Juraj Miškov vs. Daniel Lipšic
V politike, Moderátor: Alžbeta Vlková
15
Jan
Jan
Politickú scénu ovláda kauza Gorila, preto je prirodzené, že téma dominovala aj nedeľným diskusným reláciám. Všetky tri relácie obsadili politici SaS a KDH, SDKÚ pozvanie odmietlo. Názory Smeru, Most-Híd ako ani SDKÚ tak diváci nemali možnosť poznať. Juraj Miškov a Daniel Lipšic priznali kauze všetku relevanciu a pomerne otvorene sa k nej vyjadrovali. Z pozície Miškova je to nízkoriziková taktika s pomerne vysokým ziskovým potenciálom (vzhľadom na krátke pôsobenie v politike strany SaS). Jedinou prekážkou, ktorú musel prekonať, bolo vysvetlenie, prečo na základe tej istej sumy informácii nevyužila strana SaS veto pri nominácii Bubeníkovej do pozície šéfky FNM a o rok a pol roka neskôr ju odvolali. Dôvodom mala byť politická zodpovednosť, ktorú prevzalo na seba SDKÚ. Z dnešnej perspektívy to vyzerá skôr ako strach otvoriť tému, ktorá mala a má potenciál zmeniť mocenské rozpoloženie v politike. SaS k tomu potrebovala médiá a predvolebnú atmosféru. Nespravila tak však žiadna iná politická strana, pozícia SaS sa tak nezhoršuje. Rovnako tak by nemala byť spochybňovaná dôležitosť témy, ktorú SaS Gorile pripisuje.
Pozícia Daniela Lipšica je vzhľadom na prítomnosť predstaviteľov KDH v Gorila spise o poznanie komplikovanejšia. Rovnako ako SaS vedel o kauze minimálne od roku 2010. Spis nezverejnil, inicioval ale nové šetrenie, ktoré pozitívne hodnotí aj Lipšicov kritik Jozef Šátek. Lipšic v relácii zamlčal kontext v ktorom v spise figuruje jeho teraz už bývalí poradca Ivan Krajniak. V kontexte odvahy vystupovať proti svojím straníckym kolegom (Pavol Hrušovský) a snahe o dôkladné vyšetrenie kauzy Gorila sa však jedná o drobný prešľap. Daniel Lipšic ako jeden z mála politikov rysuje novú štiepiacu líniu v slovenskej politike na kauze Gorila. Oproti politikom strany Smer, ktorí relevantnosť kauzy spochybňujú a zbavujú sa zodpovednosti s odkazom na zdanlivú nezainteresovanosť, oproti politikom SDKÚ, ktorí sú neschopní postaviť sa vlastným zdiskreditovaným lídrom a rozptyľujú pozornosť z kauzy proreformnou rétorikou, sa z pohľadu občana, ktorého záujmom je transparentný, dobre spravovaný a neskorumpovaný štát javí konanie Daniela Lipšica ako žiadúci výkon.
V stávke je veľa. Ide o dôveryhodnosť politických strán a politického systému.
Všetci politici
Všetky výroky
Vyberte si, ktoré výroky
z relácie si chcete prezerať:
z relácie si chcete prezerať:
Ivan Krajniak je spomínaný myslím trikrát a vôbec nie pri nejakých províziách alebo že chodil do nejakého bytu alebo že dostával nejaké úplatky. Je tam spomínaný ako člen prezídia Fondu národného majetku, ktorým bol v tom čase za KDH.
Daniel Lipšic
Zavádzanie (skryť odôvodnenie)
Daniel Lipšic hovorí o Krajniakovi v rámci odpovede na otázku moderátorky, či by ostatní zainteresovaní politici v spise Gorila mali nasledovať príklad Krajniaka, ktorý odstúpil.
Lipšic ocenil Krajniakove odstúpenie ako morálne gesto, vyzývať ďaľších k odstúpeniu nemieni.
"Urobil to gesto, ktoré si ja vážim preto, aby nemohol nikto spochybňovať vyšetrovanie, ktoré policajný zbor vedie. Lebo tých spochybňovaní bolo, je a bude veľa. Je veľký záujem prípad nevyšetriť, ako to bolo aj v minulosti. Takže aby nemohol nikto poukazovať na jeho príklad, tak sa rozhodol, že z funkcie bude uvoľnený, ja si to vážim, vážim si, že mám vo svojom okolí ľudí, ktorí majú morálnu integritu. Nebudem aj nikoho vyzývať ďalšieho, čo má robiť, to je každého rozhodnutie."
