Mikloš, Kollár, Kažimír, Rafaj
O 5 minút 12, Moderátor: Marta Jančkárová , videozáznam relácie
12
Dec
Dec
Hostia relácie O5M12 diskutovali o výsledkoch sumitu. Kým Ivan Mikloš ho obhajoval ako kontinuitu vládnej a straníckej argumentácie, Jozef Kollár s Rafaelom Rafajom zastávali skeptickejšie stanovisko. Za upozornenie stojí obľúbená argumentácia Ivana Mikloša, kedy so snahou o zisk politických bodov poukazuje na najväčší pokles štrukturálneho deficitu v minulom roku v histórii. Napriek snahe účelovo použiť nové kritériá kvantifikovania deficitu, minulá vláda neznížila štrukturálny deficit historicky najviac.
Všetky výroky
Vyberte si, ktoré výroky
z relácie si chcete prezerať:
z relácie si chcete prezerať:
Toto považujem skutočne za problém a nie náhodou v záverečnom vyhlásení, čo je oficiálny výstup z tohto summitu sa uvádza, že malo by sa to v budúcnosti predsa len dopracovať do Lisabonskej zmluvy a nemalo by to ostať niekde zavesené vo vákuu, v nejakej medzivládnej dohode, ktorá by mala byť hotová do marca budúceho roka.
Jozef Kollár
Nepravda (skryť odôvodnenie)
V záverečnom dokumente Európskej Rady z 9.12.2011 sme našli článok, ktorý vyjadruje nutnosť vytvoriť nový právny rámec, ktorý by zodpovedal dosiahnutej politickej dohode: "This will require a new deal between euro area Member States to be enshrined in common, ambitious rules that translate their strong political commitment into a new legal framework."
V celom dokumente sme však nenašli ani jednu zmienku o Lisabonskej zmluve ani vyjadrenie o nedostatočnom riešení problematiky na základe medzivládnej zmluvy. Výrok tak hodnotíme ako nepravdivý.
V celom dokumente sme však nenašli ani jednu zmienku o Lisabonskej zmluve ani vyjadrenie o nedostatočnom riešení problematiky na základe medzivládnej zmluvy. Výrok tak hodnotíme ako nepravdivý.
Zdravotníctvo je jediný rezort, ktorý po páde vlády a po zmene rozpočtu, v ktorom sa navyšujú zdroje. Navyšujú dva krát dokonca. Prvý krát tým, že nebude odovdová reforma, že z tohto titulu je tam o 70 miliónov eur viac, ako sme pôvodne predpokladali a ešte aj tým, že sa vytvorila táto rezerva.
Ivan Mikloš
Zavádzanie (skryť odôvodnenie)
Porovnávame upravené znenie rozpočtu (príloha č.4) zo dňa 14. októbra 2011 (v deň pádu vlády) a schválenou verziou (príloha č.4) štátneho rozpočtu zo 7. decembra.
Ak porovnáme výdavky na zdravotníctvo tak zistíme, že oproti návrhu zákona zo 14. októbra došlo v rezorte zdravotníctva k poklesu o takmer 112 miliónov euro. A to aj v dôsledku zmeny očakávanie vývoja daňových príjmov (viď. Spoločná správa VFR zo dňa 25. decembra 2011, strana 2). K poklesu výdavkov došlo aj v prípade ďalších ministerstiev (Ministerstvo obrany, Ministerstvo financií, Ministerstvo vnútra, Ministerstvo spravodlivosti..) K nárastu výdavkov došlo v prípade Ministerstva práce soc. vecí a rodiny.
Je však pravdou, že prešiel pozmeňujúci návrh poslanca Kažimíra, ktorý schválený prináša do rezortu zdravotníctva (presnejšie v kapitole Všeobecná pokladničná správa) rezervu v objeme 50 mil. euro, ktorá má slúžiť na riešenie, financovanie krízovej situácie v zdravotníctve. Taktiež je pravdou, že odvodová reforma sa po páde vlády neuskutoční čo prinieslo do rozpočtu ďalšie financie približne 60-70 mil. euro. (Nikde sa nám nepodarilo nájsť zmienku o tom, že tieto peniaze smerovali do rezortu zdravotníctva.)
Výrok I. Mikloša hodnotíme ako zavádzajúci, keďže napriek uvedeným faktorom oproti návrhu rozpočtu zo dna 14. októbra a schválneného rozpočtu ide v prípade rezortu zdravotníctva o pokles financií.
Ak porovnáme výdavky na zdravotníctvo tak zistíme, že oproti návrhu zákona zo 14. októbra došlo v rezorte zdravotníctva k poklesu o takmer 112 miliónov euro. A to aj v dôsledku zmeny očakávanie vývoja daňových príjmov (viď. Spoločná správa VFR zo dňa 25. decembra 2011, strana 2). K poklesu výdavkov došlo aj v prípade ďalších ministerstiev (Ministerstvo obrany, Ministerstvo financií, Ministerstvo vnútra, Ministerstvo spravodlivosti..) K nárastu výdavkov došlo v prípade Ministerstva práce soc. vecí a rodiny.
Je však pravdou, že prešiel pozmeňujúci návrh poslanca Kažimíra, ktorý schválený prináša do rezortu zdravotníctva (presnejšie v kapitole Všeobecná pokladničná správa) rezervu v objeme 50 mil. euro, ktorá má slúžiť na riešenie, financovanie krízovej situácie v zdravotníctve. Taktiež je pravdou, že odvodová reforma sa po páde vlády neuskutoční čo prinieslo do rozpočtu ďalšie financie približne 60-70 mil. euro. (Nikde sa nám nepodarilo nájsť zmienku o tom, že tieto peniaze smerovali do rezortu zdravotníctva.)
Výrok I. Mikloša hodnotíme ako zavádzajúci, keďže napriek uvedeným faktorom oproti návrhu rozpočtu zo dna 14. októbra a schválneného rozpočtu ide v prípade rezortu zdravotníctva o pokles financií.
Prvé, pani redaktorka, v tomto roku sme znížili štrukturálny deficit najviac v histórii Slovenska, ako bol znížený. Čiže táto vláda je zodpovedná, výrazne znižuje deficit a šetrí.
Ivan Mikloš
Nepravda (skryť odôvodnenie)
Štrukturálny deficit nie je najbežnejšia kategória, Ivan Mikloš však opakovane používa rovnaké tvrdenie, ktorému sme sa už venovali v minulosti.
