Miroslav Lajčák vs. Mikuláš Dzurinda

Do gréckeho parlamentu sa po ostatných voľbách dostali nasledovné politické strany (na základe Guardian.co.uk):
ND - 18,85%
Syriza - 16,85%
Pasok - 13,18%
Nezávislí Gréci - 10, 60%
KKE - 8, 48%
Chryssi Avgi - 6,97%
Dimar - 6,11%
Medzi nové strany patrí aj strana Zlatý úsvit (Chryssi Avgi). Portál Euractiv.com ju hodnotí ako extrému pravicu, s neonacistickou a anti-emigračnou agendou, obrátenou proti Medzinárodnému menovému fondu. Výraz "neofašistická", ktorý použil Mikuláš Dzurinda je možné v danom zmysle chápať ako označenie tejto strany.

Zjednotená radikálna ľavica (SYRIZA) je pravdepodobne druhá strana, ktorú Dzurinda spomínal. Je to silne ľavicová strana, ktorej líder Alexis Tsipras je bývalým členom komunistickej strany KKE. Ich charakter je podľa intepretácie bbc.co.uk:
"Jadrom akéhokoľvek ich programu je dosiahnutie dlžníkom vedenej čiastočnej platobnej neschopnosti, čo znamená pozastavenie platieb úrokov zostávajúceho dlhu a odmietnutie podmienok finančnej výpomoci trojky (Medzinárodný menový fond, Európska komisia a Európska centrálna banka)."
Keďže sú názorovo proti podmienkam Európskej únie potrebných na obdržanie finančnej pomoci, zhoduje sa to s hodnotením Mikuláša Dzurindu.

Treťou novou stranou v gréckom parlamente je strana Nezávislí Gréci, založená vo februári 2012.

Výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože z uvedeného vyplýva, že interpretácia, ktorú použil Mikuláš Dzurinda zodpovedá charakteru spomínaných politických strán.

V rokoch 1999 až 2000 na Slovensku poklesla reálna mzda o 7,9%. Výrok napriek miernej odchýlke hodnotíme ako pravdivý.
Podľa správy I.Mikloša Slovensko: príbeh reforiem (pdf.) (str.19, pozn.) došlo na Slovensku v priebehu dvoch rokov 1999 - 2000 k poklesu reálnych miezd o 7,9%. Tempo reálnej mzdy v roku 1998 predstavovalo 2,7%, v roku 1999 to bolo -3,1% a v roku 2000 -4,9%. Kumulovaný pokles predstavoval 7,9%.

Údaje uvádzané I. Miklošom potvrdzuje aj správa Hospodárskych novín (20. marca 2001) vychádzajúca z údajov ŠÚ SR.

Reálne mzdy pred zdanením sa podľa štúdie OECD citovanej v athensnews.gr (27. apríla 2012) v minulom roku v Grécku znížili o 25,3%. M. Lajčák hovorí pravdu, hoci stačilo povedať, že sa znížili za jeden, nie dva roky.

Japonsko a Čína vo februári potvrdili, že poskytnú finančnú pomoc pri riešení krízy Eurozóny cez Medzinárodný menový fond (MMF).Podľa agentúry Reuters v apríli 2012 Japonsko sľúbilo poskytnúť MMF 60 miliárd Eur vo forme pôžičky, a stalo sa tak prvou krajinou mimo Európske únie, ktorá sa zaviazala poskytnúť peniaze na riešenie dlhovej krízy v eurozóne.

Tieto správy potvrdzuje aj japonská tlač.

Výrok Mikuláša Dzurindu teda hodnotíme ako pravdivý.

Výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože 11. augusta 2010 NRSR odmietla účasť Slovenska na finančnej pomoci Grécku.
Národná rada SR 11.augusta 2010 v treťom čítaní odmietla účasť Slovenska na finančnej pomoci Grécku, kedy z 84 prítomných poslancov hlasovalo 69 proti, 13 poslancov sa zdržalo hlasovania, 2 boli za a 66 poslancov bolo neprítomných. TASR uvádza, že výška pomoci pre Grécko mala predstavovať v nasledujúcich troch rokoch 816 miliónov eur. Podľa TASR Európska komisia skritizovala Slovensko zato, že odmietlo poskytnúť bilaterálnu pôžičku Grécku, a tak porušilo princípy solidarity. Slovensko ostatné krajiny v poskytnutí pôžičky neblokovalo.

