Pavol Paška vs. Pavol Frešo
O 5 minút 12, Moderátor: Marta Jančkárová , videozáznam relácie
20
May
May
Novozvolený predseda SDKÚ-DS Pavol Frešo a predseda parlamentu Pavol Paška si prišli v nedeľu v krátkosti vymeniť názor na poslaneckú imunitu. Následne sa ich cesty čiastočne rozišli a v spoločnej diskusii nedochádzalo k prílišnej konfrontácii. Moderátorka M. Jančkárová smerovala diskusiu s P. Frešom skôr k novému vedeniu a vnútornej politike SDKÚ, zatiaľ čo s P. Paškom debatovala ešte čiastočne o programovom prehlásení a ekonomických opatreniach. Politici vo všetkých prípadoch často prezentovali najmä svoje názory a vízie. V diskusii podľa nášho hodnotenia, okrem väčšiny pravdivých výrokov, odoznela jedna nepravda P. Freša a jedno zavádzanie P. Pašku.
Všetci politici
Všetky výroky
Vyberte si, ktoré výroky
z relácie si chcete prezerať:
z relácie si chcete prezerať:
Pán Paška, vy ste mali v predminulom volebnom období takéhoto (trestne stíhaného poslanca pozn.) medzi sebou, pána poslanca Kvorku. Nezahlasovali ste zaňho.
Pavol Frešo
Pravda (skryť odôvodnenie)
Výrok o hlasovaní za vydanie poslanca Jána Kvorku (Smer-SD) na trestné stíhanie sme overovali už v minulosti:
TASR: "Za vydanie poslanca na trestné stíhanie hlasovalo 49 poslancov, proti bolo 63, deviati sa zdržali hlasovania a dvaja nehlasovali. Z koaličných poslancov hlasovalo za zbavenie imunity poslanca len Renáta Zmajkovičová (SMER-SD), drvivá väčšina koalície bola proti. Väčšina opozičných poslancov hlasovala za vydanie Jána Kvorku na trestné stíhanie."
Zo štatistiky hlasovaní na stránke NRSR takisto vyplýva, že za návrh na vydanie hlasovala len jediná poslankyňa Smeru, zo zvyšných 45 poslancov strany hlasovalo 42 proti a traja sa zdržali hlasovania.
Výrok Pavla Freša teda hodnotíme ako pravdivý.
TASR: "Za vydanie poslanca na trestné stíhanie hlasovalo 49 poslancov, proti bolo 63, deviati sa zdržali hlasovania a dvaja nehlasovali. Z koaličných poslancov hlasovalo za zbavenie imunity poslanca len Renáta Zmajkovičová (SMER-SD), drvivá väčšina koalície bola proti. Väčšina opozičných poslancov hlasovala za vydanie Jána Kvorku na trestné stíhanie."
Zo štatistiky hlasovaní na stránke NRSR takisto vyplýva, že za návrh na vydanie hlasovala len jediná poslankyňa Smeru, zo zvyšných 45 poslancov strany hlasovalo 42 proti a traja sa zdržali hlasovania.
Výrok Pavla Freša teda hodnotíme ako pravdivý.
Dnes sa vážne debatuje o dani z finančnej transakcii. Jedine Briti to odmietajú. Ale všetci naši veľkí partneri, na ktorých sme závislí, to dávajú.
Pavol Paška
Zavádzanie (skryť odôvodnenie)
Je pravdou, že Veľká Británia zablokovala návrh o európskej dani z finančných transakcií. Je však zavádzajúce tvrdiť, sú to len Briti, ktorí odmietajú daň z finančnej transakcie. Odmietavý postoj majú aj Švédsko či Česká republika. Rezervované v tejto otázke aj aj Holandsko. Výrok hodnotíme ako zavádzanie.
Veľká Británia zablokovala návrh o európskej dani z finančných transakcií. K odmietavému postoju Veľkej Británie sa pripojila aj Česká republika.
