Ivan Mikloš, Jozef Kollár
Na telo, Moderátor: Zlatica Puškárová , videozáznam relácie
22
Jan
Jan
Zlatica Puškárová v súvislosti s kauzou Gorila v nedeľu spovedala Ivana Mikloša a Jozefa Kollára. Politici v zásade neprezradili nič nového. Opakovali sa niektoré tvrdenia a fakty, ktoré sme mali možnosť počuť aj od iných politikov z predchádzajúcich dní.
Všetci politici
Všetky výroky
Vyberte si, ktoré výroky
z relácie si chcete prezerať:
z relácie si chcete prezerať:
A viem, ako privatizácia prebiehala. Privatizácia letiska prebiehala tak, že boli dvaja záujemcovia Španieli, s ktorými bolo J&T v konzorciu a Rakúšania, s ktorými bola Penta. Vyhodnotil som medzinárodný tender a prišli približne porovnateľné ponuky, na základe ktorých sa dala vybrať aj jedna aj druhá, pretože tam bolo 5 kritérií medzi ktorými cena bola len jedno. A výsledok bol taký, že Mikuláš Duzurinda a ja sme presadili, aby sa urobilo druhé kolo, kde v zalepených obálkach títo záujemcovia dali len číslo, ktorým navyšovali cenu, vďaka čomu štát mohol získať o 4 a pol (mld. sk viac pozn.)
Ivan Mikloš
Pravda (skryť odôvodnenie)
Záujem o privatizáciu letísk v medzinárodnom tendri prejavilo konzorcium TwoOne zložené z viedenského letiska, rakúskej Raiffeisen Zentralbank AG a private equity skupiny Penta a druhým konzorcium spájajúce španielsku spoločnosť Abertis, britského prevádzkovateľa letísk TBI a slovenskú finančnú skupinu J&T. Účastníkmi prvého kola privatizačného tendra boli okrem konzorcia TwoOne a Abertisu aj konzorcium ISAP spájajúce nemeckú letiskovú spoločnosť Köln-Bonn, infraštrukturálny fond GalaxyS a spoločnosti Airport Consulting Vienna a SNS-Lavalin International. Ponuku predložil aj turecký staviteľ a prevádzkovateľ letísk Tepe Akfen Ventures. Konzorcium TwoOne pritom za ponuku na bratislavské letisko získalo 77,75 bodu zo 100, za ponuku na košické letisko 78 bodov. Druhé v poradí, konzorcium Abertis Infraestructuras získalo za Bratislavu 75,25 bodu, za Košice 61 bodov. Konzorcium ISAP získalo za ponuku na akcie bratislavského letiska 59,75 bodu, za ponuku na akcie košického letiska 62,5 bodu.Bodový rozdiel medzi konzorciami TwoOne a Abertis, bol veľmi malý, najmä v prípade bratislavského letiska. Z dôvodu vyrovnanosti spomínaných ponúk, sa koalícia na druhom kole privatizácie. Vtedajší premiér Dzurindapovedal: "Nedá sa uprieť skutočnosť, že ponuky obidvoch prvých (uchádzačov) sa dajú prezentovať ako pomerne vyrovnané. Kto ponúkne viac, ten sa stane víťazom."
Pravda, 19.januar 2006: Privatizačná komisia vybrala zo 4 záujemcov o letiská konzorcium Two One, ktoré tvorí viedenské letisko Schwechat, rakúska Raiffeisen Zentral Bank AG a slovenská finančná skupina Penta. Tento výber odsúhlasil aj minister dopravy Pavol Prokopovič a neskôr aj ministerstvo hospodárstva.Na druhom mieste podľa počtu bodov skončil španielsky Abertis Infraestructuras s britskou spoločnosťou TBI Plc. a slovenskou J & T Finance Group.Výber však sprevádzali pochybnosti, ostro ho odmietla opozícia a proti sa vyjadril aj prezident Gašparovič. Pochybnosti o tendri vyjadrila aj koaličná KDH. Podľa šéfa strany Pavla Hrušovského však vychádzali z nedostatočných údajov, viaceré veci si vysvetlili pri stretnutí s ministrom Prokopovič a preštudovaní materiálov o tendri.
Riešenie, ktoré prijali predstavitelia koaličných strán "po siahodlhej diskusii", považuje Hrušovský za štandardnú metódu "pre prípady, aké sa vyskytli pri privatizácii bratislavského a košického letiska".