Rozdiel medzi Krajniakom ako aj Hrušovskom (ktorý je v spise spomínaný v súvislosti s províziami) oproti Bubeníkovej je v absencii dôkazov. Zatiaľ čo "pri pani Bubeníkovej som na vláde poskytol informácie, ktoré z veľkej časti zdôrazňovali, zvýrazňovali, potvrdzovali podozrenia vôči jej osobe, prepojenie rôznych firiem, rôzne zvláštne finančné toky" v prípade funkcionárov KDH takéto dôkazy chýbajú. Lipšicova argumentácia má svoje racio a vo svojej logike je dôsledná.
Zostáva overiť roku, akú Krajniak zohráva v spise Gorila. Jeho meno je v spise zmienené presne tri krát. V súvislosti s FNM a privatizáciou teplární.
V spise je uvedené:
"Neoficiálne má prezídium namiesto Kojdu viesť Igor Grošaft Bubeníková bude neoficiálne viesť Výkonný výbor FNM. V prezídiu FNM budú mať rozhodujúcich 5 hlasov cez Igor Grošaft (SDKÚ), Stanislav Janota (KDH), Milan Krajniak (KDH), František Stano (SDKÚ) a Mikuláš Kačaljak (pôvodne ANO, teraz pracuje pre Haščáka), ktorá prehlasuje zvyšných 4 členov prezídia FNM (Végh, Duray, Kojda, Plechlo). Haščák síce na rokovaní so Stanislavom Janotom ešte presne nedohodol spoluprácu KDH (Janota, Krajniak), ale KDH je tomuto riešeniu fungovania FNM naklonené."
Daniel Lipšic má tak pravdu, že Krajniakove meno nie je spomínané v súvislosti s províziami, úplatkami ani odpočúvaným bytom. Čo ale zamlčal, je rola, ktorú mal Krajniak podľa spisu zohrávať. Krajniak nie je v spise spomínaný len ako nominant za KDH, ale aj ako súčasť skupiny, ktorá mohla byť ovplyvňovaná, resp. ktorá mala hlasovať v súlade so záujmami Penty. Z kontextu je zrejmé, že krajniak o tom nemusel nutne vedieť (Haščák síce na rokovaní so Stanislavom Janotom ešte presne nedohodol spoluprácu KDH), informáciu o tom však Lipšic nemal zamlčať.
V kontexte postoja ostatných politických strán, ktoré význam Gorili spochybňujú, alebo bagatelizujú, sa jedná od Lipšica o drobný prešľap .
Lipšic ocenil Krajniakove odstúpenie ako morálne gesto, vyzývať ďaľších k odstúpeniu nemieni.
"Urobil to gesto, ktoré si ja vážim preto, aby nemohol nikto spochybňovať vyšetrovanie, ktoré policajný zbor vedie. Lebo tých spochybňovaní bolo, je a bude veľa. Je veľký záujem prípad nevyšetriť, ako to bolo aj v minulosti. Takže aby nemohol nikto poukazovať na jeho príklad, tak sa rozhodol, že z funkcie bude uvoľnený, ja si to vážim, vážim si, že mám vo svojom okolí ľudí, ktorí majú morálnu integritu. Nebudem aj nikoho vyzývať ďalšieho, čo má robiť, to je každého rozhodnutie."
Rozdiel medzi Krajniakom ako aj Hrušovskom (ktorý je v spise spomínaný v súvislosti s províziami) oproti Bubeníkovej je v absencii dôkazov. Zatiaľ čo "pri pani Bubeníkovej som na vláde poskytol informácie, ktoré z veľkej časti zdôrazňovali, zvýrazňovali, potvrdzovali podozrenia vôči jej osobe, prepojenie rôznych firiem, rôzne zvláštne finančné toky" v prípade funkcionárov KDH takéto dôkazy chýbajú. Lipšicova argumentácia má svoje racio a vo svojej logike je dôsledná.
Zostáva overiť roku, akú Krajniak zohráva v spise Gorila. Jeho meno je v spise zmienené presne tri krát. V súvislosti s FNM a privatizáciou teplární.
V spise je uvedené:
"Neoficiálne má prezídium namiesto Kojdu viesť Igor Grošaft Bubeníková bude neoficiálne viesť Výkonný výbor FNM. V prezídiu FNM budú mať rozhodujúcich 5 hlasov cez Igor Grošaft (SDKÚ), Stanislav Janota (KDH), Milan Krajniak (KDH), František Stano (SDKÚ) a Mikuláš Kačaljak (pôvodne ANO, teraz pracuje pre Haščáka), ktorá prehlasuje zvyšných 4 členov prezídia FNM (Végh, Duray, Kojda, Plechlo). Haščák síce na rokovaní so Stanislavom Janotom ešte presne nedohodol spoluprácu KDH (Janota, Krajniak), ale KDH je tomuto riešeniu fungovania FNM naklonené."
