Ján Figeľ vs. Robert Fico
V politike, Moderátor: Ľuba Oravová , videozáznam relácie
18
Dec
Dec
Posledná tohtoročná diskusia medzi možnými partnermi v budúcej vláde bola výlučne o zdravotníctve. Ján Figeľ a Robert Fico komentovali transformáciu nemocníc, platby štátu za poistencov do systému či zadlžovanie nemocníc.
Všetci politici
Všetky výroky
Vyberte si, ktoré výroky
z relácie si chcete prezerať:
z relácie si chcete prezerať:
Mimochodom príklad. 4,36 % (platbu štátu za poistencov do zdravotníctva pozn.) navrhoval pán poslanec Marcinčin za KDH a celé KDH zahlasovalo proti.
Robert Fico
Nepravda (skryť odôvodnenie)
Výrok R. Fica je nepresný vo viacerých rovinách.
Návrh na zvýšenie zdravotných odvodov za poistencov štátu totiž dal poslanec za KDH Alojz Přidal a nie poslanec Marcinčin. Navyše, navrhovaná výška odvodov mala podľa tohto návrhu byť 4,37%. Návrh v hlasovaní neprešiel. Zo 142 hlasujúcich poslancov, za prijatie hlasovalo 60, pričom poslanci klubu KDH sa zdržali hlasovania a dvaja hlasovali proti. Poslanec Marcinčin sa zdržal hlasovania. Kompletný prehľad hlasovania je tu.SITA, 30.november:Pozmeňujúci návrh na zvýšenie platieb za poistencov štátu do zdravotníctva napokon neprešiel. Nakoniec, za tento návrh, ktorý sa na rokovanie pléna dostal vo forme nepriamej novely cez novelu zákona o premávke na pozemných komunikáciách, nezahlasoval ani jeden z poslancov za KDH, ktorí návrh na zvýšenie platieb za poistencov štátu iniciovali. Podľa návrhu sa platby za poistencov štátu mali zvýšiť z pôvodne navrhovaných 4 % vymeriavacieho základu na 4,37 %.Poslanec za KDH Anton Marcinčin vtedy kritizoval, že zdravotníctvo je podfinancované a návrh rozpočtu plénu schváliť neodporučil. Za pozmeňujúci návrh navyšujúci platby za poistencov štátu však nakoniec v stredu nezahlasoval ani Marcinčin, ani jeho stranícky kolega Alojz Přidal, ktorý mal pozmeňovák do návrhu novely o premávke na pozemných komunikáciách predložiť počas jeho prerokúvania vo výboroch.
Návrh na zvýšenie zdravotných odvodov za poistencov štátu totiž dal poslanec za KDH Alojz Přidal a nie poslanec Marcinčin. Navyše, navrhovaná výška odvodov mala podľa tohto návrhu byť 4,37%. Návrh v hlasovaní neprešiel. Zo 142 hlasujúcich poslancov, za prijatie hlasovalo 60, pričom poslanci klubu KDH sa zdržali hlasovania a dvaja hlasovali proti. Poslanec Marcinčin sa zdržal hlasovania. Kompletný prehľad hlasovania je tu.SITA, 30.november:Pozmeňujúci návrh na zvýšenie platieb za poistencov štátu do zdravotníctva napokon neprešiel. Nakoniec, za tento návrh, ktorý sa na rokovanie pléna dostal vo forme nepriamej novely cez novelu zákona o premávke na pozemných komunikáciách, nezahlasoval ani jeden z poslancov za KDH, ktorí návrh na zvýšenie platieb za poistencov štátu iniciovali. Podľa návrhu sa platby za poistencov štátu mali zvýšiť z pôvodne navrhovaných 4 % vymeriavacieho základu na 4,37 %.Poslanec za KDH Anton Marcinčin vtedy kritizoval, že zdravotníctvo je podfinancované a návrh rozpočtu plénu schváliť neodporučil. Za pozmeňujúci návrh navyšujúci platby za poistencov štátu však nakoniec v stredu nezahlasoval ani Marcinčin, ani jeho stranícky kolega Alojz Přidal, ktorý mal pozmeňovák do návrhu novely o premávke na pozemných komunikáciách predložiť počas jeho prerokúvania vo výboroch.
V októbri 2010 pán minister Uhliarik povedal, že chce znížiť zadlženosť slovenských nemocníc o 150 miliónov eur na sto miliónov eur. Realita je taká, že prvé tri mesiace roku 2011 a to sú oficiálne čísla, ktoré boli zverejnené, sa každý mesiac zvyšovalo zadlženie nemocníc o 10 miliónov eur a dnes je predpoklad zadlženia nemocníc niekde na úrovni 300 miliónov eur. Čiže nie zo 150 na 100, ale zo 150 na 300 miliónov eur.
