Marek Maďarič vs. Lucia Žitňanská
O 5 minút 12, Moderátor: Marta Jančkárová , videozáznam relácie
19
Feb
Feb
Hlavnou témou súboja Maďariča so Žitňanskou bolo súdnictvo. Maďarič z pohľadu faktov ťahal za kratší koniec. Objavili sa obľúbené štatistiky Smeru, podľa ktorých sa za ich obdobia skrátila priemerná doba trvania súdnych pojednávaní. Je to pravda. Avšak tento trend, ako upozornila Žitňanská, začal už v roku 2005, takže nie je výsledkom zmien prijatých počas vlády Roberta Fica ako to uvádza Maďarič. Žitňanská upozornila na to, že poslanci za Smer napadli zverejňovanie zmlúv na Ústavnom súde. Je to pravda. Pravda však je aj to, ako uvádza Maďarič, že to bolo pre technické nedokonalosti zákona a nie odpor proti zverejňovaniu zmlúv.
Všetci politici
Všetky výroky
Vyberte si, ktoré výroky
z relácie si chcete prezerať:
z relácie si chcete prezerať:
Ako je možné, že SPP dostane dlhodobo nižší kontrakt o 10% nižšie ceny z Gazpromu, ale vláda ani len minimálny tlak neurobí na SPP, aby znižoval ceny, naopak, absolútne toleruje, že povedia plynári, že nebudeme znižovať ceny.
Marek Maďarič
Pravda (skryť odôvodnenie)
Najprv overíme prvú časť výroku: "...SPP dostane dlhodobo nižší kontrakt o 10% nižšie ceny z Gazpromu..."
SITA 17. januára 2012 informovala, že Slovenskému plynárenskému priemyslu (SPP) sa podarilo podpísať dodatok k zmluve s ruskou spoločnosťou Gazprom. Tento dodatok bol k zmluve z roku 2008 medzi SPP a Gaspromom, ktorá zabezpečovala dodávky plynu do roku 2028. Dodatok znižuje nákupnú cenu zemného plynu z Ruska. Túto informáciu potvrdil pre SITA hovorca SPP Ondrej Šebesta. Ondrej Šebesta daľej dodal:
"Podobne ako ďalšie európske energetické spoločnosti aj SPP podpísal s firmou Gazprom Export dodatok k dlhodobému kontraktu o dodávke zemného plynu. Nová úprava zmluvného vzťahu reviduje nákupnú cenu plynu tak, aby do väčšej miery odrážala aktuálny vývoj trhových cien plynu."
SITA 20. januára 2012 informovala odvolávajúc sa na ruskú rozhlasovú stanicu Hlas Ruska, že SPP dostala od Gazpromu na nákup zemného plynu zľavu až 20 percent. Rovnakú zľavu mala dostať aj nemecká spoločnosť Wingaz a talianska Sinergie Italiane.
Hovorca SPP Peter Bednár výšku zľavy nechcel komentovať:
"Nová úprava zmluvného vzťahu reviduje nákupnú cenu plynu tak, aby do väčšej miery odrážala aktuálny vývoj trhových cien plynu. K jednotlivým zmluvným bodom sa na základe dohody oboch zmluvných partnerov nebudeme bližšie vyjadrovať.“
Je pravdou, že SPP podpísalo dodatok k zmluve z roku 2008 o dodávke zemného plynu s ruským Gaspromom. Tento dodatok zabezpečí nižšie nákupné ceny plynu. Podľa ruských zdrojov môže ísť až o 20%. Podobnú zľavu mali dostať aj nemecký Wingaz a talianska Sinergie Italiane. SPP však nepotvrdilo o koľko percentnú zľavu malo ísť. M. Maďarič hovorí o znížení ceny plynu o 10%, čo je ešte nižšie číslo ako uvádzajú dostupné zdroje. Túto časť výroku preto hodnotíme ako neoveriteľnú, hoci dostupné informácie nasvedčujú, že skutočne k zníženiu ceny došlo.
Teraz overíme druhú časť výroku:"... ale vláda ani len minimálny tlak neurobí na SPP, aby znižovali ceny, naopak, absolútne toleruje, že plynári povedia, že my nebudeme znižovať ceny."
Úrad pre reguláciu sieťových odvetví je orgán, ktorého úlohou je regulovať ceny. Medzi hlavné činnosti odboru regulácie plynárenstva patrí okrem iného aj výkon cenovej regulácie v oblasti prepravy plynu, distribúcie plynu, uskladňovania plynu a dodávky plynu pre vybraných odberateľov plynu. ÚRSO je nezávislý úrad, ktorý jediný môže rozhodnúť i regulovaní cien energií.
Na druhej strane je pravdou, že v ÚRSO sedia nominanti politických strán. O politizácií ÚRSO nasvedčujú nielen nominanti politických strán (prevažne nominanti SMER-SD a aj predseda ÚRSO) ale aj údajná snaha ministerstva hospodárstva cez chystanú novelu zákona o regulácii v sieťových odvetviach. Novela bola predložená 10. septembra 2010 do skráteného legislatívneho procesu. ÚRSO by sa mal na základe tejto novely stať výkonným článkom ministerstva.
Vláda R. Fica v skrátenom legislatívnom procese schválila zákon č.429/2008 o podávaní cenových návrhov obchodných spoločností a o zmene a doplnení zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov. Išlo o právomoc Valného zhromaždenia (VZ) podávať návrh ceny na ÚRSO. Zákon v podstate zabezpečil, aby ceny na ÚRSO navrhovalo VZ kde ma väčšinu štát a nie predstavenstvo s väčšinou súkromného akcionára. Týmto spôsobom vláda mohla účinne zablokovať zvyšovanie cien energií.
§ 1 z. č. 429/2008 Z.z.:"Obchodná spoločnosť môže podať návrh ceny podľa
osobitného predpisu a iné návrhy v cenovom konaní
Úradu pre reguláciu sieťových odvetví iba na základe
uznesenia valného zhromaždenia."
Zákon č. 429/2008 Z.z bol 29.marca 2011 zrušený vládou I. Radičovej. Ako povedal v tom čase minister hospodárstva J. Miškov: "Zrušenie zákona by malo odstrániť podnikateľskú záťaž, náklady obchodných spoločností, a v konečnom dôsledku zlepšiť podnikateľské prostredie."
Zrušením zákona č. 429/2008 Z.z. sa predstavenstvám firiem vrátila právomoc schvaľovať cenové návrhy energií. Tým de facto odobrali možnosť vlády zablokovať zvyšovanie cien energií. Čo možno čiastočne považovať za zníženie tlaku na cenu enegií.
SITA 20. januára informovala, že SPP aj napriek zníženiu nákupnej ceny (dodatkom k zmluve) neuvažuje o znížením cien plynu pre domácnosti.Hovorca SPP Peter Bednár:„Dodatok nevytvára dôvod pre úpravu cien pre domácnosti, pretože nerieši, ale iba zmierňuje stratu, ktorú SPP dosahuje v tomto segmente vplyvom zle nastavenej regulácie.“
Údajne má ísť o stratu SPP v tomto sektore až 200 mil eur. za obdobie 2008 až 2011.
Opačný názor má Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO), ktorý vidí priestor na znižovanie cien plynu pre domácnosti. Podľa informácií denníka SME (15. februára 2012) by ceny plynu pre domácnosti mali klesnúť zhruba o 3,4 percenta. ÚRSO zatiaľ tento plán oficiálne nezverejnilo, keďže najprv musí dať možnosť SPP vyjadriť sa k prepočtom.
K problematike ceny plynu sa vyjadrilo ministerstvo hospodárstva, ktoré poukazuje na zodpovednosť strany SMER-SD v otázke cien plynu.
