Demagog.sk

Podoba sociálnych istôt

V politike, 24. júna 2012. (videozáznam relácie)
Moderátor: Ľuba Oravová

Duel súčasného a bývalého ministra práce, sociálnych vecí a rodiny sľuboval už podľa názvu odbornú debatu o sociálnom zabezpečení a realita od toho nebola vzdialená. Diskutujúci skutočne strávili celý vyhradený čas momentálnou horúcou témou, ktorou je, ako už niekoľko krát v minulosti, dôchodkový systém. Výsledok zatiaľ posledného stretnutia Jána Richtera a Ľudovíta Kaníka z pohľadu faktografickej správnosti sa pri tom príliš nelíšil od tých minulých, ktoré sme na demagog.sk overovali. Ľudovít Kaník spomenul opäť o koľko sa zvýšili dôchodky od zavedenia reformy v roku 2005. Chýbalo málo a výrok mohol byť úplne presný. Kaník si však neodpustil prívlastok, že sa jednalo o "nebývalý" rast. V skutočnosti rast dôchodkov za 7 rokov o 46 % nie je ničím neobvyklým, v období 7 rokov pred zavedením jeho reformy napríklad dôchodky vzrástli o takmer 72 %. Na inom mieste zase Kaník vyhlásil, že v reakcii na krízu všetky európske krajiny znižovali svoje zadĺženie. Pravdou však je, že ani jedna krajina EU 27 nezaznamenala v rokoch 2008 a 2009 pokles zadĺženia a slovenské zadlžovanie nebolo zďaleka najrýchlejšie. Paradoxne pôsobí aj argumentácia Kaníka v prospech nutnosti posilňovania druhehé pilieru dôchodkového systému v momente, keď jeho "fakty" o súčasnej situácii a predpokladoch demografického vývoja nie sú správne. Navyše si Kaník upravuje minulé vyjadrenia svojich oponentov. U ministra Richtera sme zatiaľ nenašli žiadny prešľap, niektoré z jeho výrokov sa nám však nepodarilo overiť.

Štatistiky diskusie

 
2   3  
2   0  
3   0  
0   3  

Pravda     Nepravda     Zavádzanie     Neoveriteľné

Výroky

Dôležitý výrok

„Od mojej reformy do dnešných dní boli všetky dôchodky valorizované o 46 % vzrástla ich hodnota, čo je naozaj nebývalá výška.“

Zavádzanie

zobraziť odôvodnenie
Ľudovít Kaník udáva pravdivé číslo, o koľko sa zvýšili dôchodky od roku 2005. Nemá však pravdu v tom, že sa jedná o rast o nebývalú hodnotu. Kým percentuálne sa dôchodky udržujú stabilne na určitej úrovni priemernej mzdy, v rovnako dlhom období pred zavedením reformy v roku 2005 sa dôchodky zvýšili o takmer 72 %. Výrok je teda zavádzajúci.

Podľa údajov Sociálnej poisťovne bol priemerný starobný dôchodok v roku 2005 256 eur. Podľa údajov Sociálnej poisťovne bol priemerný starobný dôchodok k 31. máju 2012 375 eur. Je evidentné, že od roku 2005 do 31. marca 2012 starobné dôchodky narástli podľa daných údajov o 119 eur, čo predstavuje nárast o 46%.

Ľudovít Kaník teda tvrdí pravdivo, že od reformy v roku 2005 sa zvýšili dôchodky o 46%. Nemá však pravdu, keď tvrdí, že sa jednalo o rast o nebývalú hodnotu.

Podľa údajov Sociálnej poisťovne od roku 1998 do roku 2005, čo predstavuje rovnakú dobu ako od roku 2005 do súčasnosti, sa priemerný starovný dôchodok zvýšil z 4 490 SKK na 7 713 SKK, čo predstavuje nárast o takmer 72 %.

Okrem toho od roku 1993 priemerný starobný dôchodok dosahuje približne rovnakú percentuálnu úroveň priemernej mzdy. V roku 1993 bol priemerný starobný dôchodok vo výške 47,07% z priemernej mzdy a nasledujúce roky mierne klesal alebo stúpal: V roku 2004 tvoril podiel priemerného starobného dôchodku k priemernej mzde  44,52%. V roku 2005 tvoril tento podiel 44,65% a v nasledujúcich rokoch mierne stúpal, prípadne klesal až po 45,84% v roku 2010. V súčasnosti je priemerný starobný dôchodok vo výške 374,88 Eur. Podľa Štatistického úradu SR je priemerná mesačná mzda momentálne vo výške 770 Eur (k 1.kvartálu 2012). Podiel priemerného dôchodku k priemernej mzde je teda v súčasnosti vo výške 48,68%, čo predstavuje nižšiu úroveň ako tú z roku 1993.