Podľa týždenníka Spiegel takúto daň odmieta nielen Británia ale aj Švédsko. Rezervovaný postoj má ja Holandsko, ktorému dve nedávne štúdie centrálnej banky a štatistického úradu odporúčajú postoj proti dani z finančných transakcií. Nejednoznačný postoj v tejto otázke je aj v eurozóne, keď list adresovaný predsedníckej krajine Dánsku, ktorý apeloval na urýchlenie rokovaní v otázke dane z finančných transakcií nepodpísali krajiny ako Slovensko, Slovinsko, Írsko, Holandsko, Malta, Cyprus, Luxembursko a Estónsko. Tento list sa posielal ešte pred voľbami, v ktorých vyhral R. Fico a postoj v tejto otázke sa zmenil. Dnes je Slovensko za takúto daň.
Veľká Británia zablokovala návrh o európskej dani z finančných transakcií. K odmietavému postoju Veľkej Británie sa pripojila aj Česká republika.
Podľa týždenníka Spiegel takúto daň odmieta nielen Británia ale aj Švédsko. Rezervovaný postoj má ja Holandsko, ktorému dve nedávne štúdie centrálnej banky a štatistického úradu odporúčajú postoj proti dani z finančných transakcií. Nejednoznačný postoj v tejto otázke je aj v eurozóne, keď list adresovaný predsedníckej krajine Dánsku, ktorý apeloval na urýchlenie rokovaní v otázke dane z finančných transakcií nepodpísali krajiny ako Slovensko, Slovinsko, Írsko, Holandsko, Malta, Cyprus, Luxembursko a Estónsko. Tento list sa posielal ešte pred voľbami, v ktorých vyhral R. Fico a postoj v tejto otázke sa zmenil. Dnes je Slovensko za takúto daň.
Moderátorka: "Trvalý euroval oproti tomu pôvodnému sa líši napr. tým, že budeme musieť vložiť už aj hotovosť. Keď berieme do úvahy aj objem našich doterajších záruk, nie je tam riziko vysokého zadlžovania?"
P. Frešo: "Ja vám to presne vyrátam, 660 miliónov, pozerám čo všetko tam dávame vrámci trvalého eurovalu."
Pavol Frešo
Nepravda (skryť odôvodnenie)
Ak P. Frešo hovorí o 660 miliónoch eur ako o všetkých peniazoch, ktoré do trvalého Eurovalu dávame, nehovorí pravdu. Sú to peniaze, ktoré sa Slovensko zaviazalo poskytnúť v hotovosti. Moderátorka však spomína aj hotovosť aj záruky. Slovensko sa celkovo (hotovosť+záruky) podieľa na eurovale sumou 5,768 mld. eur.
Podľa zmluvy o trvalom Eurovale (ESM) (Článok 8) je počiatočný príspevok v hotovosti vo výške 80 miliárd eur. Zvyšných 620 miliárd je vo forme garancí a kapitálu na požiadanie. Celková výška akcií upísaných Slovenskom v trvalom Eurovale bude predstavovať sumu 5,768 miliard eur (ANNEX II.).
Euractiv 25. marca 2011 informoval, že na celkovej 80 miliardovej hotovosti v trvalom Eurovale (ESM) splatenom v priebehu piatich rokov 2013-2017 má Slovensko podiel 660 miliónov eur. Tento rok sme poslali prvú splátku vo výške 131,8 milióna eur.
Podľa zmluvy o trvalom Eurovale (ESM) (Článok 8) je počiatočný príspevok v hotovosti vo výške 80 miliárd eur. Zvyšných 620 miliárd je vo forme garancí a kapitálu na požiadanie. Celková výška akcií upísaných Slovenskom v trvalom Eurovale bude predstavovať sumu 5,768 miliard eur (ANNEX II.).
Euractiv 25. marca 2011 informoval, že na celkovej 80 miliardovej hotovosti v trvalom Eurovale (ESM) splatenom v priebehu piatich rokov 2013-2017 má Slovensko podiel 660 miliónov eur. Tento rok sme poslali prvú splátku vo výške 131,8 milióna eur.
To čo mňa veľmi teší je to, že v tom druhom kole (volieb predsedu SDKÚ-DS pozn.) skoro 2/3 delegátov dali hlas tej vízii, ktorú som prezentoval.
