Demagog.sk > Diskusie > Pavol Paška, Pavol Hrušovský, Jan Čarnogurský

Pavol Paška, Pavol Hrušovský, Jan Čarnogurský

V politike, Moderátor: Alžbeta Vlková , videozáznam relácie

01
Apr

Pár týždňov po voľbách a politici štartujú nové kolo nepresností. Pavol Paška neovláda stanovy vlastnej politickej strany. Pavol Hrušovský zavádzajúco interpretuje pozíciu svojho bývalého koaličného partnera SaS. Podľa Jána Čarnogurského zase Slovensko od svojho vzniku dosahuje ekonomický rast, ktorý ho radí v každom roku na špičku v EU. Pravda je ale zásadne odlišná.

Vyberte si, ktoré výroky
z relácie si chcete prezerať:

Dovoľte, aby som tak trošku širšie sa k tej ústave vrátil a dotkol sa jej. Ja som mal aj v roku 2006 - 2010 ambíciu zostaviť nejaké širšie kolégium, vtedy sa to nazývalo Komisia pre ústavu, kde by sa riešili niektoré praktické otázky, okrem iného aj imunita, vtedy nedošlo k zhode medzi opozíciou a vtedajšou vládnou koalíciou.

Pavol Paška

Pravda (skryť odôvodnenie)

Výrok hodnotíme ako pravdivý, napriek drobným nepresnostiam. Pavol Paška totiž skutočne inicioval vznik stálej komisie pri NR SR a vtedajšia opozícia skutočne fungovanie tejto komisie nepodporovala. Napriek tomu je potrebné pripomenúť, že naozaj komisia prestala fungovať až po tom, čo ju prestali podporovať aj vtedajší koaliční partneri SMERu - strany HZDS a SNS.
29. marca 2007 sa podarilo Pavlovi Paškovi zostaviť Stálu komisiu Národnej rady SR pre Ústavu SR a rokovací poriadok NR SR. Cieľom komisie malo byť vytvorenie priestoru „pre politickú a odbornú diskusiu o možnom vývoji ústavy, ústavných zákonov a rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky s cieľom a ambíciou sústredenia poznatkov rozvoja v oblastiach spoločenského a ústavnoprávneho systému, zhromažďovania a systemizovania novelizačnej matérie.“ Rovnako je pravdou, že zhoda medzi koalíciou a opozíciou ohľadne zriadenia komisie chýbala od začiatku jeho snáh. Je však dôležité dodať, že aj keď sa opozícia na práci komisie nezúčastňovala, jej fungovanie stroskotalo na nezhode koaličných partnerov.
Z predkladacej správy(.pdf) k zriadeniu komisie vyplýva, že sa predsedom komisie mal stať predseda NR SR, teda Pavol Paška. Ďalšími členmi mali byť dvaja poslanci z každého poslaneckého klubu, odborní konzultanti („významné osobnosti z oblasti ústavného práva“) a zástupcovia, ktorých po jednom členovi navrhne prezident Slovenskej republiky, vláda, predseda Ústavného súdu a predseda Slovenskej akadémie vied.
Predstavitelia opozičných poslaneckých klubov sa voči Paškovmu návrhu negatívne vyjadrili už 30. januára 2007 na rokovaní poslaneckého grémia, kde Pašku informovali, že nepredložia návrhy svojich zástupcov do komisie. Napriek tomu návrh o zriadení Komisie pre Ústavu v hlasovaní poslancov zo dňa 29.marca 2007 prešiel. Zo 76 poslancov hlasovalo za 75. Išlo o poslancov Smeru, SNS a HZDS.
Na prvé zasadnutie Komisie predkladal Pavol Paška svoju novelu, ktorá chcela zrušiť poslaneckú imunitu, Na čo reagovalo ĽS-HZDS aj SNS 8. novembra 2007 stiahnutím svojich zástupcov z komisie. Anna Belousovová vtedy uviedla, že dôvodom stiahnutia zástupcov je, že Paška chce riešiť problematiku zúženia poslaneckej imunity bez súhlasu všetkých koaličných partnerov v komisii.

