Súboj o konsolidáciu
V politike, Moderátor: Ľuba Oravová , videozáznam relácie
10
Jun
Jun
Takmer celá relácia bola výhradne o ekonomických témach. Riešenie otázky konsolidácie verejných financií so sebou prinieslo množstvo výrokov týkajúcich sa návrhov kde a do akej miery je možné ušetriť, o výške rastu dlhu, pričom sa viackrát J. Figeľ nevyhol porovnaniu SR s Gréckom. Diskusia sa typicky nevyhla vyzdvihovaniu krokov, ktoré boli v rámci úsporných opatrení zavedené či už počas pravicovej vlády, ako aj prvej vlády R. Fica. Premiér viackrát použil aj argumenty z údajného vládneho dokumentu, ktorého existenciu pravica nikdy nepotvrdila. Ku koncu relácie dostal J. Figeľ priestor na vyjadrenie sa ku kauze odmeny šéfky Slovenskej pošty ako aj vnútrostraníckym otázkam, ktoré súviseli s minulotýždňovým odchodom D. Lipšica a J. Žitňanskej zo strany.
Všetci politici
Všetky výroky
Vyberte si, ktoré výroky
z relácie si chcete prezerať:
z relácie si chcete prezerať:
...za rok a pol bývalej vlády (pozn. vlády I. Radičovej), ktorá mala krátke pôsobenie, ale dokázala stlačiť tento deficit pod 5 % a teraz treba pokračovať. Za rok a pol sme ušetrili alebo zredukovali deficit o 1,5 miliardy eur.
Ján Figeľ
Pravda (skryť odôvodnenie)
Podobný výrok sme už overovali v relácii V politike zo 6.mája 2012. Výrok hodnotíme ako pravdivý, keďže bývalá vláda Ivety Radičovej podľa údajov Ministerstva financií znížila deficit približne o 1,5 miliardy eur a podarilo sa jej ho stačiť na úroveň 4,6%.TASR uvádza, že deficit verejných financií počas vlády Ivety Radičovej klesol na 4,6%. Eurostat v štatistike uvádza mieru deficitu na úrovni - 4,8 %.Podľa údajov Ministerstva financií v dobe nástupu Ivety Radičovej na post premiérky 8. júla 2010 bola výška deficitu štátneho rozpočtu 2,913 mld. eur. V čase odovzdávania vlády 4. apríla 2012 bola výška deficitu 1,404 mld. eur. Celkovo bol teda za dobu vlády Ivety Radičovej znížený deficit štátneho rozpočtu o 1,509 mld. eur.
Pán predseda (pozn. J. Figeľ), neprijali ste jednu jedinú zákonnú zmenu v roku 2010 - 2012 na lepší výber daní.
Robert Fico
Nepravda (skryť odôvodnenie)
Národná rada SR 14. septembra 2011 odsúhlasila trojicu zákonov, ktoré sa týkajú daňovej politiky a výberu daní. Podľa znovelizovaného Zákona o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva (pdf.) výber daní zastrešuje nová Finančná správa SR, ktorá spája daňové orgány a colnú správu. Cieľom bolo "vytvoriť nový, efektívnejší, lepšie fungujúci systém a organizovanie a riadenie výberu štátnych príjmov".
"Taktiež sa novelou zákona mení organizačná štruktúra finančnej správy, ktorá po novom pozostáva z Finančného riaditeľstva, ôsmich daňových úradov a colných úradov v sídle VÚC jednotlivých celkov spolu s pobočkami jednotlivých daňových úradov a colných úradov so stanicami colných úradov, ako aj kontaktnými miestami úradov. Tento zákon tiež určuje vznik Kompetenčného centra finančných operácií so sídlom v Banskej Bystrici. Jeho zriadenie v záujme zvýšenia kvality správy daní a cla najmä v oblasti účtovania štátnych príjmov a styku s verejnosťou."
Ďalším zo spomínanej trojice je Novela zákona o správe daní. Tou sa novelizujú príslušné súvisiace právne predpisy, ktoré upravujú jednotlivé druhy daní, ako aj iné dotknuté právne predpisy. Zákonné zmeny bývalej vlády v oblasti zlepšenia výberu a správy daní uzatvára Návrh zákona o finančnej správe. Na základe tohto zákona by sa mala realizovať druhá fáza reformy daňovej a colnej správy s výhľadom zjednotenia výberu daní, cla a poistných odvodov.
Zákon o správe daní sa novelizoval aj v roku 2009.
"Taktiež sa novelou zákona mení organizačná štruktúra finančnej správy, ktorá po novom pozostáva z Finančného riaditeľstva, ôsmich daňových úradov a colných úradov v sídle VÚC jednotlivých celkov spolu s pobočkami jednotlivých daňových úradov a colných úradov so stanicami colných úradov, ako aj kontaktnými miestami úradov. Tento zákon tiež určuje vznik Kompetenčného centra finančných operácií so sídlom v Banskej Bystrici. Jeho zriadenie v záujme zvýšenia kvality správy daní a cla najmä v oblasti účtovania štátnych príjmov a styku s verejnosťou."
Ďalším zo spomínanej trojice je Novela zákona o správe daní. Tou sa novelizujú príslušné súvisiace právne predpisy, ktoré upravujú jednotlivé druhy daní, ako aj iné dotknuté právne predpisy. Zákonné zmeny bývalej vlády v oblasti zlepšenia výberu a správy daní uzatvára Návrh zákona o finančnej správe. Na základe tohto zákona by sa mala realizovať druhá fáza reformy daňovej a colnej správy s výhľadom zjednotenia výberu daní, cla a poistných odvodov.
Zákon o správe daní sa novelizoval aj v roku 2009.
Váš minister dal do materiálu návrh na úsporu 1,1 miliardy eur na zlepšení daňového výberu na nasledujúce 4 roky. Vy ste vyjadrili, že ani za 10 rokov s pomocou Scotland Yardu, CIA, FBI toto sa nedá dosiahnuť.
Ján Figeľ
Pravda (skryť odôvodnenie)
Výrok hodnotíme ako pravdivý, vzhľadom na to, že Ficova vláda v júni 2012 predložila návrh novely zákona o dani z pridanej hodnoty, pomocou ktorej chce získať 1,1 mld. eur na efektívnejšom výbere DPH. Pri rovnakom konsolidačnom návrhu predloženom stranou KDH, R. Fico reagoval, že únik 1,1 mld. eur na DPH sa nepodarí zastaviť ani za 10 rokov.
Dňa 1. júna 2012 predložili minister financií P. Kažimír a predseda vlády R. Fico vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Ako uvádza dôvodová správa "Novela zákona o DPH predpokladá zavedenie opatrení na zamedzenie podvodných aktivít na DPH s účinnosťou od 1. októbra 2012. Vo všeobecnosti je možné zvýšením miery efektivity výberu DPH na priemernú úroveň EÚ zvýšiť výnos tejto dane približne o 1,6 % HDP, čo je 1,1 mld. eur."