Pavol Frešo
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Vo voľbách predsedu SDKÚ-DS, ktoré sa uskutočnili 19. mája 2012 zvíťazil Pavol Frešo a porazil tak svojich dvoch protikandidátov - Luciu Žitňanskú a Viliama Novotného. Podľa aktualizovaných údajov, ktoré zverejnila Monika Tódová na portáli SME.sk, podporilo Freša 242 zo 400 delegátov, čo je približne 61%. Počet delegátov, ktorí podporili Freša tak zodpovedá necelým 2/3 z celkového počtu hlasov.
Ak ste zaregistrovali, tak ja som sa im (živnostníkom pozn.) už ospravedlnil priamo na Zväze živnostníkov, bolo to dokonca aj v médiách a povedal som, že praktickými krokmi prinesieme istú nápravu.
Pavol Frešo
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Pavol Frešo sa živnostníkom ospravedlnil, aj keď tí sa však vyjadrili, že to im nestačí a žiadajú miesto slov činy.Denník SME 20. mája 2012:Nový predseda SDKÚ Pavol Frešo sa ospravedlnil živnostníkom za zmeny, ktoré pripravovala bývalá pravicová koalícia na čele s bývalým ministrom financií za SDKÚ Ivanom Miklošom.
My predovšetkým teraz nastavujeme Slovensko tak, aby sme zmenami dosiahli plnenie toho najdôležitejšieho, a to je ozdravenie a stabilizácia verejných financií. Tie kritériá sú nastavené dosť prísne, je to 4,6% deficit pre rok 2012.
Pavol Paška
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Je pravdou, že Slovensko si za cieľ stanovilo dosiahnuť v roku 2012 deficit na úrovni 4,6 % HDP. Naplnenie tohto cieľa je krokom k dosiahnutiu deficitu 3,0 % HDP v roku 2013, ktorý vyplýva zo záväzkov voči EÚ. Výrok hodnotíme ako pravdivý.
Slovensko si v roku 2012 stanovila za cieľ dosiahnuť deficit na úrovni 4,6 % HDP. Tento cieľ vyplýva zo schválneho a prezidentom podpísaného štátneho rozpočtu 2012. Naplnenie tohto cieľa je krokom k dosiahnutiu deficitu 3,0 % HDP v roku 2013. Záväzok Slovenska voči EÚ dosiahnuť 3 % deficit vyplýva z Paktu Stability a rastu.
Dosiahnutie deficitu 4,6 % HDP v roku 2012 nový minister financií považuje za minimálnu ambíciu. Povedal to krátko po vymenovaní do funkcie ministra financií SR na stretnutí s eurokomisárom Oli Rehnom a ďalšími predstaviteľmi Európskej únie.
Slovensko si v roku 2012 stanovila za cieľ dosiahnuť deficit na úrovni 4,6 % HDP. Tento cieľ vyplýva zo schválneho a prezidentom podpísaného štátneho rozpočtu 2012. Naplnenie tohto cieľa je krokom k dosiahnutiu deficitu 3,0 % HDP v roku 2013. Záväzok Slovenska voči EÚ dosiahnuť 3 % deficit vyplýva z Paktu Stability a rastu.
Dosiahnutie deficitu 4,6 % HDP v roku 2012 nový minister financií považuje za minimálnu ambíciu. Povedal to krátko po vymenovaní do funkcie ministra financií SR na stretnutí s eurokomisárom Oli Rehnom a ďalšími predstaviteľmi Európskej únie.
Ale ja mám jednu veľmi silnú praktickú skúsenosť. 2,5 roka je stredopravá koalícia na Bratislavskej župe. A nemáme tam jednoduchých oponentov, máme dokonca väčšinový klub Smeru.
Pavol Frešo
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Voľby do VÚC boli 14. novembra 2009 čo je naozaj približne 2,5 roka. Podľa stránky Bratislavského samosprávneho kraja, BSK má 44 poslancov, z toho najviac má SMER-SD 12, za ním SDKŮ s 11 poslancami, ostatné poslanecké miesta patria stredo-pravým stranám. Koalíciu v bratislavskom VÚC tvoria strany SDKÚ-DS, OKS, KDH, SMK s podporou SaS.