Klasické zdroje ukazovateľov verejných účtov, Eurostat a Slovenský štatistický Úrad štrukturálny deficit systematicky nesledujú.
Čiastkové údaje sa nám podarilo pozbierať z analýzy ING, MMF a Európskej komisie. Jednotlivé čísla vzhľadom na odlišnú metodiku výpočtu štrukturálneho deficitu sa líšia. Faktom však podľa dostupných zdrojov zostáva, že aj za dnes už nereálneho predpokladu, že by v roku 2011 skončil štrukturálny deficit na úrovni -4,1 resp -4,8%, nie je zníženie štrukturálneho deficitu najväčšie v histórii Slovenska.
K väčšiemu skoku došlo podľa štatistík ING ako aj MMF medzi rokmi 2002 a 2003, podľa MMF aj medzi rokmi 2000 a 2001.
O definícii štrukturálneho deficitu si môžete prečítať tu, o zmysluplnosti tejto kategórietu.
Ivan Mikloš opakuje výrok, ktorý sme už v minulosti označili za nepravdivý.
Klasické zdroje ukazovateľov verejných účtov, Eurostat a Slovenský štatistický Úrad štrukturálny deficit systematicky nesledujú.
Čiastkové údaje sa nám podarilo pozbierať z analýzy ING, MMF a Európskej komisie. Jednotlivé čísla vzhľadom na odlišnú metodiku výpočtu štrukturálneho deficitu sa líšia. Faktom však podľa dostupných zdrojov zostáva, že aj za dnes už nereálneho predpokladu, že by v roku 2011 skončil štrukturálny deficit na úrovni -4,1 resp -4,8%, nie je zníženie štrukturálneho deficitu najväčšie v histórii Slovenska.
K väčšiemu skoku došlo podľa štatistík ING ako aj MMF medzi rokmi 2002 a 2003, podľa MMF aj medzi rokmi 2000 a 2001.
| 1997 | 1998 | 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | |
| MF SR/ING | N/A | N/A | N/A | N/A | N/A | -6,5 | -2,5 | -2,5 | -1,1 | -2,5 | -2,2 | -1,3 | N/A | N/A | N/A |
| EconStats | -6,8 | -5,7 | -6,5 | -11,5 | -6,2 | -8,3 | -2,8 | -2,3 | -3 | -3,9 | -2,6 | -2,8 | -5,8 | -6,9 est. | -4,1 est. |
| EU | N/A | N/A | N/A | N/A | N/A | N/A | -2,4 | -2,2 | -1,7 | -3,4 | -3,6 | -4,2 | -7,5 | -7,3 | -4,8 est |
O definícii štrukturálneho deficitu si môžete prečítať tu, o zmysluplnosti tejto kategórietu.
Ivan Mikloš opakuje výrok, ktorý sme už v minulosti označili za nepravdivý.
Krajiny eurozóny jasne deklarovali, že majú zhodu na nových prísnejších pravidlách dodržiavania najmä rozpočtu. Pravidlá, ktoré vynútia zodpovednosť a zabránia krajinám, aby vytvárali príliš veľké deficity a dlhy.
Ivan Mikloš
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
TASR, 9.december: Všetkých 17 štátov eurozóny súhlasilo s dohodou o pritvrdení rozpočtovej disciplíny, ktorá počíta okrem iného s prísnejším dohľadom nad národnými rozpočtami a automatickými sankciami pre rozpočtových hriešnikov.
Premiérka Radičová zhodnotila výsledky summitu, ktoré sa týkajú dodržiavania rozpočtových pravidiel a fiškálnej zodpovednosti nasledovne:
"Podarilo sa nám uzavrieť fiškálnu dohodu. Prečo je to dôležité? Jedinou odpoveďou na súčasnú krízu je fiškálna dohoda jednotlivých krajín zameraná na dodržiavanie dohodnutých pravidiel a zároveň na mechanizmus, ako vynucovať tieto pravidlá. Z hľadiska strednodobých opatrení boli veľmi prísne naformulované všetky pravidlá, ktoré sa dotýkajú rozpočtovej disciplíny tak striktne, že sa dohadovali už aj mechanizmy vymáhateľnosti dodržiavania prísnych rozpočtových pravidiel bez možnosti výnimiek a ústupkov.Rovnako sme sa dohodli aj na procese monitoringu kontroly vyhodnocovania plánov a programov reforiem, vyhodnocovania spätnej väzby plánov k rozpočtu, a to, čo je najdôležitejšie, k prijatiu ústavného zákona o dlhovej brzde."
Premiérka Radičová zhodnotila výsledky summitu, ktoré sa týkajú dodržiavania rozpočtových pravidiel a fiškálnej zodpovednosti nasledovne:
"Podarilo sa nám uzavrieť fiškálnu dohodu. Prečo je to dôležité? Jedinou odpoveďou na súčasnú krízu je fiškálna dohoda jednotlivých krajín zameraná na dodržiavanie dohodnutých pravidiel a zároveň na mechanizmus, ako vynucovať tieto pravidlá. Z hľadiska strednodobých opatrení boli veľmi prísne naformulované všetky pravidlá, ktoré sa dotýkajú rozpočtovej disciplíny tak striktne, že sa dohadovali už aj mechanizmy vymáhateľnosti dodržiavania prísnych rozpočtových pravidiel bez možnosti výnimiek a ústupkov.Rovnako sme sa dohodli aj na procese monitoringu kontroly vyhodnocovania plánov a programov reforiem, vyhodnocovania spätnej väzby plánov k rozpočtu, a to, čo je najdôležitejšie, k prijatiu ústavného zákona o dlhovej brzde."
No v každom prípade treba povedať, že tie svetové ekonomické médiá ako je The Economist, ako je The Welt, ako je Daily Telegraph a ďalšie prinášali naozaj katastrofálne titulky hneď tesne po skončení tohto summitu a to boli titulky tipu Titanic už vyplával a vitajte v rozdelenej Európe. Dokonca som našiel titulok, že EÚ explodovala a začína sa úplne nanovo budovanie EÚ. A na strane druhej sme tu mali ale aj kopec optimizmu, hlavne v našich médiách, keď jeden nemenovaný pravicový denník priniesol titulok, že Európa má byť silnejšia bez Británie.
Jozef Kollár
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Zahraničné médiá reagovali na výsledky Summitu v Bruseli (8-9.12. 2011) naozaj negatívne.
