Jan Figeľ vs. Robert Fico

Ak vychádzame z údajov databázy Eurostat o medziročnej inflácii, meranej harmonizovaným indexom Európskej únie, podľa najnovších údajov, dosiahla na Slovensku v novembri 2011 v rámci EÚ najvyššiu úroveň 4,8 %. Nutné dodať, že rovnako ako Slovensko,  túto hodnotu inflácie dosiahlo tiež Spojené kráľovstvo.

Ak vychádzame z údajov databázy Eurostat o priemernej ročnej inflácii tak hneď niekoľko krajín EÚ má vyššiu priemernú ročnú infláciu ku novembru 2011. Slovensko má priemernú ročnú infláciu na úrovni 3,8 %. Uvádzame výpočet krajín, ktoré mali vyššiu alebo rovnakú priemernú ročnú infláciu ako Slovensko:
- Spojené kráľovstvo 4,4 %- Rumunsko 6,2 %- Poľsko 3,8 %- Maďarsko 4,0 %- Lotyšsko 4,1 %- Litva 4,1 %- Estónsko 5,2 %
Robert Fico má pravdu v prípade medziročnej inflácie. Výrok však neplatí v prípade medzimesačnej ako aj priemernej ročnej inflácii.

Štatistický úrad, Eurostat aj ÚPSVaR má odlišné štatistiky. Pre porovnanie a relevantnosť uvádzame údaje všetkých troch zdrojov. Ficov výrok nie pravdivý vo vzťahu ku žiadnemu zdroju. Najviac sa blíži pravdivosti vzhľadom na mesačnú štatistiku ÚPSVaR. Miera nezamestnanosti podľa nej bola v decembri 2011 na úrovni 13,59%. Horšia miera nezamestnanosti bola naposledy v mesiaci júl 2004 čo je 7 rokov a 5 mesiacov. 
Nezamestnanosť ÚPSVaR, mesačná, v %:

	2004	2005	2006	2007	2008	2009	2010	2011
December	13,07	11.36	9.4	7.99	8.39	12.66	12,46	13,59
November	12,58	10.86	9.12	7.76	7.8	12.4	12,22	13,33
Október	12,72	10.93	9.27	7.92	7.51	12.4	12,29	13,29
September	13,14	11.2	9.75	8.3	7.54	12.45	12,42	13,37
August	13,24	10.88	9.85	8.19	7.36	12.05	12,19	13,12
Júl	13,65	11.03	10.2	8.3	7.47	12.07	12.33	13,15
Jún	13,91	11.09	10.36	8.33	7.42	11.81	12.34	12,98
Máj	14,47	11.33	10.56	8.33	7.44	11.39	12.24	12,84
Apríl	15,26	11.87	11.04	8.5	7.38	10.92	12.52	12,94
Marec	16,01	12.71	11.42	8.89	7,59	10.33	12.88	13,13
Február	16,51	13.08	11.66	9.2	7,84	9.72	12.97	13,16
Január	16,60	13.39	11.82	9.45	8.06	9.03	12.89	12,98

Nezamestnanosť OECD/Eurostat, mesačná, v %: podľa najnovších údajov eurostatu bola vyššia nezamestnanosť naposledy pred piatimi rokmi šesť mesiacmi.

	2005	2006	2007	2008	2009	2010	2011
December	15.3	12	10.5	9.1	14.3	13.8	-
November	15.6	12.6	10.6	8.9	14.2	14	13,5
Október	15.9	12.6	10.9	8.8	13.8	14.2	13,5
September	16.1	12.8	11.2	8.8	13.3	14.3	13.4
August	15.8	12.9	11.4	9	12.6	14.3	13.4
Júl	16	13.1	11.4	9.3	12.2	15	13.3
Jún	16.4	13.3	11.3	9.7	11.6	14.9	13.3
Máj	16.4	13.6	11.2	10	11.2	14.8	13.2
Apríl	16.6	13.9	11.2	10.1	10.9	14.7	13.2
Marec	16.8	14.2	11.1	10.26	10.5	14.7	13.3
Február	17	14.5	11.3	10.28	10.1	14.7	13.4
Január	17.2	14.9	11.6	10.3	9.6	14.5	13.6

Nezamestnanosť ŠÚ, štvrťročná, v %:3.kvartál 2011: 13,1%2.kvartál 2011: 13,1%1.kvartál 2011: 13,9%4.kvartál 2010: 13,9%3.kvartál 2010: 14,1%2.kvartál 2010: 14,4%1.kvartál 2010: 15,1%
Podľa Štatistického úradu bola vyššia nezamestnanosť v prvej štvrtine roka 2010. 

Podobný výrok sme overovali už v minulosti viackrát (Na telo, 6. novembra 2011).J. Fígeľ hovorí o štyroch úsekoch budovanej diaľnice D1, ktoré boli počas minulej vlády súčasťou 1.balíka PPP projektov.

	náklady  PPP  v mil.eur	predpoklad pred tendrom	sumy (predpokladaných)* víťazov tendra
úsek Dubná Skala - Turany	343 mil.eur	334 mil. eur	137,7 mil. eur
úsek Svinia - Fričovce	268 mil. eur	213,2 mil. eur	114,6 mil eur
1.úsek Jánovce - Jablonov	136 mil. eur	94,6 mil. eur	59,9 mil. eur*
2.úsek Jánovce - Jablonov	282,2 mil. eur	270 mil eur	120 mil. eur
spolu	1129,2 mil. eur	911,8 mil. eur	432,2 mil. eur

Zdroj: SME, 27.september.

