Iveta Radičová, Ján Figeľ, Robert Fico
O 5 minút 12, Moderátor: Marta Jančkárová , videozáznam relácie
18
Dec
Dec
Témou relácie, v ktorej prvej polovici bola Iveta Radičová, v druhej Ján Figeľ s Robertom Ficom, bola doznievajúca akcia lekárskych odborov a boj o jej interpretáciu. Vzhľadom na predvolebné obdobie nevynechali politici možnosť komentovať aktuálnu ekonomickú situáciu a vzájomne sa obviniť zo súčasnej negatívnej situácie.
Všetci politici
Všetky výroky
Vyberte si, ktoré výroky
z relácie si chcete prezerať:
z relácie si chcete prezerať:
Napokon ten istý predstaviteľ tohto združenia v roku 2009 vyhlásil, že budú solidarizovať s občanmi, pretože je kríza a nebudú mať takéto požiadavky na platy.
Iveta Radičová
Pravda (skryť odôvodnenie)
Našli sme vyjadrenia, ktoré potvrdzujú tvrdenie p. premiérky. Predseda LOZ v máji 2009 tvrdil, že lekári vzhľadom na ekonomickú situáciu nebudú žiadať zvyšovanie platov.
SITA, 12.máj 2009:"Lekárske odborové združenie (LOZ) nebude v tomto roku požadovať zvýšenie miezd v zdravotníctve. Na utorkovej tlačovej besede to uviedol prezident LOZ Marian Kollár. Ako pokračoval, tohtoročným zmrazením miezd chce LOZ vyjadriť svoj príspevok v súčasnej hospodárskej kríze. "Možno ako jediný segment v národnom hospodárstve napriek prebiehajúcej kríze nebudeme ani, v úvodzovkách, obmedzovať výrobu, ani množstvo svojej práce," upozornil Kollár. LOZ podľa jej šéfa cíti, že predstavy združenia o zvyšovaní platov sa musia prispôsobiť súčasnej realite. "Chápeme dôsledky globálnej hospodárskej krízy, ktorá ovplyvnila celú spoločnosť, zdravotnícky systém nevynímajúc," povedal Kollár."
SITA, 12.máj 2009:"Lekárske odborové združenie (LOZ) nebude v tomto roku požadovať zvýšenie miezd v zdravotníctve. Na utorkovej tlačovej besede to uviedol prezident LOZ Marian Kollár. Ako pokračoval, tohtoročným zmrazením miezd chce LOZ vyjadriť svoj príspevok v súčasnej hospodárskej kríze. "Možno ako jediný segment v národnom hospodárstve napriek prebiehajúcej kríze nebudeme ani, v úvodzovkách, obmedzovať výrobu, ani množstvo svojej práce," upozornil Kollár. LOZ podľa jej šéfa cíti, že predstavy združenia o zvyšovaní platov sa musia prispôsobiť súčasnej realite. "Chápeme dôsledky globálnej hospodárskej krízy, ktorá ovplyvnila celú spoločnosť, zdravotnícky systém nevynímajúc," povedal Kollár."
Táto vláda znižuje napr. platby štátu za svojich poistencov. Optimálne je, keby to bolo 5%. My sme sa blížili k tej hranici, bolo to 4,9% v rokoch 2006-2010. Teraz v roku 2011 to bolo iba 4,3% myslím a plán na rok je 4,04 alebo presne 4%.
Robert Fico
Zavádzanie (skryť odôvodnenie)
Podobný výrok sme overovali už v minulosti v relácií o 5 minút 12 z 20. novembra 2011.
SITA z 25. novembra 2010 uvádza: " Sadzba 5 % bola za predchádzajúcej vlády realitou iba krátke obdobie, a to prvé štyri mesiace roku 2007. Následne sa však znížila na 4 %, takže priemerne štát za celý rok platil za svojich poistencov 4,33 %. V roku 2008 sa sadzba dostala na 4,5 % a v roku 2009 na 4,9 %."..." Podľa vládou schváleného rozpočtu by to v roku 2011 malo byť 4,32 % (sadzba za štátu za poistencov pozn.) z vymeriavacieho základu, teda mesačne na jedného poistenca 32,16 eur. V nasledujúcich dvoch rokoch by mala podľa vládou schváleného rozpočtu sadzba za štátnych poistencov klesnúť na 4 %."
Poslanci NR SR neschválili pozmeňujúci návrh, ktorý predložil Alojz Přidal z poslaneckého klubu KDH. Tento návrh bol predložený v rámci novely zákona o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách. Za hlasovali všetci prítomní poslanci poslaneckého klubu SMER-SD, traja poslanci SNS a R. Púčik, väčšina poslancom koaličných strán sa zdržala alebo hlasovala proti.