Daniel Lipšic má tak pravdu, že Krajniakove meno nie je spomínané v súvislosti s províziami, úplatkami ani odpočúvaným bytom. Čo ale zamlčal, je rola, ktorú mal Krajniak podľa spisu zohrávať. Krajniak nie je v spise spomínaný len ako nominant za KDH, ale aj ako súčasť skupiny, ktorá mohla byť ovplyvňovaná, resp. ktorá mala hlasovať v súlade so záujmami Penty. Z kontextu je zrejmé, že krajniak o tom nemusel nutne vedieť (Haščák síce na rokovaní so Stanislavom Janotom ešte presne nedohodol spoluprácu KDH), informáciu o tom však Lipšic nemal zamlčať.
V kontexte postoja ostatných politických strán, ktoré význam Gorili spochybňujú, alebo bagatelizujú, sa jedná od Lipšica o drobný prešľap .
Ja by som v prvom rade chcel povedať, že ona bola problémom (nominácia Anny Bubeníkovej do pozície šéfky Fondu národného majetku, pozn.), veď to bolo aj medializované. My sme na koaličnej rade vyjadrili námietku proti tejto nominácii, ale na základe prehlásenia pána ministra financií Ivana Mikloša, že preberá politickú zodpovednosť za túto nomináciu, tak som tu nomináciu predložil do vlády.
Juraj Miškov
Neoveriteľné (zobraziť odôvodnenie)
Zdroj: 15:33 | 8.1.2012 | TASR
Podľa aktuálne.centrum.sk "Podpredseda SDKÚ-DS Ivan Mikloš v tejto súvislosti pripomenul, že SaS pri zostavovaní vlády v roku 2010 súhlasila s nomináciou Bubeníkovej na post šéfky FNM. "Dôkazom je, že pán Miškov predložil tento návrh na rokovanie vlády, zdôraznil minister financií."
Podľa tasr.sk "...SaS už v roku 2010 namietala proti nominácii Anny Bubeníkovej do čela FNM SR, ktorý spadá pod rezort Miškova, a to aj na základe anonymného materiálu. Bubeníková je totiž jedna z aktérok prepisov týchto údajných odposluchov SIS. Šéfkou FNM sa podľa Miškova stala po tom, čo za ňu politickú zodpovednosť prebral minister financií Ivan Mikloš (SDKÚ-DS). "Pre mňa to bol dôvod na to, aby som materiál s tou nomináciou mohol predložiť do vlády," uviedol Miškov."
Ku samotným výhradám SaS voči Bubeníkovej z roku 2010 sa na svojom blogu vyjadril priamo Ivan Mikloš:
"Keď sme Annu Bubeníkovú navrhli na pozíciu predsedu Výkonného výboru FNM, prišiel za mnou Richard Sulík a upozornil ma na „gorilu“. Žiadny text mi neukázal, len mi povedal, že má ísť o prepisy odpočúvania, ktoré ju majú kompromitovať a usvedčovať z korupcie. Sám však povedal, že je to také divoké, že sa mu to ani nechce veriť. Opýtal som sa na to samotnej Bubeníkovej, ktorá o týchto textoch vedela, poprela ich pravdivosť a informovala ma, že na základe „gorily“ bola viackrát vypovedať na polícii a že polícia vyšetrovanie ukončila bez podnetu na trestné stíhanie.
Aj na základe toho sme trvali na jej nominácii, SaS to akceptovala a minister Miškov predložil do vlády návrh na jej vymenovanie do funkcie šéfky FNM. SaS teda neuplatnila politické veto, ktoré by znamenalo, že by sme museli navrhnúť iného kandidáta."
Podľa Ivana Mikloša súhlasil Juraj Miškov s nomináciou Bubeníkovej tým, že daný návrh predložil na rokovanie vlády (konkludentný súhlas). Juraj Miškov sa na druhej strane bráni a protiargumentuje, že daný návrh predložil až po tom, čo Ivan Mikloš prebral na seba politickú zodpovednosť za predloženú nomináciu. Vyhlásenia jednotlivých aktérov tohoto sporu sa zhodujú na okolnostiach nominácie Bubeníkovej, nie sme však schopný overiť, či Ivan Mikloš doslova uviedol, že za Bubeníkovú preberá plnú politickú zodpovednosť. Výrok tak hodnotíme ako neoveriteľný.
