Ján Richter vs. Ľudovít Kaník

Ján Richter hovorí pravdu. Potvrdzujú to správy ČTK a TASR:

V parlamente získa strana Roberta Fica pohodlnú väčšinu (83 poslancov) na zostavenie jednofarebnej vlády. Prvýkrát od zvrhnutia komunizmu v roku 1989 tak v krajine jedna strana ovládne parlament.

Vlády na Slovensku od roku 1992 podľa SITA (Webnoviny.sk):

Mesiac a rok volieb	Vládne strany/strana
jún 1992	HZDS, SNS
marec 1994	DEÚS, KDH, SDĽ
október 1994	HZDS, SNS, ZRS
september 1998	SDK, SDĽ, SMK, SOP
september 2002	SDKÚ, SMK, KDH, ANO
jún 2006	Smer-SD, SNS, ĽS-HZDS
jún 2010	SDKÚ-DS, SaS, KDH, Most-Híd
marec 2012	Smer-SD

Výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Predstavitelia súčasnej vlády sa síce skutočne stretávajú so sociálnymi partnermi, nepodarilo sa nám však potvrdiť, že minister Richter absolvoval 12 bilaterálnych stretnutí. Rovnako sa nám nepodarilo jednoznačne potvrdiť, že sociálni partneri prijali snahu súčasnej vlády pozitívne.
Robert Fico ešte pred menovaním za predsedu vlády navrhol stretnutia so sociálnymi partnermi. Jedno z nich sa konalo koncom marca v roku 2012 v reštaurácií pri Bratislavskom hrade, kde sa Fico stretol s predstaviteľmi odborov, katolíckej a evanjelickej cirkvi, Asociáciou zamestnávateľov, Združením miest a obcí, Klubom 500 a bratislavským arcibiskupom Stanislavom Zvolenským. Premiér Fico tvrdil, že: bolo by chybou nevyužiť potenciál, kapacitu a skúsenosti sociálnych partnerov a iných inštitúcií pôsobiacich na Slovensku práve pri tvorbe vyhlásenia."
Ďalšie stretnutie sa konalo v apríli 2012, kedy Fico prijal predstaviteľov Združenia miest a obcí Slovenska na ktorom sa  zúčastnili aj minister financií SR Peter Kažimír, minister vnútra SR Robert Kaliňák a minister práce.
Tohto zasadnutia sa takisto zúčastnil aj Ján Richter. Čo sa týka jeho iniciatívy ohľadom stretnutí so sociálnymi partnermi, ešte pred jeho zvolením za ministra sa Richter  vyjadroval k potrebe rokovania so sociálnymi partnermi (TASR). V súčasnosti je jeho cieľom novelizovať Zákonník práce práve prostredníctvom sociálnych partnerov do konca roku 2012. 
Čo sa týka kooperácie ostatných ministrov súčasnej vlády so sociálnymi partnermi patrí k nim aj Ján Počiatek. Ten konštatoval, že: "Považujem za potrebné vypočuť si názory všetkých zainteresovaných. Našim cieľom je, aby programové vyhlásenie vlády bolo vecou spoločenského konsenzu". Stretol sa tak so železničnými odborármi, ktorí vyjadrovali potrebu dokončiť revitalizáciu železničného sektora.
Minister Čaplovič sa takisto podieľal na spolupráci so sociálnymi partnermi. Tvrdil, že ich komunikácia bude fungovať na základe „štvorpartity“, a to zástupcovia odborov, zamestnávateľov, zriaďovateľov škôl a štátu. Minister povedal, že:  „Len v takomto zložení je možné riešiť problémy v našom školstve,
Sociálni partneri predložili svoje návrhy, ktoré sa týkajú všetkých sfér verejného života, od finančnej politiky až po zmeny v justícii a zdravotníctve. Takisto, čo sa týka zamestnávateľov, aj tí predložili rozsiahle požiadavky. Prezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Rastislav Machunka sa vyjadril, že je potrebná zmena podnikateľského prostredia. Avšak predstavitelia cirkvi ponúkli vláde len neurčité požiadavky. Hovorca Konferencie biskupov Slovenska Jozef Kováčik sa vyjadril: "Pre nás je dôležitá úcta voči životu, ochrana nedele, aby sme si uvedomili, že najväčším bohatstvom štátu sú jeho obyvatelia a z toho vyplývajú aj záväzky štátu voči občanom,"  a takisto, že im ide o dialóg v sociálnej oblasti.Veľa požiadaviek predložili aj Jednota dôchodcov na Slovensku či Združenie miest a obcí Slovenska.
Vláda svoje programové vyhlásenie vlády predstaví parlamentu 2. mája 2012. (SITA, TASR).