"Cena alebo investícia boli len jedným z kritérií. Obe ponuky treba hodnotiť spolu s investičným a podnikateľským plánom," vyjadril sa v tejto súvislosti pre Hospodárske noviny podpredseda KDH Július Brocka. Druhé kolo podmieňovali privatizáciu navýšením kúpnej ceny. Minister dopravy Pavol Prokopovič listom vyzval finálnych záujemcov o privatizáciu letísk v Bratislave a Košiciach, konzorciá TwoOne a Abertis, aby predložili svoje konečné finančné ponuky do piatka 27. januára 2006 do 12.00 h.V prvom a následne aj v druhom kole sa víťazom stalo konzorcium TwoOne.Trend, 31.január 2006:Viedenské letisko napokon ukázalo extrémnu snahu dostať sa k Bratislave. Konzorcium TwoOne dodatočne pridalo až 4,525 miliardy korún, kým Abertis a J&T vložili do obálky ponuku 3,307 miliardy korún. "So sumami som spokojný.Vidieť, že o letiská sa zaujímali vyrovnaní partneri so serióznym záujmom," povedal po verejnom otváraní obálok s dodatočnou ponukou minister dopravy Pavol Prokopovič.
Napriek tomu, že "privatizačná" zmluva s konzorcoim bola podpísaná, čakalo sa na stanovisko Protimonopolného úradu SR. 4.júla 2006 však prišlo k výmene vlády, premiérom sa stal R.Fico. Jeho strana nesúhlasila s privatizáciou letísk. Stanovisko Protimonopolného úradu v tom čase ešte stále neexistovalo. TREND, 16.august 2006:Začína sa napĺňať očakávaný scenár neprivatizácie najväčšieho slovenského letiska. Cesta ako predaj zablokovať dnes vedie cez Protimonopolný úrad SR.
Ten prešetrovanie robí veľmi dôsledne a v korešpondencii už dlhšie vyjadruje obavy z možného zlého vplyvu na slovenský trh. Napríklad že po spojení letísk nebude Bratislava zaujímavá pre lowcosty.
Nestačilo podporné stanovisko SkyEurope. Ani letmý pohľad na letecký trh. Napriek vyšším poplatkom lowcosty lietajú aj do Viedne a naopak, niektoré opúšťajú Bratislavu.
Slovensko nie je napríklad zaujímavé pre Air Berlin, napriek lepším poplatkom Bratislavu opustil poľský LOT a odchádza aj easyJet. Nestačila ani garancia Viedne, že zabezpečí, aby poplatky v Bratislave boli stále o istú konštantu nižšie ako vo Viedni.
Protimonopolný úrad v októbri nemusí zákonite vydať stanovisko, v ktorom nebude s koncentráciou susedných letísk súhlasiť. Ale odkladom poskytol vláde možnosť hľadať cestu na vykorčuľovanie z obchodu, keďže nerozhodol v zadefinovanom termíne.V septembri Protimonopolný úrad vydal zamietavé stanovisko ohľadom predaja Bratislavského letiska. Privatizácia letiska bola následne úplne zrušená.
Pravda, 19.januar 2006: Privatizačná komisia vybrala zo 4 záujemcov o letiská konzorcium Two One, ktoré tvorí viedenské letisko Schwechat, rakúska Raiffeisen Zentral Bank AG a slovenská finančná skupina Penta. Tento výber odsúhlasil aj minister dopravy Pavol Prokopovič a neskôr aj ministerstvo hospodárstva.Na druhom mieste podľa počtu bodov skončil španielsky Abertis Infraestructuras s britskou spoločnosťou TBI Plc. a slovenskou J & T Finance Group.Výber však sprevádzali pochybnosti, ostro ho odmietla opozícia a proti sa vyjadril aj prezident Gašparovič. Pochybnosti o tendri vyjadrila aj koaličná KDH. Podľa šéfa strany Pavla Hrušovského však vychádzali z nedostatočných údajov, viaceré veci si vysvetlili pri stretnutí s ministrom Prokopovič a preštudovaní materiálov o tendri.
Riešenie, ktoré prijali predstavitelia koaličných strán "po siahodlhej diskusii", považuje Hrušovský za štandardnú metódu "pre prípady, aké sa vyskytli pri privatizácii bratislavského a košického letiska".