Ako informovala TASR, 6. júna predstavil predseda KDH J. Figeľ návrh konsolidačných opatrení na úsporu štátu vo výške 1,765 mld. eur. Jedným z týchto navrhovaných opatrení KDH (.pdf) bolo aj "Zníženie únikov na DPH na úroveň priemeru EÚ", čím by sa do štátneho rozpočtu dostalo ročne 1,1 mld. eur.
Ako ďalej TASR uviedla, R. Fico na tento konsolidačný návrh reagoval vyjadrením "Aj keby sme sem teraz doniesli Scotland Yard, CIA, FBI a neviem koho všetkého na svete, tak ani za desať rokov sa nám nepodarí zastaviť únik 1,1 miliardy eur na DPH ".
Figeľove vyjadrenia sú presné, čo sa týka návrhov aj reprodukcie výrokov, ktoré použil voči návrhu KDH R. Fico. Výrok je pravdivý.
Dňa 1. júna 2012 predložili minister financií P. Kažimír a predseda vlády R. Fico vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Ako uvádza dôvodová správa "Novela zákona o DPH predpokladá zavedenie opatrení na zamedzenie podvodných aktivít na DPH s účinnosťou od 1. októbra 2012. Vo všeobecnosti je možné zvýšením miery efektivity výberu DPH na priemernú úroveň EÚ zvýšiť výnos tejto dane približne o 1,6 % HDP, čo je 1,1 mld. eur."
Ako informovala TASR, 6. júna predstavil predseda KDH J. Figeľ návrh konsolidačných opatrení na úsporu štátu vo výške 1,765 mld. eur. Jedným z týchto navrhovaných opatrení KDH (.pdf) bolo aj "Zníženie únikov na DPH na úroveň priemeru EÚ", čím by sa do štátneho rozpočtu dostalo ročne 1,1 mld. eur.
Ako ďalej TASR uviedla, R. Fico na tento konsolidačný návrh reagoval vyjadrením "Aj keby sme sem teraz doniesli Scotland Yard, CIA, FBI a neviem koho všetkého na svete, tak ani za desať rokov sa nám nepodarí zastaviť únik 1,1 miliardy eur na DPH ".
Figeľove vyjadrenia sú presné, čo sa týka návrhov aj reprodukcie výrokov, ktoré použil voči návrhu KDH R. Fico. Výrok je pravdivý.
A o ďalších 5 % je plán, ktorý bol na ministerstve financií. (reakcia R. Fica na vyjadrenie J. Figeľa o tom, že zámerom bývalej vlády bolo zvýšenie DPH o 1 %, pozn.)
Robert Fico
Neoveriteľné (skryť odôvodnenie)
Podľa Roberta Fica bolo plánované zvyšovanie DPH bývalou vládou "interným" materiálom.
Podobne podľa SME plán pravice zvýšiť DPH nikto nepotvrdil a existenciu zámeru zvýšiť DPH o 4-5% zásadne odmietajú predstavitelia opozičných strán MostHíd, SDKÚ aj KDH.
Keďže sa nám nepodarilo existenciu daného dokumentu dokázať ani vyvrátiť, výrok hodnotíme ako neoveriteľný.
Podobne podľa SME plán pravice zvýšiť DPH nikto nepotvrdil a existenciu zámeru zvýšiť DPH o 4-5% zásadne odmietajú predstavitelia opozičných strán MostHíd, SDKÚ aj KDH.
Keďže sa nám nepodarilo existenciu daného dokumentu dokázať ani vyvrátiť, výrok hodnotíme ako neoveriteľný.
... veľmi korektný odhad, ktorý vypracovala skupina na ministerstve financií na úrovni 350, 352 miliónov presne, my dávame do tohto návrhu.
Moderátorka: Súčasné ministerstvo to vypočítalo?
J. Figeľ: Poradcovia ministra financií Ľudovít Odor a Michal Horváth. My sme to dali na úrovni 200 miliónov. To čo oni navrhujú na úrovni 350. Súčasní poradcovia.
Ján Figeľ
Zavádzanie (skryť odôvodnenie)
Výrok treba vnímať v dvoch rovinách. V jednej, ktorá sa týka číselných údajov je správna. Figeľ však výrazne zavádza čo do pôvodu spomenutého návrhu, ktorý obsahuje možnosť šetrenia vo výške 350 mil. Ódor a Horváth nie sú poradcami na MF SR.
Je pravdou, že v navrhovaných opatreniach od KDH by sa obmedzením dávok od štátu bohatým dalo ušetriť 200 mil. (.pdf) eur ročne. Rovnako je pravdou, že Ľudovít Ódor a Michal Horváth v štúdii Ako zakopať rozpočtovú sekeru tvrdia, že štát by ušetril 350 miliónov eur, ak by prestal posielať dávky lepšie zarábajúcim ľuďom. Prepočty pritom ekonómovia realizovali na 40 % najlepšie zarábajúcich.
Pri hodnotení tohto výroku však musíme upozorniť na fakt, že predseda Figeľ zavádza s tvrdením, že štúdia, ktorá obsahuje šetrenie výdavkov v oblasti sociálnych dávok, bola vypracovaná poradcami ministra financií. Spomínaná štúdia bola vypracovaná ešte počas minulej vlády, keď Ľudovít Ódor bol poradcom predsedníčky vlády a vtedajšieho ministra Mikloša. Aktuálne ani jeden z menovaných ekonómov nepôsobia na ministerstve ako poradcovia. Status týchto ekonómov ako poradcov nepotvrdila ani jedna zo strán, teda ani Ódor a Horváth a ani vláda. Samozrejme, prípadné neoficiálne konzultácie nevieme vylúčiť.
V súvislosti s týmto výrokom sme priamo kontaktovali aj Ľ. Ódora, ktorý nám na otázku, či pracuje na MF SR ako poradca odpovedal, že v súčasnosti pre nikoho ako poradca nepracuje a na ministerstve ako poradca nepracuje odo dňa, kedy tam nepôsobí exminister Mikloš.
Napriek tomu, hodnotíme výrok predsedu Figeľa ako zavádzajúci, pretože je jasné, že štúdia, ktorá obsahuje úsporu 350 mil. Eur na sociálnych dávkach, bola vytvorená ešte za vlády I. Radičovej. Teda v čase, keď KDH bolo súčasťou vládnej koalície. Toto Figeľ opakovane nespomenul, a to aj napriek tomu, že sa ho moderátorka doslovne pýtala, či štúdiu vypracovalo súčasné ministerstvo financií.
Je pravdou, že v navrhovaných opatreniach od KDH by sa obmedzením dávok od štátu bohatým dalo ušetriť 200 mil. (.pdf) eur ročne. Rovnako je pravdou, že Ľudovít Ódor a Michal Horváth v štúdii Ako zakopať rozpočtovú sekeru tvrdia, že štát by ušetril 350 miliónov eur, ak by prestal posielať dávky lepšie zarábajúcim ľuďom. Prepočty pritom ekonómovia realizovali na 40 % najlepšie zarábajúcich.
