Situácia v eurozóne: Robert Fico

Dňa 9. júna 2012 sa uskutočnila telekonferencia Euroskupiny, ktorého sa zúčastnili ministri financii eurzóny. Výsledkom tohto rozhovoru bola odsúhlasená pôžička do španielskeho bankového sektora vo výške do 100 miliárd eur. Avšak táto suma nebola ešte oficiálne zverejnená.Akonáhle Madrid predloží formálnu žiadosť, bude potrebný kapitál vyplatený španielskemu fondu na reštrukturalizáciu bánk (FROB), hoci Madrid "za finančnú podporu naďalej ponesie plnú zodpovednosť". Španielsky minister hospodárstva Luis de Guindos označil ponúkaných 100 miliárd eur za maximálnu sumu, ktorá je dostačujúca a nemal by ju nikto spochybňovať.

Agentúra Reuters z vyhlásenia Eurozóny uviedla: "Pôžička musí pokryť odhadované kapitálové požiadavky s ďalšou bezpečnostnou rezervou v odhadovanom úhrne až 100 miliárd eur"

Švédsky premiér Fredrik Reinfeldt ešte pred konferenciou v rozhovore pre verejnoprávnu rozhlasovú stanicu SVT sa vyjadril, že ide o "otázku sumy presahujúcej 80 miliárd " a že  to bude jedna z najväčších finančných záchranných akcií v súdobých dejinách.

Podľa Medzinárodného menového fondu (MMF) budú španielske banky potrebovať na rekapitalizáciu španielskeho bankového sektora kapitálovú injekciu minimálne 40 miliárd eur, mali by však žiadať výrazne vyššiu sumu než je odhadovaná úroveň navýšenia kapitálu.

Žiadosť o finančnú pomoc ocenila aj jedna z inštitúciií Európskej Únie - Európska Komisia, ktorá zdôraznila, že žiadosť Španielska sa pokúsi vybaviť čo najrýchlejšie.

Španielsko sa stane štvrtou a najväčšou krajinou eurozóny, ktorá bola nútená požiadať o zahraničnú finančnú pomoc. (Zdroj ČTK)

Vo výroku R. Fica sú dve nejasnosti. Prvá je, čo znamená v jeho ponímaní "najvýznamenjšia ekonomika", a druhá, kto takéto meranie robí.
Ekonomiky sa zvyknú porovnávať na základe veľkosti. V tomto prípade slúži ako parameter nominálna hodnota hrubého domáceho produktu. Metódy vyrátania nominálneho HDP sa môžu rôzniť. Podľa štatistiky Svetovej banky(2010) je Španielsko 12. najväčšou ekonomikou na svete. Podľa CIA World Factbook (odhad 2011) má Španielsko 14. najväčší HDP na svete. Podľa údajov IMF (2011) mala španielska ekonomika 12. najväčší HDP na svete.
Ani v jednom prípade nebola španielska ekonomika na lepšej ako 12. pozícii. Výrok je nepresný a hodnotíme ho ako nepravdu, i keď v argumente R. Fica o závažnosti pádu takto veľkej ekonomiky to môže hrať zanedbateľnú úlohu.

R. Fico správne uvádza termín splátok Slovenska do trvalého eurovalu a taktiež aj objem splátok v tomto roku. Výrok hodnotíme ako pravdivý aj keď R. Fico neuvádza úplne presné čísla ale zaokrúhlené.
V doložke vplyvov návrhu zákona o Európskom mechanizme pre stabilitu sa píše, že Slovensko má do konca roka 2012 uhradiť presne 263,68 miliónov eur. Konkrétne musí Slovensko uhradiť prvú splátku vo výške 131,84 do pätnástich dní od nadobudnutia účinnosti zákona o Európskom mechanizme pre stabilitu. Tento zákon by sa mal prerokovať v najbližších týždňoch. Na úhradu prvej splátky sa použijú štátne finančné aktíva. Podľa doložky vplyvov k tomuto návrhu zákona sa druhá splátka 131,84 sa vyplatí pravdepodobne v októbri 2012. Inými slovami v roku 2012 Slovensko zaplatí do trvalého eurovalu 263,64 miliónov eur. 
V rokoch 2013 a 2014 by Slovenská republika mala uhradiť aj ďalšie tri splátky upísaného základného imania v celkovej výške 395,52 mil. eur.

Výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože proti ratifikácii trvalého eurovalu sa postavila iba opozičná strana SaS.
Denník Pravda (1.júna 2012) uvádza, že ratifikácia trvalého eurovalu by mala na júnovej schôdzi parlamentu prejsť hladko. Na jeho schválenie stačí kvalifikovaná väčšina 76 hlasov, Smer ich má 83. A výhrady nemajú ani SDKÚ, KDH a Most - Híd. SaS žiada odložiť ratifikáciu na neskorší termín. SaS tiež chce obmedziť mandát vlády pri schvaľovaní finančnej pomoci z trvalého eurovalu. O výhradách SaS voči trvalému eurovalu informuje aj TA3. Súčasný postoj strany Obyčajných ľudí a nezávislých osobností k ratifikácii eurovalu sa nám nepodarilo nájsť. 

Na stránke Štatistického úradu SR je možné nájsť tabuľku celkového dovoz a celkového vývozu podľa kontinentov a ekonomických zoskupení krajín v roku 2012 za mesiace január až marec. (Zdroj ŠUSR)

	OECD	EÚ-27	EZVO	EURÓPA	ÁZIA	AFRIKA	AMERIKA	AUSTRÁLIA	OCEÁNIA	NEŠPECIFIKOVANÉ
Celkový vývoz (%)	87,3	85,1	1,2	91,8	4,8	0,7	2,5	0,2	0,00	0,00
Celkový dovoz (%)	59,9	65,3	0,6	64,5	18,1	0,4	1,6	0,1	0,00	15,3

Celkový vývoz čiže export zo Slovenska do 27 krajín Európskej Únie naozaj  predstavoval 85,1%, z tohto dôvodu považujeme výrok za pravdivý. 

Z dostupných údajov vyplýva, že slovenské banky dosiahli v roku 2011 najvyšší zisk za uplynulých 6 rokov, čo pravdepodobne znamená, že sa jedná o historicky najvyšší nominálny zisk. Výrok hodnotíme ako pravdivý.
Čistý zisk slovenského bankového sektora dosiahol v minulom roku 674 miliónov eur. V porovnaní s rokom 2010 ide o nárast o viac ako 34 %. Zisk bánk bol však vo veľkej miere tvorený jednorazovými príjmami. Informuje SITA 2. februára. Výrok hodnotíme ako pravdivý.
Portál sme.sk priniesol tento graf Národnej banky Slovenska o zisku bánk v období rokov 2005-2010. 

Vládny návrh zákona o bankách bol do parlamentu doručený 1. júna a teda je pravdou, že je v súčasnosti v legislatívnom konaní.
Návrh zákona obsahuje aj zavedenie Základného bankového účtu bankami za jedno euro. Ide o balíček opatrení, ktorý má okrem iného obsahovať zriadenie a zrušenie bežného účtu a vykonávanie týchto platobných operácií: -vklad finančných prostriedkov v hotovosti na bežný účet, -výber finančných prostriedkov z bežného účtu, -bezhotovostné prevody finančných prostriedkov z bežného účtu alebo na platobný účet vedený u poskytovateľa platobných služieb úhradou vrátane trvalého príkazu na úhradu a inkasom vrátane trvalého príkazu na inkaso,-vydanie medzinárodnej debetnej platobnej karty. 
Balík má byť viazaný na jeden účet v jednej banke, má byť pre ľudí s "nie vysokým príjmom“ a mal by garantovať určitý objem služieb. 
Detailnejšiu analýzu vládneho návrhu zákona je možné si prečítať TU.