Robert Fico vs. Béla Bugár

Na telo, Moderátor: Zlatica Puškárová , videozáznam relácie
08
Jan
Po sviatkoch sa politici vrátili do ringu diskusných relácií. Robert Fico pôsobil dojmom pripraveného politika s jasnou predstavou toho, čo sa vykonalo zle a kto je vinníkom. Béla Bugár bol skôr v defenzívnej úlohe a snažil sa argumentovať zmierlivo s víziou budúcej spolupráce a nápravy minulých chýb. Expremiérovi sa dokonca podarilo v jednom prípade donútiť Bélu Bugára otvorene priznať zlyhanie vlády Ivety Radičovej, keď uviedol, že rozhodnutie o prevode kompetencií v SPP na správnu radu z valnej hromady je potrebné revidovať. 
Politici sa dopúšťali zavádzajúceho skreslovania, zjednodušovania, prisvojovania si politických zásluh a používania nepresných čísel. Najmarkantnejším prešľapom z úst Roberta Fica bolo obvinenie Dzurindovej vlády z krátenia platieb poľnohospodárom argumentujúc, že sa nič podobné nestalo za jeho vlády. Opak je pravdou. V roku 2009 došlo ku kráteniu dotácií a dokonca vo vyššej miere, ako tomu bolo v roku 2003. Béla Bugár zas bagatelizoval vplyv vládnych opatrení na vysokú mieru inflácie. Spomenul si iba na 1% zvýšenie DPH, pričom zvyšovanie spotrebných daní už nezmienil. 
Vyberte si, ktoré výroky
z relácie si chcete prezerať:

Béla Bugár
Jedno opatrenie, ktoré trošku zvýšilo ceny, to je to DPH 1%.

Béla Bugár

Nepravda (skryť odôvodnenie)
Podobný výrok sme overovali už v minulosti v relácií O 5 minút 12 (6. marca 2011)Prognóza (.pdf) Ministerstva financií zo 14. septembra 2010 odhaduje, že harmonizovaná inflácia by mala dosiahnuť 3,5%.
Makroekonomická prognóza (.pdf) na roky 2011 - 2014 MF SR z 8. februára 2011 predpokladá harmonizovanú infláciu v roku 2011 na úrovni 3,4%. Znamená to teda nárast 2,6 p.b. oproti minulému roku.
Obe analýzy zmieňujú tri príčiny rastu inflácie v roku 2011:

1) Rast cien potravín spôsobený zlou úrodou poľnohospodárskych plodín v Rusku, na Ukrajine a v Kazachstane.

2) Rast regulovaných cien plynu, tepla a elektriny v dôsledku rastu cien ropy a posilnenia kurzu USD. Tieto faktory budú pôsobiť aj na rast cien pohonných hmôt.

3) Z netrhových faktorov sa na raste inflácie prejaví zvýšenie DPH na 20%, zvýšenie spotrebnej dane z piva a tabakových výrobkov a zároveň sa ruší daňové zvýhodnenie pre biopalivá, rušia sa daňové oslobodenia pri energetických daniach pre teplárne, zavádza sa poplatok pre štátne hmotné rezervy a likvidáciu jadrových palív a zvyšujú sa ceny diaľničných známok (t. j. opatrenia konsolidačného balíčka).

Ako sa píše v septembrovej analýze, "ak by sa zvýšenie DPH, spotrebných daní, poplatkov a zrušenia oslobodení premietlo do zvýšenia cien tovarov a služieb v plnej miere, tak by vplyv týchto opatrení na priemernú ročnú infláciu bol 1,25 p.b. Po zohľadnení nízkeho domáceho dopytu a konkurencie pri výpočte inflácie v aktuálnej prognóze premietol IFP príspevok v celkovej výške mierne pod 1 p.b. (0, 98 p.b., pozn) , (80%-tné premietnutie do koncových cien spotrebiteľov)."

