Iveta Radičová

Plán podpory rastu a riešenia krízy "obsahuje odporúčania, ktoré by po schválení Európskou radou mali členské štáty zohľadniť vo svojich politikách a štátnych rozpočtoch", zverejnila Komisia 12. januára 2012. Dokumentom komisie sa tak začína prvý "Európsky semester", ktorý mení spôsob, akým vlády vytvárajú svoje hospodárske a fiškálne politiky. Podľa dokumentu je aktuálnou úlohou štátov zamerať sa na konsolidáciu verejných financií a odstrániť fiškálne a makroekonomické nerovnováhy medzi jednotlivými krajinami. Príklad ako funguje Európsky semester je možné prezrieť si TU(.pdf). Semester sa začína v januári ročným prieskumom rastu, pokračuje debatami a summitmi vrcholných predstaviteľov, koncom apríla sú prijaté národné programy reforiem a programy stability, ktorým je následne poskytnuté poradenstvo a odporúčania. Je teda pravdou, že aj slovenský národný program reforiem je, resp. bude hodnotený práve cez novozavedený systém európskeho semestra. 
Čo sa týka časti výroku o počte krajín v problémoch, je pravdou, že sa 23 členských štátov EÚ snažilo na summite Európskej rady ešte v decembri 2011 dohodnúť na novej dohode ohľadne prísnejších rozpočtových pravidiel. Išlo o prijatie novej európskej zmluvy, ktorá by menila Lisabonskú zmluvu a postupne zavádzala zákaz rozpočtových deficitov a povinnosť štátov znižovať svoje dlhy. Herman van Rompuy dodal, že sa európski lídri dohodli na poskytnutí približne 200 miliárd eur Medzinárodnému menového fondu (MMF), ktorý na záchranu zadlžených štátov eurozóny vytvorí paralelný fond k Európskemu stabilizačného mechanizmu (ESM) - tzv. trvalému eurovalu. Či však ide o rozhodnutie 23 štátov z dôvodu problémov, ako to tvrdí Radičová, overiteľné nie je.

TASR 26. januára 2012 informuje o poklese deficitu verejných financií:

"Deficit verejných financií klesol vlani medziročne z 8,1 percenta na 4,6 percenta hrubého domáceho produktu. ...Ozdravovanie rozpočtu tak bolo výraznejšie ako pôvodne plánovaný pokles na 4,9 percenta. Vyplýva to z predbežných výsledkov hospodárenia verejnej správy za minulý rok, ktoré dnes zverejnilo Ministerstvo financií. ...Celkový deficit verejných financií podľa týchto údajov dosiahol 3,186 miliardy eur, teda o 262 miliónov eur menej, ako sa rozpočtovalo."

Deficit klesol síce výraznejšie z 4,9 % HDP na 4,6 % HDP ale nie o polovicu oproti roku 2010, teda z 8,1 % HDP na skoro na 4 % HDP. Nie je preto pravdou, že deficit klesol za vlády I. Radičovej z 8 % HDP na skoro 4 % HDP. Politici by sa mali vo verejnom priestore vyjadrovať presne a jasne. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.

Podľa TASR spôsobili v roku 2010 povodne škody vo výške 700 miliónov eur. Presné údaje o výške týchto škôd sú však nedostupné. Podľa portálu aktualne.sk vláda vyčlenila na záchranné práce po týchto povodniach najskôr 17. augusta 11 miliónov eur a potom 19. augusta ďalších 13,3 milióna eur. Z rezervy predsedníčky vlády bolo na tieto účely vyčlenených takmer 300 tisíc eur.

Keďže povodne v roku 2010 spôsobili približne 700 miliónové škody a vláda musela na záchranné práce po týchto povodniach vyčleniť cca 24 miliónov eur, čo predstavovalo zvýšené výdavky, výrok hodnotíme ako pravdivý.