Nemecký minister financií sa vyjadril v podobnom duchu ako to interpretuje M. Dzurinda. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

11. mája 2012 Euobserver.com píše: "Nemecký minister financií Wolfgang Schauble povedal, že eurozóna by prežila, ak by ju Grécko opustilo, pretože štruktúry jednotnej meny sú robustnejšie ako pred dvomi rokmi."

Ostatné dva summity EÚ sa konali 23.-24. júna 2011 a 1-3. marca 2012  a prednostne sa riešili naozaj témy úsporných opatrení, rozpočtovej disciplíny a hospodárskeho rastu. Na stretnutí hláv štátov a predsedov vlád v dňoch 23. a 24. júna 2011 boli prijaté kľúčové rozhodnutia o imigrácii, vzťahoch s krajinami severnej Afriky a o členstve Chorvátska v EÚ okrem tých o hospodárskej politike. Na marcovom summite podpísali všetky členské krajiny tzv.fiškálnu zmluvu.

ČTK informuje (webnoviny.sk), že prezident Európskej únie Herman Van Rompuy zvolal na 23. mája 2012 do Bruselu mimoriadny únijný summit. Na neformálnej večeri šéfov štátov a vlád sa majú prerokovať hlavne otázky podpory ekonomického rastu v Európe, ktorú sužujú dopady hospodárskej krízy. 

Dokument (.pdf) Európa 2020 má podtitul Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu a naozaj sa venuje predovšetkým hospodárskeho rastu a prekonaniu finančnej krízy. 

François Hollande oznámil 25.  apríla na tlačovej konferencii, že v prípade jeho víťazstva 6.mája, pošle svoje štyri návrhy ako zvýšiť hospodársky rast všetkým šéfom krajín EÚ vo forme memoranda. Medzi návrhmi na zvýšenie hospodárského rastu je v tomto texte citované aj vytvorenie tzv. eurobondov (európskych obligácií) na financovanie projektov v infraštruktúre, nie na zdieľanie dlhov.

Václav Klaus to povedal trochu inak.

Bolo to vyjadrenie pre Večerník Praha z 11.februára 2004:

Otázka:"Jak posuzujete reformy na Slovensku?"
VK: "Jako liberální národohospodář musím říci, že odpovídají mé pozici víc než údajné reformy u nás. Na druhé straně však skutečnost, že všechna tato opatření byla prosazena tak rychle a hladce, svědčí podle mne o tom, že má politická situace na Slovensku ještě mělké kořeny. Nedovedu si představit, že by tak dramatická reforma prošla v Německu, Francii, Itálii anebo i v Česku tak rychle a bez velkých diskusí. V pluralistické společnosti to takto snadno nejde. Fakt, že to na Slovensku tak jednoduše šlo, je pro mě znamením, že se jednalo o skok vpřed, který nemá podporu společnosti."

Podľa týždenníka Trend (6. mája 2012, čerpajúceho z francúzskeho denníka Le Monde) uvádza Francois Hollande vo svojom volebnom programe návrh zaviesť 75 % percentnú sadzbu pre príjmy nad milión eur ročne.

Francúzsky ekonomický denník La Tribune (27. februára 2012) udáva rovnakú hodnotu zamýšľanej dane t.j. 75%.

Mikuláš Dzurinda uvádza správne číslo, výrok preto hodnotíme ako pravdivý.

Mikuláš Dzurinda nesprávne uvádza, že očakávaný rast HDP v roku 2012 bude predstavovať len desatinu oproti rastu z roku 2007.
V roku 2007 malo Slovensko podľa databázy Eurostat historicky najvyšší ekonomický rast 10,5 % HDP. 
Na rok 2012 má Slovensko prognózovaný rast 1,8 % HDP, čo nie je desatina oproti rastu HDP v roku 2007. Prognózovaný rast na rok 2012 predstavuje približne 17 % rastu HDP oproti roku 2007.

Podľa agentúry SITA sa na summit na Jalte skutočne chystali prezidenti Slovenska a Poľska, obaja prezidenti sa vyjadrovali o podpore vzájomného dialógu. Ivan Gašparovič hovoril o šanci v pokročení otázok o európskej integrácii, Bronislaw Komorowski sa vyjadroval o potrebe nátlaku.