Vo februárovej analýze bol tento príspevok odhadovaný na 0,89 p.b. Príspevok zvýšenia DPH k inflácii tak predstavuje 0,4 p.b., spotrebné dane s ostatnými faktormi 0,6 p.b."
Podľa dokumentov vypracovaných samotnou vládou, zvýšenie DPH o 1% nie je jediným vládným opatrením, ako tvrdí Bugár, ktoré malo vplyv na DPH. Dokonca vyšší vplyv na rast inflácie mali vládou zvýšené spotrebné dane. 
Robert Fico
Tá inflácia je na úrovni 4,7, 4,8%. Žiadna iná krajina v Európskej únií a v eurozóne nečelí takémuto prudkému zdražovaniu.

Robert Fico

Nepravda (skryť odôvodnenie)

R. Fico hovorí pravdu o medziročnej inflácií, ktorá na Slovensku podľa údajov databázy Eurostat, meraná harmonizovaným indexom Európskej únie, dosiahla v novembri 2011 úroveň 4,8 %.
R. Fico však nehovorí pravdu ak tvrdí, že žiadna iná krajina v Európskej únii a eurozóne nečelí takémuto prudkému zdražovaniu. Podľa údajov databázy Eurostat má rovnakú medziročnú infláciu ako Slovensko aj Spojené Kráľovstvo a to tiež na úrovni 4,8 %, ktoré síce nie je členom eurozóny ale EÚ áno.
Len na doplnenie uvádzame krajiny EÚ, ktoré čelia zdražovaniu na podobnej úrovni ako Slovensko a Spojené Kráľovstvo. Porovnávame medziročné miery inflácií v novembri 2011:

Poľsko 4,4 %
Maďarsko 4,3 %
Litva 4,4 %
Estónsko 4,4 %

Robert Fico
Vy ste zobrali priame platy poľnohospodárom. My sme doplatili poľnohospodárom v rokoch 2006 až 2010 všetky peniaze a dotiahli platby do porovnateľnej úrovne s Európskou úniou.

Robert Fico

Zavádzanie (skryť odôvodnenie)
Počas druhej Dzurindovej vlády, keď bol v kresle ministra pôdohospodárstva Z. Szimon (SMK), nastali problémy ohľadom priamych platieb poľnohospodárom. V roku 2003, teda tesne pred vstupom SR do EÚ, sa v návrhu štátneho rozpočtu SR hovorilo o doplatku na úroveň 50 percent, pričom Kodanský summit umožnil, aby prístupové krajiny mali možnosť doplatiť túto sumu z národných zdrojov, a to do výšky 55 percent.  Minister financií Ivan Mikloš uviedol, že vyššie percento by znamenalo ubrať zo zdrojov iným rezortom. To vyvolalo negatívne reakcie u poľnohospodárov.Nakoniec v štátnom rozpočte na rok 2004 poslanci vládnej koalície schválili dorovnanie platieb poľnonospodárom zo strany Slovenska do úrovne 52,5% členských krajín EÚ (25% predstavovala platba z EÚ, 27,5% platba z rozpočtu SR).
Vtedajšia opozícia na čele so stranou SMER-SD počas druhej Dzurindovej vlády, kritizovala túto neúplnú mieru platieb, no napriek tomu, tá istá situácia nastala aj v roku Ficovej vlády. V roku 2009 nedala vláda poľnohospodárom platby v plnej výške, ale znížila ich z možných 30% národného doplatku (príspevok od EÚ je 70%, pozn.) kryl už len 20% a odoprela tak poľnohospodárom 40,5 milióna eur. V ostatných rokoch Ficovej vlády sa priame platby uskutočňovali podľa rozsahu, ktorý bol stanovený EÚ.

Druhá Dzurindova vláda nefinancovala 100% možných dotácií poľnohospodárom, rovnako tak však nefinancovala tiež vláda R. Fica v roku 2009.
Robert Fico
Momentálne čerpanie napríklad eurofondov, kde dohromady bolo 11 miliárd eur, je iba na úrovni okolo 28% a celková miera zázmluvnenosti je 40%.