Pri hodnotení tohto výroku však musíme upozorniť na fakt, že predseda Figeľ zavádza s tvrdením, že štúdia, ktorá obsahuje šetrenie výdavkov v oblasti sociálnych dávok, bola vypracovaná poradcami ministra financií. Spomínaná štúdia bola vypracovaná ešte počas minulej vlády, keď Ľudovít Ódor bol poradcom predsedníčky vlády a vtedajšieho ministra Mikloša. Aktuálne ani jeden z menovaných ekonómov nepôsobia na ministerstve ako poradcovia. Status týchto ekonómov ako poradcov nepotvrdila ani jedna zo strán, teda ani Ódor a Horváth a ani vláda. Samozrejme, prípadné neoficiálne konzultácie nevieme vylúčiť.
V súvislosti s týmto výrokom sme priamo kontaktovali aj Ľ. Ódora, ktorý nám na otázku, či pracuje na MF SR ako poradca odpovedal, že v súčasnosti pre nikoho ako poradca nepracuje a na ministerstve ako poradca nepracuje odo dňa, kedy tam nepôsobí exminister Mikloš.
Napriek tomu, hodnotíme výrok predsedu Figeľa ako zavádzajúci, pretože je jasné, že štúdia, ktorá obsahuje úsporu 350 mil. Eur na sociálnych dávkach, bola vytvorená ešte za vlády I. Radičovej. Teda v čase, keď KDH bolo súčasťou vládnej koalície. Toto Figeľ opakovane nespomenul, a to aj napriek tomu, že sa ho moderátorka doslovne pýtala, či štúdiu vypracovalo súčasné ministerstvo financií.
Zisk bánk bol medziročne o 34 % vyšší v roku 2011 v porovnaní s rokom 2010. Bol to historický zisk cez 670 miliónov eur.
Robert Fico
Pravda (skryť odôvodnenie)
Výrok hodnotíme ako pravdivý, keďže v roku 2011 bol zisk bánk medziročne vyšší o 34 % a dosahoval 674 mil. eur, čo predstavuje oproti posledným 6 rokom rekordný zisk.
V roku 2011 podľa údajov Slovenskej Bankovej Asociácie stúpol zisk slovenského bankového sektora o viac ako jednu tretinu a predstavoval 674 mil. eur, čo bolo v medziročnom porovnaní viac o 34 %. Portál sme.sk priniesol graf Národnej banky Slovenska o zisku bánk v období rokov 2005-2010. Ako vidíme v roku 2011 banky dosahovali rekordný zisk v porovnaní s poslednými 6 rokmi.
V roku 2011 podľa údajov Slovenskej Bankovej Asociácie stúpol zisk slovenského bankového sektora o viac ako jednu tretinu a predstavoval 674 mil. eur, čo bolo v medziročnom porovnaní viac o 34 %. Portál sme.sk priniesol graf Národnej banky Slovenska o zisku bánk v období rokov 2005-2010. Ako vidíme v roku 2011 banky dosahovali rekordný zisk v porovnaní s poslednými 6 rokmi.
...my (pozn. vláda R. Fica) ideme presne podľa toho, čo sme hovorili pred parlamentnými voľbami. Čo sa dnes kto čuduje, keď zrazu hovoríme o vyšších daniach pre bohatých? Ak sa dnes kto čuduje, keď hovoríme o bankách, hovorím o monopoloch, hovorím o veľkých firmách, že chceme zvýšiť dane. Čo sa dnes kto čuduje, keď tvrdíme, že nechceme zvyšovať DPH? To sme veľmi jasne povedali, že zdražovať už ďalej nemôžeme ísť, lebo ľudia s nízkymi príjmami by to nezvládli.
Robert Fico
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Výrok Roberta Fica je pravdivý.
Predvolebný program strany SMER-SD 2012 sa pretransformoval na Programové zameranie strany SMER-SD na volebné obdobie 2012 - 2016.
Opatrenia, o ktorých hovorí Robert Fico, boli v programe obsiahnuté:
Predvolebný program strany SMER-SD 2012 sa pretransformoval na Programové zameranie strany SMER-SD na volebné obdobie 2012 - 2016.
Opatrenia, o ktorých hovorí Robert Fico, boli v programe obsiahnuté:
- vyššie zdanenie bohatých na s. 9,
- zavedenie dane z finančných transakcií na s. 9,
- progresívna daň z príjmov vo výške 22 % pre spoločnosti s vysokým daňovým základom nad 30 mil. eur na s. 9,
- monopoly a ich zneužívanie dominantného postavenia na s. 14.
Informuje o nich aj televízia TA3 vo svojej reportáži Volebný program strany SMER-SD.
SMER-SD vo svojom volebnom programe odmieta zdaňovanie spotreby (s. 9). Podľa agentúry SITA (Webnoviny.sk) Robert Fico nechce zvyšovať DPH, pretože by to zasiahlo ľudí s nízkym a stredným platom. Upozornil na to v diskusnej relácii Sobotné dialógy z 3. marca 2012.
Krajina (Slovensko, pozn.), ktorá mala druhý najhorší výber DPH, nehovoriac o tom, že pri DPH je ten výpadok iba 800 alebo 900 miliónov.
Robert Fico
Nepravda (zobraziť odôvodnenie)
Je síce pravdou, že Slovensko má druhý najhorší výber DPH v rámci Európskej únie, na druhej strane daňový únik na DPH nie je 800-900 miliónov ako tvrdí R. Fico, ale až 2,3 mld. eur podľa MF SR. V štúdii EÚ sa uvádza že rozdiel medzi vybratou sumou a tou, ktorá by sa mohla vybrať cca 1,3 mld. eur. R. Fico pri argumentácií pri J. Figeľovi kladie dôraz na na veľkosť straty na DPH. Vzhľadom na to, že R. Fico neuvádza správne číslo výpadku na DPH hodnotíme výrok ako nepravdivý.
Analýza Ministerstva financií SR odhaduje, že Slovensko príde ročne na daňových únikoch o 2,3 mld. eur. V Analýze sa píše, že v absolútnom vyjadrení dosiahla celková strata DPH v roku 2010 úroveň 2,3 mld eur (čo predstavuje 3,5 % HDP).
Štúdia Európskej únie (Study on the VAT gap in the EU, str. 45) uvádza, že pri výbere DPH máme vážne problémy a výber tejto dane u nás je druhý najhorší po Grékoch. U nás činí rozdiel medzi vybratou sumou a tou, ktorá by sa mohla vybrať cca 1,3 mld. eur., čo predstavuje 28 % dostupných zdrojov z DPH. Čiže medzera medzi sumou, ktorú vyberieme na DPH a sumou, ktorú by sme v ideálnych podmienkach mohli vybrať (žiadne daňové úniky), je 28 %. U Grékov táto medzera tvorí 30 %.