Prezidentka Litvy Dalia Grybauskaite rovnako potvrdila záujem o účasť na jaltskom summite, ktorá vyjadrila potrebu dodržiavania ľudských práv a európskej integrácie Ukrajiny. Začiatkom mája potvrdil svoju účasť i moldavský prezident Nicolae Timofti.

Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.

Podľa tlačovej správy Ministerstva zahraničných vecí SR, sa bývalý minister zahraničných vecí M. Dzurinda na svojej dvojdňovej pracovnej návšteve Ukrajiny v septembri 2011 stretol i s ukrajinským prezidentom Janukovyčom.
Ministerstvo uvádza, že rozhovor sa týkal predovšetkým aktuálneho vývoja vnútropolitickej situácie, kde šéf slovenskej diplomacie vyjadril znepokojenie v súvislosti s vývojom kauzy Júlie Tymošekovej a stavom opozície.

Výrok hodnotíme ako pravdivý, i keď sa nám konkrétnu dĺžku stretnutia nepodarilo overiť.

Nepodarilo sa nám nájsť žiadne vyjadrenia, ktoré by potvrdili alebo vyvrátili daný výrok.

Zmluva na obstaranie zákazky „Optimalizácia využívania nehnuteľností v správe MZV SR v Moskve“ na základe výsledku verejného obstarávania, ktorú spomína M. Lajčák, je uverejnená na portáli Ministerstva zahraničných vecí SR. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný, pretože v zmluve nie je uvedený dátum podpisu, známy je len dátum zverejnenia tejto zmluvy.

Zmluva o poskytovaní služieb medzi MZV SR, v zastúpení M. Marušku, ktorý bol vedúci služobného úradu za vlády I. Radičovej, so spoločnosťou Black Swan Investments & Consultancy, s.r.o, bola zverejnená 14. mája 2012 a účinnosť nadobudla 15. mája. Zmluva bola uzavrená na dobu určitú 12 mesiacov.

Predmet zmluvy je rozdelený do dvoch fáz. V prvej fáze ide o vypracovanie znaleckých posudkov a komplexnej finančnej analýzy so zohľadnením právnych možností. Suma vyčlenená na realizáciu prvej fázy je 48 000 eur bez DPH.

Predmetom druhej fázy je posyktovanie odborných poradenských služieb pre realizáciu a počas realizácie vybraného riešenia. Maximálny cenový limit pri druhej fáze je 950 000 eur bez DPH. Ako sa uvádza v zmluve: „Zmluvné strany sa dohodli na cene formou priemerných hodinových sadzieb za poskytnuté odborné poradenské služby vo výške 55 eur/hod. bez DPH.“ Realizácia druhej fázy je však podmienená rozhodnutím objednávateľa o jej realizácii, nie je na ňu právny nárok.

Maximálna výška zmluvy je tak 998 000 eur bez DPH, čo činí 1 197 600 eur s DPH. M. Lajčák mal teda pravdu, keď tvrdil, že zmluva je podpísaná na viac než milión eur.

Výrok hodnotíme ako neoveriteľný, keďže spomínané zmluvy ohľadom projektov rozvojovej pomoci sa nám nepodarilo nájsť. 
Tlačovej správa Ministerstva zahraničných vecí SR, uvádza, že "MZV SR na odporúčanie Projektovej komisie oficiálnej rozvojovej pomoci schválilo 9. marca 2012 projekty z rozpočtu oficiálnej rozvojovej pomoci Slovenskej republiky pre rok 2012." 
Termín na predkladanie žiadostí bol od 22. do 24. apríla 2012. Celkovo bolo predložených 106 projektov, z ktorých bolo schválených 38 v celkovej hodnote 6 563 586.72 eur. Na portáli SlovakAid je uverejnený zoznam všetkých schválených a neschválených žiadostí o dotácie zo SlovakAid na rok 2012.
Tento rok sa po prvýkrát mohli do rozvojovej spolupráce zapojiť aj podnikateľské subjekty. Záujem prejavilo 24 subjektov, Projektová komisia z nich schválila 10 rozvojových projektov.
To či sa na ministerstve podpisovali tieto zmluvy v posledný deň pôsobenia vlády I. Radičovej, 4. apríla 2012, overiť nevieme, keďže konkrétne zmluvy o rozvojovej pomoci sa nám nepodarilo nájsť. 