Výroku by ale pomohlo keby bol prezentovaný presnejšie, keďže je ľahké nadobudnúť dojem, že vládne výdavky na povodne boli vo výške 680 mil. eur.

Zákon o štátnom rozpočte (pdf.) pre rok 2010 uvádza veľkosť výdavkov na zdravotníctvo vo výške 1 439 532 045 eur.

V roku 2011 bolo na zdravotníctvo vyčlenených 1 401 899 384 eur.

Medziročne teda došlo k poklesu o 37 632 661 eur.

Za rok 2010 a 2011 máme k dispozícii aj celkové verejné výdavky na zdravotníctvo. Uvádza ich dokument (pdf)Národný program reforiem. V roku 2010 sa verejné výdavky vyšplhali na 3,738 mld. eur. V roku 2011 na 3,819 mld. eur čo je navýšenie o 81 mil. eur (s.18). I. Radičová neuvádza, ktorý údaj porovnáva, ale ani v jednom prípade by nehovorila pravdu.

Podobná suma v zdravotníctve zaznela aj v relácii O 5 minút 12 avšak v súvislosti s rokom 2011/2012.

Je nutné povedať, že podľa analýzy Európskej komisie boli jednou z makro-štrukturálnych prekážok rastu(.pdf) v SR nedostatočné verejné výdavky v oblastiach podporujúcich rast vrátane vzdelávania, výskumu, vývoja a investícií do infraštruktúry (s.5). Pre tento dôvod sa SR snažila prerozdeľovať viac verejných financií aj do spomínaného školstva.Podľa tabuľky uvedenej v národnom programe reforiem SR 2011-2014 (s.18) verejné výdavky na regionálne školstvo v roku 2011 narástli o 1,9 % oproti schválenému rozpočtu z roku 2010.  Na vysoké školstvo sa výdavky zvýšili o 2,0 %. Predpokladané verejné výdavky na vedu a techniku mali byť vo výške 495 mil. eur, čo predstavoval nárast oproti predošlému roku o 9,1 %. Výrok preto hodnotíme za pravdivý.

Podľa ŠÚ SR v priemere za rok 2011 zamestnanosť (výberové zisťovanie prac. síl) oproti roku 2010 vzrástla o 1,5%.

Podľa Štatistického úradu sa miera nezamestnanosti (výberové zisťovanie prac. síl) v priemere za rok 2011znížila o 0,9 p. b. na 13,5 %.

Podobný výrok sme už overovali (Ján Figeľ, V politike, 23.1. 2012)

Štatistický úrad uvádza štvrťročné údaje o stave zamestnanosti, preto pri overovaní tohto výroku  vychádzame zo stavu zamestnanosti v 2. kvartáli 2010 (čas tesne pred nástupom vlády I. Radičovej) a 3. kvartáli 2011, ktorý je zatiaľ najnovším údajom o počte zamestnaných osôb na Slovensku.
2. kvartál 2010: 2 312,5 tis.3. kvartál 2011: 2 366,5 tis.
Nárast: + 54 tis. pracovných miest

I.Radičová má pravdu. Počas jej vlády sa vytvorilo viac ako 50 pracovných miest, či to bolo kvôli investíciám je kauzálne tvrdenie, ktoré nevieme overiť.