Robert Fico
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
21. októbra bola na pôde ministerstva zdravotníctva tlačová beseda "upratovanie a šetrenie", na ktorej minister I. Uhliarik informoval o šetrení v zadĺžených nemocniciach. MZ SR informovalo, že k 30. júnu 2010 sa dlh vyšplhal na 148,7 milióna euro. Toto šetrenie spočívalo napríklad v znížení platov riaditeľov, úsporu približne 15 % z nákladov na lieky a približne 10 % z nákladov na špeciálny zdravotný materiál ako aj nákladov na energie a personálnych nákladov. MZ SR predpokladalo ročnú úsporu vo všetkých štátnych nemocniciach na úrovni 7 až 8 % z ich ročného rozpočtu, čo predstavuje približne 50 miliónov euro.
Ak vychádzame zo Správy o vývoji dlhov v rezorte zdravotníctva Dlh nemocníc v spôsobilosti MZ SR bol k 31. decembru 2010 na úrovni 209,5 milióna euro.
Podľa denníka Sme (3. júna 2011) bol za prvé tri mesiace roka 2011 nárast dlhu o 30 miliónov euro na celkových 239,5 milióna euro, čo skutočne zodpovedá priemernému mesačnému zadlžovaniu o 10 miliónov euro.
V októbri 2010 minister I. Uhliarik hovoril o dlhu 148,7 milióna euro a o pláne ušetriť opatreniami približne 50 miliónov euro. Inými slovami za rok mal klesnúť dlh na 100 miliónov euro. Na konci roka 2010 bol dlh na úrovni 209,5 milióna euro a ku koncu marca 2011 vzrástol na úroveň 230,5 milióna euro čo zodpovedá rastu dlhu každý mesiac o 10 milióna euro.
V súčasnosti je podľa MZ SR (19.október 2011) dlh netransformovaných nemocníc na úrovni 420 mil. eur, čo ešte viac nahráva tvrdeniu R. Fica. Výrok hodnotíme ako pravdivý.
Ak vychádzame zo Správy o vývoji dlhov v rezorte zdravotníctva Dlh nemocníc v spôsobilosti MZ SR bol k 31. decembru 2010 na úrovni 209,5 milióna euro.
Podľa denníka Sme (3. júna 2011) bol za prvé tri mesiace roka 2011 nárast dlhu o 30 miliónov euro na celkových 239,5 milióna euro, čo skutočne zodpovedá priemernému mesačnému zadlžovaniu o 10 miliónov euro.
V októbri 2010 minister I. Uhliarik hovoril o dlhu 148,7 milióna euro a o pláne ušetriť opatreniami približne 50 miliónov euro. Inými slovami za rok mal klesnúť dlh na 100 miliónov euro. Na konci roka 2010 bol dlh na úrovni 209,5 milióna euro a ku koncu marca 2011 vzrástol na úroveň 230,5 milióna euro čo zodpovedá rastu dlhu každý mesiac o 10 milióna euro.
V súčasnosti je podľa MZ SR (19.október 2011) dlh netransformovaných nemocníc na úrovni 420 mil. eur, čo ešte viac nahráva tvrdeniu R. Fica. Výrok hodnotíme ako pravdivý.
To boli poslanci vládnej koalície, ktorí iniciovali na Ústavnom súde konanie, na základe ktorého Ústavný súd vyslovil, že zdravotné poisťovne si môžu odrezávať peniaze z verejných peňazí, hovorím teraz o zákaze zisku.
Robert Fico
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
V roku 2008 podalo 49 vtedajších opozičných poslancov podanie na Ústavný súd, ktorí namietali, že novela zákona o zdravotnom poistení (z roku 2007), ktorá prikazovala zdravotným poisťovniam vracať všetok svoj zisk späť do systému zdravotníctva, nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a znamená obmedzenie práva na slobodu podnikania. Medzi vtedy opozičnými poslancami, ktorí podnet podpísali, bola aj Iveta Radičová, Mikuláš Dzurinda, Ivan Mikloš, Lucia Žitňanská (všetci SDKÚ), Zsolt Simon, Tibor Baštrnák (obaja Most–Híd), Pavol Hrušovský či Mária Sabolová (obaja KDH).