1.úsek Jánovce - Jablonov už definitívne vysúťažila firma Váhostav, úsek Svinia-Fričovce vysúťažila firma Doprostav a.s. ako informuje MDVaRR.
Ako daná správa ďalej uvádza: Víťazné konzorcium firiem má postaviť diaľnicu v režime naprojektuj a postav za 114,6 milióna EUR. Je to o 153 miliónov eur menej ako mal úsek stáť v tzv. prvom balíku PPP. Ide výlučne o sumu nákladov za stavebné práce, teda bez nákladov na údržbu a prevádzku diaľnice.

Náklady na výstavbu týchto štyroch úsekov pri ich realizácii prostredníctvom PPP projektov dosahovali spolu 1129,9 mil. eur. 1.balík PPP projektov bol kvôli nedodržaniu zmluvných podmienok zrušený na jar 2011 a v lete boli vyhlásené nové tendre pre výstavbu spomínaných úsekov. Zo získaných údajov po uzavretí verejného obstarávania je evidentné zníženie odhadovaných nákladov až o 697 mil. eur.

To, že ide skutočne o nižšie iba stavebné náklady sa nám podarilo overiť na úseku Svinia-Fričovce. Na ostatných úsekoch je táto informácia neoverená, preto výrok J. Fígeľa hodnotíme ako neoveriteľný.

Uvádzame výpočet diaľnic a rýchlostných ciest, ktoré zahájila (sú v realizácií) vláda I. Radičovej (júla 2010).
V roku 2010 bolo zahájených v plnom profile  14,190 km a v polovičnom profile  5,210 km diaľnic.- R4 Košice - Milhosť 14,190 km- D1Jablonov - Studenec (druhý profil) 5,210 km
V roku 2011 bolo zahájených v plnom profile 36,667 km diaľnic.- D1Jánovce - Jablonov 9,000 km- D1Dubná Skala - Turany 16,450 km- D1Fričovce - Svinia11,217 km
Len na doplnenie, úsek D1Jánovce - Jablonov II. úsek 9,541 km je vo fáze prípravy. Taktiež je dôležité dodať, že v úsekoch Dubná Skala - Turany a Fričovce - Svinia boli zmluvy s hotoviteľom podpísané koncom októbra resp. v novembri 2011. Čo sa týka úseku Dubná Skala - Turany 11. novembra 2011 bol položený základný kameň čo sa dá považovať za začiatok výstavby a stavebných prác. Podobný scenár nastal aj v prípade úseku Fričovce - Svinia, keď bol 24. novembra 2011položený základný kameň, čo opäť považujeme za začiatok výstavby a stavebných prác.
Spolu za roky 2010 a 2011 je to 50,857 km diaľnic a rýchlostných ciest v plnom profile a 5,210 km v polovičnom profile. Spolu 56,067 km diaľnic a rýchlostných ciest.J. Figeľ uvádza správne počet kilometrov, ktoré zahájila vláda I. Radičovej - 56 km z toho je 5 km v polovičnom profile.

Róbert Fico sa naozaj, ako uvádza zdroj TASR z 12.júla 2007, vyjadril spôsobom, že cieľ dostavby diaľničného prepojenia Bratislavy a Košíc severnou trasou do roku 2010 je realizovateľný. Bratislava mala byť spojená s Košicami jedným systémom diaľnic a rýchlostných komunikácií s  výnimkou tunelu medzi Žilinou a Martinom.

Verejné obstarávanie D1 Hubová - Ivachnová pri Ružomberku je v štádiu otvárania ponúk. Vzhľadom na námietky niektorých uchádzačov proti súťažným podmienkam, ktoré prešetrí na Úrade pre verejné obstarávanie (ÚVO), je otváranie ponuk odložené na neurčito. Minister dopravy J. Figeľ hovorí o niekoľkých týždňoch.
NDS 13. septembra 2011 informovalo o konečnom termíne na predkladanie a otváranie ponúk na úsek diaľnice pri Levoči (druhý úsek diaľnice Jánovce - Jablonov) na 27. septembra. Združenie stavebných firiem HANT BA DS, a.s. Považská Bystrica a Cestné stavby Liptovský Mikuláš, spol. s r.o., ktoré navrhlo najnižšiu cenu za výstavbu tohoto úseku však plánuje podať námietku a tak sa proces natiahne.
NDS 1. decembra 2011 predbežne oznámila plán vyhlásiť tender úsek D1 Lietavská Lúčka - Višňové - Dubná Skala dĺžke 13,5 kilometra. Podľa dostupných informácií na stránke NDS bol posledný termín na odovzdanie dokumentov stanovený na 2. január 2012.
Úsek Žiar nad Hronom - obchvat je v štádiu prípravy. Na stránke NDS sa nám nepodarilo nájsť konkrétny dátum verejného obstarávania.
Spomínané úseky D1 Hubová - Ivachnová pri Ružomberku, úsek diaľnice pri Levoči a D1 Lietavská Lúčka - Višňové - Dubná Skala sú skutočne vo fáze vyhodnocovania resp. konca podávania ponúk. V prípade úseku Žiar nad Hronom - obchvat sa nám nepodailo nájsť termín verejnej súťaže no nedá sa vylúčiť, že bude stanovený na február.

R. Fico si prípravu R1 nesprávne privlastnil. Na stránke PR1BINA.sk sa o vzniku projektu píše:
"Samotná príprava projektu začala už v roku 1993 a následne prechádzala schvaľovacími procesmi. Uznesením vlády SR č.415 zo dňa 9.6.1998 bol cestný ťah „Trnava - Nitra - Žiar nad Hronom - Zvolen - Banská Bystrica doplnený do diaľničnej siete na území Slovenskej republiky ako ťah D65. O pár rokov neskôr, presnejšie 21.02.2001, schválila Vláda SR svojím uznesením č.162 „Nový projekt výstavby diaľnic a rýchlostných ciest", pričom cesta I/65 v danom úseku tu už figurovala ako rýchlostná cesta R1, patriaca do siete rýchlostných ciest na Slovensku."

