Robert Fico vs. Ján Figeľ
V politike, Moderátor: Alžbeta Vlková , videozáznam relácie
12
Feb
Feb
Železničné spoločnosti na Slovensku sú v procese reštrukturalizácie a dochádza ku prepúštaniu pracovníkov. V politike sa viedol spor o tom, koľko z týchto ľudí končí na Úrade práce a koľko je rekvalifikovaných. Robert Fico mal pravdu v tom, že napriek prísľubom vlády nedochádza kvôli zbabranému tendru k rekvalifikácii pracovníkov. Nehovorí však pravdu keď tvrdí, že všetci prepustení končia na Úrade práce. Ako správne argumentoval Ján Figeľ je to "len" 10% prepustených.
Zároveň ďaľšou z vecí, na ktorú sme si posvietili je množstvo výjazdných rokovaní minulej vlády. Robert Fico opakovane uvádza 19. Nie je to tak, avšak realita nie je vzdialená. V skutočnosti to bolo 18 výjazdných rokovaní z celkových 215. Ani nie 1%, ale ako volebný slogan to pôsobí veľmi dobre.
Všetci politici
Všetky výroky
Vyberte si, ktoré výroky
z relácie si chcete prezerať:
z relácie si chcete prezerať:
Nuž, je pravda, že máme na Slovensku najväčšie zdražovanie v EÚ.
Robert Fico
Pravda (skryť odôvodnenie)
Ak vychádzame z údajov databázy Eurostat o medziročnej inflácii, meranej harmonizovaným indexom Európskej únie, podľa najnovších údajov, dosiahla na Slovensku v novembri 2011 v rámci EÚ najvyššiu úroveň 4,8 %. Nutné dodať, že rovnako ako Slovensko, túto hodnotu inflácie dosiahlo tiež Spojené kráľovstvo.
Ak vychádzame z údajov databázy Eurostat o priemernej ročnej inflácii tak hneď niekoľko krajín EÚ má vyššiu priemernú ročnú infláciu ku novembru 2011. Slovensko má priemernú ročnú infláciu na úrovni 3,8 %. Uvádzame výpočet krajín, ktoré mali vyššiu alebo rovnakú priemernú ročnú infláciu ako Slovensko:
- Spojené kráľovstvo 4,4 %- Rumunsko 6,2 %- Poľsko 3,8 %- Maďarsko 4,0 %- Lotyšsko 4,1 %- Litva 4,1 %- Estónsko 5,2 %
Róbert Fico má pravdu v prípade medziročnej inflácie. Výrok však neplatí v prípade medzimesačnej ako aj priemernej ročnej inflácii.
Ak vychádzame z údajov databázy Eurostat o priemernej ročnej inflácii tak hneď niekoľko krajín EÚ má vyššiu priemernú ročnú infláciu ku novembru 2011. Slovensko má priemernú ročnú infláciu na úrovni 3,8 %. Uvádzame výpočet krajín, ktoré mali vyššiu alebo rovnakú priemernú ročnú infláciu ako Slovensko:
- Spojené kráľovstvo 4,4 %- Rumunsko 6,2 %- Poľsko 3,8 %- Maďarsko 4,0 %- Lotyšsko 4,1 %- Litva 4,1 %- Estónsko 5,2 %
Róbert Fico má pravdu v prípade medziročnej inflácie. Výrok však neplatí v prípade medzimesačnej ako aj priemernej ročnej inflácii.
Na rebríčku chudoby sa Slovensko dostáva opäť na vrchol alebo špicu pelotónu.
Robert Fico
Nepravda (skryť odôvodnenie)
Róbert Fico by mal najskôr upresniť aký rebríček chudoby má na mysli.
Ak však vychádzame z "Human development report", ktorá meria chudobu cez Viacrozmerný index chudoby MPI (meria prístup k čistej vode, palivo na prípravu stravy, zdravotné služby ako aj základné veci v domácnostiach) Slovensko kleslo oproti roku 2010 (str. 161) o 4 priečky z 31 na 35 miesto v roku 2011 (str. 143) z vyše 180 hodnotených krajín.
Ďalším hodnotením relatívnej chudoby t.j miery rizika chudoby (60% mediánu ekvivalentného príjmu) je každoročné meranie EU SILC. Pravidelne si udržujeme najnižšiu relatívnu chudobu na úrovni približne 11% (posledné údaje zodpovedajú roku 2010 - EU SILC 2010 (str. 6), pričom ešte v roku 2005 relatívna chudoba bola na úrovni 13 %.
Dôležitým ukazovateľom chudoby je aj parita kúpnej sily PPP. Ak vychádzame z každoročných správ "The Global Competitiveness Report", tak k aprílu 2010 (str. 474) sa Slovensko v parite kúpnej sily umiestnilo na 60 priečke v rámci 142 hodnotených krajín.Rovnaké umiestnenie dosiahlo aj k aprílu 2011 (str. 500).
V žiadnom s uvedených ukazovateľov sledujúcich mieru chudoby jednotlivých krajín nezaznamenalo Slovensko výrazný prepad. Nemôže byť tiež reč o "špici peletónu" chudobných krajín.
Ak však vychádzame z "Human development report", ktorá meria chudobu cez Viacrozmerný index chudoby MPI (meria prístup k čistej vode, palivo na prípravu stravy, zdravotné služby ako aj základné veci v domácnostiach) Slovensko kleslo oproti roku 2010 (str. 161) o 4 priečky z 31 na 35 miesto v roku 2011 (str. 143) z vyše 180 hodnotených krajín.
Ďalším hodnotením relatívnej chudoby t.j miery rizika chudoby (60% mediánu ekvivalentného príjmu) je každoročné meranie EU SILC. Pravidelne si udržujeme najnižšiu relatívnu chudobu na úrovni približne 11% (posledné údaje zodpovedajú roku 2010 - EU SILC 2010 (str. 6), pričom ešte v roku 2005 relatívna chudoba bola na úrovni 13 %.
Dôležitým ukazovateľom chudoby je aj parita kúpnej sily PPP. Ak vychádzame z každoročných správ "The Global Competitiveness Report", tak k aprílu 2010 (str. 474) sa Slovensko v parite kúpnej sily umiestnilo na 60 priečke v rámci 142 hodnotených krajín.Rovnaké umiestnenie dosiahlo aj k aprílu 2011 (str. 500).
V žiadnom s uvedených ukazovateľov sledujúcich mieru chudoby jednotlivých krajín nezaznamenalo Slovensko výrazný prepad. Nemôže byť tiež reč o "špici peletónu" chudobných krajín.
Respektíve bankrot v Cargo bol na hranici. A to spomínam preto, lebo tie firmy sú naozaj len prepojené, celý dopravný trh má svoje súvislosti, museli sme urobiť mnoho opatrení včítanie tej optimalizácie alebo zníženia zamestnanosti zhruba o 3 tisíc osôb. Iba stovky, ja presnú štatistiku nemám, ale bola publikovaná Ústredím práce, sa prihlásili na úrade práce preto, lebo veľká väčšina bola riešená dohodami alebo predčasným dôchodkom.
Agentúra SITA 8. februára 2012 informuje, že Cargo v minulom roku v rámci úsporných opatrení prepustilo okolo 1300 z plánovaných 1800 zamestnancov. Od začiatku roka 2012 znížilo Cargo počet zamestnancov o 1 060 zamestnancov. Hlavný vplyv na pokles zamestnanosti mal prevod časti opravárenských činností z Carga do Železničnej spoločnosti Slovensko (ZSSK), a.s. Celkovo bolo z tohoto dôvodu prepustených až o 973 zamestnancov.
Spolu ide približne o 2360 prepustených zamestnancov Carga.
Ústredie práce v júli 2011 informovalo o projekte podpory pre hromadne prepustených.
"Program je zameraný na pomoc hromadne prepúšťaným, využiť ho môžu aj zamestnanci železničných spoločností. Tie doteraz (do júla 2011) v rámci projektu revitalizácie prepustili 1 571 ľudí, takmer všetci odišli po dohode so zamestnávateľom. Od marca tohto roka (roka 2011, pozn.) úrady práce evidujú len jedno hromadné prepúšťanie v železničných spoločnostiach. Z neho do evidencie nezamestnaných prišiel len jeden železničiar!" Ústredie práce v tej istej správe z júla zverejnilo údaje o počte prepustených zamestnancov železníc (Carga, ZSSK, ŽSR).
ÚDAJE za marec 2011 – jún 2011, Zdroj. MDVRR SR
Spolu za obdobie marec 2011 - jún 2011 to bolo 1 571 ľudí . Z toho 1106 bolo skončilo pracovný pomer dohodou a 19 ľudí bolo prepustených odchodom do dôchodku.
Podľa decembrových správ (2011), už bolo z celkového počtu prepustených (cca 3 800) zaznamenaných na Úrade práce 419 ľudí.
Počet prepustených sa tak pohybuje v rádoch stoviek ako uvádza Ján Figeľ.
Ján Figeľ
Pravda (skryť odôvodnenie)Agentúra SITA 8. februára 2012 informuje, že Cargo v minulom roku v rámci úsporných opatrení prepustilo okolo 1300 z plánovaných 1800 zamestnancov. Od začiatku roka 2012 znížilo Cargo počet zamestnancov o 1 060 zamestnancov. Hlavný vplyv na pokles zamestnanosti mal prevod časti opravárenských činností z Carga do Železničnej spoločnosti Slovensko (ZSSK), a.s. Celkovo bolo z tohoto dôvodu prepustených až o 973 zamestnancov.