Podľa aktuálne.centrum.sk "Podpredseda SDKÚ-DS Ivan Mikloš v tejto súvislosti pripomenul, že SaS pri zostavovaní vlády v roku 2010 súhlasila s nomináciou Bubeníkovej na post šéfky FNM. "Dôkazom je, že pán Miškov predložil tento návrh na rokovanie vlády, zdôraznil minister financií."
Podľa tasr.sk "...SaS už v roku 2010 namietala proti nominácii Anny Bubeníkovej do čela FNM SR, ktorý spadá pod rezort Miškova, a to aj na základe anonymného materiálu. Bubeníková je totiž jedna z aktérok prepisov týchto údajných odposluchov SIS. Šéfkou FNM sa podľa Miškova stala po tom, čo za ňu politickú zodpovednosť prebral minister financií Ivan Mikloš (SDKÚ-DS). "Pre mňa to bol dôvod na to, aby som materiál s tou nomináciou mohol predložiť do vlády," uviedol Miškov."
Ku samotným výhradám SaS voči Bubeníkovej z roku 2010 sa na svojom blogu vyjadril priamo Ivan Mikloš:
"Keď sme Annu Bubeníkovú navrhli na pozíciu predsedu Výkonného výboru FNM, prišiel za mnou Richard Sulík a upozornil ma na „gorilu“. Žiadny text mi neukázal, len mi povedal, že má ísť o prepisy odpočúvania, ktoré ju majú kompromitovať a usvedčovať z korupcie. Sám však povedal, že je to také divoké, že sa mu to ani nechce veriť. Opýtal som sa na to samotnej Bubeníkovej, ktorá o týchto textoch vedela, poprela ich pravdivosť a informovala ma, že na základe „gorily“ bola viackrát vypovedať na polícii a že polícia vyšetrovanie ukončila bez podnetu na trestné stíhanie.
Aj na základe toho sme trvali na jej nominácii, SaS to akceptovala a minister Miškov predložil do vlády návrh na jej vymenovanie do funkcie šéfky FNM. SaS teda neuplatnila politické veto, ktoré by znamenalo, že by sme museli navrhnúť iného kandidáta."
Podľa Ivana Mikloša súhlasil Juraj Miškov s nomináciou Bubeníkovej tým, že daný návrh predložil na rokovanie vlády (konkludentný súhlas). Juraj Miškov sa na druhej strane bráni a protiargumentuje, že daný návrh predložil až po tom, čo Ivan Mikloš prebral na seba politickú zodpovednosť za predloženú nomináciu. Vyhlásenia jednotlivých aktérov tohoto sporu sa zhodujú na okolnostiach nominácie Bubeníkovej, nie sme však schopný overiť, či Ivan Mikloš doslova uviedol, že za Bubeníkovú preberá plnú politickú zodpovednosť. Výrok tak hodnotíme ako neoveriteľný.
Pri pani Bubeníkovej ja som na vláde poskytol informácie, ktoré z veľkej časti zdôrazňovali, zvýrazňovali, potvrdzovali podozrenia vôči jej osobe, prepojenie rôznych firiem, rôzne zvláštne finančné toky.
Daniel Lipšic
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Nie je známe aké konkrétne informácie poskytol D. Lipšic vláde. Podľa informácií denníka Hospodárske noviny (12. januára 2012) malo Bubeníkovú usvedčiť prepojenie jej manžela R. Bubeníka na firmu Elementa.
..."Roman Bubeník, manžel odvolanej šéfky FNM, mal podpisové právo vo firme Elementa a bol aj kontaktnou osobou pre styk s úradmi. Tento údaj si HN overili cez obchodný register a iné dostupné zdroje. V Gorile sa uvádza, že práve cez firmu Elementa mal spoločník Penty Jaroslav Haščák vyplatiť Bubeníkovej za služby pri privatizácii štátneho majetku 200 miliónov korún"...
Po rokovaní vlády pripustil aj Z. Simon, že k zmene postoja (Most-Híd najskôr odporučil hlasovať proti odvolaniu) došlo vzhľadom na nové zistenia, ktoré prehĺbili pochybnosti.
Z. Simon povedal: "Bolo to jednoznačne politické rozhodovanie, pretože sme to takto cítili správne, a preto sme sa takto rozhodli."
J. Miškov pre média potvrdil, že išlo o informáciu týkajúce sa prepojenia Bubeníkovej muža na firmu Elementa, ktoré priniesol D. Lipšic.
..."Roman Bubeník, manžel odvolanej šéfky FNM, mal podpisové právo vo firme Elementa a bol aj kontaktnou osobou pre styk s úradmi. Tento údaj si HN overili cez obchodný register a iné dostupné zdroje. V Gorile sa uvádza, že práve cez firmu Elementa mal spoločník Penty Jaroslav Haščák vyplatiť Bubeníkovej za služby pri privatizácii štátneho majetku 200 miliónov korún"...