Zásluhou vlády R. Fica bolo, že 50 km úsek R1 sa postavil v urýchlenom konaní. Ako sa ďalej píše:
"Uznesením č. 704 z 15. augusta 2007 Vláda SR stanovila urýchlenú výstavbu vybranej nadradenej cestnej dopravnej infraštruktúry, kam patrí i projekt R1. O financovaní projektu R1 formou verejno - súkromného partnerstva rozhodla Vláda SR svojím uznesením č.753 z 5. septembra 2007."

Je pravda, že po nástupe vlády I. Radičovej došlo k zrušeniu PPP prijektov - PPP 1 a 3 v dôsledku čoho došlo k zastaveniu vykonávania prípravných prací v podstate na celom úseku D1 medzi Žilinou a Prešovom.

Minister dopravy J. Figeľ však argumentuje tým, že k zastaveniu neprišlo keďže výstavba sa ešte ani nezačala,doteraz sa vykonávali len prípravné práce. V prípade prvého balíka PPP vypršala platnosť koncesnej zmluvy a teda zanikla. V prípade tretieho sa vláda rozhodla stavať tento úsek pomocou inej formy financovania ako PPP, s tým, že tunel Višňové sa má začať stavať budúci rok. 

Vláda I Radičovej argumentovala taktiež možnosťou úspory až 700 mil. Eur pri zrušení PPP projektov pripravených Smerom-SD.

Náklady na výstavbu týchto štyroch úsekov pri ich realizácii prostredníctvom PPP projektov dosahovali spolu 1129,9 mil. eur. 1.balík PPP projektov bol kvôli nedodržaniu zmluvných podmienok zrušený na jar 2011 a v lete boli vyhlásené nové tendre pre výstavbu spomínaných úsekov. Zo získaných údajov po uzavretí verejného obstarávania je odhadovaná úspora nákladov až 697 mil. eur.

Ak vychádzame z dostupných informácií z Národnej diaľničnej spoločnosti tak status v realizácií majú nasledovné úseky:
- R4 Košice - Milhosť 14,190 km- D1Jablonov - Studenec (druhý profil) 5,210 km- D1Jánovce - Jablonov 9,000 km- D1Dubná Skala - Turany 16,450 km- D1Fričovce - Svinia11,217 km
Je však pravdou, že v úsekoch Dubná Skala - Turany a Fričovce - Svinia boli zmluvy s zhotoviteľom podpísané koncom októbra resp. v novembri 2011. Čo sa týka úseku Dubná Skala - Turany 11. novembra 2011 bol položený základný kameň čo sa dá považovať za začiatok výstavby a stavebných prác. Podobný scenár nastal aj v prípade úseku Fričovce - Svinia, keď bol 24. novembra 2011 položený základný kameň, čo opäť považujeme za začiatok výstavby a stavebných prác.
Ohľadom toho, čo sú stavebné práce a kedy je možné projekt počítať vo fáze stavebných prací je realita komplikovanejšia. 
NDS definuje niekoľko fáz projektu výstavby diaľničných úsekov. 
Štyri hlavné fázy: V príprave, realizácia, v predčasnom užívaní a odovzdané. 
Fáza V príprave má osem súsledných podfáz:
1.Technická štúdia2.Proces posudzovania vplyvov stavby na životné prostredie3.Dokumentácie pre územné rozhodnutie a dokumentácia pre stavebný zámer4.Územné rozhodnutie5.Dokumentácia pre stavebné povolenie6.Majetková príprava7.Stavebné povolenie8.Tendrová dokumentácia - dokumentácia pre ponuku
Fáza Realizácia ma tri podfázy:
1. Začiatok výstavby2. Vo výstavbe3. Ukončenie výstavby
Dubná Skala - Turany a Fričovce - Svinia sú vo fáze Realizácia - Začiatok výstavby. 
Otázka je, ako klasifikovať výroky Roberta Fica o "stavebných prácach". Máme za to, že pod "stavebné práce" je možné zaradiť všetky podfázy realizácie projektu. O absenciu stavebných prací by sa jednalo v prípade prípravnej fázy projektu, kedy by výstavbe bránili formálne prekážky.  Výrok Roberta Fica tak hodnotíme ako nepravdivý. 

Úsek R4 Košice - Milhosť s dĺžkou 14,190 km, vysúťažili a zadokumentovali ešte za vlády R. Fica, ale zmluvu už podpísal J. Figeľ. Inými slovami zmluvný začiatok výstavby je od augusta 2010.
Časť výroku o úseku Košice - Milhosť hodnotíme ako pravdivý, pretože vláda I. Radičovej po nástupe podpísala zmluvu, tak ako ju vytendrovala vláda R. Fica. Tendrová dokumentácia a teda posledný krok prípravnej fázy bol vykonaný ešte v roku 2009. 
Časť výroku o tom, že "inde (ako úseky Košice - Milhosť, Jablonov - Studenec (druhý profil) a Jánovce - Jablonov) sa nerobí" hodnotíme ako nepravdivý tak ako je znázornené v predchádzajúcom výroku.

