Konsolidačné opatrenia vlády
O 5 minút 12, Moderátor: Marta Jančkárová , videozáznam relácie
03
Jun
Jun
Témou nedeľnej politickej diskusii na Jednotke boli možnosti riešenia deficitu štátneho rozpočtu, ku ktorého zníženiu pod úroveň 3 % HDP sme sa zaviazali. Zaujímavým z toho ohľadu bolo preto obsadenie hostí, keď ani jeden z troch účinkujúcich nie je primárne odborník na ekonomiku. Aj z tohto dôvodu sme asi boli svedkami zvýšeného počtu nepresných vyjadrení. Najmenej sa darilo Robertovi Kaliňákovi, ktorý niekoľko krát použil nesprávne čísla a jeho interpretácia minulých udalostí bola viackrát nepresná, alebo zavádzajúca. Aj slovenský komisár Európskej Komisie Maroš Šefčovič sa dopustil dvoch faktických nedostatkov - zmýlil sa v čísle daňových únikov na Slovensku a prihoršil nám aj v poradí medzi krajinami podľa výberu krajín v EU. Radoslav Procházka počas celej debaty zaznamenal iba minimum faktografických výrokov, napriek tomu si však v jednom z nich mierne prilepšil skutočnosť vo svoj prospech.
Všetky výroky
Vyberte si, ktoré výroky
z relácie si chcete prezerať:
z relácie si chcete prezerať:
Jednoducho a jasne vyčíslené, že koľko chýba, tento rok 300 miliónov euro a budúci rok 1,5 miliardy eur.
Robert Kaliňák
Nepravda (skryť odôvodnenie)
Podľa viacerých dostupných informácií, ktoré sa nám podarilo nájsť sa zdá, že celková suma, ktorú bude potrebné ušetriť tento a ďalší rok je 1,5 mld eur a nie 1,8 mld eur, ako uvádza Robert Kaliňák. Táto informácia je v súlade s vyjadreniami Ivana Mikloša, Petra Kažimíra, Roberta Fica a komentáru Inštitútu finančnej politiky. Toto číslo nám vyšlo aj pri jednoduchom prepočte podľa plánu štáteho rozpočtu. Výrok teda hodnotíme ako nepravdivý.
Odchádzajúci minister financií Ivan Mikloš na tlačovej konferencii 15. marca 2012 povedal, že na dodržanie záväzku voči EÚ, teda zníženie deficitu v roku 2013 pod 3 % HDP, bude potrebné ušetriť približne 1,2 miliardy eur. Rovnaké číslo uvádza aj Inštitút finančnej politiky vo svojom komentári.
Minister financií P. Kažimír 10. apríla 2012 informoval, že v nasledujúcich mesiacoch plánuje ušetriť najmenej 1,2 miliardy eur. Tento plán oznámil po rokovaní s guvernérom Národnej banky Slovenska Jozefom Makúchom, na ktorom sa zúčastnil aj premiér Robert Fico. Minister ďalej informoval o záujme vlády ošetriť ďalších 300 miliónov eur, ktoré by mali smerovať na priority vlády. Spolu ide o plán ušetriť do konca budúceho roka spolu 1,5 miliardy eur. Inými slovami na stlačenie deficitu na úroveň 3 % je potrebných 1,2 miliardy eur. Vláda R. Fica však plánuje ušetriť ďalších 300 miliónov eur na svoje priority. Týchto 300 miliónov je teda nad rámec toho čo vláda SR musí ušetriť.
Denník Pravda 18. mája 2012 informoval, že vláda SR bude musieť tento rok ušetriť dodatočných 250 až 300 miliónov eur. Tieto čísla mal povedať R. Fico v 15. mája 2012 v NR SR, 16. mája tieto slová potvrdil aj štátny tajomník Ministerstva financií P. Pellegrini. Nie je však zrejmé či ide o nový výpadok alebo je spomínaný výpadok súčasťou plánovaného šetrenia 1,5 miliardy eur do roku 2013. Žiadny oficiálny dokument Ministerstva financií výpadok 250 až 300 miliónov eur v tomto roku neuvádza. Opozičný poslanec I. Štefanec taktiež upozorňuje, že rozpočet na rok 2012 už zahŕňa tieto riziká a preto výpadok 250 až 300 miliónov v tomto roku nebude v takom rozsahu ako uvádza Ministerstvo financií SR. Veľkosť výpadku značne závisí od výšky hospodárskeho rastu. Každé percento hospodárskeho rastu prinesie približne 170 miliónov eur.
Na to aby sme mali aspoň približný prehľad o tom koľko musí vláda SR do roku 2013 ušetriť môžeme použiť jednoduchý prepočet plánovaného deficitu na HDP. Vychádzať budeme z plánovaných deficitov a odhadov HDP na roky 2012 a 2013. Na rok 2012 je plánovaný deficit 4,6% HDP čo predstavuje približne na odhadovanom HDP 3,3 mld. eur. V zákone o štátnom rozpočte je uvedená suma 3,8 mld. eur. Na rok 2013 je plánovaný deficit 3% HDP čo predstavuje z prognózovaného HDP sumu 2,25 mld eur. V prípade rozdielu nášho jednoduchého výpočtu a plánovaným deficitom na rok 2012 uvedeným v zákone, dostaneme sumu 1,5 mld. eur. R. Kaliňák však uvádza nevyhnutné úspory vo výške 1,8 mld. eur (tento rok 300 mil eur. + budúci 1,5 mld. eur).