Ústavný súd rozhodol, že zákaz zisku zdrav. poisťovní je nie je v súlade s Ústavou SR. (Zdroj SME)Aktuality.sk, 27. január 2011:Ústavný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že príslušná novela zasahuje do očakávaných výsledkov hospodárenia, s čím akcionári zdravotných poisťovní nemohli dopredu počítať. Zákon tiež zasahoval do práva podnikať a vytvárať zisk a takisto do princípov právneho štátu, kde sa vyžaduje princíp istoty a princíp proporcionality. Nález Ústavného súdu sa teraz vyhlási spôsobom ustanoveným na vyhlasovanie zákonov a bude všeobecne záväzný odo dňa jeho vyhlásenia v Zbierke zákonov, pričom právna norma, o ktorej Ústavný súd rozhodol, že je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, stratí účinnosť dňom vyhlásenia v Zbierke zákonov. Národná rada bude následne povinná uviesť zákon o zdravotnom poistení do súladu s Ústavou SR, pričom rozhodnutím Ústavného súdu je viazaná.
Celé rozhodnutie ÚS SR nájdete tu.
Ústavný súd rozhodol, že zákaz zisku zdrav. poisťovní je nie je v súlade s Ústavou SR. (Zdroj SME)Aktuality.sk, 27. január 2011:Ústavný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že príslušná novela zasahuje do očakávaných výsledkov hospodárenia, s čím akcionári zdravotných poisťovní nemohli dopredu počítať. Zákon tiež zasahoval do práva podnikať a vytvárať zisk a takisto do princípov právneho štátu, kde sa vyžaduje princíp istoty a princíp proporcionality. Nález Ústavného súdu sa teraz vyhlási spôsobom ustanoveným na vyhlasovanie zákonov a bude všeobecne záväzný odo dňa jeho vyhlásenia v Zbierke zákonov, pričom právna norma, o ktorej Ústavný súd rozhodol, že je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, stratí účinnosť dňom vyhlásenia v Zbierke zákonov. Národná rada bude následne povinná uviesť zákon o zdravotnom poistení do súladu s Ústavou SR, pričom rozhodnutím Ústavného súdu je viazaná.
Celé rozhodnutie ÚS SR nájdete tu.
Je to systém ( nemocnice ako akciové spoločnosti pozn.), ktorý majú v Nemecku, Švajčiarsku, Francúzsku, v zabehnutých demokraciach, kde cirkvi alebo charitné organizácie spravujú celé inštitúcie, celé nemocnice
Ján Figeľ
Neoveriteľné (zobraziť odôvodnenie)
Podľa správy Health Care Systems in Transition (Country profiles: Germany (2004, .pdf), Switzerland (2000, .pdf), France (2004, .pdf)), v Nemecku, Švajčiarsku a Francúzsku existuje mix poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, zložený z verejných nemocníc, z súkromných nezárobkových (niekedy štátom dotovaných, vedených charitatívnymi organizáciami alebo aj cirkvami, tak ako to tvrdí Ján Figeľ) nemocníc a súkromných zárobkových nemocníc. Ich presná právna forma sa v dokumentoch nerozvádza. V Nemecku spomedzi nemocníc všeobecnej starostlivosti (celkový počet - 1898) 712 je verejných, 758 súkromných nezárobkových a 428 súkromných zárobkových s 54%, 38% a 8% celkového počtu lôžok; diametrálne odlišný pomer je v nemocniciach, zameraných na preventívnu a rehabilitačnú liečbu (celkový počet - 1343), v rámci ktorej dve tretiny lôžok sú v súkromnom zárobkovom sektore a zvyšná tretina je rovnomerne rozdelená medzi verejným a súkromným nezárobkovým sektorom (strana 105). Vo Francúzsku je vo verejnom sektore 1000 nemocníc s 65% všetkých lôžok, v súkromnom nezárobkovom sektore 1400 nemocníc s 15% všetkých lôžok a v súkromnom zárobkovom sektore zvyšných 2600 nemocníc s 20% všetkých lôžok (strany 68 a 69). Podobné presné delenie v správe o Švajčiarsku chýba, avšak podľa údajov z roku 1997, 272 spomedzi 406 nemocníc v roku boli verejné alebo štátom dotované (súkromné nezárobkové) (strana 51).
Ján Figeľ teda správne uvádza, že v nemeckom, francúzskom a švajčiarskom systéme hrajú dôležitú úlohu nemocnice, spravované cirkvami, charitatívnymi organizáciami a inými inštitúciami (v nezárobkovom sektore) avšak ich presná právna forma nie je pre nás známa.
Ján Figeľ teda správne uvádza, že v nemeckom, francúzskom a švajčiarskom systéme hrajú dôležitú úlohu nemocnice, spravované cirkvami, charitatívnymi organizáciami a inými inštitúciami (v nezárobkovom sektore) avšak ich presná právna forma nie je pre nás známa.