SITA, 3. januára 2012
"Ministerstvo pripomína, že rozhodnutie o zvýšení cien elektrickej energie, plynu a tepla prijal Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO), na čele ktorého stojí už štyri roky v rozpore so zákonom nominant strany Smer-SD Jozef Holjenčík. ...Ministerstvo hospodárstva SR sa preto ostro ohradzuje voči tvrdeniam predstaviteľov strany Smer-SD o zodpovednosti súčasnej vlády za neúmerne vysoké ceny energií, uviedlo ministerstvo hospodárstva"
Vláda I. Radičovej zrušila zákon č. 429/2008 Z.z, ktorým mohla vláda účinne zablokovať zvyšovanie cien energií. Ministerstvo hospodárstva poukazuje na zodpovednosť strany SMER-SD, pretože má svojho človeka na predsedníckej stoličke ÚRSO. ÚRSO zatiaľ neoficiálne navrhuje zníženie cien plynu pre domácnosti o 3,4 percenta.
Napriek tomu. že o cenovej regulácii podľa platnej legislatívy môže rozhodovať len ÚRSO, je pravdou, že vláda I. Radičovej sa zrušením zákona č. 429/2008 Z.z pripravila o možnosť blokovať zvýšenie cien energií. Tiež sme nezaregistrovali vyjadrenia členov vlády, ktorí by vyvíjali tlak na znižovanie cien. Z toho dôvodu hodnotíme túto časť výroku ako pravdivú.
SITA 17. januára 2012 informovala, že Slovenskému plynárenskému priemyslu (SPP) sa podarilo podpísať dodatok k zmluve s ruskou spoločnosťou Gazprom. Tento dodatok bol k zmluve z roku 2008 medzi SPP a Gaspromom, ktorá zabezpečovala dodávky plynu do roku 2028. Dodatok znižuje nákupnú cenu zemného plynu z Ruska. Túto informáciu potvrdil pre SITA hovorca SPP Ondrej Šebesta. Ondrej Šebesta daľej dodal:
"Podobne ako ďalšie európske energetické spoločnosti aj SPP podpísal s firmou Gazprom Export dodatok k dlhodobému kontraktu o dodávke zemného plynu. Nová úprava zmluvného vzťahu reviduje nákupnú cenu plynu tak, aby do väčšej miery odrážala aktuálny vývoj trhových cien plynu."
SITA 20. januára 2012 informovala odvolávajúc sa na ruskú rozhlasovú stanicu Hlas Ruska, že SPP dostala od Gazpromu na nákup zemného plynu zľavu až 20 percent. Rovnakú zľavu mala dostať aj nemecká spoločnosť Wingaz a talianska Sinergie Italiane.
Hovorca SPP Peter Bednár výšku zľavy nechcel komentovať:
"Nová úprava zmluvného vzťahu reviduje nákupnú cenu plynu tak, aby do väčšej miery odrážala aktuálny vývoj trhových cien plynu. K jednotlivým zmluvným bodom sa na základe dohody oboch zmluvných partnerov nebudeme bližšie vyjadrovať.“
Je pravdou, že SPP podpísalo dodatok k zmluve z roku 2008 o dodávke zemného plynu s ruským Gaspromom. Tento dodatok zabezpečí nižšie nákupné ceny plynu. Podľa ruských zdrojov môže ísť až o 20%. Podobnú zľavu mali dostať aj nemecký Wingaz a talianska Sinergie Italiane. SPP však nepotvrdilo o koľko percentnú zľavu malo ísť. M. Maďarič hovorí o znížení ceny plynu o 10%, čo je ešte nižšie číslo ako uvádzajú dostupné zdroje. Túto časť výroku preto hodnotíme ako neoveriteľnú, hoci dostupné informácie nasvedčujú, že skutočne k zníženiu ceny došlo.
Teraz overíme druhú časť výroku:"... ale vláda ani len minimálny tlak neurobí na SPP, aby znižovali ceny, naopak, absolútne toleruje, že plynári povedia, že my nebudeme znižovať ceny."
Úrad pre reguláciu sieťových odvetví je orgán, ktorého úlohou je regulovať ceny. Medzi hlavné činnosti odboru regulácie plynárenstva patrí okrem iného aj výkon cenovej regulácie v oblasti prepravy plynu, distribúcie plynu, uskladňovania plynu a dodávky plynu pre vybraných odberateľov plynu. ÚRSO je nezávislý úrad, ktorý jediný môže rozhodnúť i regulovaní cien energií.
Na druhej strane je pravdou, že v ÚRSO sedia nominanti politických strán. O politizácií ÚRSO nasvedčujú nielen nominanti politických strán (prevažne nominanti SMER-SD a aj predseda ÚRSO) ale aj údajná snaha ministerstva hospodárstva cez chystanú novelu zákona o regulácii v sieťových odvetviach. Novela bola predložená 10. septembra 2010 do skráteného legislatívneho procesu. ÚRSO by sa mal na základe tejto novely stať výkonným článkom ministerstva.
Vláda R. Fica v skrátenom legislatívnom procese schválila zákon č.429/2008 o podávaní cenových návrhov obchodných spoločností a o zmene a doplnení zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov. Išlo o právomoc Valného zhromaždenia (VZ) podávať návrh ceny na ÚRSO. Zákon v podstate zabezpečil, aby ceny na ÚRSO navrhovalo VZ kde ma väčšinu štát a nie predstavenstvo s väčšinou súkromného akcionára. Týmto spôsobom vláda mohla účinne zablokovať zvyšovanie cien energií.
§ 1 z. č. 429/2008 Z.z.:"Obchodná spoločnosť môže podať návrh ceny podľa
osobitného predpisu a iné návrhy v cenovom konaní
Úradu pre reguláciu sieťových odvetví iba na základe
uznesenia valného zhromaždenia."
Zákon č. 429/2008 Z.z bol 29.marca 2011 zrušený vládou I. Radičovej. Ako povedal v tom čase minister hospodárstva J. Miškov: "Zrušenie zákona by malo odstrániť podnikateľskú záťaž, náklady obchodných spoločností, a v konečnom dôsledku zlepšiť podnikateľské prostredie."
Zrušením zákona č. 429/2008 Z.z. sa predstavenstvám firiem vrátila právomoc schvaľovať cenové návrhy energií. Tým de facto odobrali možnosť vlády zablokovať zvyšovanie cien energií. Čo možno čiastočne považovať za zníženie tlaku na cenu enegií.
SITA 20. januára informovala, že SPP aj napriek zníženiu nákupnej ceny (dodatkom k zmluve) neuvažuje o znížením cien plynu pre domácnosti.Hovorca SPP Peter Bednár:„Dodatok nevytvára dôvod pre úpravu cien pre domácnosti, pretože nerieši, ale iba zmierňuje stratu, ktorú SPP dosahuje v tomto segmente vplyvom zle nastavenej regulácie.“
Údajne má ísť o stratu SPP v tomto sektore až 200 mil eur. za obdobie 2008 až 2011.
Opačný názor má Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO), ktorý vidí priestor na znižovanie cien plynu pre domácnosti. Podľa informácií denníka SME (15. februára 2012) by ceny plynu pre domácnosti mali klesnúť zhruba o 3,4 percenta. ÚRSO zatiaľ tento plán oficiálne nezverejnilo, keďže najprv musí dať možnosť SPP vyjadriť sa k prepočtom.
K problematike ceny plynu sa vyjadrilo ministerstvo hospodárstva, ktoré poukazuje na zodpovednosť strany SMER-SD v otázke cien plynu.
SITA, 3. januára 2012
"Ministerstvo pripomína, že rozhodnutie o zvýšení cien elektrickej energie, plynu a tepla prijal Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO), na čele ktorého stojí už štyri roky v rozpore so zákonom nominant strany Smer-SD Jozef Holjenčík. ...Ministerstvo hospodárstva SR sa preto ostro ohradzuje voči tvrdeniam predstaviteľov strany Smer-SD o zodpovednosti súčasnej vlády za neúmerne vysoké ceny energií, uviedlo ministerstvo hospodárstva"
Vláda I. Radičovej zrušila zákon č. 429/2008 Z.z, ktorým mohla vláda účinne zablokovať zvyšovanie cien energií. Ministerstvo hospodárstva poukazuje na zodpovednosť strany SMER-SD, pretože má svojho človeka na predsedníckej stoličke ÚRSO. ÚRSO zatiaľ neoficiálne navrhuje zníženie cien plynu pre domácnosti o 3,4 percenta.