R. Fico tvrdí, že platba štátu za svojich poistencov dosahovala v rokoch 2006-2010 4,9 %, čo nie je pravda, keďže túto výšku dosiahla len v roku 2009. Priemerná platba štátu za svojho poistenca bola v období vlády (počítame celé roky) R. Fica na úrovni 4, 58 %. Túto časť výroku hodnotíme ako zavádzanie.
Pravdou je, že v roku 2011 je sadzba resp. platba štátu za svojho poistenca na úrovni 4,32 % a v nasledujúcom roku 2012 dosiahne výšku 4 %.
SITA z 25. novembra 2010 uvádza: " Sadzba 5 % bola za predchádzajúcej vlády realitou iba krátke obdobie, a to prvé štyri mesiace roku 2007. Následne sa však znížila na 4 %, takže priemerne štát za celý rok platil za svojich poistencov 4,33 %. V roku 2008 sa sadzba dostala na 4,5 % a v roku 2009 na 4,9 %."..." Podľa vládou schváleného rozpočtu by to v roku 2011 malo byť 4,32 % (sadzba za štátu za poistencov pozn.) z vymeriavacieho základu, teda mesačne na jedného poistenca 32,16 eur. V nasledujúcich dvoch rokoch by mala podľa vládou schváleného rozpočtu sadzba za štátnych poistencov klesnúť na 4 %."
Poslanci NR SR neschválili pozmeňujúci návrh, ktorý predložil Alojz Přidal z poslaneckého klubu KDH. Tento návrh bol predložený v rámci novely zákona o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách. Za hlasovali všetci prítomní poslanci poslaneckého klubu SMER-SD, traja poslanci SNS a R. Púčik, väčšina poslancom koaličných strán sa zdržala alebo hlasovala proti.
R. Fico tvrdí, že platba štátu za svojich poistencov dosahovala v rokoch 2006-2010 4,9 %, čo nie je pravda, keďže túto výšku dosiahla len v roku 2009. Priemerná platba štátu za svojho poistenca bola v období vlády (počítame celé roky) R. Fica na úrovni 4, 58 %. Túto časť výroku hodnotíme ako zavádzanie.
Pravdou je, že v roku 2011 je sadzba resp. platba štátu za svojho poistenca na úrovni 4,32 % a v nasledujúcom roku 2012 dosiahne výšku 4 %.
Bol to Ivan Mikloš, terajší minister financií, ktorý úplne surovo po roku 2009, po neuveriteľne ťažkom roku prišiel s návrhom na začiatku roku 2010, lebo sa blížili voľby, že ideme znižovať dane.
Robert Fico
Nepravda (skryť odôvodnenie)
Podobný výrok R. Fica sme už v minulosti overovali.
Na jednej strane podľa agentúry TASR 27.3.2010:
Podľa podpredsedu SDKÚ-DS nebude kvôli nezodpovednej politike súčasnej vlády v najbližších štyroch rokoch priestor na znižovanie daní.
"Bolo to možné ešte v roku 2006, v súčasnosti však bude neľahkou výzvou otočiť aktuálny nepriaznivý ekonomický vývoj, zastaviť zadlžovanie a zároveň nezvyšovať dane," uviedol na dnešnej programovej konferencii opozičnej SDKÚ-DS jej podpredseda Ivan Mikloš.
Na druhej strane podľa agentúry SITA 1.2.2009:
Mikloš: Keď chce Fico zastaviť prepúšťanie, musí znížiť dane.
Opozícia nemá výhrady voči opatreniam, ktoré robí koalícia na riešenie hospodárskej krízy, považuje ich však za nedostatočné. V diskusnej relácii STV O päť minút 12....
"Navrhovali sme kroky, zníženie daní, odvodov, vláda s nami odmietala komunikovať," dodal. Opozícii sa napríklad nepáči zriaďovanie sociálnych podnikov, ktoré sú podľa Mikloša neefektívne a považuje ich za škodlivé, keďže môžu byť spojené s korupciou.
Ivan Mikloš o pláne znižovať dane hovoril naposledy v roku 2009. V roku 2010 naopak tento úmysel vylúčil.
Na jednej strane podľa agentúry TASR 27.3.2010:
Podľa podpredsedu SDKÚ-DS nebude kvôli nezodpovednej politike súčasnej vlády v najbližších štyroch rokoch priestor na znižovanie daní.
"Bolo to možné ešte v roku 2006, v súčasnosti však bude neľahkou výzvou otočiť aktuálny nepriaznivý ekonomický vývoj, zastaviť zadlžovanie a zároveň nezvyšovať dane," uviedol na dnešnej programovej konferencii opozičnej SDKÚ-DS jej podpredseda Ivan Mikloš.
Na druhej strane podľa agentúry SITA 1.2.2009:
Mikloš: Keď chce Fico zastaviť prepúšťanie, musí znížiť dane.
