SMER: volebné fakty

Vývoj priemernej ceny liekov na Slovensku je možné nájsť na stránkach Štatistického úradu. Z grafu vyplýva, že priemerná cena spotrebovaného balenia liekov rástla v každom roku s výnimkou roku 2004. Tento graf však uvádza iba "cenu", ktorú pacient platí za konkrétne balenie lieku, jedná sa teda o tzv. doplatok.
Celková cena liekov na Slovensku klesla v dôsledku tzv. metódy referencovania, keď cena lieku na Slovensku nesmie prekročiť priemer ceny tohto lieku v 6. krajinách EU s jej najnižšou hodnotou. V praxi tak cena liekov na Slovensku bola približne na úrovni 3. - 4. najnižšej hodnote v EU. Vláda Ivety Radičovej ďalej pokračovala v referencovaní liekov, keď dokonca zaviedla nový spôsob, podľa ktorého musel liek na Slovensku byť druhým najlacnejším v EU. Tento zákon však bol v parlamente prijatý bez hlasov Smeru.

V praxi potom môžeme konštatovať, že cena liekov na Slovensku klesá, avšak cena doplatkov, teda suma, ktorú pacienti za lieky platia rastie a rástla aj v minulosti.

Je pravdou, že obe vlády M. Dzurindu vo volebných rokoch 2002 a 2006 oproti predchádzajúcim rokom zvýšili verejný deficit. 

Rok	Verejný deficit metodika ESA 95
2001	-6,5
2002	-8,2
2003	-2,8
2004	-2,4
2005	-2,8
2006	-3,2
2007	-1,8

Zdroj: Eurostat
Overenie toho, či to bolo za účelom rozdávania darčekov je mimo naše kapacity.

Bankový odvod (daň):SMER-SD (návrh poslancov NR SR R. Fica, P. Kažimíra, J. Počiatka) najprv navrhovala bankový odvod vo výške 1,35 %. Návrh neprešiel do druhého čítania, z vládnej koalície len poslankyňa KDH M. Gibalová hlasovala za tento návrh. Posledný návrh strany SMER-SD bol bankový odvod vo výške 0,73 %. Aj tento návrh neprešiel do druhého čítania, nehlasoval zaňho nikto z vládnej koalície.
Nakoniec bol v NR SR schválený vládny návrh zákona o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií, ktorý stanovil bankový odvod vo výške 0,4 %. Za tento návrh hlasoval aj celý poslanecký klub SMER-SD (jeden poslanec bol neprítomný).
Progresívne zdanenie právnických a fyzických osôb:SMER-SD (návrh poslancov NR SR P. Kažimíra, J. Počiatka, J. Buriana) navrhla v septembri 2011 novelu zákona o daní z príjmov, ktorá obsahovala tak dane z príjmu pre firmy so ziskom nad 30 mil. eur vo výške 22 % ako aj dane z príjmu fyzických osôb na 25 % na príjmy nad 33-tisíc eur. Návrh neprešiel do druhého čítania, nehlasoval zaňho nikto z vládnej koalície.
Je pravdou, že strana SMER-SD predložila tieto návrhy zákonov a vládna koalícia ich nepodporila a tak tieto návrhy zákonov neprešli ani do druhého čítania.

Podľa správy z Trendu, vláda Roberta Fica ešte v roku 2008 prijala pravidlo, keď ako prípustné navýšenie ceny diaľnice oproti pôvodnej zmluve stanovila 10%.

Vláda I. Radičovej znížila zdravotné odvody (či "významne", necháme na posúdení každého) za poistencov štátu zo 4,78% na súčasné 4% (stanovené v zákone o zdravotnom poistení, par. 12). Koncom roku 2011 v parlamente neprešiel návrh na zvýšenie navrhovanej sumy odvodov na 4,37%.

INEKO:

	2006	2007	2008	2009	2010	2011	2012
Sadzba	4,0%	4,33%	4,5%	4,9%	4,78%	4,32%	4,0%

Podľa údajov HPI (.pdf) príjmy z poistencov štátu mali v roku 2011 predstavovať 1197,2 miliónov eur, v roku 2012 to pri nižšej sadzbe má byť 1205,2 miliónov eur. Aj keď dochádza k nominálnemu nárastu zdrojov, stále platí argument, že ak by výška odvodu ostala zachovaná, príjmy by boli vyššie, a teda došlo k výpadku pre zdravotníctvo.

V roku 2008 podalo 49 vtedajších opozičných poslancov podanie na Ústavný súd, ktorí namietali, že novela zákona o zdravotnom poistení (z roku 2007), ktorá prikazovala zdravotným poisťovniam vracať všetok svoj zisk späť do systému zdravotníctva, nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a znamená obmedzenie práva na slobodu podnikania. Medzi vtedy opozičnými poslancami, ktorí podnet podpísali, bola aj Iveta Radičová, Mikuláš Dzurinda, Ivan Mikloš, Lucia Žitňanská (všetci SDKÚ), Zsolt Simon, Tibor Baštrnák (obaja Most–Híd), Pavol Hrušovský či Mária Sabolová (obaja KDH).26. januára 2011 rozhodol Ústavný súd, že zákon nie je v súlade s Ústavou SR. (Zdroj: SME)

