Daniel Lipšic, Juraj Miškov

Podľa informácií denníka SME (28. decembra 2012) prípad Gorila vyšetroval Úrad boja proti korupcii od novembra 2010 do júla 2011, keď prípad prevzala vojenská prokuratúra. Tá v septembri oznámila, že prípad zastavila. Ďalej denník informuje, že riaditeľ Úradu boja proti korupcii Peter Kovařík žiadal o zbavenie mlčanlivosti v tejto kauze. Peter  Kovařík: „Na základe obdržaných odpovedí nebolo možné vykonať ďalšie procesné úkony.“ Prípad teda stroskotal na nezbavení mlčanlivosti príslušníkov SIS, ktorý odposluchy robili
Túto informáciu potvrdila pre Aktuálne.sk (21. decembra 2012) aj hovorkyňa policajného prezídia Jana Pôbišová, ktorá povedala: "Polícia už podobné dokumenty a obsah, aj z prostredia médií, preverovala." Ako zdôraznila, trestným konaním, ktoré viedol Úrad boja proti korupcii k potvrdeniu autenticity dokumentov nedošlo. "Následne vyšetrovanie s kompletnou dokumentáciou v júli prevzal priamo prokurátor vojenskej obvodnej prokuratúry Bratislava. V septembri nás vyrozumel, že vo veci vydal meritórne rozhodnutie. Obsah rozhodnutia nepoznáme."

Žiadny oficiálny dokument z prostredia generálnej alebo vojenskej prokuratúry, ktorý by hovoril o dôvodoch prečo vojenská prokuratúra vyšetrovanie zastavila sa nám nepodarili zistiť.

Túto skutočnosť viackrát potvrdil aj sám R. Sulík vo svojich vyhláseniach vo vzťahu ku kauze Gorila.

Potvrdzujú to aj slová novinára T. Nicholsona, ktorý sa touto kauzou zaoberá už dva roky. Ten pre SME povedal: "Viem, že Richard Sulík má Gorilu, dostal ju pred voľbami v roku 2010 od bývalého zástupcu riaditeľa kontrarozviedky."

Celý článok s ním si môžete prečítať TU.

Podľa portálu euro.cz
"Slovenská Gorila zasahuje do českého byznysu

Vedení fondu v čele s Bubeníkovou přinejmenším zbrzdilo vstup Energetického a průmyslového holdingu do plynárenského podniku SPP. Firma Daniela Křetínského chtěla koupit 49 % SPP od akcionářů E.on a Gaz de France. Podle ministra hospodářství Juraje Miškova ale fond odmítl EPH poskytnout během due diligence akcionářskou smlouvu SPP. Bez jejího prostudování nemohl EPH získat obraz o rozsahu svých budoucích pravomocí."

"Výše uvedené příklady mohou být jedním z důvodů, proč se o slovenskou Gorilu zajímají také české bezpečnostní orgány. „O případu jsme informováni a sledujeme ho. Z taktických důvodů však nebudeme poskytovat žádné bližší informace,“ sdělila týdeníku Euro mluvčí policejního prezidia Pavla Kopecká."

I. Mikloš vo svojom blogu O gorile, dôvere a o zodpovednosti píše:..."Keď sme Annu Bubeníkovú navrhli na pozíciu predsedu Výkonného výboru FNM, prišiel za mnou Richard Sulík a upozornil ma na „gorilu“. Žiadny text mi neukázal, len mi povedal, že má ísť o prepisy odpočúvania, ktoré ju majú kompromitovať a usvedčovať z korupcie. Sám však povedal, že je to také divoké, že sa mu to ani nechce veriť. Opýtal som sa na to samotnej Bubeníkovej, ktorá o týchto textoch vedela, poprela ich pravdivosť a informovala ma, že na základe „gorily“ bola viackrát vypovedať na polícii a že polícia vyšetrovanie ukončila bez podnetu na trestné stíhanie!"......"Aj na základe toho sme trvali na jej nominácii, SaS to akceptovala a minister Miškov predložil do vlády návrh na jej vymenovanie do funkcie šéfky FNM. SaS teda neuplatnila politické veto, ktoré by znamenalo, že by sme museli navrhnúť iného kandidáta..."
Je zrejmé, že R. Sulík bol za I. Miklošom a upozorňoval ho na skutočnosť, že p. Bubeníková sa nachádza v spisoch gorila. Keďže ide o osobný rozhovor medzi R. Sulíkom a I. Milkošom, nedokážeme však potvrdiť či I. Mikloš povedal, že za nomináciu preberá plnú zodpovednosť. Treba však dodať, že R. Sulík aj J. Miškov tvrdia, že práve prebratie politickej zodpovednosti I. Mikloša za A. Bubeníkovú bolo dôvodom prečo návrh mohol prejsť do vlády.