Opozícia nemá výhrady voči opatreniam, ktoré robí koalícia na riešenie hospodárskej krízy, považuje ich však za nedostatočné. V diskusnej relácii STV O päť minút 12....
"Navrhovali sme kroky, zníženie daní, odvodov, vláda s nami odmietala komunikovať," dodal. Opozícii sa napríklad nepáči zriaďovanie sociálnych podnikov, ktoré sú podľa Mikloša neefektívne a považuje ich za škodlivé, keďže môžu byť spojené s korupciou.
Ivan Mikloš o pláne znižovať dane hovoril naposledy v roku 2009. V roku 2010 naopak tento úmysel vylúčil.
Začala sa reforma súdnictva na lepšiu vymáhateľnosť práva.
Iveta Radičová
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Súčasná vláda vo svojom programovom vyhlásení (.pdf) avizovala vykonanie viacerých legislatívnych zmien v súdnictve týkajúcich sa predovšetkým nestrannosti súdnictva, otvorenosti súdnictva, zlepšenia efektivity a posilnenia dôvery v justíciu.
19. októbra 2010 parlament schválil novelu zákona o sudcoch. "Členovia Súdnej rady SR nebudú môcť zastávať súčasne posty predsedov alebo podpredsedov súdov. Vyplýva to z novely zákona o Súdnej rade, ktorú dnes parlament definitívne schválil. Podporilo ju 78 zákonodarcov."
8. decembra 2010 poslanci schválili novelu zákona o Súdnej rade. "Podľa schváleného zákona tak od nového roka bude platiť, že z každého zasadnutia rady sa vyhotoví zvukový záznam a zápisnica, z ktorého musí byť jasný aj obsah, priebeh rokovania, vyjadrenia jednotlivých členov zasadnutia i výsledok hlasovania o bodoch programu.Novela prináša aj posilnenie prvku občianskej kontroly nad činnosťou rady tým, že jej zasadnutia budú verejné."
11. februára 2011 poslanci schválili novelu zákona o sudcoch a prísediacich.
Novela zavádza zmeny ako zverejňovanie súdnych rozhodnutí na internete, verejné výberové konania na miesta sudcov a predsedov súdov, verejné justičné skúšky či zrušenie odmien sudcom a pod.
Vláda Ivety Radičovej iniciovala viaceré reformy súdnictva. Hodnotenie či reforma viedla k lepšej vymáhateľnosti práva, necháme na čitateľoch.
19. októbra 2010 parlament schválil novelu zákona o sudcoch. "Členovia Súdnej rady SR nebudú môcť zastávať súčasne posty predsedov alebo podpredsedov súdov. Vyplýva to z novely zákona o Súdnej rade, ktorú dnes parlament definitívne schválil. Podporilo ju 78 zákonodarcov."
8. decembra 2010 poslanci schválili novelu zákona o Súdnej rade. "Podľa schváleného zákona tak od nového roka bude platiť, že z každého zasadnutia rady sa vyhotoví zvukový záznam a zápisnica, z ktorého musí byť jasný aj obsah, priebeh rokovania, vyjadrenia jednotlivých členov zasadnutia i výsledok hlasovania o bodoch programu.Novela prináša aj posilnenie prvku občianskej kontroly nad činnosťou rady tým, že jej zasadnutia budú verejné."
11. februára 2011 poslanci schválili novelu zákona o sudcoch a prísediacich.
Novela zavádza zmeny ako zverejňovanie súdnych rozhodnutí na internete, verejné výberové konania na miesta sudcov a predsedov súdov, verejné justičné skúšky či zrušenie odmien sudcom a pod.
Vláda Ivety Radičovej iniciovala viaceré reformy súdnictva. Hodnotenie či reforma viedla k lepšej vymáhateľnosti práva, necháme na čitateľoch.
V Nemecku problém alebo štrajk trval 3 mesiace. V Rakúsku týždne. U nás to bolo 2 dni.
Ján Figeľ
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Podľa EIRO (European Industrial Relations Observatory) online trval štrajk doktorov v Nemecku v roku 2006 12 týždňov.
Štrajk v Rakúsku však už taký jednoznačný nie je. Rakúski lekári štrajkujú pomerne často. Informácia o jednodennom štrajku v roku 1998 tu, počas európskeho šampionátu v roku 2008 štrajkovali lekári tri dni.
Z iného rakúskeho zdroja vyplýva, že rakúski lekári štrajkovali v roku 2008 niekoľko týždňov. Je však potrebné upozorniť, že povaha štrajku bola rozdielna. Kým u nás lekári podali výpoveď, v Rakúsku sa jednalo o dočasné uzatvorenie ambulancií.
Podobne slovenské zdroje spomínajú rakúsky štrajk, ktorí podľa SME trval v roku 2008 dva dni, podľa iného zdroja sa jednalo o viaceré dlhodobejšie akcie.