Portál aktuality.sk z dňa 27. januára 2011: "Ústavný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že príslušná novela zasahuje do očakávaných výsledkov hospodárenia, s čím akcionári zdravotných poisťovní nemohli dopredu počítať. Zákon tiež zasahoval do práva podnikať a vytvárať zisk a takisto do princípov právneho štátu, kde sa vyžaduje princíp istoty a princíp proporcionality. Nález Ústavného súdu sa teraz vyhlási spôsobom ustanoveným na vyhlasovanie zákonov a bude všeobecne záväzný odo dňa jeho vyhlásenia v Zbierke zákonov, pričom právna norma, o ktorej Ústavný súd rozhodol, že je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, stratí účinnosť dňom vyhlásenia v Zbierke zákonov. Národná rada bude následne povinná uviesť zákon o zdravotnom poistení do súladu s Ústavou SR, pričom rozhodnutím Ústavného súdu je viazaná."Celé rozhodnutie ÚS SR nájdete tu.

Transformácia nemocníc je vďaka pozmeňujúcemu návrhu R. Rašiho zrušená, nie pozastavená. Pozmeňujúci návrh R. Rašiho (§ 101i) o zrušení transformácie nemocníc bol 14. decembra 2011 schválený v NR SR. Za tento pozmeňujúci návrh hlasovali všetci poslanci poslaneckého klubu SMER-SD (62 poslancov), Obyčajný ľudia (štyria poslanci), Nezaradení poslanci (A. Belousovová, R. Púčik) a dvaja poslanci SNS. Vládna koalícia až na Obyčajných ľudí hlasovala proti alebo sa hlasovania zdržala. Poslanci SAS vytiahli hlasovanie karty, tým znížili kvórum a tak umožnili schválenie pozmeňujúceho návrhu. Následne bol schválený aj zákon ako celok. Za návrh hlasovalo aj 12 poslancov MOST-Híd.

Výrok hodnotíme ako zavádzanie, pretože síce vláda (až na Obyčajných ľudí) nehlasovala za pozmeňujúci návrh, ale obštrukciou SAS umožnila schválenie zákona umožnila. Inými slovami bez obštrukcie (t.j znížením kvóra) SAS by pozmeňujúci návrh neprešiel. Následne za zákon ako celok hlasovali aj poslanci 12 MOST-Híd. Zákon ako celok by nebol schválený bez ich hlasov a obštrukcie SAS.

Druhou rovinou je fakt, že transformácia tak nie je už nie len vo fáze, kedy sa čaká na jej priebeh (čo bol stav do schválenia pozmeňujúceho návrhu), a kedy by sa dalo povedať, že ju "vláda nezastavila", ale je už definitívne zrušená, na jej rozbeh bude potrebný nový zákon.

SITA z dňa 29. augusta 2006: "Niektoré poplatky za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti sa od 1. septembra zrušia. Vyplýva to z nariadenia vlády, ktorým sa ich výška stanovila na 0 Sk. Toto faktické zrušenie sa týka dvadsaťkorunového poplatku za návštevu ambulancie a päťdesiatkorunového poplatku za deň hospitalizácie."

Od roku 2007 vláda zaviedla nižšiu, 10%-tnú sadzbu DPH na lieky a zdravotnícke pomôcky.HPI,2006: Lieky a niektoré zdravotnícke pomôcky budú mať od 1. januára 2007 zníženú sadzbu DPH. Rozhodli o tom poslanci NR SR schválením novely zákona o dani z pridanej hodnoty. Zníženie sadzby pre tieto tovary z 19 % na 10 % bude znamenať výpadok štátneho rozpočtu vo výške 2,7 mld. Sk.
V súčasnosti platí táto znížená sadzba 10% ako na lieky tak aj na zdravotnícke pomôcky.

SITA, dňa 24. júla 2011: "Obmedzenie použitia zisku zdravotných poisťovní presadila bývalá vláda na čele s Robertom Ficom koncom februára 2008. V januári tohto roka však Ústavný súd SR rozhodol, že ustanovenia nie sú v súlade s Ústavou SR a ďalšími medzinárodnými predpismi a dohovormi."
Je pravdou, že vláda R. Fica "presadila" zrušenie zisku z povinného poistenia. Zároveň platí, že toto opatrenie bolo vyhlásené za neústavné.

Vláda R. Fica zastavila predovšetkým predaj viacerých strategických podnikov a niektorých zariadení. Svoj predvolebný sľub o zastavení privatizácie, predaji štátneho majetku počas svojej vlády viacmenej naplnila. Ako  príklad zrušenia predaja lukratívneho zariadenia môžeme uviesť zrušenie predaja 66% bratislavského letiska, ešte pred rozhodnutím Protimonopolného úradu, a to krátko po svojom nástupe v roku 2006.
INEKO hodnotilo sľub Ficovej vlády neprivatizovať ako splnený na 100 percent.

V septembri 2007 schválila vláda novelu zákona o rozsahu zdravotnej starostlivosti. Novela ruší v kúpeľnej starostlivosti kategóriu diagnóz C, v ktorej si pacienti hradili pobyt i liečbu sami. Tieto diagnózy sa presúvajú do kategórie B, v ktorých liečbu platí poisťovňa, ale pacient si hradí pobyt. Niektoré výkony z kategórie B sa presúvajú do kategórie A, v ktorej liečbu i pobyt hradí poisťovňa v plnej výške.