Spolu ide približne o 2360 prepustených zamestnancov Carga.
Ústredie práce v júli 2011 informovalo o projekte podpory pre hromadne prepustených.
"Program je zameraný na pomoc hromadne prepúšťaným, využiť ho môžu aj zamestnanci železničných spoločností. Tie doteraz (do júla 2011) v rámci projektu revitalizácie prepustili 1 571 ľudí, takmer všetci odišli po dohode so zamestnávateľom. Od marca tohto roka (roka 2011, pozn.) úrady práce evidujú len jedno hromadné prepúšťanie v železničných spoločnostiach. Z neho do evidencie nezamestnaných prišiel len jeden železničiar!" Ústredie práce v tej istej správe z júla zverejnilo údaje o počte prepustených zamestnancov železníc (Carga, ZSSK, ŽSR).
| ŽSR | ZSSK | Cargo | |
| Počet prepustených zamestnancov | 1044 | 134 | 393 |
Spolu za obdobie marec 2011 - jún 2011 to bolo 1 571 ľudí . Z toho 1106 bolo skončilo pracovný pomer dohodou a 19 ľudí bolo prepustených odchodom do dôchodku.
Podľa decembrových správ (2011), už bolo z celkového počtu prepustených (cca 3 800) zaznamenaných na Úrade práce 419 ľudí.
Počet prepustených sa tak pohybuje v rádoch stoviek ako uvádza Ján Figeľ.
To ste urobili vy. Jednoducho v mene ozdravenia spoločnosti ste vyšmarili na ulicu 3 tisíc ľudí, ani o jednoho z nich ste sa nepostarali, pretože ani jeden z týchto ľudí nebol rekvalifikovaný.
Robert Fico
Pravda (skryť odôvodnenie)
Agentúra SITA 8. februára 2012 informuje, že Cargo v minulom roku v rámci úsporných opatrení prepustilo okolo 1300 z plánovaných 1800 zamestnancov. Od začiatku roka 2012 znížilo Cargo počet zamestnancov o 1 060 zamestnancov. Hlavný vplyv na pokles zamestnanosti mal prevod časti opravárenských činností z Carga do Železničnej spoločnosti Slovensko (ZSSK), a.s. Celkovo bolo z tohoto dôvodu prepustených až 973 zamestnancov. Spolu ide približne o 2360 prepustených zamestnancov Carga.
Podľa informácií z Ústredia práce došlo ku koncu roku 2011 k prepusteniu približne 3800 zamestnancov zo všetkých troch železničných spoločností. Ak k tomu pripočítame 1060 zamestnancov Carga po novom roku, dostaneme číslo blížiace sa 5 000 zamestnancov.
R. Fico má pravdu ak hovorí, že nikto z prepustených ľudí nebol rekvalifikovaní. Program rekvalifikácie prepustených ešte nefunguje.
Denník SME 21. novembra 2011 informoval, že prvý tender (vypísaný v auguste 2011) na pomoc prepusteným železničiarom bol zrušený z dôvodu nesplnenia požiadaviek uchádzačov. Ministerstvo vyhlásilo nový tender a podľa vyhlásenia ministerstva by sa mal projekt pomoci realizovať už v polovici januára 2012. Víťaz tendra má poskytovať služby všetkým hromadne prepusteným nie len železničiarom.
R. Fico neuvádza presné číslo o počte prepustených zamestnancov Carga, tvrdí však pravdu o tom, že nikto z prepustených nebol rekvalifikovaní z dôvodu nefungujúceho programu rekvalifikácie.
Nutno však dodať, že len približne 10% ľudí z celkového počtu prepustených skončilo na Úrade práce. Časť z nich získala novú prácu, časť odišla do dôchodku.
Podľa informácií z Ústredia práce došlo ku koncu roku 2011 k prepusteniu približne 3800 zamestnancov zo všetkých troch železničných spoločností. Ak k tomu pripočítame 1060 zamestnancov Carga po novom roku, dostaneme číslo blížiace sa 5 000 zamestnancov.
R. Fico má pravdu ak hovorí, že nikto z prepustených ľudí nebol rekvalifikovaní. Program rekvalifikácie prepustených ešte nefunguje.
Denník SME 21. novembra 2011 informoval, že prvý tender (vypísaný v auguste 2011) na pomoc prepusteným železničiarom bol zrušený z dôvodu nesplnenia požiadaviek uchádzačov. Ministerstvo vyhlásilo nový tender a podľa vyhlásenia ministerstva by sa mal projekt pomoci realizovať už v polovici januára 2012. Víťaz tendra má poskytovať služby všetkým hromadne prepusteným nie len železničiarom.
R. Fico neuvádza presné číslo o počte prepustených zamestnancov Carga, tvrdí však pravdu o tom, že nikto z prepustených nebol rekvalifikovaní z dôvodu nefungujúceho programu rekvalifikácie.
Nutno však dodať, že len približne 10% ľudí z celkového počtu prepustených skončilo na Úrade práce. Časť z nich získala novú prácu, časť odišla do dôchodku.
Toto je tu už večný súboj, tak teda sadnite si do auta, pani redaktorka, zoberte si štáb a ukážte slovenskej verejnosti, kde sa stavajú tie diaľnice? Na troch malých úsekoch sa stavajú.
Robert Fico
Nepravda (skryť odôvodnenie)
Ak vychádzame z dostupných informácií z Národnej diaľničnej spoločnosti tak status v realizácií majú nasledovné úseky:
- R4 Košice - Milhosť 14,190 km- D1Jablonov - Studenec (druhý profil) 5,210 km- D1Jánovce - Jablonov 9,000 km- D1Dubná Skala - Turany 16,450 km- D1Fričovce - Svinia11,217 km
Je však pravdou, že v úsekoch Dubná Skala - Turany a Fričovce - Svinia boli zmluvy s zhotoviteľom podpísané koncom októbra resp. v novembri 2011. Čo sa týka úseku Dubná Skala - Turany 11. novembra 2011 bol položený základný kameň čo sa dá považovať za začiatok výstavby a stavebných prác. Podobný scenár nastal aj v prípade úseku Fričovce - Svinia, keď bol 24. novembra 2011 položený základný kameň, čo opäť považujeme za začiatok výstavby a stavebných prác.
Ohľadom toho, čo sú stavebné práce a kedy je možné projekt počítať vo fáze stavebných prací je realita komplikovanejšia.
NDS definuje niekoľko fáz projektu výstavby diaľničných úsekov.
Štyri hlavné fázy: V príprave, realizácia, v predčasnom užívaní a odovzdané.
Fáza V príprave má osem súsledných podfáz:
1.Technická štúdia2.Proces posudzovania vplyvov stavby na životné prostredie3.Dokumentácie pre územné rozhodnutie a dokumentácia pre stavebný zámer4.Územné rozhodnutie5.Dokumentácia pre stavebné povolenie6.Majetková príprava7.Stavebné povolenie8.Tendrová dokumentácia - dokumentácia pre ponuku
Fáza Realizácia ma tri podfázy:
1. Začiatok výstavby2. Vo výstavbe3. Ukončenie výstavby
Dubná Skala - Turany a Fričovce - Svinia sú vo fáze Realizácia - Začiatok výstavby.
Otázka je, ako klasifikovať výroky Roberta Fica o "stavebných prácach". Máme za to, že pod "stavebné práce" je možné zaradiť všetky podfázy realizácie projektu. O absenciu stavebných prací by sa jednalo v prípade prípravnej fázy projektu, kedy by výstavbe bránili formálne prekážky. Výrok Roberta Fica tak hodnotíme ako nepravdivý.
- R4 Košice - Milhosť 14,190 km- D1Jablonov - Studenec (druhý profil) 5,210 km- D1Jánovce - Jablonov 9,000 km- D1Dubná Skala - Turany 16,450 km- D1Fričovce - Svinia11,217 km
Je však pravdou, že v úsekoch Dubná Skala - Turany a Fričovce - Svinia boli zmluvy s zhotoviteľom podpísané koncom októbra resp. v novembri 2011. Čo sa týka úseku Dubná Skala - Turany 11. novembra 2011 bol položený základný kameň čo sa dá považovať za začiatok výstavby a stavebných prác. Podobný scenár nastal aj v prípade úseku Fričovce - Svinia, keď bol 24. novembra 2011 položený základný kameň, čo opäť považujeme za začiatok výstavby a stavebných prác.
Ohľadom toho, čo sú stavebné práce a kedy je možné projekt počítať vo fáze stavebných prací je realita komplikovanejšia.
NDS definuje niekoľko fáz projektu výstavby diaľničných úsekov.
Štyri hlavné fázy: V príprave, realizácia, v predčasnom užívaní a odovzdané.
Fáza V príprave má osem súsledných podfáz:
1.Technická štúdia2.Proces posudzovania vplyvov stavby na životné prostredie3.Dokumentácie pre územné rozhodnutie a dokumentácia pre stavebný zámer4.Územné rozhodnutie5.Dokumentácia pre stavebné povolenie6.Majetková príprava7.Stavebné povolenie8.Tendrová dokumentácia - dokumentácia pre ponuku
Fáza Realizácia ma tri podfázy:
1. Začiatok výstavby2. Vo výstavbe3. Ukončenie výstavby
Dubná Skala - Turany a Fričovce - Svinia sú vo fáze Realizácia - Začiatok výstavby.