Odchádzajúci minister financií Ivan Mikloš na tlačovej konferencii 15. marca 2012 povedal, že na dodržanie záväzku voči EÚ, teda zníženie deficitu v roku 2013 pod 3 % HDP, bude potrebné ušetriť približne 1,2 miliardy eur. Rovnaké číslo uvádza aj Inštitút finančnej politiky vo svojom komentári.
Minister financií P. Kažimír 10. apríla 2012 informoval, že v nasledujúcich mesiacoch plánuje ušetriť najmenej 1,2 miliardy eur. Tento plán oznámil po rokovaní s guvernérom Národnej banky Slovenska Jozefom Makúchom, na ktorom sa zúčastnil aj premiér Robert Fico. Minister ďalej informoval o záujme vlády ošetriť ďalších 300 miliónov eur, ktoré by mali smerovať na priority vlády. Spolu ide o plán ušetriť do konca budúceho roka spolu 1,5 miliardy eur. Inými slovami na stlačenie deficitu na úroveň 3 % je potrebných 1,2 miliardy eur. Vláda R. Fica však plánuje ušetriť ďalších 300 miliónov eur na svoje priority. Týchto 300 miliónov je teda nad rámec toho čo vláda SR musí ušetriť.
Denník Pravda 18. mája 2012 informoval, že vláda SR bude musieť tento rok ušetriť dodatočných 250 až 300 miliónov eur. Tieto čísla mal povedať R. Fico v 15. mája 2012 v NR SR, 16. mája tieto slová potvrdil aj štátny tajomník Ministerstva financií P. Pellegrini. Nie je však zrejmé či ide o nový výpadok alebo je spomínaný výpadok súčasťou plánovaného šetrenia 1,5 miliardy eur do roku 2013. Žiadny oficiálny dokument Ministerstva financií výpadok 250 až 300 miliónov eur v tomto roku neuvádza. Opozičný poslanec I. Štefanec taktiež upozorňuje, že rozpočet na rok 2012 už zahŕňa tieto riziká a preto výpadok 250 až 300 miliónov v tomto roku nebude v takom rozsahu ako uvádza Ministerstvo financií SR. Veľkosť výpadku značne závisí od výšky hospodárskeho rastu. Každé percento hospodárskeho rastu prinesie približne 170 miliónov eur.
Na to aby sme mali aspoň približný prehľad o tom koľko musí vláda SR do roku 2013 ušetriť môžeme použiť jednoduchý prepočet plánovaného deficitu na HDP. Vychádzať budeme z plánovaných deficitov a odhadov HDP na roky 2012 a 2013. Na rok 2012 je plánovaný deficit 4,6% HDP čo predstavuje približne na odhadovanom HDP 3,3 mld. eur. V zákone o štátnom rozpočte je uvedená suma 3,8 mld. eur. Na rok 2013 je plánovaný deficit 3% HDP čo predstavuje z prognózovaného HDP sumu 2,25 mld eur. V prípade rozdielu nášho jednoduchého výpočtu a plánovaným deficitom na rok 2012 uvedeným v zákone, dostaneme sumu 1,5 mld. eur. R. Kaliňák však uvádza nevyhnutné úspory vo výške 1,8 mld. eur (tento rok 300 mil eur. + budúci 1,5 mld. eur).
Ja si pamätám, keď som mal zásadný reformný zákon v oblasti cestnej premávky, ktorý priniesol zásadné zníženie nehodovosti a najmä úmrtnosti na cestách, sme mali 24 pozmeňovacích návrhov, ktoré boli postupne zapracovávané do zákona.
Robert Kaliňák
Nepravda (skryť odôvodnenie)
R. Kaliňák hovorí o zákone č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, ktorý nadobudol účinnosť 1. februára 2009. Podobný Kaliňákov výrok sme overovali 18. marca 2012 v relácii V politike. Vtedy Kaliňák hovoril o 27 pozmeňujúcich návrhoch zo strany opozície, teraz hovorí o 24. Tak ako predtým, aj teraz hodnotíme výrok ako nepravdivý.
Pri prijímaní zákona sa hlasovalo o deviatich pozmeňujúcich návrhoch poslancov. Z troch koaličných návrhov boli prijaté dva. Zo šiestich opozičných bol prijatý len jeden - konkrétne návrh M. Pada z SDKÚ - DS.
Po prijatí zákona došlo k niekoľkým novelizáciám, torých bolo do dnešnej doby 2012 8. Aj v prípade, ak by všetky tieto novely boli výsledkom opozičných návrhov, stále by sa ich počet nedostal na číslo 24.
Druhú časť výroku o znížení nehodovosti a úmrtnosti na cestách po prijatí tohto zákona nehodnotíme. Štatistiky nehodovosti na cestách však prehľadne ukazuje materiál Polície SR o výsledkoch práce v roku 2011.
Pri prijímaní zákona sa hlasovalo o deviatich pozmeňujúcich návrhoch poslancov. Z troch koaličných návrhov boli prijaté dva. Zo šiestich opozičných bol prijatý len jeden - konkrétne návrh M. Pada z SDKÚ - DS.
Po prijatí zákona došlo k niekoľkým novelizáciám, torých bolo do dnešnej doby 2012 8. Aj v prípade, ak by všetky tieto novely boli výsledkom opozičných návrhov, stále by sa ich počet nedostal na číslo 24.