Zníženie počtu poslancov, na to je treba ústavnú väčšinu, na zmenu volebného systému obyčajný zákon.

Pavol Hrušovský

Pravda (skryť odôvodnenie)

Ústava SR uvádza presný počet poslancov NR SR. To znamená, že v prípade zmeny počtu poslancov je potrebná ústavná väčšina, resp. ústavný zákon. Volebný systém je definovaný v zákone č. 237/1998 Z.z. o voľbách do Slovenskej národnej rady, preto v prípade zmeny počtu poslancov postačuje nadpolovičná väčšina prítomných poslancov resp. obyčajný zákon.
V Piatej hlave Ústavy SR Čl. 73 sa píše
Národná rada Slovenskej republiky má 150 poslancov, ktorí sú volení na štyri roky.
V prípade akejkoľvek zmeny počtu poslancov NR SR, je teda potrebná zmena tohoto článku Ústavy SR.
Volebný systém nie je definovaný v Ústave SR. Volebný systém ako aj volebné právo definuje zákon č. 237/1998 Z.z. o voľbách do Slovenskej národnej rady. Vzhľadom na to, že ide o obyčajný zákon tak na zmenu volebného systému postačuje nadpolovičná väčšina prítomných poslancov inými slovami obyčajný zákon.

Slovenská republika vlastne od svojho počiatku má buď najrýchlejší ekonomický vzostup v rámci EÚ, alebo na druhom treťom štvrtom mieste, jednoducho stále sme vo špičke.

Ján Čarnogurský

Nepravda (skryť odôvodnenie)

Ján Čarnogurský nehovorí pravdu.
Podľa Eurostatu existuje celá rada príkladov, kedy neplatí to, že Slovensko sa nachádza v prvej štvorici krajín súčasnej EU podľa dosiahnutého ekonomického rastu. Jedná sa o roky 1997 (8. miesto), 1998 (11. miesto), 1999 (23. miesto), 2000 (posledné 27. miesto), 2001 (11. miesto), 2002 (6. miesto), 2003 (7. miesto), 2004 (7. miesto) a 2009 (13. miesto).

Samozrejme ak sme dostali tak vysokú dôveru od voličov, ktorá tu ešte nikdy nebola a nesieme politickú zodpovednosť za spravovanie Slovenska, pravdepodobne nemožno očakávať, aby sme odstupovali od nášho sociálno-demokratického videnia.

Pavol Paška

Pravda (zobraziť odôvodnenie)

V posledných parlamentných voľbách z 10. marca 2012 strana Smer získala 44,41 % odovzdaných hlasov. Predstavovalo to 1 134 280 voličov, ktorí jej prejavili dôveru a vynieslo jej to 83 mandátov v Národnej rade. V histórii slovenských volieb ide skutočne o najvyššie percento dôvery, ktoré nejaká strana vo voľbách dostala.
Pre ilustráciu uvádzame výsledky volieb na Slovensku od roku 1993 (podľa Štatistického úradu):
- v roku 1994 išlo o stranu HZDS s 34,96 % a 61 mandátov v NRSR.- v roku 1998 - HZDS s 27,00 % a 43 mandárov v NRSR.- v roku 2002 - HZDS s 19,50 % a 36 mandátov v NRSR.- v roku 2006 vyhrala strana Smer s 29,14 % a 50 mandátov v NRSR.- v roku 2010 - Smer s 34,79 % a 62 mandárov v NRSR.

My sme sa pokúšali o dohodu a jediné, čo strana SaS pri opozičných politických rokovaniach kategoricky požadovala od všetkých, aj od Kresťanskodemokratického hnutia bolo výbor pre hospodárstvo. (odpoveď na otázku moderátorky: "Posledná informácia teda od SaS bola, že vám poslali prasiatko, aby ste si na ňom pochutili a nechali vám teda hospodársky výbor, či teda ste si dali z toho prasaťa, čo vám poslali?")