Vzhľadom na veľké množstvo článkov týkajúcich sa výsledkov Summitu a parafrázovanie J. Kollára (neuvedenie presného názvu článku) sa nám nepodarilo nájsť všetky články, na ktoré poukazuje J. Kollár, uvádzame však obdobné články.
Napríklad :
The Economist - Europe' s great divorce.
Britain not leaving but falling out of the EU
The Guardian - Press reaction to David Cameron' s European veto - tento článok poukazuje na reakcie jednotlivých svetových médií na veto britského premiéra Camerona, ako najdôležitejší výsledok Summitu z 9.decembra 2011.
The Telegraph - Euro crisis: we are rebuilding the ship that sank.
Fox Business - Fiscal Union Talks Divide Europe, Isolate Britain
Hospodárske noviny odkazujúce na The Economist - Summit rozdelil Európu
Článok slovenského média, na ktoré odkazuje J. Kollár sa nám nepodarilo nájsť.
Vzhľadom na veľké množstvo článkov týkajúcich sa výsledkov Summitu a parafrázovanie J. Kollára (neuvedenie presného názvu článku) sa nám nepodarilo nájsť všetky články, na ktoré poukazuje J. Kollár, uvádzame však obdobné články.
Napríklad :
The Economist - Europe' s great divorce.
Britain not leaving but falling out of the EU
The Guardian - Press reaction to David Cameron' s European veto - tento článok poukazuje na reakcie jednotlivých svetových médií na veto britského premiéra Camerona, ako najdôležitejší výsledok Summitu z 9.decembra 2011.
The Telegraph - Euro crisis: we are rebuilding the ship that sank.
Fox Business - Fiscal Union Talks Divide Europe, Isolate Britain
Hospodárske noviny odkazujúce na The Economist - Summit rozdelil Európu
Článok slovenského média, na ktoré odkazuje J. Kollár sa nám nepodarilo nájsť.
Ja nechcem hovoriť o diktáte, ja chcem hovoriť, že ak sa niečo deje, nie úplne jasne definované na základe bilaterálnych dohôd, tak sa môžme dostať do situácie, že tak zoberte alebo to nechajte. Z tohto pohľadu je úloha EK kľúčová. A ten záver zo summitu nie je podľa nás úplne jasný, ako to pôjde ďalej. Takže áno, prísnejšie pravidlá úplne jasne, tu chceme zopakovať, že to nie sú žiadne nové veci, to sú veci, ktoré presadzovala ešte naša vláda, ale aj táto vláda na rokovaniach v Bruseli presadzovala opatrenia, napr. automatické sankcie. A práve Francúzsko a Nemecko ich pred rokom zmäkčilo tieto pravidlá.
Peter Kažimír
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Euractiv.sk (18. jún 2010): "Členské štáty zároveň priznali, že sú v prípade nevyhnutnosti pripravené prijať dohodu na urýchlenie fiškálnej konsolidácie, ale opäť podčiarkli, že tá by mala prebiehať tak, aby nebola nepriaznivá k hospodárskemu rastu. Konkrétne opatrenia však zatiaľ nenavrhli. „Štáty sa dohodli, že sankcie musia existovať, ale ich presná podoba bude predmetom ďalších rokovaní, predovšetkým na úrovni Komisie,“ povedal Fico. Dodal ale, že oveľa väčší význam sa bude pripisovať úrovni dlhu a udržateľnosti."
TASR (24. október 2010): "Ministri financií únie sa v pondelok (18.10.) dohodli na sprísnení rozpočtových pravidiel, aby zabránili budúcim dlhovým krízam štátov. Predtým sa francúzsky prezident Nicolas Sarkozy a nemecká kancelárka Angela Merkelová dohodli na zmiernení pôvodných plánov."
slovenský rozhlas (6. december 2011): "Keď hovoríme o fiškálnej únii, vždy sme zdôrazňovali, že budeme súhlasiť vtedy, keď to bude znamenať prísne, vynutiteľné, automatické pravidlá."
Ako vyplýva z daných príspevkov, tak minulá, ako aj súčasná vláda podporovali prijatie prísnejších pravidiel, pričom v roku 2010 ich prijatie zmäkčilo práve spomínané Nemecko a Francúzsko.
TASR (24. október 2010): "Ministri financií únie sa v pondelok (18.10.) dohodli na sprísnení rozpočtových pravidiel, aby zabránili budúcim dlhovým krízam štátov. Predtým sa francúzsky prezident Nicolas Sarkozy a nemecká kancelárka Angela Merkelová dohodli na zmiernení pôvodných plánov."
slovenský rozhlas (6. december 2011): "Keď hovoríme o fiškálnej únii, vždy sme zdôrazňovali, že budeme súhlasiť vtedy, keď to bude znamenať prísne, vynutiteľné, automatické pravidlá."
Ako vyplýva z daných príspevkov, tak minulá, ako aj súčasná vláda podporovali prijatie prísnejších pravidiel, pričom v roku 2010 ich prijatie zmäkčilo práve spomínané Nemecko a Francúzsko.
Globálne si musíme uvedomiť, že už európske štáty neriešia cenu prosperity, ale cenu prežitia. V tejto súvislosti je treba sa opýtať aj slovenských občanov, či sú ochotní ďalej platiť, keďže sme už významne prispeli 15 rokmi transformácie za členstvo v EÚ a teraz evidentne hrozí, že EÚ je nejednotná. Nie je to len postoj VB páni. Dobre viete, že aký je postoj premiéra Nečasa ČR, že výhrady vnieslo aj Fínsko alebo Rakúsko a nehovorím o Maďarsku. Takže vidíme, že utvára sa tu akási 2-rýchlostná Európa.
Rafael Rafaj
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Na výsledky summitu svetové médiá aj analytici všeobecne reagovali slovami o vytvorení dvojrýchlostnej Európy - skupiny štátov, ktoré podpíšu novú zmluvu a budú pokračovať v integrácii, a ostatných (malý prehľad nájdete tu). Aj keď v priebehu prvých hodín po summite médiá informovali o tom, že cestou fiškálnej integrácie sa vyberie 25 členských krajín, neskôr sa k nim pridalo aj Maďarsko, ktoré bojkotovalo počiatočné správy o tom, že sa odmietlo k takej zmluve pripojiť, a jedinou krajinou "mimo" teda zostala Veľká Británia (zdroj).