Podľa publikácie Kúpeľná starostlivosť v SR 2008 (.pdf), ktorú vydalo Národné centrum zdravotníckych informácií, došlo v roku 2008 v porovnaní s 2007 k miernemu poklesu celkového počtu odliečených pacientov, na druhej strane ale stúpol počet odliečených pacientov, ktorých pobyt hradila poisťovňa (stúpal od roku 2006).

V decembri 2006 sa priemerná reálna mzda lekára vo fakultnej nemocnici na Slovensku podľa tlačovej správy Ministerstva zdravotníctva z 29.1.2007 pohybovala na úrovni vyše 40 000 SKK (1205 EUR). Podobné čísla uvádza portál i-health.sk, ktorý priemernú mzdu lekára v nemocnici pod pôsobnosťou Ministerstva zdravotníctva uvádza v roku 2005 ako 31 493 SKK (1045 EUR), v prvých troch šťvrťrokoch roku 2007 to bolo 41 041 SKK (1362 EUR). Podľa Slovenského odborového zväzu zdravotníctva a sociálnych služieb bol priemerný plat lekára v roku 2006 1148 EUR.
Podľa tvrdenia, ktoré uvádzajú volebné materiály Smeru by platy lekára v roku 2010 prepočítané podľa údajov Ministerstva zdravotníctva a podobne aj portálu i-health.sk mali dosiahnuť výšku 57 000 SKK (1717 EUR). Podľa údajov odborového zväzu by podľa tvrdenia Smeru mali dosiahnúť platy v roku 2010 hodnotu 1636 EUR.

Analýza INEKO sa venuje platom lekárov v roku 2010. Štatistický úrad SR podľa nej určuje výšku hrubej mzdy lekárov v roku 2010 na 1240 EUR, vrátane všetkých odmien, príplatkov a náhrad. Podľa štatistického zisťovania o cene práce ISCP (Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR) zarábal všeobecný lekár – zamestnanec za rok 2010 hrubú mesačnú mzdu vrátane všetkých odmien, príplatkov a náhrad vo výške 1024 EUR, zamestnaný špecialista – internista 1225 EUR a chirurg 1564 EUR. Podľa správy OECD zarobili zamestnaní všeobecní lekári v roku 2008 v hrubom 1537 EUR. Podľa Slovenského odborového zväzu zdravotníctva a sociálnych služieb bol priemerný plat lekára v roku 2010 1663 EUR. Podľa Mariána Kollára, predsedu Lekárskeho odborového zväzu, bol priemerný plat lekára v roku 2011 1500 EUR.
Je evidentné, že jednotlivé číselné rozptily informácii o platov lekárov sú značne roztrieštené, preto je zaujímavé, odkiaľ čerpal Smer svoje vyčíslenie s presnosťou na desatinnú čiarku. Navyše, je vidno, že ani jedno z čísel pre hodnotu platov lekárov v roku 2010 nezodpovedá tomu, čo tvrdí Smer. Najbližšie sa pri tom umiestňujú štatistiky Slovenského odborového zväzu zdravotníctva a sociálnych služieb, ktoré pre rok 2006 uvádzajú mierne nižšie číslo ako ostatné zdroje a naopak pre rok 2010 zase mierne vyššie. K presnému naplneniu hodnoty 42,5 percent by museli mať lekári v roku 2010 o 27 eur menej. Oproti odhadom odborov je odhad Smeru podhodnotený o 2%. Napriek tejto odchýľke výrok uznávame ako pravdivý, keďže odchýľka nie je prilepšením k výroku Smeru, ale naopak.

Podľa Analýzy konvergencie slovenskej ekonomiky k Európskej únii z augusta 2005 bol plánovaný verejný deficit v roku 2006 so započítaným vplyvom dôchodkovej reformy na úrovni 4,2 % HDP. Podľa údajom z databázy Eurostat bol v roku 2006 deficit na úrovni 3,2 % HDP. 
V roku 2007 sa uskutočnili dve notifikácie deficitu.Konvergenčný program Slovenska na roky 2007 až 2010 (november 2007) uvádza: "V rámci prvej notifikácie deficitu a dlhu bol deficit verejnej správy za rok 2006 vyčíslený na úrovni 3,4% HDP. Na základe údajov z druhej notifikácie Eurostatu sa deficit zvýšil o 0,3% HDP na úroveň 3,7% HDP. Napriek tomu, skutočnosť za rok 2006 je oproti rozpočtovanej úrovni 4,2% HDP nižšia o 0,5% HDP."Je pravdou, že vláda R. Fica v roku 2006 znížila naplánovaný deficit. 
V roku 2007 bol deficit na úrovni 1,8 % HDP, čo predstavuje najnižšiu úroveň od roku 1995 (najstarší údaj Eurostatu). Podľa prepočtov Michala Lehutu z Trend Analyses predstavoval deficit v roku 1993 31,2 % HDP, v roku 1994 6,1 % HDP.