Napriek tomu. že o cenovej regulácii podľa platnej legislatívy môže rozhodovať len ÚRSO, je pravdou, že vláda I. Radičovej sa zrušením zákona č. 429/2008 Z.z pripravila o možnosť blokovať zvýšenie cien energií. Tiež sme nezaregistrovali vyjadrenia členov vlády, ktorí by vyvíjali tlak na znižovanie cien. Z toho dôvodu hodnotíme túto časť výroku ako pravdivú.
Vidíme v priamom prenose, ako funguje tlak verejnej mienky a tlak verejnosti a to je dobré, pretože pamätám si čas, keď to boli vaši poslanci, ktorí chceli napadnúť zverejňovanie zmlúv na Ústavnom súde.
Lucia Žitňanská
Pravda (skryť odôvodnenie)
9. decembra 2010 (s platnosťou od 1. januára 2011) boli prijaté zákony, ktoré štátu a samosprávam prikazujú zverejňovať zmluvy. V prípade nezverejnenia by boli tieto zmluvy neplatné. V apríli 2011 bol však skutočne na Ústavný súd podaný návrh na preskúmanie ustanovenia, podľa ktorého sa nezverejnená zmluva považuje za neplatnú.
Po niekoľkých dňoch vyšlo najavo, že návrh podalo 37 poslancov opozičného Smeru zastupovaných na súde Róbertom Madejom. Keďže návrh nebol poslancami verejne reprezentovaný, prekvapil ako Luciu Žitňanskú, tak aj šéfa Transparency International Slovensko Gabriela Šípoša.
Madej sa ohľadne návrhu pre SME vyjadril nasledovne: "Nová právna úprava môže vyvolávať neistotu v právnych vzťahoch, najmä v prípade prevodu nehnuteľnosti..... Plne podporujeme povinnosť zverejňovať zmluvy, ako to upravuje infozákon“. V budúcnosti mohlo podľa Smeru prísť k spochybňovaniu niektorých zmlúv. Preto Madej zdôraznil, že im nejde o nič iné ako o zlepšenie právnej istoty.Na strane druhej, Advokát Juraj Bizoň, ktorý pre SME návrh Smeru analyzoval, hovorí, že z neho nevyplýva rozpor, ktorý poslanci namietajú. "Návrh nemá vôbec logickú súvislosť, prečo by bola táto nová povinnosť štátu v rozpore so základnžmi princípmi právneho štátu."
Posúdenie motívov poslancov Smeru na podanie tohto návrhu ostáva na subjektívnom zvážení. Faktom však ostáva, že zákon o zverejňovaní zmlúv skutočne napadnutý bol.
Po niekoľkých dňoch vyšlo najavo, že návrh podalo 37 poslancov opozičného Smeru zastupovaných na súde Róbertom Madejom. Keďže návrh nebol poslancami verejne reprezentovaný, prekvapil ako Luciu Žitňanskú, tak aj šéfa Transparency International Slovensko Gabriela Šípoša.
Madej sa ohľadne návrhu pre SME vyjadril nasledovne: "Nová právna úprava môže vyvolávať neistotu v právnych vzťahoch, najmä v prípade prevodu nehnuteľnosti..... Plne podporujeme povinnosť zverejňovať zmluvy, ako to upravuje infozákon“. V budúcnosti mohlo podľa Smeru prísť k spochybňovaniu niektorých zmlúv. Preto Madej zdôraznil, že im nejde o nič iné ako o zlepšenie právnej istoty.Na strane druhej, Advokát Juraj Bizoň, ktorý pre SME návrh Smeru analyzoval, hovorí, že z neho nevyplýva rozpor, ktorý poslanci namietajú. "Návrh nemá vôbec logickú súvislosť, prečo by bola táto nová povinnosť štátu v rozpore so základnžmi princípmi právneho štátu."
Posúdenie motívov poslancov Smeru na podanie tohto návrhu ostáva na subjektívnom zvážení. Faktom však ostáva, že zákon o zverejňovaní zmlúv skutočne napadnutý bol.
Z technických dôvodov, ktoré aj vy upravujete už. (napadnúť zverejňovanie zmlúv, pozn.)
Marek Maďarič
Pravda (skryť odôvodnenie)
V apríli 2011 podalo 37 poslancov opozičného Smeru na Ústavný súd návrh na preskúmanie ustanovenia, podľa ktorého sa nezverejnená zmluva považuje za neplatnú. Poslanci boli na súde zastupovaní Róbertom Madejom. Ten sa ohľadne návrhu pre SME vyjadril nasledovne: "Nová právna úprava môže vyvolávať neistotu v právnych vzťahoch, najmä v prípade prevodu nehnuteľnosti..... Plne podporujeme povinnosť zverejňovať zmluvy, ako to upravuje infozákon“. V budúcnosti mohlo podľa Smeru prísť k spochybňovaniu niektorých zmlúv. Preto Madej zdôraznil, že im nejde o nič iné ako o zlepšenie právnej istoty.
Návrh poslancov teda môžme pokladať za technickú výtku. Rovnaký názor na to má aj Gabriel Šípoš, šéf Transparency International Slovensko, ktorý pripomenul, že Smer nenapadol samotné zverejňovanie zmlúv, ale spôsob zverejnenia a nerovnaké postavenie zmluvných strán. "Obhajujú teda údajne slabšie postavenie firiem, ktoré so štátom obchodujú,“ povedal. V tejto súvislosti poukazuje Šípoš aj na to, že proti zákonu hlasovali len ôsmi poslanci Smeru: „Väčšinou bývalí vysokí štátni úradníci ako Baška, Federič či Stromček.“Smer stiahol svoj návrh z Ústavného súdu ešte 20. apríla 2011.
Časť výroku, ktorá tvrdí, že súčasná vláda už adresovala technické výtky poslancov Smeru, je tiež pravdivá. Totiž, Žitňanskej infozákon sa novelizoval ešte 18. augusta 2011 a týkal sa práve praktických problémov a podnetov z praxe. V súvislosti s okruhom zmlúv. ktoré sa musia zverejňovať, vznikol podľa Žitňanskej od začiatku zásadný interpretačný problém, keďže nebolo jasné, či obchodné spoločnosti s majetkovou účasťou štátu alebo samosprávy musia povinne zverejňovať všetky zmluvy. Povinnosť zverejňovať zmluvy tak bude v prípade obchodných spoločností so stopercentnou majetkovou účasťou štátu alebo samospráv. Z povinného zverejňovania budú vylúčené zmluvy z bežného obchodného styku v rozsahu predmetu podnikania. Tieto budú notifikované v centrálnom registri zmlúv. "To znamená o všetkých zmluvách budeme vedieť," doplnila Žitňanská.
Návrh poslancov teda môžme pokladať za technickú výtku. Rovnaký názor na to má aj Gabriel Šípoš, šéf Transparency International Slovensko, ktorý pripomenul, že Smer nenapadol samotné zverejňovanie zmlúv, ale spôsob zverejnenia a nerovnaké postavenie zmluvných strán. "Obhajujú teda údajne slabšie postavenie firiem, ktoré so štátom obchodujú,“ povedal. V tejto súvislosti poukazuje Šípoš aj na to, že proti zákonu hlasovali len ôsmi poslanci Smeru: „Väčšinou bývalí vysokí štátni úradníci ako Baška, Federič či Stromček.“Smer stiahol svoj návrh z Ústavného súdu ešte 20. apríla 2011.