Dôležitý výrok

„Mínus 18 % výnosnosť v porovnaní s prvým pilierom. Opakujem. 18 % mínus.“

Neoveriteľné

zobraziť odôvodnenie
Nepodarilo sa nám nájsť žiadny relevantný zdroj, ktorý by hovoril o strate druhého piliera voči prvému. Výrok tak nevieme overiť.

Dôležitý výrok

„V druhom pilieri 80 % ľudí má príjem do priemernej mzdy.“

Nepravda

zobraziť odôvodnenie
Podľa údajov, ktoré demagogu.sk zaslala Sociálna poisťovňa 28.6.2012 o sporiteľoch v triedení podľa výšky ich vymeriavacích základov vyplýva, že k 31.12.2011 bolo 1 450 705 ľudí prihlásených do II. piliera. Z toho 1 080 646 ľudí boli aktívni sporitelia a z toho 1 060 392 ľudí malo vymeriavací základ vyšší ako nula. Zo všetkých sporiteľov, ktorý mali vymeriavací základ vyšší ako 0, bolo 720 151 sporiteľov takých, ktorí mali VZ do 790 € vrátane (Sociálnou poisťovňou stanovené pásmo v tabuľke je 790€, pozn.). 

Podľa Štatistického úradu SR je priemerná mesačná mzda za rok 2011 vo výške 786 Eur.

Z uvedeného vyplýva, že sporiteľov druhého piliera, ktorí majú príjem do priemernej mzdy, je podľa údajov Sociálnej poisťovne 68 %. Výrok Ľudovíta Kaníka preto hodnotíme ako nepravdivý. 

Dôležitý výrok

„Demografia je taká, že dnes na jedného dôchodcu pracuje 5 aktívnych ľudí. Za 15, 20 rokov to bude 1 až 2.“

Nepravda

zobraziť odôvodnenie
Ľudovít Kaník neudáva presné čísla. V súčasnosti pracuje na jedného dôchodcu šesť aktívnych ľudí. V roku 2060, t. j. o 48 rokov, má na jedného dôchodcu pripadať jeden a pol pracujúceho a z demografického vývoja sa dá usúdiť, že o pätnásť či dvadsať rokov bude pomer medzi dôchodcami a pracujúcimi vyšší ako referuje Ľudovít Kaník. Výrok je teda nepravdivý.

Inštitút finančnej politiky vo svojej Analýze dlhodobej udržateľnosti a návrhy na zmenu dôchodkového systému SR (.pdf, str. 26) konštatuje, že "… v súčasnosti sa musí „starať“ šesť občanov v produktívnom veku o jedného v poproduktívnom veku, v roku 2060 na jedného dôchodcu bude pripadať iba jeden a pol pracujúceho." Demografická kríza má podľa uvedenej analýzy vyvrcholiť okolo roku 2055, kedy bude pomer medzi poproduktívnou a produktívnou populáciou najhorší.

Podľa štúdie Infostatu z roku 2002 — Prognóza vývoja obyvateľstva SR do roku 2050 (.pdf, str. 14), bude populácia Slovenska starnúť vyrovnaným tempom. Na základe toho preto môžeme tvrdiť, že v horizonte 15 — 20 rokov nedôjde k takej zmene v demografickej skladbe obyvateľstve o akej hovorí Ľudovít Kaník.

Dôležitý výrok

„Keď som hovoril mnohokrát pred voľbami, že urobíte toto, čo robíte teraz, že idete znížiť druhý dôchodkový pilier, popierali ste to explicitne.“

Zavádzanie

zobraziť odôvodnenie
Ľudovít Kaník už pred voľbami skutočne tvrdil, že Smer chcel znížiť alebo zastaviť vyplácanie príspevkov na osobné účty občanov v druhom dôchodkovom pilieri. Informuje o tom napr. portál hnonline.sk 22. februára 2012. Predstavitelia SMERu však takýto krok nikdy explicitne nevylúčili. Kaník pravdepodobne naráža na situáciu okolo údajného dokumentu z dielne Smeru, ktorý hovoril o plánovanom znížení odvodov. Reakcia strany však bola, že tento dokument nie je autentický a nie že o znížení neuvažuje. Ľudovít Kaník si situáciu prilepšil vo svoj prospech a jeho výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.

