Peter Kažimír vs. Ivan Štefanec
V politike, Moderátor: Ľuba Oravová , videozáznam relácie
27
May
May
Nedeľná relácia V politike priniesla prvé stretnutie v diskusnej relácii medzi ministrom finacií za SMER Petrom Kažimírom a "nástupcom" Ivana Mikloša na poste podpredsedu SDKÚ pre ekonomiku - Ivanom Štefancom. Z pozícií oboch politikov je zrejmé, že témou ich rozhovoru boli najmä ekonomické ukazovatele, s ktorými sa obaja snažili pracovať tak, aby vyznievali priaznivo pre ich stranu. Politici sa pomerne obšírne venovali najmä plánovanému zvyšovaniu priamej dane. Peter Kažimír tento krok okrem iného vysvetľuje nepriaznivou situáciou, v ktorej súčasná vláda preberala krajinu. Debata sa miestami niesla v značne odbornom duchu a viaceré údaje, s ktorými politici pracovali, sa nám nepodarilo potvrdiť.
Všetci politici
Všetky výroky
Vyberte si, ktoré výroky
z relácie si chcete prezerať:
z relácie si chcete prezerať:
Viete, že vlastne prichádzame so zrušením krajských úradov štátnej správy, mimochodom bude ich 72, hovoríme o tom, že dnes štátna správa cez 34 kapitol štátneho rozpočtu obhospodaruje 916 rozpočtových organizácií, ktoré obsluhujú občanov, firmy a podobne, a tie sú reprezentované 745 orgánmi miestnej štátnej správy.
Peter Kažimír
Neoveriteľné (skryť odôvodnenie)
Výrok ministra financií cituje údaje, ktoré vychádzajú zo schváleného vládneho materiálu - Programu ESO (Efektívna, Spoľahlivá a Otvorená štátna správa). Tento dokument uvádza, že: "Štátna správa realizuje v roku 2012 svoj rozpočet prostredníctvom 34 kapitol. V rámci kapitol je rozpočet ďalej realizovaný prostredníctvom až 916-tich rozpočtových organizácií..."
Zámerom ESO je presadenie novej vízie fungovania štátnej správy. Jej súčasťou je aj zníženie počtu rozpočtových organizácií a úplné zrušenie špecializovanej krajskej štátnej správy.
Špecializovaná štátna správa zahŕňa krajské úrady životného prostredia, krajské stavebné úrady, pozemkové úrady, katastrálne úrady či školské úrady. Ich kompetencie by sa podľa Programu ESO mali presunúť na obvodné úrady, ktorých je v súčasnosti 53 a tzv.Centrum verejnej správy. Či však bude zrušených krajských úradov 72 nevieme overiť.
TASR po tlačovej konferencii ministra vnútra R.Kaliňáka, uviedla odprezentovanú informáciu: "Zo 745 orgánov miestnej štátnej správy by do začiatku roka 2014 malo vzniknúť 79 a z 916 rozpočtových organizácií len 58." Robert Kaliňák teda pracuje s rovnakými číslami ako Peter Kažimír.
Čo sa týka financovania štátnej správy, to sa uskutočňuje cez rozpočet verejnej správy, ktorý tvorí štátny rozpočet na príslušný rozpočtový rok a súhrn rozpočtov ostatných subjektov verejnej správy na príslušný rozpočtový rok a na nasledujúce dva rozpočtové roky (pričom záväzný je len rozpočet na príslušný rozpočtový rok). Ostatnými subjektmi sú aj vo výroku spomínané rozpočtové organizácie.
Počet kapitol štátneho rozpočtu nie je 34 ako uvádza minister Kažimír a vládny materiál ESO, ale 33. Tento údaj je možné skontrolovať v rámci Rozpočtu verejnej správy pre roky 2012-2014 (s.30).
Vzhľadom na uvedené fakty, môžeme konštatovať, že P.Kažimír použil čísla, ktoré korešpondujú s materiálmi a vyjadreniami súčasnej vlády. Nepodarilo sa nám však zistiť skutočnú pravdivovsť týchto informácii na verejne dostupných zdrojoch (web stránka MV SR, štátnej správy), výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.