"Cena alebo investícia boli len jedným z kritérií. Obe ponuky treba hodnotiť spolu s investičným a podnikateľským plánom," vyjadril sa v tejto súvislosti pre Hospodárske noviny podpredseda KDH Július Brocka. Druhé kolo podmieňovali privatizáciu navýšením kúpnej ceny. Minister dopravy Pavol Prokopovič listom vyzval finálnych záujemcov o privatizáciu letísk v Bratislave a Košiciach, konzorciá TwoOne a Abertis, aby predložili svoje konečné finančné ponuky do piatka 27. januára 2006 do 12.00 h.V prvom a následne aj v druhom kole sa víťazom stalo konzorcium TwoOne.Trend, 31.január 2006:Viedenské letisko napokon ukázalo extrémnu snahu dostať sa k Bratislave. Konzorcium TwoOne dodatočne pridalo až 4,525 miliardy korún, kým Abertis a J&T vložili do obálky ponuku 3,307 miliardy korún. "So sumami som spokojný.Vidieť, že o letiská sa zaujímali vyrovnaní partneri so serióznym záujmom," povedal po verejnom otváraní obálok s dodatočnou ponukou minister dopravy Pavol Prokopovič.
Napriek tomu, že "privatizačná" zmluva s konzorcoim bola podpísaná, čakalo sa na stanovisko Protimonopolného úradu SR. 4.júla 2006 však prišlo k výmene vlády, premiérom sa stal R.Fico. Jeho strana nesúhlasila s privatizáciou letísk. Stanovisko Protimonopolného úradu v tom čase ešte stále neexistovalo. TREND, 16.august 2006:Začína sa napĺňať očakávaný scenár neprivatizácie najväčšieho slovenského letiska. Cesta ako predaj zablokovať dnes vedie cez Protimonopolný úrad SR.
Ten prešetrovanie robí veľmi dôsledne a v korešpondencii už dlhšie vyjadruje obavy z možného zlého vplyvu na slovenský trh. Napríklad že po spojení letísk nebude Bratislava zaujímavá pre lowcosty.
Nestačilo podporné stanovisko SkyEurope. Ani letmý pohľad na letecký trh. Napriek vyšším poplatkom lowcosty lietajú aj do Viedne a naopak, niektoré opúšťajú Bratislavu.
Slovensko nie je napríklad zaujímavé pre Air Berlin, napriek lepším poplatkom Bratislavu opustil poľský LOT a odchádza aj easyJet. Nestačila ani garancia Viedne, že zabezpečí, aby poplatky v Bratislave boli stále o istú konštantu nižšie ako vo Viedni.
Protimonopolný úrad v októbri nemusí zákonite vydať stanovisko, v ktorom nebude s koncentráciou susedných letísk súhlasiť. Ale odkladom poskytol vláde možnosť hľadať cestu na vykorčuľovanie z obchodu, keďže nerozhodol v zadefinovanom termíne.V septembri Protimonopolný úrad vydal zamietavé stanovisko ohľadom predaja Bratislavského letiska. Privatizácia letiska bola následne úplne zrušená.
Zákon o SIS tu ho mám veľmi jasne hovorí. Veľmi jasne hovorí, aké sú čie kompetencie. Hovorí, citujem. Informačná služba poskytuje národnej rade, prezidentovi Slovenskej republiky a vláde, jej členom informácie významné pre ich činnosť a rozhodovanie, ale v druhom paragrafe v ďalšom písmene hovoria a to je podstatné, informačná služba poskytuje informácie o trestnej činnosti útvarom policajného zboru a prokuratúry a to najmä o páchaní organizovanej trestnej činnosti.
Ivan Mikloš
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
V zákone NR SR z 21. januára 1993 o Slovenskej informačnej službe v § 2 Úlohy informačnej služby sa v odseku (4) a (5) píše:(5) Informačná služba poskytuje Národnej rade Slovenskej republiky, prezidentovi Slovenskej republiky a vláde Slovenskej republiky informácie významné pre ich činnosť a rozhodovanie.
(6) Informačná služba poskytuje informácie o trestnej činnosti útvarom Policajného zboru a prokuratúry, a to najmä o páchaní organizovanej trestnej činnosti. Nevyhnutné informácie poskytuje aj iným štátnym orgánom, ak ich potrebujú na zamedzenie protiústavnej alebo protiprávnej činnosti.
I. Mikloš správne cituje zo zákona o SIS.
(6) Informačná služba poskytuje informácie o trestnej činnosti útvarom Policajného zboru a prokuratúry, a to najmä o páchaní organizovanej trestnej činnosti. Nevyhnutné informácie poskytuje aj iným štátnym orgánom, ak ich potrebujú na zamedzenie protiústavnej alebo protiprávnej činnosti.