Robert Fico

Nepravda (skryť odôvodnenie)
Ani jeden zo spomenutých údajov, ktoré sa týkajú čerpania eurofondov, neuvádza R.Fico správne. Ku koncu novembra 2011 sa z eurofondov vyčerpalo 23,44 % (zdroj zo 16.decembra 2011).
Kým číslo čerpania navýšil, mieru zazmluvnenosti významne ponížil. Podľa tlačovej správy Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja bola zazmluvnenosť štrukturálnych fondov EÚ na úrovni 66%.

Tlačová správa MDVRR SR (1.december 2011):Kontrahovanie (zazmluvnenie) finančných prostriedkov zo štrukturálnych fondov a z Kohézneho fondu k 31. 10. 2011 bolo vo výške 7 601 355 635 EUR, čo predstavuje 66,11 % z alokácie na programové obdobie 2007 – 2013 (zdroje EÚ).
Béla Bugár
Ale keď sa pozriete na dá sa povedať celú Európu, Európsku úniu, tak vidíte, že ceny všade stúpajú.

Béla Bugár

Pravda (zobraziť odôvodnenie)
V prípade medziročného rastu cien (porovnávané najnovšie novembrové 2011/2012 čísla), je pravdou, že všetky krajiny EÚ majú infláciu. 
Medzi jednotlivými krajinami sú však výrazné rozdieli. Zatiaľ čo mnohé krajiny (Slovensko, UK, Estónsko,  Litva, Lotyšsko, Luxembursko, Cyprus, Maďarsko, Poľsko) majú medziročnú infláciu 4 % a viac, čo je o jeden percentuálny bod viac ako je priemerná medziročná inflácia v EÚ, krajiny ako Írsko, Malta, alebo Švédsko nedosahujú ani 2% rast cien. 


Robert Fico
Pani redaktorka, naozaj musíme konštatovať, že zdražovanie na Slovensku je najvyššie v celej Európskej únií.

Robert Fico

Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Ak vychádzame z údajov databázy Eurostat o medziročnej inflácií, meranej harmonizovaným indexom Európskej únie, podľa najnovších údajov, dosiahla na Slovensku v novembri 2011 v rámci EÚ najvyššiu úroveň 4,8 %. Nutné dodať, že rovnako ako Slovensko,  túto hodnotu inflácie dosiahlo tiež Spojené Kráľovstvo.

Ak vychádzame z údajov databázy Eurostat o priemernej ročnej inflácií tak hneď niekoľko krajín EÚ má vyššiu priemernú ročnú infláciu ku novembru 2011. Slovensko má priemernú ročnú infláciu na úrovni 3,8 %. Uvádzame výpočet krajín, ktoré mali vyššiu alebo rovnakú priemernú ročnú infláciu ako Slovensko:
- Spojené Kráľovstvo 4,4 %- Rumunsko 6,2 %- Poľsko 3,8 %- Maďarsko 4,0 %- Lotyšsko 4,1 %- Litva 4,1 %- Estónsko 5,2 %
Robert Fico má pravdu v prípade medziročnej inflácie. Výrok však neplatí v prípade medzimesačnej ako aj priemernej ročnej inflácii. 
Robert Fico
Ľudia na Slovensku majú jedny z najnižších príjmov v Európe a súčasne čelia najvyššiemu zdražovaniu.

Robert Fico

Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Priemerná mesačná mzda v hospodárstve SR v 3.kvartáli 2011 bola 769 eur. Podľa ostatných dát Eurokomisie z novembra 2011 bolo Slovensko krajinou s piatými najnižšími mzdami v rámci EÚ27. 
Robert Fico
Nie, hovorím o medziročnej inflácií za november, teda posledný údaj, ktorý bol uverejnený. Je to oficiálny údaj, ktorý nikto nespochybnil. ( na úrovni "4,7, 4,8%"., pozn.)