Časť výroku, ktorá tvrdí, že súčasná vláda už adresovala technické výtky poslancov Smeru, je tiež pravdivá. Totiž, Žitňanskej infozákon sa novelizoval ešte 18. augusta 2011 a týkal sa práve praktických problémov a podnetov z praxe. V súvislosti s okruhom zmlúv. ktoré sa musia zverejňovať, vznikol podľa Žitňanskej od začiatku zásadný interpretačný problém, keďže nebolo jasné, či obchodné spoločnosti s majetkovou účasťou štátu alebo samosprávy musia povinne zverejňovať všetky zmluvy. Povinnosť zverejňovať zmluvy tak bude v prípade obchodných spoločností so stopercentnou majetkovou účasťou štátu alebo samospráv. Z povinného zverejňovania budú vylúčené zmluvy z bežného obchodného styku v rozsahu predmetu podnikania. Tieto budú notifikované v centrálnom registri zmlúv. "To znamená o všetkých zmluvách budeme vedieť," doplnila Žitňanská.
Áno, pán Štefan Harabin bol zvolený za určitých pravidiel, ale zároveň platí a môžme si citovať rozhovor, ktorý dal vtedajší predseda ústavno-právneho výboru, pán profesor Mamojka do denníka Smer, kde jednoznačne hovoril, áno, tento rezort pripadol Mečiarovi, áno, bolo to svojim spôsobom politické rozhodnutie.
Lucia Žitňanská
Pravda (skryť odôvodnenie)
Pán Mamojka naozaj poskytol 26. apríla 2010 pre denník SME rozhovor, v ktorom sa rozoberal vtedajší stav súdnictva a na otázku, či sa aj Najvyšší súd obsadzuje politicky odpovedal takto: „Keďže rezort spravodlivosti patrí HZDS, nedá sa úplne vylúčiť, že oblasť spravodlivosti v tom širšom zmysle, je vnímaná ako sféra patriaca politicky do sféry vplyvu HZDS." V tomto rozhovore tiež tvrdil, že už od roku 1993 pri navrhovaní kandidátov na post predsedu Najvyššieho súdu hralo vždy politikum dôležitú úlohu. Pri otázke, do akej miery politické dohody ovplyvnili aj voľbu kandidátov na Ústavný súd, ktorých ste v tomto volebnom období volili takmer polovicu odpovedal pán Mamojka takto: „Bola stranícka dohoda, kto koľko postov obsadí. Takže, samozrejme, že to bol aj výsledok politickej dohody."
Predsedu najvyššieho súdu podľa (.pdf) Ústavy SR (Čl. 145. pozn.) vymenúva na návrh Súdnej rady Slovenskej republiky zo sudcov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prezident Slovenskej republiky na päť rokov.
Teda voľba predsedu Ústavného súdu by mala byť nezávislá, ale keďže pri navrhovaní kandidátov veľkú úlohu zohráva politikum (ako potvrdil aj pán Mamojka. pozn.) ide sčasti o politické rozhodnutie.
Predsedu najvyššieho súdu podľa (.pdf) Ústavy SR (Čl. 145. pozn.) vymenúva na návrh Súdnej rady Slovenskej republiky zo sudcov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prezident Slovenskej republiky na päť rokov.
Teda voľba predsedu Ústavného súdu by mala byť nezávislá, ale keďže pri navrhovaní kandidátov veľkú úlohu zohráva politikum (ako potvrdil aj pán Mamojka. pozn.) ide sčasti o politické rozhodnutie.
Našťastie sa môžem oprieť o stanovisko Výboru ministrov spravodlivosti z decembra 2010, keď sa skonštatovalo v tomto stanovisku, že sa skrátili súdne prieťahy zo 17 na 13 mesiacov, vďaka opatreniam, ktoré boli prijímané v rokoch 2007 a 2008.
Marek Maďarič
Zavádzanie (skryť odôvodnenie)
Podobný výrok sme overovali už v minulosti (O 5 minút 12, 13. februára 2011)
Vychádzame zo stanoviska Rady ministrov z decembra 2010, ktoré spomína a na ktoré sa odvoláva M. Madarič. V stanovisku sa uvádza, priemerná dĺžka občiansko právnych sporov od roku 2002 do roku 2009, ktorá je nasledovná:
Zdroj: Stanovisko Rady ministrov, 2. december 2010
M. Maďarič hovorí o skrátení súdnych prieťahoch zo 17 na 13 mesiacov, vďaka opatrením z rokov 2007 a 2008. Z uvedeného je však evidentné, že trend poklesu súdnych prieťahov začal v roku 2005, resp. klesá priemerná dĺžka občiansko právnych sporov od roku 2004 kedy bola najvyššia.
M. Maďarič zavádza. Spomínané skrátenie súdnych prieťahov je od roku 2004 (17,5 mesiacov) do roku 2009 (13 mesiacov). Inými slovami trend skracovanie súdnych prieťahov začal v od roku 2004 v období druhej Dzurindovej vlády.
Vychádzame zo stanoviska Rady ministrov z decembra 2010, ktoré spomína a na ktoré sa odvoláva M. Madarič. V stanovisku sa uvádza, priemerná dĺžka občiansko právnych sporov od roku 2002 do roku 2009, ktorá je nasledovná:
| Rok | priemerná dĺžka občiansko právneho sporu |
| 2002 | 15,18 mesiacov |
| 2003 | 16,56 mesiacov |
| 2004 | 17,56 mesiacov |
| 2005 | 16,86 mesiacov |
| 2006 | 15,40 mesiacov |
| 2007 | 15,06 mesiacov |
| 2008 | 14,07 mesiacov |
| 2009 | 13 mesiacov |
M. Maďarič hovorí o skrátení súdnych prieťahoch zo 17 na 13 mesiacov, vďaka opatrením z rokov 2007 a 2008. Z uvedeného je však evidentné, že trend poklesu súdnych prieťahov začal v roku 2005, resp. klesá priemerná dĺžka občiansko právnych sporov od roku 2004 kedy bola najvyššia.
M. Maďarič zavádza. Spomínané skrátenie súdnych prieťahov je od roku 2004 (17,5 mesiacov) do roku 2009 (13 mesiacov). Inými slovami trend skracovanie súdnych prieťahov začal v od roku 2004 v období druhej Dzurindovej vlády.
Tento trend začal v roku 2005, to je v tom stanovisku zapísané, čiže bol to výsledok súdneho managementu a toho, že vyšší súdni úradníci v rokoch 2002 až 2004 do justície.
Lucia Žitňanská
Pravda (skryť odôvodnenie)
Vychádzame zo stanoviska Rady ministrov z decembra 2010, ktoré spomína a na ktoré sa odvoláva M. Madarič a L. Žiťňanská. V stanovisku sa uvádza, priemerná dĺžka občiansko právnych sporov od roku 2002 do roku 2009, ktorá je nasledovná:
Zdroj: Stanovisko Rady ministrov, 2. december 2010
Z uvedeného je evidentné, že trend poklesu súdnych prieťahov začal v roku 2005, resp. klesá priemerná dĺžka občiansko právnych sporov od roku 2004 kedy bola najvyššia. L. Žiťnanská hovorí pravdu.
Vplyv súdneho manažmentu a vyšších úradníkov potvrdiť, ale ani vyvrátiť nevieme.
| Rok | priemerná dĺžka občiansko právneho sporu |
| 2002 | 15,18 mesiacov |
| 2003 | 16,56 mesiacov |
| 2004 | 17,56 mesiacov |
| 2005 | 16,86 mesiacov |
| 2006 | 15,40 mesiacov |
| 2007 | 15,06 mesiacov |
| 2008 | 14,07 mesiacov |
| 2009 | 13 mesiacov |
Z uvedeného je evidentné, že trend poklesu súdnych prieťahov začal v roku 2005, resp. klesá priemerná dĺžka občiansko právnych sporov od roku 2004 kedy bola najvyššia. L. Žiťnanská hovorí pravdu.
Vplyv súdneho manažmentu a vyšších úradníkov potvrdiť, ale ani vyvrátiť nevieme.
A pozrite sa napríklad aj ako sa skrátila dĺžka súdnych konaní na Najvyššom súde. Povedzte k tomu niečo.
Marek Maďarič
Neoveriteľné (skryť odôvodnenie)
Žiadnu dostupnú štatistiku o dĺžke súdnych konaní sa nám nepodarilo získať. Ministerstvo spravodlivosti vedie štatistiku o vybavovaní agiend na súdoch (okrasných a krajských). Štatistiku o dĺžke konaní na Najvyššom súde ministerstvo spravodlivosti nevedie.