Smer skutočne zaviedol "líniovú politiku" v programovom vyhlásení vlády, keď kľúčové body kategorizoval pod väčšie celky. Z programového hľadiska ide o:
1. Spoločenskú stabilitu a istoty pre ľudí
2. Posilnenie postavenia Slovenskej republiky v Európskej únii a vo svete
3. Trvalo udržateľný hospodársky rozvoj
4. Úloha štátu a verejného sektora
5. Znalostná spoločnosť, vzdelávanie a kultúra
6. Kvalita života ako výsledok súdržnej spoločnosti
7. Rozvoj regiónov Slovenska

Celé programové vyhlásenie vlády 2012-2016 je môžné prezrieť si TU(.pdf).

Podobný výrok sme overovali pri Petrovi Kažimírovi 15. apríla 2012 v relácii O 5 minút 12. Výrok sme vtedy hodnotili ako pravdivý, na základe údajov Ministerstva financií SR.
Údaje Ministerstva financií SR ukazujú, že štátny deficit po prvých troch mesiacoch tohto roku, tzn. ku 30. marcu 2012, dosahoval v tis. eur výšku 1 155 458. Ku koncu marca roku 2011 bol štátny deficit v tis. eur 655 21. Štátny deficit je teda po prvých troch mesiacoch roku 2012 v porovnaní s minulým rokom naozaj vyšší o viac ako 500 mil. eur.

Výrok hodnotíme ako pravdivý, keďže Slovensko patrí medzi osem krajín, ktorým predseda Európskej Komisie José Manuel Barroso poslal list, pretože čelia najväčším problémom s nezamestnanosťou mladých.
Podobný výrok sme už overovali v relácii O 5 minút 12 z 22.apríla 2012:Predseda Európskej Komisie José Manuel Barroso poslal expremiérke Ivete Radičovej a ďalším siedmim krajinám, ktoré čelia najväčším problémom s nezamestnanosťou mladých ľudí, list s konkrétnymi krokmi ako bojovať proti nezamestnanosti mladých. 
Reálne percentá nezamestnaných absolventov sa pohybovali v apríli 2011 na úrovni 30% pre absolventov VŠ, 31,9% pre absolventov stredných odborných škôl a 28,1% v prípade stredných odborných učilíšť s maturitou. Absolventov, ktorí sa podľa Ústredia práce v apríli 2011 uchádzali o zamestnanie, bolo 27401 osôb. Ich počet sa ku koncu decembra 2011 zvýšil na 30 798 osôb.
Podľa denníka Pravda bola k 21. februáru 2012 nezamestnaná vyše tretina mladých ľudí.

V súčasnosti prebieha programovacie obdobie Európskej Únie 2007-2013. Nasledovné programovacie obdobie je stanovené na 2014-2020.

V Programovom vyhlásení sa objavuje veta o možnom zvyšovaní daní v prípadoch, v ktorých sú nižšie ako v iných krajinách. Výrok hodnotíme ako pravdivý.
V Programovom vyhlásení vlády (.pdf) sa v spojitosti s daňami a ich porovnaní s inými krajinami hovorí: "Vláda odmieta zdaňovanie spotreby ako jediný zdroj zvyšovania príjmov verejného rozpočtu na dosiahnutie cieľa znižovania deficitu. Dôraz sa bude klásť na dane, ktoré čo najmenej znižujú disponibilné príjmy nízkopríjmových občanov, ekonomickú aktivitu, alebo sú relatívne nízke oproti iným krajinám." 

V Programovom vyhlásení vlády sa uvádza: "Vláda urýchli pripravenosť na výstavbu nového jadrového zdroja v lokalite Jaslovské Bohunice a využije všetky možnosti na zdynamizovanie dostavby 3. a 4. bloku jadrovej elektrárne Mochovce."

Pod dohodami, ktoré Richter spomína, rozumieme Dohody o prácach vyknávaných mimo pracovného pomeru. Ako uvádza Ústredný portál verejnej správy SR „Dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (ďalej len "dohody") môže zamestnávateľ výnimočne uzatvoriť s fyzickými osobami vtedy, ak ide o prácu, ktorá je vymedzená výsledkom (dohoda o vykonaní práce) alebo ak ide o príležitostnú činnosť vymedzenú druhom práce (dohoda o pracovnej činnosti; dohoda o brigádnickej práci študentov)."