Robert Fico

Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Medziročná inflácia na Slovensku podľa oficiálny údajov databázy Eurostat meraná harmonizovaným indexom Európskej únie dosiahla v novembri 2011 úroveň 4,8 %.
Robert Fico
A prvý krát po dlhých rokoch na Slovensku sme svedkami javu, kedy mzdy stúpajú pomalšie, ako ceny rastú. A preto je inflácia veľmi vysoká a prvý krát sledujeme aj jav, ktorému sa hovorí pokles reálnych miezd. Tento tu nikdy nebol za posledné roky. Stal sa až teraz v roku 2011.

Robert Fico

Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Zo zdrojov ŠÚ SR je evidentné, že od začiatku roka 2011 začala miera reálnych miezd prepadávať, pričom v 3.kvartáli 2011 dosiahol index reálnej mzdy hodnotu 98,6. 



2009Q1    Q2      Q3       Q4       2010Q1       Q2        Q3       Q4      2011Q1Q2Q3
Index reálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve101,7100,9101,3101,6101,6102,4102,6102,799,699,198,6

Naposledy Slovensko zažilo negatívny vývoj rastu reálnych miezd v roku 2000. Nasledujúce roky boli v znamení kontinuálneho rastu reálnych miezd

Miera inflácie rástla od roku 2011 rýchlym tempom, pričom vrchol dosiahla v 2.kvartáli. Posledné údaje NBS z obdobia 3.kvartálu vykazujú pokles miery inflácie o 0,9%. 


2009Q1 Q2Q3Q42010Q1Q2Q3Q42011Q1Q2Q3
Rast inflácie HICP2,31,10,40,00,00,71,01,13,54,13,2
Béla Bugár
Môžme hovoriť o tom, ja vám budem hovoriť, že za vás v roku 2008 zdražovanie bolo 5,1%.

Béla Bugár

Nepravda (zobraziť odôvodnenie)
Celoročná inflácia v roku 2008 bola podľa údajov Eurostatu 3,9 %.
Robert Fico
V rokoch 2006 až 2010 boli vždy príjmy ľudí a rast príjmov vyšší ako rast cien.

Robert Fico

Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Pri hodnotení výroku sme vychádzali z indexu reálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve ("príjmy ľudí") a inflácie podľa metodiky HICP:



2005   2006   2007   2008   2009   2010   
Index reálnej mzdy 106,3103,3 104,3 103,3 101,4 102,2
Rast reálnej mzdy
-3,0+1,0-1,0-1,9+0,8
Inflácia HICP2,84,3 1,9 3,9 0,9 0,7
Rast inflácie
+1,5-2,4+2,0-3,0-0,2
Zdorje: eurostat, ŠÚ SR
V období vlády Roberta Fica bol rast prijímov vždy vyšší ako inflácia. Rast reálnej mzdy v jednotlivých rokoch kolísal, nikdy však nedošlo k medziročnému zníženiu reálnych miezd. 
Robert Fico
V žiadnom prípade už neísť cestou zvyšovania DPH, lebo sme si to vyskúšali a rozhodnutie, ktoré urobila pravicová vláda, bolo veľmi škodlivé a výsledkom je najvyššie zdražovanie v Európskej únií.

Robert Fico

Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Ak vychádzame z údajov databázy Eurostat o medziročnej inflácií, meranej harmonizovaným indexom Európskej únie, podľa najnovších údajov, dosiahla na Slovensku v novembri 2011 v rámci EÚ najvyššiu úroveň 4,8 %. Nutné dodať, že rovnako ako Slovensko,  túto hodnotu inflácie dosiahlo tiež Spojené Kráľovstvo. 