Uvádzame výpočet diaľnic a rýchlostných ciest, ktoré zahájila (sú v realizácií) vláda I. Radičovej (od júla 2010).V roku 2010 bolo zahájených v plnom profile  14,190 km a v polovičnom profile  5,210 km diaľnic.- R4 Košice - Milhosť 14,190 km- D1Jablonov - Studenec (druhý profil) 5,210 km
V roku 2011 bolo zahájených v plnom profile 36,667 km diaľnic.- D1Jánovce - Jablonov 9,000 km- D1Dubná Skala - Turany 16,450 km- D1Fričovce - Svinia 11,217 km
11. novembra 2011 bol položený základný kameň na úseku pri Martine Dubná Skala - Turany a 24. novembra sa rovnaký scenár opakoval aj na úseku pri Prešove Fričovce - Svinia, čo v oboch prípadoch považujeme za zahájenie výstavby a stavebných prác. 
Ohľadom toho, čo sú stavebné práce a kedy je možné projekt počítať vo fáze stavebných prací je realita komplikovanejšia. 
NDS definuje niekoľko fáz projektu výstavby diaľničných úsekov. 
Štyri hlavné fázy: V príprave, realizácia, v predčasnom užívaní a odovzdané. 
Fáza V príprave má osem súsledných podfáz:
1.Technická štúdia2.Proces posudzovania vplyvov stavby na životné prostredie3.Dokumentácie pre územné rozhodnutie a dokumentácia pre stavebný zámer4.Územné rozhodnutie5.Dokumentácia pre stavebné povolenie6.Majetková príprava7.Stavebné povolenie8.Tendrová dokumentácia - dokumentácia pre ponuku
Fáza Realizácia ma tri podfázy:
1. Začiatok výstavby2. Vo výstavbe3. Ukončenie výstavby
Dubná Skala - Turany a Fričovce - Svinia sú vo fáze Realizácia - Začiatok výstavby. 
Nie je preto pravdou, že výstavba prebieha len na úsekoch Košice - Milhosť, Jablonov - Studenec (druhý profil) a Jánovce - Jablonov. 

Stavebná časť tunela bola dokončená v decembri 2005. Uvedenie stavby do prevádzky bolo v júni 2007.

Hnonline.sk, 29. septembra 2011: "Bratislavský tunel Sitina sa predraží. Štát neuspel v jednom zo svojich najväčších sporov proti konzorciu firiem Taisei-Skanska DS. Do zajtra im musí za túto stavbu doplatiť 20 miliónov eur. Zhruba takú hodnotu mali faktúry, ktoré nominanti bývalého ministra Ľubomíra Vážneho (Smer-SD) odmietli uhradiť, lebo ich považovali za predražené.
„Pokiaľ mám vedomosť, predmetné práce boli realizované bez súhlasu investora, a preto sa investor bráni ich uhradiť,“ vysvetlil Vážny ""
"Nové vedenie, ktoré dosadil Vážneho nástupca Ján Figeľ (KDH), však stavbárom nakoniec ustúpilo. „Je to dohoda, ktorá by mala vyhovovať obidvom stranám,“ reagoval právnik Ladislav Kružlík, ktorý v spore štátnu Národnú diaľničnú spoločnosť zastupoval. Štát po tomto zvýšení za Sitinu zaplatí v prepočte vyše 135 miliónov eur."
Pravda.sk: "Ide o starú vec Národnej diaľničnej spoločnosti, ktorú súčasné vedenie zdedilo. Slovensku najviac pomôže, keď sa takéto negatívne prípady nebudú opakovať a tento starý spor sa čo najskôr uzavrie," odkázal ministrov hovorca Martin Krajčovič."

Otvorenie cesty Nová Bystrica - Oravská Lesná bolo 10. novembra 2008.
SITA z dňa 13. januára 2012: "Podľa obsahu dohody zhotoviteľ cesty z Novej Bystrice do Oravskej Lesnej s pôvodnou zmluvnou cenou 75 mil. eur po tom, čo koncom roka 2009 odovzdal komunikáciu do užívania, žiadal od cestárov ako investora doplatiť dlžnú sumu vo výške 16,2 mil. eur, vrátane dane z pridanej hodnoty.
Združenie firiem Strabag, s.r.o., Skanska BS, a.s. a ZIPP Bratislava, spol. s r.o. zároveň podalo v lete 2010 voči objednávateľovi prác žalobu na Okresnom súde Bratislava II o zaplatenie 5,6 mil. eur. Zmluvné strany sa koncom vlaňajška napokon dohodli, že Slovenská správa ciest zaplatí združeniu takmer 14 mil. eur. Po vyplatení tejto sumy sa zhotoviteľ stavby zaviazal stiahnuť žalobu."Podpísanú dohodu o urovnaní môžete nájsť TU.
Ministerstvo dopravy k tejto veci uvádza: "SSC ani ministerstvo dopravy neobjednávalo žiadne práce navyše, všetky boli vykonané v roku 2009 počas vlády Fica. Robert Fico by si mal spomenúť, keď v roku 2009 spolu s pánom Blanárom (Jurajom, predseda Žilinského samosprávneho kraja, pozn. red.) slávnostne strihal pásku pred voľbami do VÚC, ale faktúry zaplatiť zabudol a Slovensku nechal sekeru takmer 16 miliónov eur," uviedol hovorca rezortu dopravy."

Z medializovaného výskumu Ředitelstva silnic a dálnic ČR vyplýva, že priemerná cena diaľnic vo vybratých európskych krajinách sa pohybuje v rozmedzí 6-13 mil. eur v nížinách a pahorkatinách, 12-26 mil. eur v hornatom teréne, 23-70 mil. eur pri stavbe tunelov a 24-79 mil. eur pri budovaní mostov
Úseky, ktoré Ján Figeľ zrovnáva, zodpovedajú kategórii nížin a pahorkatín:
Dubná skala - Turany
"Trasa predmetného úseku diaľnice D1 prechádza rovinatým, miestami mierne pahorkatým územím na rozhraní ochranných pásiem Národných parkov Malá a Veľká Fatra v údolí Váhu, ktorý niekoľkokrát prekračuje."
8,35 milióna eur na kilometer. 
Jánovce - Jablonov
"Vybraná trasa bude čiastočne fungovať ako bariéra medzi lesnými a lúčnymi pasienkovými ekosystémami na úpätí Levočských vrchov." Odkaz na mapu.
9,72 miliónov eur na kilometer. 
Fričovice - Svinia

10,4 milióna eur na kilometer. 
Odkaz na mapu.