Pritom pri dohode o vykonaní práce, nesmie rozsah práce presiahnúť 350 hodín v kalendárnom roku, pri dohode o pracovnej činnosti je možné vykonávať pracovnú činnosť najviac 10 hodín týždenne. Dohoda o brigádnickej práci študentov sa týka len fyzickej osoby, ktorá má štatút študenta a prácu môže študent vykonávať len do polovice určeného týždenného pracovného času.

Rozdiel medzi riadnym pracovným pomerom a dohodou je v tom, že z dohôd sa neplatia štátu odvody. Ako uvádza SME, „Z dohody totiž zamestnávatelia platia Sociálnej poisťovni len percento a pracovník štátu odvedie iba 19-percentnú daň z príjmov.“

Riešením problému s dohodami sa zaoberala aj vláda Ivety Radičovej. Pripravovaná daňovo-odvodová reforma sa však neprijala kvôli pádu vlády. Platením odvodov aj z tohto druhu pracovného pomeru by sa totiž navýšil objem verejných financií.

Ako ďalej uviedlo SME, podľa Sociálnej poisťovne pracovalo v decembri 2011 na dohodu približne 591-tisíc ľudí. V apríli 2012 ich je podľa Ľudovíta Kaníka až 800-tisíc. Počet ľudí pracujúcich na dohody a však mení každý mesiac – závisí to aj od ročného obdobia napr. pri sezónnych prácach.

Výrok Ľudovíta Kaníka hodnotíme ako nepravdivý, keďže sa v programovom vyhlásení vlády na roky 2012 - 2016 oblasť malého a stredného podnikania spomína, a to v kapitole 3 Trvalo udržateľný hospodársky rozvoj.

Vláda Roberta Fica sa v oblasti malého a stredného podnikania zaväzuje:- vytvárať stabilné podnikateľské prostredie, - rozšíriť uplatňovanie európskych zásad rozvoja malého podnikania,- zlepšiť ekonomické, fiškálne a inštitucionálne predpoklady na akceleráciu rozvoja malého a stredného podnikania vo všetkých odvetviach národného hospodárstva ako dôležitého faktora rastu zamestnanosti,- podporovať podnikateľské prostredie znižovaním administratívnej náročnosti formou formou systémového regulovania rozsahu vedenia účtovníctva, zostavovania účtovnej závierky a výročných správ,- vytvoriť ucelený systém tvorby analýz podnikateľského prostredia s cieľom zvýšiť zamestnanosť.

Ján Richter presne interpretuje situáciu ohľadom štrajku v Dubnici nad Váhom, kde prebehol štrajk stovky zamestnancov firmy Metalurg Steel v dôsledku nevyplácania miezd, a to za tri mesiace (január, február, marec, pozn.). Taktiež je pravda, že zamestnávateľ im po tomto štrajku časť miezd vyplatil.
TASR uvádza, že 24.apríla 2012 začal štrajk v Dubnici nad Váhom, do ktorého sa zapojila asi stovka pracovníkov hutníckej spoločnosti Metalurg Steel. Štrajk bol vyhlásený z dôvodu nevyplácania miezd. Zamestnanci nedostali mzdy za tri mesiace, a to január, február a marec. Podľa prezidenta OZ KOVO Emila Machynu asi 60 percent výrobných pracovníkov štrajkuje, čo podľa neho spôsobilo zastavenie výroby.
Emil Machyna sa tiež pre TASR vyjadril: "Nejaké peniaze niektorým zamestnancom vyplatili, neviem, koľkým a koľko to bolo, ale v každom prípade to má zmysel, tlak na majiteľa zabral." Odborári podali aj trestné oznámenie za nevyplatenie miezd a ak polícia zistí, že majiteľ má peniaze na účte a nevyplatí ich, je to trestný čin.
TASR uvádza, že odborári štrajkovali aj vo štvrtok 26. apríla 2012 a o ďalšom postupe sa rozhodne začiatkom toho týždňa.

Ľ. Kaník hovorí pravdu. V Nariadení vlády Slovenskej republiky (pdf.) z 12. októbra 2011 sa hovorí "Vláda Slovenskej republiky podľa § 2 ods. 1 zákona è. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde nariaďuje:

Suma minimálnej mzdy na rok 2012 sa ustanovuje na

a) 327,20 eura za mesiac pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou,

b) 1,880 eura za každú hodinu odpracovanú zamestnancom."