Fakt o druhom najnižšom verejnom dlhu SR v rámci EÚ je často využívaným argumentom Smeru, toto tvrdenie sme už overovali viackrát (30.10. 2011, 20.11. 2011). Podľa údajov Eurostatu v roku 2010 bol verejný dlh na Slovensku na úrovni 41% HDP. Nižší verejný dlh v rámci Eurozóny malo v tomto roku Slovinsko, a to 38,8 % HDP a Luxembursko na úrovni 19,1 % HDP. Verejný dlh Slovenka bol v roku 2010 tretí najnižší v eurozóne.
Ak si zoberieme rok 2009 (posledný celý rok vlády R. Fica), tak podľa údajov Eurostatu bol verejný dlh Slovenska na úrovni 35,5 % HDP. Opäť nižší dlh malo Slovinsko na úrovni 35,3 % HDP a Luxembursko na úrovni 14,8 % HDP. Verejný dlh Slovenka bol aj v roku 2009 tretí najnižší v eurozóne.

V roku 2009 bol deficit štátneho rozpočtu SR (podľa Eurostatu) na úrovni 8% HDP. Avšak priemerný deficit krajín EU bol na úrovni 6,9% HDP. Deficit krajín eurozóny bol ešte o 0,5% nižší a to na úrovni 6,4% HDP. Slovensko dosiahlo v roku 2010 deficit vo výške 7,7%, zatiaľ čo priemerný deficit európskej 27 bol 6,6%.

Pri hodnotení tohoto tvrdenia vychádzame z našich výpočtov a výpočtov INESS.
Naše výpočty:Najskôr overíme prvú časť výroku, a to či dlh na obyvateľa v SR za rok 2010 bol skutočne cca 5000 eur. Počet obyvateľov k 31. decembru 2010 bol 5 435 273. Výška verejného dlhu v roku 2010 dosiahla výšku 41% HDP. HDP v roku 2010 bolo vo výške 65,91 mld. eur. 41% z 65,91 mld. je 27,0231 mld. eur. A tento dlh vydelíme počtom obyvateľov, dostávame dlh 4972 eur na obyvateľa, čiže cca 5000 eur. 
Oficiálne údaje za rok 2011 zatiaľ nie sú známe, preto budeme vychádzať z odhadov. Podľa rozpočtu schváleného na rok 2011, bol v minulom roku deficit štátneho rozpočtu vo výške 3,81 mld. eur. Tento deficit pripočítame k verejnému dlhu z roku 2010 (štátny dlh je súčet deficitov jednotlivých rokov, pozn.). 
To znamená, že predpokladaná výška verejného dlhu v roku 2011 je 30,8331 mld. eur. Počet obyvateľov k 30. septembru 2011 bol 5 445 324. Obdobným výpočtom ako pri roku 2010 vypočítame zadĺženie Slovenska na jedného obyvateľa na rok 2011, ktoré je 5662 eur, čize približne 5700 eur.  Výpočty INESS:INESS v rámci projektu Cena štátu vypočítala dlh na jedného obyvateľa SR. V roku 2010 bol dlh na jedného obyvateľa 4 971,1 eur a v roku 2011 5 599,2 eur.
Hoci SMER-SD nepoužila úplne presné čísla zadĺženia Slovenska na jedného obyvateľa, tvrdenie hodnotíme ako pravdivé, vzhľadom na pravdivý trend zadlžovania.

Podobný výrok sme už v minulosti overovali (O 5 minút 12, 12. júna 2011) 

	2006	2007	2008	2009	2010	2011	2012	2013	2014
HDP (mld. eur)	55,08	61,56	67,01	63,05	65,91	70,17	75,30	81,20	87,50
Dlh (mld. eur)	16,77	18,05	18,62	22,33	27,00	30,97	34,08	36,73	39,58
Dlh (%HDP)	30,45%	29,33%	27,78%	35,42%	40,97%	44,13%	45,26%	45,23%	45,23%

Zdroj: ŠÚ SR, Program stability SR na roky 2011 až 2014
SMER-SD počítala nárast verejného dlhu ako rozdiel v nominálnych absolútnych číslach (v mld. euro) medzi rokmi 2010 a 2006, čo je 10,23 mld. euro a pre Radičovej vládu rovnakou metódou ako rozdiel medzi rokmi 2014 a 2010, čo je 12,58 mld. euro. Inými slovami je pravdou, že pri výpočte touto metódou zadĺženia v mld. euro vláda I. Radičovej plánovala zadĺžiť krajinu viac ako vláda R. Fica.
Napríklad INEKO k takémuto výpočtu, ktorý používa Smer, uvádza: "Takýto výpočet (v nominálnych absolútnych číslach, pozn.) je ale zavádzajúci. Ekonomicky správne je porovnať reálne, nie nominálne čísla. Jednou možnosťou je pozrieť sa na verejný dlh vyjadrený ako % HDP. Ako vidno z predchádzajúcej tabuľky, v % HDP dlh v rokoch 2006 až 2010 stúpol z 30,45 na 40,97% HDP, čiže o 10,52%-ných bodov, kým v rokoch 2010 až 2014 stúpne podľa Programu stability z 40,97 na 45,23% HDP, čiže o 4,26%-ných bodov. Inými slovami, v percentách HDP nás predošlá vláda (vláda R. Fica, pozn.) zadlžila viac než dvojnásobne viac v porovnaní s plánom tej súčasnej (vláda I. Radičovej, pozn.)."
Strana SMER-SD by mala presne uvádzať pri akej metóde výpočtu plánovala zadĺžiť vláda I. Radičovej Slovensko viac ako vláda R. Fica. Takto uvedené tvrdenie je zavádzajúce.