Otázka je, ako klasifikovať výroky Roberta Fica o "stavebných prácach". Máme za to, že pod "stavebné práce" je možné zaradiť všetky podfázy realizácie projektu. O absenciu stavebných prací by sa jednalo v prípade prípravnej fázy projektu, kedy by výstavbe bránili formálne prekážky. Výrok Roberta Fica tak hodnotíme ako nepravdivý.
Máte najväčší počet nezamestnaných za posledných 10 rokov.
Robert Fico
Zavádzanie (skryť odôvodnenie)
Tento výrok patrí medzi obľúbené výroky Roberta Fica. Slovensko nemá najvyššiu
nezamestnanosť za 10 rokov.
V tomto prípade si je potrebné upozorniť na to, ako v tomto prípade Robert Fico z ľahkosťou narába s číslami. Na úvod relácie Fico zmienil, že máme najvyššiu nezamestnanosť za 8 rokov, v druhej polke to už bolo 10. Moderátorka na to ani raz nereagovala.
Štatistický úrad SR, Eurostat aj ÚPSVaR má odlišné štatistiky.
Pre porovnanie a relevantnosť uvádzame údaje všetkých troch zdrojov. Výrok R. Fica nie pravdivý vo vzťahu ku žiadnemu zdroju.
Najviac sa blíži pravdivosti vzhľadom na mesačnú štatistiku ÚPSVaR. Miera nezamestnanosti podľa nej bola v decembri 2011 na úrovni 13,59%. Horšia miera nezamestnanosti bola naposledy v mesiaci júl 2004 čo je 7 rokov a 5 mesiacov.
Nezamestnanosť ÚPSVaR, mesačná, v %:
Nezamestnanosť, OECD/Eurostat, mesačná, v %: podľa najnovších údajov Eurostatu bola vyššia nezamestnanosť v januári 2011, ako aj v rokoch 2010, 2009. Ňavyše oproti novembru došlo k poklesu nezamestnanosti o jednu desatinu percentuálneho bodu.
Nezamestnanosť, ŠÚ SR, štvrťročná, v %: 3.kvartál 2011: 13,1%, 2.kvartál 2011: 13,1%, 1.kvartál 2011: 13,9%, 4.kvartál 2010: 13,9%, 3.kvartál 2010: 14,1%, 2.kvartál 2010: 14,4%, 1.kvartál 2010: 15,1%
Podľa Štatistického úradu SR bola vyššia nezamestnanosť v prvej štvrtine roka 2010.
V tomto prípade si je potrebné upozorniť na to, ako v tomto prípade Robert Fico z ľahkosťou narába s číslami. Na úvod relácie Fico zmienil, že máme najvyššiu nezamestnanosť za 8 rokov, v druhej polke to už bolo 10. Moderátorka na to ani raz nereagovala.
Štatistický úrad SR, Eurostat aj ÚPSVaR má odlišné štatistiky.
Pre porovnanie a relevantnosť uvádzame údaje všetkých troch zdrojov. Výrok R. Fica nie pravdivý vo vzťahu ku žiadnemu zdroju.
Najviac sa blíži pravdivosti vzhľadom na mesačnú štatistiku ÚPSVaR. Miera nezamestnanosti podľa nej bola v decembri 2011 na úrovni 13,59%. Horšia miera nezamestnanosti bola naposledy v mesiaci júl 2004 čo je 7 rokov a 5 mesiacov.
Nezamestnanosť ÚPSVaR, mesačná, v %:
| 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | |
| December | 13,07 | 11.36 | 9.4 | 7.99 | 8.39 | 12.66 | 12,46 | 13,59 |
| November | 12,58 | 10.86 | 9.12 | 7.76 | 7.8 | 12.4 | 12,22 | 13,33 |
| Október | 12,72 | 10.93 | 9.27 | 7.92 | 7.51 | 12.4 | 12,29 | 13,29 |
| September | 13,14 | 11.2 | 9.75 | 8.3 | 7.54 | 12.45 | 12,42 | 13,37 |
| August | 13,24 | 10.88 | 9.85 | 8.19 | 7.36 | 12.05 | 12,19 | 13,12 |
| Júl | 13,65 | 11.03 | 10.2 | 8.3 | 7.47 | 12.07 | 12.33 | 13,15 |
| Jún | 13,91 | 11.09 | 10.36 | 8.33 | 7.42 | 11.81 | 12.34 | 12,98 |
| Máj | 14,47 | 11.33 | 10.56 | 8.33 | 7.44 | 11.39 | 12.24 | 12,84 |
| Apríl | 15,26 | 11.87 | 11.04 | 8.5 | 7.38 | 10.92 | 12.52 | 12,94 |
| Marec | 16,01 | 12.71 | 11.42 | 8.89 | 7,59 | 10.33 | 12.88 | 13,13 |
| Február | 16,51 | 13.08 | 11.66 | 9.2 | 7,84 | 9.72 | 12.97 | 13,16 |
| Január | 16,60 | 13.39 | 11.82 | 9.45 | 8.06 | 9.03 | 12.89 | 12,98 |
Nezamestnanosť, OECD/Eurostat, mesačná, v %: podľa najnovších údajov Eurostatu bola vyššia nezamestnanosť v januári 2011, ako aj v rokoch 2010, 2009. Ňavyše oproti novembru došlo k poklesu nezamestnanosti o jednu desatinu percentuálneho bodu.
| 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | |
| December | 15.3 | 12 | 10.5 | 9.1 | 14.3 | 13.8 | 13.4 |
| November | 15.6 | 12.6 | 10.6 | 8.9 | 14.2 | 14 | 13,5 |
| Október | 15.9 | 12.6 | 10.9 | 8.8 | 13.8 | 14.2 | 13,5 |
| September | 16.1 | 12.8 | 11.2 | 8.8 | 13.3 | 14.3 | 13.4 |
| August | 15.8 | 12.9 | 11.4 | 9 | 12.6 | 14.3 | 13.4 |
| Júl | 16 | 13.1 | 11.4 | 9.3 | 12.2 | 15 | 13.3 |
| Jún | 16.4 | 13.3 | 11.3 | 9.7 | 11.6 | 14.9 | 13.3 |
| Máj | 16.4 | 13.6 | 11.2 | 10 | 11.2 | 14.8 | 13.2 |
| Apríl | 16.6 | 13.9 | 11.2 | 10.1 | 10.9 | 14.7 | 13.2 |
| Marec | 16.8 | 14.2 | 11.1 | 10.26 | 10.5 | 14.7 | 13.3 |
| Február | 17 | 14.5 | 11.3 | 10.28 | 10.1 | 14.7 | 13.4 |
| Január | 17.2 | 14.9 | 11.6 | 10.3 | 9.6 | 14.5 | 13.6 |
Nezamestnanosť, ŠÚ SR, štvrťročná, v %: 3.kvartál 2011: 13,1%, 2.kvartál 2011: 13,1%, 1.kvartál 2011: 13,9%, 4.kvartál 2010: 13,9%, 3.kvartál 2010: 14,1%, 2.kvartál 2010: 14,4%, 1.kvartál 2010: 15,1%
Podľa Štatistického úradu SR bola vyššia nezamestnanosť v prvej štvrtine roka 2010.
Už vďaka rozbehnutým úsekom sa dosiahlo nové zamestnanie pre vyše 4 tisíc ľudí.
Ján Figeľ
Neoveriteľné (zobraziť odôvodnenie)
Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja 7. februára 2012 zverejnilo tlačovú správu, v ktorej uvádza rovnaký odhad počtu pracovných miest, ktoré prinesie výstavba nových úsekov ako J. Figeľ:
"Podľa odhadov víťazného konzorcia by prácu priamo na stavbe prešovskej diaľnice malo nájsť prácu približne 800 ľudí. Spolu s diaľnicou pri Martine a Levoči je v súčasnosti rozostavaných už 37 km diaľnice D1 medzi Martinom a Prešovom. Dokopy by prácu na týchto úsekoch malo nájsť vyše 4-tisíc ľudí."
Následne túto informáciu zverejnila aj SITA (7. februára)
Jedná sa však o pravdepodobný plán zamestnanosti. V tejto chvíli tak výrok nie je overiteľný.
Výrok zároveň treba vnímať v kontexte s výrokom Roberta Fica, ktorý často argumentuje tým, že zrušením PPP projektov prišlo o prácu tisíce ľudí. Obidvaja politici tak hovoria o odhadovanom počte pracovníkov, ktorí pracujú na výstavbe diaľnic. Z pohľadu zamestnanca je jedno, či sa výstavba realizuje PPP projektom, alebo priamou zakázkou od štátu. výroky o strate zamestnania tisícov pracovníkov sú tak v tomto kontexte zavádzajúce.
R. Fico: "Vďaka zastaveniu PPP projektov a zastaveniu výstavby diaľníc, lebo je to reálne zastavená výstavba diaľníc, došlo o prácu 5 až 7 tisíc ľudí v stavebníctve."
Presné čísla, ktoré by mali dostatočnú výpovednú hodnotu o poklese zamestnaných v stavebníctve z dôvodu pozastavenia výstavby diaľníc, nevieme zistiť. Uvádzame však reakcie na pozastavenie PPP projektov zo strany veľkých stavebných firiem.
SITA, 17.jún 2010:
"Prezident Doprastavu Dušan Mráz povedal, že firma plánuje prepustiť do konca mesiaca približne tisíc zo svojich 3,2 tis. pracovníkov. Generálny riaditeľ Váhostavu Ján Kato uviedol, že v prípade ich firmy by sa prepúšťanie týkalo približne 500 pracovníkov z celkového počtu 1,8 tis. zamestnancov.