Z týchto informácií vyplýva, že P.Frešo hovorí pravdu.
Ostatné strany a počet ich poslancov v zastupiteľstve Bratislavského samosprávneho kraja:SMK - 5OKS - 3SaS - 1NP - 3NEKA - 1Most - 1KDH - 7
Z týchto informácií vyplýva, že P.Frešo hovorí pravdu.
Ostatné strany a počet ich poslancov v zastupiteľstve Bratislavského samosprávneho kraja:SMK - 5OKS - 3SaS - 1NP - 3NEKA - 1Most - 1KDH - 7
Z nejakého 9. miesta som sa prekrúžkoval so skoro 22 tisíc hlasmi.
Pavol Frešo
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Podľa stránky NRSR Pavol Frešo v SDKÚ skončil štvrtý, postúpil z deviateho miesta na kandidátke s 21 732 hlasmi.
Ja vám dám príklad z Čiech, kedy takisto vznikla iniciatíva pred niekoľkými rokmi, aby sa striktne oddelili tie zákonodarné úrovne. No nakoniec aj dnes je súčasťou vlády zoskupenie, pretože vy neviete ľuďom z ústavy zabrániť sa asociovať, združovať a politicky angažovať. No tak to obišli tak, že založili politickú stranu starostovia a táto politická strana vošla do iného politického subjektu a sedia tam tak či tak.
Pavol Paška
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
P. Paška hovorí pravdu, hoci svoj výrok mohol uviesť presnejšie. Z indícií, ktoré naznačil, hovorí o hnutí STAN, ktoré sa stalo súčasťou vládnej strany TOP 09.
V súvislosti s krajskými voľbami v Českej republike v roku 2008 vznikla v stredných Čechách politická strana Nezávislí starostové, ktorá sa snažila predstavovať akúsi protiváhu voči veľkým politickým stranám ODS a ČSSD.
Pred voľbami v roku 2009 resp. 2010 vzniklo hnutie Starostové a nezávislí (STAN), ktoré nakoniec kandidovalo vo voľbách so stranou TOP 09. Traja členovia STAN sa dostali do parlamentu a podieľajú sa na vládnej väčšine strán ODS, TOP 09 a Věci veřejné na čele s premiérom P. Nečasom.
V súvislosti s krajskými voľbami v Českej republike v roku 2008 vznikla v stredných Čechách politická strana Nezávislí starostové, ktorá sa snažila predstavovať akúsi protiváhu voči veľkým politickým stranám ODS a ČSSD.
Pred voľbami v roku 2009 resp. 2010 vzniklo hnutie Starostové a nezávislí (STAN), ktoré nakoniec kandidovalo vo voľbách so stranou TOP 09. Traja členovia STAN sa dostali do parlamentu a podieľajú sa na vládnej väčšine strán ODS, TOP 09 a Věci veřejné na čele s premiérom P. Nečasom.
SDKÚ-DS od roku 2006 a dokonca ani predtým nemala problém s tým, že by nejakého poslanca bola chránila (imunitou pozn.) a nezahlasovala za jeho vydanie.
Pavol Frešo
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Nie vo všetkých prípadoch sa nám podarilo vyhľadať ako hlasovali členovia SDK resp. SDKÚ. Vo všetkých kde sme sa k hlasovaniam dostali, poslanci strany hlasovali za vydanie. Na základe toho hodnotíme výrok ako pravdivý.
1999 - Gustáv Krajči - NR SR vydala súhlas na trestné stíhanie poslanca parlamentu Gustáva Krajčiho (HZDS) v kauze zmareného referenda. Pri záverečnom hlasovaní sa prezentovalo 135 poslancov, za vydanie súhlasu bolo 83 a proti 52 členov zákonodarného zboru. K tomuto prípadu sa nám nepodarilo nájsť hlasovanie konkrétnych poslancov.