O rok bude v platnosti úplne nový systém platieb za diagnózu...
Ján Figeľ
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
SITA (17. júna 2011) uvádza, že nový systém platieb za diagnózu tzv. DRG by mal na Slovensku pilotne testovaný v júly až novembri 2012 a plné sfunkčnenie systému sa očakáva v 1. štvrťroku 2013. Memorandum o spolupráci pri zabezpečení a zavedení klasifikačného systému (DRG) na Slovensku bolo slávnostne podpísané 17. marca 2011 a signatári sa deklarovali spoluprácu pri prijímaní a plnení opatrení smerujúcich k vytvoreniu podmienok na zavedenie systému DRG na Slovensku.So systémom DRG počíta aj vládou schválená Koncepcia zabezpečenia a zavedenia DRG systému zo dňa 6. júla 2011, ktorého prekladateľ bol Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. DRG je nemecký systém, ktorého cieľom je objektívnejšie porovnať kvalitu, kvantitu a nákladovosť poskytovanej zdravotnej starostlivosti v SR.V Programovom vyhlásení vlády (bod 20.) sa píše v súvislosti o DRG: "Vytvorením jednotnej platformy financovania poskytovaných nemocničných služieb formou DRG systém sa prispeje k možnosti porovnávania poskytovania zdravotnej starostlivosti a jej nákladov v jednotlivých zariadeniach, získa sa širší rozsah informácií pre proces rozhodovania a kontroly."
Koncepcia systému platieb za diagnózu tzv. DRG, je schválená vládou. Testovať sa začne už na budúci rok a očakávané sfunkčnenie je v 1. štvrťroku 2013.
Koncepcia systému platieb za diagnózu tzv. DRG, je schválená vládou. Testovať sa začne už na budúci rok a očakávané sfunkčnenie je v 1. štvrťroku 2013.
...sa mu (Ivanovi Uhliarikovi pozn.) podarilo zastaviť zadlžovanie Všeobecnej zdravotnej poisťovne, teda hroziacu nútenú správu
Ján Figeľ
Neoveriteľné (zobraziť odôvodnenie)
Podľa zistení Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou dlh Všeobecnej zdravotnej poisťovne ďalej narastal ešte v novembri 2010. Podľa zistení Úradu z augusta tohto roka rast dlhu sa v prvej polovici roka 2011 podarilo zastaviť, poisťovňa hospodárila vyrovnane od začiatku roka a ku koncu júna dokonca vykázala kladný výsledok hospodárenia vo výške 4,85 miliónov eur.
Ako uvádza SME, dňa 16. augusta 2011 (prebrané od agentúry SITA):
"Všeobecná zdravotná poisťovňa za prvý polrok tohto roku zvýšila medziročne svoje priemerné mesačné príjmy o 0,88 %, naopak jej priemerné mesačné výdavky klesli o 4,53 %."
Ako ďalej uvádza SITA :
"Najväčšia poisťovňa na trhu prijala ciele: k 30. júnu aktuálneho roka zvýšiť úspešnosť výberu poistného o 1 %, náklady na zdravotnú starostlivosť znížiť o 3 % a výdavky na prevádzku znížiť o 10 %. Splnila všetky. Celková úspešnosť výberu poistného stúpla oproti koncu roku 2009 o 1,91 percentuálneho bodu na 99,92 %, čo vo finančnom vyjadrení predstavuje 15,8 mil. Eur. Náklady na zdravotnú starostlivosť klesli medziročne o 3,19 % a náklady na prevádzku sa znížili o 17,9 %."
"Podľa zverejnených informácií sa všeobecnej zdravotnej poisťovni k polroku podarilo naplniť ozdravné opatrenia, ktorej jej nariadil Úrad pre dohľad. Ten je spokojný najmä s plnením opatrení v oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti. Poisťovňa napríklad k 1. júlu nezazmluvnila približne 150 oddelení. „Boli nepopulárne, ale boli nevyhnutné,“ skonštatoval na margo opatrení Gajdoš (predseda Úradu, pozn.)."
"Faktor (generálny riaditeľ poisťovne, pozn.) informoval, že poisťovňa znížila počet pracovných miest o takmer 300 ľudí a pracuje na optimalizácii siete pobočiek."
Poisťovňa sa taktiež pokúša získať dodatočné zdroje predajom nehnuteľného majetku. Aj keď pre poisťovňu stále existujú isté riziká, ktoré by priviedli k jej nútenej správe, a o ktorých sa môžete dočítať na vyššie uvedených zdrojoch, zatiaľ sa jej hospodárenie podarilo stabilizovať a jej zadĺženosť ďalej nerastie.