Výrok hodnotíme ako neoveriteľný, keďže sa nám nepodarilo nájsť tieto zmluvy ani vyjadrenia veľvyslancov, ktoré M. Lajčák spomína.
Zmluvy, o ktorých hovorí M. Lajčák, sú zmluvy o pridelení dotácií na projekty rozvojovej pomoci Slovenskej republiky. Celkovo bolo predložených 106 projektov, z ktorých bolo 9. marca 2012 schválených 38, v celkovej hodnote 6 563 586.72 eur. Na portáli SlovakAid je uverejnený zoznam všetkých schválených aj neschválených žiadostí o dotácie zo SlovakAid na rok 2012. Znenie zmlúv ku konkrétnym schváleným projektom sa nám však nájsť nepodarilo.
M. Lajčák sa už skôr vyjadril, že veľvyslanci pôsobiaci v cieľových krajinách mali voči schváleným projektom výhrady. Ako sa 6. mája 2012 vyjadril pre Pravdu "Keď som hovoril s našimi veľvyslancami, ktorí sú súčasťou rozhodovacích procesov v daných krajinách, boli kategoricky proti niektorým projektom, no to bolo odignorované. Pritom títo veľvyslanci aj zdôvodnili, prečo dané projekty nie sú v súlade so záujmami Slovenska alebo aj krajín, do ktorých boli umiestňované." To o ktorých veľvyslancov ide a aké mali konkrétne námietky sa nám nepodarilo nájsť.

Výrok hodnotíme ako neoveriteľný, keďže sa nám nepodarilo nájsť personálne obsadenie projektovej komisie.
Projektová komisia oficiálnej rozvojovej pomoci Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky je jednou z komisií v pôsobnosti MZV SR. Ako uvádza portál MZV SR, komisia je poradným orgánom ministra zahraničných vecí Slovenskej republiky. Tá okrem vyhodnocovania žiadostí podľa osobitného predpisu schvaľuje aj procedurálne otázky zasadnutí komisie a odporúčania pre predsedu komisie.
Ako uvádza portál MVRO (Slovenskej mimovládnej rozvojovej organizácie) projektová komisia má 15 členov. Tvoria ju zástupcovia ministerstiev, ktoré sa podieľajú na oficiálnej rozvojovej pomoci, zástupcovia SAMRS (Slovenská agentúra pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu), zástupca podnikateľského sektora a zástupca Platformy MVRO. 

Obidve zmeny sa na MZV udiali, nevieme ale overiť či práve tieto zmeny môžu za navýšenie počtu pracovníkov.

Demagog. sk už v minulosti overoval výrok Mikuláša Dzurindu o zlučovaní obchodných oddelení na Ministerstve zahraničných vecí SR (MZV). Podľa TASR bola na Ministerstve zahraničných vecí najvýraznejšou systémovou zmenou integrácia ekonomických radcov z Ministerstva hospodárstva, zrušenie 15 obchodných zastúpení v štátoch Európskej únie a otvorenie 12 v nových krajinách.

Prvú časť výroku teda považujeme za pravdivú.

Podľa informácii MZV ministerstvo prešla pôsobnosť Úradu vlády v oblasti koordináce realizácie politík EÚ na ministerstvo zahraničných vecí:

"Z členstva v Európskej únii (EÚ) vyplýva pre Slovensko okrem práv a povinností aj nevyhnutnosť rešpektovať existujúci mechanizmus rozhodovacích procesov vo všetkých inštitúciách a orgánoch EÚ. Pôsobenie Slovenska v štruktúrach EÚ je podmienené nielen fungujúcim systémom koordinácie záležitostí EÚ medzi Slovenskom a európskymi inštitúciami, ale aj vhodným spôsobom koordinácie a spolupráce na národnej úrovni. Túto formu spolupráce zabezpečuje v rámci Sekcie európskych záležitostí Odbor sektorálnych analýz, ktorý vznikol 1.novembra 2010 v súvislosti s nadobudnutím účinnosti novely zákona č.403/2010 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činností vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. § 40p prešla pôsobnosť Úradu vlády Slovenskej republiky v oblasti koordinácie realizácie politík Európskej únie podľa doterajších všeobecne záväzných právnych predpisov na Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky."

Aj druhú časť výroku teda považujeme za pravdivú. Presný počet pracovníkov, pridelených na MZV, nie je možné zistiť..