Druhú časť výroku o znížení nehodovosti a úmrtnosti na cestách po prijatí tohto zákona nehodnotíme. Štatistiky nehodovosti na cestách však prehľadne ukazuje materiál Polície SR o výsledkoch práce v roku 2011.
(Otázka: Mala by sa vláda zaoberať niektorými konsolidačnými opatreniami navrhnutými opozičnými stranmi?). Odpoveď: Ja som nezaregistroval nejaký konkrétny návrh, ja som zaregistroval len kritiku a vyslovene prázdne slová predovšetkým z takých strán, ako je SaS a podobne.
Robert Kaliňák
Nepravda (zobraziť odôvodnenie)
Robert Kaliňák nehovorí pravdu. Na výzvu premiéra totiž v rozpore s tým, čo hovorí zareagovali niektoré opozičné strany aj konkrétnymi reformnými opatreniami.
Dňa 1.júna 2012 premiér Róbert Fico vyzval listom opozičné strany aby predložili návrhy konsolidačných opatrení:
„Ak to bude mať hlavu, pätu, predložím to na rokovanie Rady solidarity a rozvoja. Toto je korektný súboj. Všetci uznávame, že treba ozdravovať, všetci uznávame, že treba konsolidovať, ale nie je možné na naše návrhy zo strany opozície hovoriť iba nie, nie a hrať sa na urazených. Nech ukážu, že majú iné, lepšie návrhy. Samozrejme, okrem zvýšenia DPH nemajú nič.“ hovorí Fico.
“Rešpektujeme právo opozície kritizovať prístup vlády k ozdravovaniu verejných financií. Opozičné parlamentné strany nesú primeranú mieru zodpovednosti za nutnosť konsolidovať verejné financie a preto, očakávame, že kritika vládneho prístupu sa neobmedzí iba na odmietanie všetkých vládnych návrhov, a že jej súčasťou bude aj alternatívny návrh postupu,“ uviedol premiér podľa agentúr SITA a TASR v liste.
SDKÚ-DS tak prednesie bývalý návrh Ľudovíta Kaníka na obmedzenie prídavkov na deti a predloží ho na ďalšie rokovanie parlamentu.
Podľa správy SITA SDKÚ-DS v rámci konsolidačného balíka predložilo do parlamentu aj dve novely zákonov, ktoré by mali usporiť 50 miliónov eur:
"Máme celú vrstvu, ktorá si urobila živobytie zo sociálnych dávok. Musíme to napraviť, rodičovský príspevok patrí ľuďom, ktorí prejavili aspoň náznak ochoty pracovať," povedal predseda SDKÚ-DS Pavol Frešo.
Predseda KDH Ján Figeľ hovorí, že pri napĺňaní rozpočtu by mal pomôcť balík opatrení proti daňovým únikom: „Objem odhadovaných daňových únikov sám o sebe prekračuje konsolidačnú potrebu nášho štátu. Ak by sa daril čo len z polovice, málo by už chýbalo k tomu, čo Slovensko potrebuje dosiahnuť v horizonte r. 2013.“ (Vláda musí do konca roka ušetriť 300 mil. eur a v roku 2013 1,3 mld. eur.)
Ešte v máji 2012 prišla strana SAS s návrhom o znížení počtu poslancov v parlamente: "Sme presvedčení, že poslanci NR SR by sa mali výraznejšie podieľať na konsolidácii verejných financií nielen prijímaním takých opatrení, ktoré sa týkajú iných segmentov verejnej správy alebo obyvateľov Slovenska, ale mali by sami prispieť šetrením nákladov na činnosť parlamentu," argumentovali v dôvodovej správe. Tento návrh v parlamente neprešiel.
Dňa 4. júna 2012 vyšla spava, že SAS má v pláne zúžiť poberanie aj výšku dávok v hmotnej núdzi. Pre vládu tak pripravila novelu zákona o hmotnej núdzi - zmeny, ktoré sa jej nepodarilo presadiť ešte v koalícii pre nesúhlas s expremiérkou Ivetou Radičovou: "Filozofia má byť v tom, že dávka v hmotnej núdzi má patriť výlučne občanovi v hmotnej núdzi," vysvetlila poslankyňa za stranu Lucia Nicholsonová. Dodala, že štát má garantovať absolútne minimum, teda "jedno teplé jedlo denne", avšak má zároveň podporovať aktívnych jedincov.
Je evidentné, že pred aj po vyhlásení Roberta Fica o ponuke podpory opozičných návrhov sa objavilo minimálne niekoľko konkrétnych krokov a nie len kritika, tak ako to hovorí Robert Kaliňák. Jeho výrok preto považujeme za nepravdivý.
Dňa 1.júna 2012 premiér Róbert Fico vyzval listom opozičné strany aby predložili návrhy konsolidačných opatrení:
„Ak to bude mať hlavu, pätu, predložím to na rokovanie Rady solidarity a rozvoja. Toto je korektný súboj. Všetci uznávame, že treba ozdravovať, všetci uznávame, že treba konsolidovať, ale nie je možné na naše návrhy zo strany opozície hovoriť iba nie, nie a hrať sa na urazených. Nech ukážu, že majú iné, lepšie návrhy. Samozrejme, okrem zvýšenia DPH nemajú nič.“ hovorí Fico.