Ak vychádzame z údajov databázy Eurostat o priemernej ročnej inflácií tak hneď niekoľko krajín EÚ má vyššiu priemernú ročnú infláciu ku novembru 2011. Slovensko má priemernú ročnú infláciu na úrovni 3,8 %. Uvádzame výpočet krajín, ktoré mali vyššiu alebo rovnakú priemernú ročnú infláciu ako Slovensko:
- Spojené Kráľovstvo 4,4 %- Rumunsko 6,2 %- Poľsko 3,8 %- Maďarsko 4,0 %- Lotyšsko 4,1 %- Litva 4,1 %- Estónsko 5,2 %
Robert Fico má pravdu v prípade medziročnej inflácie. Výrok však neplatí v prípade medzimesačnej ako aj priemernej ročnej inflácii. 
Rovnako je možné argumentovať, že najvyššiu mieru zdražovania v rámci EÚ sme dosiahli aj kvôli vládnym opatreniam. Ako sme už uviedli dôvodom zvyšovania cien:
Makroekonomická prognóza (.pdf) na roky 2011 - 2014 MF SR z 8. februára 2011 predpokladá harmonizovanú infláciu v roku 2011 na úrovni 3,4%. Znamená to teda nárast 2,6 p.b. oproti minulému roku.
Obe analýzy zmieňujú tri príčiny rastu inflácie v roku 2011:

1) Rast cien potravín spôsobený zlou úrodou poľnohospodárskych plodín v Rusku, na Ukrajine a v Kazachstane.

2) Rast regulovaných cien plynu, tepla a elektriny v dôsledku rastu cien ropy a posilnenia kurzu USD. Tieto faktory budú pôsobiť aj na rast cien pohonných hmôt.

3) Z netrhových faktorov sa na raste inflácie prejaví zvýšenie DPH na 20%, zvýšenie spotrebnej dane z piva a tabakových výrobkov a zároveň sa ruší daňové zvýhodnenie pre biopalivá, rušia sa daňové oslobodenia pri energetických daniach pre teplárne, zavádza sa poplatok pre štátne hmotné rezervy a likvidáciu jadrových palív a zvyšujú sa ceny diaľničných známok (t. j. opatrenia konsolidačného balíčka).
Robert Fico
Prečo, keď sme boli vo vláde, sa nezvyšovali ceny plynu? No preto pán predseda, lebo cenový návrh mohol podať iba valná hromada v SPP a vo valnej hromade mal väčšinu štát. Vy ste prišli a prvé, čo ste urobili, tak ste túto právomoc zobrali valnej hromade a dali ste túto právomoc predstavenstvu SPP.

Robert Fico

Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Právomoc Valného zhromaždenia (VZ) podávať návrh ceny na ÚRSO bola legislatívne zakotvená v tzv. lex SPP, ale v zákone č. 429/2008 o podávaní cenových návrhov obchodných spoločností a o zmene a doplnení zákona
č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov. Tento zákon, označovaný aj ako "jednoparagrafový" (nakoľko obsahoval iba jedno ustanovenie), bol schválený v skrátenom legislatívnom procese. Zákon v podstate zabezpečil,  aby energetické firmy navrhovali ceny energií na ÚRSO  a až potom ich schvaľovalo VZ a nie predstavenstvo. Týmto spôsobom vláda mohla účinne zablokovať zvyšovanie cien energií. Lex SPP prešiel celým legislatívnym konaním až po podpis prezidenta za 5 dní.
§ 1 z. č. 429/2008 Z.z.
Obchodná spoločnosť môže podať návrh ceny podľa
osobitného predpisu  a iné návrhy v cenovom konaní
Úradu pre reguláciu sieťových odvetví iba na základe
uznesenia valného zhromaždenia.

Zákon bol 29.marca 2011 zrušený vládou I. Radičovej. Ako povedal v tom čase minister hospodárstva J. MiškovZrušenie zákona by malo odstrániť podnikateľskú záťaž, náklady obchodných spoločností, a v konečnom dôsledku zlepšiť podnikateľské prostredie.
Zrušením zákona č. 429/2008 Z.z. sa predstavenstvám firiem vrátila právomoc schvaľovať cenové návrhy energií.
Robert Fico
Dali ste túto právomoc predstavenstvu SPP, kde sedí 7 ľudí a z tých 7 ľudí majú 4 za menšinového akcionára väčšinu.