Štrajk v Rakúsku však už taký jednoznačný nie je. Rakúski lekári štrajkujú pomerne často. Informácia o jednodennom štrajku v roku 1998 tu, počas európskeho šampionátu v roku 2008 štrajkovali lekári tri dni.
Z iného rakúskeho zdroja vyplýva, že rakúski lekári štrajkovali v roku 2008 niekoľko týždňov. Je však potrebné upozorniť, že povaha štrajku bola rozdielna. Kým u nás lekári podali výpoveď, v Rakúsku sa jednalo o dočasné uzatvorenie ambulancií.
Podobne slovenské zdroje spomínajú rakúsky štrajk, ktorí podľa SME trval v roku 2008 dva dni, podľa iného zdroja sa jednalo o viaceré dlhodobejšie akcie.
LOZ nie je súčasťou odborov na tripartite.
Iveta Radičová
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Tripartita v rámci Hospodárskej a sociálnej rady SR predstavuje sociálne partnerstvo vlády, združení zamestnávateľov a odborárskych zväzov. Forma daného partnerstva sa upravovala niekoľkokrát, naposledy v roku 2007 prostredníctvom zákona č. 103/2007 Z.z. o trojstranných konzultáciách na celoštátnej úrovni a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o tripartite).
Rokovaní Hospodárskej a sociálnej rady SR sa zúčastňujú zástupcovia vlády SR, Republikovej únie zamestnávateľov, Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR, Združenia miest a obcí Slovenska a Konfederácie odborových zväzov SR (zdroj, .pdf). Keďže Lekárske odborové združenie nie je členom KOZ SR, nie je ani súčasťou odborov na tripartite. Výrok hodnotíme ako pravdivý.
Rokovaní Hospodárskej a sociálnej rady SR sa zúčastňujú zástupcovia vlády SR, Republikovej únie zamestnávateľov, Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR, Združenia miest a obcí Slovenska a Konfederácie odborových zväzov SR (zdroj, .pdf). Keďže Lekárske odborové združenie nie je členom KOZ SR, nie je ani súčasťou odborov na tripartite. Výrok hodnotíme ako pravdivý.
A ustúpili sme v tom, že sme sa zaviazali, že napriek tomu, že pán prezident oznámil, že transformáciu zastavuje, tak prijmeme ustanovenie tak, aby sme zastavili transformáciu.
Iveta Radičová
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Vláda akceptovala požiadavku LOZ, aby nedošlo k transformácii nemocníc. Túto požiadavku zakomponovala do memoranda o úprave pomerov v zdravotníctve.Memorandum medzi vládou a odbormi bolo podpísané 3. decembra.
14. decembra vláda prijala návrh Richarda Rašiho, ohľadom zrušenia transformácie nemocníc na akciové spoločnosti.
Vláda teda prijala uznesenie o zastavení transformácie nemocníc. Toto uznesenie bolo súčasťou spomínaného memoranda.
14. decembra vláda prijala návrh Richarda Rašiho, ohľadom zrušenia transformácie nemocníc na akciové spoločnosti.
Vláda teda prijala uznesenie o zastavení transformácie nemocníc. Toto uznesenie bolo súčasťou spomínaného memoranda.
Vláda schválila správu o memorande, vláda schválila skrátené legislatívne konanie, vláda schválila predmetné uznesenie vlády. (reakcia na otázku moderátorky: "Dokonca však minister financií, váš stranícky kolega, v našej relácii poslednej spochybnil to memorandum. Povedal, že vlastne podpísali ho dvaja členovia vlády, ale že neschválila ho vláda, ktorá prijíma rozhodnutia väčšinovým rozhodovaním. Ako vnímate jeho postoj?", pozn.)
Iveta Radičová
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Vláda schválila skrátené legislatívne konanie ohľadom navrhovaného zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Vláda schválila správu o plnení záväzkov vyplývajúcich z Memoranda, v ktorej konštatuje, že súčasťou návrhu zákona predloženého výborom NR SR nebolo zrušenie transformácie nemocníc.
Vláda prijala uznesenie, ktorým ukladá ministrovi zdravotníctva nepokračovať v transformácii nemocníc na akciové spoločnosti.
Výrok Ivety Radičovej je pravdivý.
Vláda schválila správu o plnení záväzkov vyplývajúcich z Memoranda, v ktorej konštatuje, že súčasťou návrhu zákona predloženého výborom NR SR nebolo zrušenie transformácie nemocníc.
Vláda prijala uznesenie, ktorým ukladá ministrovi zdravotníctva nepokračovať v transformácii nemocníc na akciové spoločnosti.
Výrok Ivety Radičovej je pravdivý.
Pán prezident SR od začiatku podporoval všetky kroky vlády a napokon návrh na vyhlásenie núdzového stavu bol návrhom pána prezidenta.