“Rešpektujeme právo opozície kritizovať prístup vlády k ozdravovaniu verejných financií. Opozičné parlamentné strany nesú primeranú mieru zodpovednosti za nutnosť konsolidovať verejné financie a preto, očakávame, že kritika vládneho prístupu sa neobmedzí iba na odmietanie všetkých vládnych návrhov, a že jej súčasťou bude aj alternatívny návrh postupu,“ uviedol premiér podľa agentúr SITA a TASR v liste.
SDKÚ-DS tak prednesie bývalý návrh Ľudovíta Kaníka na obmedzenie prídavkov na deti a predloží ho na ďalšie rokovanie parlamentu.
Podľa správy SITA SDKÚ-DS v rámci konsolidačného balíka predložilo do parlamentu aj dve novely zákonov, ktoré by mali usporiť 50 miliónov eur:
"Máme celú vrstvu, ktorá si urobila živobytie zo sociálnych dávok. Musíme to napraviť, rodičovský príspevok patrí ľuďom, ktorí prejavili aspoň náznak ochoty pracovať," povedal predseda SDKÚ-DS Pavol Frešo.
Predseda KDH Ján Figeľ hovorí, že pri napĺňaní rozpočtu by mal pomôcť balík opatrení proti daňovým únikom: „Objem odhadovaných daňových únikov sám o sebe prekračuje konsolidačnú potrebu nášho štátu. Ak by sa daril čo len z polovice, málo by už chýbalo k tomu, čo Slovensko potrebuje dosiahnuť v horizonte r. 2013.“ (Vláda musí do konca roka ušetriť 300 mil. eur a v roku 2013 1,3 mld. eur.)
Ešte v máji 2012 prišla strana SAS s návrhom o znížení počtu poslancov v parlamente: "Sme presvedčení, že poslanci NR SR by sa mali výraznejšie podieľať na konsolidácii verejných financií nielen prijímaním takých opatrení, ktoré sa týkajú iných segmentov verejnej správy alebo obyvateľov Slovenska, ale mali by sami prispieť šetrením nákladov na činnosť parlamentu," argumentovali v dôvodovej správe. Tento návrh v parlamente neprešiel.
Dňa 4. júna 2012 vyšla spava, že SAS má v pláne zúžiť poberanie aj výšku dávok v hmotnej núdzi. Pre vládu tak pripravila novelu zákona o hmotnej núdzi - zmeny, ktoré sa jej nepodarilo presadiť ešte v koalícii pre nesúhlas s expremiérkou Ivetou Radičovou: "Filozofia má byť v tom, že dávka v hmotnej núdzi má patriť výlučne občanovi v hmotnej núdzi," vysvetlila poslankyňa za stranu Lucia Nicholsonová. Dodala, že štát má garantovať absolútne minimum, teda "jedno teplé jedlo denne", avšak má zároveň podporovať aktívnych jedincov.
Je evidentné, že pred aj po vyhlásení Roberta Fica o ponuke podpory opozičných návrhov sa objavilo minimálne niekoľko konkrétnych krokov a nie len kritika, tak ako to hovorí Robert Kaliňák. Jeho výrok preto považujeme za nepravdivý.
My sme práve v čase opozície len vďaka prispeniu hlasov zo Smeru prijali zákon o dlhovej brzde, to je proste neodškriepiteľný fakt.
Robert Kaliňák
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Agentúra SITA dňa 8. decembra 2011 uviedla:
"Slovensko bude mať ústavne ohraničenú maximálnu výšku verejného dlhu. Poslanci totiž vo štvrtok schválili ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti. Za zákon hlasovali okrem jedného, ktorý sa zdržal hlasovania, všetci zo 147 prítomných poslancov."
Podľa zloženia poslaneckých klubov a hlasujúcich poslancov je jasné, že bez poslancov Smeru by podobný ústavný zákon nemohol byť prijatý. Výrob Roberta Kaliňáka je preto pravdivý.
"Slovensko bude mať ústavne ohraničenú maximálnu výšku verejného dlhu. Poslanci totiž vo štvrtok schválili ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti. Za zákon hlasovali okrem jedného, ktorý sa zdržal hlasovania, všetci zo 147 prítomných poslancov."
Podľa zloženia poslaneckých klubov a hlasujúcich poslancov je jasné, že bez poslancov Smeru by podobný ústavný zákon nemohol byť prijatý. Výrob Roberta Kaliňáka je preto pravdivý.
To, čo ste povedali k prvému pilieru (dôchodkového systému, pozn.), veľmi pekne ďakujem za to, že ste to povedali, pretože ak by ste to naozaj čítali, tak je neudržateľný prvý aj druhý pilier v kope, ten dôchodkový systém ako celý je neudržateľný a Rada solidarity a rozvoja, nie my, nie vláda Slovenskej republiky, ale zamestnávatelia, mimovládne organizácie, cirkvi, odbory, všetci jasne povedali, že ten systém je nastavený zle a ja naozaj som veľmi prekvapený, že si to nechcete pozrieť a nechcete si pred tou pravdou otvoriť oči, že ten systém je naozaj pomerne nafúknutá bublina.
Robert Kaliňák
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Podľa našich zistení súčasný dôchodkový systém pokladá za
neudržateľný Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR,
Konfederácia odborových zväzov SR, experti z Konzervatívneho inštitútu
M. R. Štefánika, INESS a INEKO či expert zo spoločnosti Alianz -
Slovensko d. s. s. Stanovisko Rady solidarity a rozvoja, v ktorej sú zastúpené skupiny o ktorých hovorí Robert Kaliňák zastáva rovnaké stanovisko. Výrok je preto pravdivý.
Viceprezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR Rastislav Machunka uviedol v relácii Komentáre na STV 2 zo dňa 30. mája 2012 k téme dôchodkového systému podľa webovej stránky asociácie, že je treba hľadať riešenia na to, aby bol tento systém do budúcna udržateľný.
Podľa agentúry SITA (Pravda.sk) sa rovnako Konfederácia odborových zväzov SR vyjadrila, že ochudobňovanie priebežne financovaného verejného systému dôchodkového zabezpečenia odvodmi do súkromných fondov je neudržateľné.
Na neudržateľnosti súčasného dôchodkového systému sa tiež podľa webu reformnavlada.sk zhodli Peter Gonda z Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika, Radovan Ďurana z Inšitútu ekonomických a spoločenských analýz INESS a Martin Mlýnek zo spoločnosti spoločnosti Allianz – Slovenská d.s.s.. O neudržateľnosti dôchodkového systému v súčasnej podobe informuje aj Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy INEKO na svojej webovej stránke.
Viceprezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR Rastislav Machunka uviedol v relácii Komentáre na STV 2 zo dňa 30. mája 2012 k téme dôchodkového systému podľa webovej stránky asociácie, že je treba hľadať riešenia na to, aby bol tento systém do budúcna udržateľný.
Podľa agentúry SITA (Pravda.sk) sa rovnako Konfederácia odborových zväzov SR vyjadrila, že ochudobňovanie priebežne financovaného verejného systému dôchodkového zabezpečenia odvodmi do súkromných fondov je neudržateľné.
Na neudržateľnosti súčasného dôchodkového systému sa tiež podľa webu reformnavlada.sk zhodli Peter Gonda z Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika, Radovan Ďurana z Inšitútu ekonomických a spoločenských analýz INESS a Martin Mlýnek zo spoločnosti spoločnosti Allianz – Slovenská d.s.s.. O neudržateľnosti dôchodkového systému v súčasnej podobe informuje aj Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy INEKO na svojej webovej stránke.
Pred 2 dňami som na verejnoprávnom okruhu v Slovenskom rozhlase počul oficiálnu správu - Európska komisia vyčíta Českej republike práve štruktúru systému dôchodkového zabezpečenia a práve nízku stabilitu a nízku životaschopnosť druhého piliera.
Radoslav Procházka
Zavádzanie (zobraziť odôvodnenie)
Európska Komisia (EK) síce skutočne vydala správu v ktorej kritizovala český dôchodkový systém, v tejto kritike sa však neobjavila zmienka o kritike "druhého pilieru", ani žiadneho podobného formátu. Správa EK považuje reformu ako celok za krok správnym smerom, avšak zároveň varuje pred jej neudržateľnosťou a nutnosti prijať ďalšie zmeny. Pravdou je, že reforma českého dôchodkového systému prináša druhý pilier podobného charakteru ako na Slovensku, kritika EU sa však priamo nezmieňuje druhý pilier. Radoslav Procházka si preto túto správu prikrášlil vo svoj prospech a jeho výrok hodnotíme ako zavádzanie.
Slovenský rozhlas vydal 31. mája 2012 správu, kde sa hovorí, že Európska komisia (EK) kritizuje českú dôchodkovú reformu. Správa hovorí, že EK považuje reformu za "nedostatočnú a dlhodobo neudržateľnú".
O kritike českej dôchodkovej reformy píše aj denník Pravda (čtk) na svojej stránke a informáciu dopĺňa: "Komisia upozornila, že do reformy nebolo jasne zapracované spojenie veku odchodu do dôchodku a očakávanej dĺžky života. Reformy zavádzajúce novú penzijnú schému, ktoré boli schválené minulý rok a ktoré mali nabiehať do praxe od roku 2013, sú podľa Európskej komisie relevantnou reakciou na potreby zabezpečiť v budúcnosti adekvátne penzie. Avšak ich efektívnosť je podľa komisie obmedzená okrem iného nedostatkom opatrení na stimuláciu účasti ľudí v novom systéme."
Podobne sa vyjadruje aj správa portálu radio.cz.
Čo sa týka dôchodkovej reformy v Česku ako takej, jej najvýznamnejším prvkom je zavedenie viacpilierového systému, ktorý počíta so sporením na penzijných fondoch. O dôchodkovej reforme v Česku si môžete viac prečítať tu.
Slovenský rozhlas vydal 31. mája 2012 správu, kde sa hovorí, že Európska komisia (EK) kritizuje českú dôchodkovú reformu. Správa hovorí, že EK považuje reformu za "nedostatočnú a dlhodobo neudržateľnú".
O kritike českej dôchodkovej reformy píše aj denník Pravda (čtk) na svojej stránke a informáciu dopĺňa: "Komisia upozornila, že do reformy nebolo jasne zapracované spojenie veku odchodu do dôchodku a očakávanej dĺžky života. Reformy zavádzajúce novú penzijnú schému, ktoré boli schválené minulý rok a ktoré mali nabiehať do praxe od roku 2013, sú podľa Európskej komisie relevantnou reakciou na potreby zabezpečiť v budúcnosti adekvátne penzie. Avšak ich efektívnosť je podľa komisie obmedzená okrem iného nedostatkom opatrení na stimuláciu účasti ľudí v novom systéme."
Podobne sa vyjadruje aj správa portálu radio.cz.