Čo sa týka výhrad niektorých členských štátov, tieto sú hlavne legislatívne - Česko, Maďarsko, Bulharsko, Švédsko a Dánsko potrebujú najprv konzultovať svoje parlamenty (zdroj). Ďalšie legislatívne problémy sa môžu vyskytnúť taktiež v Írsku, Holandsku, Rakúsku, Rumunsku, Fínsku a Lotyšsku (zdroj). Väčšina týchto legislatívnych problémov a výhrad politikov je spojená s istým obmedzením suverenity, ktoré táto dohoda predstavuje. Čo sa týka Fínska, pre Fínov sa javili problematickými pokusy zrušiť právo veta v rozhodovacom procese v rámci ESM a EFSF. Rakúsko po summite vyjadrilo svoju nespokojnosť s nedostatočnými riešeniami (zdroj). O ďalších pochybnostiach niektorých členských štátov ohľadom prijatia novej zmluvy sa môžete dočítať napríklad tu a tu.
Výrok hodnotíme ako pravdivý.
Čo sa týka výhrad niektorých členských štátov, tieto sú hlavne legislatívne - Česko, Maďarsko, Bulharsko, Švédsko a Dánsko potrebujú najprv konzultovať svoje parlamenty (zdroj). Ďalšie legislatívne problémy sa môžu vyskytnúť taktiež v Írsku, Holandsku, Rakúsku, Rumunsku, Fínsku a Lotyšsku (zdroj). Väčšina týchto legislatívnych problémov a výhrad politikov je spojená s istým obmedzením suverenity, ktoré táto dohoda predstavuje. Čo sa týka Fínska, pre Fínov sa javili problematickými pokusy zrušiť právo veta v rozhodovacom procese v rámci ESM a EFSF. Rakúsko po summite vyjadrilo svoju nespokojnosť s nedostatočnými riešeniami (zdroj). O ďalších pochybnostiach niektorých členských štátov ohľadom prijatia novej zmluvy sa môžete dočítať napríklad tu a tu.
Výrok hodnotíme ako pravdivý.
Áno, začalo sa budovanie fiškálnej únie. Ale chvalabohu sa začalo budovanie takej fiškálnej únie, po akej voláme od začiatku. Teda silnejšie, prísnejšie pravidlá, nie budovanie nejakých Spojených štátov európskych. Čiže áno, začalo sa budovanie fiškálnej únie, ale chvalabohu také, aké chceme. Že nevieme ako bude vyzerať, napriek tomu sa k tomu hlásime. No hlásime sa k tomu, čo vieme. Zatiaľ vieme, že je budovaná táto fiškálna únia na tých princípoch, ktoré nám vyhovujú, ktoré chceme, ktoré považujeme za dobré pre seba ale aj pre EÚ.
Ivan Mikloš
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Blog I. Mikloša (25. október 2011): Aká bude eurozóna, ak bude?
"Neexistuje iná možnosť? Naozaj máme na výber len rozpad eurozóny, alebo Spojené štáty európske? Mali by sme sa nad touto otázkou veľmi vážne zamyslieť a hľadať riešenie, pretože inak máme vážny problém. Ten totiž spočíva v tom, že umelo urýchľované budovanie fiškálnej a politickej únie je podľa môjho názoru slepou uličkou a nakoniec by viedlo k rozpadu eurozóny. A to nechce nikto, pretože rozpad eura by naozaj hrozil obrovskými nákladmi nielen pre členské krajiny eurozóny, ale zrejme aj rozpadom Európskej únie a jednotného trhu.
I. Mikloš ďalej píše: Potrebujeme jasné a vynútiteľné nástroje, ktoré zabránia neúmernému rastu deficitov, dlhov a nerovnováh. Revidovaný Pakt stability a rastu, schválený pred pár dňami Európskym parlamentom, je krok správnym smerom, avšak bude potrebné ísť omnoho ďalej. Na národnej úrovni by mali všetky krajiny eurozóny povinne prijať ústavné zákony o rozpočtovej zodpovednosti, ktoré stanovia tvrdé obmedzenia proti neúmernému rastu deficitov a dlhov. Dohliadať na dodržiavanie týchto zákonov by mala na vláde nezávislá fiškálna rada na národnej úrovni a na európskej úrovni Európska komisia a komisár so silnými právomocami (holandský návrh).
Fiškálna a politická únia je podľa môjho názoru slepou uličkou z politických, ale aj z ekonomických dôvodov."
Aktuálne.sk (11. december 2010): "Ak sa konečne budú dodržiavať pravidlá, ak budeme mať jednotný trh, ktorý stále nemáme, ak budeme mať pružný trh práce, ak sa nebude kamuflovať a klamať, ak sa budú robiť potrebné reformy, tak si myslím, že euro sa dá udržať aj bez fiškálnej únie," argumentoval šéf rezortu financií (I. MIkloš, pozn.) s tým, že ide o priority, ktoré v rámci svojej európskej politiky presadzuje súčasná vláda.
Ako vyplýva z daných príspevkov, zo začiatku bol I. Mikloš proti fiškálnej únií, avšak nie absolútne, pričom je pravda, že mu išlo najmä o prísne dodržiavanie fiškálnych pravidiel, takže z tohto uhľa pohľadu je výrok I. Mikloša pravdivý.
TASR (7. december 2011): Od summitu očakáva (I. Mikloš, pozn.) dohodu na prísnejších rozpočtových pravidlách, ktorých súčasťou by malo byť napríklad posudzovanie štátnych rozpočtov ešte pred ich schválením Európskou komisiou (EK) či požiadavka na zakotvenie prísnych rozpočtových obmedzení v ústavách jednotlivých krajín. "Sú to opatrenia, po ktorých sme už dávno volali. Aby pravidlá boli oveľa prísnejšie a aby boli automaticky vynútiteľné," zdôraznil šéf rezortu financií.
Prísnejšie dodržiavanie fiškálnych pravidiel pritom avizoval I. Mikloš už predtým, ako nevyhnutný predpoklad riešenia krízy.
Na základe týchto údajov hodnotíme výrok I. Mikloša ako pravdivý, pretože skutočne už pred summitom presadzoval prísnejšie fiškálne pravidlá, pričom nepreferoval fiškálnu úniu, ale ju ani striktne neodmietal.
"Neexistuje iná možnosť? Naozaj máme na výber len rozpad eurozóny, alebo Spojené štáty európske? Mali by sme sa nad touto otázkou veľmi vážne zamyslieť a hľadať riešenie, pretože inak máme vážny problém. Ten totiž spočíva v tom, že umelo urýchľované budovanie fiškálnej a politickej únie je podľa môjho názoru slepou uličkou a nakoniec by viedlo k rozpadu eurozóny. A to nechce nikto, pretože rozpad eura by naozaj hrozil obrovskými nákladmi nielen pre členské krajiny eurozóny, ale zrejme aj rozpadom Európskej únie a jednotného trhu.