Iveta Radičová
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Prezident SR sa k nepriaznivej situácii v slovenskom zdravotníctve 23.novembra 2011 vyjadril, že ak sa vláda s odborármi nedohodne do soboty 26. novembra 2011, požiada vládu SR, aby vyhlásila núdzový stav.
" Dal som podmienku, ako vláde, tak odborom, aby do soboty urobili dohodu. Ak dohodu neurobia, požiadam vládu, aby vyhlásila núdzový stav,“ povedal Gašparovič.
O dva dni neskor, 25. novembra, sa prezident k danej situácii vyjadril takto: "Ani prezident si nemôže dovoliť čakať, že niekto zomrie, lebo nebol ošetrený. Až potom nariadiť stav núdze by bolo neskoro. Preto som pani premiérke povedal, že moje rozhodnutie naďalej platí. Bude teraz záležať na vláde, kedy a či tento stav vyhlási."
Z vyjadrení prezidenta SR vyplýva, že iniciatíva navrhnúť núdzový stav prišla z jeho strany.
" Dal som podmienku, ako vláde, tak odborom, aby do soboty urobili dohodu. Ak dohodu neurobia, požiadam vládu, aby vyhlásila núdzový stav,“ povedal Gašparovič.
O dva dni neskor, 25. novembra, sa prezident k danej situácii vyjadril takto: "Ani prezident si nemôže dovoliť čakať, že niekto zomrie, lebo nebol ošetrený. Až potom nariadiť stav núdze by bolo neskoro. Preto som pani premiérke povedal, že moje rozhodnutie naďalej platí. Bude teraz záležať na vláde, kedy a či tento stav vyhlási."
Z vyjadrení prezidenta SR vyplýva, že iniciatíva navrhnúť núdzový stav prišla z jeho strany.
Plán B je možný cez samotnú racionalizáciu, záväzok ešte z minulého vládneho obdobia na redukciu lôžok, kde bol plán 6 000. Tento minister zdravotníctva robil redukciu 4 000 lôžok.
Iveta Radičová
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Za minulej vlády (2006-2010) bolo v pláne rušiť vyše 6-tisíc lôžok.
Súčasná vláda plánovala od júla 2011 zrušiť 10% až 15% z celkového počtu 35 000 lôžok. V prepočte sa jedná o 3500 až 5250 lôžok.(TASR, 13. apríl 2011)
Podľa portálu aktualne.sk vláda zrušila 3300 lôžok už v lete tohto roku.
Ivan Uhliarik sa vyjadril, že do 7. decembra bolo zrušených zatiaľ 4000 lôžok.
Súčasná vláda plánovala od júla 2011 zrušiť 10% až 15% z celkového počtu 35 000 lôžok. V prepočte sa jedná o 3500 až 5250 lôžok.(TASR, 13. apríl 2011)
Podľa portálu aktualne.sk vláda zrušila 3300 lôžok už v lete tohto roku.
Ivan Uhliarik sa vyjadril, že do 7. decembra bolo zrušených zatiaľ 4000 lôžok.
Ale keby som zhrnula, mali sme záväzok vo verejných financiách znižovať deficit z 8%, sme znižovali pod 5%. To je druhé najvyššie zníženie vrámci krajín eurozóny.
Iveta Radičová
Neoveriteľné (zobraziť odôvodnenie)
Nepodarilo sa nám zatiaľ nájsť žiadne oficiálne odhady celkových deficit v krajinách eurozóny na rok 2011. Podľa Eurostatu však výška deficitu Slovenskej Republiky v roku 2010 dosiahla 7,7%, tohto roku očakávame úroveň okolo 5%.
Uvádzame zmeny deficitu verených financií vo vybraných krajinách eurozóny:
Hodnota írskeho deficitu pre minulý rok dosiahla vyše 30% HDP, tohto roku sa očakáva úroveň okolo 10%, čo bude pravdepodobne najväčší pokles v eurozóne.
Španielsko minulý rok vykázala deficit na úrovni 9,3%, tohto roku očakáva deficit okolo 6%.
Výška nemeckého deficitu v roku 2010 bola 4,3%, v tomto roku Bundesbanka očakáva, že deficit poklesne na úroveň okolo 1%.
Deficit Francúzska v roku 2010 bol 7,1%, v tomto roku sa očakáva deficit na úrovni 5,7%.
Deficit Portugalska v roku 2010 bol 9,8%, v tomto roku sa očakáva úroveň okolo 6%.
Deficit Holandska v roku 2010 bol 5,1%, v tomto roku je očakávaná úroveň 3,6%.
Deficit Rakúska v roku 2010 bol 4,4%, v tomto roku sa očakáva hodnota 3,2%.