Čo sa týka dôchodkovej reformy v Česku ako takej, jej najvýznamnejším prvkom je zavedenie viacpilierového systému, ktorý počíta so sporením na penzijných fondoch. O dôchodkovej reforme v Česku si môžete viac prečítať tu.
Oni (dôchodkové správcovské spoločnosti, pozn.) dostanú peniaze, pretože im musia ľudia odvádzať peniaze, musia, áno, to je povinnosť.
Robert Kaliňák
Zavádzanie (zobraziť odôvodnenie)
R. Kaliňák zavádza ak tvrdí, že ľudia musia odvádzať peniaze do II. piliera resp. do dôchodkových správcovských spoločností. Je síce pravda, že noví sporitelia vstupujú do II. piliera od 1. apríla povinne, na druhej strane z II. piliera môžu do dvoch rokov od vstupu vystúpiť a stať tak sa súčasťou len I. piliera, ktorý spravuje Sociálna poisťovňa.
Starobné dôchodkové sporenie je sporenie na osobný účet sporiteľa. Na Slovensku predstavuje starobné dôchodkové sporenie II. pilier. Jeho účelom je spolu so starobným sporením (I. pilier) zabezpečiť príjem v starobe a pozostalým v prípade úmrtia sporiteľa.
Sporitelia, ktorí prvýkrát vstupujú na trh práce a stávajú sa poistencami v systéme sociálneho poistenia sa automaticky stávajú aj sporiteľmi v druhom pilieri. Túto zmenu priniesla novela zákona o starobnom dôchodkovom sporení (§14). Táto novela nadobudla účinnosť 1. apríla 2012.
Podľa tojhto zákona však sporitelia môžu počas dvoch rokov (730 dní) od vstupu do II. piliera vystúpiť a stať sa sporiteľom len v I. pilieri, ktorý je spravovaný výlučne Sociálnou poisťovňou (§17a odsek 2).
Je preto zavádzajúce tvrdiť, že sporitelia musia odvádzať peniaze do II. piliera. Podľa zákona o starobnom dôchodkovom sporení môžu sporitelia počas dvoch rokov od vstupu do II. piliera vystúpiť a tak sa stať súčasťou len I. piliera. Po uplynutí tohto dvojročného obdobia už podľa zákona nie je možnosť vystúpiť z II. piliera.
Starobné dôchodkové sporenie je sporenie na osobný účet sporiteľa. Na Slovensku predstavuje starobné dôchodkové sporenie II. pilier. Jeho účelom je spolu so starobným sporením (I. pilier) zabezpečiť príjem v starobe a pozostalým v prípade úmrtia sporiteľa.
Sporitelia, ktorí prvýkrát vstupujú na trh práce a stávajú sa poistencami v systéme sociálneho poistenia sa automaticky stávajú aj sporiteľmi v druhom pilieri. Túto zmenu priniesla novela zákona o starobnom dôchodkovom sporení (§14). Táto novela nadobudla účinnosť 1. apríla 2012.
Podľa tojhto zákona však sporitelia môžu počas dvoch rokov (730 dní) od vstupu do II. piliera vystúpiť a stať sa sporiteľom len v I. pilieri, ktorý je spravovaný výlučne Sociálnou poisťovňou (§17a odsek 2).
Je preto zavádzajúce tvrdiť, že sporitelia musia odvádzať peniaze do II. piliera. Podľa zákona o starobnom dôchodkovom sporení môžu sporitelia počas dvoch rokov od vstupu do II. piliera vystúpiť a tak sa stať súčasťou len I. piliera. Po uplynutí tohto dvojročného obdobia už podľa zákona nie je možnosť vystúpiť z II. piliera.
Nechceme byť Richardom Sulíkom, ktorý proste strelí číslo a potom sa nepotvrdí a potom sa zasmeje, tak som sa pomýlil.
Robert Kaliňák
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Robert Kaliňák pravdepodobne hovorí o výroku Richarda Sulíka z marca 2011. Sulík vtedy povedal v relácii Na telo televízie Markíza, že poslanec za Smer-SD a bývalý šéf košickej teplárne Ladislav Lazár si znížil plat mesiac pred parlamentnými voľbami.
Lazár na to odpovedal: „Nie je to pravda. Ja som mal znížený plat 15 mesiacov, keď vypukla hospodárska kríza a bolo to v čase, keď som ani netušil, že budem niekedy poslancom národnej rady,“ Ako tvrdil, plat mu pre krízu klesol zo 4 300 eur na 2 450 eur. „Za celé štvorročné obdobie som nikdy nemal taký vysoký plat ako majú nominanti v košickej teplárni a myslím tým aj tých, ktorých tam dali teraz naposledy,“poznamenal. Sulíkov výrok považoval za účelové konanie.
„Osobne sa ospravedlňujem kolegovi Lazárovi, že som zverejnil nepravdivú informáciu. Nebol v tom určite žiadny úmysel. Prepáčte, mrzí ma to,“ zareagoval na žiadosť o osobné ospravedlnenie Sulík. Urobil tak pred dopoludňajším hlasovaním v parlamentnom pléne. Ako dodal, ak bude Lazár naďalej žiadať ospravedlnenie v televízii Markíza, urobí tak opäť.
Výrok hodnotíme ako pravdivý. Richard Sulík skutočne použil nesprávne číslo, za čo sa neskôr aj ospravedlnil. To, či sa počas ospravedlnenia správal takým spôsobom, ako hovorí Robert Kaliňák nehodnotíme.