Ústredný portál verejnej správy SR 21. októbra 2010 informoval, že minister financií má v pláne skresať výdavky na mzdy zamestnancov vo verejnom sektore o 120 miliónov eur. V praxi to tak nemuselo znamenať znižovanie platov ale prepustenie zamestnancov, pričom platy sa tak nemuseli znižovať. 
"Desaťpercentné úspory mzdových prostriedkov nariadil ministerstvám rezort financií. Samy si však môžu vybrať spôsob, ako ho dosiahnu. "Je na každom z ministerstiev či si úsporu vyrieši krátením platov, prepúšťaním, alebo ich kombináciou," reagoval hovorca ministra financií Martin Jaroš."
Ako sa uvádza v Programe stability na roky 2011 až 2014 (.pdf, s.26) zmrazenie platov úradníkov s výnimkou pedagogických pracovníkov boli zapracované už v návrhu Východísk rozpočtu verejnej správy na roky 2012 až 2014.
Zmrazovanie platov bolo zapracované vo Východisku rozpočtu verejnej správy na roky 2012 až 2014 už v júni 2010. NR SR však schválila zmrazenie platov definitívne až 21. decembra, keď prelomili prezidentovo veto. Schválený zákon znamená, že platy poslancov, členov vlády, prezidenta, predsedu a podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu, generálneho prokurátora, ombudsmana, vedúcich ústredných orgánov štátnej správy a štátnych zamestnancom vo verejnej funkcii zostanú v roku 2012 na úrovni roka 2011.
Je pravdou, že so znižovaním platov, spojeným predovšetkým s prepúšťaním vo verejnom sektore začala vláda už v októbri 2010 a zmrazenie platov vo verejnom sektore bolo definitívne schválené až 21. decembra 2011.

Hlasovanie NR SR o Eurovale a o dôvere vláde Slovenskej republiky prebehlo 11. októbra 2011 a jeho výsledky sú zverejnené na stránke NRSR:Zo 124 prítomných hlasovalo 64 poslancov, 55 poslancov zahlasovalo za tento návrh, 9 poslancov hlasovalo proti tomuto návrhu, nehlasovalo 60 poslancov a neprítomných bolo 26 poslancov.  
Všetci poslanci strany SaS boli na tomto hlasovaní neprítomní. Obyčajní ľudia sa tohto hlasovania tiež nezúčastnili, okrem M. Fecka, ktorý zahlasoval za tento návrh. Ďalej sa tohto hlasovania nezúčastnili poslanci z OKS, a to P. Zajac, O. Dostál a P. Osuský, okrem F. Šebeja, ktorý zahlasoval za tento návrh.  

Výrok hodnotíme ako pravdivý, keďže okrem poslancov SaS boli na hlasovaní neprítomní aj poslanci Obyčajných ľudí a OKS, okrem dvoch poslancov, a to M. Fecka (Obyčajní ľudia pozn.) a F. Šebeja (OKS pozn.). 

Euractiv.sk (6. marca 2012):

Komisár pre energetiku Günther Oettinger priznal, že výsledky prebiehajúcich záťažových testov v európskych jadrových zariadeniach nemusia byť ukončené „skôr ako v lete“.
...
„Dôkladnosť je dôležitejšia než dodanie rýchlych výsledkov. Naše nadnárodné tímy stále potrebujú nejaký čas na dokončenie testov. Najneskôr v lete zverejníme výsledky,“ citovala v utorok (6.3.) Oettingerove slová agentúra Reuters.

Poznamenala, že testy, na ktorých sa dohodli úrady pre jadrový dohľad po udalostiach v japonskej Fukušime, boli prísne a objektívne a zahŕňali testovanie toho, či atómové elektrárne zvládnu prírodné nešťastia, havárie lietadiel či chyby v riadení prevádzok.

Stress testu sa podrobili aj naše dve jadrové elektrárne: JE Mochovce a JE Jaslovské Bohunice. Obidve testami prešli. Výrok je pravdivý.

I. Radičová sa po škandále odpočúvania novinárov rozhodla (22. novembra 2011 pozn.), že nechá odvolať ministra obrany Ľubomíra Galka z SaS.Informácie o jeho odvolaní si môžete prečítať na stránke sme.sk.
Vládou I. Radičovej otriasla ja kauza týkajúca sa firmy Hayek Consulting, ktorá získala štátnu zákazku v čase, keď jej spoluvlastníci Martin Chren (SaS) a Ivan Švejna (Most - Híd) už boli štátnymi tajomníkmi. Podľa I. Radičovej išlo o konflikt záujmov a oznámila, že o osude týchto tajomníkov rozhodne NKÚ. Podľa portálu aktualne.sk úrad koncom decembra 2010 dokončil kontrolu a zistil, že v prípade pochybila Agentúra pre malé a stredné podnikanie a ministerstvo financií, nie samotná firma. Portát tiež uviedol, že M. Chren sa rozhodol z miesta štátneho tajomníka odísť sám, pretože chcel všetkým dokázať, že nie je prilepený k žiadnej stoličke. Podľa portálu ekonomika.etrend.sk I. Švejna po tejto kauze podal demisiu a vrátil sa to parlamentu.