Po rokovaní vlády pripustil aj Z. Simon, že k zmene postoja (Most-Híd najskôr odporučil hlasovať proti odvolaniu) došlo vzhľadom na nové zistenia, ktoré prehĺbili pochybnosti.
Z. Simon povedal: "Bolo to jednoznačne politické rozhodovanie, pretože sme to takto cítili správne, a preto sme sa takto rozhodli."
J. Miškov pre média potvrdil, že išlo o informáciu týkajúce sa prepojenia Bubeníkovej muža na firmu Elementa, ktoré priniesol D. Lipšic.
Každopádne kroky, ktoré urobila pani Bubeníková v tejto konkrétnej veci môžu toto podozrenie zosilniť (podozrenie spolupráce Bubeníkovej s Pentou, pozn.). Pretože na jednej strane Fond národného majetku poskytol súhlas s Due diligence pre spomínaný holding a na druhej strane o nejaký čas nesúhlasila pani Bubeníková s poskytnutím akcionárskej zmluvy tomuto holdingu a dá sa to vykladať aj ako povedzme nepriateľský krok vôči tomuto hodlingu, keďže tam bol predchádzajúci súhlas s Due diligence, čiže s hľbkovým auditom.
Juraj Miškov
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Reakcia ministra hospodárstva SR J. Miškova na list A. Bubeníkovej uvádza v rámci obvinenia č.1 (str. 2) nasledujúce:
Fond národného majetku najskôr rozhodol o sprístupnení všetkých dokumentov SPP v rozsahu due dilligence pre EPH (Energetický a průmyslový holding), ktorý sa uchádzal o časť akcií zahraničného akcionára v SPP. Malo ísť o list A. Bubeníkovej a konkrétne o splnomocnenie pre hlasovanie na valnom zhromaždení zo dňa 10. 5. 2011, číslo 4479/2011. Toto splnomocnenie sme nedokázali získať.
Následne minister hospodárstva odsúhlasil sprístupnenie akcionárske zmluvy pre EPH, kedže výkonný výbor odsúhlasil due dilligence. Právna analýza vypracovaná pre MH SR hovorí (sprístupnený úryvok):
..."Domnievame sa, že ak Slovenská republika prejavila vôľu umožniť EPH uskutočniť due dilligence v SPP, bolo by nelogické nesprístupniť EPH aj Akcionársku zmluvu"...Túto právnu analýzu v celom znení nemáme k dispozícii.
Fond národného majetku následne rozhodol o nesprístupnení akcionárskej zmluvy SPP pre EPH, čo Ministerstvo hospodárstva vzalo na vedomie, upozornilo Annu Bubeníkovú na nelogickosť tohto kroku.
Tento sled udalostí nikto nespochybnil a Miškovov výrok (o udalostiach a krokoch Bubeníkovej) hodnotíme ako pravdivý.
Problematická je interpretácia týchto udalostí a zdôvodnenie krokov jednotlivých aktérov.
Zatiaľ čo Miškov hovorí o "zosilujúcom podozrení" Bubeníkovej zo spolupráce s Pentou, Ivan Mikloš udalosť interpretuje odlišne.
"A. Bubeníková hájila záujmy FNM a štátu, teda verejný záujem, minister Miškov presadzoval iné záujmy. Tvrdím to s plnou vážnosťou, pretože som bol o týchto problémoch priebežne informovaný, rovnako ako premiérka Iveta Radičová. Ide prinajmenšom o štyri závažné prípady: predaj akcií SPP, rozčlenenie SPP (unbundling), ukončenie privatizácie Slovenských elektrární a predaj Nováckych chemických závodov.
Zahraniční akcionári SPP (EON a Gas de France prostredníctvom akciovej spoločnosti SGH) sa rozhodli predať svoj podiel v SPP, ktorý znamená zároveň manažérsku kontrolu nad týmto strategickým podnikom. Rokujú o predaji svojho podielu v prospech českej spoločnosti Energetický a průmyslový holding (EPH), ktorého akcionármi sú Kellner, Křetínský a J&T. Ich pôvodný zámer bol taký, že by predali EPH 50% akcií SGH a s tým aj manažérsku kontrolu nad SPP. Tým by vlastne EPH získal kontrolu nad SPP cez vlastníctvo de facto 24,5% akcií SPP. Miškov a ministerstvo hospodárstva tlačili na FNM a Bubeníkovú, aby FNM súhlasil s poskytnutím všetkej potrebnej dokumentácie tomuto záujemcovi, aby sa transakcia mohla uskutočnisť čo najskôr. Bubeníková, aj po konzultácii so mnou, trvala na tom, že najskôr musí byť o tejto transakcii informovaná vláda, ktorá musí posúdiť celkové ekonomické, bezpečnostné a iné riziká takéhoto predaja a takéhoto ovládnutia SPP novým akcionárom. Štát je stále 51-percentným akcionárom a teda takáto transakcia bez vedomia vlády a bez posúdenia vládou je neprijateľná.