(R. Kaliňák: Opozícii sa nepáči ani len to, že chceme zaradiť poslancov do vyššej kategórie platenia daní.) Radoslav Procházka: Ktorej opozícii? Mňa sa na to pýtal redaktor z Pravdy, povedal som, že s tým nemám problém. Potom som sa dočítal v Pravde, že opozícia je proti tomu.
Radoslav Procházka
Neoveriteľné (zobraziť odôvodnenie)
Vyjadrenie Radoslava Procházku ohľadne vyššieho zdanenia politikov sa nám v článkoch denníku Pravda nepodarilo nájsť. Na túto tému sa však za KDH vyjadril Július Brocka. V článku z 25. mája 2012, portál pravda.sk uvádza: "Podpredseda KDH Július Brocka tvrdí, že by nemali byť dva stropy. Jeden pre ústavných činiteľov a druhý pre ostatných, inak to bude možné napadnúť na Ústavnom súde. Brocka preto predpokladá, že premiér chce posunúť hranicu pre vyššie zdaňovanie nižšie, ako mal Smer vo volebnom programe."
Výrok hodnotíme ako neoveriteľný.
Výrok hodnotíme ako neoveriteľný.
Ročne slovenská vláda minie takmer 2% HDP, čo je vyše 1 miliardy eur na financovanie dlhu.
Maroš Šefčovič
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Je pravdou, že na financovanie dlhu SR minie vláda takmer 2% HDP čo predstavuje sumu 1,4 mld. eur. Výrok M. Šefčoviča hodnotíme ako pravdivý.
V zákone o štátnom rozpočte na rok 2012 je v kapitole Všeobecná pokladničná správa vyčíslená dlhová služba (správa dlhu SR) vo výške 1 386 678 600 eur (s. 28).
Podľa dostupných údajov Ministerstva financií SR z februára 2012 je na tento rok prognózovaný HDP na úrovni 71,34 mld eur. Dlhová služba v roku 2012 je približne 1,386 mld. eur, čo zodpovedá zodpovedá 1,94% HDP odhadovaného na rok 2012. Inými slovami vláda SR minie na správu dlhu v roku 2012 takmer 2% HDP.
Podľa Štatistického úradu SR v roku 2011 bol HDP na úrovni 69 058,2 mil. eur. Dlhová služba v roku 2012 zodpovedá 2% HPD z roku 2011.
V zákone o štátnom rozpočte na rok 2012 je v kapitole Všeobecná pokladničná správa vyčíslená dlhová služba (správa dlhu SR) vo výške 1 386 678 600 eur (s. 28).
Podľa dostupných údajov Ministerstva financií SR z februára 2012 je na tento rok prognózovaný HDP na úrovni 71,34 mld eur. Dlhová služba v roku 2012 je približne 1,386 mld. eur, čo zodpovedá zodpovedá 1,94% HDP odhadovaného na rok 2012. Inými slovami vláda SR minie na správu dlhu v roku 2012 takmer 2% HDP.
Podľa Štatistického úradu SR v roku 2011 bol HDP na úrovni 69 058,2 mil. eur. Dlhová služba v roku 2012 zodpovedá 2% HPD z roku 2011.
Keď sa pozrieme na ten pomer k výberu daní HDP, tak Slovensko ho má podľa mňa najnižší v Európskej únii, je to len 28 %.
Maroš Šefčovič
Zavádzanie (zobraziť odôvodnenie)
Štúdia Európskej únie (Study on the VAT gap in the EU, str. 45) uvádza, že pri výbere DPH máme vážne problémy a výber tejto dane u nás je druhý najhorší po Grékoch. U nás činí rozdiel medzi vybratou sumou a tou, ktorá by sa mohla vybrať cca 1,3 mld. eur., čo predstavuje 28 % dostupných zdrojov z DPH. Čiže medzera medzi sumou, ktorú vyberieme na DPH a sumou, ktorú by sme v ideálnych podmienkach mohli vybrať (žiadne daňové úniky), je 28 %. U Grékov táto medzera tvorí 30 %. Výrok M. Šefčoviča preto hodnotíme ako zavádzanie, nakoľko jeho číslo je správne, avšak jeho zasadenie do kontextu už správne nie je.
Pre úplnosť dodávame, že dané údaje sú za rok 2006, pretože štúdia, z ktorej vyplývajú tieto čísla analyzovala roky 2000 až 2006, pričom bola vypracovaná v roku 2009.
Pre úplnosť dodávame, že dané údaje sú za rok 2006, pretože štúdia, z ktorej vyplývajú tieto čísla analyzovala roky 2000 až 2006, pričom bola vypracovaná v roku 2009.
Na daňových únikoch tak isto Slovenská republika stráca takmer 2,2 mld Eur ročne.
Maroš Šefčovič
Nepravda (zobraziť odôvodnenie)
Výrok hodnotíme ako nepravdivý, na základe analýzy, ktorú 13. marca 2012 uverejnilo Ministerstvo financií SR.
Podľa správy Slovenského rozhlasu Ministerstvo financií SR odhaduje, že Slovensko príde ročne na daňových únikoch o 2,3 mld. eur.
Správa sa pravdepodobne odvoláva na výsledky tejto analýzy, v ktorej je uverejnený odhad daňovej straty pri dani z pridanej hodnoty (DPH). Ako uvádza správa "Táto daň patrí medzi najvýznamnejšie zdroje príjmov rozpočtu verejnej správy, pričom v ostatných rokoch rast výnosu DPH nezodpovedal rastu makroekonomickej základni. Tento nesúlad sa pripisoval nárastu daňových únikov, pričom zatiaľ neexistuje komplexná analýza v tejto oblasti. Na odhad daňovej medzery sa v tejto analýze použili dve metódy: výpočet na základe tabuliek použitia a výpočet na základe očistenia nominálneho HDP."