Dve pravicové vlády M. Dzurindu realizovali 8 úsekov /prác na najvýznamnejšej slovenskej diaľnici D1. Z nich na dvoch úsekoch, prišlo k výraznému predraženiu. Bol to úsek Ladce-Sverepec a Behárovce -Branisko (dvojnásobné navýšenie ceny).Úsek D1 Ladce-Sverepec bol dostavaný s neuveriteľným počtom zmluvných dodatkov - 150. Cena výstavby narástla o 229%.Podobne na obchvate D3 Čadce bolo 157 dodatkov a cena bola zvýšená až na 265% pôvodne vysúťaženej ceny. Okrem týchto úsekov, bol výrazne navýšená aj výstavba mestského tunela Sitina, ktorý bol uvedený do prevádzky v roku 2007 - jednalo sa ale o neporovnateľnú situáciu s výstavbou "obyčajných" diaľnic, keďže zvýšenie stavebných nákladov o 94,5 % spôsobili najmä zhoršené inžiniersko-geologické podmienky v trase razeného tunela a zvýšenie bezpečnostných štandardov v tuneli počas samotného razenia. Náklady na výstavbu tunela Sitina bez jeho technologického vybavenia boli v zmysle zmluvy o dielo vyčíslené na 37,54 mil. eur (1,131 mld. Sk). Prestavalo sa vyše 73,03 mil. eur (2,2 mld. Sk) vrátane indexácie.
Ako uvádza server ABS.sk: "Do uvedeného navýšenia ceny nie sú zahrnuté dodatočné požiadavky zhotoviteľa, ako sú napríklad kurzové rozdiely (asi 25,82 mil. eur, teda 778 mil. Sk). Pri inštalovaní technológií sa oproti pôvodnej investícii určenej súťažou 17,17 mil. eur (517,4 mil. Sk) rozpočet zdvihol na 25,97 mil. eur (782,5 mil. Sk), a to na základe nutného zvýšenia bezpečnostného štandardu v zmysle požiadaviek obstarávateľa, respektíve Ministerstva vnútra SR. To predstavuje zvýšenie ceny o 51,2 %. Pri posudzovaní ceny technologického vybavenie tunela Sitina treba zohľadniť aj skutočnosť, že ide o mestský tunel, čo kladie zvýšené nároky na riešenie jeho technológie."
Po nástupe vlády R.Fica, sa navyšovanie výstavby diaľničných úsekov obmedzilo na max. 10% vysúťaženej sumy. Nasledovná tabuľka dokumentuje tento záväzok (nedodržaný bol len v jednom prípade).

Diaľničný úsek	vysúťažená cena (mil.eur)	dodatky (mil.eur)	navýšenie v %	km
D1 Jablonov-Studenec	48,9	0	0	5,2
D1 Studenec-Behárovce	20,2	0	0	3,5
D1 Sverepec-Vrtižer I.	147,5	5,7	3,9	4,9
D1 Sverepec-Vrtižer I. (2.etapa)	18,2	0	0	5
D1 Sverepec-Vrtižer II.	125,7	12,3	9,75	4,5
D2 križovatka Stupava Juh	20,4	1,8	8,61	5
R1 Žarnovica-Šášovské Podhradie I.	51,8	3,9	7,5	9,4
R1 Žarnovica-Šášovské Podhradie II.	103,6	3,6	3,5	8,4
R3 Horná Štubňa obchvat	19,4	0,7	3,7	4,3
R3 Trstená obchvat	39,4	5,7	14,5	4,8
R4 Košice-Miľhosť	77,7	0	0	15,8

Zdroj: TREND
V súčasnosti sa realizuje 6 diaľničných úsekov, z toho za vlády I.Radičovej bola podpísaná výstavba 3 z nich: Fričovce-Svinia, Jánovce-Jablonov, Dubná Skala-Turany. 

Na spomínanú "štátnu expertízu" sme nenarazili.

Ak budeme vychádzať z medializovaného výskumu Ředitelstva silnic a dálnic ČR môžme konštatovať, že priemerná cena diaľnic vo vybratých európskych krajinách sa pohybuje v rozmedzí 6-13 mil. eur v nížinách a pahorkatinách, 12-26 mil. eur v hornatom teréne, 23-70 mil. eur pri stavbe tunelov a 24-79 mil. eur pri budovaní mostov
Pre porovnanie vybrané úseky s odhadovanými cenami:
Dubná skala - Turany
"Trasa predmetného úseku diaľnice D1 prechádza rovinatým, miestami mierne pahorkatým územím na rozhraní ochranných pásiem Národných parkov Malá a Veľká Fatra v údolí Váhu, ktorý niekoľkokrát prekračuje."
8,35 milióna eur na kilometer. 
Jánovce - Jablonov
"Vybraná trasa bude čiastočne fungovať ako bariéra medzi lesnými a lúčnymi pasienkovými ekosystémami na úpätí Levočských vrchov."
9,72 miliónov eur na kilometer. 
Fričovice - Svinia
10,4 milióna eur na kilometer.