Pre úplnosť dodávame, že dané údaje sú za rok 2006, pretože štúdia, z ktorej vyplývajú tieto čísla analyzovala roky 2000 až 2006, pričom bola vypracovaná v roku 2009.
Z uvedeného je zrejmé, že Slovensko má druhý najhorší výber DPH v rámci Európskej únie. Na druhej strane daňový únik na DPH nie je 800-900 miliónov ako tvrdí R. Fico, ale až 2,3 mld. eur podľa MF SR. V štúdii EÚ sa uvádza že rozdiel medzi vybratou sumou a tou, ktorá by sa mohla vybrať cca 1,3 mld. eur. Inými slovami R. Fico uvádza správne, že sme druhý najhorší v EÚ, no neuvádza správny výpadok.
Analýza Ministerstva financií SR odhaduje, že Slovensko príde ročne na daňových únikoch o 2,3 mld. eur. V Analýze sa píše, že v absolútnom vyjadrení dosiahla celková strata DPH v roku 2010 úroveň 2,3 mld eur (čo predstavuje 3,5 % HDP).
Štúdia Európskej únie (Study on the VAT gap in the EU, str. 45) uvádza, že pri výbere DPH máme vážne problémy a výber tejto dane u nás je druhý najhorší po Grékoch. U nás činí rozdiel medzi vybratou sumou a tou, ktorá by sa mohla vybrať cca 1,3 mld. eur., čo predstavuje 28 % dostupných zdrojov z DPH. Čiže medzera medzi sumou, ktorú vyberieme na DPH a sumou, ktorú by sme v ideálnych podmienkach mohli vybrať (žiadne daňové úniky), je 28 %. U Grékov táto medzera tvorí 30 %.
Pre úplnosť dodávame, že dané údaje sú za rok 2006, pretože štúdia, z ktorej vyplývajú tieto čísla analyzovala roky 2000 až 2006, pričom bola vypracovaná v roku 2009.
Z uvedeného je zrejmé, že Slovensko má druhý najhorší výber DPH v rámci Európskej únie. Na druhej strane daňový únik na DPH nie je 800-900 miliónov ako tvrdí R. Fico, ale až 2,3 mld. eur podľa MF SR. V štúdii EÚ sa uvádza že rozdiel medzi vybratou sumou a tou, ktorá by sa mohla vybrať cca 1,3 mld. eur. Inými slovami R. Fico uvádza správne, že sme druhý najhorší v EÚ, no neuvádza správny výpadok.
A pritom dedičstvom je najvyšší hospodársky rast (Slovenska, pozn.) v rámci eurozóny. To nie je jednoduchá vec, stláčať deficit a udržiavať rast, ktorý je dnes najvyšší v rámci eurozóny.
Ján Figeľ
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Výrok hodnotíme ako pravdivý na základe štvrťročnej štatistiky Eurostatu (.pdf), ktorá porovnáva mieru rastu HDP za štvrťrok v porovnaní s predchádzajúcim rokom. SR má v tejto štatistike najvyššiu mieru rastu HDP spomedzi ostaných krajín eurozóny.
Aj podľa odhadu Eurostatu, má Slovensko v roku 2012 najvyšší reálny rast HDP pri porovnaní percentuálnej zmeny oproti minulému roku 2011 v rámci krajín eurozóny.
Aj podľa odhadu Eurostatu, má Slovensko v roku 2012 najvyšší reálny rast HDP pri porovnaní percentuálnej zmeny oproti minulému roku 2011 v rámci krajín eurozóny.
Roku 2006 EK odhadovala slovenské daňové úniky na úrovni 1,3 miliardy eur. Roku 2010 ministerstvo financií odhadlo, to sú oficiálne štatistiky, tento únik na úrovni 2,3 miliardy. Teda za vášho prvého pôsobenia, pán premiér, nárast únikov zhruba o miliardu.
Ján Figeľ
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
My sme boli kritickí na to, ako minister financií narábal pri UNITASE, respektíve zmenách.
Ján Figeľ
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
KDH prostredníctvom A. Marcinčina, skutočne kritizovalo stav projektu Unitas. Podľa dostupných informácií táto kritika smerovala na vedenie finančnej správy, ktoré I. Mikloš odvolal, ako aj na kroky ministra financií. Výrok hodnotíme ako pravdivý.
Projekt Unitas mal na starosti M. Mikulčík. Denník SME 15. marca 2012 mal vtedajší minister financií I. Mikloš nekompletné informácie o skutočnom stave na daňových úradoch. Pravdivé informácie si minister financií I. Mikloš si mal zistiť až osobne na daňových úradoch na prelome januára a februára 2012.
Anton Marcinčin (bývalý poslanec za KDH, dnes poradca ministra financií) člen Monitorovacieho týmu za vlády I. Radičovej už 16. februára v článku pre SME povedal: „Minister financií Ivan Mikloš by mal okamžite odstúpiť.“
Minister financií 19. februára 2012 odvolal šéfa finančného správy Igora Krnáča kvôli nezvládnutiu nábehu nového daňového informačného systému. Nová šéfka finančného správy Mária Machová následne 26. februára 2012 odvolala riaditeľa kompetenčného centra finančných informácií Miroslava Mikulčíka.
SME, 15. marca 2012:„Čím viac tú situáciu poznám, tým silnejšie sklamanie a rozčarovanie musím vysloviť. Najbližší spolupracovníci podcenili a nezvládli túto agendu a túto úlohu,“ povedal Mikloš. ...Ďurajka (bývalý štátny tajomník, pozn.) navyše tvrdí, že už v apríli minulého roka Mikloša upozornil, že dodanie informačného systému od firmy IBM spôsobí problémy a jeho nasadenie od januára sa nestihne.
SME, 27. februára 2012:"Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) v predbežnej správe potvrdil, že pri nasadzovaní nového informačného systému KONS zlyhalo vedenie finančnej správy. "Ja si myslím, že došlo k zlyhaniu manažérskeho vedenia,“ povedal v parlamente šéf NKÚ Ján Jasovský pred poslancami finančného výboru. Bližšie informácie odmietol poskytnúť, pretože kontrola sa ešte neskočila.... Za problémy je podľa ministra financií Ivana Mikloša zodpovedná aj firma Novitech, ktorá neposkytla súčinnosť. Finančné riaditeľstvo na ňu v stredu podá žalobu. Súdnu odvetu už avizoval aj Novitech."
Hospodárske noviny 19. marca informovali, že IBM potvrdila, že projekt Unitas, ktorým sa má zjednotiť výber daní, ciel a odvodov, bude meškať. Dôvodom odkladu prvej fázy Unitasu mali byť problémy štátu s informačným systémom.