Generálny riaditeľ Doprastavu Dušan Šamudovský si myslí, že ak by bol PPP projekt zastavený, finančné zdroje z eurofondov by nestačili na výstavbu diaľnice D1. Spochybnil aj možnosť, žeby štát financoval výstavbu diaľnic z prostriedkov získaných z predaja dlhopisov či z penzijných fondov. Zastavenie PPP projektu by podľa neho malo negatívny vplyv aj na vývoj stavebníctva. Príprava projektu stála Doprastav podľa Mráza skoro 20 mil. eur. Kato očakáva, že ak by bol projekt PPP realizovaný, na stavbe diaľnice D1 by mohlo byť priamo zamestnaných 10 tis. až 12 tis. pracovníkov."
SITA, 23.júl, 2010:
"Najväčšia domáca stavebná spoločnosť Doprastav, a.s. oznámila na Úrade práce v Bratislave hromadné prepúšťanie 750 zamestnancov pre nedostatok zákaziek a pokračujúci nepriaznivý vývoj v slovenskom stavebníctve.
Ďalšia popredná stavebná firma Váhostav-SK, a.s. Žilina už predtým rozhodla o hromadnom prepustení 500 zamestnancov, čo je zhruba štvrtina celkového počtu pracovníkov spoločnosti."
"Podľa odhadov víťazného konzorcia by prácu priamo na stavbe prešovskej diaľnice malo nájsť prácu približne 800 ľudí. Spolu s diaľnicou pri Martine a Levoči je v súčasnosti rozostavaných už 37 km diaľnice D1 medzi Martinom a Prešovom. Dokopy by prácu na týchto úsekoch malo nájsť vyše 4-tisíc ľudí."
Následne túto informáciu zverejnila aj SITA (7. februára)
Jedná sa však o pravdepodobný plán zamestnanosti. V tejto chvíli tak výrok nie je overiteľný.
Výrok zároveň treba vnímať v kontexte s výrokom Roberta Fica, ktorý často argumentuje tým, že zrušením PPP projektov prišlo o prácu tisíce ľudí. Obidvaja politici tak hovoria o odhadovanom počte pracovníkov, ktorí pracujú na výstavbe diaľnic. Z pohľadu zamestnanca je jedno, či sa výstavba realizuje PPP projektom, alebo priamou zakázkou od štátu. výroky o strate zamestnania tisícov pracovníkov sú tak v tomto kontexte zavádzajúce.
R. Fico: "Vďaka zastaveniu PPP projektov a zastaveniu výstavby diaľníc, lebo je to reálne zastavená výstavba diaľníc, došlo o prácu 5 až 7 tisíc ľudí v stavebníctve."
Presné čísla, ktoré by mali dostatočnú výpovednú hodnotu o poklese zamestnaných v stavebníctve z dôvodu pozastavenia výstavby diaľníc, nevieme zistiť. Uvádzame však reakcie na pozastavenie PPP projektov zo strany veľkých stavebných firiem.
SITA, 17.jún 2010:
"Prezident Doprastavu Dušan Mráz povedal, že firma plánuje prepustiť do konca mesiaca približne tisíc zo svojich 3,2 tis. pracovníkov. Generálny riaditeľ Váhostavu Ján Kato uviedol, že v prípade ich firmy by sa prepúšťanie týkalo približne 500 pracovníkov z celkového počtu 1,8 tis. zamestnancov.
Generálny riaditeľ Doprastavu Dušan Šamudovský si myslí, že ak by bol PPP projekt zastavený, finančné zdroje z eurofondov by nestačili na výstavbu diaľnice D1. Spochybnil aj možnosť, žeby štát financoval výstavbu diaľnic z prostriedkov získaných z predaja dlhopisov či z penzijných fondov. Zastavenie PPP projektu by podľa neho malo negatívny vplyv aj na vývoj stavebníctva. Príprava projektu stála Doprastav podľa Mráza skoro 20 mil. eur. Kato očakáva, že ak by bol projekt PPP realizovaný, na stavbe diaľnice D1 by mohlo byť priamo zamestnaných 10 tis. až 12 tis. pracovníkov."
SITA, 23.júl, 2010:
"Najväčšia domáca stavebná spoločnosť Doprastav, a.s. oznámila na Úrade práce v Bratislave hromadné prepúšťanie 750 zamestnancov pre nedostatok zákaziek a pokračujúci nepriaznivý vývoj v slovenskom stavebníctve.
Ďalšia popredná stavebná firma Váhostav-SK, a.s. Žilina už predtým rozhodla o hromadnom prepustení 500 zamestnancov, čo je zhruba štvrtina celkového počtu pracovníkov spoločnosti."
Cestovný ruch, ktorý považujem za v minulosti popolušku, dnes verím a do budúcnosti veľmi silný sektor, ktorý môže zamestnávať stovky, ba tisíce ľudí tam, kde žijú, 1100 asi pribudlo v minulom roku.
Ján Figeľ
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Podľa databázy Slovstat sa počet zamestnaných osôb v cestovnom ruchu za posledný rok zvýšil o 1438.
V roku 2010 pracovalo v ubytovacích a stravovacích službách 50 402 osôb a v umení, zábave a rekreácii 41 393 osôb, čo predstavuje celkovo 91 795 zamestnaných v cestovnom ruchu. V treťom kvartáli v roku 2011 to už bolo 50 327 osôb v ubytovacích a stravovacích službách a 42 906 osôb v umení, zábave a rekreácii, čo predstavuje dokopy 93 233 zamestnaných v cestovnom ruchu. Čiže nárast predstavuje 1438 osôb.
Výrok napriek miernej odchyľke vzhľadom na to, že nezlepšuje pozíciu politika, hodnotíme ako pravdivý.
V roku 2010 pracovalo v ubytovacích a stravovacích službách 50 402 osôb a v umení, zábave a rekreácii 41 393 osôb, čo predstavuje celkovo 91 795 zamestnaných v cestovnom ruchu. V treťom kvartáli v roku 2011 to už bolo 50 327 osôb v ubytovacích a stravovacích službách a 42 906 osôb v umení, zábave a rekreácii, čo predstavuje dokopy 93 233 zamestnaných v cestovnom ruchu. Čiže nárast predstavuje 1438 osôb.
Výrok napriek miernej odchyľke vzhľadom na to, že nezlepšuje pozíciu politika, hodnotíme ako pravdivý.
Nuž, je pravda, že máme na Slovensku najviac nezamestnaných za posledných 8 rokov.
Robert Fico
Nepravda (zobraziť odôvodnenie)
Štatistický úrad, Eurostat aj ÚPSVaR má odlišné štatistiky.
Pre porovnanie a relevantnosť uvádzame údaje všetkých troch zdrojov. Výrok R. Fica nie pravdivý vo vzťahu ku žiadnemu zdroju.
Najviac sa blíži pravdivosti vzhľadom na mesačnú štatistiku ÚPSVaR. Miera nezamestnanosti podľa nej bola v decembri 2011 na úrovni 13,59%. Horšia miera nezamestnanosti bola naposledy v mesiaci júl 2004 čo je 7 rokov a 5 mesiacov.
Nezamestnanosť ÚPSVaR, mesačná, v %:
Nezamestnanosť, OECD/Eurostat, mesačná, v %: podľa najnovších údajov Eurostatu bola vyššia nezamestnanosť v januári 2011, ako aj v rokoch 2010, 2009. Ňavyše oproti novembru došlo k poklesu nezamestnanosti o jednu desatinu percentuálneho bodu.
Nezamestnanosť, ŠÚ SR, štvrťročná, v %: 3.kvartál 2011: 13,1%, 2.kvartál 2011: 13,1%, 1.kvartál 2011: 13,9%, 4.kvartál 2010: 13,9%, 3.kvartál 2010: 14,1%, 2.kvartál 2010: 14,4%, 1.kvartál 2010: 15,1%
Podľa Štatistického úradu SR bola vyššia nezamestnanosť v prvej štvrtine roka 2010.
Pre porovnanie a relevantnosť uvádzame údaje všetkých troch zdrojov. Výrok R. Fica nie pravdivý vo vzťahu ku žiadnemu zdroju.
Najviac sa blíži pravdivosti vzhľadom na mesačnú štatistiku ÚPSVaR. Miera nezamestnanosti podľa nej bola v decembri 2011 na úrovni 13,59%. Horšia miera nezamestnanosti bola naposledy v mesiaci júl 2004 čo je 7 rokov a 5 mesiacov.