Zámerom ESO je presadenie novej vízie fungovania štátnej správy. Jej súčasťou je aj zníženie počtu rozpočtových organizácií a úplné zrušenie špecializovanej krajskej štátnej správy.
Špecializovaná štátna správa zahŕňa krajské úrady životného prostredia, krajské stavebné úrady, pozemkové úrady, katastrálne úrady či školské úrady. Ich kompetencie by sa podľa Programu ESO mali presunúť na obvodné úrady, ktorých je v súčasnosti 53 a tzv.Centrum verejnej správy. Či však bude zrušených krajských úradov 72 nevieme overiť.
TASR po tlačovej konferencii ministra vnútra R.Kaliňáka, uviedla odprezentovanú informáciu: "Zo 745 orgánov miestnej štátnej správy by do začiatku roka 2014 malo vzniknúť 79 a z 916 rozpočtových organizácií len 58." Robert Kaliňák teda pracuje s rovnakými číslami ako Peter Kažimír.
Čo sa týka financovania štátnej správy, to sa uskutočňuje cez rozpočet verejnej správy, ktorý tvorí štátny rozpočet na príslušný rozpočtový rok a súhrn rozpočtov ostatných subjektov verejnej správy na príslušný rozpočtový rok a na nasledujúce dva rozpočtové roky (pričom záväzný je len rozpočet na príslušný rozpočtový rok). Ostatnými subjektmi sú aj vo výroku spomínané rozpočtové organizácie.
Počet kapitol štátneho rozpočtu nie je 34 ako uvádza minister Kažimír a vládny materiál ESO, ale 33. Tento údaj je možné skontrolovať v rámci Rozpočtu verejnej správy pre roky 2012-2014 (s.30).
Vzhľadom na uvedené fakty, môžeme konštatovať, že P.Kažimír použil čísla, ktoré korešpondujú s materiálmi a vyjadreniami súčasnej vlády. Nepodarilo sa nám však zistiť skutočnú pravdivovsť týchto informácii na verejne dostupných zdrojoch (web stránka MV SR, štátnej správy), výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.
Keď budeme mať 23% daň z príjmu, tak ju budeme mať najvyššiu sadzbu medzi krajinami V4.
Ivan Štefanec
Pravda (skryť odôvodnenie)
V prípade Českej republiky, portál BusinessInfo.cz pod hlavičkou Daň z příjmu právnických osob uvádza: "Daňová sazba je počínaje rokem 2009 stanovena ve výši 20 %, a od roku 2010 ve výši 19 %."
O situácii v Poľsku informuje portál Finance.cz : "Sazba daně z příjmu pro firmy v Polsku v posledních deseti letech značně klesla. V roce 2000 byla sazba daně 30 %. V současné době je sazba daně 19 %."
PRAVDA.sk dňa 25. mája 2012 uviedla: "Kým v súčasnosti sa s 19-percentnou sadzbou drží (Slovensko, pozn.) na spoločnej siedmej až deviatej priečke krajín únie s najnižšími korporátnymi daňami spolu s Poľskom a Českou republikou, po zvýšení by sa v tomto rebríčku zosunulo na 12. pozíciu. Okrem spomínaného Poľska a Českej republiky by tak nižšiu sadzbu mali už aj podniky v Maďarsku, kde je momentálne podľa analýzy Poštovej banky na úrovni 20,6 %."
Ako ďalej portál informuje: "Zvýšením sadzby dane z príjmov právnických osôb zo súčasných 19 % na 23 % tak, ako to naznačuje premiér Robert Fico, by Slovensko malo najvyššiu korporátnu daň z krajín V4."
O situácii v Poľsku informuje portál Finance.cz : "Sazba daně z příjmu pro firmy v Polsku v posledních deseti letech značně klesla. V roce 2000 byla sazba daně 30 %. V současné době je sazba daně 19 %."