I. Mikloš ďalej píše: Potrebujeme jasné a vynútiteľné nástroje, ktoré zabránia neúmernému rastu deficitov, dlhov a nerovnováh. Revidovaný Pakt stability a rastu, schválený pred pár dňami Európskym parlamentom, je krok správnym smerom, avšak bude potrebné ísť omnoho ďalej. Na národnej úrovni by mali všetky krajiny eurozóny povinne prijať ústavné zákony o rozpočtovej zodpovednosti, ktoré stanovia tvrdé obmedzenia proti neúmernému rastu deficitov a dlhov. Dohliadať na dodržiavanie týchto zákonov by mala na vláde nezávislá fiškálna rada na národnej úrovni a na európskej úrovni Európska komisia a komisár so silnými právomocami (holandský návrh).
Fiškálna a politická únia je podľa môjho názoru slepou uličkou z politických, ale aj z ekonomických dôvodov."
Aktuálne.sk (11. december 2010): "Ak sa konečne budú dodržiavať pravidlá, ak budeme mať jednotný trh, ktorý stále nemáme, ak budeme mať pružný trh práce, ak sa nebude kamuflovať a klamať, ak sa budú robiť potrebné reformy, tak si myslím, že euro sa dá udržať aj bez fiškálnej únie," argumentoval šéf rezortu financií (I. MIkloš, pozn.) s tým, že ide o priority, ktoré v rámci svojej európskej politiky presadzuje súčasná vláda.
Ako vyplýva z daných príspevkov, zo začiatku bol I. Mikloš proti fiškálnej únií, avšak nie absolútne, pričom je pravda, že mu išlo najmä o prísne dodržiavanie fiškálnych pravidiel, takže z tohto uhľa pohľadu je výrok I. Mikloša pravdivý.
TASR (7. december 2011): Od summitu očakáva (I. Mikloš, pozn.) dohodu na prísnejších rozpočtových pravidlách, ktorých súčasťou by malo byť napríklad posudzovanie štátnych rozpočtov ešte pred ich schválením Európskou komisiou (EK) či požiadavka na zakotvenie prísnych rozpočtových obmedzení v ústavách jednotlivých krajín. "Sú to opatrenia, po ktorých sme už dávno volali. Aby pravidlá boli oveľa prísnejšie a aby boli automaticky vynútiteľné," zdôraznil šéf rezortu financií.
Prísnejšie dodržiavanie fiškálnych pravidiel pritom avizoval I. Mikloš už predtým, ako nevyhnutný predpoklad riešenia krízy.
Na základe týchto údajov hodnotíme výrok I. Mikloša ako pravdivý, pretože skutočne už pred summitom presadzoval prísnejšie fiškálne pravidlá, pričom nepreferoval fiškálnu úniu, ale ju ani striktne neodmietal.
A to riziko, áno, logicky. Keď tam nebude Británia, riziko väčšieho vplyvu Nemecka a Francúzska tu je. Ale zároveň treba povedať, že toto riziko bude vtedy menšie, keď budú platiť automatické pravidlá, o ktorých bude rozhodovať EK a Európsky súdny dvor. A toto sa práve navrhuje. Čiže aj toto v tomto zmysle si myslím, že je to dobré riešenie, že nebude rozhodovať Nemecko s Francúzskom, alebo hlasovaním sa nebude rozhodovať, aj keď nejaké kvalifikované hlasovania tam ešte sú v akte rastu a stability. Ale ak budú tie pravidlá automatické a ak ich bude vyhodnocovať EK a posudzovať Európsky súdny dvor v konečnom dôsledku, tak môže byť znížené aj to riziko príliš egoistického postavenia Nemecka a Francúzka.
Ivan Mikloš
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
V oficiálnom dokumente zo samitu 9. decembra 2011 sa píše (bod 4. Fiškálne pravidlá):
"...Such a rule will also be introduced in Member States' national legal systems at constitutional or equivalent level. The rule will contain an automatic correction mechanism that shall be triggered in the event of deviation. It will be defined by each Member State on the basis of principles proposed by the Commission. We recognise the jurisdiction of the Court of Justice to verify the transposition of this rule at national level..."
To znamená, že princípy budú definované členskými štátny na náklade princípov navrhnutých Európskou Komisiou. Taktiež je tu jasná právomoc Európskeho Súdneho dvora kontrolovať dodržiavania pravidla na národnej úrovni.
"...Such a rule will also be introduced in Member States' national legal systems at constitutional or equivalent level. The rule will contain an automatic correction mechanism that shall be triggered in the event of deviation. It will be defined by each Member State on the basis of principles proposed by the Commission. We recognise the jurisdiction of the Court of Justice to verify the transposition of this rule at national level..."
To znamená, že princípy budú definované členskými štátny na náklade princípov navrhnutých Európskou Komisiou. Taktiež je tu jasná právomoc Európskeho Súdneho dvora kontrolovať dodržiavania pravidla na národnej úrovni.
(otázka: Zachránia tieto opatrenia euro? )
odpoveď: To niekto s istotou nevie. Ale dôležité je, že zatiaľ sme hovorili o opatreniach, ktoré majú skôr strednodobí charakter. Trhy požadujú skôr krátkodobé riešenia. Hovorilo sa aj o týchto, hovorilo sa o tom, že o rok skôr začne platiť európsky stabilizačný mechanizmus, že platí rozširovanie kapacity eurovalu 1. Hovorilo sa o tom, aj keď sa to neuzavrelo, ale malo by sa v priebehu 10 dní uzavrieť, výrazné zvýšenie kapacity MMF bilaterálnymi pôžičkami členských krajín eurozóny.
Ivan Mikloš
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Trvalý euroval (ESM) začne skutočne podľa výsledkov samitu 9. decembra 2011 fungovať skôr o rok t.j. v júly 2012 (bod 13.).
Na programe je aj rozširovanie dočasného eurovalu t.j. eurovalu 1 (EFSF) a to na pôžičkovú kapacitu až 500 mld. euro (bod. 14.). Toto navýšenie eurovalu 1, ktoré súvisí aj s trvalým eurovalom (začne platiť v júly 2012), je aktualizované aj v oficiálnom dokumente EFSF:
"...The ESM‟s effective lending capacity will be €500 billion. However at the EU summit held on 9 December 2011, EU Heads of Government and State agreed to reassess the adequacy of the overall ceiling of the EFSF/ESM of €500 billion in March 2012..."