Zmluvy rezortu Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR sú uverejňované v Centrálnom registri zmlúv.
Zmluvy sa zverejňujú "podľa § 5a zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení zákona č. 546/2010 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť 1. januárom 2011, sa povinne zverejňujú písomné zmluvy". Zákon bol prijatý vládou Ivety Radičovej. 

Ján Figeľ hovorí o prípade kedy sa NDS sporila s konzorciom Taisei-Skanska o úroky a nedostatky pri výstavbe tunela Sitina. Podľa hovorcu MDVRR SR M. Krajčoviča bola vytvorená "medzinárodná komisia" českých a slovenských právnikov, ktorá mala v tomto prípade plniť mediačnú úlohu. Hovorca Krajčovič tiež uviedol, že sa NDS na túto komisiu obrátila ešte začiatkom roka 2010, čo by zodpovedalo obdobiu ministrovania Ľ. Vážneho. Rovnako tiež hovorí o jednomyseľnosti ohľadom čo najskoršieho finančného urovnania s konzorciom.

Bližšie informácie o konkrétnom zložení komisie a zdôvodnenie jej rozhodnutia nemáme k dispozícii.

Otvorenie cesty Nová Bystrica - Oravská Lesná bolo 10. novembra 2008.
SITA z dňa 13. januára 2012: "Podľa obsahu dohody zhotoviteľ cesty z Novej Bystrice do Oravskej Lesnej s pôvodnou zmluvnou cenou 75 mil. eur po tom, čo koncom roka 2009 odovzdal komunikáciu do užívania, žiadal od cestárov ako investora doplatiť dlžnú sumu vo výške 16,2 mil. eur, vrátane dane z pridanej hodnoty.
Združenie firiem Strabag, s.r.o., Skanska BS, a.s. a ZIPP Bratislava, spol. s r.o. zároveň podalo v lete 2010 voči objednávateľovi prác žalobu na Okresnom súde Bratislava II o zaplatenie 5,6 mil. eur. Zmluvné strany sa koncom vlaňajška napokon dohodli, že Slovenská správa ciest zaplatí združeniu takmer 14 mil. eur. Po vyplatení tejto sumy sa zhotoviteľ stavby zaviazal stiahnuť žalobu."
Nepodarilo sa nám zistiť, či sa jednalo o dodatky k pôvodnej zmluve, alebo o zmluvu pôvodnú. Nevieme preto ani určiť či pri "strihaní pásky" boli tieto faktúry zaplatené. 

Či sa jednalo o iniciatívne dodatky sa nám nepodarilo overiť. 

Výrok sa nám overiť nepodarilo.

Čo sa týka úseku pri Martine  Dubná Skala - Turany  11. novembra 2011 bol položený základný kameň čo sa dá považovať za začiatok výstavby a stavebných prác. Podobný scenár nastal aj v prípade úseku pri Prešove  Fričovce - Svinia, keď bol 24. novembra 2011položený základný kameň, čo opäť považujeme za začiatok výstavby a stavebných prác.
NDS definuje niekoľko fáz projektu výstavby diaľničných úsekov. 
Štyri hlavné fázy: V príprave, realizácia, v predčasnom užívaní a odovzdané. 
Fáza V príprave má osem súsledných podfáz:
1.Technická štúdia2.Proces posudzovania vplyvov stavby na životné prostredie3.Dokumentácie pre územné rozhodnutie a dokumentácia pre stavebný zámer4.Územné rozhodnutie5.Dokumentácia pre stavebné povolenie6.Majetková príprava7.Stavebné povolenie8.Tendrová dokumentácia - dokumentácia pre ponuku
Fáza Realizácia ma tri podfázy:
1. Začiatok výstavby2. Vo výstavbe3. Ukončenie výstavby
Dubná Skala - Turany a Fričovce - Svinia sú vo fáze Realizácia - Začiatok výstavby. 

Realokáciu eurofondov schválila vláda uznesením č.73 2.februára 2011. Malo ísť o presun finančných prostriedkov z operačných programov Informatizácia spoločnosti, Výskum a vývoj, Vzdelávanie a Zamestnanosť a sociálna inklúzia do operačného programu Doprava. Výsledkom malo byť dofinancovanie výstavby diaľníc.
Minister Figeľ o tomto kroku povedal: "realokácia prospech operačného programu Doprava umožní znížiť celkovú sumu nákladov štátu na diaľnice pod 3,5 miliardy eur v prípade financovania všetkých úsekov s využitím eurofondov." A ďalej: "Chcem vyjadriť zámer, ktorý počíta s presunom financií na výstavbu diaľnic s tým, že budeme čakať na postoj komisie v tejto veci. To, za aký čas dokáže komisia zaujať k veci postoj, je otázne."
Tento postoj  išiel do Bruselu obhajovať minister Figeľ a neskôr aj premiérka. Po stretnutí Figeľa s generálnou tajomníčkou eurokomisie Catherine Dayovou, bolo zrejmé, že EK s presunom prostriedkov nesúhlasí. Figeľ po tomto stretnutí povedal: "EK je podľa Catherine Dayovej zdržanlivá pri odsúhlasení presunov v rámci rôznych cieľov resp. rôznych operačných programov. Je otvorenejšia diskusii o presune v rámci OP Doprava. Aj v prípade OP Doprava bude musieť Slovensko najprv splniť podmienky EK."Negatívnych stanovísk od EK bolo viacero.
Premiérka Radičová obhajovala presun tým, že ide o odborné rozhodnutie, ktoré je výsledkom 3-mesačného dialógu (o.i. aj dialógu s Bruselom), a tým, že v danej podobe nie je SR schopná vyčerpať prostriedky z OP, z ktorých majú byť presunuté financie. Jej tvrdenia sa ale stali pochybnými, keď sa ukázalo, že najmä rokovania s predstaviteľmi vedy a vzdelávania sa neuskutočnili.
17.februára, člen EK Johannes Hahn, adresoval list ministrovi Figeľovi, v ktorom vyjadril výhrady k tomu, že navrhovaná realokácia je v priamom rozpore s európskymi záväzkami Slovenskej republiky a ohrozuje splnenie kľúčového dokumentu EÚ Európa 2020. (Zdroj a list člena EK tu.)
V marci bol napokon Figeľovi poslaný list od generálneho riaditeľa Generálneho riaditeľstva Európskej komisie (EK) pre regionálnu politiku Dirka Ahnera, v ktorom sa uvádza stanovisko: 
"Len po dôkladnom vyhodnotení projektov, ktoré je možné realisticky prezentovať a implementovať v programovacom období, by bolo prípustné zvažovať možné realokácie v rámci OPD ako druhý krok. V takomto prípade ale nemôžu byť uskutočnené presuny zo zdrojov už určených pre železnice, keďže rovnováha medzi železničnou a cestnou infraštruktúrou je dôležitá pre udržateľný rozvoj,"
Na rozhodnutie reagoval minister dopravy pomerne vlažne: "Neznamená to nič definitívne. Znamená to proces, ktorý má isté pravidlá, podmienky, ale aj dôležitú súvislosť, že európska štrukturálna pomoc slúži krajinám na modernizáciu." Presun prostriedkov sa teda neuskutočnil, EK vyjadrila s týmto krkom nesúhlas a OP Doprava čerpá len v rámci svojho podielu na obdobie 2007 až 2013.