Nezamestnanosť ÚPSVaR, mesačná, v %:
| 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | |
| December | 13,07 | 11.36 | 9.4 | 7.99 | 8.39 | 12.66 | 12,46 | 13,59 |
| November | 12,58 | 10.86 | 9.12 | 7.76 | 7.8 | 12.4 | 12,22 | 13,33 |
| Október | 12,72 | 10.93 | 9.27 | 7.92 | 7.51 | 12.4 | 12,29 | 13,29 |
| September | 13,14 | 11.2 | 9.75 | 8.3 | 7.54 | 12.45 | 12,42 | 13,37 |
| August | 13,24 | 10.88 | 9.85 | 8.19 | 7.36 | 12.05 | 12,19 | 13,12 |
| Júl | 13,65 | 11.03 | 10.2 | 8.3 | 7.47 | 12.07 | 12.33 | 13,15 |
| Jún | 13,91 | 11.09 | 10.36 | 8.33 | 7.42 | 11.81 | 12.34 | 12,98 |
| Máj | 14,47 | 11.33 | 10.56 | 8.33 | 7.44 | 11.39 | 12.24 | 12,84 |
| Apríl | 15,26 | 11.87 | 11.04 | 8.5 | 7.38 | 10.92 | 12.52 | 12,94 |
| Marec | 16,01 | 12.71 | 11.42 | 8.89 | 7,59 | 10.33 | 12.88 | 13,13 |
| Február | 16,51 | 13.08 | 11.66 | 9.2 | 7,84 | 9.72 | 12.97 | 13,16 |
| Január | 16,60 | 13.39 | 11.82 | 9.45 | 8.06 | 9.03 | 12.89 | 12,98 |
Nezamestnanosť, OECD/Eurostat, mesačná, v %: podľa najnovších údajov Eurostatu bola vyššia nezamestnanosť v januári 2011, ako aj v rokoch 2010, 2009. Ňavyše oproti novembru došlo k poklesu nezamestnanosti o jednu desatinu percentuálneho bodu.
| 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | |
| December | 15.3 | 12 | 10.5 | 9.1 | 14.3 | 13.8 | 13,4 |
| November | 15.6 | 12.6 | 10.6 | 8.9 | 14.2 | 14 | 13,5 |
| Október | 15.9 | 12.6 | 10.9 | 8.8 | 13.8 | 14.2 | 13,5 |
| September | 16.1 | 12.8 | 11.2 | 8.8 | 13.3 | 14.3 | 13.4 |
| August | 15.8 | 12.9 | 11.4 | 9 | 12.6 | 14.3 | 13.4 |
| Júl | 16 | 13.1 | 11.4 | 9.3 | 12.2 | 15 | 13.3 |
| Jún | 16.4 | 13.3 | 11.3 | 9.7 | 11.6 | 14.9 | 13.3 |
| Máj | 16.4 | 13.6 | 11.2 | 10 | 11.2 | 14.8 | 13.2 |
| Apríl | 16.6 | 13.9 | 11.2 | 10.1 | 10.9 | 14.7 | 13.2 |
| Marec | 16.8 | 14.2 | 11.1 | 10.26 | 10.5 | 14.7 | 13.3 |
| Február | 17 | 14.5 | 11.3 | 10.28 | 10.1 | 14.7 | 13.4 |
| Január | 17.2 | 14.9 | 11.6 | 10.3 | 9.6 | 14.5 | 13.6 |
Nezamestnanosť, ŠÚ SR, štvrťročná, v %: 3.kvartál 2011: 13,1%, 2.kvartál 2011: 13,1%, 1.kvartál 2011: 13,9%, 4.kvartál 2010: 13,9%, 3.kvartál 2010: 14,1%, 2.kvartál 2010: 14,4%, 1.kvartál 2010: 15,1%
Podľa Štatistického úradu SR bola vyššia nezamestnanosť v prvej štvrtine roka 2010.
Ukazuje sa, že sme ďaleko presiahli magickú hranicu 400 tisíc ľudí, a že číslo nezamestnaných bude ešte vyššie pri najbližšom štatistickom hodnotení, alespoň také ukazovatele nám prichádzajú.
Robert Fico
Nepravda (zobraziť odôvodnenie)
Podľa Štatistického úradu SR priemerný počet nezamestnaných prvého až tretieho kvartálu v roku 2011 je 363,3 tisíc.
V prvom kvartáli v roku 2011 bol počet nezamestnaných 375,6 tisíc, v druhom kvartáli to bolo 356,5 tisíc a v treťom kvartáli 357,8 tisíc. Podľa údajov (.pdf) Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny dosiahol počet nezamestnaných v decembri 399,8 tisíc.
Počet nezamestnaných nepresiahol hranicu 400 tisíc ani podľa jedného zo zdrojov ukazovateľov nezamestnanosti.
V prvom kvartáli v roku 2011 bol počet nezamestnaných 375,6 tisíc, v druhom kvartáli to bolo 356,5 tisíc a v treťom kvartáli 357,8 tisíc. Podľa údajov (.pdf) Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny dosiahol počet nezamestnaných v decembri 399,8 tisíc.
Počet nezamestnaných nepresiahol hranicu 400 tisíc ani podľa jedného zo zdrojov ukazovateľov nezamestnanosti.
Ale samotná vláda Ivety Radičovej v januári, keď prijímala takzvaný balíček opatrení priznala, že ide znižovať hospodársky rast.
Robert Fico
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
V návrhu štátneho rozpočtu na rok 2011 sa píše: "Spomaľovanie rastu v budúcom roku je však prirodzené, nakoľko fiskálne stimuly nemôžu byť poskytované v doterajšej miere kvôli nárastom verejných dlhov. Eurozóna bude v budúcom roku šetriť viac, nakoľko v niektorých krajinách je potreba šetrenia už vynucovaná situáciou na finančných trhoch. Šetrenie bude prebiehať aj u našich dvoch hlavných obchodných partnerov Nemecka a ČR. V prípade Nemecka však šetrenie bude pozvoľné, nakoľko deficit nestúpol až tak výrazne a krajina má status bezpečnej investície v rámci štátnych dlhopisov eurozóny.Spomaľovanie rastu neposkytntím stimulov má navyše nezadlžovaním krajiny vytvoriť podmienky na dlhodobejší rast." Vláda Ivety Radičovej teda skutočne priznala, že sa hospodársky rast zníži.
My sme však naštartovali motory ekonomiky a v roku 2010 v júni, keď sme odovzdávali vládu, už dostala vláda Ivety Radičovej slovenské hospodárstvo s najvyšším hospodárskym rastom v celej EÚ.
Robert Fico
Nepravda (zobraziť odôvodnenie)
Tento výrok sme už overovali v relácii O päť minút dvanásť z 30. októbra 2011. Podľa Eurostatu predstavoval rast HDP Slovenska v r. 2010 4,2%, ktorý však nebol najvyšším. Na prvej priečke sa umiestnilo Švédsko s hospodárskym rastom 5,6%. Tretie tesne za Slovenskom Poľsko s HDP na úrovni 3,9%.
Po prvé, som presvedčený, že došlo k veľkému klamstvu zo strany pani Radičovej a pána Mihála pri prepúšťaní tisícov ľudí zo železníc, pretože hovorili, že všetci títo ľudia budú rekvalifikovaní a ani jeden z nich nepôjde na úrad práce. Ani jeden z nich nebol rekvalifikovaný, ani jeden jediný. A všetci prakticky skončili na úrade práce.
Robert Fico
Nepravda (zobraziť odôvodnenie)
I. Radičová a minister práce Mihál skutočne tvrdili, že prepustení zamestnanci železníc (Carga, ZSSK, ŽSR) budú rekvalifikovaní a dovzdelávaní, tak aby sa mohli opäť zamestnať.
Hospodárske noviny, 20. januára 2011:"Minister práce chce oslovovať s ponukou práce priamo železničiarov, ktorým hrozí vyhadzov. Na starosť to dostanú zamestnanci úradov práce. "Budú im vysvetľovať, aká je ponuka, aké ďalšie možnosti sú v zmysle zákona o službách zamestnanosti,“ priblížil Mihál. K prijímaniu železničiarov chce motivovať aj firmy. Ponúkne im príspevky na rekvalifikáciu a dovzdelávanie, na ktoré prispieva Európsky sociálny fond."
"Premiérka Iveta Radičová tento nepopulárny plán včera stopla, kým sa vláda aspoň nepokúsi nájsť ľuďom nové zamestnanie. "Chceme to zabezpečiť tak, aby títo zamestnanci nemuseli byť ani jeden deň evidovaní na úrade práce,“ povedala Radičová."
Je pravdou, že zatiaľ nebol rekvalifikovaný ani jeden bývalý zamestnanec železníc (Carga, ZSSK, ŽSR) z toho dôvodu, že projekt rekvalifikácie ešte nefunguje.
Denník SME 21. novembra 2011 informoval, že prvý tender (vypísaný v auguste 2011) na pomoc prepusteným železničiarom bol zrušený z dôvodu nesplnenia požiadaviek uchádzačov. Ministerstvo vyhlásilo nový tender a podľa vyhlásenia ministerstva by sa mal projekt pomoci prepusteným realizovať už v polovici januára 2012. Víťaz tendra má poskytovať služby všetkým hromadne prepusteným nie len železničiarom. Tento výrok sme hodnotili ako pravdivý už na úvod relácie.
Pozrime sa však na druhú časť výroku hovoriacu o to, že týto ľudia skončili na Úrade práce.
Ústredie práce v júli 2011 informovalo o projekte podpory pre hromadne prepustených.
"Program je zameraný na pomoc hromadne prepúšťaným, využiť ho môžu aj zamestnanci železničných spoločností. Tie doteraz (do júla 2011) v rámci projektu revitalizácie prepustili 1 571 ľudí, takmer všetci odišli po dohode so zamestnávateľom. Od marca tohto roka (roka 2011, pozn.) úrady práce evidujú len jedno hromadné prepúšťanie v železničných spoločnostiach. Z neho do evidencie nezamestnaných prišiel len jeden železničiar!"
Ústredie práce v tej istej správe z júla 2011 zverejnilo údaje o počte prepustených zamestnancov železníc (Carga, ZSSK, ŽSR).
ÚDAJE za marec 2011 – jún 2011, Zdroj. MDVRR SR
Spolu za obdobie marec 2011 - jún 2011 to bolo 1 571 ľudí . Z toho 1106 bolo skončilo pracovný pomer dohodou a 19 ľudí bolo prepustených odchodom do dôchodku.