Z uvedeného vyplýva, že väčší pokles deficitu verejných financií v tomto roku zaznamená s takmer určitosťou Írsko a Nemecko a prípadne ďalšie krajiny. Vzhľadom na absenciu oficiálnych výsledkov výrok hodnotíme ako neoveriteľný.
Uvádzame zmeny deficitu verených financií vo vybraných krajinách eurozóny:
Hodnota írskeho deficitu pre minulý rok dosiahla vyše 30% HDP, tohto roku sa očakáva úroveň okolo 10%, čo bude pravdepodobne najväčší pokles v eurozóne.
Španielsko minulý rok vykázala deficit na úrovni 9,3%, tohto roku očakáva deficit okolo 6%.
Výška nemeckého deficitu v roku 2010 bola 4,3%, v tomto roku Bundesbanka očakáva, že deficit poklesne na úroveň okolo 1%.
Deficit Francúzska v roku 2010 bol 7,1%, v tomto roku sa očakáva deficit na úrovni 5,7%.
Deficit Portugalska v roku 2010 bol 9,8%, v tomto roku sa očakáva úroveň okolo 6%.
Deficit Holandska v roku 2010 bol 5,1%, v tomto roku je očakávaná úroveň 3,6%.
Deficit Rakúska v roku 2010 bol 4,4%, v tomto roku sa očakáva hodnota 3,2%.
Z uvedeného vyplýva, že väčší pokles deficitu verejných financií v tomto roku zaznamená s takmer určitosťou Írsko a Nemecko a prípadne ďalšie krajiny. Vzhľadom na absenciu oficiálnych výsledkov výrok hodnotíme ako neoveriteľný.
Zároveň sa spustil protikorupčný program otvorené vládnutie.
Iveta Radičová
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
SR sa v septembri tohto roku stala jedným zo zakladajúcich členov iniciatívy Open Government Partnership. Cieľom iniciatívy Open Government Parthership je medzinárodná spolupráca v otázkach transparentnosti, zodpovednosti, občianskej angažovanosti a boja proti korupcii. Prvé ustanovujúce stretnutie inicioval americký prezident B. Obama.
Úrad Vlády SR 24.9.2011:Zakladateľmi iniciatívy sú okrem USA aj Brazília, Indonézia, Mexiko, Nórsko, Filipíny, Južná Afrika a Veľká Británia a viaceré významné mimovládne organizácie. Na stretnutí v New Yorku sa formálne k fóru pridalo ďalších 38 krajín vrátane Slovenska. Každá z týchto krajín preukázala odhodlanie k významným reformám podporujúcim otvorené vládnutie v oblasti transparentnosti v nakladaní s verejnými zdrojmi, slobodného prístupu k informáciám či občianskej angažovanosti.
Do marca 2012 vláda SR vypracuje akčný plán, ktorým sa zaviaže urobiť ďalšie reformy v oblasti transparentnosti verejnej správy, boja proti korupcii a klientelizmu a rozširovania možností verejnej kontroly. Tento plán potom Slovensko formálne predstaví na druhom stretnutí na najvyššej úrovni v Brazílii. "Open Government Partnership je pre mňa absolútne prirodzená a vítaná iniciatíva plne v súlade s programovým vyhlásením vlády a doterajšími krokmi, ktoré sme v tejto oblasti urobili - napríklad zriadenie centrálneho registra zmlúv. Iniciatíva nám umožní porovnávať sa s ostatnými, a čo je ešte dôležitejšie, môžeme sa všetci navzájom inšpirovať, a zvyšovať tak kvalitu života našich občanov," dodala premiérka Iveta Radičová.
Úrad Vlády SR 24.9.2011:Zakladateľmi iniciatívy sú okrem USA aj Brazília, Indonézia, Mexiko, Nórsko, Filipíny, Južná Afrika a Veľká Británia a viaceré významné mimovládne organizácie. Na stretnutí v New Yorku sa formálne k fóru pridalo ďalších 38 krajín vrátane Slovenska. Každá z týchto krajín preukázala odhodlanie k významným reformám podporujúcim otvorené vládnutie v oblasti transparentnosti v nakladaní s verejnými zdrojmi, slobodného prístupu k informáciám či občianskej angažovanosti.
Do marca 2012 vláda SR vypracuje akčný plán, ktorým sa zaviaže urobiť ďalšie reformy v oblasti transparentnosti verejnej správy, boja proti korupcii a klientelizmu a rozširovania možností verejnej kontroly. Tento plán potom Slovensko formálne predstaví na druhom stretnutí na najvyššej úrovni v Brazílii. "Open Government Partnership je pre mňa absolútne prirodzená a vítaná iniciatíva plne v súlade s programovým vyhlásením vlády a doterajšími krokmi, ktoré sme v tejto oblasti urobili - napríklad zriadenie centrálneho registra zmlúv. Iniciatíva nám umožní porovnávať sa s ostatnými, a čo je ešte dôležitejšie, môžeme sa všetci navzájom inšpirovať, a zvyšovať tak kvalitu života našich občanov," dodala premiérka Iveta Radičová.