V prípade, že sa zníži príspevok do druhého piliera  z 9% na 6% tak pre človeka pracujúceho za minimálnu mzdu tento rozdiel znamená sumu približne 10 eur. Ľ. Kaník hovorí pravdu.
Od 1.januára 2012 nadobudlo účinnosť Nariadenie vlády č. 343/2011 Z.z., ktorým sa ustanovuje suma minimálnej mzdy pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou vo výške 327,20 eur mesačne.
Z výpočtu je zrejmé, že znížený príspevok do druhého piliera o 3% by pre človeka s minimálnou mzdou na úrovni 327,20 eur znamenal sumu 9,816 eur. Ľ. Kaník uvádza číslo o 18,4 centa vyššie, no po zaokrúhlení na celé eurá dostaneme spomínanú sumu 10 eur. 

V programovom vyhlásení vlády je vyjadrené úsilie riešiť dôchodkový systém komplexne ako hovorí Ľudovít Kaník. Je v ňom zakomponovaných aj niekoľko opatrení na zabezpečenie udržateľnosti dôchodkového systému. Žiadne z nich sa však neviaže k reforme prvého piliera, ktorý podľa Kaníka predstavuje najväčší problém. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

Programové vyhlásenie vlády na roky 2012 - 2016 (.pdf) sa dôchodkovému systému venuje v 3. kapitole Trvalo udržateľný hospodársky rozvoj, kde sa spomína aj veta, o ktorej hovorí Ľudovít Kaník (s. 13):

Vláda podnikne kroky na zabezpečenie finančnej a sociálnej udržateľnosti
dôchodkového systému ako celku, teda jeho všetkých troch pilierov.

Problematika dôchodkového systému sa objavuje aj  v 6. kapitole Kvalita života ako výsledok súdržnej spoločnosti, kde sú vymenované opatrenia, ktorá vláda plánuje presadzovať (s. 60):

- v oblasti priebežne financovaného dôchodkového systému prioritou naďalej zostáva jeho finančná udržateľnosť; k stabilizácii finančnej udržateľnosti dôchodkového systému výraznejším spôsobom prispeje realizácia projektu UNITAS (projekt zjednotenia výberu daní, cla a odvodov),

- opätovne v systéme starobného dôchodkového sporenia vláda uplatní princíp dobrovoľnosti a prehodnotí opodstatnenosť počtu fondov, a to aj vo vzťahu ku garantovaným nárokom,

- obnoví význam doplnkového dôchodkového sporenia, a to najmä prostredníctvom zvyšovania jeho atraktivity pre všetkých, ktorí naň prispievajú.

Výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože model dôchodkového systému v Poľsku bol naozaj nastavený tak, že pre ľudí do 30 rokov bol druhý pilier povinný, ľudia od 30 do 50 rokov si mohli vybrať, či vstúpia do druhého piliera a ľudia nad 50 rokov neboli reformou dotknutí a zostávali v starom systéme.
Podobný výrok sme už overovali v relácii O 5 minút 12 z 22.apríla 2012:
Od apríla 1999 začala v Poľsku reforma dôchodkového systému, v ktorej bolo zavedené vekové rozdelenie. Podľa Sociálnej poisťovne občania, ktorí boli k 1. januáru 1999 mladší ako 30 rokov, alebo prvýkrát vstúpili na trh práce po tomto dátume, majú povinnosť vybrať si fond, v ktorom si budú sporiť príspevky platené do druhého piliera. Občania medzi 30 až 50 rokmi veku mali možnosť vybrať si, či vstúpia do novej kapitalizačnej schémy, alebo budú len v priebežne financovanej schéme. Podľa štúdie Polish Approach to Pension Reform Mareka Góru (Security through diversity) neboli občania nad 50 rokov veku alebo v predčasnom dôchodku reformou dotknutí a museli ostali v starom systéme. Táto štúdia tiež uvádza, že v roku 1998 prebiehala informačná kampaň ohľadom nového dôchodkového systému.V kampani sa tvrdilo, že zapojenie do II. piliera pre občanov do 50 rokov veku nie je nebezpečné, ale ani veľmi výhodné. Pre občanov nad 50 rokov môže byť riskantné.

Je pravdou, že si Slovensko požičalo na informačnú kampaň od Svetovej banky. Išlo o sumu presne jeden milión eur. Nepodarilo sa nám však zistiť, či Ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny ešte stále túto pôžičku spláca tak ako tvrdí J. Richter. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.
Transparency International Slovensko v roku 2004 informovalo o kampani ktorá bude ľudí presviedčať, aby si sporili na penziu na súkromných účtoch v dôchodkových fondoch. Táto kampaň začala na jeseň 2004 a Svetová banka na túto kampaň požičala Slovensku jeden milión eur, čo predstavovalo 40 miliónov slovenských korún.
Výberové konanie sa konalo podľa pravdiel Svetovej banky a infrmácie o ňom neboli verejné. Vtedajší riaditeľ oddelenia správy sociálnych dávok na ministerstve práce Dalibor Gergeľ informoval, že pravidlá Svetovej banky nedovoľujú zverejňovať informácie v priebehu výberového konania. Nepodarilo sa nám zistiť, či Ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny ešte stále túto pôžičku spláca. 