Počas vlády I. Radičovej bol tiež odvolaný šéf Národnej diaľničnej spoločnosti A. Sitár. Podľa SITA ho odvolal minister dopravy J. Fígeľ na základe sporných zmlúv, ktoré uzavrela Národná diaľničná spoločnosť o externých službách, ktoré boli podľa ministra v súlade so zákonom, ale neboli etické.  
Na začiatku roka 2012 sa na verejnosť dostali informácie o problémoch na daňových úradoch, ktoré vznikli v dôsledku zavádzania nového daňového informačného systému. I. Mikloš v dôsledku týchto udalostí odvolal šéfa finančného úradu I. Krnáča a za prezidentku finančnej správy poveril doterajšiu generálnu riaditeľku sekcie ciel M. Machovú. Viac informácii o kauze nájdete na portáli spravy.pravda.sk.
Výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože počas vlády I. Radičovej naozaj odišlo zo svojich miest niekoľko ľudí, a to už spomínaní minister obrany Ľ. Galko, dvaja štátny tajomníci M. Chren a I. Švejna, šéf Národnej diaľničnej spoločnosti A. Sitár a taktiež aj šéf finančného úradu I. Krnáč.

Národný program reforiem SR 2011 – 2014 (NPR.pdf) je jedným z dvoch programov (druhým je Program stability, pozn.) v rámci aktualizovanej stratégie EÚ - Európa 2020.

MF SR Národný program reforiem v krátkosti opisuje:
NPR obsahuje opatrenia, ktoré bude vláda SR realizovať počas volebného obdobia do polovice roku 2014. Prináša súbor opatrení, ktoré sú nevyhnutné (pre) oživenie hospodárstva, rast kvality života a v neposlednom rade aj pre postupné plnenie cieľov stanovených v stratégií Európa 2020.

Demagog.sk vyhľadával dokumenty, v ktorých by Komisia reagovala na Slovenskom vypracovaný Národný program reforiem. V tejto súvislosti našiel 2 dokumenty, ktoré na program priamo nadväzujú.Jedným z nich sú odporúčania Komisie z júna 2011, ktoré síce dopĺňajú samotný Národný program z apríla 2011, avšak naplnenie záväzkov Slovenska nehodnotia.Druhým dokumentom je ročný prieskum rastu 2012(.pdf) z novembra 2011 obsahujúci návrhy zamerané na podporu rastu, ktoré chce Komisia čo najrýchlejšie prijať v legislatívnom procese EÚ. Komisia v dokumente vyzvala členské štáty, aby sa zamerali na určité priority v súvislosti so stratégiou 2020. Hlavným záverom prieskumu bola skutočnosť, že členské štáty zatiaľ nepodnikli dostatočné kroky pri prijímaní opatrení, ku ktorým sa zaviazali na úrovni EÚ. Opäť je však nutné zdôrazniť, že ani tento dokument nereagoval na plnenie záväzkov so strany Slovenska. Keďže demagog.sk nenašiel taký dokument Európskej komisie, ktorý by konkrétne vyhodnocoval slovenské plnenie záväzkov, výrok Ivety Radičovej označuje za neoveriteľný.