PRAVDA.sk dňa 25. mája 2012 uviedla: "Kým v súčasnosti sa s 19-percentnou sadzbou drží (Slovensko, pozn.) na spoločnej siedmej až deviatej priečke krajín únie s najnižšími korporátnymi daňami spolu s Poľskom a Českou republikou, po zvýšení by sa v tomto rebríčku zosunulo na 12. pozíciu. Okrem spomínaného Poľska a Českej republiky by tak nižšiu sadzbu mali už aj podniky v Maďarsku, kde je momentálne podľa analýzy Poštovej banky na úrovni 20,6 %."
Ako ďalej portál informuje: "Zvýšením sadzby dane z príjmov právnických osôb zo súčasných 19 % na 23 % tak, ako to naznačuje premiér Robert Fico, by Slovensko malo najvyššiu korporátnu daň z krajín V4."
Priemer európskej "27" (priamej dane z príjmov právnických osôb, pozn.) dnes, pán Štefanec, je 23,5 %, čiže my stále pod priemerom sadzby.
Peter Kažimír
Pravda (skryť odôvodnenie)
Priemerná sadzba dane z príjmov právnických osôb je podľa publikácie Eurostatu Daňové trendy v Európskej Únii (.pdf), s. 29, v roku 2012 vo výške 23,5%.
V Slovenskej republike platia právnické osoby nižšiu daň ako je priemer EÚ. Sadzba dane z príjmov právnických osôb a sadzba dane z príjmov fyzických osôb je podľa Zákona o dani z príjmov v súčasnosti na Slovensku vo výške 19% a po novom by mala byť výška dane 23%.
V Slovenskej republike platia právnické osoby nižšiu daň ako je priemer EÚ. Sadzba dane z príjmov právnických osôb a sadzba dane z príjmov fyzických osôb je podľa Zákona o dani z príjmov v súčasnosti na Slovensku vo výške 19% a po novom by mala byť výška dane 23%.
Od roku 2004 Slovensko rástlo najrýchlejšie z Európskej únie. Spomedzi všetkých 27 krajín.
Ivan Štefanec
Pravda (skryť odôvodnenie)
Výrok Ivana Štefanca je pravdivý. Podľa štatistiky Eurostatu bol priemerný hospodársky rast Slovenska z rokov 2004 - 2011 najvyšší spomedzi všetkých krajín EÚ.
| Krajina | Priemerný rast HDP v % za roky 2004 - 2011 |
| Belgicko | 1,625 |
| Bulharsko | 3,6 |
| Česká republika | 2,275 |
| Dánsko | 0,675 |
| Nemecko | 1,45 |
| Estónsko | 3,0875 |
| Írsko | 1,325 |
| Grécko | 1,3 |
| Španielsko | 1,5375 |
| Francúzsko | 1,1625 |
| Taliansko | 0,25 |
| Cyprus | 2,575 |
| Lotyšsko | 3,0 |
| Litva | 3,525 |
| Luxembursko | 2,65 |
| Maďarsko | 1,2375 |
| Malta | 2,025 |
| Holandsko | 1,5875 |
| Rakúsko | 1,925 |
| Poľsko | 4,6 |
| Portugalsko | 0,3875 |
| Rumunsko | 3,5625 |
| Slovinsko | 2,2375 |
| Slovensko | 4,875 |
| Fínsko | 1,9 |
| Švédsko | 2,425 |
| Veľká Británia | 1,0625 |
Je pravdou, viete veľmi dobre, že som menoval nového prezidenta finančnej správy a ide o človeka z externého prostredia a IT prostredia.
Peter Kažimír
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Agentúra TASR 9. mája 2012 uviedla: "Minister financií SR Peter Kažimír (Smer-SD) dnes vymenoval za prezidenta Finančnej správy (FS) SR Františka Imreczeho..."Ako ďalej rozoberá aj portál sme.sk : "František Imrecze absolvoval Obchodnú fakultu Ekonomickej univerzity v Bratislave. Pôsobil na viacerých pozíciách v spoločnostiach Oracle Slovensko a T-Mobile Slovensko.