Z uvedeného nie je možné jednoznačne vyvodiť, že I. Uhliarik bol jedinou osobou, ktorý zastavil zadlžovanie VšZP, keďže dôležitá bola aj úloha ÚDZS. Na druhej strane predsedom úradu je Ján Gajdoš, nominovaný ministrom Uhliarikom. Taktiež mu možno prisúdiť, že určitú úlohu zohral tým, že nariadil audit a následnú transformáciu v VšZP.
Ako uvádza SME, dňa 16. augusta 2011 (prebrané od agentúry SITA):
"Všeobecná zdravotná poisťovňa za prvý polrok tohto roku zvýšila medziročne svoje priemerné mesačné príjmy o 0,88 %, naopak jej priemerné mesačné výdavky klesli o 4,53 %."
Ako ďalej uvádza SITA :
"Najväčšia poisťovňa na trhu prijala ciele: k 30. júnu aktuálneho roka zvýšiť úspešnosť výberu poistného o 1 %, náklady na zdravotnú starostlivosť znížiť o 3 % a výdavky na prevádzku znížiť o 10 %. Splnila všetky. Celková úspešnosť výberu poistného stúpla oproti koncu roku 2009 o 1,91 percentuálneho bodu na 99,92 %, čo vo finančnom vyjadrení predstavuje 15,8 mil. Eur. Náklady na zdravotnú starostlivosť klesli medziročne o 3,19 % a náklady na prevádzku sa znížili o 17,9 %."
"Podľa zverejnených informácií sa všeobecnej zdravotnej poisťovni k polroku podarilo naplniť ozdravné opatrenia, ktorej jej nariadil Úrad pre dohľad. Ten je spokojný najmä s plnením opatrení v oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti. Poisťovňa napríklad k 1. júlu nezazmluvnila približne 150 oddelení. „Boli nepopulárne, ale boli nevyhnutné,“ skonštatoval na margo opatrení Gajdoš (predseda Úradu, pozn.)."
"Faktor (generálny riaditeľ poisťovne, pozn.) informoval, že poisťovňa znížila počet pracovných miest o takmer 300 ľudí a pracuje na optimalizácii siete pobočiek."
Poisťovňa sa taktiež pokúša získať dodatočné zdroje predajom nehnuteľného majetku. Aj keď pre poisťovňu stále existujú isté riziká, ktoré by priviedli k jej nútenej správe, a o ktorých sa môžete dočítať na vyššie uvedených zdrojoch, zatiaľ sa jej hospodárenie podarilo stabilizovať a jej zadĺženosť ďalej nerastie.
Z uvedeného nie je možné jednoznačne vyvodiť, že I. Uhliarik bol jedinou osobou, ktorý zastavil zadlžovanie VšZP, keďže dôležitá bola aj úloha ÚDZS. Na druhej strane predsedom úradu je Ján Gajdoš, nominovaný ministrom Uhliarikom. Taktiež mu možno prisúdiť, že určitú úlohu zohral tým, že nariadil audit a následnú transformáciu v VšZP.
V parlamente, kde mali poslanci vládnej koalície zahlasovať za memorandum, ako bolo podpísané premiérkou a ministrom Uhliarikom, sa predstavitelia najväčších vládnych strán, KDH, SDKÚ aj KDH, ktoré dokonca má vlastného ministra Uhliarika, aj SaS postavili proti tomuto memorandu a odmietli splniť základnú požiadavku lekárov, a to bola požiadavka zrušiť transformáciu nemocníc na akciové spoločnosti.
Robert Fico
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
V stredu 14. decembra na poslednej 26. schôdze NR SR v tomto roku bolo schválené memorandum, aj s pozmeňujúcim návrhom R. Rašiho (§102i) zastavovalo aj transformáciu nemocníc.
Za hlasovali všetci poslanci poslaneckého klubu SMER-SD t.j. 62 poslancov, väčšina poslancov z Most-Híd t.j. 12, traja nezávislý poslanci, a dvaja poslanci zo SNS. Proti zastaveniu transformácie hlasovali len traja poslanci SDKÚ-DS a jeden poslanec z Most-Híd. Poslanci z poslaneckého klubu SaS vytiahli svoje hlasovanie karty a nezúčastnili sa hlasovania.Poslanci KDH sa zdržali hlasovania (12 poslanci), dvaja boli neprítomní a jeden nehlasoval. Ostatní poslanci za buď zdržali alebo sa hlasovania nezúčastnili. Kompletný výpis hlasovania je dostupný na stránke NR SR.