I. Mikloš správne cituje zo zákona o SIS.
Je to naozaj úplne závažná vec a teraz fakty. Predsa minister vnútra Lipšic úplne jasne potvrdil, že takáto akcia s názvom s krycím názvom Gorila existovala. Takisto SIS úplne legálne odpočúvala byt na Vazovovej ulici. Predsa krajský súd v Bratislave potvrdil, že vydal povolenie k odpočúvaniu ľudí, ktorí sa stretávali v tomto byte. Premiérka Radičová v archíve nájde informácie o tom z roku 2006 počiarkujem, kedy bol premiérom Dzurinda a ministrom vnútra pán Pado.
Jozef Kollár
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
To, že akcia s názvom Gorila skutočne existovala a SIS ju aj realizovala potvrdil 19. januára 2012 minister vnútra Daniel Lipšic. "Môžeme potvrdiť, že v rokoch 2005 a 2006 boli zadokumentované vážne podozrenia z korupčnej trestnej činnosti," povedal Lipšic. Zároveň dodal, že bola podľa neho legitímna a legálna.
(SITA, 12. januára 2012)"Tajná služba žiadala o súhlas na odpočúvanie, ktoré spomína spis Gorila. Hospodárskym novinám to potvrdil Krajský súd v Bratislave. ...„Krajský súd eviduje žiadosť o použitie ITP (infomačno-technické prostriedky, pozn.) zo dňa 21. novembra 2005,“ potvrdila Hospodárskym novinám predsedníčka súdu Darina Kuchtová."
V zverejnenom dokumente Gorila sa spomína byt na Vazovovej ulici 9/A. S touto informáciou prišli viaceré média. (SME, 30. decembra 2011)Súčasťou dokumentu zverejneného na internete je list príslušníka SIS z marca 2007 adresovaný jej vtedajšiemu riaditeľovi Jozefovi Magalovi.
Opisuje v ňom, ako spomínaný byt legálne odpočúval zo svojho bytu v susedstve. Na základe toho Gorila vznikla.
Minister vnútra D. Lipšic potvrdil, že v rokoch 2005 a 2006 boli zadokumentované závažné podozrenia. V roku 2006 bol predsedom vlády Mikuláš Dzurinda a ministrom vnútra M. Pado (po demisii V. Palka). Bývalý minister vnútra M. Pado potvrdil pre denník SME (27. decembra 2012), že dostával viacero informácií zo SIS, avšak vzhľadom na čas si na konkrétne nepamätá. Pado dodáva: „Ak sa niečo objavilo, odovzdal som to orgánom, ktoré mali kompetencie na vyšetrovanie“
J. Kollár hovorí vo všetkých bodoch svojho výroku pravdu.
(SITA, 12. januára 2012)"Tajná služba žiadala o súhlas na odpočúvanie, ktoré spomína spis Gorila. Hospodárskym novinám to potvrdil Krajský súd v Bratislave. ...„Krajský súd eviduje žiadosť o použitie ITP (infomačno-technické prostriedky, pozn.) zo dňa 21. novembra 2005,“ potvrdila Hospodárskym novinám predsedníčka súdu Darina Kuchtová."
V zverejnenom dokumente Gorila sa spomína byt na Vazovovej ulici 9/A. S touto informáciou prišli viaceré média. (SME, 30. decembra 2011)Súčasťou dokumentu zverejneného na internete je list príslušníka SIS z marca 2007 adresovaný jej vtedajšiemu riaditeľovi Jozefovi Magalovi.
Opisuje v ňom, ako spomínaný byt legálne odpočúval zo svojho bytu v susedstve. Na základe toho Gorila vznikla.
Minister vnútra D. Lipšic potvrdil, že v rokoch 2005 a 2006 boli zadokumentované závažné podozrenia. V roku 2006 bol predsedom vlády Mikuláš Dzurinda a ministrom vnútra M. Pado (po demisii V. Palka). Bývalý minister vnútra M. Pado potvrdil pre denník SME (27. decembra 2012), že dostával viacero informácií zo SIS, avšak vzhľadom na čas si na konkrétne nepamätá. Pado dodáva: „Ak sa niečo objavilo, odovzdal som to orgánom, ktoré mali kompetencie na vyšetrovanie“
J. Kollár hovorí vo všetkých bodoch svojho výroku pravdu.
Napríklad v poslednom období to bol aj pán Mojžiš, bývalý šéf NBÚ, ktorý úplne jasne povedal, že on si myslí, že tento spis je autentický.
Jozef Kollár
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Bývalý šéf Národného bezpečnostného úradu J. Mojžiš sa skutočne v rozhovore pre týždenník Týždeň vyjadril, že nemá žiadne pochybnosti o tom, že spis Gorila je autentický a zodpovedá štýlu
práce SIS.