Podľa decembrových správ (2011), už bolo z celkového počtu prepustených (cca 3 800) zaznamenaných na Úrade práce 419 ľudí.
Ak vychádzame zo správy Ústredia práce tak v období od marca do júla 2011, z hromadného prepúšťania v železničných spoločnostiach, do evidencie nezamestnaných prišla len desatina prepustených železničiarov. To znamená, že nie je pravda, že takmer všetci skončili na úrade práce.
Hospodárske noviny, 20. januára 2011:"Minister práce chce oslovovať s ponukou práce priamo železničiarov, ktorým hrozí vyhadzov. Na starosť to dostanú zamestnanci úradov práce. "Budú im vysvetľovať, aká je ponuka, aké ďalšie možnosti sú v zmysle zákona o službách zamestnanosti,“ priblížil Mihál. K prijímaniu železničiarov chce motivovať aj firmy. Ponúkne im príspevky na rekvalifikáciu a dovzdelávanie, na ktoré prispieva Európsky sociálny fond."
"Premiérka Iveta Radičová tento nepopulárny plán včera stopla, kým sa vláda aspoň nepokúsi nájsť ľuďom nové zamestnanie. "Chceme to zabezpečiť tak, aby títo zamestnanci nemuseli byť ani jeden deň evidovaní na úrade práce,“ povedala Radičová."
Je pravdou, že zatiaľ nebol rekvalifikovaný ani jeden bývalý zamestnanec železníc (Carga, ZSSK, ŽSR) z toho dôvodu, že projekt rekvalifikácie ešte nefunguje.
Denník SME 21. novembra 2011 informoval, že prvý tender (vypísaný v auguste 2011) na pomoc prepusteným železničiarom bol zrušený z dôvodu nesplnenia požiadaviek uchádzačov. Ministerstvo vyhlásilo nový tender a podľa vyhlásenia ministerstva by sa mal projekt pomoci prepusteným realizovať už v polovici januára 2012. Víťaz tendra má poskytovať služby všetkým hromadne prepusteným nie len železničiarom. Tento výrok sme hodnotili ako pravdivý už na úvod relácie.
Pozrime sa však na druhú časť výroku hovoriacu o to, že týto ľudia skončili na Úrade práce.
Ústredie práce v júli 2011 informovalo o projekte podpory pre hromadne prepustených.
"Program je zameraný na pomoc hromadne prepúšťaným, využiť ho môžu aj zamestnanci železničných spoločností. Tie doteraz (do júla 2011) v rámci projektu revitalizácie prepustili 1 571 ľudí, takmer všetci odišli po dohode so zamestnávateľom. Od marca tohto roka (roka 2011, pozn.) úrady práce evidujú len jedno hromadné prepúšťanie v železničných spoločnostiach. Z neho do evidencie nezamestnaných prišiel len jeden železničiar!"
Ústredie práce v tej istej správe z júla 2011 zverejnilo údaje o počte prepustených zamestnancov železníc (Carga, ZSSK, ŽSR).
| ŽSR | ZSSK | Cargo | |
| Počet prepustených zamestnancov | 1044 | 134 | 393 |
Spolu za obdobie marec 2011 - jún 2011 to bolo 1 571 ľudí . Z toho 1106 bolo skončilo pracovný pomer dohodou a 19 ľudí bolo prepustených odchodom do dôchodku.
Podľa decembrových správ (2011), už bolo z celkového počtu prepustených (cca 3 800) zaznamenaných na Úrade práce 419 ľudí.
Ak vychádzame zo správy Ústredia práce tak v období od marca do júla 2011, z hromadného prepúšťania v železničných spoločnostiach, do evidencie nezamestnaných prišla len desatina prepustených železničiarov. To znamená, že nie je pravda, že takmer všetci skončili na úrade práce.
Ďalej veľmi zle pozeráme na utlmenie výstavby diaľníc, tam nepochybne došlo 6 až 7 ľudí o prácu.
Robert Fico
Zavádzanie (zobraziť odôvodnenie)
Podobný výrok sme už overovali v minulosti (V politike, 23. január 2012).R. Fico vtedy uvádzal číslo 5 až 7 tisíc ľudí, ktorí prišli o prácu v dôsledku zastaveniu výstavby diaľnic.
R. Fico: "Vďaka zastaveniu PPP projektov a zastaveniu výstavby diaľníc, lebo je to reálne zastavená výstavba diaľníc, došlo o prácu 5 až 7 tisíc ľudí v stavebníctve."
Presné čísla, ktoré by mali dostatočnú výpovednú hodnotu o poklese zamestnaných v stavebníctve z dôvodu pozastavenia výstavby diaľníc, nevieme zistiť. Uvádzame však reakcie na pozastavenie PPP projektov zo strany veľkých stavebných firiem.
SITA, 17.jún 2010:
"Prezident Doprastavu Dušan Mráz povedal, že firma plánuje prepustiť do konca mesiaca približne tisíc zo svojich 3,2 tis. pracovníkov. Generálny riaditeľ Váhostavu Ján Kato uviedol, že v prípade ich firmy by sa prepúšťanie týkalo približne 500 pracovníkov z celkového počtu 1,8 tis. zamestnancov.
Generálny riaditeľ Doprastavu Dušan Šamudovský si myslí, že ak by bol PPP projekt zastavený, finančné zdroje z eurofondov by nestačili na výstavbu diaľnice D1. Spochybnil aj možnosť, žeby štát financoval výstavbu diaľnic z prostriedkov získaných z predaja dlhopisov či z penzijných fondov. Zastavenie PPP projektu by podľa neho malo negatívny vplyv aj na vývoj stavebníctva. Príprava projektu stála Doprastav podľa Mráza skoro 20 mil. eur. Kato očakáva, že ak by bol projekt PPP realizovaný, na stavbe diaľnice D1 by mohlo byť priamo zamestnaných 10 tis. až 12 tis. pracovníkov."
SITA, 23.júl, 2010:
"Najväčšia domáca stavebná spoločnosť Doprastav, a.s. oznámila na Úrade práce v Bratislave hromadné prepúšťanie 750 zamestnancov pre nedostatok zákaziek a pokračujúci nepriaznivý vývoj v slovenskom stavebníctve.
Ďalšia popredná stavebná firma Váhostav-SK, a.s. Žilina už predtým rozhodla o hromadnom prepustení 500 zamestnancov, čo je zhruba štvrtina celkového počtu pracovníkov spoločnosti."
Výrok zároveň treba vnímať v kontexte s novými projektami výstavby diaľníc súčasnej vlády.
Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja 7. februára 2012 zverejnilo tlačovú správu, v ktorej uvádza rovnaký odhad počtu pracovných miest, ktoré prinesie výstavba nových úsekov ako J. Figeľ:
"Podľa odhadov víťazného konzorcia by prácu priamo na stavbe prešovskej diaľnice malo nájsť prácu približne 800 ľudí. Spolu s diaľnicou pri Martine a Levoči je v súčasnosti rozostavaných už 37 km diaľnice D1 medzi Martinom a Prešovom. Dokopy by prácu na týchto úsekoch malo nájsť vyše 4-tisíc ľudí."
Následne túto informáciu zverejnila aj SITA (7. februára)
Politici tak hovoria o odhadovanom počte pracovníkov, ktorí pracujú na výstavbe diaľnic. Z pohľadu zamestnanca je jedno, či sa výstavba realizuje PPP projektom, alebo priamou zakázkou od štátu. výroky o strate zamestnania tisícov pracovníkov sú tak v tomto kontexte zavádzajúce.
R. Fico: "Vďaka zastaveniu PPP projektov a zastaveniu výstavby diaľníc, lebo je to reálne zastavená výstavba diaľníc, došlo o prácu 5 až 7 tisíc ľudí v stavebníctve."
Presné čísla, ktoré by mali dostatočnú výpovednú hodnotu o poklese zamestnaných v stavebníctve z dôvodu pozastavenia výstavby diaľníc, nevieme zistiť. Uvádzame však reakcie na pozastavenie PPP projektov zo strany veľkých stavebných firiem.
SITA, 17.jún 2010:
"Prezident Doprastavu Dušan Mráz povedal, že firma plánuje prepustiť do konca mesiaca približne tisíc zo svojich 3,2 tis. pracovníkov. Generálny riaditeľ Váhostavu Ján Kato uviedol, že v prípade ich firmy by sa prepúšťanie týkalo približne 500 pracovníkov z celkového počtu 1,8 tis. zamestnancov.
Generálny riaditeľ Doprastavu Dušan Šamudovský si myslí, že ak by bol PPP projekt zastavený, finančné zdroje z eurofondov by nestačili na výstavbu diaľnice D1. Spochybnil aj možnosť, žeby štát financoval výstavbu diaľnic z prostriedkov získaných z predaja dlhopisov či z penzijných fondov. Zastavenie PPP projektu by podľa neho malo negatívny vplyv aj na vývoj stavebníctva. Príprava projektu stála Doprastav podľa Mráza skoro 20 mil. eur. Kato očakáva, že ak by bol projekt PPP realizovaný, na stavbe diaľnice D1 by mohlo byť priamo zamestnaných 10 tis. až 12 tis. pracovníkov."
SITA, 23.júl, 2010:
"Najväčšia domáca stavebná spoločnosť Doprastav, a.s. oznámila na Úrade práce v Bratislave hromadné prepúšťanie 750 zamestnancov pre nedostatok zákaziek a pokračujúci nepriaznivý vývoj v slovenskom stavebníctve.