Daniel Lipšic interpretuje slová J. Šáteka o činoch ministerstva v roku 2010 vo vyšetrovaní Gorily ako jediné razantné. Pravda je taká, že J. Šátek to na žiadnom mieste vo svojom blogu nehovorí.

Bývalý riaditeľ Úradu boja proti korupcii J. Šátek na svojom blogu v článku "Gorila ako King-Kong II." k pokusu vyšetriť kauzu Gorila, ktorý spomína D. Lipšic sa vyjadruje danom v článku nasledovne:

"V tomto bábkovom divadielku (pozn. predchádzajúce snahy vyšetriť kauzu Gorila) sympaticky vyznieva snaha nového vedenia Úradu boja proti korupcii v osobe jej riaditeľa Petra Kovaříka, ktoré v novembri 2010 opätovne otvorilo kauzu Gorila a vykonávala vyšetrovania až do júla 2011, kedy mu z neznámych dôvodov prípad odňala Vojenská obvodová prokuratúra v Bratislave."

Zo slov J. Šáteka je zrejmé, že oproti minulému vyšetrovaniu, hodnotí to z roku 2010 pozitívnejšia. Napriek tomu sa nám zdá, že interpretácia D. Lipšica umelo zvyšuje zásluhy ministerstva pod jeho vedením, predovšetkým slovami  "razantné vyšetrovanie". Tento výrok z tohto dôvodu hodnotíme ako zavádzajúci a dizenterpretujúci slová J. Šáteka.

Nepodarilo sa nám získať informácie, ktoré by mohli výrok Daniela Lipšica potvrdiť alebo vyvrátiť, a preto považujeme vyššie uvedený výrok za neoveriteľný. 

Lipšicova chronológia udalostí je až na jednu udalosť, ktorú nevieme overiť, pravdivá. 

Pred Vianocami sa na internete objavili dokumenty, ktoré majú údajne pochádzať z akcie SIS s názvom Gorila. K pravdivosti týchto dokumentov sa námestník Generálnej prokuratúry D. Trnka vyjadril (23.decembra 2011) nasledovne:

"Nie sú autentické, keďže sa nenašla žiadna nahrávka ani žiadny záznam na nejakom mediálnom nosiči, ktorý by svedčil o tom, že sú z tohto mediálneho nosiča alebo z tohto systému Slovenskej informačnej služby," povedal  Trnka.

Minister vnútra SR D. Lipšic už 29.decembra 2011 avizoval ďalšie vyšetrovanie kauzy Gorila a za týmto účelom 9. januára 2012 zriadil špecializovaný tím desiatich kriminalistov.

"Dnes (pozn. 9. januára 2012) som zariadil špecializovaný tím so sídlom na Úrade boja proti organizovanej kriminalite, v ktorom sú vyšetrovatelia a kriminalisti z Úradu boja proti organizovanej kriminalite, z Úradu boja proti korupcii a zo sekcie inšpekcie," vymenoval Lipšic."
V súvislosti s touto správou, bola tiež zverejnená informácia a vzniku vyšetrovacieho týmu na Generálnej prokuratúre. 
Denník Pravda v tejto súvislosti uviedol:

"Na vytvorenie ďalšieho tímu na vyšetrenie kauzy Gorila námestník generálneho prokurátora Dobroslav Trnka reagovať nebude. Vedenie Generálnej prokuratúry (GP) SR už koncom decembra minulého roka rozhodlo, že 2. januára vznikne špeciálny vyšetrovací tím, ktorý opätovne otvorí už v minulosti vyšetrované prípady Gorila a Gorila 1."

Z dostupných informácií nie je možné jednoznačne určiť, či GP rozhodla o vzniku vyšetrovacej komisie pred novým rokom, ale až po medializovanom vzniku Lipšicovho špecializovaného týmu, ako to tvrdí Lipšic.