Ďalej sa hovorilo o zvýšení kapacity MMF bilaterálnymi pôžičkami členských krajín eurozóny (bod 14.):
"...euro area and other Member States will consider, and confirm within 10 days, the provision of additional resources for the IMF of up to EUR 200 billion (USD 270 billion), in the form of bilateral loans, to ensure that the IMF has adequate resources to deal with the crisis. We are looking forward to parallel contributions from the international community..."
Na programe je aj rozširovanie dočasného eurovalu t.j. eurovalu 1 (EFSF) a to na pôžičkovú kapacitu až 500 mld. euro (bod. 14.). Toto navýšenie eurovalu 1, ktoré súvisí aj s trvalým eurovalom (začne platiť v júly 2012), je aktualizované aj v oficiálnom dokumente EFSF:
"...The ESM‟s effective lending capacity will be €500 billion. However at the EU summit held on 9 December 2011, EU Heads of Government and State agreed to reassess the adequacy of the overall ceiling of the EFSF/ESM of €500 billion in March 2012..."
Ďalej sa hovorilo o zvýšení kapacity MMF bilaterálnymi pôžičkami členských krajín eurozóny (bod 14.):
"...euro area and other Member States will consider, and confirm within 10 days, the provision of additional resources for the IMF of up to EUR 200 billion (USD 270 billion), in the form of bilateral loans, to ensure that the IMF has adequate resources to deal with the crisis. We are looking forward to parallel contributions from the international community..."
My stále hovoríme len o eurozóne, ale musíme hovoriť, že celý svet je v globálnej kríze. Dostali sme sa v globálnom trhu na úroveň 310%. S tým asi súhlasíte a viete o tom. Takisto viete historicky, že keď takýto globálny dlh dosiahol úroveň 200%, tak to viedlo k vojne. Aby sme mali predstavu, že kde je Slovensko, pozrite sa, aký my máme relatívne nízky dlh. Nemecko má 225%, Slovensko 126%. Takže vidíme, že slovenská ekonomika je na tom relatívne veľmi dobre.
Rafael Rafaj
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
R. Rafaj pri uvádzani daných čísel hovorí o celkovom dlhu, t.j. o dlhu verejnom ako aj súkromnom dohromady.
R. Rafaj uvádza, že výška globálneho dlhu je na úrovni 310% HDP. Túto informáciu uvádza aj portál etrend.sk (12.december 2011).
Celkový dlh Nemecka za rok 2009 bol 285%, čiže nie 225 ako uvádza R. Rafaj.
Trim Broker (30. september 2011): Spolu tak dlh eurozóny činí približne 250% svojho HDP. Tento dlh je tak približne rovnako veľký ako dlh americký.
Pre nás je však najzaujímavejší údaj ten, že Slovensko má najmenší dlh zo všetkých krajín eurozóny. Dlh slovenskej vlády je menej ako polovičný voči priemernému dlhu v eurozóne, podobne ako dlh domácností, a dlh firiem je iba tretinový.
Daný článok síce neuvádza celkový dlh SR, avšak dá sa z neho vydedukovať, že dlh SR je približne na úrovni 125 % ako uvádza R. Rafaj.
Na základe daných údajov hodnotíme tento výrok ako pravdivý.
R. Rafaj uvádza, že výška globálneho dlhu je na úrovni 310% HDP. Túto informáciu uvádza aj portál etrend.sk (12.december 2011).
Celkový dlh Nemecka za rok 2009 bol 285%, čiže nie 225 ako uvádza R. Rafaj.
Trim Broker (30. september 2011): Spolu tak dlh eurozóny činí približne 250% svojho HDP. Tento dlh je tak približne rovnako veľký ako dlh americký.
Pre nás je však najzaujímavejší údaj ten, že Slovensko má najmenší dlh zo všetkých krajín eurozóny. Dlh slovenskej vlády je menej ako polovičný voči priemernému dlhu v eurozóne, podobne ako dlh domácností, a dlh firiem je iba tretinový.
Daný článok síce neuvádza celkový dlh SR, avšak dá sa z neho vydedukovať, že dlh SR je približne na úrovni 125 % ako uvádza R. Rafaj.
Na základe daných údajov hodnotíme tento výrok ako pravdivý.
Koniec-koncov si pamätám taký jeden rozhovor guvernéra ČNB, ktorého sa raz pýtali, že kedy by mala ČR vstúpiť so eurozóny a on odpovedá, že v roku 2018. Novinári ostali zdesení, čo tým pán guvernér myslel. A on hovorí, že práve preto, lebo to vôbec nezávisí od ekonomických okolností, ale je to rýdzo politické rozhodnutie a povedal, že v roku 2018 bude 100. výročie českej meny. Ak za jej vznik alebo začiatok považujeme rok 1918, keď vzniklo Československo. Čiže je to politický projekt.
Jozef Kollár
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Bývalý český guvernér Zdenek Tuma sa naozaj vyjadril týmto spôsobom, s menšou odchýlkou.
Keďže k vzniku českej meny došlo až v 1919, guvernér uvádza rok 1919 nie 1918 ako J. Kollár.
Výrok J. Kollára aj napriek tomu hodnotíme ako pravdivý, keďže podstata výroku je v súlade s tým, čo povedal bývalý guvernér Tuma.
Keďže k vzniku českej meny došlo až v 1919, guvernér uvádza rok 1919 nie 1918 ako J. Kollár.
Výrok J. Kollára aj napriek tomu hodnotíme ako pravdivý, keďže podstata výroku je v súlade s tým, čo povedal bývalý guvernér Tuma.
Pani redaktorka, ale veď Slovensko nielen, že má dobré čísla, ako som ukázal, ale my máme aj dobrú disciplínu. Veď všetci sme sa zhodli a prijali sme ústavný zákon o rozpočtovej dlhovej brzde alebo zodpovednosti.
Rafael Rafaj
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti resp. dlhovej brzde bol schválený v NR SR 8. decembra 2011. Hlasovalo zaňho 146 poslancov zo 147 prítomných. Zdržala sa hlasovania len Anna Belousovová (už nie členka SNS). Z uvedeného vyplýva, že R. Rafaj hovorí pravdu ak tvrdí, že ústavný zákon o dlhovej brzde prijali a zhodli sa na ňom všetci.
