Ján Richter vs. Ľudovít Kaník

Je zrejmé, že nastavenie garancií 1. vládou R. Fica viedlo k veľmi konzervatívnemu investovaniu a zbaveniu sa rizikových - no výnosných cenných papierov a akcií, čo minimalizovalo šancu na lepšie výnosy.
Vláda R. Fica zaviedla systém garancií s účinnosťou od 1. júla 2009. Rezort práce, sociálnych vecí a rodiny uvádza, že legislatívne zásahy do nastavenia a hodnotenia výnosnosti fondov v druhom pilieri však spôsobili, že správcovské spoločnosti začali investovať veľmi konzervatívne a výnosnosť dôchodkov nekopírovala výnosnosť na finančnom trhu. Výsledkom zavedenia systému garancií bol predaj všetkých rizikových, ale aj výnosnejších cenných papierov, najmä akcií z portfólií dôchodkových fondov. Dôchodkové správcovské spoločnosti tak znížili riziko dorovnania majetku v prípade straty z vlastných prostriedkov, súčasne však minimalizovali možnosť dosiahnutia vyšších výnosov

Vláda Ivety Radičovej zrušila garancie v rastových (akciových) a vyvážených (zmiešaných) fondoch s účinnosťou od 1. apríla 2012. Jediným garantovaným fondom tak zostal konzervatívny (dlhopisový) fond. V dlhopisovom dôchodkovom fonde sa predlžuje sledované obdobie na účely garancií z pol roka na 60 mesiacov.
Peter Socha z Asociácie dôchodkových správcovských spoločností pre Hospodárske noviny potvrdil, že Ficove zásahy výnosy s najväčšou pravdepodobnosťou skresali: „Asi áno, ale možný bol len jeden scenár, takže sa nad tým nikto nezamýšľal.“
Ľ. Kaník na ilustrovanie zlého zhodnotenia, ktoré mala spôsobiť vláda R. Fica zavedením garancií poukazuje na graf zobrazujúci výnosnosť druhého piliera na časovej osi, ktorý zohľadňuje aj zavedenie garancií 1. júla 2009 do zrušenia garancií v apríli 2012. Tento graf ukazuje, že okamžite po zrušení garancií sa zvýšili výnosy. Pravdivosť tohoto grafu nedokážeme overiť, kedže nie je dostupný. Pravdepodobne ide o aktualizáciu grafu Simulácia vývoja dôchodkovej jednotky rastových dôchodkových fondov, ktoré zverejnilo v decembri 2010 občianske združenie Sporiteľ. 
Týždenník Trend 23. januára 2012:"Zmeny v druhom pilieri spustené vládou Roberta Fica v roku 2009 zabezpečili presne to, sľubovali: bezpečné uloženie dlhodobých úspor. Nulové riziko so sebou ale nesie aj nulovú šancu na lepší výnos, čo sa vlani potvrdilo už druhý rok po sebe, priemerný výnos fondov bol len o desatinu lepší ako v roku 2010. Vplyvom vyššej inflácie ale už ide o reálny pokles. Nezáleží pritom na type fondov – rastové, vyvážené i konzervatívne zhodne narástli v priemere o 1,4 percenta. Výnimkou bola opäť VÚB Generali so zhodnoteniami nad dve percentá vplyvom mierneho podielu akcií v portfóliu, a aj to nie počas celého roka."

Zníženie príspevku o 3% by z priemernej mzdy predstavovalo presne 25,44 eur. Ľ. Kaník uvádza sumu po zaokrúhlení na celé čísla. Výrok hodnotíme ako pravdivý.
Podľa Štatistického úradu SR bola priemerná mzda v 4. kvartáli 2011 na úrovni 848 eur. Údaj z roku 2011 je posledné oficiálne číslo.
Z výpočtu je zrejmé, že 3% z priemernej mzdy na úrovni 848 eur predstavuje presne 25,44 eur. Ľ. Kaník uvádza číslo o 44 centov nižšie. Po zaokrúhlení na celé čísla však dostaneme spomínaných 25 eur.