Z výsledkov vyplýva, že v absolútnom vyjadrení dosiahla celková strata DPH v roku 2010 úroveň 2,3 mld eur (čo predstavuje 3,5 % HDP), čo je viac ako uvádza M. Šefčovič.
Podľa správy Slovenského rozhlasu Ministerstvo financií SR odhaduje, že Slovensko príde ročne na daňových únikoch o 2,3 mld. eur.
Správa sa pravdepodobne odvoláva na výsledky tejto analýzy, v ktorej je uverejnený odhad daňovej straty pri dani z pridanej hodnoty (DPH). Ako uvádza správa "Táto daň patrí medzi najvýznamnejšie zdroje príjmov rozpočtu verejnej správy, pričom v ostatných rokoch rast výnosu DPH nezodpovedal rastu makroekonomickej základni. Tento nesúlad sa pripisoval nárastu daňových únikov, pričom zatiaľ neexistuje komplexná analýza v tejto oblasti. Na odhad daňovej medzery sa v tejto analýze použili dve metódy: výpočet na základe tabuliek použitia a výpočet na základe očistenia nominálneho HDP."
Z výsledkov vyplýva, že v absolútnom vyjadrení dosiahla celková strata DPH v roku 2010 úroveň 2,3 mld eur (čo predstavuje 3,5 % HDP), čo je viac ako uvádza M. Šefčovič.
Tie zásahy do druhého piliera a hovorí to aj Európska únia, už v minulosti znamenali obrovské náklady na výnosoch pre sporiteľov.
Radoslav Procházka
Neoveriteľné (zobraziť odôvodnenie)
Na stránke Asociácie dôchodkových správcovských spoločností je uverejnené:
"Každá členská krajina EÚ má vlastný dôchodkový systém. Európska únia iba stanovuje ciele, ktoré by mali dôchodkové systémy členských krajín plniť, a to:- zabezpečenie primeraných dôchodkov,
- finančná udržatelnost dôchodkového systému,- modernizácia dôchodkových systémov."
Nepodarilo sa nám nájsť žiadne vyjadrenie z EU, ktoré by hovorilo, že zásahy do druhého piliera znamenali obrovské náklady.
"Každá členská krajina EÚ má vlastný dôchodkový systém. Európska únia iba stanovuje ciele, ktoré by mali dôchodkové systémy členských krajín plniť, a to:- zabezpečenie primeraných dôchodkov,
- finančná udržatelnost dôchodkového systému,- modernizácia dôchodkových systémov."
Nepodarilo sa nám nájsť žiadne vyjadrenie z EU, ktoré by hovorilo, že zásahy do druhého piliera znamenali obrovské náklady.
Ten termín ekonomická alebo právna previazanosť je technickým termínom z práva Európskej únie. Má svoje veľmi presné súradnice, je to ustálený pojem a dá sa aplikovať na naše pomery.
Radoslav Procházka
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Výraz ekonomická previazanosť (economic interdependence) a jemu podobné sme našli niekoľko krát použitý v bežnom texte správ informujúcich o dianí v EU. Viď napr. tu, tu, tu alebo tu. Európska Komisia vydala ešte v roku 2010 aj špeciálnu tlačovú správu s názvom Mastering economic interdependence, v ktorej hovorí o potrebe zlepšenia spravovania ekonomickej situácie.
V zozname práva EU na portály EUR-lex sme našli podobný termín iba v anglickej verzii, ktorá spomína tzv. relationship of interdependence. Tento termín je následne použitý pre opis kvalitatívneho vzťahu medzi podnikmi s možnosťou aplikácie pre výpočet daňového zaťaženia.
Nevieme vyhodnotiť, či sa jedná skutočne o ustálený termín s možnosťou jeho použitia na Slovensku. Výrok však hodnotíme ako pravdivý, nakoľko je termín obsiahnutý v práve EU v kontexte, ktorý sa zhoduje s tým, v akom ho používa Radoslav Procházke.
V zozname práva EU na portály EUR-lex sme našli podobný termín iba v anglickej verzii, ktorá spomína tzv. relationship of interdependence. Tento termín je následne použitý pre opis kvalitatívneho vzťahu medzi podnikmi s možnosťou aplikácie pre výpočet daňového zaťaženia.
Nevieme vyhodnotiť, či sa jedná skutočne o ustálený termín s možnosťou jeho použitia na Slovensku. Výrok však hodnotíme ako pravdivý, nakoľko je termín obsiahnutý v práve EU v kontexte, ktorý sa zhoduje s tým, v akom ho používa Radoslav Procházke.
photo by Alan Cleaver
Prepisy diskusných relácií poskytuje NEWTON Media, spol. s r.o.. O spôsobe hodnotenia na tejto stránke nájdete viac informácií na stránke Hodnotenie na Demagog.sk.
Komentáre
Pridať komentár môžete i bez prihlásenia — vyplňte meno v poli „Name“ a pak doplňte e-mail.
comments powered by Disqus
23.10.2012 o 02:39
ftdq abercrombie france likva chaussures louboutin fvvqa http://chaussuresloubutinnmagasinn.webnode.fr/ h o a ft