Druhý spor nastal v súvislosti s rozčlenením SPP na tranzit a distribúciu, spolu s odčlenením príslušných aktív, teda majetku. Podľa európskych pravidiel k tomu malo dôjsť do konca minulého roka a ministerstvo hospodárstva aj Miškov osobne tlačili na to, aby sa tak stalo. Stále však existujú dve prekážky. Tou prvou, menšou, je, že stále ešte nemáme schválenú príslušnú legislatívu, pretože Miškovovo ministerstvo pripravilo zákon neskoro a v parlamente bude schválený najskôr vo februári. Ešte väčším problémom však je, že zo strany SPP a ministerstva bol tento Miškovom presadzovaný unbundling pripravený tak, že oslaboval postavenie štátu voči aktívam v hodnote asi 2,5 mld. eur. Práve toto je totiž hodnota majetku, ktorý prejde po unbundlingu z materského SPP na dcérsku firmu Eustream a podľa FNM a jeho zástupcov v dozornej rade SPP je problém v tom, že vplyv štátu v tejto akciovke je slabší, ako je dnes jeho vplyv priamo v SPP. Rezort hospodárstva a Miškov osobne napriek výhradám dozornej rady tlačili na to, aby k rozčleneniu SPP za týchto podmienok došlo ešte do konca minulého roka.
Dôkazom toho, že v oboch týchto prípadoch konal minister Miškov v rozpore s verejným záujmom je okrem korešpondencie a zápisov aj hlasovanie nominantov štátu v orgánoch SPP. Nominanti jeho ministerstva v predstavenstve SPP hlasovali napríklad za urýchlené schválenie rozčlenenia, kým nominanti FNM v dozornej rade boli proti."
Fond národného majetku najskôr rozhodol o sprístupnení všetkých dokumentov SPP v rozsahu due dilligence pre EPH (Energetický a průmyslový holding), ktorý sa uchádzal o časť akcií zahraničného akcionára v SPP. Malo ísť o list A. Bubeníkovej a konkrétne o splnomocnenie pre hlasovanie na valnom zhromaždení zo dňa 10. 5. 2011, číslo 4479/2011. Toto splnomocnenie sme nedokázali získať.
Následne minister hospodárstva odsúhlasil sprístupnenie akcionárske zmluvy pre EPH, kedže výkonný výbor odsúhlasil due dilligence. Právna analýza vypracovaná pre MH SR hovorí (sprístupnený úryvok):
..."Domnievame sa, že ak Slovenská republika prejavila vôľu umožniť EPH uskutočniť due dilligence v SPP, bolo by nelogické nesprístupniť EPH aj Akcionársku zmluvu"...Túto právnu analýzu v celom znení nemáme k dispozícii.
Fond národného majetku následne rozhodol o nesprístupnení akcionárskej zmluvy SPP pre EPH, čo Ministerstvo hospodárstva vzalo na vedomie, upozornilo Annu Bubeníkovú na nelogickosť tohto kroku.
Tento sled udalostí nikto nespochybnil a Miškovov výrok (o udalostiach a krokoch Bubeníkovej) hodnotíme ako pravdivý.
Problematická je interpretácia týchto udalostí a zdôvodnenie krokov jednotlivých aktérov.
Zatiaľ čo Miškov hovorí o "zosilujúcom podozrení" Bubeníkovej zo spolupráce s Pentou, Ivan Mikloš udalosť interpretuje odlišne.
"A. Bubeníková hájila záujmy FNM a štátu, teda verejný záujem, minister Miškov presadzoval iné záujmy. Tvrdím to s plnou vážnosťou, pretože som bol o týchto problémoch priebežne informovaný, rovnako ako premiérka Iveta Radičová. Ide prinajmenšom o štyri závažné prípady: predaj akcií SPP, rozčlenenie SPP (unbundling), ukončenie privatizácie Slovenských elektrární a predaj Nováckych chemických závodov.