Nezavedenie a kritickú situáciu v systéme Unitas kritizoval opäť A. Marcinčin.TASR, 19. marca 2012:"Zamestnanci daňových úradov robia, čo je v ich silách a možnostiach, ale tá zodpovednosť leží niekde úplne inde, čiže ľudia by sa nemali hnevať na zamestnancov daňových úradov," upozornil člen monitorovacieho výboru Anton Marcinčin (KDH)."
SITA, 19. marca 2012:"Ohrozenie projektu Unitas považuje ďalší člen Monitorovacieho výboru, Anton Marcinčin (KDH), za zlú správu. "Niekto vybudoval obrovský drahý tunel medzi starý daňový systém a medzi ten nový, na ktorý sa všetci tešili," vyhlásil Marcinčin."
SITA, 12. marca 2012:"Podľa Antona Marcinčina (KDH) sa však v úvode tohto týždňa ukázalo, že celý harmonogram bol stanovený nereálne a vedenie finančnej správy neponúka nové riešenia."
Z uvedeného je zrejmé, že KDH prostredníctvom A. Marcinčina, skutočne kritizovalo stav projektu Unitas. Kritika nesmerovala len voči systému zavedenia projektu, ale Marcinčin aj priamo požadoval vyvodiť politickú zodpovednosť odstúpením ministra I. Mikloša.
Projekt Unitas mal na starosti M. Mikulčík. Denník SME 15. marca 2012 mal vtedajší minister financií I. Mikloš nekompletné informácie o skutočnom stave na daňových úradoch. Pravdivé informácie si minister financií I. Mikloš si mal zistiť až osobne na daňových úradoch na prelome januára a februára 2012.
Anton Marcinčin (bývalý poslanec za KDH, dnes poradca ministra financií) člen Monitorovacieho týmu za vlády I. Radičovej už 16. februára v článku pre SME povedal: „Minister financií Ivan Mikloš by mal okamžite odstúpiť.“
Minister financií 19. februára 2012 odvolal šéfa finančného správy Igora Krnáča kvôli nezvládnutiu nábehu nového daňového informačného systému. Nová šéfka finančného správy Mária Machová následne 26. februára 2012 odvolala riaditeľa kompetenčného centra finančných informácií Miroslava Mikulčíka.
SME, 15. marca 2012:„Čím viac tú situáciu poznám, tým silnejšie sklamanie a rozčarovanie musím vysloviť. Najbližší spolupracovníci podcenili a nezvládli túto agendu a túto úlohu,“ povedal Mikloš. ...Ďurajka (bývalý štátny tajomník, pozn.) navyše tvrdí, že už v apríli minulého roka Mikloša upozornil, že dodanie informačného systému od firmy IBM spôsobí problémy a jeho nasadenie od januára sa nestihne.
SME, 27. februára 2012:"Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) v predbežnej správe potvrdil, že pri nasadzovaní nového informačného systému KONS zlyhalo vedenie finančnej správy. "Ja si myslím, že došlo k zlyhaniu manažérskeho vedenia,“ povedal v parlamente šéf NKÚ Ján Jasovský pred poslancami finančného výboru. Bližšie informácie odmietol poskytnúť, pretože kontrola sa ešte neskočila.... Za problémy je podľa ministra financií Ivana Mikloša zodpovedná aj firma Novitech, ktorá neposkytla súčinnosť. Finančné riaditeľstvo na ňu v stredu podá žalobu. Súdnu odvetu už avizoval aj Novitech."
Hospodárske noviny 19. marca informovali, že IBM potvrdila, že projekt Unitas, ktorým sa má zjednotiť výber daní, ciel a odvodov, bude meškať. Dôvodom odkladu prvej fázy Unitasu mali byť problémy štátu s informačným systémom.
Nezavedenie a kritickú situáciu v systéme Unitas kritizoval opäť A. Marcinčin.TASR, 19. marca 2012:"Zamestnanci daňových úradov robia, čo je v ich silách a možnostiach, ale tá zodpovednosť leží niekde úplne inde, čiže ľudia by sa nemali hnevať na zamestnancov daňových úradov," upozornil člen monitorovacieho výboru Anton Marcinčin (KDH)."
SITA, 19. marca 2012:"Ohrozenie projektu Unitas považuje ďalší člen Monitorovacieho výboru, Anton Marcinčin (KDH), za zlú správu. "Niekto vybudoval obrovský drahý tunel medzi starý daňový systém a medzi ten nový, na ktorý sa všetci tešili," vyhlásil Marcinčin."
SITA, 12. marca 2012:"Podľa Antona Marcinčina (KDH) sa však v úvode tohto týždňa ukázalo, že celý harmonogram bol stanovený nereálne a vedenie finančnej správy neponúka nové riešenia."
Z uvedeného je zrejmé, že KDH prostredníctvom A. Marcinčina, skutočne kritizovalo stav projektu Unitas. Kritika nesmerovala len voči systému zavedenia projektu, ale Marcinčin aj priamo požadoval vyvodiť politickú zodpovednosť odstúpením ministra I. Mikloša.
Už v tomto roku je možné prijať opatrenia, ktoré vytvoria tlak na celú podnikateľskú sféru, aby daňový únik bol vnímaný nielen ako problém, ale čosi, čo poškodzuje Slovensko. My sme už v máji minulého roku, tu mám materiál z vlády. ...obsahuje 13 legislatívnych a 24 nelegislatívnych opatrení.
Ján Figeľ
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Podľa údajov, ktoré spomína Ján Figeľ predpokladáme, že hovorí o Návrhu koncepcie boja proti daňovým podvodom na dani z pridanej hodnoty, ktorá obsahuje 13 legislatívnych a 24 nelegislatívnych opatrení. Výrok hodnotíme ako pravdivý.
Vláda Ivety Radičovej vypracovala tieto koncepcie boja proti daňovým únikom:
Vláda Ivety Radičovej vypracovala tieto koncepcie boja proti daňovým únikom:
- Návrh koncepcie boja proti daňovým únikom v oblasti dane z práce,
- Návrh koncepcie boja proti daňovým únikom na spotrebných daniach,
- Návrh koncepcie boja proti daňovým podvodom na dani z pridanej hodnoty.
Všetky tri návrhy boli schválené 4. mája 2011.
| Daň | Počet legislatívnych opatrení | Počet nelegislatívnych opatrení |
| Daň z práce | 5 | 14 |
| DPH | 13 | 24 |
| spotrebné dane | 16 | 11 |
| Spolu | 34 | 49 |
A tretí pilier, toto by ste v živote nemohli vy robiť, my rušíme štátnu správu. My sme zrušili krajské úrady, ideme teraz rušiť špecializovanú štátnu správu a ideme urobiť veľkú reformu.