Za hlasovali všetci poslanci poslaneckého klubu SMER-SD t.j. 62 poslancov, väčšina poslancov z Most-Híd t.j. 12, traja nezávislý poslanci, a dvaja poslanci zo SNS. Proti zastaveniu transformácie hlasovali len traja poslanci SDKÚ-DS a jeden poslanec z Most-Híd. Poslanci z poslaneckého klubu SaS vytiahli svoje hlasovanie karty a nezúčastnili sa hlasovania.Poslanci KDH sa zdržali hlasovania (12 poslanci), dvaja boli neprítomní a jeden nehlasoval. Ostatní poslanci za buď zdržali alebo sa hlasovania nezúčastnili. Kompletný výpis hlasovania je dostupný na stránke NR SR.
Štát platí za svojich poistencov menej a menej, za našej vlády to bolo 4,9 %, teraz to budú iba 4 %. My sme išli k 5 %, teraz to budú iba 4 %,
Robert Fico
Zavádzanie (zobraziť odôvodnenie)
Podobný výrok sme overovali už v minulosti v relácií o 5 minút 12 z 20. novembra 2011.
SITA z 25. novembra 2010 uvádza: " Sadzba 5 % bola za predchádzajúcej vlády realitou iba krátke obdobie, a to prvé štyri mesiace roku 2007. Následne sa však znížila na 4 %, takže priemerne štát za celý rok platil za svojich poistencov 4,33 %. V roku 2008 sa sadzba dostala na 4,5 % a v roku 2009 na 4,9 %."..." Podľa vládou schváleného rozpočtu by to v roku 2011 malo byť 4,32 % (sadzba za štátu za poistencov pozn.) z vymeriavacieho základu, teda mesačne na jedného poistenca 32,16 eur. V nasledujúcich dvoch rokoch by mala podľa vládou schváleného rozpočtu sadzba za štátnych poistencov klesnúť na 4 %."
R. Fico zavádza ak tvrdí, že počas jeho vlády to bolo 4,9%, realitou to bolo len v roku 2009.
SITA z 25. novembra 2010 uvádza: " Sadzba 5 % bola za predchádzajúcej vlády realitou iba krátke obdobie, a to prvé štyri mesiace roku 2007. Následne sa však znížila na 4 %, takže priemerne štát za celý rok platil za svojich poistencov 4,33 %. V roku 2008 sa sadzba dostala na 4,5 % a v roku 2009 na 4,9 %."..." Podľa vládou schváleného rozpočtu by to v roku 2011 malo byť 4,32 % (sadzba za štátu za poistencov pozn.) z vymeriavacieho základu, teda mesačne na jedného poistenca 32,16 eur. V nasledujúcich dvoch rokoch by mala podľa vládou schváleného rozpočtu sadzba za štátnych poistencov klesnúť na 4 %."
R. Fico zavádza ak tvrdí, že počas jeho vlády to bolo 4,9%, realitou to bolo len v roku 2009.
Transformácia bola jedným z nich a ja som veľmi rád, že môžem použiť príklad z vlády Roberta Fica, ktorá transformovala napríklad nemocnicu ministerstva vnútra na akciovú spoločnosť s veľmi konkrétnymi a korektnými argumentami, že je to lepšie aj pre štát, aj pre samotný subjekt, aby takýto lepší pomer alebo poriadok bol zavedený.
...Pravda je taká, že pri tej transformácii na nemocnicu svätého Michala pán minister Kaliňák s tým, že Úrad vlády teda premiér nemal žiadnu pripomienku a takisto ani ministerstvo zdravotníctva, hovorí, veľmi korektne: vytvorí sa tlak na efektívne fungovanie hospodárenia tejto nemocnice. Transparentné hospodárenie. Akciová spoločnosť bude samofinancovať svoj ďalší rozvoj, čo eliminuje ďalšie požiadavky na štátny rozpočet.
Ján Figeľ
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Podobný argument použil v minulosti aj poslanec SDKÚ- DS V. Novotný (13. november 2011, O5M12).
Iniciatívny materiál, ktorý obsahoval návrh na Zmenu právnej formy príspevkovej organizácie NsP ministerstva vnútra SR na akciovú spoločnosť so 100% majetkovou účasťou štátu (zároveň premenovanú na Nemocnicu sv. Michala), predložil 10.12.2008 na rokovaní vlády jej vtedajší podpredseda a minister vnútra R.Kaliňák.