Dňa 7. decembra 2011 sa v NR SR prijal rozpočet pre rok 2012. Koalícii ho pomohol schváliť Smer. Podľa správy SITA za návrh rozpočtu hlasovalo 75 zo 133 prítomných poslancov, 54 ich bolo proti a štyria poslanci sa hlasovania zdržali. Celé znenie návrhu rozpočtu pre rok 2012 je možné si prezrieť TU.Je pravdou, že školstvo je jednou z priorít rozpočtu. Potvrdila to aj bývalá vláda Ivety Radičovej, keď 21. októbra 2011 skôr schválila zákonktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch. Rozpočet vyčlenil na regionálne školstvo o 4,1 % viac ako rozpočet z roku 2011. Zo zákona tak vyplýva, že sa k platom učiteľov pridá v nasledujúcom roku s platnosťou od 1. januára 5,7 %, teda od 9 do 60 eur. 

Výrok Ivety Radičovej hodnotíme ako pravdivý, keďže jej vláda urobila menované zmeny:

1. Príspevok na starostlivosť o dieťa a rodičovský príspevok:

Príspevok na starostlivosť o dieťa bol zavedený v r. 2009 počas vládnutia Róberta Fica. Jeho výška bola vtedy, podľa Ústredného portálu verejnej správy, 164,22 eur. Vláda Ivety Radičovej ho podľa Zákona č. 513/2010 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákon a o zmene a doplnení zákona č. 561/2008 Z. z. o príspevku na starostlivosť o dieťa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 571/2009 Z. z. zvýšila na 230 eur. Uvedená novela zákona o rodičovskom príspevku menila aj výšku rodičovského príspevku. Zvýšila sa zo 164,22 eur na 190,10 eur.

2. Úľavy pri hypotékach pre mladých:

Novela Zákona o bankách priniesla tieto zmeny týkajúce sa hypotéky pre mladých (Etrend.sk 17.02.2011):

• pre získanie hypotéky pre mladých je rozhodujúci spoločný príjem manželov: priemerný mesačný príjem manželov spolu nesmie presiahnuť 2,6-násobok priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve za predposledný ukončený štvrťrok. Pred novelizáciou zákona mohol o hypotéku pre mladých požiadať klient, ktorý ku dňu podania žiadosti o úver dovŕšil 18 rokov a neprekročil 35 rokov a ktorý mal ku dňu podania žiadosti o úver priemerný mesačný príjem najviac vo výške 1,3-násobku priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve za predposledný ukončený štvrťrok. Ak o úver požiadali manželia, žiaden z nich nesmel zarobiť viac ako je 1,3-násobok priemernej mzdy.
• čerstvým rodičom s hypotékou pre mladých banka zníži splátku: Medzi záväzky hypotekárnej banky pribudol záväzok, že ak je jej klientom osoba s hypotékou pre mladých, banka jej umožní odložiť splátky istiny hypotekárneho úveru alebo znížiť mesačnú splátku hypotekárneho úveru až na polovicu jej výšky na dobu 24 mesiacov, ak sa tomuto klientovi narodí dieťa a tento klient o to hypotekárnu banku písomne požiada v lehote do troch mesiacov po narodení dieťaťa a k žiadosti priloží aj rodný list dieťaťa.

3. Limity na lieky:

Limity na lieky pre dôchodcov a zdravotne postihnutých sme overovali už v relácii O päť minút dvanásť z 13. novembra:

Denník Pravda mapoval zmeny, ktoré sa budú týkať pacientov pri predpisovaní liekov po prijatí zákona o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín a zákone o liekoch a zdravotníckych pomôckach.
Jednou z uvedených zmien bude:Do limitu spoluúčasti bude možné zaraďovať viac liekov ako v súčasnosti. Aktuálne platí, že dôchodcovia zaplatia za štvrťrok maximálne 45 eur a zdravotne postihnutí maximálne 30 eur. Akékoľvek ďalšie doplatky im preplatí zdravotná poisťovňa. Do limitu sa však započítavajú iba najlacnejšie lieky.