Denník SME 6. mája 2010 naopak informuje o súdnych prieťahoch na Najvyššom súde pod vedením Š. Harabína. Vedenie NS obišlo elektronickú podateľňu voči čomu sa ohradila Elena Berthotyova, ktorá tieto spisy odmietla.
"Hlavným kritikom prieťahov v konaní bol aj Štefan Harabin, ktorý ešte ako minister spravodlivosti za HZDS vyhlásil vojnu lenivcom v talári. Ako predseda Najvyššieho súdu však nezabránil tomu, aby tridsiatka spisov vyše pol roka nehľadala sudcu, ktorý by o nich rozhodol. Ide o spisy, ktoré ešte vlani koncom novembra pridelilo vedenie súdu sudkyni Elene Berthotyovej s účinnosťou od začiatku mesiaca. Oficiálne išlo o rozhodnutie Harabina, ktorého však zastúpila a podpísala podpredsedníčka súdu Daniela Švecová. Berthotyová sa k prideleniu ohradila. Namietala retroaktivitu aj nezákonnosti, keďže vedenie obišlo elektronickú podateľňu.
Ide však o špecifický prípad, ktorý nepotvrdzuje ani nevyvracia tvrdenia M. Maďariča. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný.
Denník SME 6. mája 2010 naopak informuje o súdnych prieťahoch na Najvyššom súde pod vedením Š. Harabína. Vedenie NS obišlo elektronickú podateľňu voči čomu sa ohradila Elena Berthotyova, ktorá tieto spisy odmietla.
"Hlavným kritikom prieťahov v konaní bol aj Štefan Harabin, ktorý ešte ako minister spravodlivosti za HZDS vyhlásil vojnu lenivcom v talári. Ako predseda Najvyššieho súdu však nezabránil tomu, aby tridsiatka spisov vyše pol roka nehľadala sudcu, ktorý by o nich rozhodol. Ide o spisy, ktoré ešte vlani koncom novembra pridelilo vedenie súdu sudkyni Elene Berthotyovej s účinnosťou od začiatku mesiaca. Oficiálne išlo o rozhodnutie Harabina, ktorého však zastúpila a podpísala podpredsedníčka súdu Daniela Švecová. Berthotyová sa k prideleniu ohradila. Namietala retroaktivitu aj nezákonnosti, keďže vedenie obišlo elektronickú podateľňu.
Ide však o špecifický prípad, ktorý nepotvrdzuje ani nevyvracia tvrdenia M. Maďariča. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný.
Museli sa skrátiť, (dĺžka súdnych konaní na Najvyššom súde, pozn.) pretože zmenami, ktoré boli urobené ešte v rokoch 2002 až 2004. Časť agendy Najvyššieho súdu, kde Najvyšší súd pôsobil ako súd odvolací, prešla na krajské súdy. Sudcovia ostali, agendy ostalo menej.
Lucia Žitňanská
Pravda (skryť odôvodnenie)
Žiadnu dostupnú štatistiku o dĺžke súdnych konaní sa nám nepodarilo získať. Ministerstvo spravodlivosti vedie štatistiku o vybavovaní agiend na súdoch (okrasných a krajských). Štatistiku o dĺžke konaní na Najvyššom súde ministerstvo spravodlivosti nevedie.
Zásadnou zmenou v súdnictve bola informatizácia súdnictva. Informatizácia ministerstvo spravodlivosti mienilo zefektívnenie a stransparentnenie práce sudcov.
Trend (18. júl 2002):„Zavedenie informačných technológií je pre modernizáciu súdnictva a jeho efektívny výkon kľúčovým momentom, tvrdí bývalý vedúci Úradu MS SR Daniel Lipšic. K najdôležitejších častiam informatizácie patrí projekt Súdny manažment realizovaný v spolupráci so zástupcami švajčiarskeho ministerstva spravodlivosti. Jeho cieľom je zrýchliť súdne konanie a prispieť k zníženiu korupcie."
Je pravdou, že časť agendy Najvyššieho súdu (NS), kde NS pôsobil ako odvolací súd, prešla na krajské súdy. Zákon č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky,bol súčasťou optimalizácie súdnej sústavy a prebiehajúcej reformy súdnictva. Cieľom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky bolo vytvorenie trojstupňovej sústavy všeobecného súdnictva. Touto normou sa zrušilo desať okresných súdov.
V dôvodovej správe k tomuto zákonu sa definuje cieľ zákona:
"Cieľom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky je vytvorenie trojstupňovej sústavy všeobecného súdnictva, t. j. súdnej sústavy v rámci ktorej:
-veci patriace do vecnej príslušnosti súdov budú vybavovať všeobecné súdy prvého stupňa,
-veci, v ktorých je podaný riadny opravný prostriedok budú vybavovať všeobecné súdy druhého stupňa,
-veci, v ktorých je podaný mimoriadny opravný prostriedok a zjednocujúcu rozhodovaciu činnosť bude vybavovať Najvyšší súd SR."
To znamená týmto zákonom išlo o odobratie časti agendy NS na krajské, ktoré vybavujú riadné opravné prostriedky.
Zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 8 definuje kedy Najvyšší súd koná a rozhoduje. Môžeme tento zákon nazvať aj zákon o organizácií súdnictva, ktorý komplexne rieši otázky správy súdnictva.
Počet sudcov zostal na približne rovnakej úrovni ale agendy ubudlo. Podľa dostupných údajov mal NS v roku 1999 (pred odobratím agendy) 77 sudcov. V roku 2002 bolo na Najvyššom súd ešte 82 sudcov a intenzívne sa uvažovalo nad znížením počtu. Dnes má NS 85 sudcov.
To či je to dôvod skrátenia nevieme s určitosťou potvrdiť ani vyvrátiť. Tento dôvod sa neuvádza v žiadnej správe.
Je však pravdou, že počet sudcov na Najvyššom súde neklesol. Inými slovami aj po prechode časti agendy na krajské súdy zostal počet sudcov na približne rovnakej úrovni. Taktiež z uvedených opatrení v rokoch 2002-2004 je zrejmé zefektívnenie súdnictva (informatizácia) a odľahčenie Najvyššieho súdu (od 1. januára 2005 pôsobí len pri mimoriadnych opravných prostriedkoch)
Zásadnou zmenou v súdnictve bola informatizácia súdnictva. Informatizácia ministerstvo spravodlivosti mienilo zefektívnenie a stransparentnenie práce sudcov.
Trend (18. júl 2002):„Zavedenie informačných technológií je pre modernizáciu súdnictva a jeho efektívny výkon kľúčovým momentom, tvrdí bývalý vedúci Úradu MS SR Daniel Lipšic. K najdôležitejších častiam informatizácie patrí projekt Súdny manažment realizovaný v spolupráci so zástupcami švajčiarskeho ministerstva spravodlivosti. Jeho cieľom je zrýchliť súdne konanie a prispieť k zníženiu korupcie."
Je pravdou, že časť agendy Najvyššieho súdu (NS), kde NS pôsobil ako odvolací súd, prešla na krajské súdy. Zákon č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky,bol súčasťou optimalizácie súdnej sústavy a prebiehajúcej reformy súdnictva. Cieľom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky bolo vytvorenie trojstupňovej sústavy všeobecného súdnictva. Touto normou sa zrušilo desať okresných súdov.
V dôvodovej správe k tomuto zákonu sa definuje cieľ zákona:
"Cieľom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky je vytvorenie trojstupňovej sústavy všeobecného súdnictva, t. j. súdnej sústavy v rámci ktorej:
-veci patriace do vecnej príslušnosti súdov budú vybavovať všeobecné súdy prvého stupňa,
-veci, v ktorých je podaný riadny opravný prostriedok budú vybavovať všeobecné súdy druhého stupňa,
-veci, v ktorých je podaný mimoriadny opravný prostriedok a zjednocujúcu rozhodovaciu činnosť bude vybavovať Najvyšší súd SR."
