Podoba sociálnych istôt

Ľudovít Kaník udáva pravdivé číslo, o koľko sa zvýšili dôchodky od roku 2005. Nemá však pravdu v tom, že sa jedná o rast o nebývalú hodnotu. Kým percentuálne sa dôchodky udržujú stabilne na určitej úrovni priemernej mzdy, v rovnako dlhom období pred zavedením reformy v roku 2005 sa dôchodky zvýšili o takmer 72 %. Výrok je teda zavádzajúci.

Podľa údajov Sociálnej poisťovne bol priemerný starobný dôchodok v roku 2005 256 eur. Podľa údajov Sociálnej poisťovne bol priemerný starobný dôchodok k 31. máju 2012 375 eur. Je evidentné, že od roku 2005 do 31. marca 2012 starobné dôchodky narástli podľa daných údajov o 119 eur, čo predstavuje nárast o 46%.

Ľudovít Kaník teda tvrdí pravdivo, že od reformy v roku 2005 sa zvýšili dôchodky o 46%. Nemá však pravdu, keď tvrdí, že sa jednalo o rast o nebývalú hodnotu.

Podľa údajov Sociálnej poisťovne od roku 1998 do roku 2005, čo predstavuje rovnakú dobu ako od roku 2005 do súčasnosti, sa priemerný starovný dôchodok zvýšil z 4 490 SKK na 7 713 SKK, čo predstavuje nárast o takmer 72 %.
Okrem toho od roku 1993 priemerný starobný dôchodok dosahuje približne rovnakú percentuálnu úroveň priemernej mzdy. V roku 1993 bol priemerný starobný dôchodok vo výške 47,07% z priemernej mzdy a nasledujúce roky mierne klesal alebo stúpal: V roku 2004 tvoril podiel priemerného starobného dôchodku k priemernej mzde  44,52%. V roku 2005 tvoril tento podiel 44,65% a v nasledujúcich rokoch mierne stúpal, prípadne klesal až po 45,84% v roku 2010. V súčasnosti je priemerný starobný dôchodok vo výške 374,88 Eur. Podľa Štatistického úradu SR je priemerná mesačná mzda momentálne vo výške 770 Eur (k 1.kvartálu 2012). Podiel priemerného dôchodku k priemernej mzde je teda v súčasnosti vo výške 48,68%, čo predstavuje nižšiu úroveň ako tú z roku 1993.

Nepodarilo sa nám nájsť žiadny relevantný zdroj, ktorý by hovoril o strate druhého piliera voči prvému. Výrok tak nevieme overiť.

Podľa údajov, ktoré demagogu.sk zaslala Sociálna poisťovňa 28.6.2012 o sporiteľoch v triedení podľa výšky ich vymeriavacích základov vyplýva, že k 31.12.2011 bolo 1 450 705 ľudí prihlásených do II. piliera. Z toho 1 080 646 ľudí boli aktívni sporitelia a z toho 1 060 392 ľudí malo vymeriavací základ vyšší ako nula. Zo všetkých sporiteľov, ktorý mali vymeriavací základ vyšší ako 0, bolo 720 151 sporiteľov takých, ktorí mali VZ do 790 € vrátane (Sociálnou poisťovňou stanovené pásmo v tabuľke je 790€, pozn.). 

Podľa Štatistického úradu SR je priemerná mesačná mzda za rok 2011 vo výške 786 Eur.
Z uvedeného vyplýva, že sporiteľov druhého piliera, ktorí majú príjem do priemernej mzdy, je podľa údajov Sociálnej poisťovne 68 %. Výrok Ľudovíta Kaníka preto hodnotíme ako nepravdivý. 

Ľudovít Kaník neudáva presné čísla. V súčasnosti pracuje na jedného dôchodcu šesť aktívnych ľudí. V roku 2060, t. j. o 48 rokov, má na jedného dôchodcu pripadať jeden a pol pracujúceho a z demografického vývoja sa dá usúdiť, že o pätnásť či dvadsať rokov bude pomer medzi dôchodcami a pracujúcimi vyšší ako referuje Ľudovít Kaník. Výrok je teda nepravdivý.

Inštitút finančnej politiky vo svojej Analýze dlhodobej udržateľnosti a návrhy na zmenu dôchodkového systému SR (.pdf, str. 26) konštatuje, že "... v súčasnosti sa musí „starať“ šesť občanov v produktívnom veku o jedného v poproduktívnom veku, v roku 2060 na jedného dôchodcu bude pripadať iba jeden a pol pracujúceho." Demografická kríza má podľa uvedenej analýzy vyvrcholiť okolo roku 2055, kedy bude pomer medzi poproduktívnou a produktívnou populáciou najhorší.
Podľa štúdie Infostatu z roku 2002 - Prognóza vývoja obyvateľstva SR do roku 2050 (.pdf, str. 14), bude populácia Slovenska starnúť vyrovnaným tempom. Na základe toho preto môžeme tvrdiť, že v horizonte 15 - 20 rokov nedôjde k takej zmene v demografickej skladbe obyvateľstve o akej hovorí Ľudovít Kaník.