Od marca 2008 bol obchodným riaditeľom pre SR a Českú republiku v spoločnosti SAP Slovensko. Následne postúpil na funkciu obchodného riaditeľa pre strategické odvetvia na úrovni strednej a východnej Európy a od januára 2010 pôsobil ako generálny riaditeľ SAP Slovensko." Výrok považujeme za pravdivý.
Od marca 2008 bol obchodným riaditeľom pre SR a Českú republiku v spoločnosti SAP Slovensko. Následne postúpil na funkciu obchodného riaditeľa pre strategické odvetvia na úrovni strednej a východnej Európy a od januára 2010 pôsobil ako generálny riaditeľ SAP Slovensko." Výrok považujeme za pravdivý.
My máme na stole nezaplatené faktúry len vo výške, povedzme, necelých 6 miliónov eur, s ktorými si zatiaľ nevieme rady a nie sme pripravení ich zaplatiť.
Peter Kažimír
Neoveriteľné (zobraziť odôvodnenie)
Nenašli sme žiadnu neutrálnu informáciu, ktorá by potvrdzovala, prípadne vyvracala, toto tvrdenie Petra Kažimíra.
Napríklad aj minulý a tento rok sú zmrazené platy štátnych úradníkov. Na budúci rok to bude jedno z mojich prvých rozhodnutí bolo, že takisto východiska rozpočtu sme dokonca znížili mzdovú obálku pre úrady štátnej správy o 5 % a bežné tovary a služby o 10%.
Peter Kažimír
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Výrok hodnotíme ako pravdivý, nakoľko obe jeho faktické časti zodpovedajú dostupným informáciám.
Platy štátnych zamestnancov (s výnimkou pedagogických) sú momentálne zmrazené na úrovni roku 2011 a na tejto úrovni majú zostať aj počas najbližších dvoch rokoch, podľa Prílohy č. 2 Východisk rozpočtu verejnej správy na roky 2012 - 2014. Podľa informácii Konfederácii odborových združení, sa platy štátnym zamestnancom naposledy zvyšovali v roku 2010.
Čo sa týka znižovania objemu miezd spomínaných v druhej časti výroku, agentúra SITA priniesla v apríli 2012 správu o tom, že: "...vládny kabinet Roberta Fica vymyslel spôsob, ako motivovať jednotlivé rozpočtové kapitoly k zvýšeniu efektívnosti vynakladania výdavkov štátneho rozpočtu a pri napĺňaní cieľov reformy štátnej správy. Urobiť to chce plošným viazaním prostriedkov na tovary a služby v objeme 10 % a prostriedkov na mzdy vo výške 5 % z úrovne roka 2012."
*doplnené a zmenená hodnota z neoveriteľné na pravda 8. januára 2013
Platy štátnych zamestnancov (s výnimkou pedagogických) sú momentálne zmrazené na úrovni roku 2011 a na tejto úrovni majú zostať aj počas najbližších dvoch rokoch, podľa Prílohy č. 2 Východisk rozpočtu verejnej správy na roky 2012 - 2014. Podľa informácii Konfederácii odborových združení, sa platy štátnym zamestnancom naposledy zvyšovali v roku 2010.
Čo sa týka znižovania objemu miezd spomínaných v druhej časti výroku, agentúra SITA priniesla v apríli 2012 správu o tom, že: "...vládny kabinet Roberta Fica vymyslel spôsob, ako motivovať jednotlivé rozpočtové kapitoly k zvýšeniu efektívnosti vynakladania výdavkov štátneho rozpočtu a pri napĺňaní cieľov reformy štátnej správy. Urobiť to chce plošným viazaním prostriedkov na tovary a služby v objeme 10 % a prostriedkov na mzdy vo výške 5 % z úrovne roka 2012."
*doplnené a zmenená hodnota z neoveriteľné na pravda 8. januára 2013
A to historicky po možno 10 rokoch sa to (pokles reálnych miezd v roku 2011, pozn.) udialo prvýkrát.
Peter Kažimír
Nepravda (zobraziť odôvodnenie)
Reálne mzdy poklesli naposledy pred rokom 2011 v roku 2003. Výrok na základe toho hodnotíme ako nepravdivý.