Nenašli sme žiadny zdroj, ktorý by uvádzal, že Smer pred voľbami zníženie odvodov do druhého piliera explicitne odmietal. Hospodárske noviny 9. marca uviedli, že existuje dokument s hlavičkou Smeru, v ktorom sa píše, že strana po voľbách plánuje zníženie odvodov do druhého piliera. O tejto správe informoval aj portál webnoviny.sk. Existenciu takéhoto dokumentu však poslanci Smeru Braňo Ondruš a Peter Kažimír odmietli a nazvali ho podvrhom Ľudovíta Kaníka. Podľa slov hovorcu strany bol "redakciám bol anonymne rozposlaný pamflet, pravdepodobne z dielne poslanca SDKÚ-DS Ľudovíta Kaníka, týkajúci sa údajného atakovania druhého dôchodkového piliera". Strana podľa neho druhý pilier rešpektuje a bude sa snažiť o garanciu vkladov sporiteľov, ktoré boli znehodnotené.
TA3 vo svojej reportáži s Petrom Kažimírom po voľbách 13. marca uvádza (video, čas 0:56), že Smer uvažuje okrem iných zmien v dôchodkovom pilieri i o znížení odvodov do neho.

Volebný program strany SMER sa problematike druhého pilieru nevenuje.

Dôležitý výrok

„87 % všetkých živnostníkov, ktorí dneska pôsobia na tom pracovnom trhu u nás, odvádza z minimálneho vymeriavaceho zákonu odvody pre Sociálnu poisťovňu.“

Pravda

zobraziť odôvodnenie
Podobný výrok sme už v minulosti overovali. Ján Richter rovnako ako vtedy správne uvádza, že 87 % všetkých živnostníkov platí minimálne odvody resp. odvody z minima vychádzajúce z minimálneho vymeriavacieho základu.

Denník SME 29. mája 2012 odvolávajúc sa na Sociálnu Poisťovňu uvádza, že odvody si dnes platí 249­-tisíc živnostníkov. Z toho minimálne odvody platí 87 % z nich.

Dôležitý výrok

„Všetky krajiny boli v kríze, celá Európa, všetky krajiny znižovali svoje zadlženie v reakcii na krízu, Slovensko dramaticky zvyšovalo svoje zadlženie a najrýchlejšie vzrástol dlh na Slovensku.“

Nepravda

zobraziť odôvodnenie
Ľ. Kaník sa asi nechal uniesť keď tvrdí, že v reakcii na krízu všetky krajiny znižovali svoje zadĺženie a Slovensko dramaticky, alebo dokonca najrýchlejšie zvyšovalo svoje zadĺženie. Pravdou je, že spomedzi všetkých 27 krajín EÚ, malo Slovensko v období rokov 2008 a 2009 najvyšší nárast verejných výdavkov. V tomto období však ani jedna krajina EU 27 nezaznamenala pokles zadĺženia a zadlžovanie na Slovensku nebolo v porovnaní s inými európskymi krajinami ani zďaleka najrýchlejšie.Výrok je teda nepravdivý.

Ako uviedol IFP (.pdf) na základe výsledkov, ktoré v apríli 2010 zverejnil Eurostat, v roku 2009 malo Slovensko 7. najnižší dlh v rámci EÚ27 vo výške 35,7 % (priemer EÚ27 bol 73,6 % HDP). Oproti roku 2008, kedy bol dlh 27,7 % HDP, tak došlo k nárastu o 8 percentných bodov.

Podľa štatistiky Eurostatu však rástlo zadĺženie rýchlejšie ako na Slovensku ešte v Írsku, Grécku, Španielsku, Francúzsku, Taliansku, Lotyšsku, Litve, Portugalsku, Rumunsku, Slovinsku a Fínsku.

Čo sa však týka porovnávania hospodárenia verejných financií v jednotlivých krajinách, Slovensko počas roku 2009 zaznamenalo najvyšší nárast verejných výdavkov spomedzi všetkých členských krajín EÚ. Podľa analýzy Tatra Banky, "verejné výdavky Slovenska v roku 2009 medziročne vzrástli o 10.5 % a ako v jedinej krajine EÚ vzrástli dvojciferným tempom."Priemerné verejné výdavky krajín eurozóny v tej dobe medziročne vzrástli o 5 % (napr. v Grécku o 7 %, v Českej republiky o 5.7 % a výdavky Maďarska medziročne poklesli 0.5 %).

Anlýza IFP z júla 2011, konštatovala, že Slovensko malo kvôli najvyššiemu reálnemu nárastu výdavkov v EÚ v dobe krízy nadpriemerný nárast dlhu. Ako sa v správe uvádza "Z nášho zjednodušeného ilustratívneho prístupu vyplýva, že dlh vzrástol o 3,4 mld. eur viac, ako by vzrástol v priemernej krajine EÚ, ktorá by bola vystavená rovnakým ekonomickým podmienkam."