Zahraniční akcionári SPP (EON a Gas de France prostredníctvom akciovej spoločnosti SGH) sa rozhodli predať svoj podiel v SPP, ktorý znamená zároveň manažérsku kontrolu nad týmto strategickým podnikom. Rokujú o predaji svojho podielu v prospech českej spoločnosti Energetický a průmyslový holding (EPH), ktorého akcionármi sú Kellner, Křetínský a J&T. Ich pôvodný zámer bol taký, že by predali EPH 50% akcií SGH a s tým aj manažérsku kontrolu nad SPP. Tým by vlastne EPH získal kontrolu nad SPP cez vlastníctvo de facto 24,5% akcií SPP. Miškov a ministerstvo hospodárstva tlačili na FNM a Bubeníkovú, aby FNM súhlasil s poskytnutím všetkej potrebnej dokumentácie tomuto záujemcovi, aby sa transakcia mohla uskutočnisť čo najskôr. Bubeníková, aj po konzultácii so mnou, trvala na tom, že najskôr musí byť o tejto transakcii informovaná vláda, ktorá musí posúdiť celkové ekonomické, bezpečnostné a iné riziká takéhoto predaja a takéhoto ovládnutia SPP novým akcionárom. Štát je stále 51-percentným akcionárom a teda takáto transakcia bez vedomia vlády a bez posúdenia vládou je neprijateľná.
Druhý spor nastal v súvislosti s rozčlenením SPP na tranzit a distribúciu, spolu s odčlenením príslušných aktív, teda majetku. Podľa európskych pravidiel k tomu malo dôjsť do konca minulého roka a ministerstvo hospodárstva aj Miškov osobne tlačili na to, aby sa tak stalo. Stále však existujú dve prekážky. Tou prvou, menšou, je, že stále ešte nemáme schválenú príslušnú legislatívu, pretože Miškovovo ministerstvo pripravilo zákon neskoro a v parlamente bude schválený najskôr vo februári. Ešte väčším problémom však je, že zo strany SPP a ministerstva bol tento Miškovom presadzovaný unbundling pripravený tak, že oslaboval postavenie štátu voči aktívam v hodnote asi 2,5 mld. eur. Práve toto je totiž hodnota majetku, ktorý prejde po unbundlingu z materského SPP na dcérsku firmu Eustream a podľa FNM a jeho zástupcov v dozornej rade SPP je problém v tom, že vplyv štátu v tejto akciovke je slabší, ako je dnes jeho vplyv priamo v SPP. Rezort hospodárstva a Miškov osobne napriek výhradám dozornej rady tlačili na to, aby k rozčleneniu SPP za týchto podmienok došlo ešte do konca minulého roka.
Dôkazom toho, že v oboch týchto prípadoch konal minister Miškov v rozpore s verejným záujmom je okrem korešpondencie a zápisov aj hlasovanie nominantov štátu v orgánoch SPP. Nominanti jeho ministerstva v predstavenstve SPP hlasovali napríklad za urýchlené schválenie rozčlenenia, kým nominanti FNM v dozornej rade boli proti."
Tu išiel predávať zahraničný akcionár 49 % akcií v SPP, ktoré sprivatizoval v roku 2001, sprivatizovala ich vláda Mikuláša Dzurindu, pani Bubeníková bola vtedy vo fonde, pripravovala tuto privatizačnú zmluvu, to znamená, že ide o balík akcií, ktoré predala zahraničný akcionár inému zahraničnému akcionárovi.
Juraj Miškov
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Zahraničný akcionár (EON a Gaz de France
rostredníctvom akciovej spoločnosti SGH) vlastniaci 49 % akcií SPP mal záujem predať časť svojich akcií českej spoločnosti Energetický a průmyslový holding (EPH), ktorého akcionármi sú Kellner, Křetínský a J&T. Ministerstvo malo podľa slov ministra Miškova vypracovať analýzu týkajúce sa tohoto plánovaného predaja. Právna analýza nie je k dispozícii. K dispozícií je však stanovisko MH SR na obvinenia p. Bubeníkovej.
Pri privatizácii SPP v rokoch 2000 až 2002 išlo o predaj 49 % akcií zahraničnému akcionárovi (EON a Gaz de France). Privatizáciu vykonala vláda Mikuláša Dzurindu. V tom čase bola pani Bubeníková vo Fonde národného majetku na pozícií riaditeľka sekcie zakladateľských činností a výkonu práv akcionára, členka výkonného výboru. Okram zodpovednosti za výkon práv akcionára v 127 spoločnostiach, v ktorých mal fond majetkovú účasť, bola jej náplňou práce zastupovanie fondu v komisiách a pracovných skupinách na medzirezortnej úrovni. Z toho možno vyvodiť záver, že spolupracovala na privatizačnej zmluve SPP.