To znamená týmto zákonom išlo o odobratie časti agendy NS na krajské, ktoré vybavujú riadné opravné prostriedky.
Zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 8 definuje kedy Najvyšší súd koná a rozhoduje. Môžeme tento zákon nazvať aj zákon o organizácií súdnictva, ktorý komplexne rieši otázky správy súdnictva.
Počet sudcov zostal na približne rovnakej úrovni ale agendy ubudlo. Podľa dostupných údajov mal NS v roku 1999 (pred odobratím agendy) 77 sudcov. V roku 2002 bolo na Najvyššom súd ešte 82 sudcov a intenzívne sa uvažovalo nad znížením počtu. Dnes má NS 85 sudcov.
To či je to dôvod skrátenia nevieme s určitosťou potvrdiť ani vyvrátiť. Tento dôvod sa neuvádza v žiadnej správe.
Je však pravdou, že počet sudcov na Najvyššom súde neklesol. Inými slovami aj po prechode časti agendy na krajské súdy zostal počet sudcov na približne rovnakej úrovni. Taktiež z uvedených opatrení v rokoch 2002-2004 je zrejmé zefektívnenie súdnictva (informatizácia) a odľahčenie Najvyššieho súdu (od 1. januára 2005 pôsobí len pri mimoriadnych opravných prostriedkoch)
A nakoniec aj výsledkom (tejto vlády je, pozn.) pán Čentéš, ktorý ako svoj prvý verejný úkon urobil, že skartoval výsluch s poslancom Matovičom. Tak sa pýtam, je to neschopnosť, alebo je pod nejakým politickým dohladom tento pán prokurátor?
Marek Maďarič
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Nezávislý poslanec Igor Matovič bol vypovedať o údajnej korupcii medzi politikmi na Generálnej prokuratúre SR 29. júla 2011.
Vypovedal dvakrát. Sekretárka generálneho prokurátora Jozefa Čentéša totiž jeho prvú trojhodinovú výpoveď omylom skartovala. "Áno, stalo sa to, aj keď nie je piatok trinásteho," potvrdil Matovič pre agentúru SITA.
Predvolanie inicioval námestník Generálnej prokuratúry SR Dobroslav Trnka, Matoviča však vypočúval zvolený, no stále nevymenovaný generálny prokurátor Jozef Čentéš.
TASR uvádza stanovisko novozvoleného generálneho prokurátora Jozefa Čentéša: Čentéš v piatok 29. júna pre televíziu TA3 povedal, že ku skartovaniu výpovede došlo omylom pri odovzdávaní spisu. "Výsluch sa musel zopakovať... Dal som moje poznámky na skartovanie a dievčatá, keď to skartovali, tak omylom skartovali aj tú časť výsluchu," povedal Čentéš. Zároveň vylúčil, že by išlo o úmysel. Opakovaný výsluch podľa jeho slov prebehol rovnako, čo potvrdil aj Matovič.
Zo spomínaných vyjadrení podľa GP SR vyplýva, že administratívne pracovníčky, ktoré realizovali výpoveď, mali z nedbanlivosti, respektíve omylom výpoveď skartovať a vymazať z počítačovej databázy. Ako informovala Tökölyová, tie po aprobácii prvej výpovede žiadnym spôsobom so spisom nemanipulovali.
Poukázala na to, že na GP SR sa všetky výsluchy ukladajú do príslušnej databázy. "V uvedenom prípade vypočúvajúci prikázal administratívnej pracovníčke, aby tieto údaje do žiadneho súboru neuložila, aby tento text vymazala a aby nebol uložený ani na USB kľúč," uzavrela.
Denník Sme 1. augusta uvádza: Čentéš potvrdil, že výpoveď nechal zmazať, lebo to bol kolegov počítač. „Rozhodujúce je to, že je založená v spise.“ Zopakoval, že písomnú výpoveď dal skartovať omylom s poznámkami, ktoré nepotreboval.
O udalosti informovali aj Hospodárske noviny.
Vypovedal dvakrát. Sekretárka generálneho prokurátora Jozefa Čentéša totiž jeho prvú trojhodinovú výpoveď omylom skartovala. "Áno, stalo sa to, aj keď nie je piatok trinásteho," potvrdil Matovič pre agentúru SITA.
Predvolanie inicioval námestník Generálnej prokuratúry SR Dobroslav Trnka, Matoviča však vypočúval zvolený, no stále nevymenovaný generálny prokurátor Jozef Čentéš.
TASR uvádza stanovisko novozvoleného generálneho prokurátora Jozefa Čentéša: Čentéš v piatok 29. júna pre televíziu TA3 povedal, že ku skartovaniu výpovede došlo omylom pri odovzdávaní spisu. "Výsluch sa musel zopakovať... Dal som moje poznámky na skartovanie a dievčatá, keď to skartovali, tak omylom skartovali aj tú časť výsluchu," povedal Čentéš. Zároveň vylúčil, že by išlo o úmysel. Opakovaný výsluch podľa jeho slov prebehol rovnako, čo potvrdil aj Matovič.
Zo spomínaných vyjadrení podľa GP SR vyplýva, že administratívne pracovníčky, ktoré realizovali výpoveď, mali z nedbanlivosti, respektíve omylom výpoveď skartovať a vymazať z počítačovej databázy. Ako informovala Tökölyová, tie po aprobácii prvej výpovede žiadnym spôsobom so spisom nemanipulovali.
Poukázala na to, že na GP SR sa všetky výsluchy ukladajú do príslušnej databázy. "V uvedenom prípade vypočúvajúci prikázal administratívnej pracovníčke, aby tieto údaje do žiadneho súboru neuložila, aby tento text vymazala a aby nebol uložený ani na USB kľúč," uzavrela.
Denník Sme 1. augusta uvádza: Čentéš potvrdil, že výpoveď nechal zmazať, lebo to bol kolegov počítač. „Rozhodujúce je to, že je založená v spise.“ Zopakoval, že písomnú výpoveď dal skartovať omylom s poznámkami, ktoré nepotreboval.
O udalosti informovali aj Hospodárske noviny.
Určité veci, ktoré ste urobili, my ich nebudeme meniť. Oni boli ale súčasťou nejakých balíkov zákonov, ktoré politizovali napríklad justíciu, o čom sa vyjadrilo aj európski sudcovia aj pán Paluda, kritik Harabina vás kritizoval za to, že pri výberoch sudcov tam videl nejaké vplyvy v prospech vašich nominantov.
Marek Maďarič
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Podobný výrok sme overovali už v minulosti (O 5 minút 12, 10. október 2011)
Peter Paluda patrí k dlhodobým kritikom riadenia súdnictva. Je výrazným oponentom predsedu Najvyššieho súdu Š.Harabina.
Sudcu P.Paludu rovnako citujú aj Hospodárske noviny zo 4.októbra 2011, kde sa o.i. na adresu výberových konaní na posty predsedov súdov uvádza:
"Z dvadsiatich výberových konaní na predsedov krajských a okresných sudcov je 18 ukončených. V dvanástich sa pred komisiu postavil jediný uchádzač. Najčastejšie bývalý predseda súdu, ktorý post získal počas prvého pôsobenia Žitňanskej na ministerstve a prišiel oň za jej nástupcu Štefana Harabina. Takýto kandidátov uspelo až osem.
Komisie boli uznášaniaschopné iba preto, že do Bratislavy chodili zástupcovia jednotlivých súdov. Nedávnou novelou sudcovských zákonov si Žitňanská zabezpečila, že do päťčlenných komisií môže nominovať väčšinu – troch členov. Peter Paluda je presvedčený, že vo výberových konaniach uspeli prevažne Žitňanskej ľudia. „Minimálne do tej miery, že ich má preverených a dokáže cez nich súdy účinne riadiť.“ Sudca Najvyššieho súdu sa sám neúspešne uchádzal o post predsedu druhého okresného bratislavského súdu. „Podľa toho, ako prebehlo výberové konanie, mám dojem, že výberová komisia bola dopredu veľmi silne ovplyvnená. Je zrejmé, že asi z koho strany,“ hovorí Paluda."