V prípadoch trestného stíhania figuruje zatiaľ jediný prípad odsúdenia:
1999 - Ján Ďuračka - prišiel o imunitu ešte pred hlasovaním o jeho trestnom stíhaní, pričom je zatiaľ jediným odsúdeným:
O poslaneckú imunitu Ďuračka neprišiel štandardným spôsobom. V marci 1999 ho z parlamentu odstránila materská SDK po tom, čo vulgárne nadával policajtom. Strana stiahla do parlamentu štátneho tajomníka Ivana Rosivala. Ďuračka ako jeho náhradník tak prišiel o mandát.
2000 - Ivan Lexa - zbavený imunity.
2000 - Imrich Sládeček - zbavený imunity.
2000 - Víťazoslav Móric - zbavený imunity.
2003 - Viliam Soboňa - Parlament ho vydal na trestné stíhanie, prokuratúra neskôr kauzu zastavila. 27 koaličných poslancov SDKÚ hlasovalo za.
2003 - Gabriel Karlin - NRSR ho na mimoriadnej schôdzi vydala na trestné stíhanie.
2004 - Igor Pinkava a Milan Rehák - boli zbavení imunity, prokuratúra stíhanie zastavila. 19 poslancov koaličnej SDKÚ hlasovalo za.
2005 - Libuše Martinčeková - zbavená imunity.
2008 - Sergej Chelemendik - pred hlasovaním sa imunity vzdal, no hlasovalo sa i tak. Napriek tomu poslanec na trestné stíhanie vydaný nebol: Za žiadosť generálneho prokurátora o vydanie súhlasu na trestné stíhanie poslanca hlasovalo len 39 poslancov.
10 opozičných poslancov SDKÚ hlasovalo za.
2009 - Ján Kvorka - poslanec nebol vydaný:
Za vydanie poslanca na trestné stíhanie hlasovalo 49 poslancov, proti bolo 63, deviati sa zdržali hlasovania a dvaja nehlasovali. Z koaličných poslancov hlasovala za zbavenie imunity poslanca len Renáta Zmajkovičová (Smer-SD), drvivá väčšina koalícia bola proti. Väčšina opozičných poslancov hlasovala za vydanie Kvorku na trestné stíhanie.
Z opozičných poslancov SDKÚ bolo za 19.
1999 - Gustáv Krajči - NR SR vydala súhlas na trestné stíhanie poslanca parlamentu Gustáva Krajčiho (HZDS) v kauze zmareného referenda. Pri záverečnom hlasovaní sa prezentovalo 135 poslancov, za vydanie súhlasu bolo 83 a proti 52 členov zákonodarného zboru. K tomuto prípadu sa nám nepodarilo nájsť hlasovanie konkrétnych poslancov.
V prípadoch trestného stíhania figuruje zatiaľ jediný prípad odsúdenia:
1999 - Ján Ďuračka - prišiel o imunitu ešte pred hlasovaním o jeho trestnom stíhaní, pričom je zatiaľ jediným odsúdeným:
O poslaneckú imunitu Ďuračka neprišiel štandardným spôsobom. V marci 1999 ho z parlamentu odstránila materská SDK po tom, čo vulgárne nadával policajtom. Strana stiahla do parlamentu štátneho tajomníka Ivana Rosivala. Ďuračka ako jeho náhradník tak prišiel o mandát.
2000 - Ivan Lexa - zbavený imunity.
2000 - Imrich Sládeček - zbavený imunity.
2000 - Víťazoslav Móric - zbavený imunity.
2003 - Viliam Soboňa - Parlament ho vydal na trestné stíhanie, prokuratúra neskôr kauzu zastavila. 27 koaličných poslancov SDKÚ hlasovalo za.
2003 - Gabriel Karlin - NRSR ho na mimoriadnej schôdzi vydala na trestné stíhanie.
2004 - Igor Pinkava a Milan Rehák - boli zbavení imunity, prokuratúra stíhanie zastavila. 19 poslancov koaličnej SDKÚ hlasovalo za.
2005 - Libuše Martinčeková - zbavená imunity.
2008 - Sergej Chelemendik - pred hlasovaním sa imunity vzdal, no hlasovalo sa i tak. Napriek tomu poslanec na trestné stíhanie vydaný nebol: Za žiadosť generálneho prokurátora o vydanie súhlasu na trestné stíhanie poslanca hlasovalo len 39 poslancov.