Pavol Hrušovský

Neoveriteľné (zobraziť odôvodnenie)

Zo správ o priebehu opozičných jednaní sa skutočne zdá, že SaS požadovala iba post, ktorý spomína Pavol Hrušovský. Napriek tomu nevieme určiť, či strana nepožadovala aj ďalšie posty počas jednaní, prípadne do akej miery sa jednalo o kategorický požiadavok. Výrok teda hodnotíme ako neoveriteľný.

Ako informuje agentúra SITA, od parlamentných volieb ktoré sa konali 10. marca 2012, prebehli tri rokovania opozičných strán (KDH, OĽaNZ, Most-Híd, SDKÚ-DS, SaS) a to 16. marca, 20. marca, a 27. marca. Cieľom týchto stretnutí bolo rokovanie o personálnom obsadení predsedníckych miest deviatich parlamentných výborov, ktoré boli opozícii ponúknuté (z celkového počtu 19).

O post predsedu parlamentného výboru pre hospodárstvo mali záujem strany KDH (navrhovali Jána Hudackého) a SaS (navrhovali Juraja Miškova). Ku vzájomnej dohode však nedospeli ani na poslednom z menovaných rokovaní. Strana SaS následne 30. marca zvolala tlačovú besedu o výsledku opozičných rokovaní, kde Juraj Miškov oznámil, že na tento post kandidovať nebude. Daniel Krajcer doplnil, že „SaS si nebude nárokovať žiaden z výborov Národnej rady“.

Na záver tlačovej besedy sa Daniel Krajcer vyjadril, že“ KDH stále nemá dosť , a to aj napriek tomu, že získalo respektíve získa najsilnejšie pozície“ (výbor na kontrolu činnosti SIS a výbor pre hospodárstvo). Jozef Kollár doplnil, že v rámci zachovania dobrých vzťahov v opozícii, SaS posiela do centrálny KDH pečené prasa v nádeji, že ich to nasýti a že vzťahy v opozícii budú naďalej dobré.

Aj po tom roku 89 sa hľadali modely demokracie a volebného systému, tuším to bol holandský politológ, ktorý sa volal Lijphart, ktorý je aj dodnes veľmi známy, a ktorý doporučil proporcionálny systém práve kvôli tomu, že tento má oveľa širšiu reprezentatívnosť.

Pavol Paška

Pravda (zobraziť odôvodnenie)

Výrok P.Pašku je pravdivý. Lijphart po roku ´89 odporúčal postkomunistickým štátom inklinovať ku konsociačnej demokracii, pre ktorú je charakteristický proporcionálny volebný systém.

Arend Lijphart, významný holandský politológ (odborník v oblasti komparatívnej politológie), venoval veľkú časť svojho diela štúdiu demokracie a volebným systémom. Lijphart rozlišuje dva druhy demokracie - tzv. konsociačnú demokraciu a väčšinovú (westminsterskú) demokraciu. Túto koncepciu rozoberá aj vo viacerých svojich dielach - Democracy in Plural Societies, Patterns of Democracy, The Politics of Accomodation.

Lijphart sa zaoberal aj otázkou novovznikajúcich demokracií v strednej Európe. V zanikajúcich, štátoch ako Československo, videl veľké protirečenia, tzv. cleaveges (jazykové, náboženské, etnické). Napriek daným podmienkam však Lijphart videl východisko pre vznik a fungovanie demokracie aj v takejto situácii (prakticky po dvoch totalitných režimoch). Riešením malo byť vytvorenie tzv.konsociačného typu demokracie. Pre tento typ demokracie je typický proporcionálny volebný systém, ako aj zachovanie znaku proporcionality pri rozhodovaní o akejkoľvek otázke. Ďalšími znakmi je tvorba tzv.veľkej koalície, menšinové veto, ako aj právo menšiny rozhodovať o otázkach, ktorá sa týkajú výlučne jej. Štiepiacemu sa Československu odporučil model konsociačnej demokracie, ktorý podľa neho už raz v dejinách Československa fungoval, a to v období medzivojnovej republiky. Tento názor môžeme nájsť v diele Thinking about Democracy.