„Do konca tohto volebného obdobia ostáva v platnosti vtedajší vek odchodu do dôchodku, to znamená, 62 rokov, rovnako pre mužov aj pre ženy.“

„Ta valorizácia (vývoja výšky dôchodkov, pozn.) sa doteraz vypočítava aj pre tento rok ešte stále platná 50 % vývoj cien a 50 % vývoj miezd.“

„268 miliónov eur je strata, inak povedané, znehodnotenie majetku dôchodcovských správcovských spoločností.“

„V prvom aj druhom pilieri, lebo ten stav je už skoro úplne rovnaký a spolu to dáva potrebu cca 1,7 miliardy eur pre vykrytie strát aj prvého aj druhého piliera.“

„Všade, kde sa pristúpilo k tomu, že sa siahlo na druhý pilier, sú to opatrenia dočasné a sú presne limitované. Sú jasne zadefinované, dokedy budú platiť.“

„V súvislosti so živnostníkmi, tým začnem, sme podali návrh zákona, ktorý pomáha živnostníkom, lebo tuto sa na nich valí to, že budú mať vyššie a výrazne vyššie platby a naozaj potrebujú pomôcť aspoň v inej oblasti, aby sa im ľahšie podnikalo. Navrhli sme, aby nemuseli platiť preddavky, aby platili preddavky od podstatne vyššej čiastky až keď ju dosiahnu, inak nie. (…) A (…), navrhli sme dva zákony dotýkajúceho sa absolútne trestuhodného rozhadzovania prostriedkov v sociálnom systéme. Trestuhodného zneužívania, alebo pomáhania zneužívaniu sociálneho systému.“

Prepisy diskusných relácií poskytuje NEWTON Media, spol. s r.o… O spôsobe hodnotenia na tejto stránke nájdete viac informácií na stránke Hodnotenie na Demagog.sk.


Komentáre


ja
13.08.2012 o 21:25
Mínus 18 % výnosnosť v porovnaní s prvým pilierom. Opakujem. 18 % mínus.
Ján Richter Neoveriteľné

nesprávne interpretovaná správna informácia …
veľmi jednoduchými matematickými postupmi sa dá dokázať že za dané obdobie hodnota z polovice dôchodku reálne stúpa ( to je fakt ) , no teoretický dôchodok z odvodu do druhého piliera ( samozrejme , reálne redukovaný na primerané obdobie ako je čas doterajšieho prispievania ) je podstatne menší … za tento čas ( 5 až 7 rokov ) tých mínus 18 je ešte veľmi krásne číslo v neprospech druhého piliera , najkrajšia hodnota , lebo postupom času bude neustále horšie … vo veľmi dlhodobom ( nad 40 rokov ) , aj pri katastrofickom demografickom vývoji a maximálne optimistickom zhodnocovaní druhého pilera bude vždy poskytovať horšie možnosti druhý pilier …    

ja
13.08.2012 o 22:13
268 miliónov eur je strata, inak povedané, znehodnotenie majetku dôchodcovských správcovských spoločností. Ján Richter …

tak si to overte … spočítajte všetky platby do druhého piliera , a teoreticky možnú výplatu z neho … a primeraný nárast dôchodku alebo skôr nárast vybraných platieb prvotne , do sociálnej poisťovne , a budete sa čudovať    

comments powered by Disqus
Michal Havran ml.

Michal Havran ml.

Slovenský syndikát novinárov

„Demagog.sk ukazuje, že politické lži sú pre politikov častokrát jediným spôsobom, ako hovoriť s voličmi. Demagóg ukázal, že politici nás považujú za príliš slabých nato, aby sme počúvali pravdu. Demagóg a jeho čitatelia dokazujú opak. Nechceme milosrdnú lož, chceme poznať pravdu."

Marián Leško

Marián Leško

autor komentárov pre týždenník Trend

„Projekt Demagog.sk som si všimol už v čase, keď ešte nebol ani projektom. Ako každý, aj ja mám rád, keď časť mojej práce za mňa vykoná niekto iný. A páči sa mi, že ju vykoná tak, ako by som ju chcel robiť aj ja sám. Keby ste neboli, chýbali by ste mi."

Gabriel Šipoš

Gabriel Šipoš

Transparency International Slovensko

„Ak chceme, aby v televíznych politických diskusiách nevyhrával najkrajšie oblečený ci najplynulejší rečník, ale najpravdovravejší, treba verejnosti aj novinárom pomôcť s faktickou kontrolou výrokov. Nik to u nás nerobí dôslednejšie ako Demagog.sk."