10 opozičných poslancov SDKÚ hlasovalo za.
2009 - Ján Kvorka - poslanec nebol vydaný:
Za vydanie poslanca na trestné stíhanie hlasovalo 49 poslancov, proti bolo 63, deviati sa zdržali hlasovania a dvaja nehlasovali. Z koaličných poslancov hlasovala za zbavenie imunity poslanca len Renáta Zmajkovičová (Smer-SD), drvivá väčšina koalícia bola proti. Väčšina opozičných poslancov hlasovala za vydanie Kvorku na trestné stíhanie.
Z opozičných poslancov SDKÚ bolo za 19.
Faktom je, že výroková imunita alebo indemnita je súčasťou aj európskej ústavnosti, aj členských krajín EÚ
Pavol Paška
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Výrok o imunitách v členských štátoch EÚ sme overovali už v minulosti:
V Európe sa sformovali dve kategórie poslaneckej imunity. Ochrana slobody prejavu (non-accountability alebo non-liability) a ochrana pred trestným stíhaním (inviolability).
Anglosaský model využíva najmä prvý druh, zatiaľ čo francúzsky model využíva obidva. V kontinentálnej Európe je viac zaužívaný francúzsky model, ktorý používa aj Slovensko.
Čo sa týka slobody prejavu, tak v rámci EÚ sú určité odchýlky. V krajinách ako Francúzsko, Dánsko, Holandsko, Írsko, Fínsko sa tento druh imunity viaže iba na výroky v parlamente, ale nie na výroky v médiach. Vo väčšine krajín EÚ platí tento druh imunity absolútne, čiže ju nemožno zrušiť.
Takisto podľa štúdie Európskeho parlamentu je výroková indemnita súčasťou takmer všetkých "starých" členských štátov EÚ ( Belgicko, Dánsko, Nemecko, Španielsko, Francúzsko, Írsko, Taliansko, Luxembursko, Holandsko, Rakúsko, Portugalsko, Fínsko, Švédsko, Veľká Británia) okrem Grécka.
Pred stíhaním za výroky vyslovené na pôde parlamentu sú chránení aj poslanci Európskeho parlamentu.
Výrok Pavla Pašku teda môžeme hodnotiť ako pravdivý.
V Európe sa sformovali dve kategórie poslaneckej imunity. Ochrana slobody prejavu (non-accountability alebo non-liability) a ochrana pred trestným stíhaním (inviolability).
Anglosaský model využíva najmä prvý druh, zatiaľ čo francúzsky model využíva obidva. V kontinentálnej Európe je viac zaužívaný francúzsky model, ktorý používa aj Slovensko.
Čo sa týka slobody prejavu, tak v rámci EÚ sú určité odchýlky. V krajinách ako Francúzsko, Dánsko, Holandsko, Írsko, Fínsko sa tento druh imunity viaže iba na výroky v parlamente, ale nie na výroky v médiach. Vo väčšine krajín EÚ platí tento druh imunity absolútne, čiže ju nemožno zrušiť.
Takisto podľa štúdie Európskeho parlamentu je výroková indemnita súčasťou takmer všetkých "starých" členských štátov EÚ ( Belgicko, Dánsko, Nemecko, Španielsko, Francúzsko, Írsko, Taliansko, Luxembursko, Holandsko, Rakúsko, Portugalsko, Fínsko, Švédsko, Veľká Británia) okrem Grécka.
Pred stíhaním za výroky vyslovené na pôde parlamentu sú chránení aj poslanci Európskeho parlamentu.
Výrok Pavla Pašku teda môžeme hodnotiť ako pravdivý.
Najväčšie úniky, pán Paška, máme na nepriamych daniach.
Pavol Frešo
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Je pravdou, že najväčší daňové úniky sú na nepriamych daniach. Ide hlavne o DPH. Tento fakt dokazuje materiál Ministerstva financií SR. P. Frešo hovorí pravdu.
DPH ako aj spotrebná daň z minerálneho oleja, vína, piva, liehu, tabakových výrobkov patria medzi nepriame dane.