Je pravdou, že prebiehala masívna kampaň dôchodkových správcovských spoločností. Nepodarilo sa nám zistiť koľko dôchodkové správcovské spoločnosti minuli na kampaň. Na túto kampaň si Slovensko požičalo od Svetovej Banky sumu jedne milión eur (v tom čase 40 miliónov slovenských korún). Ľ. Kaník hovorí o sume 45 miliónov slovenských korún. Hovorí teda o sume o 5 miliónov vyššiu ako bola v skutočnosti. Vzhľadom na to, že tento údaj nijako nezlepšuje pozíciu politika hodnotíme výrok ako pravdivý hoci Ľ. Kaník neuvádza úplne presné čísla. Nepodarilo sa nám však zistiť, či Ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny ešte stále túto pôžičku spláca. 
Inštitút finančnej politiky v analýze Vplyv dôchodkového sporeniana verejné financie a občanov (.pdf, s. 5) z novembra 2004 spomína rozsiahlu kampaň dôchodkových správcovských spoločností. Táto kampaň bola rozbehnutá v novembri 2004 a pokračovala v rokoch 2005 až 2006.
Asociácia dôchodkových správcovských spoločností 25. júla 2006 informovala o výsledkoch 18 mesačnej kampane, pomocou ktorej dôchodkové správcovské spoločnosti prilákali 1,44 miliónov klientov a suma príspevkov do druhého piliera prevýšila sumu 587,5 miliónov eur (17,7 mld SK).
Nepodarilo sa nám zistiť koľko táto kampaň dôchodkových správcovských spoločností stála.
Transparency International Slovensko v roku 2004 informovalo o kampani ktorá bude ľudí presviedčať, aby si sporili na penziu na súkromných účtoch v dôchodkových fondoch. Konkrétne išlo o kampaň, ktorá ľuďom mala priblížiť čo prinesie reforma jednotlivým vekovým skupinám a ako budú fungovať správcovské spoločnosti. Táto kampaň začala na jeseň 2004 a Svetová Banka na túto kampaň požičala Slovensku jeden milión eur, čo predstavovalo 40 miliónov slovenských korún. Nepodarilo sa nám zistiť, či Ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny ešte stále túto pôžičku spláca. 

Dôchodky od roku 2005 po súčasnosť narástli podľa údajov Sociálnej poisťovne o 46%. Ľudovít Kaník tento výrok opakuje z minulého týždňa, pri čom oceňujeme, že číselný údaj tento krát uvádza úplne presne. Jednoznačnú kauzalitu medzi reformou dôchodkového systému a týmto výsledkom však nevieme potvrdiť, výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.
Podľa údajov Sociálnej poisťovne bol priemerný starobný dôchodok v roku 2005 256 eur. Podľa údajov Sociálnej poisťovne bol priemerný starobný dôchodok k 31. marcu 2012 374 eur. Je evidentné, že od roku 2005 do 31. marca 2012 starobné dôchodky narástli podľa daných údajov o 118 eur, čo predstavuje nárast o 46%.
Podľa reformy dôchodkového systému prijatého za čias druhej Dzurindovej vlády je rast výšky dôchodkov závislý od vývoja inflácie a rastu platov. Vývoj týchto veličín však závisí od ďalších externých faktorov, ktorých dôležitosť overiť nevieme.

V programovom vyhlásení vlády na roky 2012-2016 (pdf) sa naozaj spomína rušenie niektorých štátnych sviatkov, ako tvrdí Ján Richter: "Vláda posúdi nadštandardne vysoký počet štátnych sviatkov a voľných dní a za podmienky jednotnej dohody so sociálnymi partnermi predloží návrh na ich primerané zníženie."
J. Richter hovoril pravdu aj v druhej časti svojho tvrdenia, že vláda sa chystá učiniť tak až po dohode so sociálnymi partnermi. Toto potvrdila aj správa agentúry SITA z 27. apríla 2012: "Podľa Fica je to legitímny prístup a rozhodnutia padnú po vytvorení Rady solidarity a rozvoja, ktorá bude slúžiť na komunikáciu so sociálnymi partnermi. Premiér zdôraznil, že viacero z plánov kabinetu sa zrealizuje len vtedy, ak s ním budú súhlasiť sociálni partneri. "