Viete, pán minister, ak hovoríte o nebotyčných zásluhách vašeho typu politiky, tak sa opýtame na to, prečo aj dnes má Slovensko zamestnanosť na úrovni necelých 60%. A viete veľmi dobre, že v Rakúsku je to vyše 70% a v ČR 65%. Málo ľudí u nás pracuje a to je proste problém.
Peter Kažimír
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Celková zamestnanosť na Slovensku bola v roku 2010 58,8%. V Česku to bolo presne 65% a v Rakúsku 71,7%. Tzn. údaje, ktoré uvádza P. Kažimír sú správne. Dané údaje sú dostupné na stránke Eurostatu.
O tom, či je táto úroveň zamestnanosti zásluhou politiky súčasnej vlády alebo z iných príčin nechávame na posúdení čitateľa.
O tom, či je táto úroveň zamestnanosti zásluhou politiky súčasnej vlády alebo z iných príčin nechávame na posúdení čitateľa.
Nie je to 100-percentná záruka, ale je to silný nástroj. Silný nástroj je po prvé tým, že je to ústavný zákon, to je veľmi dôležité, pretože predpokladám, že nevznikne vláda, ktorá bude mať ústavnú väčšinu, ktorá by chcela tento zákon zmeniť. Čiže to je veľmi veľmi dôležité. Po druhé, sú tam silné opatrenia, ktoré ale nie sú typu, že či sa to dá súdom vynútiť. Ale silné opatrenia, ktoré keď nebudú dodržané, respektíve, keby bool dlh vyšší, ako tie kritéria, ktoré sú tam nastavené, tak vláda, ktorá by takúto politiku robila, by niesla veľké politické náklady takéhoto zvyšovania dlhu a potom sú tam aj niektoré opatrenia, ktoré by musela robiť, ktoré sú veľmi tiež politicky nepríjemné.
Ivan Mikloš
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Ivan Mikloš interpretuje nový ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti správne. Tento zákon v prípade dosiahnutia úrovne dlhu 50% HDP vláde dáva povinnosť vykonávať rôzne politické opatrenia, ktoré zahŕňajú povinné konzultácie parlamentu, zmrazenie platov členov kabinetu, znemožnenie čerpania špeciálnych vládnych fondov, povinnosť automaticky pripraviť vyrovnaný rozpočet a nakoniec povinnosť požiadať parlament o vyslovenie dôvery.
V roku 2008 bola po prvé úplne, úp=lne iná situácia. Mali sme rekordný ekonomický rast. V roku 2007 sme mali 10,4% rast. Napriek tomu vláda nevedela urobiť vyrovnaný rozpočet. Aj vtedy sme mali deficitný.
Ivan Mikloš
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Veď hrubý verejný dlh Slovenska tento rok dosiahne, alebo prekročí 45% HDP. To znamnená, že ak by ste ho nastavili, ten hrubý, ten limit v ústavnom zákone o dolhovej brzde príliš prísne a dali by sme ho na úroveň 50%, no tak sa dotkne sa tohto limitu už aj nastupujúca vláda po voľbách.
Jozef Kollár
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Program stability Slovenskej republiky na roky 2011 až 2014 (pdf.), ktorý vypracovalo MF SR sa pre rok 2011 predpokladá hrubý dlh verejnej správy na úrovni 44,1% a pre rok 2012 až na úrovni 45,3%.
"Hrubý dlh verejnej správy vzrastie z úrovne 41,0 % HDP na konci roku 2010 na úroveň 45,3 % HDP ku koncu roka 2012, pričom do konca prognózovaného obdobia dôjde k jeho miernemu poklesu blízko úrovne 45 % HDP." (s.47)
"Hrubý dlh verejnej správy vzrastie z úrovne 41,0 % HDP na konci roku 2010 na úroveň 45,3 % HDP ku koncu roka 2012, pričom do konca prognózovaného obdobia dôjde k jeho miernemu poklesu blízko úrovne 45 % HDP." (s.47)
Prognóza ministerstva financií, verifikovaná nezávislými odborníkomi hovorí o 1,7-percentnom raste v budúcom roku. Samozrejme, je to odhad. Sú odhady iných inštitúcií, ktoré hovoria o nižšom, niektoré banky ešte menej. Je ale ja novší odhad OECD, ktorý hovorí o 1,8-percentnom raste. Teraz o pár dní by mala vydať prognózu Národná banky Slovenska.
Ivan Mikloš
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Dnešná vláda dokázala znížiť za jeden rok deficit o vyše 3% z 8% na 4,9% v tomto roku. Prto si myslím, že by nemal byť až taký problém, aj keď nebude to ľahké. Znížil deficit za jeden a pól roka, lebo od pól roka by mala vedieť začať prijímať opatrenia. Za jeden a pól roka znížiť o 1,6%, keď my sme znížili za jeden rok o 3%, by nemal byť neriešiteľný problém.
Ivan Mikloš
Neoveriteľné (zobraziť odôvodnenie)
Ako uvádza Eurostat, deficit verejných financií v roku 2009 (posledný celý rok vlády R. Fica)|bol 8% HDP. V roku 2010 bol deficit 7,7% HDP. Tu už však od júna existovala vláda I. Radičovej.
Ako uvádza dokument Rozpočet VS na roky 2011 - 2013 (.pdf), deficit verejnej správy je nastavený skutočne v roku 2011 na deficit 4,9% HDP. (str. 2).
Rozdiel v deficite je teda 3,1%, pričom upozorňujeme na istú časovú odchýlku výmeny vlád počas roku 2010.
Jedná sa však len o prognózované čísla, nie o realitu.
Ako uvádza dokument Rozpočet VS na roky 2011 - 2013 (.pdf), deficit verejnej správy je nastavený skutočne v roku 2011 na deficit 4,9% HDP. (str. 2).
Rozdiel v deficite je teda 3,1%, pričom upozorňujeme na istú časovú odchýlku výmeny vlád počas roku 2010.
Jedná sa však len o prognózované čísla, nie o realitu.
...po Írsku, ale Írsko malo špecifický problém s bankami, sme mali najväčšie zníženie verejného deficitu po Írsku, tak vlastne ten krok sme urobili tak veľký, že v budúcom roku aj menší krok, ktorý je zníženie, zo 4,9 na 4,6 je zníženie.