Vláda Roberta Fica v skutočnosti zahájila výstavbu (resp. jej plánovanie) na spomínaných 105 km diaľnic cez PPP projekty na severnej D1, avšak financovanie týchto projektov nebolo dovedené do konca, preto tvrdenie o "pripravení výstavby" nie je úplne pravdivé. 

Ako Demagog.SK už v minulosti uviedol, podľa informácií na ndsas.sk sme narátali približne 78 km odovzdaných diaľnic a rýchlostných ciest v období Ficovej vlády.

Pri zarátaní rozšírenia diaľnice D1 v úseku Bratislava-Trnava, je toto číslo približne 116 km. Ak by sme zarátali aj úsek odovzdaný 28. októbra 2011 R1 "Pr1bina" (45,9 km) potom by sme už mierne prekročili deklarované číslo.

Historicky prvý slovenský PPP projekt, ktorým je výstavba rýchlostnej komunikácie R1 (druhý balík PPP), získal ocenenie Project Finance International Award v kategórii „Infraštruktúrna transakcia roka“ za rok 2009.

SITA,1.november 2011:"Predpokladaná intenzita dopravy na rýchloceste medzi Nitrou a Beladicami je 12,73 tis. automobilov za 24 hodín, pričom 3,05 tis. tvoria nákladné vozidlá. Na úseku Beladice - Tekovské Nemce by malo jazdiť denne 10,44 tis. áut, z toho 2,55 tis. nákladných."

Eric Delobel, generálny riaditeľ spoločnosti GRANVIA ktorá je koncesionárom projektu: „Pôvodné predpoklady, že po ceste denne prejde 5 až 7 tisíc vozidiel sa nenaplnili. Za hodinu po ceste prejde až 500 áut, to znamená, že za deň je to až 12-tisíc a za týždeň zhruba 84-tisíc vozidiel.“
Intenzita vyťaženosti cesty sa mení v závislosti od štátnych sviatkov, či školských prázdnin. Pre porovnanie, v novembri prešlo po PR1BINE priemerne 15 648 vozidiel denne. V decembri to bolo o niečo menej, priemerne 11 283 vozidiel.  

Podľa údajov Eurostatu bol rast ekonomiky Slovenska v roku 2010 4,2%. Vyšší rast v tomto roku zaznamenalo ešte Švédsko s 6,1% rastom.
Podľa Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny v januári 2012 dosiahla nezamestnanosť svoje šesťročné maximum 12,89%. Jedná sa o najvyššiu nezamestnanosť od januára 2005. 
Podľa štatistického úradu ako aj Eurostatu však čísla vyzerajú odlišne. Podľa ich metodiky nezamestnanosť kulminovala vo februári 2010 (14,7%) kedy bola najvyššia od januára 2006 (14,9%). V septembri 2011 bola podla tejto metodiky nezamestnanosť vo výške 13,5% (o 0,3 percentuálne body vyššia ako na minime z mája 2011, kedy bola najnižšia od septembra 2009).
Výrok hodnotíme ako pravdivý. Na rozdiel od nesprávnych údajov, ktoré predstavitelia Smeru použili v reláciách pri oboch týchto informáciách, tento krát citujú správne čísla (viď napr. tu). 

Vychádzame z údajov databázy Eurostat. Údaje sú od roku 1997.

Overujeme prvú časť tvrdenia: "Vláda R. Fica: Najnižší rast cien v histórii SR" Najnižší rast cien v histórií SR bol v roku 2010 na úrovni 0,7 % v roku kedy sa v júli ujala moci vláda I. Radičovej. Tento najnižší rast cien je preto aj zásluhou vlády I. Radičovej. Táto časť tvrdenia zavádzajúca, pretože to nebola len vláda R. Fica, ktorá sa podieľala na najnižšom raste cien v histórii SR.
Teraz overíme druhú časť tvrdenia: "Vláda I. Radičovej: Najvyšší rast cien z krajín EÚ"Slovensko malo infláciu v roku 2011 na úrovni 4,1 %. Podľa databázy Eurostat mala rovnakú mieru inflácie aj Litva. Vyššiu mieru inflácie malo Estónsko 5,1 %, Lotyšsko 4,2 %, Rumunsko 5,8 %. Táto časť tvrdenia je nepravdivá.
Tvrdenie strany SMER-SD ako celok hodnotíme ako nepravdivý.

Rok	Inflácia (priemerná ročná miera inflácie)
1997	6,0
1998	6,7
1999	10,4
2000	12,2
2001	7,2
2002	3,5
2003	8,4
2004	7,5
2005	2,8
2006	4,3
2007	1,9
2008	3,9
2009	0,9
2010	0,7
2011	4,1