Reforma dôchodkového systému, ktorá platí v Poľsku od apríla 1999, skutočne zavádza spomínané vekové rozdelenie. Podľa Sociálnej poisťovne občania, ktorí boli k 1. januáru 1999 mladší ako 30 rokov, alebo prvýkrát vstúpili na trh práce po tomto dátume, majú povinnosť vybrať si fond, v ktorom si budú sporiť príspevky platené do druhého piliera. Občania medzi 30 až 50 rokmi veku mali možnosť vybrať si, či vstúpia do novej kapitalizačnej schémy, alebo budú len v priebežne financovanej schéme. Občania nad 50 rokov veku alebo v predčasnom dôchodku neboli reformou dotknutí.

V roku 1998 prebiehala informačná kampaň ohľadom nového dôchodkového systému.V kampani sa tvrdilo, že zapojenie do II. piliera pre občanov do 50 rokov veku nie je nebezpečné, ale ani veľmi výhodné. Pre občanov nad 50 rokov môže byť riskantné.

Dôchodky od roku 2005 po súčasnosť narástli podľa údajov Sociálnej poisťovne o 46%. Jedná sa teda ešte o väčší nárast ako ten, ktorý spomína Ľudovít Kaník. To, či bol daný rast dôchodkov výsledkom reforiem druhej Dzurindovej vlády však nevieme posúdiť, výrok teda hodnotíme ako neoveriteľný.
Podľa údajov Sociálnej poisťovne bol priemerný starobný dôchodok v roku 2005 256 eur. Podľa údajov Sociálnej poisťovne bol priemerný starobný dôchodok k 31. marcu 2012 374 eur. Je evidentné, že od roku 2005 do 31. marca 2012 starobné dôchodky narástli podľa daných údajov o 118 eur, čo predstavuje nárast o 46%.

Je pravdou, že predseda Európskej komisie (EK) José Manuel Barroso poslal expremiérke Ivete Radičovej list s konkrétnymi krokmi ako bojovať proti nezamestnanosti mladých. List poslal okrem Slovenska ďalším siedmim krajinám, ktoré čelia najväčším problémom s nezamestnanosťou mladých.
List nie je verejne dostupný, avšak informácie ohľadne jeho obsahu poskytol 31. januára 2012 pre TASR vedúci tlačového a politického oddelenia Zastúpenia EK na Slovensku Andrej Králik. Barroso v liste informoval Radičovú o februárovej návšteve akčných tímov EK, ktoré mali pre Slovensko pripraviť plán opatrení, ktoré by riešili situáciu nezamestnanosti mladých. Návšteva mala pomôcť rozhodnúť, do ktorých schém na podporu malých a stredných podnikov by mali ísť financie zo zdrojov EÚ.
Reálne percentá nezamestnaných absolventov sa pohybovali v apríli 2011 na úrovni 30% pre absolventov VŠ, 31,9% pre absolventov stredných odborných škôl a 28,1% v prípade stredných odborných učilíšť s maturitou. Absolventov, ktorí sa podľa Ústredia práce v apríli 2011 uchádzali o zamestnanie, bolo 27401 osôb. Ich počet sa ku koncu decembra 2011 zvýšil na 30 798 osôb.
Podľa denníka Pravda bola k 21. februáru 2012 nezamestnaná vyše tretina mladých ľudí.

Ľudovít Kaník zavádzajúco tvrdí, že v súčasnej dobe klesá nezamestnanosť po dlhšej dobe. V súčasnosti síce Ústredie práce eviduje pokles nezamestnanosti, tá však klesala aj počas roku 2011.
Podľa údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny v marci 2012 v porovnaní s februárom 2012 vývoj počtu uchádzačov o zamestnanie v jednotlivých krajoch stagnoval alebo mierne klesal. Podľa rovnakých údajov však došlo k poklesu aj v mesiacoch júl - august 2011 a v mesiacoch február - máj 2011.
Štatistický úrad za tento rok zatiaľ neposkytuje informácie o nezamestnanosti. Podľa jeho údajov zistených metodikou otázkového zisťovníka miera nezamestnanosti na Slovensku od roku 2010 klesala až do tretieho kvartálu roku 2011, kedy opäť začala rásť.