Peter Paluda patrí k dlhodobým kritikom riadenia súdnictva. Je výrazným oponentom predsedu Najvyššieho súdu Š.Harabina.
Sudcu P.Paludu rovnako citujú aj Hospodárske noviny zo 4.októbra 2011, kde sa o.i. na adresu výberových konaní na posty predsedov súdov uvádza:
"Z dvadsiatich výberových konaní na predsedov krajských a okresných sudcov je 18 ukončených. V dvanástich sa pred komisiu postavil jediný uchádzač. Najčastejšie bývalý predseda súdu, ktorý post získal počas prvého pôsobenia Žitňanskej na ministerstve a prišiel oň za jej nástupcu Štefana Harabina. Takýto kandidátov uspelo až osem.
Komisie boli uznášaniaschopné iba preto, že do Bratislavy chodili zástupcovia jednotlivých súdov. Nedávnou novelou sudcovských zákonov si Žitňanská zabezpečila, že do päťčlenných komisií môže nominovať väčšinu – troch členov. Peter Paluda je presvedčený, že vo výberových konaniach uspeli prevažne Žitňanskej ľudia. „Minimálne do tej miery, že ich má preverených a dokáže cez nich súdy účinne riadiť.“ Sudca Najvyššieho súdu sa sám neúspešne uchádzal o post predsedu druhého okresného bratislavského súdu. „Podľa toho, ako prebehlo výberové konanie, mám dojem, že výberová komisia bola dopredu veľmi silne ovplyvnená. Je zrejmé, že asi z koho strany,“ hovorí Paluda."
Ale stal sa na základe pravidiel, ktoré určila a špeciálne pani ministerka za druhej Dzurindovej vlády. My sme tie pravidlá nemenili. Štefan Harabin je predseda Najvyššieho súdu podľa tých pravidiel, ktoré nastavila Dzurindova vláda.
Marek Maďarič
Zavádzanie (zobraziť odôvodnenie)
Pravidlá na voľby predsedu Najvyššieho súdy SR sú obsiahnuté v zákone č. 185/2002 Z.z. o o Súdnej rade Slovenskej republiky. Tento zákon určuje za akých podmienok je vymenovaný a menovaný predseda Najvyššieho súdu Súdnou Radou (§ 6). Tento zákon prijala prvá Dzurindova vláda 11. apríla 2002. Počas druhej Dzurindovej vlády bolo niekoľko novelizácií tohto zákona. Zásadná zmena voľby predsedu Najvyššieho súdu bola 4. júla 2003 zákon č. 267/2003 Z.z (§ 6 odsek 7; § 27c, d, e).
Je pravdou, že pravidlá na voľby, vymenovanie a odvolanie predsedu Najvyššieho súdu SR nastavila prvá vláda M. Dzurindu a následne druhá Dzurindova vláda zákon novelizovala. Taktiež je pravdou, že vláda R. Fica pravidlá nemenila. Inými slovami súčasný predseda Najvyššieho súdu SR Š. Harabín bol zvolený na základe pravidiel, ktoré nastavila Dzurindova vláda.
Nie je však pravda, že to určila ministerka Žitňanská, ktorá bola na poste ministerky v roku 2006. Výrok tak hodnotíme ako zavádzanie.
Je pravdou, že pravidlá na voľby, vymenovanie a odvolanie predsedu Najvyššieho súdu SR nastavila prvá vláda M. Dzurindu a následne druhá Dzurindova vláda zákon novelizovala. Taktiež je pravdou, že vláda R. Fica pravidlá nemenila. Inými slovami súčasný predseda Najvyššieho súdu SR Š. Harabín bol zvolený na základe pravidiel, ktoré nastavila Dzurindova vláda.
Nie je však pravda, že to určila ministerka Žitňanská, ktorá bola na poste ministerky v roku 2006. Výrok tak hodnotíme ako zavádzanie.
My sme to mali v programe, máme to naďalej v programe a síce, aby majetkové priznania mali naozaj tú výpovednú hodnotu, že sa z tých údajov, ktoré sú zverejnené, naozaj vyčítať to, že keď si niekto porovná majetok politika, tak naozaj môže zodpovedať reálnemu prírastku v príjmoch politika, ktoré riadne priznal.
Lucia Žitňanská
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
SDKÚ-DS má vo svojom volebnom programe (.pdf) v kapitole s názvom Fungujúci štát = fungujúce inštitúcie bod Skutočné majetkové priznania pre politikov, kde uvádza:
V rámci reformy justície sme presadili skutočné majetkové priznania sudcov. Majetkové priznania politikov a vysokopostavených funkcionárov platených z verejných peňazí však naďalej zostávajú len formálne. Schválime a budeme zverejňovať takú podobu majetkových priznaní, ktorá skutočne poskytne širokej verejnosti informácie o majetkových pomeroch politikov a ľudia z nich uvidia, či politik počas svojho funkčného obdobia nadobudol naozaj len majetok, ktorý mohol získať z platu.
Výrok Lucii Žitňanskej sa preto zhoduje s uvedeným bodom vo volebnom programe SDKÚ-DS.
V rámci reformy justície sme presadili skutočné majetkové priznania sudcov. Majetkové priznania politikov a vysokopostavených funkcionárov platených z verejných peňazí však naďalej zostávajú len formálne. Schválime a budeme zverejňovať takú podobu majetkových priznaní, ktorá skutočne poskytne širokej verejnosti informácie o majetkových pomeroch politikov a ľudia z nich uvidia, či politik počas svojho funkčného obdobia nadobudol naozaj len majetok, ktorý mohol získať z platu.
Výrok Lucii Žitňanskej sa preto zhoduje s uvedeným bodom vo volebnom programe SDKÚ-DS.
My, čo sme urobili, sme sprísnili tieto pravidlá v Zákone o sudcoch pre sudcov, čiže nastavili sme tie kritériá tak, aby tak, ako nasledujú za sebou majetkové priznania, aby naozaj dávali ten reálny obraz o tom, ako narastá príjem a teda dalo sa aj posúdiť, či majetok zodpovedá príjmom a ja si myslím, že toto treba urobiť aj pre politikov.
Lucia Žitňanská
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý bol prijatý za vlády Mikuláša Dzurindu, stanovuje povinnosť sudcov zverejňovať svoje daňové priznanie.
Obsah majetkového priznania, o ktorom hovorí Lucia Žitňanská ako o nastavených kritériách, stanovuje Zákon č. 33/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Majetkové priznanie podľa Zákona o sudcoch a prísediacich musí obsahovať údaje o:
Obsah majetkového priznania, o ktorom hovorí Lucia Žitňanská ako o nastavených kritériách, stanovuje Zákon č. 33/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Majetkové priznanie podľa Zákona o sudcoch a prísediacich musí obsahovať údaje o:
a) právnom dôvode a o dátume nadobudnutia nehnuteľného majetku a cene jeho obstarania, pri bezodplatnom nadobudnutí o cene podľa osobitného predpisu,11a)
b) každej hnuteľnej veci, ktorej hodnota presahuje 6 600 eur, právny dôvod a dátum nadobudnutia tejto veci, cenu obstarania, pri vlastnom zhotovení výdavky na zhotovenie, pri bezodplatnom nadobudnutí cenu obvyklú,
c) každom majetkovom práve a inej majetkovej hodnote, ktorej hodnota presahuje 6 600 eur, právny dôvod a dátum nadobudnutia tohto majetkového práva alebo inej majetkovej hodnoty, pri odplatnom prevode cenu obstarania, pri bezodplatnom nadobudnutí cenu obvyklú,
d) hnuteľných veciach, majetkových právach a iných majetkových hodnotách, aj keď ich hodnota jednotlivo nepresahuje 6 600 eur, ak ich súhrnná hodnota presahuje 16 600 eur, na účely majetkového priznania sa ocenia cenou obvyklou,
e) príjmoch dosiahnutých v uplynulom kalendárnom roku z výkonu funkcie sudcu a z výkonu iných činností.