Robert Fico

Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Akcionármi spoločnosti SPP sú:
Slovenská republika prostredníctvom Fondu národného majetku (51%)
Slovak Gas Holding B.V. - konzorcium spoločností E.ON Ruhrgas a Gaz de France (49%)
Predstavenstvo SPP má 7 členov, z ktorých 4 sú členmi konzorcia spoločností E.ON Ruhrgas a Gaz de France, ktoré menšinovým akcionárom. Sú to nasledovní:Jean-Jacques Ciazynski (predseda predstavenstva)- Gaz de FranceIng. Andreas Rau- E.ON RuhrgasFrédérique Dufresnoy- Gaz de FranceDr. Hans-Gilbert Meyer- E.ON Ruhrgas
Robert Fico
Veď odmietajú. Keby sa cenový úrad alebo regulačný úrad nesprával zodpovedne, tak možno dnes to zvýšenie plynu je podstatne vyššie. (odpoveď na otázku moderátorky, prečo regulačný úrad nereguluje ceny energií, ak tam Smer má svojho nominanta, pozn.)

Robert Fico

Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) zverejňuje na svojej stránke zoznam rozhodnutí (plyn, elektroenergetika atď.) v cenových konaniach.

Podľa zverejnených informácií ÚRSO:
"Dodávka plynu pre domácnosti

Podľa § 12 ods. 1 písm. l) zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov dodávka plynu pre domácnosti podlieha cenovej regulácii. Podľa § 13 ods. 2 písm. c) tohto zákona je každý dodávateľ plynu, ktorý dodáva plyn koncovým odberateľom plynu v domácnosti v roku 2011, povinný požiadať úrad o schválenie maximálnych cien za dodávku plynu pre domácnosti na rok 2011 a predložiť úradu cenový návrh v súlade s § 17 ods. 5 a § 4 ods. 5 písm. i) výnosu úradu č. 4/2008 z 23. júla 2008, ktorým sa ustanovuje regulácia cien v plynárenstve a ktorým sa dopĺňa výnos úradu č. 4/2007 z 31. júla 2007, ktorým sa ustanovuje rozsah a štruktúra oprávnených nákladov, spôsob určenia výšky primeraného zisku a podklady na návrh ceny v plynárenstve, v znení výnosov úradu č. 7/2008 z 1. októbra 2008, č. 4/2009 z 10. júna 2009 a č. 4/2010 z 23. júna 2010.!"

Z rozhodnutia č.0062/2011/P (16. júna 2011) vyplýva, že ÚRSO zasiahlo do cenového návrhu SPP a znížilo požadované zvýšenie. Potvrdzuje to o.i. aj táto mediálna zmienka.
Plyn by mal zdražieť aj od januára 2012. V decembri sa ÚRSO a SPP sporili o podiel navýšenia. SPP navrhovalo 23% zvýšenie, čo ÚRSO odmietlo. Nové tarify pre domácnosti na rok 2012 zverejnilo ÚRSO 14. decembra 2011 (0029/2011/P).  Z rozhodnutia v tomto prípade nie je jasné nakoľko ÚRSO do pôvodného cenového návrhu zasiahol. SITA informuje, že konečné zdraženie plynu pre domácnosti bude v hodnote 5,53%, čo by znamenalo cca 17,5% korekciu zo strany ÚRSO.

Slová R. Fica sú takto pravdivé. ÚRSO tlmilo požiadavky na zvyšovanie maximálnej ceny plynu zo strany SPP.
Béla Bugár
V roku 2006 dovoz poľnohospodárskych produktov bol približne v objeme 500, 550 miliónov eur. V roku 2010 za vás sa zvýšil na dvojnásobok.