Návrh o.i. uvádza (odstavec 4.3):
Základnými prínosmi vykonaného procesu zmeny právnej formy bude:
•akciová spoločnosť bude vystavená otvorenému trhovému prostrediu, ktoré vytvorí tlak na jej efektívne fungovanie a hospodárenie. To prinesie aj zvýšenú kvalitu v poskytovaní služieb pre rezort MV SR, ostatné štátne organizácie, resp. pre súkromný sektor,
•transparentné hospodárenie,
•v prípade správne definovaného podnikateľského plánu bude akciová spoločnosť samofinancovať svoj ďalší rozvoj, čo eliminuje požiadavky na štátny rozpočet.
J. Figeľ interpretuje dokument korektne, hodnotíme ho tak ako aj výrok V. Novotného ako pravdivý.
Iniciatívny materiál, ktorý obsahoval návrh na Zmenu právnej formy príspevkovej organizácie NsP ministerstva vnútra SR na akciovú spoločnosť so 100% majetkovou účasťou štátu (zároveň premenovanú na Nemocnicu sv. Michala), predložil 10.12.2008 na rokovaní vlády jej vtedajší podpredseda a minister vnútra R.Kaliňák.
Návrh o.i. uvádza (odstavec 4.3):
Základnými prínosmi vykonaného procesu zmeny právnej formy bude:
•akciová spoločnosť bude vystavená otvorenému trhovému prostrediu, ktoré vytvorí tlak na jej efektívne fungovanie a hospodárenie. To prinesie aj zvýšenú kvalitu v poskytovaní služieb pre rezort MV SR, ostatné štátne organizácie, resp. pre súkromný sektor,
•transparentné hospodárenie,
•v prípade správne definovaného podnikateľského plánu bude akciová spoločnosť samofinancovať svoj ďalší rozvoj, čo eliminuje požiadavky na štátny rozpočet.
J. Figeľ interpretuje dokument korektne, hodnotíme ho tak ako aj výrok V. Novotného ako pravdivý.
Nezrušili ste ani jednu akciovú spoločnosť (v prípade nemocníc pozn.), keď ste 4 roky boli pri moci, ktoré na Slovensku už existujú.
Ján Figeľ
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
V rámci reformy v rokoch 2003-2004 došlo k transformácii predovšetkým malých a stredných nemocníc z verejnoprávnych spoločností na akciové
spoločnosti a neziskové organizácie.
K 20. februáru 2006 (str. 8) vzniklo 6 akciových spoločností. Jednalo sa o: Národný ústav srdcových a cievnych chorôb, Stredoslovenský ústav srdcových a cievnych chorôb, Východoslovenský ústav srdcových a cievnych chorôb, Nemocnica Poprad, Východoslovenský onkologický ústav a Leteckej vojenskej nemocnice v Košiciach.
Žiadna z týchto akciových spoločností nebola zrušená a všetky menované nemocnice v súčasnosti existujú v transformovanej právnej forme.
K 20. februáru 2006 (str. 8) vzniklo 6 akciových spoločností. Jednalo sa o: Národný ústav srdcových a cievnych chorôb, Stredoslovenský ústav srdcových a cievnych chorôb, Východoslovenský ústav srdcových a cievnych chorôb, Nemocnica Poprad, Východoslovenský onkologický ústav a Leteckej vojenskej nemocnice v Košiciach.
Žiadna z týchto akciových spoločností nebola zrušená a všetky menované nemocnice v súčasnosti existujú v transformovanej právnej forme.
Ten heliport, čo ste ani doteraz neodpovedali, ministerstvo financií 2 týždne po voľbách, vaše ministerstvo odsúhlasilo pod cenu predaj k životu potrebného heliportu najväčšej nemocnici na Slovensku na bratislavských Kramároch.
Ján Figeľ
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Výrok J. Figeľa nehodnotíme z pohľadu toho či sa heliport predal "pod cenu". Toto nedokážeme posúdiť.
Uvádzame len, že podľa informácii týždenníka Plus 7 dní k predaju skutočne došlo. Podľa informácií tohto média ministerstvo financií na čele s J. Počiatkom malo schváliť predaj pristávacej plochy pre helikoptéry leteckých záchranárov a spolu s ňou aj takmer sedem hektárov nemocničného parku na Kramároch za sumu 5,2 mil. eur.
Parlamentné voľby sa uskutočnili 12. júna 2010. Ministerstvo financií odsúhlasilo prevod štátnych pozemkov 21. júna tohto roku, čo je takmer dva týždne po voľbách.