4. Vianočné dôchodky:

O zvyšovaní vianočného príspevku pre dôchodcov s nižšími dôchodkami sme informovali v relácii O päť minút dvanásť zo 4. marca 2012:

Dokument (RTF) Sociálnej poisťovne vysvetľuje, že suma a teda aj výpočet vianočného príspevku sa oproti minulým rokom mení a stáva sa tak adresnejším. Nárok na výplatu príspevku má ten dôchodca, ktorý má nárok na výplatu svojho dôchodku za mesiac december, má bydlisko na území SR a suma jeho dôchodku v decembri nepresahuje 60% priemernej mesačnej mzdy SR, tj. 461,40 eur. Rovnaké pravidlá platili aj pred zmenou.

Novinkou je výpočet výšky príspevku. Oproti roku 2010, kedy sa k dôchodkom zaradeným do ôsmich pásiem poskytoval vianočný príspevok v ôsmich sumách, sa vianočný príspevok v roku 2011 poskytne v závislosti od konkrétnej sumy dôchodku. Zákonom č. 242/2011 Z. z., ktorý novelizoval zákon o vianočnom príspevku, sa odstránili „pásmové rozpätia“ v snahe predísť situáciám, v ktorých dôchodok z dôvodu malého prekročenia pásmového rozpätia prechádzal do iného pásma, v ktorom sa vianočný príspevok poskytol v nižšej sume.

Pokles platiteľov do systému sociálneho poistenia súvisí s demografickými zmenami. Pokles platiteľov alebo odvádzateľov poistného bol v roku 2009 spôsobený predovšetkým hospodárskou krízou, ktorá spôsobila vysokú nezamestnanosť v dôsledku čoho zaniklo mnoho zamestnávateľov a tak aj počet odvádzateľov poistného. Tým pádom klesá počet prispievateľov a narastá počet ľudí, za ktorých platí štát.
Presný údaj o počte odvádzateľov sa nám podarilo zistiť iba za rok 2006. V roku 2006 bol počet prispievateľov 2 446 830. Podľa databázy Eurostat bola v roku 2006 nezamestnanosť 13,4 % a keďže v roku 2011 bola nezamestnanosť na podobnej úrovni počet prispievateľov by sa zásadne meniť nemal aj keď berieme do úvahy starnutie populácie.
Na druhej strane ak by I. Radičová hovorila o odvádzateľoch ako o zamestnaných, ktorí platia príspevky, tak by sa to číslo rovnalo približne 2,1 milióna. Podľa databázy Eurostat bol počet zamestnaných v roku 2010 na úrovni 2 169 800. Táto štatistika však nie je ideálna, keďže odvádzatelia sú aj dobrovoľne poistené osoby.
Taktiež sa nám nepodarilo overiť, že od roku 2006 sa platby štátu do zdravotníctva zvýšili o vyše 70 %. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.

Štatistický úrad SR uvádza spotrebu liekov v roku 2010 vo výške 158,7 mil. balení ročne.
Podľa úradu bolo v slovenských nemocniciach v roku 2009 46 878 lôžok, nepodarilo sa nám  zistiť ich vyťaženosť.

Novela zákona o rodičovskom príspevku, ktorú navrhlo ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorá vstúpi do platnosti 1. januára 2011, zaviedla jednotnú výšku rodičovského príspevku. Niektoré mamičky, ktoré doteraz poberali rodičovský príspevok vo výške 164,22 eura, si tak polepšia o takmer 26 eur. Takýchto mamičiek by malo byť približne 91 tisíc. Naopak iné mamičky, ktoré doteraz poberali rodičovský príspevok vo výške 256 eur, si zase pohoršia o takmer 66 eur. Takýchto mamičiek je približne 49 tisíc.
Ako vidno niektoré mamičky dostanú zvýšený príspevok, iným sa príspevok zníži. Tvrdenie je preto zavádzajúce.

Presné znenie nového zákona je dostupné tu.