Béla Bugár

Nepravda (zobraziť odôvodnenie)
Nepodarilo sa nám nájsť údaj o dovoze poľnohospodárskych produktov ako o samostatnej kategórii. Ak však budeme vychádzať z údajov ŠÚ SR a za poľnohospodárske produkty budeme považovať 2 subkategórie - živočíšne výrobky a rastlinné výrobky, v tom prípade v roku 2006 bol objem dovezených poľnohospodárskych výrobkov (súčet 2 subkategórií) 104 558,5 tis. EUR.

V roku 2010 bol objem dovezených poľnohospodárskych výrobkov 1 527 046,8 tis. EUR (súčet 2 subkategórií) . Keďže nejde o dvojnásobok objemu z roku 2006, výrok hodnotíme ako nepravdivý.

Béla Bugár nepoužíva správne čísla, ani správne pomery. 

Z tabuľky však možno vidieť že objem dovážaných poľnohospodárskych výrobkov od roku 2006 stúpa.  

Dovoz (tis. EUR b.c.) 2006    2007     2008 2009   2010 
I. Živé zvieratá, živočíšne výrobky 486 284,06 512 157,43 607 135,63 604 680,42 745 248,30
II. Rastlinné výrobky 555 274,41 695 130,45 762 809,18 676 726,24 781 798,54

Béla Bugár
Pán predseda, samozrejme môžte o tom hovoriť, že my sme dali tomu toľko, my sme tam zvýšili toľko. Výsledok bolo, že 2-krát za sebou 8% deficit.

Béla Bugár

Nepravda (zobraziť odôvodnenie)
Ak vychádzame z údajov Eurostatu tak v rokoch 2009 a 2010 bol verejný deficit nasledovný:
V roku 2009 bol verejný deficit na úrovni 8 % HDP.V roku 2010 bol verejný deficit na úrovni 7,7 % HDP.
Napriek tomu, že v roku 2009 bol verejný deficit presne 8 % a v roku na úrovni blížiacej sa 8 percentám (resp. o tri desatiny nižší), hodnotíme Bugárov výrok ako nepravdivý. Politici by sa mali vo verejnom priestore naučiť používať presné čísla. 
Robert Fico
Ten zákon mi nemusíte zrovna pripomínať. Autorom toho zákona je Peter Kažimír a pokiaľ by ho Smer nepredložil a pokiaľ by ho Peter Kažimír nepredložil, tak by nikdy neprešiel ústavný zákon. (Ústavný zákon o dlhovom strope, pozn.)

Robert Fico

Zavádzanie (zobraziť odôvodnenie)
Predkladateľom ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti bol popri J. Kollárovi, A. Marcinčinovi, O. Matejovi, J. Mikolajovi, I. Švejnovi aj P. Kažimír.

Zákon však nie je návrhom iba Petra Kažimíra ako to vyplýva z výroku Roberta Fica. Pán Fico si tak neoprávnene pripisuje politické body, ktoré nepatria len jemu. 
Béla Bugár
Napríklad teraz dva krát na ministerstve životného prostredia boli zastavené bolo zastavené vyplácanie len skrz to, že našlo sa za SNS, teda za vašej vlády sa našli projekty, ktoré asi nebudú preplácať a budeme musieť vracať peniaze.