Ďalšia popredná stavebná firma Váhostav-SK, a.s. Žilina už predtým rozhodla o hromadnom prepustení 500 zamestnancov, čo je zhruba štvrtina celkového počtu pracovníkov spoločnosti."
Výrok zároveň treba vnímať v kontexte s novými projektami výstavby diaľníc súčasnej vlády.
Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja 7. februára 2012 zverejnilo tlačovú správu, v ktorej uvádza rovnaký odhad počtu pracovných miest, ktoré prinesie výstavba nových úsekov ako J. Figeľ:
"Podľa odhadov víťazného konzorcia by prácu priamo na stavbe prešovskej diaľnice malo nájsť prácu približne 800 ľudí. Spolu s diaľnicou pri Martine a Levoči je v súčasnosti rozostavaných už 37 km diaľnice D1 medzi Martinom a Prešovom. Dokopy by prácu na týchto úsekoch malo nájsť vyše 4-tisíc ľudí."
Následne túto informáciu zverejnila aj SITA (7. februára)
Politici tak hovoria o odhadovanom počte pracovníkov, ktorí pracujú na výstavbe diaľnic. Z pohľadu zamestnanca je jedno, či sa výstavba realizuje PPP projektom, alebo priamou zakázkou od štátu. výroky o strate zamestnania tisícov pracovníkov sú tak v tomto kontexte zavádzajúce.
Ja som si pripravil najprv pár pohľadov práve kvôli Štatistickému úradu, ktorý pani Benkovičová ako vaša nominantka vedie.
Ján Figeľ
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Predsedníčkou ŠÚ SR je od 16. februára 2007 Ľudmila Benkovičová, ktorú do funkcie nominoval Smer-SD.
Benkovičová v minulosti pôsobila ako poradkyňa Roberta Fica pre verejnú mienku a politizáciu obsadenia postu riaditeľky ŠÚ v minulosti kritizoval tiež Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť.
Benkovičová v minulosti pôsobila ako poradkyňa Roberta Fica pre verejnú mienku a politizáciu obsadenia postu riaditeľky ŠÚ v minulosti kritizoval tiež Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť.
Podľa Štatistického úradu vo vašich dvoch záverečných rokoch 2009 a 2010 stúpla o zhruba 126 tisíc osôb.
Ján Figeľ
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Podľa Štatistického úradu SR priemerný počet nezamestnaných v rokoch 2009 a 2010 stúpol o 131,5 tisíc a teda Fígeľ uvádza skoro presné údaje.
Priemerný ročný počet nezamestnaných v roku 2008 bol 257,5 tisíc, v roku 2009 už dosahoval 324,6 tisíc a v roku 2010 389,0 tisíc. Teda nárast predstavuje 131,5 tisíc.
Napriek odchyľke hodnotíme výrok ako pravdivý vzhľadom na to, že táto nepresnosť nepredstavuje pre politika "prikrášlenie" jeho výroku.
Priemerný ročný počet nezamestnaných v roku 2008 bol 257,5 tisíc, v roku 2009 už dosahoval 324,6 tisíc a v roku 2010 389,0 tisíc. Teda nárast predstavuje 131,5 tisíc.
Napriek odchyľke hodnotíme výrok ako pravdivý vzhľadom na to, že táto nepresnosť nepredstavuje pre politika "prikrášlenie" jeho výroku.
Mám aj iný graf, ktorý hovorí o podiele deficitu k príjmom za vašich posledných dvoch rokov to vystúpalo na štvrtinu príjmov.
Ján Figeľ
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Podiel deficitu k príjmom štátneho rozpočtu na konci roku 2008 bol 21 mld SKK k 342 mld SKK, čo predstavuje približne 6%.
Tento pomer na konci roku 2009 dosahoval čísla 2,8 mld EUR k 10,5 mld EUR, čo predstavuje už 26,6%.
V júni 2010 bol pomer deficitu k príjmom štátneho rozpočtu 2,4 mld EUR k 4,9 mld EUR, čo predstavuje dokonca 48%.
Podiel deficitu k príjmom štátneho rozpočtu, o ktorom hovorí Ján Figeľ, skutočne v posledných dvoch rokoch vlády vystúpal na vyše šťvrtinu príjmov, následne dokonca v prvej polovici roku 2010 až na takmer polovicu príjmov. Výrok hodnotíme ako pravdivý.
Tento pomer na konci roku 2009 dosahoval čísla 2,8 mld EUR k 10,5 mld EUR, čo predstavuje už 26,6%.
V júni 2010 bol pomer deficitu k príjmom štátneho rozpočtu 2,4 mld EUR k 4,9 mld EUR, čo predstavuje dokonca 48%.
Podiel deficitu k príjmom štátneho rozpočtu, o ktorom hovorí Ján Figeľ, skutočne v posledných dvoch rokoch vlády vystúpal na vyše šťvrtinu príjmov, následne dokonca v prvej polovici roku 2010 až na takmer polovicu príjmov. Výrok hodnotíme ako pravdivý.
Zahájila sa výstavba 56 km diaľničných úsekov. Pri Košiciach, pri Levoči, pod Studencom, pri Prešove, pri Martine.
Ján Figeľ
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Uvádzame výpočet diaľnic a rýchlostných ciest, ktoré zahájila (sú v realizácií) vláda I. Radičovej (júla 2010).
V roku 2010 bolo zahájených v plnom profile 14,190 km a v polovičnom profile 5,210 km diaľnic.- R4 Košice - Milhosť 14,190 km- D1Jablonov - Studenec (druhý profil) 5,210 km
V roku 2011 bolo zahájených v plnom profile 36,667 km diaľnic.- D1Jánovce - Jablonov 9,000 km- D1Dubná Skala - Turany 16,450 km- D1Fričovce - Svinia11,217 km
Len na doplnenie, úsek D1Jánovce - Jablonov II. úsek 9,541 km je vo fáze prípravy. Taktiež je dôležité dodať, že v úsekoch Dubná Skala - Turany a Fričovce - Svinia boli zmluvy s hotoviteľom podpísané koncom októbra resp. v novembri 2011. Čo sa týka úseku Dubná Skala - Turany 11. novembra 2011 bol položený základný kameň čo sa dá považovať za začiatok výstavby a stavebných prác. Podobný scenár nastal aj v prípade úseku Fričovce - Svinia, keď bol 24. novembra 2011položený základný kameň, čo opäť považujeme za začiatok výstavby a stavebných prác.
Spolu za roky 2010 a 2011 je to 50,857 km diaľnic a rýchlostných ciest v plnom profile a 5,210 km v polovičnom profile. Spolu 56,067 km diaľnic a rýchlostných ciest.J. Figeľ uvádza správne počet kilometrov, ktoré zahájila vláda I. Radičovej - 56 km z toho je 5 km v polovičnom profile.
V roku 2010 bolo zahájených v plnom profile 14,190 km a v polovičnom profile 5,210 km diaľnic.- R4 Košice - Milhosť 14,190 km- D1Jablonov - Studenec (druhý profil) 5,210 km
V roku 2011 bolo zahájených v plnom profile 36,667 km diaľnic.- D1Jánovce - Jablonov 9,000 km- D1Dubná Skala - Turany 16,450 km- D1Fričovce - Svinia11,217 km
Len na doplnenie, úsek D1Jánovce - Jablonov II. úsek 9,541 km je vo fáze prípravy. Taktiež je dôležité dodať, že v úsekoch Dubná Skala - Turany a Fričovce - Svinia boli zmluvy s hotoviteľom podpísané koncom októbra resp. v novembri 2011. Čo sa týka úseku Dubná Skala - Turany 11. novembra 2011 bol položený základný kameň čo sa dá považovať za začiatok výstavby a stavebných prác. Podobný scenár nastal aj v prípade úseku Fričovce - Svinia, keď bol 24. novembra 2011položený základný kameň, čo opäť považujeme za začiatok výstavby a stavebných prác.
Spolu za roky 2010 a 2011 je to 50,857 km diaľnic a rýchlostných ciest v plnom profile a 5,210 km v polovičnom profile. Spolu 56,067 km diaľnic a rýchlostných ciest.J. Figeľ uvádza správne počet kilometrov, ktoré zahájila vláda I. Radičovej - 56 km z toho je 5 km v polovičnom profile.
Slovensko je krajina, ktorá má jeden z najväčších podielov nezamestnaných mladých ľudí.
Robert Fico
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
V štatistikách Eurostatu sa za posledný kvartál roku 2011 uvádza pomer nezamestnaných mladých ľudí na Slovensku vo výške 33,7%, čím dosahuje tretiu najvyššiu hodnotu v rámci EÚ 27 . Vyššiu má len Španielsko a Portugasko (cez 40%). Z regiónu dosahujú Poliaci zhodne s Maďarmi 26% a Češi 18%.
Úplne bežný dôchodok na Slovensku je 280 eur.
Robert Fico
Neoveriteľné (zobraziť odôvodnenie)
Podľa webovej stránky Sociálnej poisťovne bol k 31. 12. 2011 priemerný starobný dôchodok vo výške 362,08 eur. Robert Fico tak znížil príjem slovenských dôchodcov o 80 Eur. Otázka však je, čo má Robert Fico na mysli pod výrazom "bežný dôchodok." Je možné domnievať sa, že rada dôchodcov poberá dôchodok vo výške len 280 Eur.
My sme 19-krát vytiahli vládu a išli sme všade tam, kde bolo treba.