Robert Fico
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Počas prvej Ficovej vlády bola zrušená dovtedajšia sústava krajských úradov ( rok 2007). Kompetencie sa presunuli na obvodné úrady ústredné orgány štátnej správy. Zároveň však ostala zachovaná špecializovaná krajská štátna správa, ktorú chce súčasná vláda takisto zrušiť. Vyplýva to z tzv. programu ESO a R. Fico tento krok oficiálne avizuje. Výrok je pravdivý.
Vyjadrenie Roberta Fica vychádza zo schváleného vládneho materiálu Programu ESO (Efektívna, Spoľahlivá a Otvorená štátna správa). Zámerom ESO je presadenie novej vízie fungovania štátnej správy. Jej súčasťou je aj zníženie počtu rozpočtových organizácií a úplné zrušenie špecializovanej krajskej štátnej správy.Špecializovaná štátna správa zahŕňa krajské úrady životného prostredia, krajské stavebné úrady, pozemkové úrady, katastrálne úrady či školské úrady. Ich kompetencie by sa podľa Programu ESO mali presunúť na obvodné úrady.
Vyjadrenie Roberta Fica vychádza zo schváleného vládneho materiálu Programu ESO (Efektívna, Spoľahlivá a Otvorená štátna správa). Zámerom ESO je presadenie novej vízie fungovania štátnej správy. Jej súčasťou je aj zníženie počtu rozpočtových organizácií a úplné zrušenie špecializovanej krajskej štátnej správy.Špecializovaná štátna správa zahŕňa krajské úrady životného prostredia, krajské stavebné úrady, pozemkové úrady, katastrálne úrady či školské úrady. Ich kompetencie by sa podľa Programu ESO mali presunúť na obvodné úrady.
O jedno percento (reakcia J. Figeľa na poznámku R. Fica o tom, že bývalá vládna koalícia vyjadrila zámer zvýšiť DPH, pozn.)
Ján Figeľ
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Výrok hodnotíme ako pravdivý, na základe makroekonomickej prognózy Inštitútu finančnej politiky (IFP) z augusta 2011. Tá bola vypracovaná ako reakcia na pokles hospodárskeho rastu SR v 2. polovici roku 2011. Hospodársky rast vtedy klesol o 1 % oproti očakávaným prognózam, čo spôsobilo reálne obavy o finančnú stabilitu na strane príjmov. Ministerstvo financií na základe rýchleho odhadu z augusta 2011 zvažovalo aj možnosť zvýšenia DPH o 1%.
Ako uvádza SITA, Inštitút v rámci prognózy simuloval dva krízové scenáre, ktoré by spôsobili výpadky zo verejných financiách na Slovensku, a zároveň predstavil aj potenciálne opatrenia ako tento deficit vykryť.
Jedným z týchto opatrením bolo aj zvýšenia dane z pridanej hodnoty z 20 na 21 %, tz. o jedno percento. Ako ďalšie opatrenia boli navrhované napr. zrušenie výnimky 10 % sadzby dane z pridanej hodnoty, zvýšenie dane z nehnuteľností o 50 %, rušenie výnimiek pri energetických daniach či zvyšovania spotrebných daní na tvrdý alkohol, pivo a víno.
Ako uvádza SITA, Inštitút v rámci prognózy simuloval dva krízové scenáre, ktoré by spôsobili výpadky zo verejných financiách na Slovensku, a zároveň predstavil aj potenciálne opatrenia ako tento deficit vykryť.
Jedným z týchto opatrením bolo aj zvýšenia dane z pridanej hodnoty z 20 na 21 %, tz. o jedno percento. Ako ďalšie opatrenia boli navrhované napr. zrušenie výnimky 10 % sadzby dane z pridanej hodnoty, zvýšenie dane z nehnuteľností o 50 %, rušenie výnimiek pri energetických daniach či zvyšovania spotrebných daní na tvrdý alkohol, pivo a víno.
Som zvedavý, čo urobíte na budúci rok, keď sa nám podarí stlačiť ten deficit pod 3 %, pretože v zákone je klauzula, že sa DPH vráti na pôvodnú úroveň.
Ján Figeľ
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Demagog.sk už v minulosti overoval podobný výrok v prípade Jána Figeľa.
Podľa prechodných ustanovení novely zákona o dani z pridanej hodnoty platnej od 1. januára 2011 je zvýšenie sadzby DPH na 20% dočasné a skončí, keď schodok verejnej správy bude menej ako 3% HDP.
"(1) V období od 1. januára 2011 do posledného dňa kalendárneho roka, v ktorom Európska komisia (Eurostat) uverejní údaje o tom, že aktuálny schodok verejnej správy Slovenskej republiky je menej ako 3 %, je základná sadzba dane na tovary a služby 20 % zo základu dane. Skončenie obdobia uplatňovania základnej sadzby dane 20 % podľa prvej vety vyhlási Ministerstvo financií Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom."
Podľa prechodných ustanovení novely zákona o dani z pridanej hodnoty platnej od 1. januára 2011 je zvýšenie sadzby DPH na 20% dočasné a skončí, keď schodok verejnej správy bude menej ako 3% HDP.
"(1) V období od 1. januára 2011 do posledného dňa kalendárneho roka, v ktorom Európska komisia (Eurostat) uverejní údaje o tom, že aktuálny schodok verejnej správy Slovenskej republiky je menej ako 3 %, je základná sadzba dane na tovary a služby 20 % zo základu dane. Skončenie obdobia uplatňovania základnej sadzby dane 20 % podľa prvej vety vyhlási Ministerstvo financií Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom."
Nie, tam nie je žiadne číslo konkrétnej hranice (reakcia J. Figeľa na otázku R. Fica, kto je podľa neho "bohatý" v rámci návrhu KDH na zníženie sociálnych dávok o 200 mil. eur, pozn.)
Ján Figeľ
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Návrh (.pdf) úspor z dielne KDH skutočne neobsahuje žiadny konkrétny spôsob výpočtu hranice, kto by sa považoval a kto nepovažoval za "bohatého". Dokument obsahuje len všeobecný návrh obmedzenia dávok od štátu bohatým, čí by sa dalo ušetriť 200 miliónov eur ročne.
Priemerná daň z príjmu právnických osôb v Nemecku je 30 %.
Robert Fico
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Nemecký systém zdanenia je progresívny, keďže sa na obyvateľstvo aplikuje rozdielna daňová sadzba v závislosti na výške ich príjmu. Tieto sadzby sa pohybujú v rozmedzí 14-45 %. Daň z príjmu právnických osôb sa v Nemecku pohybuje v rozmedzí 30 - 33 %.Uvedená výška daňového zaťaženia právnických osôb sa zhoduje s oficiálnymi údajmi, preto výrok hodnotíme ako pravdivý.
Ak Slovensko o 4 % body zvýši daň z príjmu právnických osôb, teda firmám priťaží z 19 na 23, to je skoro pätinový skok, samozrejme nás to dostane nad českú, poľskú a maďarskú úroveň. Bude to mať veľké dopady na tieto firmy. Konkrétne odhady inštitútov sú o tom, že o štvrtinu klesnú investície, o 5 % sa zníži zamestnanosť, vy potrestáte obyčajných ľudí, zamestnancov,tých malých slabých.