Zdroj: Eurostat

Údaj o znížení daní na knihy a lieky je pravdivý. Daň na tieto tovary sa znížila o 9 percent. bodov z pôvodných 19% na 10%. Druhá časť uvedených údajov je rovnako pravdivá, aj keď nesúvisiaca s DPH na lieky a knihy. Od začiatku 2012 DPH platí zvýšená 20%-ná daň. Spotrebné dane sa zvyšovali postupne už od roku 2010. Napríklad pri spotrebnej dani , zatiaľ čo daň za pivo bola zvýšená o 50%. V zvyšovaniu dochádzalo aj v roku 2011. 
INEKO: Od roku 2007 vláda zaviedla nižšiu, 10%-tnú sadzbu DPH na lieky a zdravotnícke pomôcky, od roku 2008 tiež na knihy a tlačoviny. Dovtedy platila jednotná 19%-ná daň. RÚZSR: Základná sadzba dane z pridanej hodnoty (DPH) sa od začiatku budúceho roka dočasne zvýši o jeden percentuálny bod na 20 %. Zároveň sa zruší znížená sadzba DPH vo výške 6 %, ktorá sa uplatňuje na predaj potravín z dvora. Na lieky, zdravotnícke pomôcky a knihy sa bude pritom aj naďalej uplatňovať znížená 10-percentná sadzba DPH. Pravda, 30.november 2011:Spotrebná daň z tabakových výrobkov by sa mala zvýšiť v prvom kroku od 1. februára 2012 a následne od začiatku marca 2013. Konkrétne špecifická časť spotrebnej dane z cigariet by mala v budúcom roku stúpnuť z 55,7 eura na 58 eur na tisíc kusov a minimálna sadzba dane z 85 eur na 88,5 eura na tisíc kusov cigariet. Rovnako sa od februára 2012 upravuje aj spotrebná daň z tabakových výrobkov.

Vývoj indexu reálnej mzdy za roky (2006 - 2011):

rok	2006	2007	2008	2009	2010	2011 (1.Q-3.Q)
index reálnej mzdy	103,3	104,3	103,3	101,4	102,2	99,1

Index reálnych miezd v zdravotníctve a sociálnych službách:

	2007	2008	2009	2010	2011
Zdravotníctvo a sociálna pomoc	113,0	106,9	103,7	103,0	99,5

Index reálnych miezd vo vzdelávaní:

	2007	2008	2009	2010	2011
Zdravotníctvo a sociálna pomoc	104,8	103,8	105,6	101,5	96,7

Reálne mzdy v uvedených odvetviach ako aj v celej ekonomike počas obdobia vlády R.Fica stúpali, zatiaľ čo v roku 2011 nastal pokles vo všetkých vybratých kategóriach.

Vývoj cien (eur/kWh) elektrickej energie pre domácnosti (2007-2011):

	2007 S1	2007S2	2008 S1	2008 S2	2009 S1	2009 S2	2010 S1	2010 S2	2011 S1
DA		0,1884	0,1902	0,2147	0,1974	0,1962	0,1887	0,1997	0,1903
DB		0,1365	0,1350	0,1501	0,1465	0,1431	0,1440	0,1547	0,1545
DC		0,1158	0,1148	0,1283	0,1294	0,1311	0,1277	0,1376	0,1372
DD		0,0927	0,0963	0,1095	0,1247	0,1309	0,1142	0,1225	0,1222
DE		0,0714	0,0760	0,0881	0,1022	0,1106	0,0968	0,1041	0,1070

Vývoj cien (eur/kWh) elektrickej energie pre priemyselné spoločnosti (2007-2011):

	2007 S1	2007 S2	2008 S1	2008 S2	2009 S1	2009 S2	2010 S1	2010 S2	2011 S1
IA		0,1455	0,1654	0,1791	0,2161	0,2173	0,1913	0,1966	0,1955
IB		0,1260	0,1368	0,1514	0,1669	0,1666	0,1438	0,1461	0,1460
IC		0,1053	0,1151	0,1283	0,1416	0,1396	0,1161	0,1185	0,1233
ID		0,0957	0,1040	0,1164	0,1263	0,1256	0,1045	0,1073	0,1113
IE		0,0852	0,0930	0,0986	0,1097	0,1087	0,0966	0,0959	0,1024
IF		0,0738	0,0847	0,0937	0,0945	0,1004	0,0926	0,0940	0,0900
IG		0,0786	0,0876	0,0950	0,0954	0,0896	0,0900	0,0740	0,0904

Vývoj cien (eur/GJ) plynu pre domácnosti (2007-2011):

	2007 S1	2007 S2	2008 S1	2008 S2	2009 S1	2009 S2	2010 S1	2010 S2	2011 S1
D1		19,0650	20,8576	22,8942	23,3480	23,1910	22,6740	22,5280	22,9400
D2		9,7257	9,5997	10,8599	10,7810	11,1030	10,1770	10,4120	10,7800
D3		9,5952	8,9778	10,1501	10,7920	11,1340	10,0760	10,3180	11,9800

Vývoj cien  (eur/GJ) plynu pre priemyselné spoločnosti (2007-2011):

	2007 S1	2007 S2	2008 S1	2008 S2	2009 S1	2009 S2	2010 S1	2010 S2	2011 S1
I1		9,7338	10,1109	13,8669	14,0990	11,1310	10,8440	12,2940	12,3600
I2		8,1948	9,0702	13,1475	12,0980	10,0850	9,3670	11,0810	10,3800
I3		7,9848	8,9164	12,9417	11,1200	8,7260	8,7390	9,8480	9,2200
I4		7,4011	8,2639	11,8978	9,9400	7,9400	7,8760	8,0320	8,0700
I5		7,0840	7,9580	11,1775	9,7840	7,0450	7,1550	7,7020	7,1500
I6

Podľa Eurostatu majú ceny energií v podstate stabilne rastúci charakter, nedá sa povedať, že by medzi rokom 2007 a 2010 nedošlo (s výnimkami medzi jednotlivými obdobiami) k ich nárastu. Rovnako sa nedá povedať, že by rast cien energií bol zásadne "výrazný" za posledný rok.

