pravda 6. januára 2013
Riaditeľ IFP MF SR Martin Filko potvrdzuje, že multiplikátor je pri vládnych výdajoch (vládnych investíciách) najvyšší. SME (26.júna 2012):
„Pri znížení vládnych investícií je multiplikátor najvyšší, a tento efekt sa v plnej miere prejaví na HDP,“
O eurovale, o ESM, o trvalom eurovale sa rozhodlo minulý rok. Na texte, ktorý sa schvaľoval v parlamente, Smer vôbec neparticipoval, to znamená vyrokoval ho minister financií, podpísala ho premiérka Radičová, schválila ho vláda minulá, to znamená nebola to naša účasť, za našej účasti, ale bol to záväzok Slovenskej republiky, urobila to predchádzajúca vláda,
Peter Kažimír
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Agentúry SITA
a TASR
potvrdzujú, že prijatie Európskeho mechanizmu pre stabilitu, resp. trvalého
eurovalu bolo odsúhlasené predchádzajúcou vládou vo februári 2012. Až po
schválení majetkovej účasti Slovenska na ňom, ktoré bolo pôvodne naplánované na
apríl musí Slovenská republika pristúpiť k úhrade peňažných prostriedkov do
EMS.
A vidíme, sme svedkami toho, čo sa deje vo Fínsku, že majú proste problémy s nejakými radikálmi, v Rakúsku je vláda vydieraná stranou Zelených. Podobné problémy sa dejú v Estónsku (v súvislosti s prijímaním Eurovalu, pozn.).
Peter Kažimír
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
V krajinách, o ktorých hovorí Peter Kažimír, sú problémy s prijatím tzv. trvalého eurovalu, preto výrok hodnotíme ako pravdivý.
Vo Fínsku odmietali trvalý euroval tzv. Praví Fíni (Perussuomalaiset), súčasná opozičná strana považovaná za populistickú a nacionalistickú stranu.
Fínsko tzv. trvalý euroval (ESM) podľa agentúry SITA (Sme.sk) ratifikovalo 21. júna 2012.
Rakúska Strana zelených (Die Grunen) bude podľa rakúskeho denníka Die Presse blokovať prijatie tzv. trvalého eurovalu pokiaľ nebude:
Vo Fínsku odmietali trvalý euroval tzv. Praví Fíni (Perussuomalaiset), súčasná opozičná strana považovaná za populistickú a nacionalistickú stranu.
Fínsko tzv. trvalý euroval (ESM) podľa agentúry SITA (Sme.sk) ratifikovalo 21. júna 2012.
Rakúska Strana zelených (Die Grunen) bude podľa rakúskeho denníka Die Presse blokovať prijatie tzv. trvalého eurovalu pokiaľ nebude:
- zavedená daň z finančných transakcií,
- vytvorená dohoda o emisií eurobondov,
- navýšené európske prostriedky na investície.
Estónsky ombudsman Indrek Teder sa podľa portálu www.news2biz.com v marci 2012 obrátil na Ústavný súd vo veci preskúmania ústavnosti pripravovaného trvalého eurovalu. Teder nie je proti pomáhaniu krajinám s problémami, no prekáža mu spôsob krízového hlasovania, ktorý umožňuje prijať rozhodnutie kvalifikovanou väčšinou predstavujúcou 85-percentný podiel.
Ja musím pripomenúť každému Slovákovi, aj sebe, od roku 2004 do tejto krajiny z Európy prišlo vyše 11,5 miliardy eur. Čistý príjem, lebo nejaké peniaze sme aj do Bruselu posielali.
Peter Kažimír
Neoveriteľné (zobraziť odôvodnenie)
Podobný výrok sme overovali už v minulosti ohľadom tvrdení Rafaela Rafaja v novembri 2012:
V rozpočtovom období EU 2007 - 2013 Slovensko malo prispieť do rozpočtu EU podľa prepočtov organizácie Open Europe 3,5 miliardami a získať malo 14 miliárd.
Podľa materiálov Európskej Komisie sme v prvých troch rokoch do rozpočtu EU zaplatili 1,54 miliárd, z rozpočtu EU sme získali 3,51 miliárd.
Podľa článku na sme.sk dostalo Slovensko od Európskej únie na roky 2007 až 2013 spolu približne 11,5 miliardy eur formou eurofondov s tým, že ich môže čerpať až do roku 2015. Eurofondy sme ale ešte nestihli celkom vyčerpať.
Spomínaných 11,5 mld. Eur v eurofondoch teda nemôžeme brať za "čistý príjem". Podľa prepočtov Open Europe by to mohlo byť 10,5 miliardy Eur "čistých príjmov" v rozpočtovom období 2007-2013.
Spomínané dáta pre roky 2004-2007 sa nám nepodarilo však zistiť, preto výrok Petra Kažimíra hodnotíme ako neoveriteľný.
V rozpočtovom období EU 2007 - 2013 Slovensko malo prispieť do rozpočtu EU podľa prepočtov organizácie Open Europe 3,5 miliardami a získať malo 14 miliárd.
Podľa materiálov Európskej Komisie sme v prvých troch rokoch do rozpočtu EU zaplatili 1,54 miliárd, z rozpočtu EU sme získali 3,51 miliárd.
Podľa článku na sme.sk dostalo Slovensko od Európskej únie na roky 2007 až 2013 spolu približne 11,5 miliardy eur formou eurofondov s tým, že ich môže čerpať až do roku 2015. Eurofondy sme ale ešte nestihli celkom vyčerpať.
Spomínaných 11,5 mld. Eur v eurofondoch teda nemôžeme brať za "čistý príjem". Podľa prepočtov Open Europe by to mohlo byť 10,5 miliardy Eur "čistých príjmov" v rozpočtovom období 2007-2013.
Spomínané dáta pre roky 2004-2007 sa nám nepodarilo však zistiť, preto výrok Petra Kažimíra hodnotíme ako neoveriteľný.
Museli sme napríklad odstaviť úplne fungujúce atómové elektrárne (pri vstupe do EÚ, pozn.).
Martin Chren
Pravda (zobraziť odôvodnenie)SR v roku 2001 podpísalo dohodu o finančnej pomoci Európskej únie pre SR (prostredníctvom Európskej banky pre obnovu a rozvoj) podmienenú zastavením prevádzky elektrárne V-1 v rokoch 2006-2008.
Správa agentúr SITA, TASR a ČTK (SME 31.12.2006) výrok M. Chrena potvrdzuje: Počas rokovaní o vstupe do Európskej únie sa Slovensko zaviazalo, že elektráreň V1 (Bohunice) odstaví. Prvý blok končí s výrobou elektriny dnes, druhý blok by mal ukončiť činnosť v roku 2008. Slovensko tak od začiatku januára stratí asi deväť percent výrobnej kapacity elektriny a už ju nebude môcť vyvážať. Celková výroba totiž pokryje len spotrebu v krajine. Odstavenie finančne podporila aj EÚ.
Pridať komentár môžete i bez prihlásenia — vyplňte meno v poli „Name“ a pak doplňte e-mail.
comments powered by Disqus