Ján Figeľ
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Ján Figeľ správne avizuje, že v prípade zvýšenia dane z príjmov PO, bude mať Slovenská republika podľa publikácie Daňové trendy v Európskej únií (.pdf), s. 29 najvyššiu sadzbu tejto dane spomedzi krajín V4.
Inštitútom, ktorý sa zaoberal plánovanými opatreniami vlády v oblasti dane z príjmov PO, bola Podnikateľská aliancia Slovenska, ktorá uskutočnila výskum, do ktorého sa zapojilo 125 podnikov z celého Slovenska. Z výskum vzišli tieto výsledky:
| Krajina | Súčasná sadzba dane z príjmov PO |
| Slovensko | 19 % |
| Česko | 19 % |
| Poľsko | 19 % |
| Maďarsko | 20,6 % |
Inštitútom, ktorý sa zaoberal plánovanými opatreniami vlády v oblasti dane z príjmov PO, bola Podnikateľská aliancia Slovenska, ktorá uskutočnila výskum, do ktorého sa zapojilo 125 podnikov z celého Slovenska. Z výskum vzišli tieto výsledky:
- zhoršenie konkurencieschopnosti slovenských podnikov,
- rast nákladov vo firmách v priemere 7,8 %,
- zníženie počtu zamestnancov v priemere o 4,9 %,
- zníženie investícií podnikov v priemere o 25,4 %.
Výrok Jána Figeľa obsahuje iba malé odchýlky, preto ho hodnotíme ako pravdivý.
... my (pravicová vláda, pozn.) sme zaviedli bankový odvod.
Ján Figeľ
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože bankový odvod bol prvýkrát na Slovensku zavedený v roku 2011 vládou Ivety Radičovej.
SITA uvádza, že bankový odvod bol schválený vládou Ivety Radičovej 20.októbra 2011, a to 144 poslancami. Bankový odvod vo výške 0,4 % prešiel v skrátenom legislatívnom konaní, za návrh zákona hlasovali poslanci vtedajšej opozície aj koalície, proti len traja členovia OKS. Ivan Mikloš pôvodne navrhoval nižšiu daň a to na úrovni 0,2%.
SITA uvádza, že bankový odvod bol schválený vládou Ivety Radičovej 20.októbra 2011, a to 144 poslancami. Bankový odvod vo výške 0,4 % prešiel v skrátenom legislatívnom konaní, za návrh zákona hlasovali poslanci vtedajšej opozície aj koalície, proti len traja členovia OKS. Ivan Mikloš pôvodne navrhoval nižšiu daň a to na úrovni 0,2%.
... bol štrajk lekárov, zdravotných sestier, zdravotníctve neboli peniaze a najvyšší predstaviteľ Všeobecnej zdravotnej poisťovne, nominant KDH, bral 10 tisíc eur odmeny, platy, to boli milióny, ktoré zarobil vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni. To bola otázka, ktorú som postavil pánovi predsedovi v jednej televíznej relácii, nech sa pozrie na príjem pána Faktora v rámci Všeobecnej zdravotnej.
Robert Fico
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Faktor sa ako nominant KDH stal riaditeľom VšZP 11. septembra 2010 a vo funkcii pôsobil do 19. apríla 2012. Údaje o výške platu a odmien sa pri rozličných zdrojoch líšia. Avšak zo všetkých dostupných zdrojov vyplýva, že jeho plat aj odmeny dosahovali niekoľko tisíc eur. V prípade odmien presahovali spomenutých 10 tisíc eur. Na poslednú odmenu, ktorá bola viac ako 14 tisíc eur, reagoval v diskusnej relácii RTVS R. Fico, keď odporučil Figeľovi, aby skontroloval príjem svojho nominanta. Odmeny vo funkcii dostal Faktor aj za obdobie, keď v zdravotníctve prebiehali štrajky (zima 2011). Premiérov výrok je pravdivý.
V decembri 2011 uverejnila VšZP tlačovú správu, v ktorej uvádza, že hrubá mesačná mzda M. Faktora bola v roku 2011 priemerne 5 272 eur.
Dňa 6. mája 2012 sa v diskusnej relácii O 5 minút 12 stretli R. Fico a J. Figeľ, kedy sa R. Fico vyjadril: " Pán podpredseda NR SR veľmi ti jednu vec odporúčam teraz to číslo nebudem hovoriť, dobre. Jedno ti veľmi odporúčam zavolaj dnes večer riaditeľovi VŠZP, teda bývalému, pánovi Faktorovi a spýtaj sa ho teda, aký mál príjem za rok 2011, aby sme sa teda bavili o tom, že kto šetril a kto nešetril." J. Figeľ na to reagoval, že sa bude informovať.
Dňa 9. mája 2012 uviedla TASR, že podľa hovorkyne VšZP Gašparíkovej, M. Faktor poberal mesačný plat 6 500 eur a odmenu za zastávanie funkcie predsedu predstavenstva VšZP vo výške 3 220 eur. Ako správa ďalej uvádza, Faktor dostal aj tri odmeny "Jednu, za 4. štvrťrok 2010 a 1. polrok 2011, vo výške 15.500 eur mu schválil v októbri 2011 exminister zdravotníctva Ivan Uhliarik. Ďalšiu vo výške 5850 eur dostal v januári tohto roka (2012, pozn.) na základe manažérskej zmluvy, následne dostal spomínanú odmenu 14.229 eur v apríli. Žiadne iné finančné prostriedky M. Faktorovi neboli vyplatené."
V decembri 2011 uverejnila VšZP tlačovú správu, v ktorej uvádza, že hrubá mesačná mzda M. Faktora bola v roku 2011 priemerne 5 272 eur.
Dňa 6. mája 2012 sa v diskusnej relácii O 5 minút 12 stretli R. Fico a J. Figeľ, kedy sa R. Fico vyjadril: " Pán podpredseda NR SR veľmi ti jednu vec odporúčam teraz to číslo nebudem hovoriť, dobre. Jedno ti veľmi odporúčam zavolaj dnes večer riaditeľovi VŠZP, teda bývalému, pánovi Faktorovi a spýtaj sa ho teda, aký mál príjem za rok 2011, aby sme sa teda bavili o tom, že kto šetril a kto nešetril." J. Figeľ na to reagoval, že sa bude informovať.
Dňa 9. mája 2012 uviedla TASR, že podľa hovorkyne VšZP Gašparíkovej, M. Faktor poberal mesačný plat 6 500 eur a odmenu za zastávanie funkcie predsedu predstavenstva VšZP vo výške 3 220 eur. Ako správa ďalej uvádza, Faktor dostal aj tri odmeny "Jednu, za 4. štvrťrok 2010 a 1. polrok 2011, vo výške 15.500 eur mu schválil v októbri 2011 exminister zdravotníctva Ivan Uhliarik. Ďalšiu vo výške 5850 eur dostal v januári tohto roka (2012, pozn.) na základe manažérskej zmluvy, následne dostal spomínanú odmenu 14.229 eur v apríli. Žiadne iné finančné prostriedky M. Faktorovi neboli vyplatené."