Ľudovít Kaník už pred voľbami skutočne tvrdil, že Smer chcel znížiť alebo zastaviť vyplácanie príspevkov na osobné účty občanov v druhom dôchodkovom pilieri. Informuje o tom napr. portál hnonline.sk 22. februára 2012. Predstavitelia SMERu však takýto krok nikdy explicitne nevylúčili. Kaník pravdepodobne naráža na situáciu okolo údajného dokumentu z dielne Smeru, ktorý hovoril o plánovanom znížení odvodov. Reakcia strany však bola, že tento dokument nie je autentický a nie že o znížení neuvažuje. Ľudovít Kaník si situáciu prilepšil vo svoj prospech a jeho výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.

Nenašli sme žiadny zdroj, ktorý by uvádzal, že Smer pred voľbami zníženie odvodov do druhého piliera explicitne odmietal. Hospodárske noviny 9. marca uviedli, že existuje dokument s hlavičkou Smeru, v ktorom sa píše, že strana po voľbách plánuje zníženie odvodov do druhého piliera. O tejto správe informoval aj portál webnoviny.sk. Existenciu takéhoto dokumentu však poslanci Smeru Braňo Ondruš a Peter Kažimír odmietli a nazvali ho podvrhom Ľudovíta Kaníka. Podľa slov hovorcu strany bol "redakciám bol anonymne rozposlaný pamflet, pravdepodobne z dielne poslanca SDKÚ-DS Ľudovíta Kaníka, týkajúci sa údajného atakovania druhého dôchodkového piliera". Strana podľa neho druhý pilier rešpektuje a bude sa snažiť o garanciu vkladov sporiteľov, ktoré boli znehodnotené.
TA3 vo svojej reportáži s Petrom Kažimírom po voľbách 13. marca uvádza (video, čas 0:56), že Smer uvažuje okrem iných zmien v dôchodkovom pilieri i o znížení odvodov do neho.

Volebný program strany SMER sa problematike druhého pilieru nevenuje.

Podobný výrok sme už v minulosti overovali. Ján Richter rovnako ako vtedy správne uvádza, že 87 % všetkých živnostníkov platí minimálne odvody resp. odvody z minima vychádzajúce z minimálneho vymeriavacieho základu.
Denník SME 29. mája 2012 odvolávajúc sa na Sociálnu Poisťovňu uvádza, že odvody si dnes platí 249­-tisíc živnostníkov. Z toho minimálne odvody platí 87 % z nich.

Ľ. Kaník sa asi nechal uniesť keď tvrdí, že v reakcii na krízu všetky krajiny znižovali svoje zadĺženie a Slovensko dramaticky, alebo dokonca najrýchlejšie zvyšovalo svoje zadĺženie. Pravdou je, že spomedzi všetkých 27 krajín EÚ, malo Slovensko v období rokov 2008 a 2009 najvyšší nárast verejných výdavkov. V tomto období však ani jedna krajina EU 27 nezaznamenala pokles zadĺženia a zadlžovanie na Slovensku nebolo v porovnaní s inými európskymi krajinami ani zďaleka najrýchlejšie.Výrok je teda nepravdivý.
Ako uviedol IFP (.pdf) na základe výsledkov, ktoré v apríli 2010 zverejnil Eurostat, v roku 2009 malo Slovensko 7. najnižší dlh v rámci EÚ27 vo výške 35,7 % (priemer EÚ27 bol 73,6 % HDP). Oproti roku 2008, kedy bol dlh 27,7 % HDP, tak došlo k nárastu o 8 percentných bodov.

Podľa štatistiky Eurostatu však rástlo zadĺženie rýchlejšie ako na Slovensku ešte v Írsku, Grécku, Španielsku, Francúzsku, Taliansku, Lotyšsku, Litve, Portugalsku, Rumunsku, Slovinsku a Fínsku.
Čo sa však týka porovnávania hospodárenia verejných financií v jednotlivých krajinách, Slovensko počas roku 2009 zaznamenalo najvyšší nárast verejných výdavkov spomedzi všetkých členských krajín EÚ. Podľa analýzy Tatra Banky, "verejné výdavky Slovenska v roku 2009 medziročne vzrástli o 10.5 % a ako v jedinej krajine EÚ vzrástli dvojciferným tempom."Priemerné verejné výdavky krajín eurozóny v tej dobe medziročne vzrástli o 5 % (napr. v Grécku o 7 %, v Českej republiky o 5.7 % a výdavky Maďarska medziročne poklesli 0.5 %).

Anlýza IFP z júla 2011, konštatovala, že Slovensko malo kvôli najvyššiemu reálnemu nárastu výdavkov v EÚ v dobe krízy nadpriemerný nárast dlhu. Ako sa v správe uvádza "Z nášho zjednodušeného ilustratívneho prístupu vyplýva, že dlh vzrástol o 3,4 mld. eur viac, ako by vzrástol v priemernej krajine EÚ, ktorá by bola vystavená rovnakým ekonomickým podmienkam."