Béla Bugár

Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Podľa denníka Pravda (9. november 2011) na základe auditu, ktoré iniciovala ministerstvo financií, Európska Únia rozhodla pozastaviť platby na niektoré projekty. Medzi týmito projektami sú operačné programy Životné prostredie, Doprava a Informatizácia spoločnosti. 
..."V prípade dvoch osí z programu životné prostredie a jednej z programu informatizácia spoločnosti sú dočasne prerušené platby. Ide o sumu 101 miliónov eur," potvrdila Ingrid Ludviková, hovorkyňa zastúpenia Európskej komisie na Slovensku...
TASR (2. decembra 2011) "Slovensko stále nevie, či mu Európska komisia (EK) odblokuje preplácanie enviroprojektov, ktoré mu pozastavila pre nájdené pochybenia. Malo by sa to dozvedieť do 15. januára budúceho roka. Zablokovaných je vyše 70 miliónov eur z Operačného programu Životné prostredie (OP ŽP)."
Je pravda, že bolo pozastavené vyplácanie enviroprojektov z Operačného programu Životné prostredie a taktiež, že za minulej vlády riadili ministerstvo životného prostredia nominanti SNS.
Robert Fico
My to podporujeme, dokonca myslím, že to bol pán Spišiak, ktorý potvrdil, že v roku 2009 sa táto vec preverovala a finančné operácie, o ktorých sa malo hovoriť v týchto dokumentoch, sa nikdy nepotvrdili, nikdy tam nič také nebolo. (v tzv. dokumente Gorila, pozn.)

Robert Fico

Neoveriteľné (zobraziť odôvodnenie)
Spišiak sa o spise Gorila dozvedel v roku 2010, keď prijímal svoju funkciu. V súčasnosti otvorene priznáva, že v čase prešetrovania „boli vykonané všetky štandardné úkony.Ficove slová, že v čase preverovania sa žiadne finančné operácie podľa Spišiaka nepotvrdili, však nemôžeme potvrdiť. Okrem toho, že Spišiak hodnotil výkon vtedajšieho vyšetrovania pozitívne, sme nenašli iné jeho vyjadrenia, ktoré by toto tvrdenie vyvracali alebo naopak podporili jeho pravdivosť.
SME, 6. január 2012:
„To, čo urobili, po analýze vysvitlo, že urobili dobre,“ hodnotí Spišiak. Polícia sa podľa neho snažila potvrdiť obsah spisu, skutky, ktoré sú tam naznačené, či opísané nepriamo.
Iný smer vyšetrovania, ktorým sa môže polícia vydať, je potvrdenie pravosti podkladov v Gorile. Spišiak potvrdil, že jeho ľudia zvolili inú taktiku.
„Nové metódy sú účinné, len ak sú prekvapujúco iné, ako by ktokoľvek čakal.“ Na otázky, či môže vyšetrovanie zlyhať, ak SIS nepotvrdí pravosť dokumentu a ak nevydá nahrávky z odpočúvaného bytu, neodpovedá. Aj z tohto dôvodu malo vyšetrovanie stroskotať v minulosti.
Prepisy diskusných relácií poskytuje NEWTON Media, spol. s r.o.. O spôsobe hodnotenia na tejto stránke nájdete viac informácií na stránke Hodnotenie na Demagog.sk.

Pridať komentár






Michal Havran ml. Michal Havran ml. Slovenský syndikát novinárov"Demagog.sk ukazuje, že politické lži sú pre politikov častokrát jediným spôsobom, ako hovoriť s voličmi. Demagóg ukázal, že politici nás považujú za príliš slabých nato, aby sme počúvali pravdu. Demagóg a jeho čitatelia dokazujú opak. Nechceme milosrdnú lož, chceme poznať pravdu."

Marián Leško Marián Leško autor komentárov pre týždenník Trend "Projekt Demagog.sk som si všimol už v čase, keď ešte nebol ani projektom. Ako každý, aj ja mám rád, keď časť mojej práce za mňa vykoná niekto iný. A páči sa mi, že ju vykoná tak, ako by som ju chcel robiť aj ja sám. Keby ste neboli, chýbali by ste mi."

Gabriel Šipoš Gabriel Šipoš Transparency International Slovensko "Ak chceme, aby v televíznych politických diskusiách nevyhrával najkrajšie oblečený ci najplynulejší rečník, ale najpravdovravejší, treba verejnosti aj novinárom pomôcť s faktickou kontrolou výrokov. Nik to u nás nerobí dôslednejšie ako Demagog.sk."