Rozhovor s J. Mojžišom si môžete prečítať TU.
Rozhovor s J. Mojžišom si môžete prečítať TU.
Riaditeľ SIS odmietne zbaviť príslušníkov SIS mlčanlivosti a premiérka Radičová hovorí o tom, že to sa tak stalo v minulosti, ale že teraz bude mať polícia druhý pokus k tomu, aby vyšetrila túto kauzu.
Jozef Kollár
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
V minulosti K. Mitrík odmietol v súvislosti s kauzou Gorila zbaviť mlčanlivosti príslušníkov SIS . Informáciu priniesol denník SME.
V súčasnosti v rámci vyšetrovania kauzy Gorila prebieha druhý pokus o zbavenie mlčanlivosti príslušníkov SIS, najmä šéfa SIS K. Mitríka. O zbavení mlčanlivosti rozhodne prezident, ktorý v pondelok (23. januára 2012) dostal stanovisko SIS k žiadosti vyšetrovateľa o pozbavenie povinnosti mlčanlivosti riaditeľa SIS. Hlava štátu si však na základe tohto stanoviska vyžiadala doplnenie informácie k žiadosti od vyšetrovateľa.
"V žiadosti totiž nie je odôvodnený účel, rozsah a lehota platnosti oslobodenia od povinnosti mlčanlivosti v súlade so všeobecne záväznými predpismi, Trestným poriadkom a zákonom o ochrane utajovaných skutočností. List vyšetrovateľovi prezident odoslal. Len čo od vyšetrovateľa príde odpoveď s doplňujúcimi informáciami k žiadosti, prezident republiky rozhodne o pozbavení povinnosti mlčanlivosti riaditeľa SIS," uviedol hovorca prezidenta.
"Ak vyšetrovateľ požiada v rámci nového vyšetrovania o zbavenie mlčanlivosti príslušníkov SIS v súvislosti s materiálom Gorila, a ak táto žiadosť bude spĺňať všetky zákonom stanovené náležitosti, riaditeľ SIS je pripravený žiadosti vyhovieť," informoval tlačový odbor Úradu vlády SR.
V súčasnosti v rámci vyšetrovania kauzy Gorila prebieha druhý pokus o zbavenie mlčanlivosti príslušníkov SIS, najmä šéfa SIS K. Mitríka. O zbavení mlčanlivosti rozhodne prezident, ktorý v pondelok (23. januára 2012) dostal stanovisko SIS k žiadosti vyšetrovateľa o pozbavenie povinnosti mlčanlivosti riaditeľa SIS. Hlava štátu si však na základe tohto stanoviska vyžiadala doplnenie informácie k žiadosti od vyšetrovateľa.
"V žiadosti totiž nie je odôvodnený účel, rozsah a lehota platnosti oslobodenia od povinnosti mlčanlivosti v súlade so všeobecne záväznými predpismi, Trestným poriadkom a zákonom o ochrane utajovaných skutočností. List vyšetrovateľovi prezident odoslal. Len čo od vyšetrovateľa príde odpoveď s doplňujúcimi informáciami k žiadosti, prezident republiky rozhodne o pozbavení povinnosti mlčanlivosti riaditeľa SIS," uviedol hovorca prezidenta.
"Ak vyšetrovateľ požiada v rámci nového vyšetrovania o zbavenie mlčanlivosti príslušníkov SIS v súvislosti s materiálom Gorila, a ak táto žiadosť bude spĺňať všetky zákonom stanovené náležitosti, riaditeľ SIS je pripravený žiadosti vyhovieť," informoval tlačový odbor Úradu vlády SR.
To povedala ešte nie tak dávno čelná predstaviteľka vašej strany, pán minister, Iveta Radičová, že našla v archívoch na úrade vlády jasnú informáciu (o spise Gorila pozn.) podčiarkujem z roku 2006, keď bol premiérom tejto krajiny Mikuláš Dzurinda a ministrom vnútra pán Pado.
Jozef Kollár
Neoveriteľné (zobraziť odôvodnenie)
Konkrétne vyjadrenie premiérky o tom, že spis v archíve našla neexistuje. O tejto skutočnosti informoval minister vnútra D. Lipšic .