(Porovnanie so staršími ročníkmi nie je pre zmenu metodiky možné)

Počas vlády Smeru skutočne jednorázový príspevok na dieťa podľa Jozefa Mihála z SaS dosahoval takmer 830 eur (aj s príplatkom).

Vývoj príspevkov pri narodení dieťaťa na Slovensku od 1.7.2005 ukazuje táto tabuľka, výška príplatkov od roku 2009 je uvedená tu.
Vláda Smeru skutočne zaviedla vianočné príspevky dôchodcom a invalidom už v roku 2006, v hodnote 1500 do 2000 SKK.
Od roku 2010 bolo avizované zvýšenie rodičovských príspevkov zo 158 eur na približne 250 eur, čo predstavuje hodnotu minimálnej mzdy. Príspevky boli potom skutočne zvýšené k 1.1.2010 na 256 eur.
Počas vlády Ivety Radičovej sa skutočne rozdávala múka a cestoviny na prídel. Dialo sa tak v rámci tzv. potravinovej banky a nárok na potravinovú pomoc mali poberatelia dôchodkov, ktoré dosahujú max. 305 eur a sú jediným príjmom a poberatelia dávok v hmotnej núdzi. Potraviny tak okrem iného napríklad dostávali detské domovy a domovy dôchodcov. Tieto potraviny sa rozdávali zadarmo.
V roku 2011 sa skutočne udial protest lekárov, ktorý v hromadnom počte podali výpovede z dôvodu protestu proti dlhodobej ignorácii ich požiadavok.
Koncom roku 2011 boli učitelia v štrajkovej pohotovosti. Nakoniec však k vyhláseniu ostrého štrajku nedošlo a odborári sa s ministerstvom dohodli na rokovaní o svojich požiadavkách.
Tento bod volebných faktov Smeru pracuje s viacerými tvrdeniami. Ako nepravdivé sa dá hodnotiť tvrdenie o učiteľoch v uliciach, nakoľko ostrý štrajk nebol vyhlásený. Podobne poukázanie na potravinovú pomoc ako negatívum sociálnej politiky vlády Ivety Radičovej hodnotíme ako zavádzajúce, nakoľko sa jednalo o (jednorázovú) podporu občanov v hmotnej núdzi, ktorú je teda ťažko interpretovať ako "asociálnu" politiku, ktorá by stála v protiklade ku politike zvyšovania dávok. Celkovo tak výrok hodnotíme ako zavádzajúci.

Nová budova Slovenského národného divadla bola dostavaná a slávnostne otvorená 14.4.2007. História výstavby novej budovy však siaha podstatne hlbšie do minulosti a to do roku 1959, kedy vyšiel impulz od vtedajšieho povereníka SNR pre školstvo a mládež Vasiľa Biľaka. Následne bol v roku 1960 schválený návrh výstavby novej budovy SND. Samotná výstavba sa potom začala v roku 1986. V roku 1997 prešlo investorstvo výstavby z SND na Ministerstvo kultúry a v roku 1999 bol na podnet Kňažka pre výstavbu vyčlenený najväčší objem peňazí. V roku 2004 vláda prijala memorandum, v ktorom sa zaviazala budovy dostavať v spolupráci so súkromným investorom, po protestoch umelcov však v roku 2005 rozhodla o dostavaní zo štátnych zdrojov.
Rekonštrukcia Bratislavského hradu sa začala v roku 2008. Napriek tomu, že tesne pred voľbami bola slávnostne odhalená jazdecká socha Svätopluka a že mnohé práce boli ukončené, rekonštrukcia stále nie je skončená. Z dôvodu nedostatku financií boli niektoré práce po voľbách pozastavené, naďalej však prebiehajú nutné rekonštrukčné práce.
Fakt o 600 nových ihrisiel sa nám potvrdiť nepodarilo. Podľa tlačovej konferencie premiéra Fica a špeciálneho splnomocnenca vlády SR pre mládež a šport Dušana Galisa prezentovali svoj plán v roku 2007 vystavať 50 športových ihrísk v obciach na Slovensku. Ak by sa vláde podarilo splniť tento sľub a postupovali by rovnakým tempom počas celého svojho obdobia, nepresiahol by počet nových ihrísk číslo 200, čo nepredstavuje ani polovicu čísla, ktoré dnes uvádzajú. 
Toto tvrdenie hodnotíme celkovo ako zavádzajúce. Dostavba budovy Národného divadla predstavovala počas Ficovej vlády iba zlomok jej celkového času výstavby od roku 1986, pri čom žiadne z významných rozhodnutí nebolo prijate počas Ficovej vlády. Na druhej strane rekonštrukcia Bratislavského hradu stále nie je dokončená. Tvrdenie o športových ihriskách je potom prísne vzaté neoveriteľné, avšak s vážnym podozrením  o nepravdivé tvrdenie.