Denník SME (12. januára 2012) informuje, že na podozrivú činnosť J. Rejdu, ktorý bol vedúcim oddelenia osobitných činností protikorupčného úradu upozornila tajná služba už v apríli 2006, v čase keď bol ministrom vnútra Pado. Tento prípad uzavrela inšpekcia v auguste toho istého roka keď už bol ministrom vnútra R. Kaliňák. J. Rejda denníku SME (3. januára 2012) potvrdil, že skutočne chodil do bytu a vedel, že je odpočúvaný. „Jasné, že som tam chodil. Nebudem klamať, že som tam nebol,“ povedal Rejda. Zároveň nepoprel, že by Pentu informoval no odmietol, že by to bolo za peniaze. 
Bývalý minister vnútra Pado potvrdil pre denník SME (27. decembra 2012), že dostával viacero informácií zo SIS, avšak vzhľadom na čas si na konkrétne nepamätá. Pado dodáva: „Ak sa niečo objavilo, odovzdal som to orgánom, ktoré mali kompetencie na vyšetrovanie“ 
"Podobne aj bývalý minister vnútra Robert Kaliňák potvrdil, že Gorilu policajti vyšetrovali aj za jeho éry, vždy to však bolo zastavené prokurátorom."
Súčasný policajný prezident Jaroslav Spišiak v rozhovore pre denník SME (10. januára 2012) povedal: „Vzhľadom k tomu, že situáciu dosť dôverne poznám, pretože už od roku 2001 som bol prvým viceprezidentom zboru a dostal som rôzne informácie, tak je možné konštatovať, že mohli sa tie deje udiať, ako sú tam opisované.“
Je pravdou, že informácia o podozreniach týkajúce sa J. Rejdu boli doručené v apríli 2006 keď bol ministrom Pado. Prípad prešetrila a uzavrela inšpekcia ministerstva vnútra v auguste 2006 keď bol už ministrom R. Kaliňák. Aj z iných zdrojov nepriamo vyplýva, že toto malo byť jediným bodom prešetrovania relevantných orgánov. (viď blog J. Šáteka).

V rámci volebného programu strany KDH sa zámer zreformovať systém spravodajských služieb spomína dvakrát.

V časti 6. Bezpečnejšie a spravodlivejšie Slovensko (str. 23) je v rámci volebného programu strany KDH uvedené:

"Budeme iniciovať diskusiu o posilnení kontrolných oprávnení výborov Národnej
rady SR vo vzťahu k spravodajským službám. Posilnené kompetencie
parlamentných výborov však musia byť vyvážené prísnymi kritériami výberu
poslancov do týchto výborov."

V časti 8. Slovensko v medzinárodnom spoločenstve (str. 32), kde sa uvádza:

"KDH v Ozbrojených silách SR podporí:
...
Skvalitnenie podmienok na činnosť vojenského spravodajstva. Budeme
sa snažiť o prijatie novelizovaného zákona pre civilné a vojenské spravodajské
služby a ich kontrolu.
..."

Sas ohlásila 13. januára 2012 nový volebný program. Tento materiál však nie je na stránke k dispozícií. Videokonferencia o reforme spravodajských služieb nehovorí a takisto o tom nehovorí ani 120 bodový volebný program strany SaS z roku 2010.

Výrok J. Miškova preto hodnotíme ako nepravdivý.

Podľa informácií denníka Hospodárske noviny (12. januára 2012) malo Bubeníkovú usvedčiť prepojenie jej manžela R. Bubeníka na firmu Elementa a jej matku Pressburg Properties. O tomto prepojením mal informovať D. Lipšic na rokovaní vlády 11. januára 2012. Ďalej Hospodárske noviny uvádzajú vyhlásenia po tomto rokovaní vlády I. Milkoša a M. Dzurindu s SDKÚ:I. Mikloš vyhlásil: „Neobjavili sa žiadne skutočnosti, ktoré by mohli niečo zmeniť na mojom názore"M. Dzurinda dodal: „Berieme to na vedomie, rozhodli sa teda dnes upratať u nás, tak očakávam, že teraz začnú upratovať oni sami doma.“ 
Za jej odvolanie mali byť aj všetci ministri SaS, KDH, Mosta-Híd, ako aj premiérka Iveta Radičová (SDKÚ-DS).Výrok D. Lipšica hodnotíme ako pravdivý, keďže výrok I. Mikloša po rokovaní vlády korešponduje s výrokom "nič na vláde nebolo predložené".