Pri privatizácii SPP v rokoch 2000 až 2002 išlo o predaj 49 % akcií zahraničnému akcionárovi (EON a Gaz de France). Privatizáciu vykonala vláda Mikuláša Dzurindu. V tom čase bola pani Bubeníková vo Fonde národného majetku na pozícií riaditeľka sekcie zakladateľských činností a výkonu práv akcionára, členka výkonného výboru. Okram zodpovednosti za výkon práv akcionára v 127 spoločnostiach, v ktorých mal fond majetkovú účasť, bola jej náplňou práce zastupovanie fondu v komisiách a pracovných skupinách na medzirezortnej úrovni. Z toho možno vyvodiť záver, že spolupracovala na privatizačnej zmluve SPP.
Koniec koncov povieme chronológiu pri Generálnej prokuratúre. Keď sa objavilo na internete spis pred Vianocami, prvá reakcia námestníka Trnku bola, to je všetko hlúposť, parafrázujem. Už sme to preverovali, nie je to autenticky jasné. Vybavená vec. Potom sme my avizovali, že ideme do vyšetrovania, zriaďujeme vyšetrovací tím a zrazu na Generálnej prokuratúre vzniká vyšetrovací tím.
Daniel Lipšic
Neoveriteľné (zobraziť odôvodnenie)
Lipšicova chronológia udalostí je až na jednu udalosť, ktorú nevieme overiť, pravdivá.
Pred Vianocami sa na internete objavili dokumenty, ktoré majú údajne pochádzať z akcie SIS s názvom Gorila. K pravdivosti týchto dokumentov sa námestník Generálnej prokuratúry D. Trnka vyjadril (23.decembra 2011) nasledovne:
"Nie sú autentické, keďže sa nenašla žiadna nahrávka ani žiadny záznam na nejakom mediálnom nosiči, ktorý by svedčil o tom, že sú z tohto mediálneho nosiča alebo z tohto systému Slovenskej informačnej služby," povedal Trnka.
Minister vnútra SR D. Lipšic už 29.decembra 2011 avizoval ďalšie vyšetrovanie kauzy Gorila a za týmto účelom 9. januára 2012 zriadil špecializovaný tím desiatich kriminalistov.
"Dnes (pozn. 9. januára 2012) som zariadil špecializovaný tím so sídlom na Úrade boja proti organizovanej kriminalite, v ktorom sú vyšetrovatelia a kriminalisti z Úradu boja proti organizovanej kriminalite, z Úradu boja proti korupcii a zo sekcie inšpekcie," vymenoval Lipšic."
V súvislosti s touto správou, bola tiež zverejnená informácia a vzniku vyšetrovacieoh týmu na Generálnej prokuratúre.
Denník Pravda v tejto súvislosti uviedol:
Pred Vianocami sa na internete objavili dokumenty, ktoré majú údajne pochádzať z akcie SIS s názvom Gorila. K pravdivosti týchto dokumentov sa námestník Generálnej prokuratúry D. Trnka vyjadril (23.decembra 2011) nasledovne:
"Nie sú autentické, keďže sa nenašla žiadna nahrávka ani žiadny záznam na nejakom mediálnom nosiči, ktorý by svedčil o tom, že sú z tohto mediálneho nosiča alebo z tohto systému Slovenskej informačnej služby," povedal Trnka.
Minister vnútra SR D. Lipšic už 29.decembra 2011 avizoval ďalšie vyšetrovanie kauzy Gorila a za týmto účelom 9. januára 2012 zriadil špecializovaný tím desiatich kriminalistov.
"Dnes (pozn. 9. januára 2012) som zariadil špecializovaný tím so sídlom na Úrade boja proti organizovanej kriminalite, v ktorom sú vyšetrovatelia a kriminalisti z Úradu boja proti organizovanej kriminalite, z Úradu boja proti korupcii a zo sekcie inšpekcie," vymenoval Lipšic."
V súvislosti s touto správou, bola tiež zverejnená informácia a vzniku vyšetrovacieoh týmu na Generálnej prokuratúre.
Denník Pravda v tejto súvislosti uviedol:
"Na vytvorenie ďalšieho tímu na vyšetrenie kauzy Gorila námestník generálneho prokurátora Dobroslav Trnka reagovať nebude. Vedenie Generálnej prokuratúry (GP) SR už koncom decembra minulého roka rozhodlo, že 2. januára vznikne špeciálny vyšetrovací tím, ktorý opätovne otvorí už v minulosti vyšetrované prípady Gorila a Gorila 1."
Z dostupných informácií nie je možné jednoznačne určiť, či GP rozhodla o vzniku vyšetrovacej komisie pred novým rokom, ale až po medializovanom vzniku Lipšicovho špecializovaného týmu, ako to tvrdí Lipšic.
Pridať komentár