Viete čo, je to kompetencia pána budúceho premiéra Roberta Fica, nielen preto, že dostal poverenie od pána prezidenta, aby zostavil vládu, ale aj preto, že stanovy Smeru-SD určujú presne hierarchiu a kompetencie v týchto aktoch. (odpoveď na otázku moderátorky, či Ján Valko má byť šéfom SIS, pozn.)

Pavol Paška

Nepravda (zobraziť odôvodnenie)

Robert Fico ako predseda víťaznej strany SMER zostavuje budúcu vládu na základe poverenia od prezidenta. Nie je však pravdou, že stanovy strany SMER mu dávajú jednoznačnú kompetenciu rozhodovať o personálnych otázkach. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.
15. marca 2012 prezident SR Ivan Gašparovič poveril Roberta Fica ako predsedu víťaznej strany zostavením vlády SR. Vláda bude menovaná počas prestávky ustanovujúcej schôdzi parlamentu 4. apríla 2012. Prezident uviedol, že: „hneď po zasadnutí parlamentu bude vymenovaná nová vláda".
Na stránke politickej strany SMER-SD je možné si prečítať stanovy strany, ktoré sú rozdelené do šiestich hláv. Tretia hlava hovorí o organizačnej štruktúre strany, jej orgánoch a spôsoboch ich ustanovení. Článok 12 Predsedníctvo strany odsek 6 hovorí, že do pôsobnosti predsedníctva patrí najmä:" c) schvaľovať na návrh predsedu strany vznik tieňovej vlády, resp. ministerského klubu, pričom na návrh predsedu strany volí a odvoláva predsedu tieňovej vlády alebo ministerského klubu a jednotlivých členov tieňovej vlády". Takisto článok 13 hovorí, že do pôsobnosti predsedu okrem iného patrí aj: "c) predkladať personálne návrhy, ktoré patria do schvaľovacej pôsobnosti predsedníctva"
Stanovy strany SMER nehovoria o personálnych právomociach predsedníctva v prípade kreovania novej vlády. Rovnako je podľa nich právomocou predsedu iba predložiť návrh predsedníctvu, ktoré ho musí schváliť.

Ten programový zámer, ktorý sme už neraz deklarovali je aj status quo v oblasti menšín a veľmi úzka spolupráca, komunikácia s predstaviteľmi a nielen maďarskej menšiny na Slovensku

Pavol Paška

Pravda (zobraziť odôvodnenie)

Dňa 15. marca 2012 sa konalo rokovanie šiestich politických subjektov (SMER-SD, KDH, OĽaNZ, Most-Híd, SDKÚ-DS, SaS), ktoré sa po parlamentných voľbách 10. marca dostali do parlamentu. Ako uvádza správa TASR, na tomto stretnutí sa predseda strany Smer-SD Robert Fico k otázke postavenia menšín vyjadril, že "Smer nechce meniť status quo. Zhoda je, že musíme zmeniť zákon o štátnom občianstve, aby občania Slovenska neprichádzali o svoje občianstvo."

Strana Smer-SD spoluprácu s národnostnými menšinami deklaruje aj v Programovom zameraní strany Smer – sociálna demokracia na volebné obdobie 2012-2016 (.doc), kde uvádza, že sa zameria na „Starostlivý prístup k problematike národnostných menšín. Vláda bude tejto problematike venovať osobitnú pozornosť.“

Nechápem takýmto detinským urazeným postojom strany SaS, ktorá bez toho, že by bola skôr oznámila svoje rozhodnutie predsedom opozičných politických strán, tak verejne na tlačovej konferencii odkázala, že končí s opozičnou spoluprácou, minimálne v oblasti tejto personálnej politiky.

Pavol Hrušovský

Zavádzanie (zobraziť odôvodnenie)

Pavol Hrušovský v tomto výroku zavádza, pretože nesprávne interpretuje vyjadrenie SaS. Strana SaS nikdy nepovedala, že končí opozičnú spoluprácu, naopak tvrdí, že je to KDH, ktorá sa nedokázala dohodnúť s ostatnými opozičnými stranami.