Uvádzame len, že podľa informácii týždenníka Plus 7 dní k predaju skutočne došlo. Podľa informácií tohto média ministerstvo financií na čele s J. Počiatkom malo schváliť predaj pristávacej plochy pre helikoptéry leteckých záchranárov a spolu s ňou aj takmer sedem hektárov nemocničného parku na Kramároch za sumu 5,2 mil. eur.
Parlamentné voľby sa uskutočnili 12. júna 2010. Ministerstvo financií odsúhlasilo prevod štátnych pozemkov 21. júna tohto roku, čo je takmer dva týždne po voľbách.
Teraz od prvého decembra dostali (nemocnice pozn.) od Všeobecnej zdravotnej poisťovne dohodu o navýšení zdrojov o 7,5 %.
Ján Figeľ
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
(SITA, 11. novembra 2011) Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. (VšZP) sa dohodla s Asociáciou nemocníc Slovenska (ANS) na zvýšení platieb pre malé a stredné nemocnice s účinnosťou od 1. decembra. Súčasťou dohody je 20-percentné zvýšenie platieb pre ústavnú pohotovostnú službu a zvýšenie platieb za lôžkovú zdravotnú starostlivosť v priemere o 7,5 %. Agentúru SITA o tom informovala hovorkyňa VšZP Petra Balážová.VšZP od 1. decembra 2011 skutočne zvýši svoje platby za lôžkovú zdravotnú starostlivosť na 7,5 %. Toto navýšenie sa týka malých a stredných nemocníc.
V rokoch 2006 až 2010 sa neprivatizoval žiadny zásadný štátny majetok.
Robert Fico
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
V minulosti sme už podobný výrok overovali. Vtedy na túto vec upozorňoval Peter Kažimír.
Žiadnu mediálnu zmienku o tom, že by bývalá vláda privatizovala sa nám nájsť nepodarilo.
Žiadnu mediálnu zmienku o tom, že by bývalá vláda privatizovala sa nám nájsť nepodarilo.
A tu sa odhaduje tohto roku ten zisk (zdravotných poisťovní pozn.) môže byť na úrovni 60 až 100 miliónov eur
Robert Fico
Neoveriteľné (zobraziť odôvodnenie)
Podľa agentúry SITA bol zisk zdravotných poisťovní v prvom polroku 2011 26,098 mil. eur. P.Fico používa čísla, ale neuvádza zdroje, odkiaľ čerpá. Bohužiaľ, nenašli sme žiadne kvalifikované odhady, ktoré by hovorili o celkových ziskoch poisťovní za rok 2011.
Podľa webovej stránky ihp.sk: Zisk zdravotných poisťovní:
Dôvera
Rok 2010 - zisk +16,2 mil. €
1. polrok 2011 - zisk +18,2 mil. €
Union
Rok 2010 - strata –2,3 mil. €
1. polrok 2011 - zisk +3,1 mil. €
VšZP
Rok 2010 - strata –120 mil. €-
1. polrok 2011 zisk +4,9 mil. €
Podľa webovej stránky ihp.sk: Zisk zdravotných poisťovní:
Dôvera
Rok 2010 - zisk +16,2 mil. €
1. polrok 2011 - zisk +18,2 mil. €
Union
Rok 2010 - strata –2,3 mil. €
1. polrok 2011 - zisk +3,1 mil. €
VšZP
Rok 2010 - strata –120 mil. €-
1. polrok 2011 zisk +4,9 mil. €
Pani redaktorka, veď keby nebolo nás, tak nie je nič (odsúhlasenie memoranda s lekármi pozn.). Keby nebolo Smeru a 62 hlasov, bolo 122 účasť poslancov v parlamente a 62 poslancov Smeru zahlasovalo za. Všetky ostatné vládne strany s výnimkou Mostu-Híd dali od toho ruky preč.
Robert Fico
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Na 26. schôdzi NR SR zo dňa 14. decembra 2011 zo 122 prítomných poslancov hlasovalo počas druhého čítania za prijatie memoranda 62 poslancov Smer-u.
Faktom je, že ak by poslanecký klub Most-Híd nehlasoval za memorandum, strana SMER-SD by sama nedokázala schváliť memorandum. Výrok R. Fica hodnotíme ako pravdivý, keďže bez podpory poslaneckého klubu Most-Híd by memorandum nebolo schválené.
Faktom je, že ak by poslanecký klub Most-Híd nehlasoval za memorandum, strana SMER-SD by sama nedokázala schváliť memorandum. Výrok R. Fica hodnotíme ako pravdivý, keďže bez podpory poslaneckého klubu Most-Híd by memorandum nebolo schválené.
Pridať komentár