Zároveň je sudca povinný deklarovať v majetkovom priznaní aj majetkové pomery svojho neplnoletého dieťaťa a manžela, ktorý s ním žije v domácnosti.
Viete, že šéfka hmotných rezerv odstúpila, viete, že znalec je už vyškrtnutý zo zoznamu znalcov
Lucia Žitňanská
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Po prevalení kauzy platinové sitká sa 2. novembra 2011 rozhodla odstúpiť predsedníčka Správy štátnych hmotných rezerv, Eva Hrinková. Ako uvádza SITA a TASR vláda túto abdikáciu prijala, nariadila zrušiť kúpnu zmluvu na predaj platinových sitiek a zastavila predaje v Správe štátnych hmotných rezerv.
Taktiež je pravda, že znalec bol vyškrtnutý zo zoznamu znalcov. Podľa Hospodárskych novín to potvrdila Lucia Žitňanská na tlačovej konferencii, ktorá sa konala 16. februára 2012: "Dospela som aj ja k záveru, že je na mieste najprísnejšia sankcia, a to vyčiarknutie zo zoznamu znalcov plus finančná sankcia 1200 eur. Rozhodla som o rozklade znalca tak, že potvrdzujem prvostupňové rozhodnutie. Dopustil sa závažných pochybení so závažnými dôsledkami. Prípad podkopáva dôveru verejnosti v zmysel znaleckej činnosti, takéto konanie nesmie byť tolerované."
Výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože šéfka Správy štátnych hmotných rezerv naozaj odstúpila a takisto bol súdny znalec vyškrtnutý zo zoznamu znalcov.
Taktiež je pravda, že znalec bol vyškrtnutý zo zoznamu znalcov. Podľa Hospodárskych novín to potvrdila Lucia Žitňanská na tlačovej konferencii, ktorá sa konala 16. februára 2012: "Dospela som aj ja k záveru, že je na mieste najprísnejšia sankcia, a to vyčiarknutie zo zoznamu znalcov plus finančná sankcia 1200 eur. Rozhodla som o rozklade znalca tak, že potvrdzujem prvostupňové rozhodnutie. Dopustil sa závažných pochybení so závažnými dôsledkami. Prípad podkopáva dôveru verejnosti v zmysel znaleckej činnosti, takéto konanie nesmie byť tolerované."
Výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože šéfka Správy štátnych hmotných rezerv naozaj odstúpila a takisto bol súdny znalec vyškrtnutý zo zoznamu znalcov.
Viem si spomenúť na to, že ste zamietali všetky moje návrhy, od zverejňovania zmlúv a cez vyššiu transparentnosť eurofondov, všetky ste zamietali. Prijali ste veľmi populisticky pred voľbami jeden jediný, ktorý sa ukázal ako nefunkčný, lebo je nefunkčný.
Lucia Žitňanská
Nepravda (zobraziť odôvodnenie)
Žitňanskej sa podarilo presadiť pozmeňovaciu pripomienku "k novele zákonov o majetku obcí a o majetku vyšších územných celkov, ktorá zabezpečovala transparentné nakladanie s majetkom obcí a vyšších územných celkov."S návrhom opozičnej poslankyne sa stotožnil Ústavnoprávny výbor NR SR a v pléne parlamentu 95 zo 121 prítomných poslancov. Za zmeny tak hlasovala koalícia i opozícia.
O zákone na preukazovaní pôvodu majetku, o ktorom hovorí Žitňanská ako o nefunkčnom zákone sa vyjadril Head of advisory spoločnosti Accace:
"Za problematickú považujeme definíciu výšky rozdielu, ktorý pre rok 2012 predstavuje hodnotu 490 800 eur. Zastávame názor, že je privysoká a nepokrýva možnosť prepadnutia majetku nadobudnutého z nelegálnych príjmov v menšom rozsahu. Rovnako upozorňujeme na zneužívanie predmetného zákona z doterajšej praxe vo forme tzv. "susedského udávania". Tento zákon je potrebné upraviť pre účely jeho lepšej aplikácie a určite sme za jeho zachovanie, ale v pozmenenej podobe," uvádza Peter Pašek.
Poslanci Smeru skutočne zamietali mnohé protikorupčné návrhy a ich zákon o preukazovaní pôvodu majetku sa ukázal z veľkej miery ako nefunkčný. Napriek tomu ako vyplýva z vyššie uvedeného, sme našli prípad, kedy poslanci Smeru podporili návrh Lucie Žitnanskej v parlamente, preto výrok hodnotíme ako nepravdivý, nejedná sa však o výrazný omyl.
O zákone na preukazovaní pôvodu majetku, o ktorom hovorí Žitňanská ako o nefunkčnom zákone sa vyjadril Head of advisory spoločnosti Accace:
"Za problematickú považujeme definíciu výšky rozdielu, ktorý pre rok 2012 predstavuje hodnotu 490 800 eur. Zastávame názor, že je privysoká a nepokrýva možnosť prepadnutia majetku nadobudnutého z nelegálnych príjmov v menšom rozsahu. Rovnako upozorňujeme na zneužívanie predmetného zákona z doterajšej praxe vo forme tzv. "susedského udávania". Tento zákon je potrebné upraviť pre účely jeho lepšej aplikácie a určite sme za jeho zachovanie, ale v pozmenenej podobe," uvádza Peter Pašek.
Poslanci Smeru skutočne zamietali mnohé protikorupčné návrhy a ich zákon o preukazovaní pôvodu majetku sa ukázal z veľkej miery ako nefunkčný. Napriek tomu ako vyplýva z vyššie uvedeného, sme našli prípad, kedy poslanci Smeru podporili návrh Lucie Žitnanskej v parlamente, preto výrok hodnotíme ako nepravdivý, nejedná sa však o výrazný omyl.
Máme v programe, že treba urobiť poriadok v tom, ktoré pozície sú politicky obsadzované a ktoré do tejto kategórie nepatria a máme v programe zaviesť otvorené a veľmi transparentné výberové koannie na tie pozície, ktoré do sféry politických nominácií nepatria.
Lucia Žitňanská
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
SDKÚ-DS sa o uvedenom výroku zmieňuje vo svojom volebnom programe (.pdf) v kapitole Fungujúci štát = Fungujúce inštitúcie v bode 2.1.2. Špičkoví profesionáli, nie politické figúrky, a to nasledovne:
"Posilníme zodpovednosť verejných činiteľov a štátnych zamestnancov. Zakážeme stranícke a koaličné nominácie na najdôležitejších pozíciách v manažmentoch veľkých firiem, vo vedení finančných úradov, Sociálnej poisťovne a úradov práce. Urobíme poriadok v politických nomináciách. Ministri si budú vyberať z ľudí, ktorí prejdú náročným výberom. Ovplyvňovanie výberu sa stane trestným činom rovnako, ako ním je manipulácia verejného obstarávania. Vrcholoví manažéri budú odmeňovaní podľa pravidelného hodnotenia na základe zverejnených kritérií. Ich neplnenie môže byť zákonným dôvodom na odvolanie."
"Posilníme zodpovednosť verejných činiteľov a štátnych zamestnancov. Zakážeme stranícke a koaličné nominácie na najdôležitejších pozíciách v manažmentoch veľkých firiem, vo vedení finančných úradov, Sociálnej poisťovne a úradov práce. Urobíme poriadok v politických nomináciách. Ministri si budú vyberať z ľudí, ktorí prejdú náročným výberom. Ovplyvňovanie výberu sa stane trestným činom rovnako, ako ním je manipulácia verejného obstarávania. Vrcholoví manažéri budú odmeňovaní podľa pravidelného hodnotenia na základe zverejnených kritérií. Ich neplnenie môže byť zákonným dôvodom na odvolanie."
Picture by: Kansas Sebastian
Prepisy diskusných relácií poskytuje NEWTON Media, spol. s r.o.. O spôsobe hodnotenia na tejto stránke nájdete viac informácií na stránke Hodnotenie na Demagog.sk.
Pridať komentár