Tlačová beseda strany SaS sa uskutočnila dňa 30. marca 2012, kde Juraj Miškov oznámil, že nebude kandidovať na post predsedu parlamentného výboru pre hospodárstvo. Tým prenechal predsedníctvo strane KDH a jej nominantovi Jánovi Hudackému.

Tlačovej besedy sa zúčastnil aj Daniel Krajcer, ktorý po prejave Miškova dodal, že "SaS si nebude nárokovať žiaden z výborov Národnej rady". Krajcer následne vyhlásil, že "SaS je strana, ktorá vždy dodržiavala a aj vždy dodržiavať bude dohody, ktoré sa uskutočnili. A takisto aj v tomto prípade podporíme všetko to, na čom sa opozícia dokázala na tých troch rokovaniach dohodnúť.

Ako uvádza agentúra SITA, na personálnom obsadení tohto postu sa strany SaS a KDH nevedeli dohodnúť počas troch opozičných rokovaní, kedy posledné stretnutie sa uskutočnilo 27. marca. Podľa vyjadrenia SaS sa na personálnych otázkach dohodli všetky strany okrem KDH, SaS následne vo vyjadrení hovorí, že bude podporovať všetko, na čom sa opozícia dohodne.

Trestnoprávna imunita a jej zrušenie alebo výrazné obmedzenie je niečím, na čom sa dohodol ten okrúhly stôl nás a opozície.

Pavol Paška

Pravda (zobraziť odôvodnenie)

Ako uvádza denník Pravda, žiadna z parlamentných strán počas rokovaní za okrúhlym stolom neprejavila odmietavý postoj voči zrušeniu trestnoprávnej imunity poslancov. Opozičné strany vyjadrili podporu návrhu, pochádzajúceho z dielne SMER-u, aj napriek tomu, že ide skôr o obmedzenie trestnoprávnej imunity ako o jej úplné zrušenie. Na základe tohto návrhu Národnej Rade síce zaniká právo rozhodnúť o začatí trestného stíhania poslanca, avšak naďalej môže rozhodovať o zadržaní poslanca a taktiež jeho vzatím do vyšetrovacej väzby.

My nechceme ísť cestou ako vláda Ivety Radičovej, ktorá si do programového vyhlásenia napriek tomu, že disponovala len 79 poslancami, dala niekoľko zásadných ústavných zmien.

Pavol Paška

Pravda (zobraziť odôvodnenie)

Vláda Ivety Radičovej mala vo svojom programovom vyhlásení na obdobie rokov 2010 - 2014 (.pdf) viacero návrhov ústavných zákonov či návrhov na zmenu existujúcich ústavných zákonov. Jedná sa o tieto návrhy:

1. Zmeny ústavného zákona o konflikte záujmov;
2. Príprava ústavného zákona, ktorý umožní prekonanie účinkov amnestií zastupujúceho prezidenta SR z roku 1998;
3. Predloženie ústavného zákona o fiskálnom pravidle pre hrubý verejný dlh;
4. Návrh ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti (tzv. rozpoctová ústava);
5. Návrh ústavného zákona na ochranu 2. piliera;
6. Posilnenie postavenia Špecializovaného trestného súdu a Úradu špeciálnej prokuratúry formou ústavného zákona

Podľa prieskumu verejnej mienky, ktoré boli pred voľbami, tak to vychádzalo tak, že síce Smer zvíťazí, ale že jeho víťazstvo môže byť tesné, prípadne okolo polovice poslancov, okolo absolútnej väčšiny, buď tesne pod alebo tesne nad.

Ján Čarnogurský

Pravda (zobraziť odôvodnenie)

Ján Čarnogurský správne interpretuje výsledky predvolebných prieskumov, ktoré strane SMER prisudzovali približne 70 - 80 mandátov.

Podľa prieskumu (pdf.) agentúry FOCUS zverejnený v polovici februára uvádza, že SMER by vo voľbách získal 69 poslaneckých mandátov. Podla prieskumu (pdf.) uverejneného 6. marca 2012, by SMER získal v parlamente 75 kresiel.