Štát šetril, ušetril za ten rok na svojej prevádzke cca tých 10%. Prvý rok sme znižovali mzdy o 10%.
Iveta Radičová
Nepravda (zobraziť odôvodnenie)
(TASR, 11. septembra 2010) "...Vo všeobecnosti by mali najväčšiu úsporu v objeme 300 miliónov eur priniesť 10 % škrty mzdových výdavkov vo verejnom sektore, ďalších približne 100 miliónov eur zase úspora bežných výdavkov..."
V Programe Stability Slovenskej Republiky na roky 2011 až 2014 sa píše: "...Druhou kľúčovou oblasťou úspor sú mzdy vo verejnom sektore. S výnimkou pedagógov a niektorých zložiek zbrojených síl, klesne reálny mzdový objem za roky 2011 a 2012 až o takmer 16 % (nominálne klesne o 10 % v roku 2011 a zostane zachovaný na rovnakej úrovni aj v roku 2012) oproti roku 2010..." Podľa najaktuálnejšej tlačovej správy z 2. novembra 2011 Ministerstva financií SR štát zlacnel medziročne napriek inflácií o takmer 8,0 %, čo predstavuje medziročnú úsporu 617 miliónov eur. Základné výdavky na chod štátu klesli presne o 7,8 %.
Štát medziročne zlacnil o takmer 8 %, nie 10% ako uviedla Iveta Radičová. Na tomto poklese výdavkov mali podiel aj znížené mzdy vo verejnom sektore. Štát mal ešte v septembri 2010 ambíciu znížiť mzdové výdavky vo verejnom sektore o 10 %, no k údaju o skutočnom znížení miezd o 10 % sme sa nedostali.
V Programe Stability Slovenskej Republiky na roky 2011 až 2014 sa píše: "...Druhou kľúčovou oblasťou úspor sú mzdy vo verejnom sektore. S výnimkou pedagógov a niektorých zložiek zbrojených síl, klesne reálny mzdový objem za roky 2011 a 2012 až o takmer 16 % (nominálne klesne o 10 % v roku 2011 a zostane zachovaný na rovnakej úrovni aj v roku 2012) oproti roku 2010..." Podľa najaktuálnejšej tlačovej správy z 2. novembra 2011 Ministerstva financií SR štát zlacnel medziročne napriek inflácií o takmer 8,0 %, čo predstavuje medziročnú úsporu 617 miliónov eur. Základné výdavky na chod štátu klesli presne o 7,8 %.
Štát medziročne zlacnil o takmer 8 %, nie 10% ako uviedla Iveta Radičová. Na tomto poklese výdavkov mali podiel aj znížené mzdy vo verejnom sektore. Štát mal ešte v septembri 2010 ambíciu znížiť mzdové výdavky vo verejnom sektore o 10 %, no k údaju o skutočnom znížení miezd o 10 % sme sa nedostali.
Preto sme presadili to, čo vlastne bolo v memorande pozmeňujúcim návrhom Richarda Rašiho. Všetkých 62 poslancov Smeru bolo prítomných a rozhodlo o tom, že transformácia nemocníc bola zrušená.
Robert Fico
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
V stredu 14. decembra na poslednej 26. schôdze NR SR v tomto roku bol schválený pozmeňujúci návrh R. Rašiho, ktorý zrušil transformáciu nemocníc (§ 102i). Za hlasovali všetci poslanci poslaneckého klubu SMER-SD t.j. 62 poslancov. Kompletný výpis hlasovania je dostupný na stránke NR SR.
Ukázali sme vzťah k tomuto štátu, keď sme zahlasovali za ústavný zákon o dlhovej brzde.
Robert Fico
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti resp. dlhovej brzde bol schválený v NR SR 8. decembra 2011. Hlasovalo zaňho 146 poslancov zo 147 prítomných. Zdržala sa hlasovania len Anna Belousovová. Z uvedeného vyplýva, že všetci prítomní poslanci strany Smer hlasovali za.
V októbri 2010 minister Uhliarik povedal, že chce znížiť zadĺženosť zdravotníctva zo 150 mil. na 100 mil. Fakt je taký, že teraz vláda dávala do zdravotníctva 350 mil. na oddĺženie.
Robert Fico
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Na tlačovej besede 21. októbra 2010 minister Uhliarik predstavil plány znížiť šetrením na úrovni 7-8% ročných rozpočtov nemocníc ich dlh o 50 miliónov eur (na daný moment tento dlh predstavoval takmer 149 miliónov eur, išlo by teda o zníženia na zhruba 100 miliónov eur, tak ako to tvrdí Robert Fico). Vláda pripravila na stabilizáciu zadĺžených nemocníc pred ich transformáciou na akciové spoločnosti 350 miliónov eur na ich oddlženie a parlament dané oddlženie schválil 8. septembra 2011.