Ministerstvo financií SR v materiály Koncepcia boja proti daňovým únikom v oblasti dane z práce predstavuje koncepciu boja proti daňovým únikom v oblasti dane z pridanej hodnoty, dane z práce a spotrebných daní. Za rok 2009 vyčíslila daňová správa SR celkovú ujmu (neodvedenie dane, skrátenie dane, nezaplatenie dane) vo výške 364 645 246,64 eur. Najväčší podiel na tejto celkovej ujme (viď. tabuľka č. 6) predstavujúci 73,09 % mala v roku 2009 daň z pridanej hodnoty. Podiel dane z príjmov právnických osôb predstavoval 19,34 %, dane z príjmov fyzických osôb 4,77 % a iných daní 2,80 %.
Uvedená štúdia dokazuje, že skutočne nepriame dane predovšetkým DPH majú na daňových únikoch najväčší podiel.
Na oficiálnej stránke Európskej komisie sa nachádza štúdia zo septembra 2009 vypracovaná agentúrou Reckon, ktorá analyzuje rozdiel medzi ideálnymi a reálnymi príjmami z DPH (VAT Gap) vo vtedajších 25-tich štátoch EÚ - teda legálne aj nelegálne daňové úniky. Metodológia je podrobnejšie rozpísaná na strane 5 predmetnej štúdie.
Analýza vychádza z údajov z rokov 2000 až 2006. Slovenská republika podľa tejto štúdie dosiahla v roku 2006 28%-nú mieru únikov vo výbere DPH, čo je, oproti ostatným krajinám EÚ, druhý najhorší výsledok. Horšiu hodnotu dosiahlo len Grécko s 30-timi percentami. Slovensko tak zlým výberom DPH prišlo o približne 1,3 miliardy eur (s.9).
DPH ako aj spotrebná daň z minerálneho oleja, vína, piva, liehu, tabakových výrobkov patria medzi nepriame dane.
Ministerstvo financií SR v materiály Koncepcia boja proti daňovým únikom v oblasti dane z práce predstavuje koncepciu boja proti daňovým únikom v oblasti dane z pridanej hodnoty, dane z práce a spotrebných daní. Za rok 2009 vyčíslila daňová správa SR celkovú ujmu (neodvedenie dane, skrátenie dane, nezaplatenie dane) vo výške 364 645 246,64 eur. Najväčší podiel na tejto celkovej ujme (viď. tabuľka č. 6) predstavujúci 73,09 % mala v roku 2009 daň z pridanej hodnoty. Podiel dane z príjmov právnických osôb predstavoval 19,34 %, dane z príjmov fyzických osôb 4,77 % a iných daní 2,80 %.
Uvedená štúdia dokazuje, že skutočne nepriame dane predovšetkým DPH majú na daňových únikoch najväčší podiel.
Na oficiálnej stránke Európskej komisie sa nachádza štúdia zo septembra 2009 vypracovaná agentúrou Reckon, ktorá analyzuje rozdiel medzi ideálnymi a reálnymi príjmami z DPH (VAT Gap) vo vtedajších 25-tich štátoch EÚ - teda legálne aj nelegálne daňové úniky. Metodológia je podrobnejšie rozpísaná na strane 5 predmetnej štúdie.
Analýza vychádza z údajov z rokov 2000 až 2006. Slovenská republika podľa tejto štúdie dosiahla v roku 2006 28%-nú mieru únikov vo výbere DPH, čo je, oproti ostatným krajinám EÚ, druhý najhorší výsledok. Horšiu hodnotu dosiahlo len Grécko s 30-timi percentami. Slovensko tak zlým výberom DPH prišlo o približne 1,3 miliardy eur (s.9).
obrázok Bratislavsky kraj
Prepisy diskusných relácií poskytuje NEWTON Media, spol. s r.o.. O spôsobe hodnotenia na tejto stránke nájdete viac informácií na stránke Hodnotenie na Demagog.sk.
Pridať komentár môžete i bez prihlásenia — vyplňte meno v poli „Name“ a pak doplňte e-mail.
comments powered by Disqus