Agentúra MVK robila prieskumy v podobnom čase ako agentúra FOCUS. Portál noviny.sk ponúka ich prehľad. Podľa februárového prieskumu by SMER získal 84 mandátov. Marcový prieskum uvádza už len 73 mandátov, januárový naopak uvádza 75 kresiel.

Podľa februárového prieskumu agentúry POLIS by Smer získal 77 kresiel v parlamente.

Ja si myslím, že, pokiaľ viem, táto daň (pre bohatých, pozn.) už je, tuším, dokonca v Nemecku. No tak a tam vládne kresťanská demokracia.

Ján Čarnogurský

Pravda (zobraziť odôvodnenie)

Čarnogurského výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože v Nemecku skutočne existuje tzv. daň pre bohatých a zároveň je pri moci kresťanoskodemokratické hnutie. Upozornime však, že táto daň bola v skutočnosti zavedená ešte v roku 2000 počas vlády sociálnej demokracie.
Nemecký daňový systém skutočne využíva progresívne zdaňovanie príjmov fyzických osôb, tzv. daň pre bohatých. Daň z príjmov pre tých, ktorí zarábajú "nadštandardne", dosahuje výšku až 45%. Fyzické osoby, ktorých ročný príjem spadá do rozmedzia 52 152 - 250 000 eur, je zdanený vo výške 42%. Pre tých, ktorí zarobia ešte viac, podliehajú 45%-nej dani.
Ako hovorí J.Čarnogurský, v Nemecku je v súčasnosti vládnou stranou CDU (Kresťanskodemokratická strana) spolu s CSU a FDP. V roku 2000, kedy bol návrh reformy prijatý, však boli pri moci sociálni demokrati (SPD) a Zelení. Strana SPD vyhrala voľby v roku 1998 a zostala hlavnou vládnou stranou až do roku 2005. Vo voľbách v roku 2005 potom vznikla patová situácia, keď ani jedna z dvoch veľkých strán nedokázala vytvoriť väčšinu, čo viedlo k vzniku veľkej koalície pod vedením Angely Merkelovej z CDU/CSU, ktorá vládla s podporou sociálnych demokratov. Po voľbách v roku 2009 sa k moci dostala vláda CDU/CSU a FDP a spomínanú daň nechali v nezmenenek podobe.

photo by james_gordon_los_angeles

Myslím, že pozitívne signály, ktoré od Smeru zaznievajú o stavbe širokorozchodné, veď tú sme mali začať stavať už minulý rok.

Ján Čarnogurský

Pravda (zobraziť odôvodnenie)

V rámci realizovania výstavby širokorozchodnej trate (ďalej len ŠRT) na Slovensku existuje dlhodobá podpora tohto projektu najmä zo strany SMER-SD. Už v roku 2009 Ficova vláda schválila materiál o príprave projektu výstavby ŠRT. Podľa tlačovej správy Ministerstva dopravy z roku 2009 mala byť výstavba ŠRT začatá v roku 2011 a ukončená v roku 2017.

Po voľbách v roku 2010 však bola realizácia týchto plánov pozastavená, nakoľko vláda Ivety Radičovej vo svojom programovom vyhlásení zdôraznila, že tento projekt podporovať nebude. Súčasná vláda R. Fica opäť prejavila záujem v realizovaní projektu ŠRT a zdôrazňuje jeho prevažujúce výhody. "V prípade začiatku realizácie projektu, nie skôr než o päť rokov, bude generovať postupne až 11 tis. pracovných miest a pri správnom akcente štátu na lepšie využívanie súčasnej železnice bude využívaná viac a perspektívne nepostačujúca. Slovenská republika získa štatút tranzitnej krajiny", uviedol pre agentúru SITA znovuzvolený poslanec a bývalý minister dopravy Ľ. Vážny.

Prepisy diskusných relácií poskytuje NEWTON Media, spol. s r.o.. O spôsobe hodnotenia na tejto stránke nájdete viac informácií na stránke Hodnotenie na Demagog.sk.

Pridať komentár môžete i bez prihlásenia — vyplňte meno v poli „Name“ a pak doplňte e-mail.