Robert Fico
Nepravda (zobraziť odôvodnenie)
Podľa záznamov všetkých 215 rokovaní vlády SR od 4. júla 2006 do 7.júla 2010 sa rokovanie konalo 18 krát mimo Bratislavu (Rožňava, Sobrance, Tisovec, Čierny Balog, Martin, Brezno, Humenné, Prievidza, Topoľčany, Banská Bystrica, Spišská Nová Ves, Komárno, Svidník, Poprad, Holíč, Stará Ľubovňa, Veľký Krtíš, Sečovce).
Eurofondy, nám zostáva v celom tom veľkom rámci 8 miliárd eur.
Ján Figeľ
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Na internetovej stránke eurofondov sa ohľadne čerpania 22. januára 2012 uviedlo: "Slovensko vyčerpalo eurofondy, ku koncu decembra 2011, vo výške 25,02 %. Medzimesačne sa čerpanie mierne zvýšilo (približne o 1,6 %). Čerpanie vo všetkých operačných programoch zaznamenalo mierny nárast.
Najväčší podiel čerpania vykazoval ku koncu novembra 2011 OP Zdravotníctvo. K ďalším operačným programom s najvyšším podielom čerpania patria OP Technická pomoc, Regionálny operačný program a OP Konkurencieschopnosť. Uvedené OP dosahujú viac ako 37 % čerpanie eurofondov.
Naopak najnižší podiel čerpania vykazovali už tradične: OP Informatizácia spoločnosti, OP Vzdelávanie a OP Životné prostredie."
Tento údaj potvrdzuje aj tlačová správa Ministerstva financií ohľadne čerpania zo štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu k 31. decembru 2011, kde sa o rovnakej veci píše takto: "K 31.12.2011 SR vyčerpala z celkového záväzku 2007 - 2013 vo výške 11 498,33 mil. EUR prostriedky v sume 2 877,00 mil. EUR. Táto suma predstavuje čerpanie na úrovni 25,02 %. Oproti mesiacu november sa čerpanie zvýšilo o 1,58 p.b." Po prezretí tabuľky jasne vyplýva, že podiel medzi reálnym čerpaním eurofondov (schváleným SŽP zníženým o nezrovnalosti) od Záväzku 2007-2013 je 8 621 333 899, a teda 8 a pol miliárd eur. Aj napriek nemalej odchýlke môžme považovať tento výrok za pravdivý.
Najväčší podiel čerpania vykazoval ku koncu novembra 2011 OP Zdravotníctvo. K ďalším operačným programom s najvyšším podielom čerpania patria OP Technická pomoc, Regionálny operačný program a OP Konkurencieschopnosť. Uvedené OP dosahujú viac ako 37 % čerpanie eurofondov.
Naopak najnižší podiel čerpania vykazovali už tradične: OP Informatizácia spoločnosti, OP Vzdelávanie a OP Životné prostredie."
Tento údaj potvrdzuje aj tlačová správa Ministerstva financií ohľadne čerpania zo štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu k 31. decembru 2011, kde sa o rovnakej veci píše takto: "K 31.12.2011 SR vyčerpala z celkového záväzku 2007 - 2013 vo výške 11 498,33 mil. EUR prostriedky v sume 2 877,00 mil. EUR. Táto suma predstavuje čerpanie na úrovni 25,02 %. Oproti mesiacu november sa čerpanie zvýšilo o 1,58 p.b." Po prezretí tabuľky jasne vyplýva, že podiel medzi reálnym čerpaním eurofondov (schváleným SŽP zníženým o nezrovnalosti) od Záväzku 2007-2013 je 8 621 333 899, a teda 8 a pol miliárd eur. Aj napriek nemalej odchýlke môžme považovať tento výrok za pravdivý.
My máme tisícky ľudí na mítingoch, bol som včera či predvčerom v Leviciach, viac ako tisíc ľudí na mítingu.
Robert Fico
Zavádzanie (zobraziť odôvodnenie)
Nepodarilo sa nám zistiť koľko ľudí sa zúčastnili predvolebného mítingu v Leviciach.
Predvolebnú kampaň odštartoval SMER-SD mítingom v Topoľčanoch, ktorého sa podľa denníka SME zúčastnilo zhruba 1000 ľudí. Podľa oficiálnej web stránky SMERU-SD sa ďalší míting konal v Ubli a zúčastnilo sa ho vyše 200 občanov. Taktiež táto web stránka spomína aj míting v Snine, ktorého sa zúčastnilo vyše 600 občanov.
Tento výrok sme označili ako zavádzanie, pretože okolo 1000 ľudí sa podľa dostupných informácii zúčastnilo len na mítingu v Topoľčanoch. V ostatných obciach boli tieto čísla nižšie.
Predvolebnú kampaň odštartoval SMER-SD mítingom v Topoľčanoch, ktorého sa podľa denníka SME zúčastnilo zhruba 1000 ľudí. Podľa oficiálnej web stránky SMERU-SD sa ďalší míting konal v Ubli a zúčastnilo sa ho vyše 200 občanov. Taktiež táto web stránka spomína aj míting v Snine, ktorého sa zúčastnilo vyše 600 občanov.
Tento výrok sme označili ako zavádzanie, pretože okolo 1000 ľudí sa podľa dostupných informácii zúčastnilo len na mítingu v Topoľčanoch. V ostatných obciach boli tieto čísla nižšie.
My sme zastavili privatizáciu komplet a vôči finančnej skupine Penta sme urobili konkrétne kroky. Hneď sme zobrali im letisko.
Robert Fico
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
My sme zastavili privatizáciu komplet a vôči finančnej skupine Penta sme urobili konkrétne kroky. Hneď sme im zastavili zisk zdravotných poisťovní.
Robert Fico
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Denník Pravda v spolupráci so SITA, ČTK, TA3 z 25. októbra 2007 uvádza: Poslanci schválili vládny návrh novely zákona o zdravotných
poisťovniach. Parlamentu sa to podarilo napriek tomu, že opoziční
poslanci tesne pred hlasovaním opustili rokovaciu sálu. Podľa schválenej
podoby zákona budú poisťovne musieť po prvý raz v roku 2009 použiť celý
zisk z poistenia na úhradu zdravotných výkonov.
picture by: MarkKelley
Prepisy diskusných relácií poskytuje NEWTON Media, spol. s r.o.. O spôsobe hodnotenia na tejto stránke nájdete viac informácií na stránke Hodnotenie na Demagog.sk.
Komentáre
Ladislav Rovinský
18.02.2012 o 10:20
A tí dvaja v jednej vláde?
Vo finále budú tí dvaja na nerozoznanie...
18.02.2012 o 10:20
A tí dvaja v jednej vláde?
Vo finále budú tí dvaja na nerozoznanie...
baqq
18.02.2012 o 10:27
ivo: hovoria tam predsa o rozdieloch v 18 a 19 k celku.. nie o pomere 18/215...
18.02.2012 o 10:27
ivo: hovoria tam predsa o rozdieloch v 18 a 19 k celku.. nie o pomere 18/215...
FREDY BLANAR
18.02.2012 o 14:47
to je aLE BLOBOST žE POLOžENIM ZAKLADNEHO KAMENA SA RATA ZAčATIE VYSTAVBY DIALNIC TO JE POVOD NA OBčANOV
18.02.2012 o 14:47
to je aLE BLOBOST žE POLOžENIM ZAKLADNEHO KAMENA SA RATA ZAčATIE VYSTAVBY DIALNIC TO JE POVOD NA OBčANOV
Anry
20.02.2012 o 08:05
Hodnotenie vyroku o zastaveni privatizacie letiska je nepresne. Nepresne v kontexte ako je povedane. Privatizacia letiska BA nebola Ficovou vladou zastavena, "lebo" PENTA alebo "sme proti privatizacii", ale preto, ze protimonopolny urad nedal suhlasne stanovisko k tejto privatizacii. Preto vlada na svojom zasadnuti uz len uznesenim rozhodla o zruseni privatizacie z dovodu nevyslovenia suhlasu protimonopolnym uradom SR.
20.02.2012 o 08:05
Hodnotenie vyroku o zastaveni privatizacie letiska je nepresne. Nepresne v kontexte ako je povedane. Privatizacia letiska BA nebola Ficovou vladou zastavena, "lebo" PENTA alebo "sme proti privatizacii", ale preto, ze protimonopolny urad nedal suhlasne stanovisko k tejto privatizacii. Preto vlada na svojom zasadnuti uz len uznesenim rozhodla o zruseni privatizacie z dovodu nevyslovenia suhlasu protimonopolnym uradom SR.
Zdeno
21.02.2012 o 15:42
Konečne niekto do detailu zhodnotil reči p. Fica!
Prosím Vás ľudia vysvetlite mi ako 40-45% populácie s volebným právom dokáže veriť tomuto idio.... .
Matovič ho pekne označil za KING KONGA veď v Gorile je to hlavná postava čo 100 x zopakovala že s tým nič nemá a zas mu všetci veria.
21.02.2012 o 15:42
Konečne niekto do detailu zhodnotil reči p. Fica!
Prosím Vás ľudia vysvetlite mi ako 40-45% populácie s volebným právom dokáže veriť tomuto idio.... .
Matovič ho pekne označil za KING KONGA veď v Gorile je to hlavná postava čo 100 x zopakovala že s tým nič nemá a zas mu všetci veria.
17.02.2012 o 13:31
Len tak pre poriadok - 18 z 215 je viac ako 8 % a nie - ani nie 1% - ako sa uvádza v úvode článku.Táto chyba spochybňuje nižššie uvedené údaje a degraduje ich na úroveň R. Fica,ktorý nemá problém v manipulácii s číslami a faktami.