Nevyhral som, pretože nie je protikandidát, to chcem povedať s plnou vážnosťou, a zároveň som bol pripravený na súťaž a za 20 rokov histórie KDH som bol jediný, ktorý súťažil a aj keď nevyhral, tak zmenu dosiahol, z hnutia neodišiel, ale stal sa súčasťou tímu, vtedy Pavla Hrušovského. Ja som súťažil v roku 2000 s Jánom Čarnogurským. Ten v polčase odstúpil alebo sa stiahol z tej súťaže, Pavol Hrušovský bol vo finále prvý, ale som nikdy nemal ani myšlienku, respektíve plán, že keď nevyhrám, tak musím odísť, alebo nová strana je odpoveďou.
Ján Figeľ
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Profilový článok TASR o KDH popisuje voľby na predsedu hnutia tak, ako tvrdí aj Ján Figeľ:
"Dlhoročný predseda KDH Ján Čarnogurský v júni 2000 oficiálne oznámil, že na októbrovom sneme nebude kandidovať na najvyšší post v hnutí. Za nového predsedu KDH zvolili na jednodňovom sneme KDH v Trenčíne 21. októbra 2000 Pavla Hrušovského. Do tejto funkcie ho znovu zvolili na nasledujúce dva roky aj na 13. sneme KDH, ktorý sa uskutočnil 20. októbra 2001 v Nových Zámkoch."
Nepodarilo sa nám zistiť, ako konkrétne skončil Ján Figeľ v kandidatúre na post predsedu KDH v roku 2000, je však pravdou, že sa stal predsedom hnutia po Pavlovi Hrušovskom až v roku 2009. Výrok teda hodnotíme ako pravdivý.
"Dlhoročný predseda KDH Ján Čarnogurský v júni 2000 oficiálne oznámil, že na októbrovom sneme nebude kandidovať na najvyšší post v hnutí. Za nového predsedu KDH zvolili na jednodňovom sneme KDH v Trenčíne 21. októbra 2000 Pavla Hrušovského. Do tejto funkcie ho znovu zvolili na nasledujúce dva roky aj na 13. sneme KDH, ktorý sa uskutočnil 20. októbra 2001 v Nových Zámkoch."
Nepodarilo sa nám zistiť, ako konkrétne skončil Ján Figeľ v kandidatúre na post predsedu KDH v roku 2000, je však pravdou, že sa stal predsedom hnutia po Pavlovi Hrušovskom až v roku 2009. Výrok teda hodnotíme ako pravdivý.
...včera rada odsúhlasila návrh,ktorý som formuloval v priebehu tohto týždňa, a vopred konzultoval aj s kolegami Pavlom Frešom a Bélom Bugárom. Je to návrh, aby 3 strany, ktoré sú v Európskej ľudovej strane alebo sa k nej hlásia, vytvorili pre účinnejšiu opozičnú spoluprácu takzvanú ľudovú platformu. Táto Slovenská ľudová platforma vo vzťahu ku spolupráci v rámci EÚ je nielen dobrá na témy, čiste európske...
Ján Figeľ
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Rada KDH v sobotu 9. júna odsúhlasila návrh J. Figeľa na vytvorenie tzv. ľudovej platformy, ktorá má zaručiť účinnejšiu spoluprácu na európskych témach. J. Figeľ hovorí pravdu.
Rada KDH 9. júna 2012 v Dolnom Kubíne odsúhlasila návrh J. Figeľa vytvoriť politickú ľudovú platformu so stranami SDKÚ-DS a Most-Híd pre užšiu a účinnejšiu spoluprácu na európskych témach. Kresťanskí demokrati chcú vytvorením ľudovej platformy zlepšiť opozičnú spoluprácu týchto strán, ktoré sa hlásia k Európskej ľudovej strane. J. Figeľ o plánovanej ľudovej platforme povedal: „Spoločné hodnotové základy, dlhoročná spolupráca a podobné náhľady na politické, ekonomické, sociálne i kultúrne záležitosti sú dobrými predpokladmi pre aktuálnu a úspešnú spoluprácu týchto strán. Pri hľadaní odpovedí na výzvy, ktorým čelia občania na Slovensku, ba i v celej Európe.“
TASR 11. júna informovalo, že predseda SDKÚ-DS Pavol Frešo je za vytvorenie platformy KDH, SDKÚ-DS a Mostu-Híd v európskych otázkach. Na úrovni ľudovej platformy by sa mali riešiť nielen európske, ale aj slovenské témy.
Podľa TASR z 11. júna privítal ľudovú platformu aj predseda Most-Híd B. Bugár. Trojica SDKÚ-DS, Most-Híd a KDH by mala podľa Bugára hľadať spoločné témy a spolupracovať aj so stranou SaS.
Rada KDH 9. júna 2012 v Dolnom Kubíne odsúhlasila návrh J. Figeľa vytvoriť politickú ľudovú platformu so stranami SDKÚ-DS a Most-Híd pre užšiu a účinnejšiu spoluprácu na európskych témach. Kresťanskí demokrati chcú vytvorením ľudovej platformy zlepšiť opozičnú spoluprácu týchto strán, ktoré sa hlásia k Európskej ľudovej strane. J. Figeľ o plánovanej ľudovej platforme povedal: „Spoločné hodnotové základy, dlhoročná spolupráca a podobné náhľady na politické, ekonomické, sociálne i kultúrne záležitosti sú dobrými predpokladmi pre aktuálnu a úspešnú spoluprácu týchto strán. Pri hľadaní odpovedí na výzvy, ktorým čelia občania na Slovensku, ba i v celej Európe.“
TASR 11. júna informovalo, že predseda SDKÚ-DS Pavol Frešo je za vytvorenie platformy KDH, SDKÚ-DS a Mostu-Híd v európskych otázkach. Na úrovni ľudovej platformy by sa mali riešiť nielen európske, ale aj slovenské témy.
Podľa TASR z 11. júna privítal ľudovú platformu aj predseda Most-Híd B. Bugár. Trojica SDKÚ-DS, Most-Híd a KDH by mala podľa Bugára hľadať spoločné témy a spolupracovať aj so stranou SaS.
Foto: Flick - RambergMediaImages
Prepisy diskusných relácií poskytuje NEWTON Media, spol. s r.o.. O spôsobe hodnotenia na tejto stránke nájdete viac informácií na stránke Hodnotenie na Demagog.sk.
Pridať komentár môžete i bez prihlásenia — vyplňte meno v poli „Name“ a pak doplňte e-mail.
comments powered by Disqus