SITA z dňa 17. januára 2012: "Z celkovej alokovanej sumy 11,498 mld. eur Slovensko ku koncu minulého roka vyčerpalo 2,877 mld. eur, čo je 25,02 %. V porovnaní s 30. júnom 2010, pred výmenou vlády, keď využívanie eurofondov bolo na úrovni 8,39 %, za jeden a pol roka čerpanie vzrástlo o 16,63 percentuálneho bodu." 

SITA z dňa 17. januára 2012: "Z celkovej alokovanej sumy 11,498 mld. eur Slovensko ku koncu minulého roka vyčerpalo 2,877 mld. eur, čo je 25,02 %. V porovnaní s 30. júnom 2010, pred výmenou vlády, keď využívanie eurofondov bolo na úrovni 8,39 %, za jeden a pol roka čerpanie vzrástlo o 16,63 percentuálneho bodu." 

Presné čísla, ktoré by mali dostatočnú výpovednú hodnotu o poklese zamestnaných v stavebníctve z dôvodu pozastavenia výstavby diaľníc, nevieme zistiť. Uvádzame však reakcie na pozastavenie PPP projektov zo strany veľkých stavebných firiem. 
Aktuality.sk, 17.jún 2010:
"Prezident Doprastavu Dušan Mráz povedal, že firma plánuje prepustiť do konca mesiaca približne tisíc zo svojich 3,2 tis. pracovníkov. Generálny riaditeľ Váhostavu Ján Kato uviedol, že v prípade ich firmy by sa prepúšťanie týkalo približne 500 pracovníkov z celkového počtu 1,8 tis. zamestnancov.
Generálny riaditeľ Doprastavu Dušan Šamudovský si myslí, že ak by bol PPP projekt zastavený, finančné zdroje z eurofondov by nestačili na výstavbu diaľnice D1. Spochybnil aj možnosť, žeby štát financoval výstavbu diaľnic z prostriedkov získaných z predaja dlhopisov či z penzijných fondov. Zastavenie PPP projektu by podľa neho malo negatívny vplyv aj na vývoj stavebníctva. Príprava projektu stála Doprastav podľa Mráza skoro 20 mil. eur. Kato očakáva, že ak by bol projekt PPP realizovaný, na stavbe diaľnice D1 by mohlo byť priamo zamestnaných 10 tis. až 12 tis. pracovníkov."
Pravda, 23.júl, 2010:
"Najväčšia domáca stavebná spoločnosť Doprastav, a.s. oznámila na Úrade práce v Bratislave hromadné prepúšťanie 750 zamestnancov pre nedostatok zákaziek a pokračujúci nepriaznivý vývoj v slovenskom stavebníctve.
Ďalšia popredná stavebná firma Váhostav-SK, a.s. Žilina už predtým rozhodla o hromadnom prepustení 500 zamestnancov, čo je zhruba štvrtina celkového počtu pracovníkov spoločnosti."

Nepodarilo sa nám nájsť aktuálne štatistiky, nakoľko eurostat, svetová banka aj OECD na svojich stránkach uvádzajú údaje iba po rok 2010.

Podľa eurostatu malo na Slovensku v roku 2010 prácu 64,6% populácie vo veku 20 - 64 rokov. V susednej Českej republike to bolo 70,4% a v Rakúsku 75%.
Uvedené čísla potvrdzujú, že minimálne v roku 2010 boli pomery zamestnaných z aktívneho obyvateľstva na Slovensku menšie ako v ČR a Rakúsku. Vzhľadom na to, že nemáme aktuálne čísla, výrok hodnotíme ako neoveriteľný. 

Štatistický úrad uvádza štvrťročné údaje o stave zamestnanosti, preto pri overovaní tohto výroku Jána Figeľa vychádzame zo stavu zamestnanosti v 2. kvartáli 2010 (čas tesne pred nástupom vlády I. Radičovej) a 3. kvartáli 2011, ktorý je zatiaľ najnovším údajom o počte zamestnaných osôb na Slovensku.
2. kvartál 2010: 2 312,5 tis.3. kvartál 2011: 2 366,5 tis.
Nárast:  + 54 tis. pracovných miest

Eurostat uvádza prepad slovenského HDP v roku 2009 o 4,9%.