"Polícii sa podarilo preukázať v spolupráci so Špeciálnou prokuratúrou a vďaka listinnému dôkazu, ktorý odovzdala predsedníčka vlády (pozn. 18.januára 2012), pretože ho našla v archíve vlády, že akcia Gorila skutočne existovala. Už v roku 2005 a 2006 boli spravodajsky zdokumentované vážne porušenia z korupčnej činnosti istej finančnej skupiny ale aj iných osôb. Takisto vieme preukázať, že o týchto skutočnostiach boli informovaní vtedajší predseda vlády a minister vnútra," vyhlásil Lipšic.
I. Radičová takúto vec verejne nepotvrdila.
"Polícii sa podarilo preukázať v spolupráci so Špeciálnou prokuratúrou a vďaka listinnému dôkazu, ktorý odovzdala predsedníčka vlády (pozn. 18.januára 2012), pretože ho našla v archíve vlády, že akcia Gorila skutočne existovala. Už v roku 2005 a 2006 boli spravodajsky zdokumentované vážne porušenia z korupčnej činnosti istej finančnej skupiny ale aj iných osôb. Takisto vieme preukázať, že o týchto skutočnostiach boli informovaní vtedajší predseda vlády a minister vnútra," vyhlásil Lipšic.
I. Radičová takúto vec verejne nepotvrdila.
Ak dovolíte, odcitujem z tohto dokumentu, kde sa polícia dotazovala SIS na vierohodnosť Gorily. Citujem. Z odpovedí SIS vyplýva, že je možné verifikovať len niektoré registratúrne označenia uvedené v anonymnom materiály, ako označenia, ktoré boli vytvorené SIS. V ostatnej časti materiálu verifikácia nie je možná. Z ich obsahu nevyplýva, že by ich pôvodcom mala byť SIS, ako jeden zo štátnych orgánov, ktoré sú oprávnené používať informačno-technické prostriedky.
Ivan Mikloš
Neoveriteľné (zobraziť odôvodnenie)
Mikloš hovorí o tomto dokumente aj vo svojom blogu, kde ho aj konkretizuje. Údajne ide o dokument Prezídia Policajného zboru SR, Úradu boja proti korupcii, Odboru boja proti korupcii Západ zo dňa 21. Januára 2010, č.p. PPZ-106-14/BPK-Z-OPC-2009, ktorý sa zaoberá vyhodnotením vyšetrovania všetkých podozrení voči Anne Bubeníkovej vyplývajúcich z „gorily“. Dokument nie je verejne dostupný, a preto jeho obsah nevieme overiť.
Gorila nie je o nejakom paragrafe nejakého zákona, ani o privatizácií letiska nie je Gorila. Gorila je o tom, že v civilizovanej krajine a poviem príklad, Nórsko, ak sa prevalilo, že šéfka tajnej služby v Nórsku odstúpila, pretože prezradila meno tajného agenta Nórska v Pakistane. Poviem iný príklad, odstúpila, odstúpila dobrovoľne, odstúpila na vlastnú žiadosť.
Jozef Kollár
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
(SITA, 19. januára 2012)"Šéfka hlavnej nórskej tajnej služby musela odstúpiť po tom, ako vyzradila, že krajina má tajných agentov v Pakistane. Vo štvrtok jej rezignáciu oficiálne potvrdilo ministerstvo spravodlivosti."
(BBC, 19. január 2012)"Norway's head of intelligence Janne Kristiansen has handed in her resignation because she said too much during a parliamentary hearing. According to a transcript, Ms Kristiansen (šéfka nórskej tajnej služby, pozn.) told the hearing that Norway had agents working in Pakistan. ...Although she indicates that the PST does not have its own relationship with Pakistan intelligence, she says the Norwegian armed forces' intelligence agency, or E service, does."
(Telegraph, 20. január 2012)"PST chief Janne Kristiansen has informed me that she is resigning from her post effective immediately," Justice Minister Grete Faremo said. ..."The minister was referring to Ms Kristiansen's appearance on Wednesday before a parliamentary committee during which she revealed that Norway's military intelligence, the E Service, had agents in Pakistan."
Je pravdou, že šéfka nórskej tajnej služby (PST) sama odstúpila potom ako odhalila, že nórska vojenská tajná služba má svojich agentov v Pakistane. J. Kollár nepresne uvádza príčinu odstúpenia šéfky nórskej tajnej služby. Tá podľa dostupných informácií neprezradila meno agenta ale to, že ich Nórsko v Pakistane má. Napriek tomu, hodnotíme výrok ako pravdu.