Ivan Mikloš
Neoveriteľné (zobraziť odôvodnenie)
I. Mikloš hovorí o znížení deficitu medzi rokmi 2010, kedy bol deficit štátneho rozpočtu SR na úrovni 7,7% HDP a rokom 2011, kedy sa odhaduje deficit na úrovni 4,9% HDP.
Dané údaje nie sú však za rok 2011 na stránkach eurostatu zverejnené, keďže dané údaje zatiaľ nemôžu byť k dispozícií. Preto je daný výrok neoveriteľný.
Íri mali v roku 2010 deficit na úrovni 31,3% HDP a odhad ich deficitu na rok 2011 bol 8,8% HDP, tak je zrejmé, že ich zníženie je mnohonásobne vyššie ako to naše.
Dané údaje nie sú však za rok 2011 na stránkach eurostatu zverejnené, keďže dané údaje zatiaľ nemôžu byť k dispozícií. Preto je daný výrok neoveriteľný.
Íri mali v roku 2010 deficit na úrovni 31,3% HDP a odhad ich deficitu na rok 2011 bol 8,8% HDP, tak je zrejmé, že ich zníženie je mnohonásobne vyššie ako to naše.
A začnem tým, čím začal pán poslanec Rafaj, keď povedal, že zdravotníctvo je problémový rezort. S tým plne súhlasím. Ale nieprimárne kvôli nedostatku peňazí. A viem to zdôvodniť na číslach, na množstve čísel, ale len na ilustráciu len jedno, analýzy OECD ukázala, že ak by sa peniaze, ktoré v zdravotníctve sú, používali efektívne, tak stredná dĺžka života na Slovensku by sa mohla na Slovensku zvýšiť o štyri roky.
Ivan Mikloš
Pravda (zobraziť odôvodnenie)
Publikácia OECD Ekonomický prehľad Slovenska 2010 hovorí o tom, že zvyšovanie efektívnosti v zdravotníctve by mala byť priorita. V tejto analýze sa ďalej píše (strana 14 a 59.), že efektívnosť vyžívania zdrojov je nižší ako v mnohých krajinách OECD. Podľa tejto analýzy by dĺžka života narástla o niekoľko rokov keby sa systém poskytovanie zdravotnej starostlivosti stal viac efektívny. Inými slovami dosiahol by sa rovnaký výsledok pri menších nákladoch.
Čo sa týka financií v zdravotníctve tak patríme pod priemer OECD. Vychádzame z OECD Health DATA 2011. V prípade výdavkov na zdravotníctvo z pohľadu HDP je rozdiel oproti priemeru OECD len 0,4 percenta. V tomto prípade dávame na zdravotníctvo z pohľadu HPD viac ako Česko, Poľsko čí Maďarsko. No v prípade nominálne sumy na jedného obyvateľa dávame o 1150 dolárov menej ako je priemer OECD. V tomto prípade mierne zaostávame za Českom no stále dávame viac ako Maďarsko či Poľsko.
Ivan Mikloš hovorí pravdu, že OECD poukazuje na slabú efektívnosť a odporúča zvyšovať efektívnosť systému, čo zaručí zvyšovanie dĺžky života o niekoľko rokov. To, že by v prípade zlepšenia efektívnosti systému by išlo o 4 roky života sa nám nepodarilo nájsť. Výrok I. Mikloša ako celok hodnotíme ako pravdivý pretože skutočne existuje analýza OECD, ktorá poukazuje na nedostatočnú efektívnosť a zvýšenie dĺžy života, v prípade zobjektívnenia systému.
Čo sa týka financií v zdravotníctve tak patríme pod priemer OECD. Vychádzame z OECD Health DATA 2011. V prípade výdavkov na zdravotníctvo z pohľadu HDP je rozdiel oproti priemeru OECD len 0,4 percenta. V tomto prípade dávame na zdravotníctvo z pohľadu HPD viac ako Česko, Poľsko čí Maďarsko. No v prípade nominálne sumy na jedného obyvateľa dávame o 1150 dolárov menej ako je priemer OECD. V tomto prípade mierne zaostávame za Českom no stále dávame viac ako Maďarsko či Poľsko.
Ivan Mikloš hovorí pravdu, že OECD poukazuje na slabú efektívnosť a odporúča zvyšovať efektívnosť systému, čo zaručí zvyšovanie dĺžky života o niekoľko rokov. To, že by v prípade zlepšenia efektívnosti systému by išlo o 4 roky života sa nám nepodarilo nájsť. Výrok I. Mikloša ako celok hodnotíme ako pravdivý pretože skutočne existuje analýza OECD, ktorá poukazuje na nedostatočnú efektívnosť a zvýšenie dĺžy života, v prípade zobjektívnenia systému.
Ja som vyzval pred mesiacom tuto kolegu, ministra financií, Mikloša, aby prišiel s tým balíkom opatrení, ktorý by vrátil ten deficit financií na pôvodne plánovanú úroveň 3,8%. A veľmi pozitívne hodnotím, že sa tak aj stalo a že pred troma týždňami u pani pre miérky Radičovej takéto stretnutie bolo. Bohužiaľ musím konštatovať, že len dve politické strany, SDKÚ-DS a Sloboda a solidarita mala ambície otvoriť tento balík a diskutovať ho jedno opatrenie po druhom tak, aby ten deficit nebol 4,6, ale podľa možnosti 3,8 alebo, aby sa čo najviac priblížil k 3,8% HDP. Bohužiaľ naši klegovia z Mostu-Híd a z Kresťansko-demokratického hnutia neboli ochotní túto diskusiu ani len započať.
Jozef Kollár
Neoveriteľné (zobraziť odôvodnenie)
Dňa 15. novembra 2011 strana SaS vyzvala ministra financií Ivana Mikloša, aby predložil návrh opatrení, ktoré by vrátili deficit štátneho rozpočtu na pôvodne plánovanú úroveň 3,8% (zdroj tu a tu). Podobný výrok sme overovali 20. novembra 2011, keď Richard Sulík taktiež obvinil KDH a Most-Híd zo zablokovania diskusie o ďalších škrtoch v štátnom rozpočte. Ani vtedy sa nám nepodarilo zistiť, či tomu tak naozaj bolo. Jozef Kollár spomínal daný (ne)prediskutovaný balík opatrení už 7. decembra v záverečnom slove k schvaľovaniu Vládneho návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2012, kde taktiež spomenul, že dvaja koaliční partneri strany SaS odmietli čo len prediskutovať daný balík opatrení vo výške 573 miliónov eur.
Pridať komentár