Robert Fico teda hovorí pravdu. Avšak po tom, ako prezident Gašparovič danú transformáciu zablokoval, minister financií Ivan Mikloš stopol zvyšné peniaze, určené na oddlženie štátnych nemocníc. Ku dňu 9. novembra 2011 bolo na účty nemocníc prevedených 310 miliónov eur. Nepodarilo sa nám zistiť, či bolo k dnešnému dňu zvyšných 40 miliónov eur taktiež prevedených na účty nemocníc.
Robert Fico teda hovorí pravdu. Avšak po tom, ako prezident Gašparovič danú transformáciu zablokoval, minister financií Ivan Mikloš stopol zvyšné peniaze, určené na oddlženie štátnych nemocníc. Ku dňu 9. novembra 2011 bolo na účty nemocníc prevedených 310 miliónov eur. Nepodarilo sa nám zistiť, či bolo k dnešnému dňu zvyšných 40 miliónov eur taktiež prevedených na účty nemocníc.
Ja teda potrebujem podčiarknuť to čo som predtým hovoril, že nikdy nešlo do zdravotníctva, ani za vašej vlády, toľko ako je napr. teraz v rozpočte. Na budúci rok 3,8 mld. je naozaj veĺká hodnota.
Ján Figeľ
Neoveriteľné (zobraziť odôvodnenie)
Ako uvádzame v analýze podobného výroku Jána Figeľa v diskusii "V politike" z tohto týždňa, čo sa týka celkového objemu verejných zdrojov v zdravotníctve, portál TVnoviny uvádza nasledujúce čísla:
Keďže sa nám nepodarilo získať staršie dáta a takým spôsobom overiť, či je a bude v zdravotníctve viac financií než za predošlé roky, hodnotíme daný výrok ako neoveriteľný. Avšak berúc do úvahy rast slovenskej ekonomiky a s ním aj rast výdavkov štátu (vrátane výdavkov na zdravotníctvo) od roku 1993, je vysoko pravdepodobné, že narastajúca tendencia, ktorú možno sledovať z vyššie uvedenej tabuľky, je pozorovateľná taktiež pred rokom 2009 a výrok by mohol byť pravdivý.
Hodnotenie tohoto výroku je problematické vzhľadom na kategóriu "verejných zdrojov v zdravotníctve", ktorú si Figeľ zvolil. Ak by Figeľ hovoril o prostriedkoch zo štátneho rozpočtu, história týchto čísel by bola ľahko dohľadateľná. Pre ilustráciou vývoj za posledné štyri roky a predpoveď na rok 2012 je nasledovný:
2009 - 1,311 mlrd. eur
2010 - 1,459 mlrd. eur
2011 - 1,414 mlrd. eur
2012 - 1,276 mlrd. eur
Figeľova hodnota je však súčet štátnych prostriedkov a sumy, ktorú do systému posielajú zdravotné poisťovne. Históriu týchto čísel sa nám nepodarilo vyhľadať.
| 2009 | 3,659 mlrd. eur |
| 2010 | 3,705 mlrd. eur |
| 2011 | 3,800 mlrd. eur |
| 2012 | 3,807 mlrd. eur |
Keďže sa nám nepodarilo získať staršie dáta a takým spôsobom overiť, či je a bude v zdravotníctve viac financií než za predošlé roky, hodnotíme daný výrok ako neoveriteľný. Avšak berúc do úvahy rast slovenskej ekonomiky a s ním aj rast výdavkov štátu (vrátane výdavkov na zdravotníctvo) od roku 1993, je vysoko pravdepodobné, že narastajúca tendencia, ktorú možno sledovať z vyššie uvedenej tabuľky, je pozorovateľná taktiež pred rokom 2009 a výrok by mohol byť pravdivý.
Hodnotenie tohoto výroku je problematické vzhľadom na kategóriu "verejných zdrojov v zdravotníctve", ktorú si Figeľ zvolil. Ak by Figeľ hovoril o prostriedkoch zo štátneho rozpočtu, história týchto čísel by bola ľahko dohľadateľná. Pre ilustráciou vývoj za posledné štyri roky a predpoveď na rok 2012 je nasledovný:
2009 - 1,311 mlrd. eur
2010 - 1,459 mlrd. eur
2011 - 1,414 mlrd. eur
2012 - 1,276 mlrd. eur
Figeľova hodnota je však súčet štátnych prostriedkov a sumy, ktorú do systému posielajú zdravotné poisťovne. Históriu týchto čísel sa nám nepodarilo vyhľadať.
Pridať komentár