(BBC, 19. január 2012)"Norway's head of intelligence Janne Kristiansen has handed in her resignation because she said too much during a parliamentary hearing. According to a transcript, Ms Kristiansen (šéfka nórskej tajnej služby, pozn.) told the hearing that Norway had agents working in Pakistan. ...Although she indicates that the PST does not have its own relationship with Pakistan intelligence, she says the Norwegian armed forces' intelligence agency, or E service, does."
(Telegraph, 20. január 2012)"PST chief Janne Kristiansen has informed me that she is resigning from her post effective immediately," Justice Minister Grete Faremo said. ..."The minister was referring to Ms Kristiansen's appearance on Wednesday before a parliamentary committee during which she revealed that Norway's military intelligence, the E Service, had agents in Pakistan."
Je pravdou, že šéfka nórskej tajnej služby (PST) sama odstúpila potom ako odhalila, že nórska vojenská tajná služba má svojich agentov v Pakistane. J. Kollár nepresne uvádza príčinu odstúpenia šéfky nórskej tajnej služby. Tá podľa dostupných informácií neprezradila meno agenta ale to, že ich Nórsko v Pakistane má. Napriek tomu, hodnotíme výrok ako pravdu.
Ak sa ukázalo vo Švajčiarsku, že manželka guvernéra švajčiarskej centrálnej banky robila v /nezrozumiteľné/ fonde a robila operácie na švajčiarsky frank americký dolár, tak guvernér centrálnej banky Švajčiarska odstúpil.
Jozef Kollár
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
(TASR, 9. januára 2012)"Guvernér Švajčiarskej národnej banky (SNB) Philipp Hildebrand rezignoval na svoju funkciu. Za jeho odstúpením je škandál týkajúci sa kontroverzného devízového obchodu, ktorý vlani v auguste uskutočnila jeho žena. ...Hildebrand sa musí brániť pred obvineniami zo zneužitia informácií. Jeho manželka Kashya, bývalá maklérka hedžového fondu, ktorá v súčasnosti vedie galériu v Zürichu, 15. augusta 2011 nakúpila doláre za 400.000 CHF (329.516 eur). Tri týždne po tom SNB oznámila opatrenia, ktoré oslabili frank. O niekoľko týždňov neskôr doláre predala so ziskom okolo 70.000 CHF. Transakcie sa uskutočnili zo spoločného rodinného účtu."
(BBC, 9.januára 2012)"The chairman of the Swiss National Bank (SNB), Philipp Hildebrand, has resigned with immediate effect. It follows revelations his wife Kashya bought $504,000 (£323,024) in August, three weeks before the central bank intervened to cap the Swiss franc."
Je pravdou, že guvernér Švajčiarskej národnej banky rezignoval kvôli podozreniam súvisiaci s devízovou špekuláciou jeho ženy.
(BBC, 9.januára 2012)"The chairman of the Swiss National Bank (SNB), Philipp Hildebrand, has resigned with immediate effect. It follows revelations his wife Kashya bought $504,000 (£323,024) in August, three weeks before the central bank intervened to cap the Swiss franc."
Je pravdou, že guvernér Švajčiarskej národnej banky rezignoval kvôli podozreniam súvisiaci s devízovou špekuláciou jeho ženy.
Áno, a politický rozmer je ten, že tento materiál mali napríklad kolegovia z SaS najmenej pred 2 rokmi. Polícia ho mala tieto materiály najmenej 6 rokov. Média, napríklad Sme ho malo tento materiál najmenej 2 alebo 3 roky. Sám šéfredaktor Sme povedal.
Ivan Mikloš
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Richard Sulík na svojom blogu uvádza, že k "materiálu, ktorý hovorí o korupcii obrovského rozsahu" (pozn. spis Gorila) sa dostal už na jar roku 2010.
D.Lipšic dnes (23. januára 2012) potvrdil existenciu akcie Gorila na základe dokumentov od premiérky Radičovej. SISKauza Gorila naozaj existovala. Minister vnútra Daniel Lipšic z KDH povedal, že išlo o legitímnu akciu SIS v boji proti korupcii.Podľa informácií vyplývajúcich zo spisu, ktorý premiérka našla v archíve Úradu vlády, SIS v roku 2006 odovzdala získanú informáciu vtedajšiemu predsedovi vlády M. Dzurindovi aj M. Padovi ministrovi vnútra.
Detailnú analýzu postupu SIS pri informovaní verejných činiteľov o zistených informáciách poskytuje bývalý šéf Úradu boja proti korupcii J. Šátek.
Šéfredaktor denníka SME M. Kostolný nepriamo priznáva že o kauze Gorila vedel už 2 roky a vysvetľuje prečo pred dvomi rokmi o Gorile nepísali, resp. ju nezverejnili.