Iveta Radičová na predvolebnej tlačovke 16.marca 2010 hovorla o prioritách strany v predvolebnej kampani a o oblastiach riešení nasledovne:"Chcela by som zdôrazniť, že podľa SDKÚ-DS, určujúca téma pre rok 2010 a následné obdobie je pre Slovensko a občanov Slovenska zlepšovanie kvality života, najmä však postavenia strednej vrstvy a rodín s deťmi". Ďalej hovorí: "Našimi prioritami budú tri oblasti: prvá- ekonomický rast a zamestnanosť, druhá- zlepšovanie kvality života všetkých, najmä však strednej vrstvy a rodín s deťmi a tretia- obnovenie spravodlivosti v tejto krajine a dôvery v štátne inštitúcie a v politikov.. Chceme ponukáť riešenia na zlepšenie kvality života." (videozáznam HN)
Volebný program SDKÚ-DS v úvodnom slove I.Radičovej:
"Hlavnou výzvou pre Slovensko po roku 2010 je zvyšovanie kvality života občanov. 
Kým v minulosti dominovali témy integrácie a reforiem, dnes SDKÚ-DS povaţuje za kľúčovú tému problematiku kvality kaţdodenného ţivota ľudí. Chceme, aby sa spoločenská debata i úsilie politikov viac zaostrili na kaţdodenné problémy bežného príslušníka strednej vrstvy. Nastal čas, aby tí, čo poctivo pracujú a trpezlivo znášali reformy, mali istotu dobre ocenenej práce, aby sa mohli nerušene starať o rodinu, aby mali k dispozícii moderné zdravotníctvo, aby ich deti dostali kvalitné vzdelanie, aby sa nemuseli obávať o svoju budúcnosť na dôchodku. Inak povedané, aby to, čo má byť samozrejmé, naozaj samozrejmé bolo."
Tieto sľuby napokon môžeme nájsť aj v Programovom vyhlásení vlády:
Za najdôležitejší cieľ preto vláda Slovenskej republiky dnes považuje vytvárať
predpoklady pre zvyšovanie kvality života občanov a životnej úrovne.

R. Fico by mal najskôr upresniť aký rebríček chudoby má na mysli. Z uvedených meraní nie je zrejmý prepad v rebríčku chudoby "takmer na spodok".
Ak vychádzame Human development report, ktorá meria chudobu cez Viacrozmerný index chudoby MPI (meria prístup k čistej vode, palivo na prípravu stravy, zdravotné služby ako aj základné veci v domácnostiach). Slovensko kleslo oproti roku 2010 (str. 161) o 4 priečky z 31 na 35 miesto v roku 2011 (str. 143) z vyše 180 hodnotených krajín.
Ďalším hodnotením relatívnej chudoby t.j miery rizika chudoby (60% mediánu ekvivalentného príjmu) je každoročné meranie EU SILC. Pravidelne si udržujeme najnižšiu relatívnu chudobu na úrovni približne 11% (posledné údaje zodpovedajú roku 2010 - EU SILC 2010 str. 6), pričom ešte v roku 2005 relatívna chudoba bola na úrovni 13 %.
Dôležitým ukazovateľom chudoby je aj parita kúpnej sily PPP. Ak vychádzame z každoročných správ The Global Competitiveness Report, tak k aprílu 2010 (str. 474) sa Slovensko v parite kúpnej sily umiestnilo na 60 priečke v porovnaní so 142. Rovnaké umiestnenie dosiahlo aj ku aprílu 2011 (str. 500). 
V žiadnom s uvedených ukazovateľov sledujúcich mieru chudoby jednotlivých krajín nezaznamenalo Slovensko výrazný prepad. 

Iveta Radičová pre Aktualne.sk 10.2. 2011: 
"Zákonník práce nie je najdôležitejší faktor tvorby zamestnanosti, je len nápomocný. Máme vyše 14 percentnú nezamestnanosť. Preto hľadáme spôsoby, overené v krajinách EÚ, ktoré zvýšia pružnosť tvorby pracovných mies."
Minister Mihál po schválení novely (SME):
13:30 Minister práce Mihál po hlasovaní povedal, že dôsledkom prijatia novely bude vznik tisícov pracovných miest.Premiérka Radičová: "Myslím si, že je to Zákonník práce, ktorý pomôže v raste zamestnanosti a zvyšuje zamestnancom istotu v ich zamestnaní. Je ústretovejší k zamestnancov aj k rodinám. Chráni tých, ktorí to potrebujú."

Veľká novela Zákonníka práce nadobudla účinnosť v septembri 2011.
Vládni politici uvádzali, že zákonník práce je dôležitý prostriedok v boji proti nezamestnanosti. Netvrdili však, že prinesie "desatisíce" miest ako to uvádza Robert Fico.

Predstavitelia strany Smer-SD v oficiálnych vyjadreniach, týkajúcich sa novelizácie Zákonníka práce v roku 2007 presadzovali najmä záujem zvýšiť ochranu zamestnancov a nie záujem znížiť nezamestnanosť.

Novelou Zákonníka práce v roku 2007 sa riešilo napr.:

• spresnenie právnej úpravy závislej práce.
  
• zvýšenie ochrany zamestnancov pred neodôvodneným prepúšťaním;
• zaručenie nároku na odstupné pri súčasnom plynutí výpovednej lehoty.
  
• zvýšenie ochrany zamestnancov vykonávajúcich prácu na kratší pracovný čas. Z
• zamedzenie reťazeniu pracovných pomerov na lehotu určitú;
• vyriešenie otázky aktívnych a pasívnych nadčasov;
• opätovné zavedenie inštitútu dohody o pracovnej činnosti, ako aj zvýšenie ročného rozsahu činností vykonávaných na základe dohody o vykonaní práce;
• ďalší nárast minimálnej mzdy.
  