Priemerná mesačná nominálna mzda a index reálnej mzdy za roky 2002 - 2011 (spracované podľa údajov Slovenského štatistického úradu):
Priemerná mesačná nominálna mzda a index reálnej mzdy za roky 2002 - 2011 (spracované podľa údajov Slovenského štatistického úradu):
| Rok | Priemerná mesačná nominálna mzda | Index reálnej mzdy |
| 2002 | 13 511 Sk | 105,8 |
| 2003 | 14 365 Sk | 98 |
| 2004 | 15 825 Sk | 110,2 |
| 2005 | 17 274 Sk | 109,2 |
| 2006 | 18 761 Sk | 103,3 |
| 2007 | 20 146 Sk | 104,3 |
| 2008 | 21 782 Sk | 103,3 |
| 2009 | 744,50 eur | 101,4 |
| 2010 | 769 eur | 102,2 |
| 2011 | 786 eur | 98,4 |
Keď zvýšime priame dane, ktoré sa znižovali za 23 rokov mimochodom o 23 %, kedysi sme mali 42% daň z príjmu, teraz máme 19%.
Ivan Štefanec
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Podľa prezentácie Naile Prokešovej, poradkyne KOZ SR, dosahovali sadzby priamych daní na Slovensku skutočne v minulosti vyše 40 %. V prípade daní z príjmov fyzických osôb to bolo v roku 1993 až 45 % a v prípade daní z príjmu právnických osôb v niektorých prípadoch až 47 %.
Podľa publikácie Inštitútu finančnej politiky Ministerstva financií SR bola sadzba priamej dane FO v roku 1993 pre najvyššiu príjmovú skupinu až 47 %, a od roku 1994 to bolo pre túto skupinu 42 %. Daň z príjmu PO v období od roku 1993 klesala z 45 %.
V minulosti sa uplatňovali rozdielne daňové sadzby pre rozličné príjmové skupiny. Čísla, ktoré uvádza Ivan Štefanec sú v zásade pravdivé, keďže aj takáto sadza v histórii Slovenska existovala.
Podľa publikácie Inštitútu finančnej politiky Ministerstva financií SR bola sadzba priamej dane FO v roku 1993 pre najvyššiu príjmovú skupinu až 47 %, a od roku 1994 to bolo pre túto skupinu 42 %. Daň z príjmu PO v období od roku 1993 klesala z 45 %.
V minulosti sa uplatňovali rozdielne daňové sadzby pre rozličné príjmové skupiny. Čísla, ktoré uvádza Ivan Štefanec sú v zásade pravdivé, keďže aj takáto sadza v histórii Slovenska existovala.
Viete o tom, že 60 % ľudí má u nás nižšiu mzdu ako 700 eur? A 70 % ľudí má nižšiu mzdu ako priemerná mzda?
Peter Kažimír
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Predpokladáme, že sa Peter Kažimír odvoláva na údaje publikované v júni 2011 v poslednej analýze štruktúry miezd za rok 2010 (.pdf), publikovanej Štatistickým úradom SR. Podľa nej hovorí P. Kažimír pravdu. Treba však upozorniť, že sa nejedná o celkovú populáciu ale len o zamestnancov.
s.2: V mzdovom pásme do 800 eur bolo 64,2 % zamestnancov. V intervale od 800-850 Eur, do ktorého patrila aj priemerná hrubá mesačná mzda za SR nameraná v tomto zisťovaní, bolo 4,5 % zamestnancov.
Spolu tak do pásma priemernej hrubej mesačnej mzdy patrilo 68,7 % zamestnancov, čo je skoro 70 %.
Zamestnanci, ktorí spadali do hladiny do 700 Eur, tvorili 56,22 % všetkých zamestnancov.
s.2: V mzdovom pásme do 800 eur bolo 64,2 % zamestnancov. V intervale od 800-850 Eur, do ktorého patrila aj priemerná hrubá mesačná mzda za SR nameraná v tomto zisťovaní, bolo 4,5 % zamestnancov.
Spolu tak do pásma priemernej hrubej mesačnej mzdy patrilo 68,7 % zamestnancov, čo je skoro 70 %.