Pani Puškárová, pani Puškárová, my nemlčíme. Zase /nezrozumiteľné/ nemlčíme, mali sme prvý tlačovú konferenciu (na tému Gorila pozn.) 8. januára mala SDKÚ-DS k tejto téme prvá tlačovú konferenciu.
Ivan Mikloš
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Na tlačovej konferencii SDKÚ, ktorá sa uskutočnila 8. januára sa okrem iných tém, prezentovali postoje predstaviteľov strany ohľadom kauzy Gorila. Táto konferencia však nebola venovaná len tejto téme. Podstatnou témou sa stalo vylúčenie povolebnej spolupráce so stranou SMER.Je však pravda, že skoršie oficiálne postoje ostatných parlamentných strán nie sú.
Neustále sa SaS snaží vsugerovať voličom, že sa tu chystá koalícia SDKÚ-DS a Smeru. Nie je to pravda. Jasne to máme zadefinované v našej programovej línií. Povedali sme to na prvej tlačovke v tomto roku,
Ivan Mikloš
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
SDKÚ odmietla oficiálne spoluprácu so stranou SMER vo svojom volebnom programe.M. Dzurinda počas tlačovej konferencie 8. januára, jasne hovoril o vylúčení povolebnej spolupráce so SMER-om. (video z tlačovky nájdete tu).Volebný program SDKÚ-DS 2012:SDKÚ-DS je pripravená zvládnuť tieto výzvy (pozn. programové výzvy), je pripravená
ponúknuť a presadzovať také opatrenia a takú politiku, ktoré
umožnia, aby Slovensko v náročných podmienkach obstálo,
aby bolo úspešnou a prosperujúcou krajinou. Neveríme,
že tento cieľ je možné dosiahnuť v spolupráci s politickou
stranou Smer-SD. Neveríme, že sa dá s touto stranou
zvrátiť zlá situácia v zamestnanosti, zadlžovaní, korupcii,
nespravodlivosti, či v zaostávaní v ekonomickej konkurencieschopnosti.Neveríme tomu nielen preto, ako sa táto strana
správala počas rokov 2006 – 2010, ale aj pre jej programové
ciele pre voľby v roku 2012. Preto zásadne odmietame
spoluprácu so stranou Smer-SD po voľbách v marci 2012
a týmto programom predkladáme alternatívu voči vláde tejto
strany.
Denník Pravda o tlačovke z 8.januára:Strana SDKÚ po marcových parlamentných voľbách nevstúpi do spolupráce so Smerom. "Naše rozhodnutie je vedené záujmom, aby Slovensko malo voči Smeru jasnú politickú a programovú alternatívu," vysvetlil na tlačovej konferencii predseda Mikuláš Dzurinda s tým, že toto rozhodnutie je záväzné.
ponúknuť a presadzovať také opatrenia a takú politiku, ktoré
umožnia, aby Slovensko v náročných podmienkach obstálo,
aby bolo úspešnou a prosperujúcou krajinou. Neveríme,
že tento cieľ je možné dosiahnuť v spolupráci s politickou
stranou Smer-SD. Neveríme, že sa dá s touto stranou
zvrátiť zlá situácia v zamestnanosti, zadlžovaní, korupcii,
nespravodlivosti, či v zaostávaní v ekonomickej konkurencieschopnosti.Neveríme tomu nielen preto, ako sa táto strana
správala počas rokov 2006 – 2010, ale aj pre jej programové
ciele pre voľby v roku 2012. Preto zásadne odmietame
spoluprácu so stranou Smer-SD po voľbách v marci 2012
a týmto programom predkladáme alternatívu voči vláde tejto
strany.
Denník Pravda o tlačovke z 8.januára:Strana SDKÚ po marcových parlamentných voľbách nevstúpi do spolupráce so Smerom. "Naše rozhodnutie je vedené záujmom, aby Slovensko malo voči Smeru jasnú politickú a programovú alternatívu," vysvetlil na tlačovej konferencii predseda Mikuláš Dzurinda s tým, že toto rozhodnutie je záväzné.
25.01.2012 o 17:26
Inak viete pani novinari, ze Ivan Miklos a Dzurinda nenavrhli 2.kolo privatizácie letiska? Bol to napad Pavla Minarika. A toto Miklos ukazuje ako jediny priklad ich transparentnosti...a podla Jara Danisku z tyzdna aj klame, vid ...http://www.tyzden.sk/nazivo-doma/rating-ivana-miklosa.html