• posilnenie postavenia odborov a kolektívneho vyjednávania.
  

Opozícia však argumentovala, že tieto opatrenia budú mať za následok zvýšenie nezamestnanosti. „Treba si len pripomenúť, že v čase, keď platila verzia Zákonníka práce, ktorú dnes premiér Fico presadzuje, bola na Slovensku priemerná nezamestnanosť viac ako 19 percent,“ povedal exminister Ľ. Kaník.

ÚPSVR za mesiac december 13,59% eviduje 399 800 uchádzačov o prácuNezamestnanosť podľa údajov Štatistického úradu SR za 3.kvartál 2011 13,1% a priemerne za 1. až 3. kvartál 2011 13,4%. Dáta Eurostat-u uvádzajú zatiaľ najnovšiu hodnotu 13,5%, a to za mesiac november 2011.

Pri hodnotení výroku sme vychádzali z indexu reálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve ("príjmy ľudí") a inflácie podľa metodiky HICP:

	2005	2006	2007	2008	2009	2010
Index reálnej mzdy	106,3	103,3	104,3	103,3	101,4	102,2
Rast reálnej mzdy		-3,0	+1,0	-1,0	-1,9	+0,8
Inflácia HICP	2,8	4,3	1,9	3,9	0,9	0,7
Rast inflácie		+1,5	-2,4	+2,0	-3,0	-0,2

Zdorje: eurostat, ŠÚ SR

V období vlády Roberta Fica bol rast príjmov vždy vyšší ako inflácia. Rast reálnej mzdy v jednotlivých rokoch kolísal, nikdy však nedošlo k medziročnému zníženiu reálnych miezd. 

Keďže Róbert Fico aj v minulosti poukazoval na mieru inflácie, kde vychádzal z informácií o medziročnej inflácii, predpokladáme, že aj v tomto prípade hovorí o inflácii medziročnej, ktorá podľa údajov databázy Eurostat dosiahla v novembri 2011 úroveň 4,8%.

Slovensko má podľa Eurostatu najvyššiu mieru inflácie. Nutno však dodať, že rovnakú medziročnú infláciu ako Slovensko má aj Spojené Kráľovstvo a to tiež na úrovni 4,8 %. 
Len na porovnanie uvádzame krajiny EÚ, ktoré čelia zdražovaniu na podobnej úrovni ako Slovensko a Spojené Kráľovstvo. Medziročná miera inflácie v novembri 2011 bola v týchto krajinách nasledovná:

Poľsko 4,4 %
Maďarsko 4,3 %
Litva 4,4 %
Estónsko 4,4 %

Priemerná mesačná mzda v hospodárstve SR v 3.kvartáli 2011 bola 769 Eur. Podľa údajov Eurostatu z novembra 2011 bolo Slovensko na piatom mieste medzi krajinami s najnižšou mzdou v rámci EÚ27.

Podľa oficálnych údajov Sociálnej poisťovne bola k 31. decembru 2011 priemerná výška starobného dôchodku 362,08 Eur.

R. Fico nešpecifikuje, o ktoré konkrétne tarify sa jedná, a či porovnáva ceny plynu pre domácnosti, pre priemyselných odberateľov alebo nejaký vážený priemer. Na ilustráciu predkladáme ceny SPP pre domácnosti podľa jednotlivých tarifov (objem spotreby). Ceny za rok 2010 boli platné od 1.januára 2010. Nevieme s určitosťou povedať či boli platné po celý rok.

	2010	2012	% rozdiel
Tarif D1	0,0584	0,0673	15,2
Tarif D2	0,0422	0,0509	20,6
Tarif D3	0,0403	0,0490	21,5

Ceny sú uvedené v €/kWh vrátane DPH.

Vo všetkých sledovaných kategóriach však cena stúpla o 15 a viac %. Výrok Roberta Fica tak môžeme uznať ako pravdivý. 

Nepodarilo sa nám nájsť žiadny údaj o tržbách turizmu za rok 2011. 

Aj napriek skutočnosti, že väčšina poslancov strany Smer-SD zahlasovala proti návrhu zákona o štátnom rozpočte, vďaka absencii jej 17 poslancom pri záverečnom hlasovaní  sa kvórum (najnižší počet hlasov nevyhnutný na schválenie zákona) znížilo zo 76 hlasov na 67 hlasov a preto návrh zákona prešiel. Za zákon o štátnom rozpočte zahlasovalo 75 poslancov. 

Hlasovanie o zákone o štátnom rozpočte zo 7. decembra 2011 si môžete pozrieť TU.

Vyjadrenie aké spomína R. Fico sme nenašli.
Podarilo sa nám nájsť vyjadrenie Ivana Štefanca z novembra 2011: "Keď budeme musieť robiť nejaké opatrenia v daňovej oblasti, rozhodne nie v priamych daniach, priestor je len na nepriamej strane," zdôraznil. Nemalo by však ísť o zmeny v dani z pridanej hodnoty (DPH), ale skôr o vyššie zdanenie alkoholu, environmentálne dane či dane z nehnuteľností. "To sú oblasti, kde sa dá hovoriť o nejakých pohyboch. S podmienkou nezvyšovania celkového daňového zaťaženia," dodal Štefanec."
Výrok jedného z predstaviteľov strany SDKÚ naznačuje, že DPH by nemalo byť daňou, ktorá sa bude zvyšovať. Zároveň to však ani kategoricky nevylúčil. Avšak žiadny výrok, v ktorom by predstaviteľ SDKÚ "jasne naznačil" zámer zvyšovať DPH sme nenašli.