Zamestnanci, ktorí spadali do hladiny do 700 Eur, tvorili 56,22 % všetkých zamestnancov.
Od roku 2004 začal rast reálnych miezd, ale začal aj príjem, vyšší príjem daní do štátneho rozpočtu.
Ivan Štefanec
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Pavol Karász vo svojej práci Základné makroekonomické súvislosti mzdového vývoja v ekonomike Slovenska do roku 2008 uverejňuje graf aj tabuľku, ktorá vykazuje od roku 2004 nárast reálnej mzdy vždy o určité percento.
Rovnako portál INEKO.sk uverejnil štúdiu o raste miezd. Od roku 2005 zaznamenávame rast reálnej mzdy. Ako portál ďalej uvádza: "V rokoch 2006 až 2009 pokračoval relatívne vysoký rast nominálnych miezd, rast reálnych miezd sa po roku 2008 spomalil. Významným faktorom vývoja miezd v roku 2009 bola hospodárska kríza."
Čo sa týka štátneho rozpočtu a jeho príjmov z daní, portál INFOSTAT.sk uverejnil štúdiu Mareka Radvanského: Ekonomický model SR s dôrazom na príjmy a výdavky štátneho rozpočtu. Prostredníctvom grafu aj tabuľky tu rozoberá vývoj daňových príjmov štátneho rozpočtu do roku 2007. Od roku 2004 je evidentný nárast príjmov z daní. SItuáciou od roku 2007 sa zaoberá Analýza zvýšenia príjmovej stránky rozpočtu, kde rovnako môžme sledovať nárast týchto príjmov s prognózou až do roku 2014. Podobné výsledky ukazujú aj dáta Ministerstva financií o plnení štátneho rozpočtu v rokoch 2005 - 2012.
Priemerná mesačná nominálna mzda a index reálnej mzdy za roky 2002 - 2011 (spracované podľa údajov Slovenského štatistického úradu):
Rovnako portál INEKO.sk uverejnil štúdiu o raste miezd. Od roku 2005 zaznamenávame rast reálnej mzdy. Ako portál ďalej uvádza: "V rokoch 2006 až 2009 pokračoval relatívne vysoký rast nominálnych miezd, rast reálnych miezd sa po roku 2008 spomalil. Významným faktorom vývoja miezd v roku 2009 bola hospodárska kríza."
Čo sa týka štátneho rozpočtu a jeho príjmov z daní, portál INFOSTAT.sk uverejnil štúdiu Mareka Radvanského: Ekonomický model SR s dôrazom na príjmy a výdavky štátneho rozpočtu. Prostredníctvom grafu aj tabuľky tu rozoberá vývoj daňových príjmov štátneho rozpočtu do roku 2007. Od roku 2004 je evidentný nárast príjmov z daní. SItuáciou od roku 2007 sa zaoberá Analýza zvýšenia príjmovej stránky rozpočtu, kde rovnako môžme sledovať nárast týchto príjmov s prognózou až do roku 2014. Podobné výsledky ukazujú aj dáta Ministerstva financií o plnení štátneho rozpočtu v rokoch 2005 - 2012.
Priemerná mesačná nominálna mzda a index reálnej mzdy za roky 2002 - 2011 (spracované podľa údajov Slovenského štatistického úradu):
| Rok | Priemerná mesačná nominálna mzda | Index reálnej mzdy |
| 2002 | 13 511 Sk | 105,8 |
| 2003 | 14 365 Sk | 98 |
| 2004 | 15 825 Sk | 110,2 |
| 2005 | 17 274 Sk | 109,2 |
| 2006 | 18 761 Sk | 103,3 |
| 2007 | 20 146 Sk | 104,3 |
| 2008 | 21 782 Sk | 103,3 |
| 2009 | 744,50 eur | 101,4 |
| 2010 | 769 eur | 102,2 |
| 2011 | 786 eur | 98,4 |
Pridať komentár môžete i bez prihlásenia — vyplňte meno v poli „Name“ a pak doplňte e-mail.
comments powered by Disqus